39. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa, vážení kolegovia, ja tú svoju reč začnem jedným príbehom a slovami, ktoré rezonujú vo mne už od minulého týždňa a rovno vám tie slová poviem, ale takovou tu máte bídu. A toto som počula na zástavke trolejbusu. Išla som minulý týždeň z parlamentu a prišli ku mne dve české turistky, ktoré sa potrebovali dostať trolejbusom na stanicu. Nevedeli ako, tak som sa im snažila poradiť. Troška sme sa potrápili, ale vyhľadala som to a povedala som im. A dostali sme sa do reči a vravia, takú krásnu máte tú Bratislavu, tak je tu úžasne, ľudí tu máte sympatických, všetci boli milí. To ma tak zahrialo pri srdci, ale skutočne, to ma neskutočne zahrialo pri srdci, lebo dobre viete, akú povesť má Bratislava, akú povesť má Slovensko v rámci cestovného ruchu a nie je to bohviečo, takže po slovách, že tá Bratislava je taká krásna a takých dobrých ľudí tu máte, ale takovou tu máte bídu. A počuť toto od niekoho, kto má možno 70 rokov a ktorý žil s nami v spoločnom štáte, ktorý zažil rovnakú našu minulosť a len teraz sme rozdelení nejaké desiatky rokov a príde z Čiech a povie, že my na Slovensku tu máme takúto biedu, to je ako, bol pre mňa normálne že šok, rovno poviem, pretože nikdy som to takto nevnímala, nikdy som nevnímala takýto rozdiel, a to tie dve panie neboli ešte na východe, neboli v Snine, neboli v Rimavskej Sobote, neboli v Trebišove, nevideli naše getá, nevideli tú naozajstnú biedu, ktorá je na Slovensku, pretože boli v Bratislave. Ja keď prídem z východu do Bratislavy, tak ja mám pocit, že som v inom svete, a to prídem z Popradu, čo Poprad je akože relatívne vyspelé mesto, na ktorom fakt cítiť zaostávanie oproti Bratislave neskutočné. Takže nad tým by ste sa mohli zamyslieť, milí kolegovia a kolegyne, ktoré tu nie sú, z opozície, pretože tým mandátom ste dostali aj nejakú zodpovednosť, dostali ste zodpovednosť za túto krajinu a vy teraz robíte len to, že stláčate tlačítka, tak ako vám povedia. (Reakcia z pléna.) Áno, áno, presne, prikyvujete, veď presne toto robíte a vôbec sa nezamýšľate nad tým, ako ľudia na Slovensku žijú. (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) No je také už ako voľná diskusia asi teraz večer, kľudne, ja vás budem počúvať, len nedopočuť až sem, musíte hlasnejšie alebo sa potom prihláste do faktickej.
Takže ja sa pýtam, prečo vlastne táto krajina tak dopadla, že prídu turisti z Česka a nám povedia, že tu máme bídu? Odpoveď vidím v tom, že naše Slovensko upadá naozaj vinou nezodpovednej politiky tejto súčasnej vlády. A toto je aj dôvod, prečo ľudia vlastne sa na Slovensku cítia zle a odchádzajú. Ale to, že tu máme biedu, nie sú len slová českej turistky, nie sú len naše slová, ale sú to napríklad aj slová Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý otvorene vo svojej správe hovorí, že naša krajina je v úpadku. Takže to len pokračuje ďalej toto tvrdenie, ktoré som na začiatku rozviedla. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), otvorene hovorí, že štát je v úpadku a vyzýva na nevyhnutné reformy. Namiesto reforiem však vláda Roberta Fica prichádza s chaotickým ozdravným balíčkom verejných financií, ktorý nerieši podstatu problémov. Robí to navyše za zatvorenými dverami, bez konzultácie s odbornými partnermi, bez konzultácie s odbormi a so zamestnávateľmi a bez skutočného sociálneho dialógu.
Budem citovať zamestnávateľov zo Združenia z republikovej únie, ktorí nás poslancov vyzvali, aby sme zastavili prijatie tejto konsolidácie v parlamente. Rovnako vyzvali vládu, aby okamžite prehodnotila formu prípravy konsolidačných opatrení, reálne otvorila sociálny dialóg s odborármi a zamestnávateľmi a prestala prenášať zodpovednosť na budúce generácie. Lebo toto robíte. Je neakceptovateľné, že tí, čo tvoria hodnoty a platia dane, naši pracujúci a naše firmy majú opäť niesť hlavné bremeno konsolidačných opatrení, zatiaľ čo vláda s nimi absolútne nediskutuje. Sociálni partneri neboli prizvaní k príprave týchto opatrení a vláda im arogantne odkázala, že aj tak by sa nedohodli, čím vlastne priznala, že o skutočnú diskusiu naozaj nemá záujem. RÚZ varuje, že ak vláda bude pokračovať v takýchto nekoordinovaných krokoch bez spätnej väzby, pretože žiadne vyhodnotenia doterajších konsolidačných opatrení sme nevideli, odliv mladých talentov do zahraničia sa zrýchli, investori si nájdu iné krajiny a sociálne napätie na Slovensku porastie. Už dnes predsa vidíme, že tisíce šikovných mladých ľudí odchádzajú, lebo v okolitých krajinách dostanú za svoju prácu vyššiu čistú mzdu a štát im nekladie prekážky ako tu. Naše firmy budú mať oveľa menej prostriedkov na investície a inovácie, nová tvorba pracovných miest sa spomalí a porastie tlak presunúť podnikanie mimo Slovenska, čo už teraz sa deje a vidíme to na číslach. Toto všetko povedali zamestnávatelia, nie opozícia, nie médiá, ale tí, ktorí vytvárajú drvivú časť týchto hodnôt, z ktorých vy potrebujete konsolidovať. Vláda by mala určite počúvať varovania zamestnávateľov, no namiesto toho ich arogantne ignoruje a tvrdí si svoje. RÚZ vám naozaj hovorí to isté, čo hovoríme my v opozícii, ale to je troška tak divné, pretože zamestnávatelia nie sú tí, ktorí chcú prioritne bojovať proti vláde. Oni potrebujú, aby vláda spolupracovala, respektíve oni chcú spolupracovať s vládou, pretože vláda je tá, čo vie zabezpečiť zisky pre zamestnávateľov. Tak miesto vlastne vlády na budúcnosť myslia zamestnávatelia v našej krajine. A ako reaguje premiér Robert Fico na oprávnenú kritiku? Namiesto sebareflexie a odbornej diskusie odvádza pozornosť inam. Zákernosť a pokrytectvo tejto vlády sa ukázalo naplno, keď Robert Fico začal zneužívať štátnu moc na osobné útoky. Namiesto toho, aby spolu s ministrom financií obhajoval konsolidačný balíček, útočí na mamu nášho predsedu Michala Šimečku. Takto sa Robert Fico snaží prekryť všetky zlyhania tejto vlády. Namiesto toho, aby vysvetlil chaos v konsolidácii verejných financií... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar Tibor, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, uplynul rokovací čas, dokončíte vystúpenie zajtra.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a prerušujem rokovanie schôdze do zajtra do 9.00 hodiny.
Ďakujem, dovidenia.

(Prerušenie rokovania o 20.00 hodine.)

.

.

Tak, kolegovia, kolegyne, prajem vám dobré ráno, otváram 10. rokovací deň 39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie neúčasti požiadali poslanci Dubovický František, Majerský a Peter Stachura. Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií (tlač 1005). Máme tu pána ministra, poprosím pána spravodajcu Karasa, aby zaujal svoje miesto. Budeme pokračovať v neukončenom vystúpení pani poslankyne Luščíkovej, ktorej týmto odovzdávam slovo.

Prajem všetkým dobré ráno, tuná dnes v takej komornej atmosfére. Ja som včera nemohla dokončiť svoju rozpravu. Ja som síce požiadala pána predsedajúceho Gašpara, aby mi umožnil dnes hovoriť celú rozpravu, ale nebolo mi umožnené, tak som vlastne musela skončiť uprostred deja. A tak som si povedala, že ja dnes ráno ani nebudem pokračovať v tejto rozprave, ale skôr dám také nejaké zamyslenie sa nad tou celou konsolidáciou, nad tým priebehom a na to, že prečo tu vlastne sedíme a čo vlastne chceme, čo chce možno ministerstvo, čo chce možno štát a začnem tým, že mali by sme si tu všetci uvedomiť akú máme zodpovednosť tým, že sme dostali mandát od ľudí. Akú máme zodpovednosť pred tými ľuďmi, ale aj pred budúcnosťou Slovenska. Preto mi stále ide hlavou, keď minister rozpráva o tom, že táto konsolidácia, resp. to, čo všetko robia, je pre bežných ľudí, že kto vlastne tí bežní ľudia sú, pretože ja nemám pocit, že pán minister vie o kom rozpráva. Bežní ľudia si povedzme, sú tí, ktorí sú pod hranicou chudoby? Sú to bežní ľudia? Máme milión ľudí pod hranicou chudoby na Slovensku. Toto číslo každoročne rastie, vďaka aj vláda Roberta Fica, o tom si musíme povedať pravdu, pretože z posledných dvadsiatich rokov, štrnásť rokov vládli vlády Roberta Fica, o tom si musíme povedať pravdu, pretože z posledných dvadsiatich rokov, štrnásť rokov vládli vlády Roberta Fica a počet ľudí v chudobe kontinuálne na Slovensku rastie. Sú toto bežní ľudia? Pán minister, ja sa pýtam ako ste vyhodnotili, čo sú bežní ľudia? Sú bežní ľudia pracujúci v korporátoch? Sú bežní ľudia, alebo my sme bežní ľudia, ču čo sedíme v parlamente? Sme my bežní ľudia? Potrebujeme my plošnú energopomoc, potrebujeme my obedy zadarmo pre naše deti? Pýtam sa preto, lebo naozaj, ja mám pocit, že ekonomika má fungovať tak, že sa zadefinujú parametre a zadefinuje sa, kto ten bežný človek je, pre koho ministerstvo, a táto vláda chce robiť pomoc. Ja si skôr myslím, že pomoc pre ľudí by mala byť adresná. Adresná pomoc znamená, že budeme mieriť presne na ten milión ľudí, ktorý je v chudobe. Na milión ľudí, ktorí potrebujú túto pomoc, pretože si povedzme, ten bežný človek, koľko platíte za energie? Viete to niekto? Ja v poslednej dobe, priznám sa, nevenujem veľmi pozornosť domácim financiám, ale platíme možno 300 euro elektrina a plyn. Netuším, možno menej mesačne, takže som bežný človek? Potrebujem ja pomoc na túto energiu? Potrebujem mať zadotované ceny energií, alebo to potrebuje človek, ktorý možno dáva 50, 80 euro na energie a on potrebuje tú pomoc a on dostane oveľa menšiu pomoc ako dostanem ja a ja tu pomoc nechcem, nechcú ju moji známi, nepotrebujú obedy zadarmo. Túto pomoc potrebujú ľudia, ktorí sú pod hranicou chudoby a voči tým ľuďom tu máme zodpovednosť. Takže sa pýtam ministra, kto sú beží ľudia, komu tuná pomáha energopomocou, ktorá sú helikoptérové peniaze, komu pomáha tým, že dá im obedy zadarmo. Moji známi odmietajú fakt pre svoje deti obedy zadarmo.

S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Pán poslanec Dušenka.

Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, ešte včera ste správne poznamenali ako koaliční poslanci v zásade berú plat len za hlasovania, až dvaja tu včera večer boli z koaličných poslancov, ktorí sa ešte mu aj ohradili. Tak, len na margo toho, na to ich rozčúlenie, je tam množstvo poslancov koaličných, ktorí v priebehu dvoch rokov vystúpili, či už s jednou, jedinou faktickou poznámkou, napr. pán Galis, to bolo jediné, čo ste od neho mohli počuť za dva roky, alebo ďalší pán poslanec, ktorý za dva roky stihol len upozorniť na to, že mu v jednom prípade nefungovalo hlasovacie zariadenie. A dnes ste takisto spomínali, že komu chcú pomáhať, že nepomáhajú ani svojim a je to úplná pravda. Inak by totiž nezmrazovali trináste dôchodky, nezmrazovali by, nezvyšovali by DPH na ďalšie vybrané potraviny a v neposlednom rade ich štátny tajomník pán Šalitroš sám sa nechal počuť, že za Matoviča si dôchodcovia mohli dovoliť viac s 12 dôchodkami ako v súčasnosti s trinástimi dôchodkami. Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Galek.

Ďakujem pekne. Kolegyne, veľmi dobre ste sa pýtali ako je to vlastne aj s tou pomocou a kto ju reálne potrebuje, ale chcem ešte upozorniť aj na ten fakt, že táto energopomoc to nie je vyplatené z nejakých peňazí, ktoré by táto vláda zarobila nejakými aktivitami, ktoré možno by mohla. To sú peniaze nás všetkých, to sú naše dane, to sú dane, ktoré odviedli naši podnikatelia, ktoré platia ľudia, a teraz hovoria o tom, že dobre, túto pomoc dostane 95 % ľudí. To znamená z jedného vačku mi zoberú cez vyššiu DPH-čku, transakčnú daň a neviem, čo všetko, a potom im zase nejaké drobné do toho vačku nasypú. Ja som to aj včera označil, že toto je proste politická korupcia, videli sme to aj v prípade vratiek za plyn, keď Robert Fico priniesol také veľké debničky na poštu a jednoducho išiel posielať ľuďom ním podpísaný šek, teraz sa tiež hovorí o energošekoch. Ľudia, ale veď toto sú naše peniaze, ktoré nám predtým táto vláda zobrala. No a, čo vlastne dotujeme? No tak dotujeme v prvom rade plyn, a tento plyn odkiaľ pochádza? Z Ruska. To znamená, že my vlastne dotujeme niečo, peniaze na to, aby si ľudia mohli kupovať plyn, a tento plyn, za tento plyn zase zaplatíme iba tomu agresorovi, iba pošleme peniaze do Ruska. Jednoducho namiesto toho, aby sme ľudí naučili šetriť tými energiami, tak nie, berte čo najviacej toho ruského plynu, lebo však ten je super, my sa ho nevzdáme ani v 27., ani za 20 rokov, lebo však to je náš najväčší kamarát so Sovietskym zväzom na večné veky a nikdy inak.