39. schôdza

Ďakujem pekne kolegyniam a kolegom.
Ako som povedal, adresná pomoc pokiaľ ju má dostať 95 % domácností, to je jednoducho oxymoron. Urobil som si teraz taký rýchly prepočet, pretože v dôvodovej správe práve k skrátenému legislatívnemu konaniu je uvedené, že pokiaľ by táto pomoc bola na budúci rok plošná, tak by stála 477 miliónov eur. Ak ju dostane 95 % obyvateľstva, tak to bude znamenať, že bude stáť iba 453 miliónov. Tento rozdiel je 23,8 milióna. No ale na to, aby sme ju urobili akože adresnou, tak budeme potrebovať zo štátneho rozpočtu 17,6 milióna, to je na to sprocesovanie, na tie IT systémy a tak ďalej. Rozdiel medzi tým, akože adresnosťou a plošnosťou, a po započítaní teda tých výdavkov, je 6,2 milióna eur, akože ušetrených. Ale pozor, toto je iba odhad, ktorý je uvedený v rámci dopadu vplyvu na štátny rozpočet, že to bude stáť iba 17,6 milióna štátny rozpočet, čo sa týka tej administrácie. Už teraz vieme, že napríklad takzvané zabezpečenie služieb informovanosti občanov prostredníctvom Centra odborného poradenstva v oblasti adresnej pomoci má stáť 3,1 milióna eur. Toto je zákazka alebo teda výzva, ktorú už vyhodilo ministerstvo hospodárstva a opäť bavíme sa iba o odhadovanej cene zákazky. Takže v konečnom dôsledku či plošná, alebo adresná pre 95 %, v konečnom dôsledku na tom budeme rovnako, ak nie ešte horšie, ako sme na tom boli v tomto roku. Ďakujem.

Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Hargaš.

Ďakujem pekne za slovo aj za ochotu upraviť poradie rečníkov tak, aby som stihol teraz vystúpiť.
Kolegyne, kolegovia, ešte je päť koaličných plus pán minister, pán predsedajúci. No ja mám taký pocit, že odo mňa ste možno niekedy zvyknutí na také kritickejšie vystúpenia, tak vás možno prekvapím teraz, že ja nebudem kritizovať vašu konsolidáciu, ale povedal som si, že v celej tejto rozprave už zaznelo veľa argumentov, prečo táto konsolidácia je zlá a ja často počúvam aj v diskusných reláciách a v televízii od vás otázku, že no tak povedzte, ako by ste to robili vy?
Ja som si povedal, že ja sa teda radšej budem zameriavať na to, že čo by sme teda my robili inak v konsolidáciách, keby sme mali tú možnosť a boli sme teraz vo vláde. Myslím, že to bude také konštruktívne a myslím, že ľudia si z toho môžu aj spraviť názor, že aký by bol vlastne rozdiel a v čom. Explicitne z toho potom podľa mňa nejak vypadne, že prečo táto konsolidácia podľa môjho názoru nie je dobrá. A zároveň tak nadväzujem aj na svoje vystúpenia, aj v SLK, aj v prvom čítaní, kde som každé vystúpenie končil s tým, že podľa môjho názoru vízia a odhodlanie porazí strach. A ja si myslím, že toho strachu, ktorý tu táto súčasná vláda šíri do spoločnosti, už naozaj máme dosť a že je načase trošku rozprávať aj o tom, že ako by veci mohli fungovať lepšie a fungovali by lepšie, tak preto sa budem zameriavať na to, čo by sme robili inak.
Konsolidovať, a to som hovoril aj v prvom čítaní, všetci sa asi zhodneme na tom, že konsolidovať treba. Áno, verejné financie naozaj neboli v dobrom stave, keď ste prebrali vládu a konsolidovať treba. Čo si ale, na čom sa asi nezhodneme je, že ako treba konsolidovať. A my ten váš spôsob naozaj nepovažujeme za dobrý spôsob konsolidácie, takže ten náš spôsob konsolidácie by začal úplne od iného konca, ako začínate vy. Najlepšia konsolidácia podľa nášho názoru je ekonomický rast. Logika je taká, že čím viac ekonomika funguje, tým viac generuje príjmov, tým viac generuje daní a tým viac peňazí v rozpočte máme. Čiže ak nám chýbajú peniaze v rozpočte, tak ekonomický rast je ten nástroj, ktorý nám môže pomôcť tie peniaze priniesť. Čiže my by sme celú konsolidáciu začali úplne z opačného konca ako vy. My by sme sa naozaj zamerali na to, že akým spôsobom môžme podporiť ekonomický rast, pretože to je konsolidácia, ktorá najmenej bolí, ktorá v konečnom dôsledku prináša aj vyššie príjmy pre ľudí na Slovensku, aj vyššie príjmy pre štátny rozpočet, to je jednoduchá matematika. Čiže začali by sme opatreniami, ktoré môžu naštartovať ekonomický rast, na rozdiel od tých opatrení, ktoré priniesla táto vláda, ktoré v skutočnosti dusia ekonomický rast ako napríklad transakčná daň alebo teraz v tomto balíčku konsolidácie zdaňovanie práce a pracujúcich a živnostníkov.
Čiže začali by sme opatreniami, ktoré podporujú ekonomický rast a keď sa chcete spýtať konkrétne, že aké opatrenia to sú, tak nič lepšie ako odporučiť vám prečítať si náš program Tresk, vám momentálne neviem povedať. Naozaj si skúste prečítať ten program a s porozumením, pretože ak ho naozaj úprimne chcete čítať a úprimne chcete porozumieť tomu, že ako by ste mohli naštartovať ten ekonomický rast, tak tam máte približne, myslím, že 70 opatrení, ako naštartovať ekonomický rast. Takže na vašu otázku, ktorú často dostávame aj v tých televíznych diskusiách, že ako by sme to robili, tak moja prvá odpoveď je, inšpirovali by sme sa tými sedemdesiatimi opatreniami, ako naštartovať ekonomický rast, lebo ešte raz poviem, ekonomický rast generuje väčšie príjmy pre obyvateľstvo, generuje väčšie príjmy pre štát, to znamená, že menej by sme v tej konsolidácii museli šetriť alebo vyberať daní, lebo by sme mali viac príjmov. Čiže keď chcete konkrétnu inšpiráciu, nech sa páči, 70 opatrení. To je, myslím, že dosť, že z toho sa už naozaj dá vyberať, zo sedemdesiatich, niektoré by sa vám mohli páčiť, od znižovania byrokracie cez podporu inovácie, cez podporu investícií domácich, cez podporu a nižšie zdanenie práce, čiže veľmi teda opačne ako to robíte vy. Čiže to by bolo prvé opatrenie, podporiť ekonomický rast. Z toho sme zatiaľ od tejto vlády, žiaľ, musím povedať, že videli veľmi málo.
Ten druhý bod, a ten je dôležitý, pretože ten opakujeme stále dokola, samotný ekonomický rast, to chvíľku trvá, čiže to by nebolo také, že my sme nastúpili niekedy v októbri, novembri ´23 a lusknutím prsta a mávnutím čarovného prútika by sa naštartovala ekonomika. Ale naštartovanie ekonomiky by bolo nevyhnutným predpokladom, aby sme potom tretí, štvrtý rok konsolidácie už mohli konsolidovať menej. Čiže čím by sme vlastne prekryli tie prvé dva roky, hej? Kde by sme našli tie peniaze, kým sa nakopne tá ekonomika? A my vám opakujeme veľmi vytrvalo, že šetrením na sebe, šetrením na sebe. Takže budem hovoriť o tom, čo by sme my, na rozdiel od vás, nerobili, ako by sme nerozhadzovali peniaze, ale, naopak, by sme ich šetrili. Začnem takými symbolickými vecami, a tie počúvate od nás dookola, a to sú napríklad dvojnásobné platy, určite by sme si ako vláda nenadelili dvojnásobné platy cez paušálne náhrady, to je napríklad zmrazenie platov ústavných činiteľov, k čomu ste sa odhodlali až teraz v tretej konsolidácii, neviem, prečo ste to nemohli spraviť už v tej prvej, nerozumiem tomu, naozaj ma to úprimne zaujíma, že čo je teraz akoby že iné, ako bolo pred dvoma rokmi, čiže zmrazenie platov ústavných činiteľov, zmrazenie výdavkov na oslavy. Ja si naozaj ani nemyslím, že v čase konsolidácie je adekvátne vyhodiť 700-tisíc na oslavy, to bolo, myslím, 700-tisíc na Cyrila a Metoda, potom oslavy SNP. Tým nehovorím, že si netreba pripomínať tieto sviatky, samozrejme, že treba, ale otázka je, že za akú sumu v čase konsolidácie? Naozaj to je adekvátne? A neoslavujete len teda akoby že vy ako vláda, ale tých osláv je mnoho, rôzne úrady robia kadejaké oslavy, myslím, že v najbližších dňoch o tom budeme niečo hovoriť. Čiže škrtnúť výdavky na takéto oslavy alebo minimálne ich teda radikálne znížiť, pripomenúť si, ale naozaj, kolegovia, pečený býk v čase konsolidácie mne už príde trochu ako päsť na oko pre tých ľudí, ktorí musia platiť vyššie dane. Luxus, to sú všetky tie nákupy nových, drahých limuzín, tryskáčov a podobného luxusného majetku, ktorý podľa mňa naozaj v čase konsolidácie ten štát by si mohol odoprieť. A vy si možno poviete, že to sú také malé položky. Hore som sa bavil so Števom Kiššom a páči sa mi taká veta, že kto nevie šetriť v malom, tak nevie ani vo veľkom, že ak naozaj nemáte tú vnútornú disciplínu šetriť na malých položkách, tak potom ako vám máme veriť, že ušetríte v budúcom roku 1,3 miliardy, čo tu všetkým hovoríte? Čiže aj takýmito malými položkami, limuzíny, tryskáče, predražené letenky, naozaj si nemyslím, že je v poriadku, že pani ministerka letí do Spojených štátov letenkou za 16-tisíc euro v čase konsolidácie, to nie je v poriadku, čiže to by sme nerobili. Taktiež platenie takých postov ako je splnomocnenec vlády Kotlár, ktorý nás stojí stotisíce eur, ktoré sme museli vynaložiť na analýzu SAV, len aby sme teda dokázali, že pán Kotlár sa mýli, čo mu všetci od začiatku hovoria. Čiže to stojí peniaze, a to by sme nerobili.
Ďalšie opatrenia, ktoré už nie sú v kategórii že luxus, ešte rentu som zabudol, samozrejme, a ďalšie opatrenia, ktoré už nie sú v kategórii luxus, ale sú v kategórii zoštíhľovanie štátnej správy. Naozaj táto vláda má najvyšší počet štátnych tajomníkov, 36 alebo 35 myslím že ich je, a teda ja som tiež bývalý štátny tajomník a viem vám povedať, že na tých ministerstvách naozaj nepotrebujete troch štátnych tajomníkov. Na niektorých myslím že máte aj štyroch, že to je naozaj trošku prehnané, čiže zredukovať počet štátnych tajomníkov. Sú ministerstvá, kde to má opodstatnenie, ministerstvo financií a naozaj tie ťažiskové ministerstvá, ktoré majú obrovskú agendu, tam to zmysel má, ale sú ministerstvá, kde sa to naozaj dá zredukovať a nepotrebujeme toľko štátnych tajomníkov.
Štátni tajomníci tiež nepotrebujú toľko áut, ale vôbec ústavní činitelia a predstavitelia štátu nepotrebujú toľko áut. Štandardom je, že štátni tajomníci majú dvoch šoférov a dve autá. Tých dvoch šoférov ešte viem pochopiť, kvôli zastupiteľnosti, že oni sa striedajú v službe, ale tie dve autá to by sa dalo seknúť. Úplne v pohode by stačilo jedno auto, na ktorom by sa striedali tí dvaja štátni tajomníci. A nikdy to nie je tak, že na ministerstve je len to jedno auto, keď sa pokazí, vždy sú tam niektoré náhradné vozidlá, a to sú tiež malé peniaze, ale dá sa na tom šetriť. Čiže keď hľadáte inšpiráciu, nech sa páči.
Menej kolektívnych orgánov. Máme tu kolektívne orgány kade-tade, v kadejakých štátnych akciovkách, kadejaké poradné zbory a neviem čo. To sa všetko dá pekne zosekať. Opäť malé peniaze, ale viete, babka k babce, budú kapce.
Taktiež by sme nezakladali zbytočné inštitúcie. Ministerstvo športu len na prevádzke, len na prevádzke, teraz nie tie fondy a granty, ktoré rozdeľuje, ale len na prevádzke nás stojí 100 miliónov eur ročne. To ste priznali sami v dôvodovej správe. Nezakladali by sme ministerstvo športu. Naozaj si nemyslím, že potrebujeme ministerstvo, ktoré stojí 100 miliónov ročne v tejto dobe. Čiže nech sa páči ďalšia inšpirácia.
Pokiaľ ide o energopomoc a trináste dôchodky, tam dlhodobo hovoríme, že potrebujeme adresnosť. Čiže robili by sme to adresne, pretože v čase konsolidácie štátna sociálna pomoc má naozaj pomôcť tým, ktorí sú najohrozenejší ekonomickou situáciou. A pokiaľ ide o energopomoc, tak vy teraz tvrdíte, že ju dostane 90 až 95 % populácie a ja si myslím, že je veľmi pravdivý argument, keď sa vás pýtame, že to nám hovoríte, že po šestnástich rokoch, pätnástich rokoch sociálnodemokratických vlád je 90 až 95 % populácie ohrozených chudobou? Že potrebujú energopomoc? Snáď nie. Čiže tá adresnosť sa dala zaviesť, ja nehovorím už v tom roku ´23, ale určite pre rok ´24 už mala minimálne sčasti toho roku platiť. A trináste dôchodky detto, hej? Naozaj si myslím, že nie všetci ľudia sú v takej situácii, že potrebujú plnohodnotný trinásty dôchodok a my hovoríme, že adresne, to je to riešenie a tak by sme to robili.
Ďalšia kategória výdavkov, moja obľúbená, to vám hovorím už druhý rok, IT výdavky, môj fach, IT výdavky. Platíme veľa za prevádzku systémov, dá sa tam sekať, vládni analytici vám vypočítali, koľko by sa tam dalo sekať, vychádza to približne na 100 miliónov ročne, čiže opakovaný výdavok. Čiže keby ste sekali od začiatku, tak už za rok 2024 máte tých 100 miliónov, za rok ´25 by ste ďalších 100 miliónov našli, jednoducho tam tej vaty naozaj je dosť. To sú výdavky na prevádzku tých systémov. Potom sú tu ešte investičné výdavky, že koľko platíme za nové systémy, a to, žiaľ, musím povedať, že vrátili sme sa do starých čias predošlých v informatizácii, kde naozaj lietajú také sumy, že pod 10 miliónov ani nikto nevstane z postele ráno, že sa mu to neoplatí, že také projekty tu lietajú. E-faktúra za 40 miliónov, teraz v NASES-e nejaký projekt plánujú za 60 miliónov, e-farmár alebo také niečo - projekt na ministerstve pôdohospodárstva. Ku všetkému tomuto máte analytické správy od ÚHP, kde vám hovoria, že ako by ste na tých projektoch mohli ušetriť, ku všetkému tomuto. Len keď som si napočítal tie potenciálne úspory, ktoré vám vlastní analytici hovoria, tak to vychádza na nejakých 40 miliónov eur na projektoch, nie na tej prevádzke, čiže sto miliónov na prevádzke, 40 miliónov na projektoch. A to sú správy, ktoré sú už niekoľko mesiacov staré, čiže priebežne prichádzajú ďalšie a ďalšie projekty a tam sú ďalšie a ďalšie úspory. Čiže nech sa páči, takto by sme to my robili. My by sme naozaj sa riadili tými odporúčaniami a sekali tie projekty dole, sekali tú prevádzku dole. Je tam priestor a je preukázateľné, že sa to naozaj dá. Keď som bol ja štátnym tajomníkom, tak sme to dokázali, dokázali sme stláčať dodávateľov nižšie, dokázali sme s nimi vyrokuvávať dlhodobejšie kontrakty za lepšie sumy. Jednoducho dá sa to, len je to piplačka, samozrejme, a tie rokovania nie sú vždy príjemné. Takže dá sa to.
No šetrenie na nákupoch, teraz keď to trošku extrapolujem ďalej a už som to hovoril v prvom čítaní, štát nakupuje približne za päť miliárd ročne. Keby ste priemernú úsporu na všetkých zákazkách, ktoré štát nakupuje, dvihli o jedno percento, tak to je 50 miliónov ročne, hej, rozumieme, jedno percento z piatich miliárd, päťdesiat miliónov. Čiže stačí naozaj podporiť konkurenciu v štátnych tendroch, nezadávať zákazky rôznym schránkovým firmám ako pri hasičských autách rôznymi pochybnými spôsobmi. A opäť, je to piplačka, ale dá sa to, dá sa z toho tá úspora vytrieskať. Čiže každé jedno percento usporené na štátnych nákupoch, päťdesiat miliónov eur, hej, keby ste priemernú úsporu dokázali zdvihnúť. A opäť, možno si poviete, a to sa nedá, čo to tu ten rozpráva, však to by som aj ja vedel takto rozprávať, a dá sa to. A ja zase dám príklad z toho môjho fachu. Keď som bol štátny tajomník, tak priemernú úsporu na IT tendroch sme zdvihli zo štyroch percent na šestnásť percent, štvornásobne vyššie úspory sme dosahovali na IT projektoch len tým, že sa nám podarilo presvedčiť trh, že má zmysel súťažiť, že tie firmy sa pobili v tých súťažiach a tým pádom znižovali cenu. Takže dá sa to jednak konkurenciou a jednak niečím, čo sa volá centrálne nákupy, dlho to v zákone máme. Je podľa mňa úplne nezmyselné, že každé ministerstvo si niektoré položky nakupuje samo, hej? Papier si nakupuje každé ministerstvo samo, energie, veľká položka, každé ministerstvo alebo každý úrad si nakupuje sám, kancelárske potreby každý si nakupuje sám. Jednoducho je množstvo položiek, ktoré by sa dali nakupovať centrálne, tým pádom ten štát by naozaj využíval tú svoju nákupnú silu, že nakupuje vo veľkých objemoch, a tým pádom očakáva veľké zľavy. Dá sa to, máte na to paragraf v zákone, nerobíte to, my by sme to robili. Čiže to sú ešte nákupy.
A potom ešte posledná kategória naozaj zlučovanie úradov. Máme tu rozvetvenú sieť kadejakých úradov, podriadených organizácií, ministerstvo hospodárstva má desiatky akciových spoločností a péeročiek. Jednoducho dá sa v tom sekať, dajú sa zlučovať tie úrady. Zatiaľ som jediné od vás počul zlúčenie PMÚ (Protimonopolného úradu) a ÚVO. To je strašne málo a zhodou okolností toto nie je ten správny krok, hej? Čiže keď zlučovať úrady, tak máme pre vás typy, kde by ste ich mohli nájsť, ale mám taký pocit, že aj keď vám dávame tipy, tak to nejak nenachádza odozvu, takže budem to aspoň adresovať verejnosti, že čo by sme robili my.
A toto, čo som tu vylistoval alebo povedal, to šetrenie na sebe, že to sú naozaj stovky miliónov eur, stovky miliónov eur. A ešte sa vrátim ešte raz k tej pointe. Ak by ste to robili od prvého roku, že tie stovky miliónov eur šetríte už v roku 2024, tak dnes ten konsolidačný cieľ by nebol 2,7 miliardy, ten by bol možno niekde okolo jednej miliardy, jeden a pol miliardy, pretože už v tom ´24 by sa nám podarilo ušetriť, to je naozaj jednoduchá matematika.
Čiže zle zapnutý prvý gombík nás dostal dnes sem, kde sme, že potrebujete 2,7, lebo ste odmietli šetriť na sebe v tých prvých rokoch. Čiže takto, to je šetrenie. No a šetrenie samotné by to asi celé neutiahlo, to s vami budem súhlasiť. Čiže pokiaľ ide o zvyšovanie príjmov štátneho rozpočtu, tak tam sme toho názoru, že ak už musíme niekde zvyšovať príjmy štátneho rozpočtu, tak to aspoň robme tam, kde sú takzvané negatívne externality alebo poďme naozaj zdaňovať tých naozaj najbohatších v tejto spoločnosti, tých naozaj najvyšších päť percent, čo vy tiež nerobíte. Čiže negatívne externality napríklad hazard, viacerí sme vám to hovorili v tejto rozprave, čiže my by sme napríklad razantnejšie zdanili hazard alebo napríklad sa môžme rozprávať o majetkových daniach. To sú naozaj tie dane, ktoré by dosiahli to, že tí najbohatší v spoločnosti sa skladajú na to, aby tí najchudobnejší nemuseli trpieť. To by robila, mimochodom, sociálnodemokratická vláda, je to veľmi prekvapujúce, že vy to nerobíte.
Takže asi toľko k tomu, že čo by sme robili my, čo by sme robili inak. Teším sa, keď najbližšie dostanem tú otázku zase v diskusiách, takže môžem tento zoznam vám dať už vopred, aby ste sa ma nemuseli pýtať potom v diskusiách. A podľa mňa taký spoločný menovateľ toho je naozaj zodpovedné riadenie štátu. Podľa mňa zodpovedné riadenie znamená, že naozaj jednak idete príkladom, že od prvého dňa ukazujete, že to myslíte vážne, že ste ochotní šetriť na sebe a nielen na ľuďoch. To by bolo podľa mňa zodpovedné, vysielať tento signál a nie zdvojnásobiť si platy. Je to aj o gestách, kolegovia. A zodpovedné je podľa mňa aj vysvetľovať a nevyhovárať sa dookola. Ja chápem, že možno vám to nejaký politickí stratégovia poradili, že dookola opakovať Matovič, Heger, Ódor, Matovič, Heger, Ódor a že to vás vytrhne z biedy. Ale viete, že tí ľudia na Slovensku, oni naozaj nie sú hlúpi, že myslím si, že ich veľmi podceňujete, že ľudia na Slovensku vidia, že musia platiť vyššie dane a odvody, kým ministri si nadelili dvojnásobné platy, veď to je tak okaté, je to tak okaté. Takže podľa mňa vysvetľovať a nevyhovárať sa.
A na záver myslím že už len také priane, že sa tak často, je také tričko, ktoré mám veľmi rád, že, je to len obdobie, neviem, či ho poznáte. A myslím, že aj táto vláda, že je to len obdobie, že nejak to musí táto krajina pretrpieť, vybrali sme si to, teda ja nie, ale ľudia na Slovensku si to vybrali. Myslím, že je to obdobie, ktoré nejakým spôsobom musíme pretrpieť a myslím si, že príde čas, keď táto krajina sa opäť bude môcť nadýchnuť aj z týchto ťažkých konsolidácií, ktoré sú neférové a nespravodlivé kvôli tomu prístupu, akým to robíte. Myslím si, že príde čas, keď ľudia sa budú radi vracať naspäť domov a nie utekať z tejto krajiny. Myslím, že tých dôchodcov to poteší oveľa viac, že budú mať tie vnúčatá alebo svoje deti nablízku, ako to, že sa im snažíte zalepiť oči trinástymi dôchodkami. Myslím, že proste príde čas, keď aj podnikavosť bude odmenená a nie trestaná, že úrady budú fungovať efektívne, proklientsky a nie byrokraticky, že tu budeme mať štát, ktorý bude fungovať bez korupcie, že tu budeme mať šéfa SIS, ktorý nebude musieť vysvetľovať, ako napísal svoju diplomovku a či ju okopčil od niekoho alebo neokopčil. Ja si myslím, že ten čas príde, celá táto vláda je len nejaké obdobie, nejak to musíme spoločne vydržať, aj ľudia na Slovensku to s vami musia vydržať a myslím, že príde čas, keď príde vláda, ktorá bude mať nejakú víziu, ako chce veci robiť lepšie, zodpovednejšie a férovejšie voči ľuďom.
Ďakujem pekne.

Sedem faktických poznámok na vyše vystúpenie. Prvý, pán poslanec Pročko.

Ďakujem.
Hovorili ste o zodpovednosti a o tom, že táto vláda sama sebe pridala, sama sebe dáva peniaze, dáva sama sebe doživotné renty a to nie je naozaj zodpovedné, to nie je. Ešte predtým ako chcem povedať, čo je zodpovedné, tak by som chcel reagovať aj na to, že čo ste povedali, že keď títo prebrali vládu, to ste hovorili v úvode, že tie financie neboli v dobrom stave. Ja si nemyslím, že tie financie boli v zlom stave potom, veď ste boli sám, pán Hargaš, pri tom a videli ste, čo sa dialo. Videli ste, že v čase najväčších kríz, v čase najväčšieho pekla, ktoré sa dialo na Slovensku, sme dávali tým, ktorí to najviac potrebovali. A ja sa tým aj riadim vo svojom živote. Mám dve firmy a v tých firmách som sa vždy snažil, aby ľudia, ktorí pre nás pracovali a pracujú, sa mali dobre. Nikdy sme si v našej firme nekúpili na úkor našich zamestnancov drahé autá, nikdy sme si nekupovali veci na úkor ľudí, ktorí pre nás pracovali a pracujú. A táto vláda robí presný opak a to nie je zodpovednosť, pretože zodpovedný majiteľ firmy, a tým je Robert Fico, ktorý vlastní, podľa seba vlastní firmu Slovensko, tak zdiera svojich zamestnancov, zdiera tých, ktorí mu dávajú peniaze. Vy sám dobre viete, že keď sme prišli do vládnutia, tak tam bolo jeden a pol miliardy a my sme tam nechali dvanásť a pol miliardy. Tak ja potom, to trošku mi tak nejde ten dobrý stav, tak na to chcem, aby ste mi odpovedali, či je zlý stav, keď sme im tam nechali dvanásť a pol miliardy a oni nám nechali jeden a pol miliardy. A sám dobre viete, v akých časoch sme vládli, v akých krutých časoch a čo sa tam všetko dialo aj zo strán našich koaličných partnerov.

Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Hargaš, myslím si, že je veľmi dôležité hovoriť aj o tom, aká je alternatíva, teda nielen kritizovať návrhy s ktorými prichádza vláda, ale ponúkať aj vlastné riešenia a začať tú diskusiu, lebo dnes to neovplyvníme, dnes im môžme poradiť, že my napríklad prichádzame s návrhom, aby sa zrušili okresné úrady tretieho typu a buď teda sa nahradili nejakými vysunutými pracoviskami, alebo, kde to nie je potrebné, ani to nie. Ale je mi jasné, že naše rady si oni tak strčia za klobúk, hoci Ódorovo lego pôvodne vysmievali a teraz z neho čerpajú sami. Ale je to dôležité pre budúcnosť. A dôležité je si aj teda ujasniť, že čo je potrebné robiť pre konsolidáciu verejných financií alebo celkovo pre zlepšenie stavu verejných financií a kto z nás to ako vidí. Ja napríklad som presvedčený, že nestačí iba nekradnúť, že to je ilúzia, že prestane sa kradnúť a bude peňazí na rozhadzovanie. A rovnako si ale myslím, že nestačí robiť iba nejaké drobné úspory na tých najviditeľnejších veciach typu počet štátnych tajomníkov alebo platy ministrov, samozrejme, aj to má význam, že tí, čo sú pri moci sa nemajú správať tak, že rozhadzujú na zbytočnosti aj keď v celkovom objeme to nie sú veľké peniaze. Ale ak chceme zlepšiť stav verejných financií, tak musíme pristúpiť aj k reformám, aj k zásadnejším škrtom, aj k tej adresnosti napríklad v 13. dôchodkoch alebo energopomoci, alebo sociálnych dávkach.

Pán poslanec Kišš.

Kolega Jano Hargaš veľmi teda v kľude, pokojne, bez nejakých plamenných prejavov pomenoval opatrenia, ako môže vláda šetriť na sebe. Ako som tak sledoval periférne, minister financií ho veľmi nepočúval, ale nevadí, však každý náš prejav sa zapisuje do záznamov Národnej rady, takže si ho môže kedykoľvek pozrieť. A však niežeby sme to hovorili prvýkrát, veď hovoríme to veľakrát, minulý rok sme vám navrhovali riešenia, hovoríme to priebežne celý čas, akurát že minister financií a ďalší teda hovoria, že ako nemáme nič. Tak moja prosba, Laco, je, že už, jedna malá, že už nikdy nehovor, že nemáme žiadne návrhy, pretože máš ich zaevidované v zápise Národnej rady, môžte si ich na ministerstve pozrieť, môžte s nimi pracovať. Bolo by, povedzme že, korektné, keby ste minimálne nehovorili, že žiadne návrhy nemáme, máme ich dosť. My tuto s Janom Hargašom aj ďalšími vinníkmi za podľa teba to rozvrátenie verejných financií vám tu nepretržite hovoríme, aké sú návrhy, ako môžte začať konečne šetriť na sebe, nech sa páči.

Pani poslankyňa Luščíková.