39. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na schválenie skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o energopomoci, kde týmto návrhom zákona potrebujeme zabezpečiť vhodný, primeraný právny a inštitucionálny rámec na poskytovanie adresnej pomoci, t. j. pomoci obyvateľstvu so zvýšenými cenami energií. Uplatňovaním adresnej pomoci dotknuté energetické domácnosti, ku ktorým sa, ktorým sa prizná nárok na energopomoc v roku 2026, budú chránené pred skokovitým nárastom cien za elektrinu, plyn a teplo. Podľa skutočností známych v príprave, pri príprave tohto materiálu bol predpoklad, že na zabezpečenie rovnakej úrovne cien energií pre domácnosti aj na rok 2026 je približne, by bolo potrebných približne 475 mil. pri zachovaní plošného charakteru poskytovanej pomoci. Rozhodli sme sa, že táto pomoc bude adresná a súvisí to aj s tým, že so Slovenskými elektrárňami máme memorandum, ktoré taktiež nemôže byť uplatnené plošne, pretože by nám ho už Európska komisia ďalej nepovolila využiť.
Podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady navrhujem, aby vzhľadom na to, že môže dôjsť aj k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd a k značným hospodárskym škodám, aby bol vládny návrh zákona o adresnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov schválený v skrátenom legislatívnom konaní.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať o schválenie skráteného legislatívneho konania.

Ďakujem veľmi pekne. Dobrý deň prajem, vážená pani podpredsedníčka vlády, ministerka, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1063 z 19. septembra 2025 pridelil výboru pre hospodárske záležitosti návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o adresnej energopomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1008, s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky. Výbor pre hospodárske záležitosti prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 52. schôdzi dňa 23. septembra 2025. Uznesením č. 190 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 39. schôdzi Národnej rady.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážená pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, dobré ráno prajem. Máme v skrátenom legislatívnom konaní návrh zákona, na ktorý sme čakali dva roky. Mali sme ho aj na výbore pre hospodárske záležitosti, kde ho prišiel obhájiť, respektíve vysvetliť pán štátny tajomník Hodosy. Musím naozaj oceniť jeho snahu obhájiť neobhájiteľné, ale aj pochváliť, lebo naozaj mnohé tie odpovede, ktoré nám dal, dávali význam, ale na jednu otázku mi nevedel odpovedať, a tou otázkou bolo, pani ministerka, prečo ste nás takto pred rokom klamali, alebo použijem možno mäkší výraz, prečo ste zavádzali, respektíve blafovali. Pretože takto pred rokom ste nám na výbore povedali, že máte hotovú adresnú pomoc, že je v šuflíku a že sa čaká iba na rozhodnutie premiéra Roberta Fica, aby sa rozhodol, ktorou cestou sa pôjde. Takže vy ste mali mať ten zákon hotový už minulý rok v septembri, respektíve v októbri, ja tu mám aj jeden článok, nadpis z 29. 10. 2024: Saková tvrdí, že plán energopomoci na ďalší rok má pripravený, konečné slovo však bude mať zrejme Fico. Ešte raz doplním, nám na výbore ste povedali, že tento plán energopomoci je adresný, že to je adresná energopomoc, potvrdia mi to určite aj všetci ostatní kolegovia, ktorí na tomto výbore boli. No a zrazu sme sa dozvedeli, že v marci ešte len prichádzate so zberom údajov. So zberom údajov, aby ste mohli pripraviť zákon o adresnej pomoci. Tak ja sa pýtam, ako to bolo? Čo ste vy mali vlastne v tom októbri minulého roku pripravené? Bola to naozaj adresná pomoc?
Ja sa obávam, že tá adresná pomoc nie je pripravená ani teraz, napokon k samotnému zákonu nie je žiadny vykonávací predpis, hovorí sa iba o tom, že podrobnosti určí vláda svojím nariadením, ale nie je tam ani vzor tohto nariadenia, nie je tam definované nič. My sa iba dozvedáme, a to od leta, najprv od premiéra Roberta Fica z dovolenky v Chorvátsku, že adresnú pomoc dostane 90 % ľudí, neskôr to dokonca zvýšil na 95, ale 90 alebo 95 % ľudí, to nie je (rečník si kýchol), pardon, adresná pomoc, to je naopak oxymoron, jednoducho toto s adresnosťou nemá naozaj vôbec nič spoločné. To, že naozaj zrejme nemáte nič pripravené ani teraz a neviete, ako to nakoniec dopadne, nám dokázal aj pán minister Kamenický v rámci rozpravy ku konsolidácii, kedy zrazu hovoril, že ale veď my to budeme riešiť poukážkami, 300- až 500-eurovými poukážkami, ktoré dostanú domácnosti. A ja sa pýtam, a na to odkiaľ zoberieme? Slovenských domácností je 2,4 mil. Ak by každá domácnosť mala dostať iba tú dolnú hranicu, o ktorých sa vyjadril, teda tých 300 eur, tak by na to v štátnom rozpočte potreboval, prosím pekne, 720 mil. eur. Nie 477, ako by to bolo v prípade plošnej, ako je to uvedené aj v samotnej správe dôvodovej k skrátenému legislatívnemu konaniu, ale 720 mil. A ak by všetkým ste chceli dať 500 eur, všetkým domácnostiam, tak by to bolo, prosím pekne, 2 miliardy a, pardon, 1,4 mld. My sme to už v minulosti akési energopoukážky mali, vtedy sa to volalo vratky za plyn, možno si ešte niektorí spomínate. Vtedy Robert Fico zobral takú veľkú bedničku, prišiel na poštu a tam to za účasti všetkých novinárov vo veľkom podal. Mnoho ľudí, samozrejme, tieto poukážky aj vrátili naspäť, lebo veľmi dobre ho prekukli, že to nie je nič iné ako obyčajná politická korupcia.
Jednoducho dávať niekomu peniaze, aby si za ne zaplatil za energie? To už, akože naozaj nemáme žiadne iné, lepšie riešenie? Ja si myslím, že naozaj my by sme skôr tým ľuďom mali nechávať, preto považujeme aj za nesprávne včerajšie konsolidačné opatrenia, ktoré boli schválené v parlamente, pretože tieto naopak ľuďom berú, znižujú ekonomický rast a z týchto zobraných peňazí budeme potom ľuďom dávať akúsi almužnu, akési energošeky. V minulosti to boli vratky, respektíve zvratky za plyn. Obávam sa, že naozaj toto je cesta do pekla.
Takisto keď hovoríme o tom, že teda bude tá pomoc adresná, alebo hovoríte, v dôvodovej správe sa hovorí, že ak bola plošná, tak by to vyšlo na 477 mil. No ak to dostane tých 95 % akože „adresne", tak voči tej plošnej, čo by teda stálo tých 477 mil., ušetríte 23,8 mil. No ale samotná pomoc nie je všetko, v samotnom návrhu zákona sa hovorí aj o technickej pomoci vo výške 18 mil. eur. 23,8 mínus 18, to je, prosím, 5,8 mil. 5,8 mil. ušetríme plošná verzus adresná pri pokrytí 95 %? A pozor, tá technická pomoc za tých 18 mil. eur, to sú odhadované náklady, odhadované, ale my veľmi dobre vieme, že všetky obstarávania alebo teda väčšina obstarávaní, ktoré realizovala táto vláda, skončila vyššie. Takže my nakoniec možnože vďaka adresnej pomoci v objeme 95 % zaplatíme ešte viacej ako keby to bolo v prípade plošnej. No a kde na to zoberieme? V štátnom rozpočte máme teda na to vyčlenených, alebo sa počíta, že keď sem príde nejaký návrh, že tam bude tých 430 mil., predpokladajme, lebo naozaj ani toto dodnes nevieme, a hovorili ste, že sa to pokryje z eurofondov, ale pán štátny tajomník nám na výbore povedal, že eurofondy na to využiť, bohužiaľ, nebudete môcť. Jediné, na čo budete vedieť využiť eurofondy, je práve tá technická pomoc za tých 18 mil. eur, respektíve 17,6 mil., aby som bol exaktný. Takže naozaj ani tie eurofondy nebudú v prípade energopomoci k dispozícii a je to logické, lebo však eurofondy sú určené na investície, na rozvoj krajiny, nie na prejedanie a politickú korupciu. Včera keď som bol v debate s kolegom Igorom Šimkom, ten mi povedal, že ešte stále sa o tom rokuje na úrovni Komisie. Tak ja som naozaj veľmi zvedavý, ako tieto rokovania dopadnú a teda či vôbec bude možné tieto nevyčerpané eurofondy použiť aspoň na tú technickú pomoc.
Takže dva roky sme čakali, dva roky sme pani ministerku vyzývali, chceli sme, aby ste prišli aj k nám na výbor, aj ste vraveli, že veď prídete, keď budete mať niečo konkrétne v rukách a nakoniec ste, bohužiaľ, neprišli. Prichádzate teraz v skrátenom legislatívnom konaní, po dvoch rokoch, za ktoré sme von oknom vyhodili 1,5 mld. eur doslova a do písmena. Jednoducho tá energopomoc tu mohla byť už v roku 2024, úplne v pohode tu mohla byť v roku 2025. V tomto roku odhadujeme, že teda naozaj na tú energopomoc sa použije 600 mil. eur.
No a teda ešte raz pripomínam, energopomoc adresná vraj mala byť pripravená už minulý rok a ja sa teda pýtam, čo sa s ňou stalo? Prečo nakoniec Robert Fico to prevalcoval tou plošnou a teda či naozaj ste mali adresnú energopomoc už predtým pripravenú. Potom je tu otázka, keďže ideme do skráteného legislatívneho konania, pokiaľ tá energopomoc, o ktorej stále nevieme, či bude vo forme energošekov, alebo či bude vo forme nejakej úľavy z účtu za energie, či sú na toto pripravení samotní dodávatelia. V lete som mal rozhovor s jedným z nich a ten mi prezradil, že ministerstvo hospodárstva s ním, alebo s nimi vôbec nekomunikuje, nemajú žiadne informácie, nevedia, ako bude vyzerať energopomoc, nevedia sa na to pripraviť, na systémy, nastavení systému, aby vedeli nastaviť nejaké vyplácanie energopomoci v zníženom objeme by potrebovali aspoň pol roka. A ja si veľmi dobre toto pamätám aj z čias, keď som bol štátnym tajomníkom a kedy sme uvažovali práve možno nie o adresnej, ale minimálne plošnej pomoci, ktorá by bola ale znížená a vytvárala akýsi priestor na šetrenie, alebo teda na motiváciu šetriť. Vtedy sme hovorili o tom, že 85 % z tej ceny by bola dotovaná a ten zvyšok by bol v rámci plnej ceny. To znamená, že ľudia by sami vedeli, že budú musieť šetriť, ak chcú mať čo najviacej tej energie za nízku cenu. A toto, prosím pekne, malo byť opreté o historické údaje, to znamená, naozaj to bolo čisto čiste na strane tých dodávateľov. Bolo tam definovaných aj viacero výnimiek, či už to boli sociálne odkázaní ľudia, ľudia, ktorí prešli napríklad na vykurovanie tepelným čerpadlom a preto sa im zvýšila ich spotreba, jednoducho naozaj tých výnimiek, bolo to asi na dve strany v tom čase, keď sme odchádzali z ministerstva, nechal som to vtedy ministrovi Hirmanovi, ten neskôr povedal, že teda nie, takýto návrh nemal, bohužiaľ, mal, vtedy povedal, že dokonca s ním súhlasí. Ale tento návrh sme prezentovali aj verejne, 85 % mali byť dotované energie. Neskôr, bolo to v októbri 2023, sme hovorili, dobre, tak urobte aspoň pomoc podľa tarifných tried, pretože aj tie tarifné triedy hovoria o tom, ako sú jednotliví odberatelia na tom finančne. Dva roky, a teraz sa dostávame do skráteného legislatívneho konania, kedy ani dodávatelia nevedia, na čom vlastne sú. Pán štátny tajomník nám ale prezradil, že začali rokovať s dodávateľmi v podstate hneď po tom, ako bol prijatý ten prvý zákon o tom zbere údajov, aleže iba s tými dominantnými. A teda ja neviem, ktorí sú tí dominantní, či sú to ZSE, SSE alebo či sa do toho počíta aj SPP, či tú v tom aj iní, toto by ma naozaj zaujímalo, lebo naozaj dodávateľ, s ktorým som bol v lete, a nie je to malý dodávateľ, mi povedal, že naozaj s nimi nikto nekomunikoval a nemajú z ministerstva žiadne informácie.
No a tých rizík, ktoré vyplývajú z toho, že o takomto zákone rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, je omnoho viac. Ja som definoval takých päť základných. V prvom rade je to riziko diskriminácie, nespravodlivosti, ktorá bude vyplývať z tohto zákona, pretože táto pomoc sa má viazať na adresu odberného miesta a trvalý pobyt. Takže ja sa pýtam, a asi sa to budú pýtať aj kolegovia, ako na tom budú nájomníci, ľudia s prechodným pobytom alebo domácnosti, ktoré žijú v podnájmoch? Chápem, dalo by sa to vyriešiť práve tými energošekmi, ktoré stále považujem za tú politickú korupciu, ale potom sa pýtam, načo sme my absolvovali celé toto cvičenia, klamania, blafovania o adresnej pomoci, reči o 90-95 %?
Potom je tu právna neistota. Zákon totižto hovorí, že na postupy sa nevzťahuje správny poriadok, ani bežná ochrana spotrebiteľa, pozor. To znamená, že občana budú mať obmedzenú možnosť brániť sa proti chybám či nespravodlivému rozhodnutiu. Takže my zaplatíme 450 mil. eur na akože adresnej pomoci, k tomu pribalíme 18 mil. eur na technickej pomoci a potom prídu ešte ďalší, ktorí sa môžu sťažovať, vytvoria si tam akési právne vákuum a teda nevieme, či naozaj tých peňazí v konečnom dôsledku nebude potrebných omnoho viacej.
Administratívna a technologická náročnosť, to je taký ten tretí bod, o ktorom som sa už zmieňoval. Prepojiť naozaj to množstvo informačných systémov, od katastra, Sociálnu poisťovňu, distribučku, zdravotné poisťovne je extrémne zložité, na to sme koniec-koncov upozorňovali už v marci. Takisto som vtedy hovoril, dodávatelia nemajú rodné čísla odberateľov. Sociálna poisťovňa nemá údaje o všetkých pobytoch, ktoré môže mať niekto nahlásené, a teraz nehovorím o tom, že niekto tu má päť bytov, ja hovorím o tom, že 18-ročný študent skončí strednú školu, zamestná sa, nechce sa mu už bývať u rodičov, tak ide do podnájmu. Platí riadny podnájom, ale teda nájomca mu odmietne dovoliť zriadiť si tam trvalý pobyt, tak ho má u rodičov a rodičia už budú mať predsa nejakú energopomoc poskytnutú, takže on opäť z tohto celého vyjde naprázdno a ešte naprázdno môžu vyjsť jeho rodičia, pretože jeho príjem sa bude takisto započítavať do príjmu tejto domácnosti.
Potom je tam masívny zásah do ochrany súkromia ako štvrtý bod, o tom sme takisto hovorili, pretože zákon umožňuje zhromažďovať a spájať citlivé osobné údaje, ekonomické údaje zo Sociálnej poisťovne. Áno, v marci sme mali návrh zákona, kde kolegovia z Progresívneho Slovenska presadili pozmeňovací návrh a povedali, že teda tieto údaje nebudú musieť byť zbierané v prípade, ak sa niekto z toho systému odhlási. Viem asi o 20-tisíc, údaje o 20-tisíc ľuďoch, ktorí toto urobili, ale tento zákon ako keby nahrádzal teraz ten zákon, ktorý tu bol prijatý v marci. Tak ja sa pýtam, podľa čoho my vlastne budeme v tomto prípade postupovať?
Čiže reálne tu vzniká akýsi centrálny register domácností s detailnými dátami, kde je naozaj reálne riziko zneužitia. A keď to prepojím s tým tretím bodom, kde som hovoril o tej administratívnej technologickej náročnosti, no tak ministerstvo už zriadilo alebo teda vypísalo súťaž na zabezpečenie služieb informovanosti občanov prostredníctvom centra odborného poradenstva v oblasti adresnej energopomoci. Predpokladaná cena zákazky 3,1 mil. eur. Takže vy už sa teraz pripravujete na to, že naozaj s tým asi budú problémy, čo je okej, veď máte na to vyčlenených tých 18 mil. v rámci technickej pomoci, ktoré možno pôjdu z eurodotácií, možno teda z európskych peňazí, možnože nie, ale teda naozaj ešte raz sa pýtam, mali ste tu iné riešenia, ktoré by boli omnoho menej komplikované, realizovateľné prakticky okamžite a spravodlivé.
Už som hovoril o zastropení objemu dotovaných energií. Toto bolo v čase, kedy reálne tá energopomoc plošná musela byť. To boli naozaj časy, kedy cena elektriny na trhu stála tisíc eur na megawatthodinu, to bol 25. august 2022. Plyn v tom istom dni vyskočil na 340 eur za megawatthodinu. Elektrina regulovaná cena na rok ´23 bola 550 eur. A, chvalabohu, nikto ju neplatil, pretože sa nám podarilo vyrokovať dohodu so Slovenskými elektrárňami, ktorú ste aj vy koniec-koncov predĺžili aj na tento rok, teraz hovoríte o tom, že aj na budúci rok ju predĺžite, ale nebude môcť byť úplne plošná. No ak to bude 95 % ľudí, tak, samozrejme, že bude opäť iba plošná. No a dnes máme ceny plynu 34 eur, ceny elektriny okolo 90 eur, to znamená, že sme na jednej desatine. Jednej desatine. A dnes naozaj tá plošná pomoc už nemá opodstatnenie, a preto už dva roky voláme po adresnej. Toto je ten dôvod, prečo naozaj nebolo možné realizovať tú plošnú pomoc skôr, ale akonáhle skončila alebo teda minimálne končila energokríza a ja si myslím, že to bol práve ten rok 2023 a určite rok 2024, tak ja sa pýtam, že naozaj načo my ešte ďalej ideme pokračovať s plošnou energopomocou v objeme 90, resp. 95 %.
No a to, čo sme navrhovali, začali s tým ale médiá, ktoré naozaj priniesli informáciu o českom modeli energopomoci, ktorá funguje, funguje dokonale. Potrebujete iba vydokladovať váš príjem, dávky, potrebujete vydokladovať vaše náklady na bývanie. Pokiaľ tieto, vrátane výdavku na energie prekročia 30, resp. 35 % v prípade Prahy, tak vám štát toto zaplatí. Ale, pozor, musíte si o to požiadať. A ja si nemyslím, že na tom je niečo zložité vydokladovať tri papiere. Celé sa to dá urobiť aj elektronicky a celé sa to dá urobiť ako automaticky nárokovateľné. Robili sme to tak v prípade nájmov počas covidu. Podnikatelia si mohli požiadať o preplatenie svojho nájomného, vydokladovali potrebné veci a automaticky im suma bola vyplatená, až následne skontrolovaná. A pokiaľ sa ukázalo, že dostali túto pomoc vyplatenú neoprávnene, tak ju vrátili. A takto isto by to mohlo fungovať v prípade energopomoci. Nie, to nie je nič zložité. Ja sa obávam, že naopak zložité bude to, pokiaľ budete vy cez centrum pomoci riešiť centrum odborného poradenstva v oblasti adresnej energopomoci riešiť tisíce, možno že desaťtisíce sťažností o tom, prečo a ako im bola vyplatená energopomoc.
No a dostávam sa k piatemu riziku, a to je naozaj to riziko finančné pre štát. Ak to budú kompenzované ceny, ak to budú energopoukážky, všetko, všetko, všetko pôjde práve prostredníctvom štátneho rozpočtu. A na tento štátny rozpočet sa ľudia budú skladať práve vo forme svojich daní, práve vo forme odvodov. Vieme veľmi dobre, čo včera vládna koalícia prijala v rámci konsolidačného balíčka.
A teda vraciam sa späť k tomu, keďže sme v skrátenom legislatívnom konaní a ešte stále je naozaj cesta doplniť tieto informácie, ako túto pomoc doručíte ľuďom, budú to tie poukážky, budú to znížené ceny energií? Lebo naozaj tie informácie jedny sú uvedené v zákone, niečo iné sa dozvedáme prostredníctvom médií, či už od vás, pani ministerka, alebo od Roberta Fica. A naozaj za mňa, tak ako je to celé nastavené, tak je to obyčajná politická korupcia. Presne tak isto, ako ste hovorili, a ja to teda určite neobhajujem, bolo politickou korupciou sľubovaných 500 eur od Igora Matoviča. Vtedy dokonca za to schytal trestné oznámenie, ale teda k vyplateniu týchto 500 eur nikdy nedošlo, ale toto je to isté, 300 až 500 eur vo forme energopoukážok, ale veď to sú, ľudia, vaše peniaze, vy ste ich zaplatili predtým vo forme daní, vo forme odvodov, podnikatelia vo forme daní.
Mne to celé pripomína, ako bol kreovaný tento zákon a ako sme sa dostali k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu, a teraz to skúsim tak troška odľahčiť, ako jedna epizóda z môjho obľúbeného seriálu Simpsonovci. V jednej epizóde Homer Simpson objavil alebo zistil, že má brata, ktorý pracuje pre automobilku, a ten mu ponúkol, že čo keby si navrhol auto, ktoré je také ľudové, ktoré by sme mohli predávať takým, ako si ty, veď ty si ten človek, ktorý reprezentuje tú väčšinu. A Homer sa do toho pustil a zrazu za zatvorenými dverami nadizajnoval auto, ktoré bolo potom predstavené a, samozrejme, bolo to také pozliepané čudo, veľmi zle prijaté verejnosťou a automobilka kvôli tomu skrachovala. A presne takto isto na mňa pôsobí aj tento zákon, pozliepané sprava-zľava, taký údaj, taký údaj, možno to nebude kompatibilné a v konečnom dôsledku ho možno celý hodíme do koša a pôjdeme iba formou energopoukážok, ktorú dostane každá domácnosť. Ale, ako som povedal na začiatku, to by vyšlo na 720 mil. eur, v prípade toho soft variantu 300 eur, 1,4 mld. v prípade, pokiaľ by to bolo 500 eur na domácnosť. A áno, teraz budete hovoriť o tom, že keď ste prišli na ministerstvo, nič ste nemali hotové. Ja už som vám spomínal tých 85 % stropovanie. Dva roky sme vás vyzývali, aby ste prišli diskutovať aj k nám na výbor o tom, ako bude nakoniec táto energopomoc vyzerať, kto všetko sa jej môže dočkať. Český model tu bol skloňovaný v každom jednom médiu, tu v parlamente, na výbore, vaše vysvetlenie bolo, nie, český model je administratívne náročný. Ale obávam sa, že to, čo ste priniesli dneska, to je administratívne náročné, tu ešte len veľa ľudí zaplače. Takže po dvoch rokoch tu máme zákon, ktorý, ako pán štátny tajomník Hodosy povedal, vytvára akési rámec, rámec, na základe ktorého sa vláda bude môcť rozhodnúť, ako túto energopomoc nastaví. Takže opäť sa bavíme iba o nejakom rámci. A ja by som povedal, že sa bavíme o bianco šeku na politickú korupciu. Preto naozaj za nás takéto skrátené legislatívne konanie, ani samotný návrh zákona nebude možné podporiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. No ako, ja ako podnikateľ musím povedať, že toto, čo predvádza ministerstvo hospodárstva a čo sa deje, tak to vôbec nie je pomoc, to je ďalšie zdieranie. Ale chcem narážať a chcem reagovať na vás, pán Galek. Povedali ste, že Matovič dal na volebnú korupciu 500 euro, ja si to vôbec nemyslím. Ja som s tým absolútne súhlasil, pretože je 40 % nevoličov a pritiahnuť ľudí a povedať im, že keď pôjdete voliť, tak dostanete príspevok, je legálne a je to podľa mňa lepšie, keď tie peniaze dostanú tí ľudia, ktorí pôjdu voliť, ako keď ich dostane nejaký oligarcha zo SMER-u alebo keď si ich rozdelia ministri v SMER-e. Keď za tie peniaze, ktoré by mali dostať ľudia, si nakúpia lietadlá za trojnásobné ceny a potom tie peniaze si rozdelia. Je to podľa mňa veľmi dobrý, majú to viaceré štáty, ktoré to robia, ktoré ľudí, ktorí chodia voliť, takto motivujú. A bola to motivácia, nebola to žiadna volebná korupcia, ostro sa vyhradzujem, mali to dostať všetci ľudia. To znamená, že volebná korupcia je vtedy, keď povie niekto, že poďte, voľte mňa. Pán Galek, a vy dobre viete, že to nebolo poďte voľte mňa, bolo to pre všetkých ľudí, ktorí mali ísť voliť a ja si myslím.... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán Pročko, iba by som zareagoval (reakcia poslanca Pročka), áno, bol skrátený čas, nie, neubehol, ešte tam bolo asi 30 sekúnd.

Andrejko, ani my na vás nemáme náladu, pretože to, čo robí vaša vládna koalícia je strašné... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Andrej, Danko, podpredseda NR SR
Skúste k téme, dobre? Lebo fakt vám to vypnem.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Áno, k téme, ja som len reagoval na vás, ja som reagoval na vás, vy ste na mňa reagovali a nemali ste právo.
Takže ešte raz, pán Galek, ja som hlboko presvedčený, že toto je dobrá motivácia a takúto motiváciu by mal robiť každý normálny politik a povedať, že poďte voliť, ľudia, a tie peniaze dáme vám a nedáme ich rozkradnúť a nedáme ich bohatým ľuďom.
Ďakujem.

Ďakujem naozaj, iba krátko.
Pán Pročko, len toto je presne ten istý spôsob, akým obhajuje aj pani ministerka práve tento zákon. Ja si myslím, že my by sme mali postupovať presne opačne. My by sme naopak mali tie peniaze ľuďom nechať, nebrať im ich cez vysoké dane, cez vysoké odvody a to nieže 300 alebo 500 euro, ale tisíce eur a potom im doslova a do písmena do druhého vačku vkladať iba akúsi almužnu. Toto, čo je naozaj dnes predvádzané, to je obyčajná politická korupcia a cesta do pekla.
Ďakujem.

Vážená pani ministerka, pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, je príznačné a zvláštne, že sa dnes bavíme o skrátenom legislatívnom konaní o energopomoci. Je to deň po konsolidácii, ktorá bola včera nasilu schválená bez poriadnej diskusie, bez poriadneho odpovedania a po vážnych protestoch občanov a rôznych inštitúcií, ako sú odbory alebo zamestnávatelia. Ale poďme teda ku skrátenému legislatívnemu konaniu.
Zákon o poskytovaní energopomoci by mal nadobudnúť účinnosť 1. októbra. To je onedlho, v zásade je to týždeň po tom, čo bol zaradené do parlamentu. To znamená, znova narýchlo a zle. Napriek tomu, že sme pred pár mesiacmi mali debatu o energopomoci, o tom, akým spôsobom ste chceli zbierať dáta, dnes v zásade máme v parlamente znova iba rámec, žiadny konkrétny obsah energopomoci nepoznáme. Ako povedal Karol Galek, predpokladáme, ale nevieme úplne, že aký presný proces tej energopomoci bude a v zásade preto sa čudujeme, že chcete tak rýchlo schváliť tento zákon. Keďže o tom nič nehovoríte a neodpovedáte novinárom, podľa mojich informácií nechodíte do diskusií o tom, tak musíme sa tak trošku neštandardne o tom baviť tu v parlamente, a fakt vás vyzývam, pani ministerka, povedzte konkrétne čísla a konkrétne mechanizmy, aby sme vedeli, o čom sa ideme baviť a vlastne prečo to má byť v skrátenom legislatívnom konaní. Mali ste na to dva roky tento vlády, aby ste urobili adresné energopomoc, dokonca my vám šesť rokov hovoríme, že sa to dá robiť cez príspevok na bývanie ako spomínal už Karol Galek, cez poslanca Valáška to presadzujeme šesť rokov. Šesť rokov sme mohli mať adresnú energopomoc.
Píšete tiež, že proste je tu nejaká naliehavosť a vyplýva z potreby zabezpečiť vhodný a primeraný právny a inštitucionálny rámec na poskytovanie pomoci so zvýšenými cenami energií. No, tie zvýšené ceny energií nezačali včera, už sú tu niekoľko rokov. Ale je teraz pravda zároveň, že mnohé ceny energií klesli. A už nie je taká situácia, aká bola nedávno, pred troma alebo štyrmi rokmi, kedy proste začala vojna na Ukrajine a bola energetická kríza, odvtedy sme to mohli napraviť. A ešte pripomínam, že my sa bavíme o ceny energií pre domácnosti, ale pre firmy na Slovensku, tie firmy, ktoré zamestnávajú ľudí, ktoré vyplácajú výplaty, tak pre tieto firmy máme najdrahšie ceny energií v Európskej únii. Čo je vlastne neuveriteľné. To znamená, že to zvyšuje konkurencieschopnosť všetkých ostatných krajín voči nám. Mnohé firmy hovoria, že by už nikdy na Slovensko neprišli, keby vedeli, že sa s cenami energií pre firmy nebude nič robiť.
No a ešte teraz ku názvu celého tohoto zákona. Už len názov zavádza, lebo akým spôsobom chcete poskytovať adresnú pomoc, keď v tom istom týždni povie premiér tejto krajiny, že sa bude týkať 90 až 95 % domácností. Čo je toto proste za adresnosť? Tak buď 90 až 95 % domácnosti trpí energetickou chudobou po 14 rokoch sociálnodemokratických vlád, alebo je to naozaj volebná korupcia, ktorú chcete takýmto spôsobom doručovať. Na plošné energokompenzácie bolo v roku 2023 použitých 2,93 mld. eur, čo je cena včerajšej konsolidácie. Za cenu toho, že sa zvýšili odvody všetkým ľuďom, ktorí žijú z práce, na rozdiel od ľudí, ktorí žijú z dividend. A v roku 2024 to bolo 1,13 mld. eur. To znamená, že 1,5-krát toľko, ktoré idete doslova vyzbíjať od ľudí zákonom o konsolidácii, teda tretej vlny konsolidácie.
Je pravda, že na Slovensku sledujeme nárast energetickej chudoby. V roku 2022 to bolo 25 %, teraz už je to 30 %. Ale porovnajte si 30 % s číslom 90 až 95 %. To znamená, tých 60 % rozdiel budú ľudia, ktorých si budete chcieť kúpiť touto energopomocou, zároveň ale podľa mňa tí ľudia nie sú takí hlúpi, lebo vedia, ako sa im zdražia odvody dnes. Mám pre vás odkaz, pani ministerka, od taxikára, ktorý má viezol a povedal, že hneď, ako ma dovezie, tak ide si do Rakúska vybavovať živnosť, lebo radšej bude platiť odvody zdravotné a sociálne v Rakúsku (reakcia z pléna), áno, normálne, že to je treu story a môžem to nájsť, toho človeka, keď možno sa bude s vami chcieť konfrontovať, a v zásade nechce tomuto štátu pod vaším vedením ďalej platiť. Lebo zdravotníctvo je horšie z roka na rok, Sociálna situácia horšia, ľudia majú menej peňazí, to znamená, že on ide tuto za hranice buď taxikárčiť, alebo to bude robiť cez Rakúsku živnosť na Slovensku.
Vráťme sa ale k tej energopomoci. Chcete pomáhať chudobným, tak ako by to mala robiť sociálna demokracia. Lenže na Slovensku akože sociálna demokracia, akože dve strany tu majú prívlastok sociálna demokracia, ani jedna z nich si nezaslúži, jedna je externá pravica a druhá je ľavicová populistická strana karpatského typu, 90-tisíc ľudí na Slovensku kúri tuhým palivom. Ako idete pomáhať týmto ľuďom? To sú tí najchudobnejší, tí, ktorí svoje teplo vyrábajú prostredníctvom biomasy alebo teda, teda dreva. Ja neviem, ako sa to bude týkať týchto ľudí. A týmto ľuďom ste ešte teda zvýšili včerajšou bombou konsolidačnou, ste zvýšili zdravotné odvody, sociálne odvody, možno sú to tí živnostníci, ktorí budú platiť tie zvýšené minimálne odvody a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, že energopomoc prezentovaná ako úspora v konsolidácii, inač je to tak, je vlastne obyčajná drzosť. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozornila, že absolútne nejde o usporené opatrenie a nemôže sa počítať do konsolidačného balíka, 425 miliónov z eurofondov, ktoré na ňu pôjdu, vy poviete, že to je, však to nie sú naše peniaze, to sú peniaze z eurofondov, ale veď tie peniaze to sú, to sú, po prvé, peniaze európskych daňových poplatníkov, ako hovorím, že Hansa z Hamburgu alebo, ja neviem, Svena z Dánska, ktorý nám ich posiela, aby my sme si vybudovali infraštruktúry, aby sme boli konkurencieschopní, aby sme ich neprejedali, tie peniaze, alebo aby sme boli zdravší. To znamená, aby sme tie peniaze posielali na nové nemocnice, ktoré tu proste nám padajú omietky, kde sú doslova, minule som počul, že vši v nemocnici. To akože naozaj, naozaj my ideme prejesť peniaze, ktoré máme na infraštruktúru, na investície do budúcnosti akože adresnou energopomocou? To je vlastne neuveriteľné. Podľa mňa tých 90 až 95 % ľudí by oveľa viac ocenili, keby ste ich nezdierali zvýšenými odvodmi za zdravotníctvo a sociálnu oblasť, ako im dávať proste, ja neviem, ako to budete robiť, že to ma strašne zaujíma, šeky a tak ďalej. A ešte, samozrejme, úplne nie je isté, že či sa to uhradí z eurofondov. Pán štátny tajomník na výbore, pozdravujem vás, bol taký akože veľmi, vidím ho na balkóne, bol taký veľmi, by som povedal, diplomatický, nepovedal, že sa to bude dať spraviť, budú nejakým spôsobom o tom rokovať, ale povedal teda, že z eurofondov sa zaplatí minimálne teda systém. My potrebujeme ďalší, ďalších 18-miliónový systém na to, aby sme uplatňovali adresnú energopomoc? To je proste niečo, čo je neuveriteľné.
No a zároveň sa dotknem ešte tých vecí, čo trošku hovoril Karol Galek, možno z iného pohľadu. Ten systém, ktorý idete spraviť, vlastne robí z ministerstva hospodárstva takú akože malú tajnú službu. Ako keby sme ich nemali dosť. Máme tajnú službu na ministerstve obrany, máme tajnú službu, akože tajnú službu so žltým autom, máme tajnú službu v zásade kvázi svojím spôsobom u ministra Eštoka a teraz vlastne máme aj hospodársku tajnú službu na ministerstve hospodárstva. Je to niečo, čo proste nevyvoláva dobrú, alebo dôveru v štát a zároveň vlastne ste vyhodili to, čo sa nám podarilo presadiť si poslancom Hargašom pred pol rokom. Vlastne že obyvatelia sa nebudú môcť vyňať z toho zbierania dát, 20-tisíc ľudí to spravilo, 20-tisíc ľudí povedalo, že proste nechceme, aby ste o nás zbierali dáta, nepotrebujem vašu energopomoc, som solidárny s občanmi a proste dávajte ju tým, ktorí to budú potrebovať viac ako ja. Momentálne žiadna takáto možnosť nie je a tým pádom každý človek bude sledovaný vaším ministerstvom bez toho, aby mal z toho nejaký úžitok. Žiadny, len preto, aby vy ste vedeli určiť, či patrí k tým 5 % vyvolených, keď 95 % nebude, alebo bude potrebovať energo pomoc.
Takže ja akože šípim, prečo to tak je, aj možno vám, pani ministerka, verím, že si myslíte, že je to totálna blbosť hovoriť o akože selektívnej energopomoci 95 %, však to je taká aj intelektuálna hanba. Podľa mňa že každý normálne zmýšľajúci človek musí uznať, že to proste nie je energopomoc, ktorá je cielená.
Vy ste, ja som strašne chcel vidieť v tomto zákone nejakú analýzu, ktorá by proste nás presviedčala, že prečo to tak má byť, z čoho vychádzate a tak ďalej. My nemáme proste že žiadne, žiadne dáta, na základe ktorého chcete robiť tú energopomoc. Vy, samozrejme, poviete, že momentálne nastavujeme len rámec, aby sme mohli poskytovať energopomoc. Ináč to ste hovorili aj pred pol rokom, pán štátny tajomník na výbore povedal, veď ja som úradník, ja robím rámec a je politické rozhodnutie o tom, ako sa tá energopomoc bude akože rozdeľovať. No ale potom načo tu míňame tento čas? Načo proste sme tu? Keď v zásade nevieme, akým spôsobom budete ten rámec uplatňovať. Akože ja šípim, že to bude rozhodnutím vlády, bude na tom tlačovka, konfety a tak ďalej a Fico bude hovoriť, ako všetkým pomáha. Akože rozumiem, však to už hovoril aj Karol a podľa mňa všetci ostatní to budú hovoriť, je to normálna, podľa mňa ani nie legálna, ale nelegálna politická korupcia, že na jednej strane ste proste všetkým zobrali a na druhej strane skoro všetkým dáte, ale oveľa menej. Ale to, čo dáte oveľa menej, budete prezentovať ako brutálny politický úspech, a to, čo beriete, tak to prekrývate Šimečkovou mamou. To je strašná hanba, podľa mňa druhá hanba.
A zároveň tu máme eurofondy, o ktorých už som rozprával, ktoré nevieme využívať na zatepľovanie domov. Taká príležitosť, ktorá sa tu už možno nikdy neobjaví, sme s Martinom Hojsíkom o tom písali komentár, že to je vlastne to, že my nevyužívame zdroje na zatepľovanie, ale dávame to na plošnú energopomoc. To je ako keby keď nám tečie vaňa, tak namiesto toho, aby sme tú vaňu zapchali, tak my dolievame vodu. Toto sa deje momentálne s energiami.
Ja sa ešte budem vyjadrovať v ďalších čítaniach a budem sa tešiť na diskusiu. To znamená, že teraz ako by som bol rád, keby sme mali akože plodnú diskusiu s vami a potom na výboroch alebo v pléne sa budem vyjadrovať ďalej, ale veľmi by som vás poprosil, aby ste s nami diskutovali. Lebo toto nie je nejaká ako kebyže populistická session, ktorá tu bola včera alebo čo, normálne že poďme sa baviť o tom, že akým spôsobom o tom rozmýšľate a akým spôsobom by sme možno mohli pomôcť, a aby ľudia netrpeli energetickou chudobou.
Ale na záver ešte raz, 95 % ľudí nie je iná pomoc ako plošná.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená kolegyňa, kolegovia, rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie. Skrátené legislatívne konanie má nejaké podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť. Nielen v tomto období sa tieto podmienky častokrát ignorujú a prekrúcajú a konajú sa skrátené legislatívne konania, na ktoré neexistuje dôvod stanovený zákonom o rokovacom poriadku v § 89, ale v tomto volebnom období je využívanie, resp. zneužívanie skrátených legislatívnych konaní naprosto výnimočné, až sa zdá, že nahrádza normálny spôsob schvaľovania legislatívy. A to opäť priznávam, že za všetkých vlád dochádza k tomu, že niekedy sa konajú aj skrátené legislatívne konania, na ktoré neexistujú dôvody alebo tie dôvody sú otázne, lebo niekedy možno nahliadať na vec z rôznych uhlov pohľadu a nájsť tam argumenty pre aj proti. Ale súčasná vláda využíva skrátené legislatívne konania v takej miere ako keby to bol bežný spôsob schvaľovania legislatívy a vláda sa vždycky iba pri konkrétnom prípade rozhodla, že toto pôjde normálnym legislatívnym procesom, ktorý predpisuje zákon, a toto dáme do skráteného legislatívneho konania, avšak nejaké dôvody si už nájdeme, vymyslíme, povieme a tí naši poslanci nám to odhlasujú. Opozícia síce s tým nebude súhlasiť, aj tým našim možno bude jasné, že tie dôvody nesedia, no ale tak dohodli sme sa na koaličnej rade, že tak to bude, no tak oni to tak odhlasujú.
Podľa § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. A dôležité je teda, že mali by to byť mimoriadne okolnosti a mal by tam byť niektorý z tých dôvodov – ohrozenie základných ľudských práv a slobôd, bezpečnosti alebo hrozba značných hospodárskych škôd pre štát. Materiál, o ktorom rokujeme, tie mimoriadne okolnosti nijako nešpecifikuje. Vôbec si nedáva žiadnu námahu, aby upozornil, že v čom sú tie mimoriadne okolnosti. Tie okolnosti, ktoré sa tam spomínajú, resp. skutočnosti, ktoré sa tam spomínajú, sú prebiehajúci vojenský konflikt na Ukrajine, sankcie uvalené na Rusko zo strany Európskej únie a jej medzinárodných partnerov, vrátane protiopatrení prijatých Ruskou federáciou, ukončenie prepravy plynu cez územie od 1. januára 2025, ako aj návrh Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o postupnom ukončení dovozu zemného plynu z Ruska a zlepšení monitorovania možných energetických závislostí a o zmene nariadenia. Všetky tieto skutočnosti podľa materiálu zásadne zasahujú do chodu hospodárstva na Slovensku.
Čo z toho je mimoriadna okolnosť? Lebo mimoriadna okolnosť nie je, že v zime nasneží, že po jari príde leto, po lete jeseň a po jeseni zima. To sú vopred predvídateľné situácie a teda nie sú to mimoriadne okolnosti. Mimoriadna okolnosť je víchrica, tornádo, to sa nedá vopred predvídať a môže to niekedy spôsobiť mimoriadne škody. Ale že v zime sneží alebo v lete je teplo, alebo na jeseň prší, to predsa nie je mimoriadna okolnosť. Čo z týchto okolností, situácií je mimoriadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala použitie skráteného legislatívneho konania? No, preberme si to.
Prebiehajúci vojenský konflikt na Ukrajine. Však na Ukrajine prebieha vojenský konflikt od roku 2014, keď Rusko obsadilo Krym a začalo agresiu aj vo vzťahu k Donbasu a východným oblastiam Ukrajiny. Plnoformátová vojna je tam od roku 2022. Energetická kríza je od roku 2022, teraz sme v septembri 2025. Sankcie uvalené na Rusko zo strany Európskej únie a jej medzinárodných partnerov, vrátane protiopatrení prijatých Ruskou federáciou, opäť, veď tie sankcie sú uvaľované od začiatku, dopredu, teraz máme 19. balík na stole, čiže opäť to nie je niečo, čo by teraz prišlo, v auguste, začiatkom septembra, to sa deje dlhodobo. Ukončenie prepravy plynu cez územie Ukrajiny, opäť je to 1. január 2025, opäť to nie je novinka. Návrh nariadenia Európskej únie, opäť je to vec, o ktorej sa rokuje, neschvaľuje sa to zo dňa na deň, neschvaľuje sa to v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže toto nie sú mimoriadne okolnosti, s ktorými počíta zákon o rokovacom poriadku ako s podmienkou pre skrátené legislatívne konanie. To nie sú veci, ktoré sa stali pred týždňom alebo pred mesiacom, sú to veci, ktoré sa dejú dlhodobo, a len tak mimochodom sú to aj veci, ktorými vláda v marci odôvodňovala svoj návrh, ktorý sa týkal zberu údajov pre účely adresnej energopomoci a tam takisto sa odvolávala na tieto skutočnosti, vojenský konflikt na Ukrajine, sankcie uvalené Európskou úniou a jej medzinárodnými partnermi, vrátane protiopatrení prijatých Ruskou federáciou, ako aj ukončenie prepravy plynu cez územie Ukrajiny od 1. januára. To opäť bolo použité Control-C, Control-V, jeden návrh na skrátené legislatívne konanie a doplnili sa tam ten návrh nariadenia.
Čiže v marci, keď vláda navrhovala skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci, všetky tieto okolnosti boli známe, čo len potvrdzuje, že nejde o mimoriadne okolnosti. Mimoriadne okolnosti by mali byť vopred nepredvídateľné. Tieto vopred nepredvídateľné neboli, sú dlhodobo známe. Energopomoc sa poskytuje dlhodobo a vieme, že je problém, vieme, že je problém s tým že plošná, že je neadresná. Vláda toto prezentuje akoby išlo o niečo nové, nejakú novú mimoriadnu okolnosť.
A pokiaľ ide o tie dôvody, tak argumentuje sa ohrozením základných ľudských práv a slobôd a argumentuje sa hrozbou hospodárskych škôd pre štát. Podľa môjho názoru ani jeden z týchto dôvodov nesedí. Vágne odvolanie sa na sociálny a ekologicky orientovanú trhovú ekonomiku a čl. 19 ústavy zaručujúci zachovanie ľudskej dôstojnosti ako jedno zo základných ľudských práv, no koľkých ľudí sa táto situácia týka? Určite nie tých 95 % ľudí, ktorým sa sľubuje adresná, údajne adresná energopomoc, že by sa dostali do stavu, ktorý by nezodpovedal ľudskej dôstojnosti a neumožnil im zachovať ľudskú dôstojnosť. A už to tu bolo viackrát povedané zo strany kolegov a kolegýň v diskusii o konsolidačnom balíčku. Ak niekto má problém so zachovaním ľudskej dôstojnosti, tak veľmi často sú to práve ľudia, ktorým táto adresná energopomoc nebude nijako prospešná, lebo napríklad kúria drevom v osadách napríklad.
Čiže tento, tento argument nesedí a rovnako nedostatočný je podľa mňa aj ten argument hospodárskych škôd, ktorý sa zdôvodňuje takto: „V záujme poskytnutia celkového prehľadu sa uvádza, že viac ako 90 % odberateľov energií v domácnosti obsluhovaných účastníkmi trhu s elektrinou, plynom a teplom, v ktorých majú štát alebo samosprávy rôznu mieru majetkovej účasti, pričom ak by v dôsledku skokovitého nárastu cien energií došlo k výraznému zhoršeniu platobnej disciplíny odberateľov, táto môže vyvolať v krajnom prípade sekundárnu platobnú neschopnosť účastníkov trhu s energiami a vyvolať ďalšie hospodárske škody štátu." Iste nemožno predpokladať, že, že by, že by sa to nepremietlo do zhoršenej platobnej schopnosti, iste ak by došlo k skokovitému, k skokovitému nárastu, nárastu cien, cien energií, tak by niektorí ľudia mali problém, problém platiť, ale považuje za absurdné tvrdiť, že toto by mohlo spôsobiť štátu značné hospodárske škody. To jednoducho je nezmysel, ktorý ste tam použili, aby ste mali okrem tej vágnej toho vágneho ohrozenia ľudskej dôstojnosti nejaký ďalší, ďalší argument, ale určite by tá platobná neschopnosť nebola v takom rozsahu, aby to ohrozilo alebo teda platobná disc... zhoršenie platobnej disciplíny by nespôsobilo platobnú neschopnosť dodávateľov rôznych druhov energií a už vôbec nie to, čo by sa dalo označiť za značné hospodárske škody štátu.
Teda nerozumiem, prečo keď o tomto sa vie dlhodobo, vie sa o tom dopredu, súčasná vláda keď nastupovala do, do úradu, tak vedela, že máme tu problém so zvýšenými cenami energií, poskytuje sa nejaká, nejaká energetická pomoc, vieme o nej, že je neadresná, že je plošná, že to je problém, že je to neúmerná záťaž pre, pre verejné financie. Teraz sme v polovici volebného obdobia a po tom, čo v apríli, začiatkom apríla bol schválený technický zákon, ktorý vlastne umožňoval zberať údaje a ktorý mal pripraviť podmienky pre poskytovanie adresnej energopomoci, teraz opäť v skrátenom legislatívnom konaní, sa ide schvaľovať zákon, ktorý už je o údajnej adresnej energopomoci, hoci z jeho obsahu to zatiaľ nijako nevyplýva, hoci z tých súvislostí vystávajú skôr pochybnosti, že tá pomoc bude skutočne adresná. Z toho, ako je to prezentované, môže vzniknúť dojem, že bude poskytnutá deväťdesiatim piatim percentám odberateľov, čo teda nie je adresná pomoc, ani keby to, to percento bolo, bolo oveľa nižšie. Navyše my ani nevieme, ako tá pomoc bude, bude poskytovaná, lebo iba vytvára rámec preto, aby nariadenie vlády de facto rozhodlo o tom, ako má tá adresná pomoc vyzerať, nie samotný zákon. Zákon sa, zákonodarca sa tu vlastne zbavuje svojej rozhodovacej právomoci a deleguje ju, deleguje ju na vládu, ja neviem, myslím, že vyše dvadsaťkrát sa v návrhu zákona odkazuje na nariadenie vlády, čiže o tých dôležitých parametroch nakoniec nebude rozhodovať parlament, nenastaví tie parametre a podmienky poskytovania energopomoci parlament v zákone, ale bude to robiť, bude to robiť vláda v nariadení.
Tak nebolo by lepšie, aby sme nešli skráteným legislatívnym konaním, aby vláda prišla s návrhom zákona, ktorý by nebol takýto neurčitý, a prerokovala by ho v normálnom legislatívnom procese vrátane pripomienkového konania, ktoré by umožnilo vychytať problematické miesta, a taký zákon by bol účinný, účinný od 1. januára, ako iba dnes zrušiť jeden narýchlo prijatý zákon, nahradiť ho iným narýchlo prijatým zákonom, ktorý v podstate iba deleguje to samotné rozhodnutie o parametroch energopomoci na vládu. Toto určite nie je spôsob, akým by sa mala na Slovensku tvoriť, tvoriť legislatíva a opäť to len potvrdzuje, že o dôležitých veciach vláda vynecháva v prípade dôležitých vecí normálny legislatívny proces, skracuje legislatívne konanie, vynecháva medzirezortné pripomienkové konanie. To nemôže viesť k dobre, k dobrej legislatíve. Predpokladám, že aj to nariadenie bude, bude vytvorené nejakým takým spôsobom, že sa obíde alebo skráti medzirezortné pripomienkové konanie, lebo opäť budú tie dôvody také, že ohrozená je ľudská dôstojnosť, hrozia značné hospodárske škody a preto aj medzirezortné pripomienkové konanie možno, možno skrátiť. Ale teda medzirezortné pripomienkové konanie vo vzťahu k nariadeniu alebo vyhláške nemá takú silu, lebo potom to už ďalej nepokračuje smerom, smerom do parlamentu a nie je to možnosť ďalej, možno ďalej korigovať, to už potom je iba, iba vecou vlády a parlament sa vzdáva svojich právomocí v prospech, v prospech vlády.
A teda chcem upozorniť ešte na, na jednu vec. Nie je síce nevyhnutné, aby návrh zákona obsahoval návrh vykonávacieho predpisu, ale je to takým dobrým zvykom. Tá povinnosť je iba v prípade, že by má nariadenie alebo vyhláška nadobudnúť účinnosť spolu so zákonom, ktorý sa schvaľuje, ale pri normálnom legislatívnom procese je úplne normálne a štandardné, že obsahuje aj návrh vykonávacích predpisov, ktoré vyplývajú, vyplývajú z toho zákona, čo neznamená, že tie vykonávacie predpisy schvaľuje parlament, ale parlament keď ich schvaľuje, tak poslanci majú informáciu o tom, akú má vláda alebo príslušné ministerstvo predstavu o tom, ako to nariadenie vlády alebo ako tá vyhláška ministerstva majú vyzerať. My tu tú predstavu mať, mať nemôžeme, lebo ten návrh nariadenia nie je priložený k návrhu zákona, takže v podstate budú poslanci schvaľovať mačku vo vreci, lebo vôbec nebudú vedieť, ako tá adresná energopomoc bude vyzerať, akú bude mať formu, aké bude mať parametre a hlavne na akú veľkú časť ľudí sa bude, bude vzťahovať.
Takže môj záver z toho všetkého je jediný, aj toto je jeden z tých mnohých zákonov, ktoré vláda predkladá do parlamentu s návrhom na skrátené legislatívne konanie, hoci neexistujú reálne dôvody na skracovanie legislatívneho konania v zmysle zákona o rokovacom poriadku.

Ondrej, tak ako v podstate v prípade 99 % skrátených legislatívnych konaní, ktoré sa nám dostávajú do parlamentu, nie je dôvod, tak veľmi dobre si poukázal na to, že na to nie je dôvod ani v tomto prípade. No koniec koncov takýchto zneužitých skrátených legislatívnych konaní sme tu mali za, na tejto schôdzi niekoľko, či už to bol minister Taraba so svojím posudzovaním vplyvov na životné prostredie, či už to bola konsolidácia. Ale paradoxne pani ministerka mala zákon o energetike, ktorý tu bol ešte pred letom a teraz sme ho schválili v druhom čítaní, a ja som to vtedy aj ocenil a povedal som, že áno, takto by mala vyzerať legislatíva, naozaj prebehol celý ten proces tak, ako mal. No a preto som aj ja dosť sklamaný z toho, že zrazu zákon, ktorý mal prejsť riadnym pripomienkovým konaním, ktorý mal prejsť riadnym prvým a druhým čítaním, tu sfúkneme v podstate za dva dni.
No a veľmi dobre si povedal, že na jeseň alebo na jar, pardon, sme tu mali zákon o zbere údajov. Pani ministerka povedala, na jeseň príde riadny, no tak sme čakali, že teda v lete asi bude možno, alebo pred letom nejaká diskusia, rozprava, nejaké MPK-čko. V lete nič. Skrátka šesť mesiacov ticha.
No dobre si povedal, že naozaj odvtedy žiadne mimoriadne okolnosti nenastali, no a bum, príde september, skrátené legislatívne konanie odôvodnené hospodárskymi škodami, ale, bohužiaľ, tieto hospodárske škody hrozia naopak v prípade, že tento zákon bude schválený. A ešte raz opakujem, aj ty si na to upozornil, nie je tam žiadne zmocňovacie ustanovenie, nie je tam žiaden návrh. Jednoducho toto, tento návrh zákona nie je ani nič iné ako bianco šek na politickú korupciu tejto vlády.