39. schôdza

Poslankyňa Gažovičová.

Ďakujem za slovo, druhýkrát dneska.
Ako som aj avizovala, to prvé vystúpenie som venovala regionálnemu školstvu, toto druhé vystúpenie, teda tých desať minút, ktoré ešte mám k dispozícii, budem venovať vysokému školstvu.
Jeden z tých, ten balík siedmich zákonov, ktoré boli zlúčené do jednej rozpravy, tak jeden z nich je nový vysokoškolský zákon. A v tomto kontexte, tak aspoň stručne na úvod akoby pripomeniem, nech si všetci zvedomíme, že kde sa asi tak nachádzame v oblasti vysokého školstva na Slovensku. Nie sú to nové veci, ale je dôležité to znovu pomenovať, že tu máme dlhotrvajúce problémy, predovšetkým masívny brain drain, masívny odchod študentov zo Slovenska. V zahraničí študuje každý piaty vysokoškolák, to znamená, že ročne nám odchádza vyše 4-tisíc maturantov, často tí, ktorí v jednotných testoch dosahovali najlepšie výsledky. A veď mohli by sme si povedať, fajn, získajú dobré vzdelanie v zahraničí, lenže faktom je, že väčšina z nich sa nevracia. Zhruba dve tretiny zostanú žiť vonku, to znamená, že neprídu pracovať na Slovensko, nevychovávajú deti na Slovensku. A jeden z tých dôvodov je práve to, že naše vysoké školy nevedia udržať kvalitou krok s okolitými krajinami, a teda väčšina týchto študentov odchádza do Českej republiky. Ja som tiež absolventka Masarykovej univerzity v Brne aj Univerzity Komenského. Žiaľ, musím zhodnotiť, že áno, to štúdium v Českej republike bolo kvalitnejšie, ale teda som jedna z tých, ktorá sa vrátila.
Do tohto prostredia teraz prichádza vláda, prichádza ministerstvo s úplne novým zákonom. Potom, ako sme tu za posledných približne päť rokov mali už neviem koľko noviel vysokoškolského zákona. Mali sme masívnu veľkú akreditáciu, mnohé zmeny prišli v kontexte Plánu obnovy, to znamená, že máme veľmi slabú akoby stabilitu právneho prostredia v tom vysokoškolskom prostredí. A zamestnanci vysokých škôl, a mnohí sú to naozaj že pracovití, kvalitní ľudia a ja, keď hovorím o kvalite vysokých škôl, tak nijako neznižujem prácu mnohých tých, ktorí tam pracujú, jedna z vecí, ktoré vám povedia, je, že sú utopení v byrokracii, že nemajú poriadne čas a podmienky na to, aby robili to najdôležitejšie, čo by mali robiť, a to je učiť študentov a robiť vedu.
A teraz keď ministerstvo prináša nový zákon, nový zákon v prvom rade znamená ďalšiu administratívnu záťaž, už len z princípu, lebo nový zákon, nové číslo, nové paragrafy, všetko sa bude prepisovať, všetko sa bude detailne analyzovať, či toto ešte sedí s týmto. Čiže myslím si, že by si to malo ministerstvo veľmi dobre rozmyslieť, či je naozaj treba nový zákon. A bavila som sa o tom zákone s mnohými ľuďmi z vysokoškolského prostredia a väčšina z nich ako prvú vetu mi povedali, že ten zákon je zbytočný. Niekto na ministerstve, ja to tak poviem, chcel mať politicky čiarku, že áno, prijali sme nový vysokoškolský zákon, môže to znieť tak, že výrazne sme posunuli to vysokoškolské prostredie. Nie, nový zákon v tomto prípade považujeme za zbytočný. A dobre, človek by si mohol povedať, že, okej, zbytočný, veď to neni až také zlé. Problém je v tom, že je aj zbytočne regulujúci, že prináša množstvo nových ustanovení, ktoré ešte detailnejšie zasahujú do toho vysokoškolského prostredia a ešte viac hovorí, že toto musíte a toto nesmiete.
A uznávam, že je tam aj niekoľko užitočných vecí, napríklad schvaľujeme tú možnosť záverečných stáží namiesto záverečných prác, aj tie krátke odborné programy. Tieto veci pokojne mohli ísť novelou a mnohé iné v tom zákone mohlo ostať nedotknuté, aby tí ľudia, ktorí v tom vysokoškolskom prostredí pracujú, sa mohli predovšetkým sústrediť na to podstatné. A uvediem teda pár príkladov toho, aby som ukázala, čo myslím tým, keď hovorím, že ten zákon je predovšetkým zbytočne regulujúci. Mikromanažuje učiteľov, napríklad po novom priamo zákon hovorí, že po druhom neúspešnom pokuse absolvovania povinného predmetu je študent vylúčený zo štúdia. Niečo, čo doteraz bolo v kompetencii tej vysokej školy, aby si to nastavila. Nie, teraz priamo povie zákon, musíte študenta vylúčiť. Alebo, a to sú potom aj veci, ktoré sú podľa mňa aj nezamýšľané dopady, keď sa hovorí o uznávaní kreditov. Znovu, na zákon pre vysokoškolské prostredie zbytočne detailné ustanovenia. A dobre, uznávanie kreditov je potrebné v princípe pre napríklad aj medzinárodnú mobilitu, ktorú podporujeme, to je všetko fajn, lenže tento zákon hovorí o uznávaní kreditov, ktoré predstavujú náhradu za povinné predmety a povinne voliteľné predmety. A kde sú voliteľné predmety? Čiže vysoké školy rozlišujú A-čkové, B-čkové, C-čkové kredity, povinné, povinne voliteľné a voliteľné. Veľmi často zahraničné pobyty sú práve o tom, že si ten študent vyskúša niečo úplne iné, že získa úplne nové podnety, že zažije predmety, ktoré sa nedajú prirovnať k tomu odboru, ktorý má tu a pokojne by mu mohli nahradiť voliteľné predmety, alebo by to aspoň mohlo byť v kompetencii znovu tej vysokej školy, tých pedagógov. Nie, priamo zákon hovorí, A-čkové kredity, B-čkové kredity, ale C-čkové sú vypustené.
Čo ma tak smutne zarazilo, bol napríklad prístup k takzvanému sabatikalu. Znovu fajn vec, oficiálne sa to v zákone volá tvorivé voľno. Dobrá myšlienka, zlé prevedenie, lebo doteraz školy mohli udeliť tvorivé voľno, nebolo to povinné, ale potom malo nejakú minimálnu dĺžku. Po novom ho síce školy musia dať, ale zákon uvádza, že najviac na šesť mesiacov, ale neuvádza minimálnu dĺžku. Čiže keď rektor alebo dekan, neviem presne, kto to bude podpisovať, keď podpíše tvorivé voľno na týždeň, tak zákon je splnený, lebo teda bolo to najviac v trvaní šesť mesiacov.
Nestihnem ísť do mnohých ďalších detailov. Jednu vec, ktorú by som chcela oceniť, a v tomto prípade by som aj chcela oceniť prácu vysokoškolských odborov, je ustanovenie, ktoré sa tam dostalo v rámci MPK, a to sú trvalé pracovné zmluvy pre vysokoškolských pedagógov po deviatich rokoch. Áno, vieme, že je okolo toho istá kontroverzia, ale myslíme si, že práve aj toto akoby zabezpečenie nejakého stabilného prostredia pre tých zamestnancov, môže prispieť, akoby je v súlade s tým, že tí ľudia, ktorí tam pracujú, si to zaslúžia a nie je dôvod, aby mali výrazne menšie práva ako iní zamestnanci.
Lenže naozaj nevidíme, že by tento zákon mal priniesť paradigmatickú zmenu pre vysokoškolské prostredie. Tá sa dá dosiahnuť cez tlak naozaj na kvalitu jednotlivých pracovísk, dá sa dosiahnuť cez posilnenie týchto výkonnostných zmlúv ako nástroju financovania Ale tento zákon na jednej strane prináša skôr menšie zmeny, prináša mnohé aj veľmi kontraproduktívne a zbytočné zmeny a v konečnom dôsledku len zase rozryje celé to prostredie, pridá tým ľuďom, ktorí tam pracujú ďalšiu byrokraciu, ale nedosiahneme to, že by sme teraz výrazne posilnili kvalitu vysokých škôl. Čiže z tohto dôvodu ani tento zákon za Progresívne Slovensko nepodporíme a myslíme si, že tých pár dobrých vecí, ktoré tam sú, mohlo ísť radšej cez menšiu novelu a zamerať sa na iné veci v tom systéme.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Horecký.

Ďakujem ti, pani kolegyňa. Vďaka tebe môžem mať celé dve minúty, aby som sa vyjadril k vysokoškolskému zákonu. Zákonu chýba hnací motor, ktorý urobí naše vysoké školstvo konkurencieschopným. Žiaden mechanizmus v novom zákone nám nedáva nádej na to, čo potrebujeme. Chýba nám tam prepojenie medzi výskumom, vzdelávaním a biznisom, aby mohli vznikať napríklad heterogénne konzorciá. Chýba nám tam podpora vyššej finančnej nezávislosti vysokých škôl na verejných zdrojoch. Chýba jasné definovanie úloh vysokých škôl v oblasti celoživotného vzdelávania. Chýba nám dôrazná diverzifikácia vysokého školstva na univerzity, vysoké školy a odborné vysoké školy, podpora aktívnej účasti regionálnych vysokých škôl na rozvoj svojho regiónu a ďalšie pointy, ktoré sa tu teraz nedajú umiestniť v tomto časovom rozpätí. Na aktuálnom znení návrhu zákona nám najviac prekáža odňatie ekonomických a niektorých samosprávnych kompetencií akademickým senátom vysokých škôl. Prekáža nám tendencia štátom politicky ovplyvňovať vysoké školy na úkor akademických slobôd a autonómie vysokých škôl. Prekáža nám oslabovanie nezávislosti SAAVŠ (Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školy) a Slovenskej akadémie vied. Prekáža nám ignorácia fakultných samospráv, v niektorých bodoch je úplným mikromanažmentom ten nový návrh zákona a absolútne nespomína ani len akademické senáty alebo dekanáty, tie kľudne nemusia existovať podľa tohto zákona. A najmä nám prekáža definitíva pre pedagogických zamestnancov vysokých škôl po deviatich odpracovaných rokoch, a to už od úrovne lektora, asistenta, ktorí nemuseli dosiahnuť ani na tretí stupeň vysokoškolského vzdelania, čo je absolútna kuriozita vo svete, a takto ho nedobehneme, ani keď nám pôjde oproti.

Poslanec Habánik.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.
Vážená pani poslankyňa, urobili ste taký pomerne rozsiahly rozbor nového zákona o vysokých školách. Vždy ste na začiatku toho svojho rozboru povedali áno, treba to urobiť, nebolo to dobré, urobili ste to, ale zle. To znamená, dám konkrétny príklad, napríklad povedali ste 54 noviel predchádzajúceho alebo súčasne platného zákona o vysokých školách je veľa. Päťdesiata piata by už veľa nebola? Lebo ste odporučili urobiť ďalšiu novelu namiesto nového zákona. Hovoríte, zavedenie sabatikalu je dobrá vec, ale maximálne na šesť mesiacov je dlho. Je to úplne inak upravené, ako to bolo v predchádzajúcom texte. To znamená, že takýchto vecí ste uviedli strašne veľa, to znamená, že áno, uznávam, treba to opraviť, ale je to opravené zle, povedali mi to ľudia z akademického prostredia. Tak ja vám tiež môžem povedať, čo hovoria ľudia z akademického prostredia, pretože v ňom pôsobím a boli sme aj súčasťou všetkých rokovaní k zmene zákona o vysokých školách a veľmi dobre viete, že reprezentácia vysokých škôl sa skladá zo Slovenskej rektorskej konferencie, Študentskej rady vysokých škôl aj z Rady vysokých škôl. Dve z týchto troch organizácií, a tie zákony sa tam preberali detailne, vlastne vyjadrili podporu tejto zmene k novému zákonu o vysokých školách. Rada vysokých škôl mala nejaké pripomienky. Zostali tie pripomienky ešte dve otvorené, o ktorých sa teda môže diskutovať, ale nepovažujem ich za nejak významné vo vzťahu k tých zmenám, ktoré sú zavádzané v novom zákone a som rád, že ste o niektorých tých pozitívach, že ste... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Poslankyňa Gažovičová.

Ďakujem za reakcie.
No áno, zamerala som sa v tom vystúpení na tie veci, s ktorými nesúhlasíme, ale trošku ste prekrútili moje slová, pán kolega Habánik, lebo ja som spomínala to množstvo noviel v kontexte toho, že to vysokoškolské prostredie už prešlo mnohými zmenami za posledných pár rokov. Každá tá zmena prináša aj istú administratívnu a ďalšiu záťaž pre všetkých zamestnancov vysokých škôl a z tohto pohľadu nepovažujem za prínosné, že sa predložil nový zákon, ktorý za mňa je tak trochu zákon pre zákon, ale okej, tých pár vecí, ktoré bola motivácia zmeniť a časť z nich uznávam, že sú dobré, že sa menia, tie mohli radšej ísť do ďalšej novely, ako to celé prepisovať.
Zároveň to, čo som tvrdila, je, že tento zákon nám výrazne nezlepší vysokoškolské prostredie. A ja vám verím, že časť akademickej obce ho podporuje, to je, samozrejme, v poriadku, napriek tomu si dovolím povedať, že potrebujeme iné zásahy do vysokoškolského prostredia na to, aby sa nám podarilo výraznejšie zvýšiť kvalitu.
A ešte k tomu sabatikalu, tam som vyčítala práve to, že je stanovená maximálna, ale nie minimálna dĺžka, čiže zo zákona to môže byť aj jednodňové tvorivé voľno, zákon je splnený, ale vôbec to neprinesie ten zámer, ktorý je deklarovaný.
Ďakujem.

Poslanec Pollák.

Ďakujem pekne.
V prvom rade, ak sa predkladá návrh zákona, ktorý má hovoriť o povinných materských školách pre deti, ktoré to potrebujú hlavne, by mala byť optika taká, že sa naozaj bude pozerať na to, ktoré deti to potrebujú. A, pán minister, ja som na predchádzajúcej schôdzi predkladal takýto návrh na povinnú materskú školu pre deti, ktoré to potrebujú a sú to deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, o ktorých vy nehovoríte, bohužiaľ. Toto je taká polovičná politika vaša, a to je také príznačné pre HLAS, že to je také rovnaké, ako nemôžete byť tak trochu tehotný. A preto hovorím a som presvedčený o tom, že tento návrh nie je konkrétny, nie je adresný a aj orgány, ktoré vás k tomu vyzývajú okrem mňa, tak sú to aj orgány Európskej únie, ktoré voči tomuto konaniu, keďže Slovenská republika sa doteraz nevedela vysporiadať s tým, že rómske deti končia v špeciálnych základných školách neoprávnene, iba kvôli tomu, že prichádzajú do toho školského prostredia nepripravené, s tým, že nevedia po slovensky a toto je kritérium k tomu, aby boli absolventmi špeciálnej základnej školy. Žiaci z týchto škôl vychádzajú so vzdelaním žiakov štvrtého ročníka klasickej základnej školy, a to si povedzme, že tieto deti do budúcna budú iba poberačmi sociálnych dávok. A nezatvárajme si tieto oči a nie, že ministerstvo školstva si s týmto nechce špiniť ruky, nechce si špiniť ruky s Rómami, a tak to je. Aj preto takýto polovičný nejaký zákon, aby sa nepovedalo. Toto nie je konkrétny návrh, ktorý pomôže týmto ľuďom a môžte rozprávať, čo chcete.
Optika ministerstva školstva by mala byť taká, zameraná na deti, ktoré to naozaj potrebujú. A musíme hovoriť otvorene, že deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, rómske deti, to potrebujú, aby prišli potom do školského prostredia pripravené o to, že budú vedieť po slovensky, ak to má byť kritérium toho, že keď človek alebo dieťa nevie po slovensky, tak skončí v špeciálnej základnej škole, ktorá z neho, ešte raz poviem, vyrobí do budúcna iba poberača sociálnych dávok. Toto by mal byť záujem každého jedného z nás, aj toho najväčšieho fašistu na Slovensku, ktorý iba potom používa takú mantru, že cigáni žijú z našich peňazí, z našich daní. Ak to chceme zmeniť, tak buďme konkrétni, robme zákony tak, aby boli aplikované na tie skupiny obyvateľstva, ktoré do budúcna môžu tu vyrábať nejakú ekonomiku a žeby sa do budúcna nemohol používať naratív o tom, že cigáni žijú z našich daní, ale práve naopak, že Rómovia budú prispievateľmi do štátneho rozpočtu s tým, že budú vytvárať peniaze na to, aby bolo na budúce dôchodky, lebo do budúcna to vychádza tak, že ani nie dvaja ľudia budú pracovať na jedného dôchodcu. No, hanba. Ako môže v takom čase fungovať sociálna demokracia, politická ideológia, ktorá ma odbremeňovať, chrániť ľudí, teda tých slabých a sociálne odkázaných, aby odstránili sociálnu a hmotnú biedu? Sociálni demokrati by mali chrániť totižto tých najslabších. Všade inde vo svete to tak funguje, len tu na Slovensku my musíme chrániť ľudí pred sociálnymi demokratmi, lebo sociálni demokrati najviac ubližujú týmto slabým ľuďom. Aj v tom prípade to tak je.
My sme sa tak celé leto, pán minister, naháňali, či to bolo v Malom Slivníku, či to bolo v Richnave, ale teraz tu je aj Lomnička. A o Lomničke je zatiaľ ticho. Vznikla, bola cez leto taká jedna tlačovka, ja vám poviem, čo sa deje v Lomničke. V Lomničke totižto starostuje smerácka starostka, SMER, HLAS. A tá sa rozhodla, že zvolá tlačovku, lebo ministerstvo školstva nedodržalo zrejme nejaké dohody, ktoré boli a nepodporí Lomničku s tým, že sa tam vybuduje škola. Lebo je od 1. septembra nariadené, že skončí dvojzmenná a trojzmenná prevádzka. A tam teraz tie deti nemajú kam chodiť. A sme došli do času, že aj keby sa schválili tie peniaze, tak obec nestihne, respektíve firma, ktorá bola vybratá, nestihne postaviť tú školu. A starostka za SMER a za HLAS zvolala cez leto tlačovku a kritizovala ministerstvo školstva. O tom sa bavme. Toto nie je problém iba starostov, ktorí nepatria do vašej strany, ale začínajú sa ozývať aj starostovia zo strán, z ktorých pochádzate aj vy. Ja som veľmi zvedavý, ako dopadne tá Lomnička. Rovnako som zvedavý aj na Malý Slivník. A nie, že ministerstvo školstva s tým nič nemá, že my tu prídeme robiť iba nejakého komentátora.
Starosta z Malého Slivníka, keď sa vypnú kamery, dámy a páni, nadáva na Rómov, nechce mať nič spoločné s tými obyvateľmi, hoci Malý Slivník je väčšinovo rómsky. A tie deti, my sme tam boli dvakrát, my sme sa pýtali tých rodičov, a keď ministerstvo školstva hovorí, že každý rodič by mal mať to právo vybrať tú najlepšiu školu pre svoje dieťa, tak Rómom z Malého Slivníka bolo nariadené, aby chodili 20 kilometrov do vzdialenej školy do Prešova. Desať, jedenásťročné deti sa musia dopraviť z Malého Slivníka do Prešova, tam prestúpiť na mestskú dopravu a tie deti budú rozvozené kade-tade po Prešove, tretie najväčšie mesto na Slovensku, Prešov. A my sa potom nemôžeme čudovať ani tým rodičom, ktorí sa boja o svoje deti, ktoré neprekročili hranicu možno svojej obce, že nechcú púšťať tieto deti do školy. A potom čo, budú títo rodičia stíhaní za to, že nechcú púšťať svoje deti do školy? Budete ich trestne stíhať, skončia v base? Iba kvôli tomu, že ministerstvo školstva si nesplnilo úlohu, tak ako hovoríte vy, že budete dbať na to, aby každý rodič si mohol vybrať tú najlepšiu školu pre svoje dieťa, ale týmto deťom bolo nariadené, aby chodili do Prešova, 20 kilometrov od mesta alebo od obce, kde bývajú.
A vy tam prídete, pán minister, aj so splnomocnencom Daškom, a to iba okomentujete. Ale odvtedy ten problém stále pretrváva, stále sa nevyriešil a ja som zvedavý, ja som veľmi zvedavý, ako tento prípad dopadne v Malom Slivníku, rovnako aj v Richnave. Ešte doplním, rodičia v Malom Slivníku, dámy a páni, sa dozvedeli o tom, že rušia im tú školu, alebo teda že ich deti už nebudú chodiť do vedľajšej školy, iba päť dní predtým než sa otvárali brány školského roka 1. septembra, päť dní predtým. Takto sa funguje? Či takto majú fungovať iba rómske deti, na ktoré sa pozeráme cez prsty? A nehovorte, že nie. Iné deti majú postarané, ak by sa to týkalo iných detí, tak by tu bolo riešení hneď niekoľko a do hodiny by to bolo vyriešené. Ak sa to týka rómskych detí, tak tam dávame ruky preč, tam si nechceme špiniť ruky s Rómami.
Na minulej schôdzi, ešte raz pripomeniem, som predkladal návrh o povinnej materskej škole pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, s ktorým súhlasila aj Európska komisia, aj orgány Európskeho parlamentu, konkrétne výbory a hovorili o tomto návrhu, ktorý nie je diskriminačný ani protiústavný. Ja som zvedavý, že či tento návrh nie je diskriminačný a protiústavný. Žiadna debata o tom nebola. O návrhu, ktorý som podával ja, tu bola roky debata. Súhlasili s tým odborníci, tento návrh dokonca vznikal v spolupráci s odborníkmi. A mňa mrzí, že aj počas bývalého volebného obdobia tento návrh, bohužiaľ, sa nepodarilo aplikovať a dnes my máme skúsenosť s tým, že právny nárok pre dieťa od troch rokov nie je využiteľný, bohužiaľ, a neplatí to hlavne pre tie deti, pre ktorých možno aj vznikal tento návrh, tento právny návrh, právny nárok pardon, a rovnako ani tento návrh váš nebude aplikovateľný, alebo teda nebude účinný tam, kde podľa mňa aj ministerstvo by chcelo cieliť, lebo toto je také polovičaté, nemôžete byť trochu tehotný.
Preto sa na to musíme pozerať naozaj s otvorenými očami a robiť konkrétne a adresné veci. Ak chceme dostať rómske deti do materských škôl, aby nekončili v špeciálnych základných školách, tak zadefinujme ten zákon, sociálne znevýhodnené prostredie, s tým súhlasila aj Európska komisia, orgány Európskeho parlamentu. A vy, ja som veľmi zvedavý, lebo tu prebieha ešte stále ten infringement, pokuta, ktorú nám dala Európska komisia za to, že do dnešného dňa sa Slovensko od roku 2015, dámy a páni, nevedelo vysporiadať s tým, že deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, rómske deti konkrétne, končia v špeciálnych základných školách a vyrábame z nich do budúcna ľudí, ktorí budú poberať dávky v hmotnej núdzi. Európska komisia pohrozila pokutou a Slovensko je v poslednej fáze infringementu, to znamená, že na stole je pokuta. A v tomto momente mal nastať tvrdý zákon, ktorý to vlastne vyvráti a bude aplikovateľný a že tieto deti odvrátia, vlastne nasledujúce deti odvrátia túto trajektóriu, že nebudú končiť v špeciálnych základných školách, ale že budú úspešné, že budú absolventmi klasickej základnej školy, čo je predpokladom toho, že do budúcna môžu končiť na pracovnom trhu, čo je záujem každého jedného, aj toho najväčšieho fašistu na Slovensku by mal byť záujem toho, že každé jedno zdravé dieťa by do budúcna malo vytvárať hodnoty a končiť na pracovnom trhu s tým, že bude vytvárať peniaze na budúce dôchodky. Tento návrh o tom nehovorí.
Ja som zvedavý, ako budú hlasovať kolegovia z HLASU-u, zo SMER-u a z SNS pri tomto vašom návrhu, keď v minulosti teda na predchádzajúcej schôdzi, kde som predkladal zákon o tom, aby deti zo sociálne znevýhodneného prostredia navštevovali škôlky, nezahlasovali, boli proti. Ja som veľmi zvedavý, či to je iba čisto návrh preto, aby som nesúhlasil s Pollákom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)