39. schôdza

Vyzývam vedenie Národnej rady, aj poslancov vládnej koalície, aby nehlasovali za skrátenie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ja sa pokúsim sformulovať ten procedurálny návrh, opravte ma prípadne, ak ho treba inak sformulovať, ale chcel by som dať procedurálny návrh Národnej rade, aby hlasovala o tom, aby požiadala predsedu Národnej rady, aby si prečítal svoj slávnostný prejav po svojom zvolení, keď nám sľuboval slušnosť a porovnal to s tým fašizmom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financi. Vláda Slovenskej republiky predkladá už tretí balík konsolidačných opatrení, ktorých cieľom je postupné ozdravenie verejných financií a postupnú elimináciu negatívnych rizík na ekonomiku Slovenskej republiky, ktoré vyplynuli z nehospodárneho a zlého riadenia verejných financií vládami v roku 2020 až 2023. Vlády medzi rokov 2020 až 23 spôsobili, že verejné financie sa ocitli medzi najhoršími v celej Európskej únii. Kým vláda Roberta Fica v roku 2019 odovzdala nasledujúcej vláde Igora Matoviča verejné financie s deficitom na úrovni jednej miliardy, 1,2% HDP a s dlhom na úrovni 45 miliárd, čiže 48% HDP. Teda mimo všetkých sankčných pásiem dlhovej brzdy, tak v roku 2023 súčasná vláda Roberta Fica prebrala verejné financie, kde aj vďaka legislatívnej smršti na rok 2024 sme prevzali deficit, ktorý bol oznámený pánom Ódorom do Bruselu za 6,55% HDP vo výške 8,54 miliardy. Takýto deficit bol definovaný v roku 2023 úradníckou vládou a stal sa východiskovým údajom a štartovacou pozíciou súčasnej vlády Roberta Fica. Opatrenia a rozhodnutia predchádzajúcich vlády spôsobili rozvrat verejných financií a nasmerovali verejné financie Slovenskej republiky na neudržateľnú trajektóriu nárastu dlhu.
Pracovné analýzy Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky potvrdzujú, že ak by súčasná vláda nepristúpila ku konsolidácii verejných financií hrubý verejný dlh by bol do roku 2027 prekročil 71,4% HDP. Čo zodpovedá dlhu na úrovni viac ako 110 miliárd euro. Rovnako aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojich predikciách potvrdila, že v prípade, ak by súčasná vláda nerobila konsolidačné opatrenia, verejný dlh by bol do desiatich rokov prekročil výšku 100% HDP. Extréme negatívny trend vývoja verejných financií v roku 20 až 23 je pozorovateľný aj na údajoch dlhodobej udržateľnosti od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Vláda medzi rokmi 2020 až 2023 spôsobila najhoršiu dlhodobú udržateľnosť verejných financií od roku 2011. Aj vďaka konsolidácii súčasnej vlády sa tento ukazovateľ podarilo znížiť na najlepšiu úroveň spred roku 2019, čiže na úroveň roku v priebehu roku 2018 a dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa podarilo dostať z vysokého rizika späť do stredného pásma. A je to výsledok nevyhnutnej a zodpovednej konsolidácie verejných financií. Vláda Slovenskej republiky súčasnosti na rokovanie Národnej rady predkladá už tretí balík konsolidačných opatrení, ktorých cieľom je ďalšia stabilizácia verejných financií. Upriamili sme sa v návrhu konsolidácie svoju pozornosť primárne na výrazné a bezprecedentné zníženie výdavkov štátu a to na úrovni 1,3 miliardy eur, čo tvorí približne polovicu celého konsolidačného úsilia. Znižovanie verejných výdavkov sa dotkne samotných ministerstiev, iných podriadených úradov, dotkne sa výrazného šetrenia na mzdách, tovaroch a službách, kapitálových výdavkoch a rovnako sa na šetrení malou časťou bude podieľať aj územná samospráva. Konsolidačné opatrenia obsahujú aj opatrenia na strane príjmov, ktoré budú zabezpečené formou nových alebo upravených návrhov zákonov, pri ktorých vláda Slovenskej republiky brala maximálny ohľad na ich čo najmenší vplyv na určité skupiny obyvateľstva, a to najmä na seniorov a nízkopríjmové skupiny obyvateľov. Vláda Slovenskej republiky pri návrhu konsolidačných opatrení nesiahla a nebude siahať na už existujúce sociálne, ekonomické benefity občanov, akými sú napríklad 13. dôchodky, sociálne dávky, iné benefity v podobe cestovania vlakmi, či podpory stravovania žiakov, tzv. obedy zadarmo.
Vláda Slovenskej republiky rovnako nesiahla a v tomto návrhu, ani nebude siahať na zníženú DPH vo výške 5%. Tak isto sme znižovali DPH na 19%, to znamená, že všetky druhy potravín sme znižovali DPH. Týka sa to hlavne, 5%-ná DPH sa týka hlavne základných druhov potravín, liekov, zdravotníckych pomôcok, kníh, učebníc, v oblasti gastra, ubytovania.
Vláda bude pokračovať v pomoci s cenami energií a to až u 90% domácností, v celkovej výške 435 miliónov eur. Čo zabezpečí úsporu priemernej domácnosti na úrovni 300 až 500 eur, podľa druhu vykurovacieho zdroja. To znamená, či to sa vykuruje elektrikou, plynom alebo teplom.
Na záver mi dovoľte zopakovať (Nezrozumiteľne povedané), že konsolidácia verejných financií súčasná vláda musí realizovať a to pre zlé a neefektívne hospodárenie predchádzajúcich vlád, keď teda sme dostali a obdržali jedny z najhorších verejných financií v celej Európskej únie. K samotnému obsahu predmetného návrhu zákona chcem hovoriť, že máme samozrejme, ktoré majú teda potenciál prispieť k zlepšeniu verejných financií sa budú týkať predovšetkým daňových predpisov, predpisov v oblasti sociálneho poistenia zabezpečenia, zdravotného poistenia, zákona o rozpočtovom určení, predpisov v oblasti hazardných hier a súvisiacich zákonov, zákona o povinnom zmluvnom poistení, zákona o ochrane využitia nerastného bohatstva a zákona o environmentálnom fonde. Očakávané vplyvy na rozpočet verejnej správy, samozrejme toto sa týka samotného balíka, o ktorom sa bavíme, je vo výške 1,44 miliardy v roku 26, 1,59 miliardy v roku 27 a 1,7 miliardy v roku 28. Ak sa pozrieme, ešte sa na celkový ten balík, o ktorom sa ideme baviť, tak okrem veľkého šetrenia na štáte sme predstavili päť takých okruhov opatrení kde teda jedným z nich je pri šetrení na štáte, tam sme predstavili štyri opatrenia, tak isto v oblasti sociálnej. Pri druhom balíku je to solidarita bohatších s chudobnejšími. My sme predstavili progresívnu daň z príjmu fyzických osôb, ktorá je typickou sociálno-demokratickou daňou. Za seba môžeme povedať týka sa skutočne len vyššie zarábajúcich ľudí, a aj tých ktorí prekročia pásmo 44 000 euro svojich príjmov, tak 25%-tná daň sa bude týkať iba sumy, ktorá je nad túto úroveň. Zvyšujeme nové pásmo daňovej licencie. To znamená nad 5 miliónov. To sú firmy, ktoré majú vysoké obraty a neplatia žiadne dane, tam zvyšujeme na vyše 11 000 tento poplatok. To znamená daňovú licenciu.
Tak isto zvyšujeme osobitný odvod v oblasti kolektívneho investovania. Negatívne externality, tak ako viete tu sa veľa hovorí najprv o samotné PS-ko navrhne zákon o sladených nápojov a potom som kritizovaný a sa tu spomínajú nejaké džemy a hlúposti, toto neberiem. Za seba opäť sme rozšírili teda oblasť nezdravých potravín, ktoré chceme zdaniť. Opäť zvýšili sme tam DPH, ale nie kvôli tomu, že by sme to chceli urobiť, ale nechceli sme zavádzať novú administratívne náročnú daň. To znamená takýmto spôsobom to vieme urobiť relatívne jednoducho na základe na báze existujúcich zákonov. Všetky DPH v podstate znížené sadzby zostávajú tak ako boli. Čiže DPH sa nechytáme z hľadiska konsolidácie. Zvyšujeme zdanenie hazardu, primárne materiáli som spomínal, v oblasti boja proti daňovým únikom a daňovej optimalizácii okrem teda už predstaveného plánu boja proti daňovým únikom, predstavujeme ďalších šesť opatrení kde teda chcem spomenúť napríklad zavedenie QR platieb, ktoré považujem za významný krok pri boji s daňovými únikmi. Budeme pokračovať samozrejme e-faktúrou a ostatnými opatreniami. Dávame tak isto daňovú amnestiu. Je to jednorazové opatrenie, ktoré umožní napríklad 23 000 subjektom, ktoré stále majú vyšší majetok ako to čo dlžia štátu. Tak majú šancu v podstate zaplatiť svoje podlžnosti bez toho, aby boli sankcionovaní. Čiže sme identifikovali asi 23 000 takýchto subjektov, kde môžeme získať okolo 81 miliónov eur. Samozrejme budeme zacieľovať kontrolnú činnosť hlavne na poberanie PN. To je opatrenie v oblasti sociálnej, kde sa Péenky zneužívali. Máme jedny z najdlhších Péeniek vôbec na Slovensku.
Čo sa týka obmedzenia odpočtu DPH na autá, tu už zaznelo veľa chybných informácií. Všetci podnikatelia, tak ako doteraz si môžu odpočítavať 100% všetkých nákladov. 100% DPH tak ako doteraz, ale to musia teda identifikovať vozidlo, ktoré používajú na podnikateľské účely. My v podstate zavádzame nový spôsob, tak ako je to v 11 ďalších krajinách, kde si bude môcť podnikateľ odpočítať 55% z DPH z nákladov ohľadne okolo vozidla. Viete, že aj na Slovensku je mnoho takých, ktorých deti, manželka, neviem kto všetko sa vozia na firemených vozidlách a takto v podstate v určitom zmysle dáme možnosť to robiť, ale chceme aby aj štát z toho niečo mal. To znamená aspoň tých 50% z týchto nákladov, ktoré mnohokrát nesúvisia s podnikaním, ale chcem to nastaviť jednoducho, aby sme to nemuseli administratívne zisťovať. Lebo viete, že v účtovníctve platí, že nakoľko percent využívate to auto. To sa nedá kontrolovať samozrejme, chceme to urobiť čo najjednoduchšie. Toľko k tým autám. Odvodové prázdniny skracujeme u SZČO a tak isto bojujeme proti využívaniu vynútených živností. Mnohí živnostníci sú postavení do role, že musia zobrať živnosť. Je to výhodnejšie, ale na druhej strane si mnohí neuvedomujú, že na konci dňa, keď pôjdu do dôchodku nemajú nárok na dôchodok, nemajú nárok napríklad mnohí na Péenky a na rôzne iné dávky, ktoré s tým súvisia. Čiže my chceme a samozrejme zvýšením odvodov prispieva k tomu, že sa dôchodcom v priemere zvýšia dôchodky asi o 13%.
Čo sa týka sviatkov, veľa diskusie okolo toho. Bavíme sa o výnose asi 230 miliónov eur. Momentálne na stole je 17. november, 6. január a potom je tam 8. máj. Viem, že ešte prebiehajú diskusie, ja za seba musím povedať, že samozrejme ja budem rešpektovať akékoľvek dohody, ktoré prebehnú, čo sa týka poslaneckých klubov. Čiže tu je asi dôležité, aby na úrovni koalície ešte ak teda bude nejaká zmena, tak som ochotný samozrejme pristúpiť k nejakým zmenám a tak isto sme sa bavili....
===== ... diskusie. Ja za seba musím povedať, že, samozrejme, ja budem rešpektovať akékoľvek dohody, ktoré prebehnú, čo sa týka poslaneckých klubov. Čiže tu je asi dôležité, aby na úrovni koalície, ešte ak teda bude nejaká zmena, tak som ochotný, samozrejme, pristúpiť k nejakým zmenám. A takisto sme sa bavili o možnosti, pán poslanec Kéry tu nie je, ale, ale sme s ním hovorili a rieši sa napr. to, že v ktorých dňoch by bol teda, boli obchody otvorené, v ktorých nie. Ja takisto budem rešpektovať akýkoľvek návrh, ktorý príde z radov, z radov poslancov.
Čo sa týka samotného zvýšenia sociálnych odvodov u SZČO, to už som spomínal, hovoríme o zdravotnom odvode pre zamestnancov 1 %. Toto opatrenie ma osobne neteší, ale je to 358 mil., vzhľadom na tú obrovskú sekeru, ktorú sme tu zdedili, proste musíme to nejakým spôsobom vyrovnať, čiže toto dávam na vrub bývalej vláde a musia, a budem to opakovať dokedy to bude. Toto skutočne nie je niečo, čo by ma veľmi tešilo, ale musíme urobiť aj opatrenia, ktoré budú mať vyšší príjem do štátneho rozpočtu a to sa týka takisto zvýšenia sadzby dane z poistenia.
Takže prebehol som, snažil som sa teda prebehnúť väčšinu tých opatrení, ktoré sme, alebo skoro všetky len tak veľmi v krátkosti, samozrejme, ak tu bude, ak tu bude korektná diskusia, budem sa snažiť to najkorektnejšie, najkorektnejšie diskutovať, na druhej strane ak tu bude, ak tu budú invektívy, nekorektné vystupovanie, tak budem, budem sa snažiť čo najslušnejšie odpovedať, ale nenechám si tu rúbať po hlave pánov z OĽANA, rôznych takých, ktorí si tu myslia, že ja som tu fackovací panák. Nie som, robím všetko preto, aby sme sa správali ako zodpovední hospodári a tento konsolidačný balík tu nie je na to, aby ožobračoval ľudí na Slovensku, ožobračovali ste ich vy svojimi krokmi, keď ste tu boli pri vláde v roku 2020 a 2023.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 7 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre sociálne veci a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.
Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, na úvod musím povedať, že nečakal som pred hodinou, keď tu vystúpil minister financií k skrátenému legislatívnemu konaniu, že o hodinu, o hodinu budem ako zástupca klubu KDH vystupovať už priamo k tomuto zákonu. Toto všetko svedčí o tom, akú váhu dávame tomuto zákonu. Uvedomme si, prosím pekne, že na základe tohto zákona bude postupovať tento štát budúci rok a ak sa nebude tomuto štátu dariť budúci rok, nebude sa dariť jeho obyvateľom. Tak to nebude len že zlý rok, ale poviem, že to bude aj rok, keď sa opäť priblížime k priepasti bankrotu. Je to skutočne tak.
Prečo to hovorím? Hovorím to preto, že táto vláda za dva roky nedokázala ozdraviť verejné financie ani o kúsok. Deficit verejných financií je vyšší, bol minulý rok vyšší, ako bol v roku 2023, a tento rok bude zhruba na takej istej úrovni. To som si nevymyslel, pán minister, toto hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ústavná inštitúcia, ktorá stráži zdravie verejných financií. Ja som pred hodinou chcel aj vystúpiť k, reagovať na vystúpenie ministra, ktorý si zobral slovo ešte k tomu skrátenému konaniu, keďže som sa nedostal k slovu, lebo nás zahatali, nedovolili nám rozprávať, tak budem teraz najskôr reagovať na to, čo hovoril minister vo svojom predposlednom vystúpení, teda pred tou hodinou. A musím byť osobný, ináč mi to nejde.
Pán minister, pán Kamenický bol ministrom financií aj v roku 2019 a pripravoval rozpočet na rok 2020. Ja si spomínam, ako sa pripravoval ten rozpočet. Ja prečítam aj jeho citáty: „Balansujeme na hrane." Ledva ten rozpočet zostavil, zostavil minister financií. Prosím vás pekne, to bolo v stave, keď Slovensko bolo v pomerne vysokom hospodárskom raste, keď o pandémii nevedel nikto, keď sa možno črtala energetická kríza, pretože začali byť problémy s ruským plynom, a vtedy minister hovoril, ten rozpočet sa nedá, nedá zostaviť ľahko. Vtedy plánoval deficit pol percenta hrubého domáceho produktu. Úžasné číslo. Hoci cieľ, ktorý mala vláda predtým, bolo dospieť k vyrovnanému rozpočtu. Ale plánoval takýto deficit. Čo sa stalo potom? Rozpočet táto snemovňa prijala, teda v inej zostane, ale prijala, čo sa dialo potom. Blížili sa voľby vo februári 2020. Štyri dni pred voľbami sa zišla snemovňa na návrh vládnych strán a prijala niekoľko zákonov. A jeden z tých zákonov bol zákon o 13. dôchodku, ktorým sa tak vystatuje minister financií a predstavitelia vlády. Ten zákon o 13. dôchodku priniesol úplne nový parameter do rozpočtu, ktorý mal padnúť do rúk novej vlády, však aj padol. Viete, aký bol vtedy plánovaný dosah na verejné financie? Ja vám to poviem úplne presne, 442 mil. eur v roku 2020. To bola sekera zaťatá, ktorú tie vládne strany vtedy zaťali tú sekeru s vedomím, že nová vláda bude musieť túto sekeru znášať. Do roku 2023 na tých 13. dôchodkov to malo byť až 553 mil. eur. Dnes už hovoríme pomaly o miliarde. Preto sa vyjadrujem k 13. dôchodkom. Pán minister, vám by malo ležať na srdci, ako vyzerá hospodárenie Sociálnej poisťovne a ako vyzerá hospodárenie štátu, na čo tento štát má a na čo nemá.
Čo sa stalo ďalej? Slovensko vhuplo do pandémie, ešte to zažil aj predseda vlády Pellegrini, vhuplo do pandémie obrovskej. Prvá vlna, po prvej vlne to vyzeralo celkom nádejne, druhá vlna prišla v septembri. Čo, v tom čase v podstate zastala ekonomika, museli sa prijímať opatrenia, na ktoré nikto nebol zvyknutý, na celom svete. Takisto aj Slovenská republika. Nechcem ospravedlňovať, že sa spravili prešľapy, vôbec nie, mohol by som hovoriť o očkovacej lotérii nezmyselnej a tak ďalej, ale prišla, prišli, prišli veľmi ťažké časy, ktoré mali nápor na verejné financie. A čo vyhlásil pán Kamenický v parlamente? Ja vám to prečítam, bolo to v októbri 2020: „Peniaze na vyplácanie 13. dôchodkov neboli v rozpočte na tento rok vyčlenené, ale každý minister financií by na ne zdroje našiel." Toto hovorí hospodár, ktorý, teda hospodár nášho štátu, ktorý dnes má dať dohromady verejné financie. Nabáda priamo vládu, ktorá vtedy bola, aby míňala peniaze nad to, čo on nastavil. Rozumiete? A teraz tento človek nám ide zachraňovať verejné financie. Predseda vlády ho vyslal, vyslal ako nejakého gladiátora so zlými posolstvami, že čo všetko bude musieť spraviť táto vláda. Ani sa k tomu nevyjadroval, lebo je to háklivá téma, pretože všetci vieme, že konsolidácia je bolestivá vec a vidíme, tak ako to robí vláda, že tú bolesť, tú bolesť hádže na občanov, na živnostníkov, na zamestnávateľov, ale nie na seba.
A teraz ku konkrétnemu zákonu. Viete čo, nemal som čas sa pripraviť, poviem to úplne otvorene. Novinári mali záujem o to, že aby sme sa vôbec vyjadrili k tomu a ja ako som dával interview novinárom, tak som sa jedným okom pozeral na obrazovku, kde bol minister financií a predstavoval návrh tohto zákona. Toto je príprava, toto je, toto sú podmienky prípravy na zákon, ktorý bude hýbať Slovenskom celý budúci rok. Toto. A nielen to, dnes skončíme túto diskusiu, vystúpia po mne ďalší, jednoducho nám zase zviazali ruky. Ja na to hovorím, je veľmi smutné, keď zapchávate poslancom ústa a oni dokonca musia vychádzať do ulíc, je to skutočne tragédia, tragédia, aby my, čo tu máme rokovať riadne o zákonoch, sme boli nútení ísť na námestia a tam hovoriť o tom, že akým spôsobom, akým zlým spôsobom sa to robí.
Ku konkrétnemu návrhu zákona. Áno, kolega Jakab to krásne odhalil, skutočne je tam prekopírovaný text v predkladacej správe z minulého roka, keď sme mali predloženú konsolidáciu, konsolidácia na rok 2025. Ale viete, čo je na tom najhoršie? Že ten text je stále aktuálny. To je na tom úplne najhoršie. Pretože keď prečítam vetu: „Hrubý dlh Slovenskej republiky sa nachádza blízko úrovni 60 % HDP a schodok hospodárenia sa v tomto roku a v najbližších rokoch očakáva blízko 6 % HDP." Čo to znamená? Je to skutočne, skutočne to hrozí. Znamená to, že Slovensko bude deficitne ďalej veľmi, s hlbokým deficitom hospodáriť ďalej. Čo to znamená pre ekonomiku? Čo to znamená pre štát? Poviem len jedno číslo. Za rok 2024 vzrástol hrubý dlh Slovenskej republiky o takmer 9 mld. eur. Keby sme, keby všetci zamestnanci, ktorí sú na Slovensku, zarábali priemernú mzdu a chceli by tento dlh, ten, iba ten nárast toho dlhu zaplatiť, tak dve mesačné výplaty by museli odovzdať štátu. Dve mesačné výplaty. Toto je to číslo. To je obrovské číslo. A teraz si predstavme, že tak pôjdeme ďalej a ten dlh bude rásť. Predstavme si, čo sa bude diať, ja som zvedavý, čo sa bude diať aj s ratingom, ale čo sa bude, čo sa bude diať s platením našich záväzkov. Dve miliardy eur tento rok. Kam sa dostaneme? My pomaličky veľkú časť štátneho rozpočtu budeme míňať len na to, že budeme platiť úroky, nič iné, ten dlh bude rásť a budeme len platiť úroky, úroky, úroky, úroky. A nedajbože, aby nám ten rating klesol, budeme platiť ešte väčšie úroky. To je vlastne prípad, do ktorého sa, situácia, do ktorej sa dostalo pred 15 rokmi Grécko. A tam sa môžeme dostať aj my.
Teraz, ako vyzerá vládna konsolidácia? Keby som mal, keby už bol nový rokovací poriadok, tak vám ukážem graf, ale nemôžem ho ukázať, lebo som si ho tu nenakreslil a doniesol, tak poďme na to. Konsolidácia budúci rok má byť v objeme 2,7 mld. eur. Čo je za tým číslom? Najskôr spomeniem tie energodotácie, 435 mil. eur, to znamená, to je 16 % z tejto sumy má ísť na energodotácie. Nestihol som si ešte pozrieť zákon, lebo tá rýchlosť je šialená, s ktorou prijímame na Slovensku zákony, ale vláda už prijala nejaký zákon o energopomoci, ale ak som dobre videl, tak som nazrel, že neurobila nič iné, len posunula, akým spôsobom sa tie peniaze budú vyplácať na vládu, nariadením. To znamená, vláda si rozhodne sama, lebo jej to zákon umožní. Tých 435 mil. eur, uvidíme, asi to bude zase len plošné. Tých 435 mil. eur nemá ísť z peňazí štátneho rozpočtu, ale z eurofondov. No úžasné. Toto je konsolidačné opatrenie v objeme 16 %. Čo to je?
=====

... miliónov eur, uvidíme, asi to bude zase len plošné. Tých 435 mil. eur nemá ísť z peňazí štátneho rozpočtu, ale z eurofondov. No úžasné! Toto je konsolidačné opatrenie v objeme 16 %. Čo to je? To je číra kamufláž. A nielenže kamufláž. To si môžte pokojne z tých, z tých 2 mld. a 700 mil. odpočítať, je to, je to kamufláž. Ale nielen to. Svedčí to o dvoch veciach. Prvá vec, táto vláda je neschopná a nedokáže čerpať eurofondy. To, čo každá ratingová agentúra píše vo svojom hodnotení, využívajte eurofondy, lebo dopadnete zle. Nie, nedokáže. Ku koncu júla 9-percentné čerpanie. A sme hlboko v druhej polovici programového obdobia.
Druhá vec, však vieme, na čo sú eurofondy. V podmienkach Slovenska sú zvlášť dôležité, pretože vláda nedokáže už roky riadne investovať. Obnova hospodárstva stojí peniaze, samozrejme, a my sme sa spoľahli, už niekoľko rokov sa spoliehame na to, že eurofondy nás zachránia a ony, ony prinesú investície. Takže tie peniaze budú chýbať v tých investíciách, v takých prepotrebných investíciách. Prosím vás pekne, aká to je konsolidácia?
Druhý balík. Minister financií ohlásil, že vláda bude na sebe šetriť v objeme 730 mil. eur. Jediná, jediná vec konkrétna, ktorú k tomu povedal, je, že sa zmrazia mzdy, okrem učiteľov, zdravotníkov sa zmrazia mzdy. Nič iné, zatiaľ nič nepoznáme. Som presvedčený, už som pomaly presvedčený, že to bude vyzerať asi takto. Tí, čo vedia trošku, ako sa zostavuje štátny rozpočet, tak vedia, že on už je zostavený, ten bude nasledovať asi budúci mesiac. To znamená, rozpočet je už nakreslený a teraz vláda si sadne a povie, no tak nejako odrežeme z tých výdavkov toľko a toľko. Ono by to naoko bolo v poriadku, lenže viete, kde je problém? Že on je nafúknutý, ten rozpočet. To znamená, že sa nebude šetriť, v podstate sa, v podstate sa ani nebude šetriť, ja vám to poviem na príklade. Za rok 2024 si vláda nafúkla výdavky štátnych zamestnancov svojich vlastných o vyše 200 mil. eur a urobila to tak, že si nakreslila, že počet zamestnancov štátnych ministerstiev a organizácií bude taký a taký, samozrejme, že rastie to, hej. Ale až toľko ľudí sa nezamestnalo, bolo ich menej, takže logicky keď máte, ja neviem, rodinný rozpočet, tak si poviete, no tak keď máte menej výdavkov, ja neviem, že menej výdavkov na deti v škole, no tak vám ostane. Nie. Tých vyše 200 mil. eur sa rozdelilo na odmeny, kadejako, ostalo tam, ja tomu hovorím, že to je, to je, to sú peniaze na mŕtve duše. A uvidíme, že ako to bude v tom, v tých 730 mil. eur, čo sa vláda zaviazala, zaviazala, vlastne len vyslala, poslala ministra financií, ktorý povedal, bude sa šetriť. Nikto pri ňom nestál, nikto mu to neodklepol, jednoducho iba to je slovo do vetra zatiaľ, však budeme čakať.
Ak sa má šetriť takýmto iluzórnym spôsobom, tak to nie je šetrenie. Nie nadarmo sme pred rokom navrhovali, keď bola na stole konsolidácia v druhom balíku, sme navrhovali päť opatrení a tri opatrenia z toho, tri opatrenia z toho smerovali vôbec na šetrenie štátu. To znamená na zamestnancoch, na prevádzke, na majetku. Keď máte veľa zamestnancov, aspoň tie mŕtve duše orežte, hej, keď chcete šetriť na prevádzke, tak šetrite, žiaľ, už to tu budúci rok asi nebude, lebo zmluvy na dodávky energií a tak ďalej majú ministerstvá predpokladám dávno popodpisované.
A tretia vec, prebytočný majetok. Premiér povedal, nie, táto vláda nebude majetok štátu predávať. Čo s ním bude robiť? My sme si zmapovali niekoľko, niekoľko budov, ktoré má štát, ako úžasne by sa dalo na nich ušetriť. Nie, predseda vlády povedal, na majetok sa siahať nebude. Na majetok aký, prosím vás pekne? Na majetok, ktorý nedokáže využívať táto vláda? Boli tam, samozrejme, aj ďalšie opatrenia, jedno z tých, jedno z nich bolo, bolo, aby vláda riadne vybrala daň z pridanej hodnoty. Sám šéf finančnej správy povedal, že je tam 1,5 mld. eur ročne, ktoré sa dá vybrať, teda keby sa podarilo vybrať, tak nebolo by to nič výnimočné, pretože by sme sa dostali iba niekde na úroveň tých štátov Európskej únie, ktoré dokážu riadne vyberať dane. A hovorili sme aj o hazarde, ale to je osobitná kategória, osobitná kapitola, tomu sa možno budú venovať ďalší.
Takže vrátim sa naspäť, 2,7 mld. eur, 435 energodotácie hodíme do koša, to nie je konsolidácia, 730 mil. eur vláda bude šetriť, veľmi otázne, veľmi otázne, zatiaľ vo hviezdach, nevieme, či z toho niečo bude. A čo zvyšok? Pozrime sa na zvyšok. My sme si dali tú robotu a sme to prepočítali, že tie konsolidačné opatrenia, o ktorých teraz rokujeme, my rokujeme iba o tomto, čo budem teraz hovoriť, to ostatné je preč, to znamená, rokujeme o 2,7 mínus 1,1, ja neviem, rokujeme o nejakých možno 1,5 mld. eur. V dôvodovej správe to vypočítali na 1,4, k tomuto zákonu, o tomto rokujeme. Na koho dopadnú tieto opatrenia? Dali sme si tú robotu a sme si to spočítali, samozrejme, že je tam určitá, určitá miera, určitá miera zaokrúhlenia, ale ináč sa to nedá. Takže z tých 2,7 mld. eur 7 % pôjde na zamestnávateľov, 35 % na občanov, 10 % na živnostníkov a 5 % na samosprávy. Keby som to zúžil a zobral iba tento zákon, tak tie čísla, samozrejme, budú vyššie a znamená to toľko, že v podstate na týchto kategóriách ľudí sa bude šetriť. Ten čas rýchlo uteká, ale predsa prebehnem aspoň niektoré konkrétne opatrenia, bol by som stručnejší a výstižnejší, keby som mal čas na prípravu, lenže, žiaľ, sme v takomto režime nenormálnom a ten čas nebol.
Zamestnávatelia. Predĺženie obdobia vyplácané zamestnávateľom PN z 10 na 14 dní. Áno, môžeme hovoriť o tom, že je to v iných štátov tak a je to možno aj viac, len si to dajme dohromady so všetkými tými opatreniami proti zamestnávateľom. To je ďalší, ďalší klinec, ďalší klinec. Možnože nie až takých veľkých 25 mil., ale predsa len pri tých ostatných opatreniach to boli. Daňové licencie, my to voláme daň zo straty. Ideme hore zase. To znamená, nemusíte dosahovať zisk, ale daň zaplatíte. Ďalšie bolestivé opatrenie, predstavte si začínajúce firmy, ktoré logicky sú v strate, pretože investujú, majú vysoké odpisy, logicky, hej, zaplatia, musia zaplatiť tie peniaze. Uplatnenie úhrady za vyťažený štrk, piesok a kameň. Skutočne to je až trošku komické, ja viem, že to je v iných štátoch, že nájdeme to niekde v iných štátoch, ale to je ako keby sme už chodili po kameňolomoch a hľadali tie peniaze, ako ich od tých, od tých zamestnávateľov vytiahnuť. To je kategória zamestnávatelia.
Občania. Zvýšenie progresivity zdanenia dane z príjmov fyzických osôb. Stokrát to už mnohí hovorili, ja to zopakujem. My potrebujeme, aby tie kategórie vysokozarábajúcich ľudí sa nám nevyprázdňovali na Slovensku, my skutočne potrebujeme šikovných manažérov, potrebujeme dobrých odborníkov na informačné technológie, potrebujeme ich udržať a nielenže udržať, my potrebujeme, aby sme ich dotiahli naspäť. Pozrite sa na Poľsko, tam už je niekoľko rokov opačný trend ako je, ako je napr. u nás. Tí ľudia zo zahraničia prichádzajú domov, lebo sa im oplatí už doma žiť a neodchádzajú. My sme, totálne týmto spôsobom demotivujeme vyššie kategórie ľudí, ktorí sú v zahraničí a ktorí by sa vrátili na Slovensko. Stačí jedna takáto správička a hotovo. Namiesto toho nám ľudia ešte navyše utekajú.
Zvýšenie DPH. Ja som, ja som na potraviny obsahujúce soľ a cukor, pred rokom som sa pýtal ministra financií, čo sledujú daňou z osladených nápojov, či sledujú zdravotný stav obyvateľov, to znamená, aby sa menej spotrebovalo takých, takých, takých nápojov a tým pádom aby to, aby to malo dosah na verejné zdravie, alebo, alebo či chce vybrať peniaze z tejto dane. Keď uvidíte dva dôvody, ani, ani, každý z nich kríva. To znamená, asi, asi nešlo o veľmi o zdravie. Ale povedal som vtedy, a možno som to nemal povedať, že keď chcete zdaňovať osladené nápoje, tak zdaňujte ten cukor v tých nápojoch. Keď vám skutočne ide o to zdravie, tak zdaňujte ten cukor. Prečo potom nezdaňujete cukríky a tak ďalej, to som hovoril pred rokom a je to tu. Nerád som to privolal a som to privolal. Má to, samozrejme, väčšiu logiku, lebo preto daň zo sladených nápojov, lebo sa to ľahko vyberá. Toto sa bude ťažšie vyberať, bude to, bude to, bude to ťažšie, ale jednoducho každé, každé euro pomôže a nie je to málo, nie je to málo, je to 91 mil. eur, ktoré má natiecť do štátneho rozpočtu len z tejto dane.
Zodvodnenie príjmu počas péenky, keď ste na rodičovskej. Keď ste dostali, dostali nejaký, nejaký, si privyrobili nejakým spôsobom na materskej, tak jednoducho neplatili ste z toho odvody. Teraz aj z toho sa budú platiť odvody. To znamená, je to v podstate daňové, nové daňové zaťaženie. Čo to spôsobí? Ja som počul, počul aj ministra financií ako hovoril, že však ako ľudia sa musia obracať, musia pracovať. Áno, samozrejme, my sme za, ale prečo, prosím pekne, zväzujete ruky tým, ktorí chcú pracovať aj keď poberajú dávky? My sme tu niekoľko, dvakrát sme tu navrhovali, aby ste dali dokonca odvodové, väčšie, väčšie odvodové prázdniny pre tých ľudí, pre študentov, pre dôchodcov, pre matky na materskej, aby im ostalo viac vo vrecku z tých, z tých, z tých dohôd, ktoré majú so zamestnávateľmi. Nie, neprešlo to, máme to desať či koľko rokov rovnaké tú dávku pevnú, jednoducho my vytvárame také podmienky, aby tí ľudia nepracovali, aby nechceli pracovať, odradzujeme, odrádzame ich od toho, aby pracovali.
Sviatky, osobitná kategória. Samozrejme, že sviatky, máme sviatkov veľa, vieme o tom. Vieme o tom, vedia o tom zamestnávatelia, podnikatelia, vieme o tom, treba to nejakým spôsobom riešiť. Len prečo si zoberiete hneď na mušku prvý zákon, ktorý sa týka, teda prvý sviatok, ktorý sa týka pádu toho minulého režimu. Však to je symbol, to je vyslovene symbol toho, že sme prišli do nejakého, že sme sa vrátili medzi, medzi civilizované štáty, ktoré, ktoré majú demokratický režim. A my tento symbol ideme utopiť. Nepočul som ani odpoveď na otázku, čo to bude vlastne znamenať pre tých, pre tých ľudí, ktorí cez tie sviatky pracujú. Viete, náš názor je taký, ja to skôr hovorím, že celospoločenská diskusia by mala povedať, že či máme mať napr. otvorené počas nedieľ obchody, ale predstavte si, že beriem ten argument mnohých, že si tam tí ľudia privyrábajú, tie pokladníčky si privyrobia, lebo dostanú príplatky za nedeľu. Teraz to platí aj o sviatkoch. Teraz keď im ten sviatok zoberiete, tak ten príplatok nebudú mať, lebo budú pracovať normálne. Ako zvažoval to niekto? Ľudia takto rozmýšľajú, ľudia vedia, že toto opatrenie, opatrenie sa ich dotkne a že jednoducho im siahne do peňaženiek.
Zvýšené sadzby z poistenia z 8 na 10 %. Budete dostávať výzvu na úhradu poistky základné, na automobil napr., každý, kto má auto, hej, pôjde to hore. To znamená, to nie je len tak, že poisťovne, poisťovne, z poisťovní vytiahneme nejaké peniaze. Nie, tak ako všetko ostatné, či sú to banky, poisťovne, obchody, ktokoľvek, tie náklady prenášajú na obyvateľov, na bežných ľudí. Jednoducho bude to dosah na bežných ľudí. A to sa týka aj životných poistiek a tak ďalej, tam to ide takisto. Osobitná kategória sú živnostníci, lebo skutočne toto ja keď som videl tie opatrenia oproti živnostníkom, hovorím, toto je útok na výplatnú pásku. Toto sa ináč nedá nazvať. To znamená, už keď nevedeli inak, tak už idú priamo do tých výplatných pások, tí ľudia, im to zobrať. Živnostníci je krásny príklad. Keď im zvýšite minimálny vymeriavací základ na odvody o 20 %, tak to vlastne spravíte, ja nemám presné čísla, ale zhruba možno trom štvrtinám živnostníkov, lebo tí platia tie minimálne odvody. Potom počujeme otázku, a prečo platia živnostníci iba minimálne odvody? No lebo sú vysoké. Však to je, to je začarovaný kruh. Keď máte vysoké odvody, tak, samozrejme, sa snažíte, snažíte nejako optimalizovať tie výdavky. To isté platí, lebo je to v tomto zákone takisto, že sa bude tvrdšie posudzovať závislá práca vo firmách. To znamená, že bude, budú, bude, budú silnejšie postihy za to, že keď niekto bude zamestnávať človeka na živnosť, firma bude zamestnávať človeka na živnosť, prečo to tie firmy robia? Viete čo, to nerobia len firmy, pretože majú nižšie náklady, pretože je tam o niečo vyšší náklad, ale nie vždy, niekedy je to aj vyšší náklad, teraz to už bude vyšší náklad, to vyrátal, to vyrátal, tuším, jeden inštitút, že ten, že ten náklad na živnostníka bude po týchto opatreniach, ak prídu do platnosti, vyšší ako náklad na zamestnanca. Ale v zásade spravíte to, že vlastne tým živnostníkom siahnete na ich čistý príjem, na ich výplatnú pásku.
To isté sa týka zvýšenia zdravotných odvodov o 1 %. Vieme, aká je situácia v zdravotníctve, okej, tam skôr treba upratať ako zvyšovať. A keď vy zvýšite odvod o 1 % pre živnostníka na zdravotné poistenie, to nie je málo. To je, sa zdá jedno percentíčko, ale skutočne pri príjme živnostníka tisíc eur mesačne polovičku zaplatí na odvodoch. To sú obrovské čísla. Polovičku. Keď sa pozriete do Českej republiky, tam je situácia úplne iná, tam živnostníkov nosia na...
=====

pre živnostník na zdravotné poisťovne. To nie je málo. To sa zdá jedno percentíčko. Ale skutočne pri príjme živnostníka s tisíc eur mesačne polovičku zaplatí na odvodoch. To sú obrovské čísla. Polovičku.
Keď sa pozriete do Českej republiky, tam je situácia úplne iná. Tam živnostníkov nosia na rukách, len aby tí živnostníci boli. My ideme presne opačným smerom. A ak zvýšite zdravotný odvod na zamestnanca o jedno percento, viete, jemu sa tiež málo hovorí, lebo vlani sa zvýšilo na zamestnávateľa, odvod do zdravotnej poisťovne. Tak to je veľmi jednoduché, zamestnanec má hrubú mzdu, tú, na ktorej sa dohodne s tým zamestnávateľom, a vy mu tú mzdu o to percento, čistú mzdu znižujete, lebo to je odvod zamestnanca. To znamená, on vám to odpočíta ten, do čistej mzdy, vám to odpočíta ten zamestnávateľ. Zase útok na výplatnú pásku ľudí. Hrubým spôsobom.
Posledná vec, čo poviem k živnostníkom, je skrátenie odvodových prázdnin. Máme situácie dnes, že prvý rok nemusia živnostníci platiť sociálne odvody. Ideme z prvého roku, z jedného roku na šesť mesiacov. Čo tým robíme? Odrádzame ľudí, aby si zakladali živnosti. My ich odrádzame. Tí živnostníci často si prvýkrát ohmatali to podnikanie tým, teda tí ľudia, že si založia živnosť. Ona nemusí byť úspešná, ale vyskúšajú si to. My ich odradíme. My ich tlačíme do pasivity, tých ľudí. To už nie je len útok na výplatnú pásku, toto je útok na ekonomiku štátu, na aktivitu ľudí. Keď si zoberieme, v akom stave sú investície, keď si zoberieme, že štát sa rozhodol prejesť peniaze na investície tým, že ich rozdá na energodotácie, keď si zoberieme, že firmy váhajú s investíciami, keď nám utekajú, z bratislavskej automobilky nám utiekla výroba nového modelu, pretože sme nevypočítateľní, drahí, utieklo do Španielska. To bude pokračovať. To sú fakt vážne veci.
V tomto čase my robíme, robíme opatrenia, ktoré odrádzajú ľudí byť ekonomicky aktívnym. Dôsledkom nie je len to, že sa nebude dariť ekonomike, však to má priamy presah na verejné financie. Presah v tom, že ak Slovensko zastaví svoj rast a skutočne za druhý polrok tohto roka bol ekonomický rast na Slovensku šesť desatín percenta HDP, 0,6 %, v Česku vyše dvoch percent, nepoznám presné číslo, v Poľsku vyše troch percent. To nie je, pán minister, to nie sú, to nie sú vplyvy amerických ciel, to je politika tejto vlády. Ako, že sa s americkými clami dokážu vyrovnať v Česku alebo v Poľsku, a my sa nedokážeme? Ak sa zastaví motor ekonomiky na Slovensku, bude to mať ťažký dosah na verejné financie. Nielen to, že ak počítame, ak sme si zvykli počítať dlh napríklad k hrubému domácemu produktu, nielen to, že vlastne ten dlh narastie aj bez toho, aby sa požičali nové peniaze, pretože k tomu klesajúcemu HDP to bude viac. A toto, toto vnímajú tí, tí investori, ktorí kupujú cenné papiera Slovenskej republiky. Toto, toto vnímajú. To znamená, dokáže ten štát v budúcnosti zaplatiť, vrátiť to, čo si požičal? Hovorím o raste úrokových miezd.
Samozrejmé, že to vedie aj k tomu, že zastavenie ekonomiky spôsobuje, že štát oveľa ťažšie vyberá dane a odvody. Keď sa pozriete aj ako, ako sa vyvíja, vyvíjajú daňové príjmy, vôbec to nie je ružové a teraz si predstavte, čo sa stane, keď ten štát nedokáže naplniť tú pokladnicu tak, ako, ako to bude očakávať. Aké opatrenia budeme prijímať o rok takto, ak to bude táto vláda? Čo nás čaká? Preto my hovoríme, že nie, nie zvyšovať dane a odvody, ale treba ísť opačným smerom, samozrejme na to treba odvahu a treba mať riadne, riadne nachystané veci, treba mať riadne analýzy. Ja som sa tu s nejakými analýzami doteraz nestretol, to, čo predkladá vláda. Nič. Nevidel som nič. To je tak, ako sme čakali na túto konsolidáciu. Bude niekedy v júni, potom bude v júli, v auguste, nakoniec v septembri, však vlani to vlastne bolo to isté.
Mám, mám obavy, že tento rok, tento rok vláda zlomí rekord, lebo vlani odvtedy, ako minister financií vtedy aj s predsedom vlády, vtedy mal predseda vlády ísť, odvahu ísť pred mikrofóny, tak od toho momentu, ako to predstavili, tak do schválenia v parlamente ubehlo 16 dní. No ak dobre rátam, tak minulý týždeň predstavil minister financií opatrenia, teraz nám zapchali ústa pri skrátenom konaní, pri prvom čítaní, uvidíme, ako to bude v druhom čítaní, možno ten rekord zlomia. A možno, možno sa dočkáme desať dní alebo koľko. Rozumiete? O takýchto dôležitých veciach spojených s takými kamuflážami, ako som hovoril, rokovať v skrátenom konaní v obmedzenom, obmedzenom časovom priestore. (Rečník si nahlas vzdychol.) Ťažko sa mi k tomu vyjadruje a napokon musím prejsť na záver k samej osobe ministra financií. Aj som tým začal, aj tým skončím. Vykreslil som vám, ako sa odborne postavil k veciam v roku 2019-2020, keď si sám ako sám, ich vlastná strana si nastavila napríklad tie trináste dôchodky s tým, že minister financií s tým ani nepočíta v rozpočte a ešte sám aj priznal, niekde tie peniaze nájdite a zvýšte deficit. A povedal v tom októbri 2020.
Ja jednej veci, jednej veci rozumiem, jednej, jednej, poviem to tak. Je reprezentantom strany, ktorá si hovorí, že je slovenská sociálna demokracia. Tá sociálna demokracia, ktorú dnes vylučujú pomaličky z európskej rodiny sociálno-demokratických strán. Takže musí, musí, samozrejme, vystupovať emotívne, ja to veľmi nemám rád, keď sa zbytočne emotívne vystupuje k odborným veciam, aj ja sa snažím tlmiť, ale kto používa emócie, tak nemá argumenty. A to je jedno, či ho niekto vyprovokuje, alebo nevyprovokuje. Nemá argumenty. On musí byť verný svojej strane a musí pretláčať také opatrenia, ktoré sa páčia jeho strane. To znamená, on musí, keď už toľko si berie tie trináste dôchodky do úst, on musí hovoriť o tom, že tie sociálne, tie sociálne štandardy, hej, musíme zachovať a na druhej strane, tomuto rozumiem ešte, ale nerozumiem tomu, prečo je na tej stoličke. Pretože on je zodpovedný za naše verejné financie. On by tu mal prichádzať s opatreniami, ktoré budú, budú asi, ktoré by asi prezentoval asi takto: Viete čo, sú to tvrdé opatrenia, tuto musíme, ale jednoducho nepustí to, nepustí to, nepustí tá situácia, v ktorej sme, musíme siahať na takéto tvrdé opatrenia. A nie, on namiesto tohto bude vysvetľovať, že aké sociálne štandardy zachová.
A dokedy, prosím vás, pán minister? Viete, ako vyzerá sociálny štandard dôchodcu v Grécku? O tretinu išli dôchodky dole po bankrote. Viete, ako vyzerali zamestnanci, štátni? Dvadsať percent preč, zníženie platov. Takto vyzeralo Grécko. Hasili to koľko? Pätnásť rokov. Prvýkrát, prvýkrát po pätnástich rokoch grécka vláda teraz pristúpila k tomu, že zmäkčuje, zmäkčuje podmienky, pretože museli platiť. Dostali sa s dlhom na 200 % HDP. Teraz majú 150. Pätnásť rokov trpeli. Ja chodievam do Grécka často, vidím to. Vidím to, ako sa Gréci majú. Tam sa chceme dostať? Vy by ste ako ekonóm, financmajster, mali trvať na tom. Vy by ste mali bojovať proti tým rezortom a možno aj proti vlastnej strane. Jednoducho treba prijať tvrdé opatrenia. A my sme vám, my sme vám tie, inak, inak, inak to, čo, to, čo je pred vami, je ... (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené). Lebo na jednej strane chcete sociálny štandard, na druhej strane zdravé verejné financie. Nuž jednoducho to nejde. Neviete si to priznať. A navyše ešte je tam plno klamstva, pretože ten sociálny štandard klesá. Takmer milión ľudí je dnes ohrozených rizikom chudoby. Keď, nemám tu ten graf, ale keď si pozriete, ako klesá riziko chudoby v Európskej únii, takto to ide dole a u nás to ide hore. Už niekoľko rokov. Takže ešte si aj klameme zároveň. Kvadrát na druhú (pozn. prepis: nezrozumiteľne vyslovené), ináč to neviem nazvať. Z pozície ministra financií. Alebo obetný baránok? Alebo sa pre vás niečo chystá, keď to tu ešte zvládnete?
My sme tie opatrenia kreslili na papier na vašu výzvu pred rokom, dajte mi to na jednu A4. Na vašu výzvu sme to na tú A4 dali. A tu ako, ako tu je aj náš predseda Milan Majerský, išli sme na rokovanie s predsedom vlády s vami, boli tam ďalší ministri, predložili sme to, predseda vlády si zobral ten papier, kreslil do neho, robil si poznámky a potom išiel von, hodil ho do koša a povedal, nič mi nedali. A smutné je, smutné je, že na mnohé naše slová prišlo. To nie je smutné, to je veselé, hoci na ne prišlo, ale nepostupujete podľa nich. Potom ste priznali, že štát musí na sebe šetriť. Teraz hovoríte o 730 miliónoch, ale neviete ako. Potom ste priznali, že musíte lepšie vyberať dane. Potom ste priznali, že možno, ak už dvíhať dane, tak možno takú negatívnu externalitu, ako je hazard. Ale my sme vám povedali ešte jednu vec. Aj sme ju, aj sme ju opakovali tento rok mnohokrát, musíte podporiť investície. Musíte podporiť rast. Nesmiete prejedať eurofondy na nejaké, na nejaké dotácie pre vašich voličov. Nesmiete to robiť. Vy musíte tie investície podporovať. To znamená, vy musíte komunikovať so zamestnávateľmi. To nemôže byť tak, že vy si niečo prijmete na vláde, tak ako vlani, a potom komunikujete so zamestnávateľmi? Prosím vás, pre vás sú nie partneri? Však oni vytvárajú hodnotu, odtiaľ idú tie dane a odvody.
Vy ste dostali našu spoločnosť do takého stavu, že máme, máme historický, historický zápis. Odbory a zamestnávatelia sa dohodli na spoločných opatreniach, ako by mal štát postupovať v konsolidácii. Rozumiete? Urobili to už vlani . Oni už vlani mali podobné vyjadrenia, mali podobné aj zamestnávatelia, aj odborári. Teraz to dokonca dali na papier. A dali vám čísla, čísla, na čom môžete šetriť, kde môžete šetriť, koľko môžete ušetriť a máte ušetriť. A vy nielenže ste na to nereagovali, vy ste si prijali svoje a potom sa s nimi stretnete. A váš výstup zo včerajška bol, som rád, že je sociálny dialóg. Prosím vás pekne, aký to je dialóg? Aký to je dialóg?
Takže na záver poviem toľko, že je to nielenže nedôstojné, ale je to skutočne vysoko nebezpečné, že takýmto spôsobom sa prijímajú zákony, ktoré budú ovplyvňovať náš život v budúcom roku. A takisto musím povedať z hľadiska politického, je to neprípustné, aby väčšina, väčšina v tomto parlamente vyháňala tú menšinu do ulíc, aby sme my potom už nachádzali, keď nám tu nedokážete dať priestor, aby sme diskutovali, aby ste počúvali naše návrhy, museli ísť do ulíc a hovoriť pred davom. Je to skutočne veľmi smutné.
Preto na záver poviem iba toľko, že nielenže sme, samozrejme, proti takémuto zákonu, ale musím povedať, že to je aj, ak sa prijme tento zákon, tak je to krok, ktorý nás vedie do veľmi nebezpečného priestoru a hovorím to otvorene, do priestoru, ktorý bude nás viesť k priepasti, k bankrotu na grécky štýl.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem.
Jožko, chcem sa ti poďakovať, aj keď si hovoril, že nechceš emotívne rozprávať, bol to emotívny, ale aj odborný príspevok zároveň. Si veľmi vážim, že si takto vystúpil, pretože po dvoch konsolidáciách s minimálnym pozitívnym účinkom na verejné financie tu máme aj dnes ďalší návrh, ktorý hľadá peniaze všade inde, len nie na šetrení vlastných výdavkov. Deficit treba znížiť, to si asi všetci uvedomujeme, ale kto ho má niesť? Ak to budú zasa seniori, živnostníci, rodiny, zamestnanci a samosprávy, potom to nie je konsolidácia, ale je to zrada dôvery, že štát je tu pre slabších a nie proti nim. Aby bolo úplne jasné, čo chcem povedať.
Dotkol si sa aj samostatne zárobkovo činných osôb. Návrh tejto vládnej koalície ruší príjmové hranice na vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia a zvyšuje mimoriadny vymeriavací základ z 50 na 60 % priemernej mzdy. Pre štát je to príjem, ale pre nízkopríjmové SZČO existenčný problém. Aby bolo úplne jasné, čo to znamená v praxi, poviem príklad.
Mamička sa doma celodenne stará o ťažko chorého syna pripútaného na lôžko. Keď má dobré dni, vládze a syn spí, tak si sadne k notebooku a na živnosť si ako malá účtovníčka privyrobí 200 eur mesačne k opatrovateľskému príspevku. Dnes sociálne odvody neplatí, lebo je pod hranicou vzniku povinného poistenia. Po zmene, ktorú navrhuje táto vládna koalícia, bude platiť povinné minimálne poistenie a odvody vo výške 131 eur mesačne bez ohľadu na to, či v danom mesiaci...
===== ... mesačne k opatrovateľskému príspevku dnes sociálne odvody neplatí, lebo je pod hranicou vzniku povinného poistenia. Po zmene, ktorú navrhuje táto vládna koalícia bude platiť povinné minimálne poistenie a odvody vo výške 131 eur mesačne. Bez ohľadu na to, či v danom mesiaci vôbec niečo zostane, či mala čas popri synovi pracovať alebo to bol ťažký mesiac. Namiesto motivácie pracovať a udržať si dôstojnosť, jej štát odkáže zaplať ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobre, keby som mohol poprosiť aspoň vrátiť čas, lebo sa mi počíta pán podpredseda.

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Vráťte, vráťte čas.

Majerský, František, poslanec NR SR
Pán poslanec Jožko škoda, že, škoda, že pán minister tu teraz nie je, ale keby som bol na jeho mieste, tak si z tvojho prednesu urobím prezentáciu, prezentáciu a ešte raz sa vrátim na ministerstvo a ešte raz si sadnem so svojimi ľuďmi, lebo tak ako si to vysvetlil ty, tak ako si vysvetlil tu ty, čo vlastne táto vláda ide robiť a čo všetko mala spraviť preto, aby sme konsolidáciu, ktorá treba otvorene povedať, je potrebná, urobili inak, tak by dnes s týmto návrhom, ktorý prišiel, by tu nikdy neprišiel. Nikdy by tu neprišiel. Hovoríme tu dva roky. Bol si na stretnutí s ministrom Kamenickým. Všetky tvoje návrhy, ktoré ste s pánom predsedom predniesli, sa dnes realizujú, ale je neskoro. Už tretiu konsolidáciu robíme a stále sa verejný dlh zvyšuje. Lebo vláda nechce šetriť na sebe. To treba otvorene z tohto miesta povedať. Vláda nechce šetriť na sebe, to treba otvorene z tohto miesta povedať. Vláda nechce šetriť na sebe, chce šetriť len na ľuďoch. O jakom sociálnom štandarde sa tu bavíme. O čom? Veď to sa dotýka všetkých. Dôchodcov, rodičov, všetkých zamestnávateľov, zamestnancov, ale nijako vlády. Ak chce vláda, aby to ľudia pochopili, že tá konsolidácia je dôležitá, musí šetriť na sebe. Do krvi musí šetriť na sebe, aby ukázala ľuďom, ale to nerobí. Vy to nerobíte. Vy si chcete zachovať štandard vo všetkom, vo všetkom si chcete zachovať štandard a ostatok nech zaplatia ľudia, ale oni to už nemajú z čoho zaplatiť. Ľudia, firmy, zamestnávatelia, živnostníci. Oni to už nemajú z čoho. Sú na hrane. Všetci sú na hrane, ale my, lepšie povedané vy to nechcete urobiť. Vy chcete urobiť všetko len na ľuďoch. To nie je sociálna demokracia, to je lúpež a zlodejina na bežných ľuďoch. Jozef, ďakujem ti veľmi pekne.

Ja nadviažem na to, že si povedal, pán kolega Hajko, o tom, že vláda svojimi opatreniami vlastne tých samostatne zárobkovo činné osoby ako keby vyháňala, ako keby ich demotivovala a oni si neotvárajú živnosti, tak chcem povedať, že ja som dostal inzerát pred chvíľou, že preneste si firmu do Poľska. Ak máte, ak máte daň z príjmu, teda ak máte príjem vyšší ako 100 000 eur, tak Poliaci vám ponúkajú 9 % daň z príjmu, pričom naša nad 100 000 eur je 21 %. Poliaci vravia, nemáme transakčnú daň, príďte k nám, my vám zriadime sídlo firmy, bankový účet, povolenie na podnikanie, budeme vám viesť účtovníctvo a poradenstvo po slovensky a nieže len samostatne zárobkovo činných vyháňame, ale my vyháňame zo Slovenska týmito opatreniami postupne aj firmy a nielen do Poľska, ale tí, ktorí sú bližšie k Čechám, tak aj do Česka. A potom ešte chcem spomenúť to, že vláda sa správa ako taký otec v rodine, kde nestíhajú platiť hypotéku a pôžičky, tak otec zahlási šetrenie a všetkým povie, že, že nižšie paušály na telefón, menej budete jesť, znížime teplotu, ale otec má kľúč, samostatný kľúč od chladničky a od komory, kde má whisky a doutníky a drané auto a tak ďalej. A všetci v domácnosti si povedali, tak dosť, keď máme šetriť, tak všetci. Ten otec to je tá vláda, ktorá, ktorá momentálne nešetrí na sebe, ale všetkým naočkuje drakonickú, drakonickú konsolidáciu po slovensky šetrenie a takto to potom dopadne. To čo pán minister ste dosiahli, je, že ľudia sú nespokojní preto, že nevidia lídrov, ktorí povedia, potrebujeme všetci šetriť, potrebujeme sa všetci uskromniť. Ale to čo vidia ľudia, sú drahé autá, nové ministerstvá, nové, nové posty pre priateľov a to nie je dobré.