39. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
26.9.2025 o 9:13 hod.
JUDr. Ing.
Igor Dušenka
Videokanál poslanca
Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, ku skrátenému legislatívnemu konaniu som sa vyjadril včera, dnes teda k podstate veci. V úvode dôvodovej správy sa uvádza, citujem: "Ministerstvo hospodárstva od roku 2023 kompetenčne zastrešuje oblasť poskytovania pomoci zraniteľným odberateľom energií v domácnosti a vybraným ďalším odberateľom energií. Vraj kompetenčne zastrešuje. Toto nemá s kompetenčnosťou ani s kompetenciou, hlavne s kompetenciou, nič spoločné, pretože téma adresnej energopomoci tu bola a špeciálne, od súčasných predstaviteľov strany HLAS nastoľovaná od roku 2022. V roku 2023 dostali ministerstvo hospodárstva, mali najväčší časový vankúš aký vlastne minister môže mať, aby vyriešil túto problematiku. Dva roky prešli a my ani po dvoch rokoch, po dvoch skrátených legislatívnych konaniach, nevieme
=====
Rozpracované
Vystúpenia
19:50
Vystúpenie v rozprave 19:50
Jozef HajkoK zákonu som sa vyjadril už, čo sa týka rokovania o skrátenom konaní. Pokladám ho za zákon, ktorý je vlastne technický, skôr taký 20-stranový predpis, ktorý upravuje nejaké definície povinnosti a tak ďalej. No a vlastne takým zmocňovacím nariadením to posúva potom na vládu, že potom tá bude rozhodovať, ako vlastne bude vyzerať, ako budú vyzerať tie dotácie a kto ich vlastne dostane. To prvé upozornenie, čo mám, tak je skutočne tá situácia v súvislosti so zahraničnou politikou Slovenskej republiky, pretože tu vidíme niekoľko rokov, aj vy ste reprezentantkou tohto, tohto smeru, že potrebujeme stále, aby k nám tiekli ruské energie, ruské energonosiče. Dnes to hovoril aj predseda vlády v hodine otázok a odpovedí, keď hovoril o tom napríklad, že ropu musíme jednoducho odobrať z Ruska, pretože máme tu nastavené technológie u nášho výrobcu práve na túto ropu a tiež je problém s prepravou cez ropovod Adria.
Ja poviem len jednu vec, že práve dnes chorvátska spoločnosť, ktorá spravuje ropovod Adria, tak vydala vyhlásenie, že kapacity tohto plynovodu sú dostatočné na to, aby zásobovali ropou tak Maďarsko, ako aj Slovensko. Takže vyslovene to takto vyhlásili a vieme, že tam sú napäté vzťahy medzi MOL-om a touto spoločnosťou, ale predsa len, keby sa chcelo, tak sa to dá dosiahnuť.
Druhá, čo je závažnejšia vec, je, že sa to spojilo so zahraničnou politikou a Slovensko tvrdošijne trvá na dovoze ruských energonosičov a skutočne z toho nám hrozí dosť veľké nebezpečenstvo, pretože, ako vidíme, aj v Európskej únii je snaha o rok posunúť odstrihnutie sa od ruských energií, to znamená, už na začiatku roku 2027 by sa nemali prúdiť žiadne energonosiče. A druhý, myslím si, že je ešte vážnejšie upozornenie, opäť rastú tie hlasy Spojených štátov v súvislosti s rusko-ukrajinským konfliktom, že Spojené štáty uvažujú o uvalení veľkých cieľ na sekundárnych odberateľov, teda odberateľov energií z Ruska, a to by bolo pre našu ekonomiku skutočne zničujúce. Takže je to otázka vyslovene aj zahraničnej politiky. A tým pádom aj nabádam na to, aby sa nehazardovalo s osudom Slovenska pri uplatňovaní takej zahraničnej hospodárskej politiky, ako tu dnes máme.
Tie druhé dve veci, ja som hľadal aj nejaké alternatívy, lebo snažím sa hľadať vždy nejaké alternatívy, pozrel som sa, čo by sa vlastne s cenami energií mohlo robiť. Bol tu kolega, ktorý hovoril o tom, že máme drahší plyn ako v Českej republike, pričom v tej Českej republike to dodáva dcérska spoločnosť SPP. Ja som sa pozrel, samozrejme, to, čo kolega Galek hovoril, máme tu určitý spôsob regulácie, ktorý vlastne nám aj spôsobuje, málo sa o tom hovorí, že na tú konečnú cenu energie vplýva regulácia, ktorá je uplatňovaná, aby som povedal, takým skostnateným spôsobom u nás. Ale ja som sa zameral, a veľmi rýchlo to poviem, hlavne že čo by mohlo spôsobiť, že tie ceny by mohli klesnúť. Načrel som do štátneho rozpočtu na tento rok, kde som našiel, s akými príjmami z dividend počíta štát z energetických firiem, ktoré sú na Slovensku, vyslovene počíta, lebo to je každý rok tak. A zistil som, že, to musím nájsť... dividendy z firiem ako je SPP, Slovenska elektrizačná a prenosová sústava, Západoslovenská energetika, Stredoslovenská energetika, tento rok sú naplánované na 466 mil. eur. To je veľmi podobné číslo ako tých 435, čo teda uvádzate vy, ktoré by mali plynúť na energodotácie budúci rok. Nuž jednoducho keby sa štát vzdal týchto dividend, hovorím, nie je to úplne presné číslo, ale keby sa vzdal týchto dividend, tak práve o takúto sumu by sa mohli znížiť ceny energií. Takže je to vecou politiky štátu. Ja viem, že to nie je vaša vec, ale takáto politika sa tu uplatňuje dlhé roky a vždy keď sa zastavuje rozpočet, tak sa ráta, no koľko pritečie štátu, koľko pritečie vláde z dividend z tej firmy, z hentej firmy. Takže je to vlastne také prelievanie peňazí z jedného vrecka do druhého. Ale nie je to len to, pretože keď sa pozrieme, že ako si hospodária napríklad SEPS a SPP, tak vidíme, že napríklad v SEPS-e sa nakupujú drahé limuzíny, to znamená, že hospodári sa nehospodárne. Môžem hovoriť príklady, len pred krátkosť času to tu nebudem spomínať, ale sú to stovky tisíc eur len na nových automobilov, ktoré sa nakúpili v SEPS-e, teda Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústave tento rok.
A čo týka Slovenského plynárenského priemyslu SPP, hej, tak ja som to už nespomenul, znovu poviem, vlani keď ste vy sa snažili, snažím sa to brať, že ste úplne sa snažili niečo robiť s adresnými dotáciami, tak prišla vláda a povedala, nie, všetko pôjde plošne ďalej. Okamžite Slovensky plynárenský priemysel oblepil Slovensko bilbordami, boli ich vyše tisíc, a sú aj inštitúcie, ktoré to spočítali, čo to stálo, tak napríklad len tie bilbordy stáli 275-tisíc eur, kde bolo napísané, vláda SR rozhodla, že cena plynu pre domácnosti bude rovnaká. Ešte aj klamali, pretože bola vyššia, pretože sa zvýšila DPH z 20 na 23 %. A mohol by som pokračovať, to znamená, nielenže tieto firmy dosahujú vysoké zisky, z ktorých potom štát vyťahuje dividendy, ale aj to, že hospodária zle a tým pádom sa to všetko toto, komplet prenáša do cien a to je práve ten Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý sleduje oprávnené náklady a tým pádom vlastne za tie oprávnené náklady počíta aj to, aby tieto firmy dosahovali tieto vysoké zisky.
Posledné, čo poviem, je, že my sme skôr priateľmi takých riešení, že nebudeme vám dotovať ceny takto, hovoril to aj kolega Štefunko, vlastne on položil tú otázku, nebudeme vám dávať peniaze na ceny, ale poďme skúsiť znížiť spotrebu, spotrebu týchto domácností. Jednoducho pri nižšej spotrebe by našli priestor, aby si znížili účty vlastne za tie energie. Ja som si opäť pomohol číslami, vy to aj v dôvodovej správe vyčísľujete, že aká pomoc plynula pre zraniteľné domácnosti za roky 2023 až 2024. V roku 2025 to je zhruba 800 mil. eur, čo je vyčlenené v štátnom rozpočte, na budúci rok by to malo byť tých 435 mil. A keby som si zobral len polovicu z tej sumy, polovicu z tej sumy za tie uplynulé, roky, ktoré vládnete, a teda ten budúci rok, tak mi vyjde polovica z tej sumy, z všetkých tých balíkov, mi vyjde 500 mil. eur. Keby ste týchto 500 mil. eur dali na rekonštrukciu domov, zateplenie, výmenu okien, výmenu vykurovacích systémov, tak podľa toho, ako vidíme v pláne obnovy v programe Obnov dom, kde za 500 mil. eur sa obnoví 30-tisíc domov, len teraz sa opravujem, ja som to zle spočítal, z tej pomoci, ktorá bola za tieto dva roky a ten tretí, tak polovička je 1,2 mld. eur. To znamená, keby sme polovičku tej pomoci zobrali a dali ich na zateplenie domov tým domácnostiam, aby mali nižšie náklady na energie, tak by sa mohlo z toho obnoviť podľa tých čísel z Plánu obnovy 70-tisíc domov. Takže keď si spočítam, tých 30-tisíc a 70-tisíc domov, ktoré by sa takto zateplili, to už je 100-tisíc a to je krásne číslo. Takže to bol jeden z návodov, preto dúfam, že ako si vypočujete aj tieto alternatívne návrhy.
Ďakujem za pozornosť.
Pán predsedajúci, vážená pani ministerka, dobehol som svižným krokom, ale tá technika niekedy zlyháva. Ja sa budem snažiť byť stručný, som tu teda posledný asi dnes, takže budem sa snažiť vtesnať do toho limitu, ktorý tu mám. Ja by som sa zameral na jedno také upozornenie, ktoré nám hrozí a potom by som podobne vlastne aj kolega Štefunko to spomínal, a vlastne aj ďalší, upozornil skôr na nejaké alternatívne riešenia, ktoré sa nám núkajú, keď chceme nejakým spôsobom pomôcť pri tých cenách energií.
K zákonu som sa vyjadril už, čo sa týka rokovania o skrátenom konaní. Pokladám ho za zákon, ktorý je vlastne technický, skôr taký 20-stranový predpis, ktorý upravuje nejaké definície povinnosti a tak ďalej. No a vlastne takým zmocňovacím nariadením to posúva potom na vládu, že potom tá bude rozhodovať, ako vlastne bude vyzerať, ako budú vyzerať tie dotácie a kto ich vlastne dostane. To prvé upozornenie, čo mám, tak je skutočne tá situácia v súvislosti so zahraničnou politikou Slovenskej republiky, pretože tu vidíme niekoľko rokov, aj vy ste reprezentantkou tohto, tohto smeru, že potrebujeme stále, aby k nám tiekli ruské energie, ruské energonosiče. Dnes to hovoril aj predseda vlády v hodine otázok a odpovedí, keď hovoril o tom napríklad, že ropu musíme jednoducho odobrať z Ruska, pretože máme tu nastavené technológie u nášho výrobcu práve na túto ropu a tiež je problém s prepravou cez ropovod Adria.
Ja poviem len jednu vec, že práve dnes chorvátska spoločnosť, ktorá spravuje ropovod Adria, tak vydala vyhlásenie, že kapacity tohto plynovodu sú dostatočné na to, aby zásobovali ropou tak Maďarsko, ako aj Slovensko. Takže vyslovene to takto vyhlásili a vieme, že tam sú napäté vzťahy medzi MOL-om a touto spoločnosťou, ale predsa len, keby sa chcelo, tak sa to dá dosiahnuť.
Druhá, čo je závažnejšia vec, je, že sa to spojilo so zahraničnou politikou a Slovensko tvrdošijne trvá na dovoze ruských energonosičov a skutočne z toho nám hrozí dosť veľké nebezpečenstvo, pretože, ako vidíme, aj v Európskej únii je snaha o rok posunúť odstrihnutie sa od ruských energií, to znamená, už na začiatku roku 2027 by sa nemali prúdiť žiadne energonosiče. A druhý, myslím si, že je ešte vážnejšie upozornenie, opäť rastú tie hlasy Spojených štátov v súvislosti s rusko-ukrajinským konfliktom, že Spojené štáty uvažujú o uvalení veľkých cieľ na sekundárnych odberateľov, teda odberateľov energií z Ruska, a to by bolo pre našu ekonomiku skutočne zničujúce. Takže je to otázka vyslovene aj zahraničnej politiky. A tým pádom aj nabádam na to, aby sa nehazardovalo s osudom Slovenska pri uplatňovaní takej zahraničnej hospodárskej politiky, ako tu dnes máme.
Tie druhé dve veci, ja som hľadal aj nejaké alternatívy, lebo snažím sa hľadať vždy nejaké alternatívy, pozrel som sa, čo by sa vlastne s cenami energií mohlo robiť. Bol tu kolega, ktorý hovoril o tom, že máme drahší plyn ako v Českej republike, pričom v tej Českej republike to dodáva dcérska spoločnosť SPP. Ja som sa pozrel, samozrejme, to, čo kolega Galek hovoril, máme tu určitý spôsob regulácie, ktorý vlastne nám aj spôsobuje, málo sa o tom hovorí, že na tú konečnú cenu energie vplýva regulácia, ktorá je uplatňovaná, aby som povedal, takým skostnateným spôsobom u nás. Ale ja som sa zameral, a veľmi rýchlo to poviem, hlavne že čo by mohlo spôsobiť, že tie ceny by mohli klesnúť. Načrel som do štátneho rozpočtu na tento rok, kde som našiel, s akými príjmami z dividend počíta štát z energetických firiem, ktoré sú na Slovensku, vyslovene počíta, lebo to je každý rok tak. A zistil som, že, to musím nájsť... dividendy z firiem ako je SPP, Slovenska elektrizačná a prenosová sústava, Západoslovenská energetika, Stredoslovenská energetika, tento rok sú naplánované na 466 mil. eur. To je veľmi podobné číslo ako tých 435, čo teda uvádzate vy, ktoré by mali plynúť na energodotácie budúci rok. Nuž jednoducho keby sa štát vzdal týchto dividend, hovorím, nie je to úplne presné číslo, ale keby sa vzdal týchto dividend, tak práve o takúto sumu by sa mohli znížiť ceny energií. Takže je to vecou politiky štátu. Ja viem, že to nie je vaša vec, ale takáto politika sa tu uplatňuje dlhé roky a vždy keď sa zastavuje rozpočet, tak sa ráta, no koľko pritečie štátu, koľko pritečie vláde z dividend z tej firmy, z hentej firmy. Takže je to vlastne také prelievanie peňazí z jedného vrecka do druhého. Ale nie je to len to, pretože keď sa pozrieme, že ako si hospodária napríklad SEPS a SPP, tak vidíme, že napríklad v SEPS-e sa nakupujú drahé limuzíny, to znamená, že hospodári sa nehospodárne. Môžem hovoriť príklady, len pred krátkosť času to tu nebudem spomínať, ale sú to stovky tisíc eur len na nových automobilov, ktoré sa nakúpili v SEPS-e, teda Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústave tento rok.
A čo týka Slovenského plynárenského priemyslu SPP, hej, tak ja som to už nespomenul, znovu poviem, vlani keď ste vy sa snažili, snažím sa to brať, že ste úplne sa snažili niečo robiť s adresnými dotáciami, tak prišla vláda a povedala, nie, všetko pôjde plošne ďalej. Okamžite Slovensky plynárenský priemysel oblepil Slovensko bilbordami, boli ich vyše tisíc, a sú aj inštitúcie, ktoré to spočítali, čo to stálo, tak napríklad len tie bilbordy stáli 275-tisíc eur, kde bolo napísané, vláda SR rozhodla, že cena plynu pre domácnosti bude rovnaká. Ešte aj klamali, pretože bola vyššia, pretože sa zvýšila DPH z 20 na 23 %. A mohol by som pokračovať, to znamená, nielenže tieto firmy dosahujú vysoké zisky, z ktorých potom štát vyťahuje dividendy, ale aj to, že hospodária zle a tým pádom sa to všetko toto, komplet prenáša do cien a to je práve ten Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý sleduje oprávnené náklady a tým pádom vlastne za tie oprávnené náklady počíta aj to, aby tieto firmy dosahovali tieto vysoké zisky.
Posledné, čo poviem, je, že my sme skôr priateľmi takých riešení, že nebudeme vám dotovať ceny takto, hovoril to aj kolega Štefunko, vlastne on položil tú otázku, nebudeme vám dávať peniaze na ceny, ale poďme skúsiť znížiť spotrebu, spotrebu týchto domácností. Jednoducho pri nižšej spotrebe by našli priestor, aby si znížili účty vlastne za tie energie. Ja som si opäť pomohol číslami, vy to aj v dôvodovej správe vyčísľujete, že aká pomoc plynula pre zraniteľné domácnosti za roky 2023 až 2024. V roku 2025 to je zhruba 800 mil. eur, čo je vyčlenené v štátnom rozpočte, na budúci rok by to malo byť tých 435 mil. A keby som si zobral len polovicu z tej sumy, polovicu z tej sumy za tie uplynulé, roky, ktoré vládnete, a teda ten budúci rok, tak mi vyjde polovica z tej sumy, z všetkých tých balíkov, mi vyjde 500 mil. eur. Keby ste týchto 500 mil. eur dali na rekonštrukciu domov, zateplenie, výmenu okien, výmenu vykurovacích systémov, tak podľa toho, ako vidíme v pláne obnovy v programe Obnov dom, kde za 500 mil. eur sa obnoví 30-tisíc domov, len teraz sa opravujem, ja som to zle spočítal, z tej pomoci, ktorá bola za tieto dva roky a ten tretí, tak polovička je 1,2 mld. eur. To znamená, keby sme polovičku tej pomoci zobrali a dali ich na zateplenie domov tým domácnostiam, aby mali nižšie náklady na energie, tak by sa mohlo z toho obnoviť podľa tých čísel z Plánu obnovy 70-tisíc domov. Takže keď si spočítam, tých 30-tisíc a 70-tisíc domov, ktoré by sa takto zateplili, to už je 100-tisíc a to je krásne číslo. Takže to bol jeden z návodov, preto dúfam, že ako si vypočujete aj tieto alternatívne návrhy.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
9:13
Raši, Richard, predseda NR...
Raši, Richard, predseda NR SR
Pán poslanec, nerád by som vás vypol, tak hovorte k téme. Ďakujem pekne.
Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ja hovorím, uch, uch, uch, jaký ste tvrdý, pán predseda. Áno, že prišli a ja ich zdržujem, no to je strašné, museli prísť na 9.00. No, včera sme tu hovorili viacerí o tom, že sa nám nepozdáva, že v tom návrhu nie sú zadefinované konkrétne veci, iba je tam vytvorený priestor pre nariadenie vlády, ktoré tie konkrétne veci upraví, a tak ja teraz využijem, že je tu pani ministerka, predpokladám, že o chvíľu mať záverečné slovo, prípadne sa môže ešte prihlásiť do rozpravy a mňa by naozaj zaujímalo aká je predstava ministerstva o adresnej energopomoci, lebo z toho návrhu zákona, ktorý si tu odhlasujete o 11.00 a zrejme definitívne bude schválený budúci týždeň. Z toho návrhu zákona sa to nedozvieme. Je to taká mačka vo vreci. Je to zmocnenie pre vládu, aby ona rozhodla o energopomoci, tak mňa by, naozaj by ma zaujímalo, čo už v tejto chvíli existuje ako predstava ministerstva a čo ako predstava ministerstva ešte neexistuje a aj prečo, lebo otázka je, že prečo, ak predstava o tom ako má vyzerať adresná energopomoc, prečo tá predstava nebola premietnutá do návrhu zákona, ale odkazuje sa iba na nariadenie. Zvlášť ma zaujíma otázka tej adresnosti, lebo o tom sú tu najväčšie pochybnosti, najväčšie diskusie a pán premiér Fico hovoril o tom, že 90, alebo dokonca 95 % domácností by malo byť pokryté adresnou energopomocou, čo teda ešte som sa nestretol s nikým okrem pána premiéra Fica, ktorý by energopomoc 90, alebo 95 % domácností považoval za adresnú a boli tu citované nejaké štúdie, ktoré hovoria o tom, že môžu byť ohrozené energetickou chudobou, možno 18 % domácností, tak existuje nejaká predstava akej časti domácností, by sa mala týkať adresná pomoc. Bude to bližšie k tým 18 %, alebo bližšie k tým 95 %? Je toto už jasné, alebo len schvaľujeme zákon a možno niekedy v budúcnosti v nariadení ešte len sa k tomu dostaneme.
Naozaj ma to, že úprimne ma to zaujíma, že či v tejto chvíli, v septembri, existuje nejaká predstava ministerstva, akej časti domácností by sa mala týkať energopomoc, aby to bola adresná energopomoc v zmysle toho zákona. Rovnako ma zaujímalo, že ako budú nastavené tie parametre, tie príjmové kritériá, čo sa týka situácie, situácie domácností. Existuje nejaká predstava, že na akej úrovni príjmu bude zadefinovaná tá hranica, pod ktorou bude mať domácnosť nárok na energopomoc? Ak áno, tak aká a ak nie, tak akým spôsobom sa dospeje k tomu rozhodnutiu, že kde bude tá hranica. Rovnako by ma teda zaujímalo, že či sú ešte nejaké možnosti akým spôsobom, rôznym bude definovaná energetická domácnosť, alebo, alebo tie parametre, ktoré budú vstupovať do určenia energetickej domácnosti a zaujímala by ma tá forma, lebo to je tiež jedna zo zaujímavých vecí, ktoré určite všetci, čo ste si ten návrh preštudovali, ste zaregistrovali, že forma energopomoci môže byť buď vo forme určovania, resp. regulovania cien a nie cez ÚRSO, ale cez ministerstvo, cez politické rozhodnutie v podstate, alebo vo forme energetických poukážok. Tak jednak moja otázka je, že prečo, tieto dve formy, že či ministerstvo ešte stále nemá ujasnené akou formou by sa mala poskytovať energetická pomoc a, ale zaujíma ma aj to, že čo, ktorú z týchto foriem, lebo sú to dosť dramaticky odlišné formy, plánuje ministerstvo uplatniť v najbližšom období, o ktorom rozhodne nariadením, a teda či prípadne, už má nejakú predstavu, že teraz tá pomoc bude cez reguláciu cien, a potom vo volebnom roku cez energopoukážky, alebo akým spôsobom uvažuje ministerstvo o tom, že naloží s tými formami, lebo vláda pravdepodobne bude schvaľovať to nariedenie na návrh ministerstva hospodárstva.
Potom by ma zaujímalo, či ministerstvo už v tejto chvíli má predstavu o rozsahu energopomoci, rozsahu v dvoch slovazmysloch, jednak, že koľko celkovo sa má vynaložiť prostriedkov na to, ale aj v akej miere má byť dotknutým domácnostiam uhrádzaný nárast cien energií. Teda, že či má to plne pokryť, alebo má iba nejako čiastočne, a tu ma aj zaujímalo, a tu tiež zaznievalo v rozprave včera, ktorú ste tí, čo ste tu boli, zachytili, že či sa tam počíta aj s nejakými motivačnými opatreniami pre šetrenie energiou, lebo to môže byť tá cesta, ktorá zlepší situáciu, nielenže budeme plošne dotovať a bude sa to tváriť ako adresná energopomoc, ale že sa nastavia nejaké mechanizmy, ktoré budú ľudí motivovať, aby šetrili energiou, aby zlepšovali energetickú kapacitu, aby sa snažili o úspory, lebo ja to tam nevidím v tom, v tom návrhu zákona a myslím si, že to by bola správna cesta, aby sme znižovali rozsah spotrebovanej energie, šetrili tam, kde je to možné a využívali tie prostriedky, ktoré sú k dispozícii a ktoré teda, ak štát ich chce použiť, skôr na to, aby ľudia a domácnosti vo väčšej miere šetrili, než na to, aby sa im iba uhrádzalo to, že budú zvýšené ceny a aby tie zvýšené ceny nejako nepocítili a napokon by ma teda zaujímalo ako je to s tými eurofondami a s možnosťou použitia eurofondov na adresnú energopomoc, alebo energopomoc, že či sa to bude týkať iba tých, myslím 18 mil. a teda nejaký nový, nový technický, alebo IT systém, alebo, že či ministerstvo uvažuje aj o tom, že by zdroje Európskej únie mohli byť použité aj na samotnú tú energetickú pomoc.
Čiže neviem, či pani ministerka sa ešte prihlási do rozpravy, aby sme mohli prípadne jej položiť doplňujúce otázky vo forme faktických poznámok, alebo, alebo teda bude reagovať aspoň v záverečnom slove, ale toto sú veci, ktoré predpokladám, že zaujímajú nielen mňa, ale všetkých, ktorí sledujú túto tému a bohužiaľ, tieto veci asi mali byť zodpovedané v návrhu zákona, mal byť ten zákon napísaný tak, aby sa nemuselo klásť tieto otázky v podstate už skoro pred uzavretím rozpravy v prvom čítaní. Ďakujem.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som na úvod dnešného rokovania vyjadril potešenie, že najmä medzi poslancami SMER-u odvčera výrazne vzrástol záujem o tému adresnej energopomoci, včera sme tu o tom hovorili pred poloprázdnou sálou, teraz síce je skoro prázdna tiež, ale poslanci SMER-u sú tu zastúpení, takže sa teším, že .... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Raši, Richard, predseda NR SR
Pán poslanec, nerád by som vás vypol, tak hovorte k téme. Ďakujem pekne.
Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ja hovorím, uch, uch, uch, jaký ste tvrdý, pán predseda. Áno, že prišli a ja ich zdržujem, no to je strašné, museli prísť na 9.00. No, včera sme tu hovorili viacerí o tom, že sa nám nepozdáva, že v tom návrhu nie sú zadefinované konkrétne veci, iba je tam vytvorený priestor pre nariadenie vlády, ktoré tie konkrétne veci upraví, a tak ja teraz využijem, že je tu pani ministerka, predpokladám, že o chvíľu mať záverečné slovo, prípadne sa môže ešte prihlásiť do rozpravy a mňa by naozaj zaujímalo aká je predstava ministerstva o adresnej energopomoci, lebo z toho návrhu zákona, ktorý si tu odhlasujete o 11.00 a zrejme definitívne bude schválený budúci týždeň. Z toho návrhu zákona sa to nedozvieme. Je to taká mačka vo vreci. Je to zmocnenie pre vládu, aby ona rozhodla o energopomoci, tak mňa by, naozaj by ma zaujímalo, čo už v tejto chvíli existuje ako predstava ministerstva a čo ako predstava ministerstva ešte neexistuje a aj prečo, lebo otázka je, že prečo, ak predstava o tom ako má vyzerať adresná energopomoc, prečo tá predstava nebola premietnutá do návrhu zákona, ale odkazuje sa iba na nariadenie. Zvlášť ma zaujíma otázka tej adresnosti, lebo o tom sú tu najväčšie pochybnosti, najväčšie diskusie a pán premiér Fico hovoril o tom, že 90, alebo dokonca 95 % domácností by malo byť pokryté adresnou energopomocou, čo teda ešte som sa nestretol s nikým okrem pána premiéra Fica, ktorý by energopomoc 90, alebo 95 % domácností považoval za adresnú a boli tu citované nejaké štúdie, ktoré hovoria o tom, že môžu byť ohrozené energetickou chudobou, možno 18 % domácností, tak existuje nejaká predstava akej časti domácností, by sa mala týkať adresná pomoc. Bude to bližšie k tým 18 %, alebo bližšie k tým 95 %? Je toto už jasné, alebo len schvaľujeme zákon a možno niekedy v budúcnosti v nariadení ešte len sa k tomu dostaneme.
Naozaj ma to, že úprimne ma to zaujíma, že či v tejto chvíli, v septembri, existuje nejaká predstava ministerstva, akej časti domácností by sa mala týkať energopomoc, aby to bola adresná energopomoc v zmysle toho zákona. Rovnako ma zaujímalo, že ako budú nastavené tie parametre, tie príjmové kritériá, čo sa týka situácie, situácie domácností. Existuje nejaká predstava, že na akej úrovni príjmu bude zadefinovaná tá hranica, pod ktorou bude mať domácnosť nárok na energopomoc? Ak áno, tak aká a ak nie, tak akým spôsobom sa dospeje k tomu rozhodnutiu, že kde bude tá hranica. Rovnako by ma teda zaujímalo, že či sú ešte nejaké možnosti akým spôsobom, rôznym bude definovaná energetická domácnosť, alebo, alebo tie parametre, ktoré budú vstupovať do určenia energetickej domácnosti a zaujímala by ma tá forma, lebo to je tiež jedna zo zaujímavých vecí, ktoré určite všetci, čo ste si ten návrh preštudovali, ste zaregistrovali, že forma energopomoci môže byť buď vo forme určovania, resp. regulovania cien a nie cez ÚRSO, ale cez ministerstvo, cez politické rozhodnutie v podstate, alebo vo forme energetických poukážok. Tak jednak moja otázka je, že prečo, tieto dve formy, že či ministerstvo ešte stále nemá ujasnené akou formou by sa mala poskytovať energetická pomoc a, ale zaujíma ma aj to, že čo, ktorú z týchto foriem, lebo sú to dosť dramaticky odlišné formy, plánuje ministerstvo uplatniť v najbližšom období, o ktorom rozhodne nariadením, a teda či prípadne, už má nejakú predstavu, že teraz tá pomoc bude cez reguláciu cien, a potom vo volebnom roku cez energopoukážky, alebo akým spôsobom uvažuje ministerstvo o tom, že naloží s tými formami, lebo vláda pravdepodobne bude schvaľovať to nariedenie na návrh ministerstva hospodárstva.
Potom by ma zaujímalo, či ministerstvo už v tejto chvíli má predstavu o rozsahu energopomoci, rozsahu v dvoch slovazmysloch, jednak, že koľko celkovo sa má vynaložiť prostriedkov na to, ale aj v akej miere má byť dotknutým domácnostiam uhrádzaný nárast cien energií. Teda, že či má to plne pokryť, alebo má iba nejako čiastočne, a tu ma aj zaujímalo, a tu tiež zaznievalo v rozprave včera, ktorú ste tí, čo ste tu boli, zachytili, že či sa tam počíta aj s nejakými motivačnými opatreniami pre šetrenie energiou, lebo to môže byť tá cesta, ktorá zlepší situáciu, nielenže budeme plošne dotovať a bude sa to tváriť ako adresná energopomoc, ale že sa nastavia nejaké mechanizmy, ktoré budú ľudí motivovať, aby šetrili energiou, aby zlepšovali energetickú kapacitu, aby sa snažili o úspory, lebo ja to tam nevidím v tom, v tom návrhu zákona a myslím si, že to by bola správna cesta, aby sme znižovali rozsah spotrebovanej energie, šetrili tam, kde je to možné a využívali tie prostriedky, ktoré sú k dispozícii a ktoré teda, ak štát ich chce použiť, skôr na to, aby ľudia a domácnosti vo väčšej miere šetrili, než na to, aby sa im iba uhrádzalo to, že budú zvýšené ceny a aby tie zvýšené ceny nejako nepocítili a napokon by ma teda zaujímalo ako je to s tými eurofondami a s možnosťou použitia eurofondov na adresnú energopomoc, alebo energopomoc, že či sa to bude týkať iba tých, myslím 18 mil. a teda nejaký nový, nový technický, alebo IT systém, alebo, že či ministerstvo uvažuje aj o tom, že by zdroje Európskej únie mohli byť použité aj na samotnú tú energetickú pomoc.
Čiže neviem, či pani ministerka sa ešte prihlási do rozpravy, aby sme mohli prípadne jej položiť doplňujúce otázky vo forme faktických poznámok, alebo, alebo teda bude reagovať aspoň v záverečnom slove, ale toto sú veci, ktoré predpokladám, že zaujímajú nielen mňa, ale všetkých, ktorí sledujú túto tému a bohužiaľ, tieto veci asi mali byť zodpovedané v návrhu zákona, mal byť ten zákon napísaný tak, aby sa nemuselo klásť tieto otázky v podstate už skoro pred uzavretím rozpravy v prvom čítaní. Ďakujem.
Rozpracované
9:13
=====
Vystúpenie v rozprave
26.9.2025 o 9:13 hod.
JUDr. Ing.
Igor Dušenka
Videokanál poslanca
Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, ku skrátenému legislatívnemu konaniu som sa vyjadril včera, dnes teda k podstate veci. V úvode dôvodovej správy sa uvádza, citujem: "Ministerstvo hospodárstva od roku 2023 kompetenčne zastrešuje oblasť poskytovania pomoci zraniteľným odberateľom energií v domácnosti a vybraným ďalším odberateľom energií. Vraj kompetenčne zastrešuje. Toto nemá s kompetenčnosťou ani s kompetenciou, hlavne s kompetenciou, nič spoločné, pretože téma adresnej energopomoci tu bola a špeciálne, od súčasných predstaviteľov strany HLAS nastoľovaná od roku 2022. V roku 2023 dostali ministerstvo hospodárstva, mali najväčší časový vankúš aký vlastne minister môže mať, aby vyriešil túto problematiku. Dva roky prešli a my ani po dvoch rokoch, po dvoch skrátených legislatívnych konaniach, nevieme
=====
Rozpracované
9:14
Ochrana osobných údajov. Viacerí sa aj vo včerajšej rozprave pýtali, kvôli čomu rušíme návrh zákona, ktorý bolo tak nevyhnutné v marci schváliť, zákon o poskytovaní osobných údajov na účely energopomoci. Keď sa lepšie pozriete na tento dnešný zákon a na zákon z marca, tak ten marcový zákon sa fakticky preklápa do dnešného. Kvôli tomuto ho rušia. No a mňa by v tej súvislosti aj zaujímalo, ja som si pozeral aj prechodné ustanovenia. Tak všetky údaje, ktoré boli do dnešného dňa zozbierané z existujúcich registrov, tak ministerstvo hospodárstva bude spracovať naďalej. A ja si kladiem otázku na základe akých údajov bude stanovovať nejaké referenčné hodnoty pre poskytnutie energopomoci úrad vlády? On bude mať odkiaľ tie údaje, ktoré tu ministerstvo už od marca si vyzbieralo. Tam nie je ani zmienka o tom, že Ministerstvo hospodárstva tento balík údajov sprístupní aj úradu vlády, aby úrad vlády potom mohol napočítať ktorej domácnosti sa pomoc poskytne a ktorej nie a v akej výške. Ani to tam nie je. Tak to ma naozaj veľmi zaujíma akým spôsobom sa vysporiadajú s týmto aspektom. Alebo to spravia všetko na ministerstve hospodárstva a potom to na zlatom podnose posunú úradu vlády, aby sa to schválilo pod hlavičkou úradu vlády, neviem. Budem veľmi čakať na odpoveď. Takže asi toľko v skratke k tomuto návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
26.9.2025 o 9:14 hod.
JUDr. Ing.
Igor Dušenka
Videokanál poslanca
... mali najväčší časový vankúš, aký vlastne minister môže mať, aby vyriešil túto problematiku. Dva roky prešli a my ani po dvoch rokoch, po dvoch skrátených legislatívnych konaniach, nevieme kto bude mať nárok na energopomoc. A aby toho nebolo málo, tak ministerstvo sa tejto svojej najhlavnejšej kompetencie za toto volebné obdobie ešte aj dobrovoľne vzdáva, pretože, keď si to pozriete, ten obsah komu bude energopomoc daná a v akej výške bude určovať nariadenie vlády. Čiže po dvoch rokoch tu máme prázdnu nádobu s tým, aby ten obsah do nej vložila vláda. Povedal by som, že je to nejaká výnimka, lenže ono je to až také symptomatické pre stranu HLAS. Najprv minister Kaliňák začal stavať nemocnice namiesto pána Šaška. Následne pán Kaliňák zobral do rúk bezpečnosť občanov Slovenska tým, že vytvoril žandársky zbor popri polícii. A dnes si úrad vlády berie na starosť poskytovanie energopomoci. Čiže ministerstvo hospodárstva sa tu dostáva do role, povedal by som poštára, a ani to nie je úplne celkom isté, pretože v tom návrhu zákona sa hovorí, že ministerstvo hospodárstva bude jednotlivým domácnostiam oznamovať výšku podpory a tak isto o tom bude informovať aj poskytovateľov alebo dodávateľov energií. Čiže my ani dnes nevieme, či náhodou tá hlavná úloha nebude na dodávateľoch energií, že jednoducho ministerstvo hospodárstva povie dajme tomu SPP, že človeku XY alebo tej danej domácnosti zníž faktúru z 250 na 150 eur. Ani to dnes nevieme.
Ochrana osobných údajov. Viacerí sa aj vo včerajšej rozprave pýtali, kvôli čomu rušíme návrh zákona, ktorý bolo tak nevyhnutné v marci schváliť, zákon o poskytovaní osobných údajov na účely energopomoci. Keď sa lepšie pozriete na tento dnešný zákon a na zákon z marca, tak ten marcový zákon sa fakticky preklápa do dnešného. Kvôli tomuto ho rušia. No a mňa by v tej súvislosti aj zaujímalo, ja som si pozeral aj prechodné ustanovenia. Tak všetky údaje, ktoré boli do dnešného dňa zozbierané z existujúcich registrov, tak ministerstvo hospodárstva bude spracovať naďalej. A ja si kladiem otázku na základe akých údajov bude stanovovať nejaké referenčné hodnoty pre poskytnutie energopomoci úrad vlády? On bude mať odkiaľ tie údaje, ktoré tu ministerstvo už od marca si vyzbieralo. Tam nie je ani zmienka o tom, že Ministerstvo hospodárstva tento balík údajov sprístupní aj úradu vlády, aby úrad vlády potom mohol napočítať ktorej domácnosti sa pomoc poskytne a ktorej nie a v akej výške. Ani to tam nie je. Tak to ma naozaj veľmi zaujíma akým spôsobom sa vysporiadajú s týmto aspektom. Alebo to spravia všetko na ministerstve hospodárstva a potom to na zlatom podnose posunú úradu vlády, aby sa to schválilo pod hlavičkou úradu vlády, neviem. Budem veľmi čakať na odpoveď. Takže asi toľko v skratke k tomuto návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
9:19
Vystúpenie 9:19
Denisa SakováPán poslanec Dostál, veľmi rada by som vám odpovedala na otázky, bola som tu včera celý deň. Tu som sedela, ste mohli kedykoľvek prísť. Nebudem tu už vôbec brzdiť našich kolegov. Vaši kolegovia, ktorí mali otázky prišli. Dokonca sme čakali ešte dodnes rána, aby ste tretíkrát vystúpili. Takže budem fakt seriózna a kolegiálna. Tu ste mohli sedieť, by som vám to vysvetlila. Aj vašim kolegom zo Sasky som odpovedala na otázky. Nespýtali ste sa ma nič.
Pani poslankyňa Jurík, ja len v krátkosti. Hovorili ste aj, už som to spomínala, keď som tu bola na jar, príspevok na bývanie. Príspevok na bývanie áno, je to štandardný príspevok, ktorý sa aplikuje vo viacerých krajinách Európskej únie. My sme mali doteraz jediný problém. Ten príspevok na bývanie by ste nevyplatili ani dneska, ani pred rokom, ani pred šiestimi rokmi, keď ho pán Valášek doniesol, pretože dnes v rámci ohlasovní a softvéru, ktorý spravuje ohlasovne alebo poskytuje informačnú podporu pre ohlasovne, nevedel nám povedať, či na Šalviovej 26 dvesto ľudí, kde bývajú, či bývajú na prvom, druhom, treťom poschodí a ktoré majú číslo bytu. Dodnes by ste nevedeli zo Šalviovej 26 povedať, ktorý byt má nárok na príspevok na bývanie, lebo ste nevedeli identifikovať domácnosť. A nie je to naša kompetencia, ale robíme to a pomáhame s ohlasovňami tieto dáta upratovať, aby sme jednotlivých ľudí, ktorí žijú nie v domoch, ale žijú v bytových jednotkách vedeli priradiť na konkrétny byt a aby sme na konkrétne byty vedeli priradiť jednotlivé odberné miesta alebo respektíve aj prístroje, ktoré sú tam nainštalované, či už je plyn, elektrika, prípadne voda. Toto všetko v budúcnosti vďaka tomuto zákonu bude. Postupne tie dáta čistíme a snažíme sa aj kombinovať to s registrom adries, pretože niektoré dáta sú v niektorých systémoch nahraté ešte pred tým ako register adries existoval a sú tam viaceré chyby, a preto toto všetko sa snažíme čistiť. Čistiť, aby sme mali skutočne systém alebo respektíve informačný systém pre odberné miesta alebo register odberných miest v tej najlepšej podobe. Takýto návrh na spracovanie dát sme prezentovali aj tento týždeň, začiatkom týždňa komisii a komisia to veľmi pozitívne hodnotila, že budeme mať na každé odberné miesto, bytovú jednotku, prípadne dom priradené jednotlivé druhy energií, ktoré domácnosť spotrebováva, plus budeme vedieť aj historický prehľad o tom koľko spotrebovali a akých druhov energií a samozrejme vieme aj z registra obyvateľov a následne aj z registra, ktorý je v ohlasovniach, vieme potom identifikovať a priradiť aj počet ľudí, ktoré na danej adrese žijú. Bez toho by sme nikdy nevedeli sa dostať k nejakej adresnejšej energopomoci.
Pán poslanec Štefunko, ja sa ospravedlňujem. Včera ste mi položili niekoľko otázok. Ja sa priznám, že som ich založila medzi papiermi, takže budem vám odpovedať na ne kľudne, keď si dáme nejaké stretnutie. V rýchlosti som ich nenašla. Priznám sa, ako som včera odchádzala som ich založila do knihy a neviem ich v rýchlosti nájsť. Možno len v skratke ešte raz zopakujem. Návrh zákona o adresnej pomoci dáva právny a inštitucionálny rámec na to, aby sme vedeli do budúcnosti poskytnúť adresnú energopomoc, zopakujem právny inštitucionálny rámec. Každé jedno nariadenie vlády, ktoré si každá jedna vláda schváli môže podmienky toho ako má vyzerať bonita danej energetickej domácnosti si meniť podľa toho ako chce pomáhať ľuďom. My sme rozhodli, že budeme pomáhať deväťdesiat percent domácnostiam. Tento systém, na tomto systéme sa pracuje a nie je to vec, ktorú keď budeme mať nejaké dáta ku koncu roka, že to bude statický systém. Vieme si predstaviť, že v rámci energopomoci a už spolupracujeme na tom so SAV-kou, chceme podpísať s ňou dohodu o spolupráci. Mali nejaký návrh čo sa týka aj teplotných máp na Slovensku. Postupne sa to bude premietať do tohto systému. Postupne chceme sa baviť aj o vode a vodomeroch v rámci tohto systému. Takže berieme to, že ten systém sa bude v rámci časového obdobia vyvíjať. To, že sme tam definovali základné pojmy ako energetická domácnosť, bonita energetickej domácnosti sme hovorili včera. Dokonca som hovorila včera, že je tam aj proces reklamácií. A ten proces reklamácií je tam kvôli tomu, ak niekto energopomoc nedostane a bude sa cítiť ukrátený a bude si myslieť, že spĺňal tie nároky, tak sme pripravili aj pomocou call centra, ktoré sa momentálne obstaráva, ale aj pomocou klientskych pracovísk na okresných úradov, aby sa mohol spýtať prečo danú energopomoc nedostal a prípadne, ak po preverení údajov sa zistí, že z nejakého iného registra z ktorého sme čerpali dáta mal tam chybné dáta, napríklad v katastri alebo napríklad v registri fyzických osôb, kľudne keď si tieto údaje zistí, že neboli správne, si ich opraví, energopomoc sa mu automaticky hneď prizná. Ďalej zákon hovorí o tom, že ministerstvo aj počas roka bude túto energopomoc prehodnocovať minimálne raz ročne. Budeme posielať buď energošeky alebo sa to zobrazí vo faktúrach podľa toho o ktoré energické médium ide, pretože pri niektorých energetických médiách ako pri elektrickej energii šeky posielať nevieme. Tam to budeme komponovať priamo do faktúr so zníženou sadzbou elektrickej energie a napríklad pri centrálnom dodávaní tepla tam musíme ísť určite do energošekov, pretože centrálne zásobovanie tepla má minimálne 180 subjektov, ktoré na Slovensku dodávajú teplo a máme vyše 870 základných správ bytov, ktoré sa o toto starajú a oni rozpočítavajú, plus samozrejme potom ešte aj menšie bytovky. Takže tam sa faktúry nevystavujú a tam je rozpočet tepla priamo vo finančnom alebo v ročnom zúčtovaní. Takže tam musíme ísť do energošekov. Samozrejme sa pozeráme aj na to, ktorý okres alebo ktorý centrálny zásobovateľ tepla bude zvyšovať ceny. Ten ktorý zvyšovať ceny nebude, tak samozrejme tam sa energopomoc na teplo asi nebude dávať, keďže ľudia tým nebudú postihnutí. V skratke všetko. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a ďakujem vopred za podporu tohto zákona. Nie je to pre nás, je to pre slovenských ľudí, pre slovenský národ. Ďakujem pekne.
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, budem veľmi stručná, aby som nebrzdila Národnú radu. A aj včera sme mali čas, pán poslanec. Návrh zákona o adresnej pomoci, ktorý predkladám, je základný právny a inštitucionálny rámec na to, aby každá jedna vláda v budúcnosti, ktorá bude rozhodovať o energopomoci prostredníctvom svojho nariadenia vedela si presne a jasne určiť akú výšku bonity domácnosti bude brať do úvahy pri formovaní energetickej domácnosti a učiť si, či bude poskytovať energopomoc pre desať percent, dvadsať percent domácností alebo pre deväťdesiat percent tak, ako sme sa rozhodli my, ktorí sme v sociálnodemokratickej vláde. Už pred voľbami sme hovorili, že ľudia sú u nás na prvom mieste a pomôžeme im aj s cenami energií, keďže ceny energií už v 2023 boli po energokríze oveľa viacnásobne vyššie ako predtým.
Pán poslanec Dostál, veľmi rada by som vám odpovedala na otázky, bola som tu včera celý deň. Tu som sedela, ste mohli kedykoľvek prísť. Nebudem tu už vôbec brzdiť našich kolegov. Vaši kolegovia, ktorí mali otázky prišli. Dokonca sme čakali ešte dodnes rána, aby ste tretíkrát vystúpili. Takže budem fakt seriózna a kolegiálna. Tu ste mohli sedieť, by som vám to vysvetlila. Aj vašim kolegom zo Sasky som odpovedala na otázky. Nespýtali ste sa ma nič.
Pani poslankyňa Jurík, ja len v krátkosti. Hovorili ste aj, už som to spomínala, keď som tu bola na jar, príspevok na bývanie. Príspevok na bývanie áno, je to štandardný príspevok, ktorý sa aplikuje vo viacerých krajinách Európskej únie. My sme mali doteraz jediný problém. Ten príspevok na bývanie by ste nevyplatili ani dneska, ani pred rokom, ani pred šiestimi rokmi, keď ho pán Valášek doniesol, pretože dnes v rámci ohlasovní a softvéru, ktorý spravuje ohlasovne alebo poskytuje informačnú podporu pre ohlasovne, nevedel nám povedať, či na Šalviovej 26 dvesto ľudí, kde bývajú, či bývajú na prvom, druhom, treťom poschodí a ktoré majú číslo bytu. Dodnes by ste nevedeli zo Šalviovej 26 povedať, ktorý byt má nárok na príspevok na bývanie, lebo ste nevedeli identifikovať domácnosť. A nie je to naša kompetencia, ale robíme to a pomáhame s ohlasovňami tieto dáta upratovať, aby sme jednotlivých ľudí, ktorí žijú nie v domoch, ale žijú v bytových jednotkách vedeli priradiť na konkrétny byt a aby sme na konkrétne byty vedeli priradiť jednotlivé odberné miesta alebo respektíve aj prístroje, ktoré sú tam nainštalované, či už je plyn, elektrika, prípadne voda. Toto všetko v budúcnosti vďaka tomuto zákonu bude. Postupne tie dáta čistíme a snažíme sa aj kombinovať to s registrom adries, pretože niektoré dáta sú v niektorých systémoch nahraté ešte pred tým ako register adries existoval a sú tam viaceré chyby, a preto toto všetko sa snažíme čistiť. Čistiť, aby sme mali skutočne systém alebo respektíve informačný systém pre odberné miesta alebo register odberných miest v tej najlepšej podobe. Takýto návrh na spracovanie dát sme prezentovali aj tento týždeň, začiatkom týždňa komisii a komisia to veľmi pozitívne hodnotila, že budeme mať na každé odberné miesto, bytovú jednotku, prípadne dom priradené jednotlivé druhy energií, ktoré domácnosť spotrebováva, plus budeme vedieť aj historický prehľad o tom koľko spotrebovali a akých druhov energií a samozrejme vieme aj z registra obyvateľov a následne aj z registra, ktorý je v ohlasovniach, vieme potom identifikovať a priradiť aj počet ľudí, ktoré na danej adrese žijú. Bez toho by sme nikdy nevedeli sa dostať k nejakej adresnejšej energopomoci.
Pán poslanec Štefunko, ja sa ospravedlňujem. Včera ste mi položili niekoľko otázok. Ja sa priznám, že som ich založila medzi papiermi, takže budem vám odpovedať na ne kľudne, keď si dáme nejaké stretnutie. V rýchlosti som ich nenašla. Priznám sa, ako som včera odchádzala som ich založila do knihy a neviem ich v rýchlosti nájsť. Možno len v skratke ešte raz zopakujem. Návrh zákona o adresnej pomoci dáva právny a inštitucionálny rámec na to, aby sme vedeli do budúcnosti poskytnúť adresnú energopomoc, zopakujem právny inštitucionálny rámec. Každé jedno nariadenie vlády, ktoré si každá jedna vláda schváli môže podmienky toho ako má vyzerať bonita danej energetickej domácnosti si meniť podľa toho ako chce pomáhať ľuďom. My sme rozhodli, že budeme pomáhať deväťdesiat percent domácnostiam. Tento systém, na tomto systéme sa pracuje a nie je to vec, ktorú keď budeme mať nejaké dáta ku koncu roka, že to bude statický systém. Vieme si predstaviť, že v rámci energopomoci a už spolupracujeme na tom so SAV-kou, chceme podpísať s ňou dohodu o spolupráci. Mali nejaký návrh čo sa týka aj teplotných máp na Slovensku. Postupne sa to bude premietať do tohto systému. Postupne chceme sa baviť aj o vode a vodomeroch v rámci tohto systému. Takže berieme to, že ten systém sa bude v rámci časového obdobia vyvíjať. To, že sme tam definovali základné pojmy ako energetická domácnosť, bonita energetickej domácnosti sme hovorili včera. Dokonca som hovorila včera, že je tam aj proces reklamácií. A ten proces reklamácií je tam kvôli tomu, ak niekto energopomoc nedostane a bude sa cítiť ukrátený a bude si myslieť, že spĺňal tie nároky, tak sme pripravili aj pomocou call centra, ktoré sa momentálne obstaráva, ale aj pomocou klientskych pracovísk na okresných úradov, aby sa mohol spýtať prečo danú energopomoc nedostal a prípadne, ak po preverení údajov sa zistí, že z nejakého iného registra z ktorého sme čerpali dáta mal tam chybné dáta, napríklad v katastri alebo napríklad v registri fyzických osôb, kľudne keď si tieto údaje zistí, že neboli správne, si ich opraví, energopomoc sa mu automaticky hneď prizná. Ďalej zákon hovorí o tom, že ministerstvo aj počas roka bude túto energopomoc prehodnocovať minimálne raz ročne. Budeme posielať buď energošeky alebo sa to zobrazí vo faktúrach podľa toho o ktoré energické médium ide, pretože pri niektorých energetických médiách ako pri elektrickej energii šeky posielať nevieme. Tam to budeme komponovať priamo do faktúr so zníženou sadzbou elektrickej energie a napríklad pri centrálnom dodávaní tepla tam musíme ísť určite do energošekov, pretože centrálne zásobovanie tepla má minimálne 180 subjektov, ktoré na Slovensku dodávajú teplo a máme vyše 870 základných správ bytov, ktoré sa o toto starajú a oni rozpočítavajú, plus samozrejme potom ešte aj menšie bytovky. Takže tam sa faktúry nevystavujú a tam je rozpočet tepla priamo vo finančnom alebo v ročnom zúčtovaní. Takže tam musíme ísť do energošekov. Samozrejme sa pozeráme aj na to, ktorý okres alebo ktorý centrálny zásobovateľ tepla bude zvyšovať ceny. Ten ktorý zvyšovať ceny nebude, tak samozrejme tam sa energopomoc na teplo asi nebude dávať, keďže ľudia tým nebudú postihnutí. V skratke všetko. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a ďakujem vopred za podporu tohto zákona. Nie je to pre nás, je to pre slovenských ľudí, pre slovenský národ. Ďakujem pekne.
Rozpracované
9:28
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:28
Igor Šimko===== tej spojenej nádoby s tým, že koľko ľudí dokáže uspokojiť, tak toľko ľudí bude mať možno aj dobrú emóciu. Ale v neposlednom rade sme boli aj svedkami toho, že dvakrát vrátiť na dopracovanie. Ja neviem s čím prišla opozícia, či prišla s niečím lepším, ale mám pocit že nie. Čiže verím, že v druhom čítaní bude možno konštruktívnejšia, prinesie aj svoj pohľad. A chcem ešte raz zdôrazniť, že deklarácia toho, že eurofondy budú vďaka vyboxovaniu premiérom a ministerkou na platforme 18. balíka sankcií presmerované na túto energopomoc nie je ničím iným len uchránenie peňazí zo štátneho rozpočtu a na druhej strane pomoc ľuďom. Opozícia, prosím vás, trochu sa spamätajte, pretože jedno hovoríte, druhé robíte. A tak isto ako ste nezahlasovali za znižovanie platov poslancov a zmrazenie platov v konsolidácii, tak skúste sa pozrieť na to, či chcete pomôcť ľuďom, alebo nechcete pomôcť ľuďom. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Vystúpenie spoločného spravodajcu
26.9.2025 o 9:28 hod.
Ing. PhD. MBA
Igor Šimko
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Tak posledné dva dni sa tu venujeme energopomoci. Naša opozícia sa v skrátenom legislatívnom konaní nezaprela samozrejme škodiť Slovensku a robiť zle nielen vláde, ale aj, bohužiaľ, ľuďom bolo ich chlebíkom. A keď po konsolidácii im nestihli komunikačné oddelenia vymeniť papiere, tak celý včerajší deň sme počúvali idete zadlžovať, míňať, nešetríte, nič nerobíte. Pán Hlina tu včera sa rozdrapoval neuveriteľným spôsobom. A potom sme počuli aj niektoré vecné argumenty. Chcem ešte raz vyjadriť podporu tomuto zákonu, pretože po rokoch kedy sa štyri miliardy eur aj zo štátneho rozpočtu, možno nejaká maličká časť z fondov mohla aplikovať na túto energopomoc ľuďom, tak sa konečne aj naša opozícia dočkala, že budeme mať naozaj adresný zákon, ktorý spĺňa kvality. Na druhej strane vláda rozhodne akým spôsobom a v akej výške bude zodpovedná ľuďom, pretože vláda sa zodpovedá ľuďom a jej preferencie a akákoľvek obľúbenosť má samozrejme ten charakter tej spojenej nádoby s tým, že koľko ľudí dokáže uspokojiť, tak toľko ľudí bude mať možno aj dobrú emóciu. Ale v neposlednom rade sme boli aj svedkami toho, že dvakrát vrátiť na dopracovanie. Ja neviem s čím prišla opozícia...
===== tej spojenej nádoby s tým, že koľko ľudí dokáže uspokojiť, tak toľko ľudí bude mať možno aj dobrú emóciu. Ale v neposlednom rade sme boli aj svedkami toho, že dvakrát vrátiť na dopracovanie. Ja neviem s čím prišla opozícia, či prišla s niečím lepším, ale mám pocit že nie. Čiže verím, že v druhom čítaní bude možno konštruktívnejšia, prinesie aj svoj pohľad. A chcem ešte raz zdôrazniť, že deklarácia toho, že eurofondy budú vďaka vyboxovaniu premiérom a ministerkou na platforme 18. balíka sankcií presmerované na túto energopomoc nie je ničím iným len uchránenie peňazí zo štátneho rozpočtu a na druhej strane pomoc ľuďom. Opozícia, prosím vás, trochu sa spamätajte, pretože jedno hovoríte, druhé robíte. A tak isto ako ste nezahlasovali za znižovanie platov poslancov a zmrazenie platov v konsolidácii, tak skúste sa pozrieť na to, či chcete pomôcť ľuďom, alebo nechcete pomôcť ľuďom. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Rozpracované
9:31
Vystúpenie 9:31
Tibor GašparNáš návrh, teda uznesenie Národnej rady ktorým chceme zaviazať vládu ku auditu a ďalším prijatým opatreniam v oblasti čerpania dotácií respektíve iných foriem finančnej pomoci, najmä mimovládnemu sektoru a občianskych združeniam...
Náš návrh, teda uznesenie Národnej rady ktorým chceme zaviazať vládu ku auditu a ďalším prijatým opatreniam v oblasti čerpania dotácií respektíve iných foriem finančnej pomoci, najmä mimovládnemu sektoru a občianskych združeniam vychádza zo zverejnených informácií z minulého týždňa, kde sme sa dozvedeli cez predsedu vlády a jednotlivých ministrov, čiže ministra spravodlivosti, respektíve štátneho tajomníka ministerstva kultúry, závažné, závažné zdôrazňujem, podozrenia o tom, že sa zneužíva systém verejných financií, ktorý ide a tečie ku mimovládnemu sektoru a preto sme prišli s návrhom tohto uznesenia, ktoré bližšie potom ozrejmím v rámci rozpravy.
Zatiaľ na úvod toľko, ďakujem.
Vystúpenie
26.9.2025 o 9:31 hod.
gen. v. v. PaedDr.
Tibor Gašpar
Videokanál poslanca
Ďakujem pán predseda Národnej rady za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som krátko na úvod uviedol predkladaný materiál a súčasne tým oznamujem, že chcem prvý vystúpiť v rozprave.
Náš návrh, teda uznesenie Národnej rady ktorým chceme zaviazať vládu ku auditu a ďalším prijatým opatreniam v oblasti čerpania dotácií respektíve iných foriem finančnej pomoci, najmä mimovládnemu sektoru a občianskych združeniam vychádza zo zverejnených informácií z minulého týždňa, kde sme sa dozvedeli cez predsedu vlády a jednotlivých ministrov, čiže ministra spravodlivosti, respektíve štátneho tajomníka ministerstva kultúry, závažné, závažné zdôrazňujem, podozrenia o tom, že sa zneužíva systém verejných financií, ktorý ide a tečie ku mimovládnemu sektoru a preto sme prišli s návrhom tohto uznesenia, ktoré bližšie potom ozrejmím v rámci rozpravy.
Zatiaľ na úvod toľko, ďakujem.
Rozpracované
9:33
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:33
Zdenka MačicováPredseda Národnej rady sa svojím rozhodnutím č. 1066 z 23. septembra 25 pridelil predmetný návrh skupiny poslancov na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet, ako aj gestorskému výboru.
Výbor pre financie a rozpočet prerokoval predmetný návrh na svojej 58. schôdzi a prijal k nemu uznesenie č. 249 z 24. septembra 25, v ktorom s návrhom uznesenia súhlasí a odporúča ho Národnej rade schváliť.
Výbor ma ako spravodajkyňu poveril ju predniesť informáciu výboru na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1993 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Prílohou tejto informácie je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v znení predloženého návrhu skupiny poslancov.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
26.9.2025 o 9:33 hod.
Mgr.
Zdenka Mačicová
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajkyňu k uvedenému návrhu a podávam Národnej rade informáciu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, ako gestorského výboru, o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady na prijatie uznesenia Národnej rady k vykonaniu auditu a k prijatiu systémových riadiacich a kontrolných opatrení pri čerpaní dotačných a grantových finančných prostriedkov v ústredných orgánoch štátnej správy za obdobie rokov 2020 až 2024 (tlač 1014).
Predseda Národnej rady sa svojím rozhodnutím č. 1066 z 23. septembra 25 pridelil predmetný návrh skupiny poslancov na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet, ako aj gestorskému výboru.
Výbor pre financie a rozpočet prerokoval predmetný návrh na svojej 58. schôdzi a prijal k nemu uznesenie č. 249 z 24. septembra 25, v ktorom s návrhom uznesenia súhlasí a odporúča ho Národnej rade schváliť.
Výbor ma ako spravodajkyňu poveril ju predniesť informáciu výboru na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1993 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Prílohou tejto informácie je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v znení predloženého návrhu skupiny poslancov.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Rozpracované
9:35
Vystúpenie 9:35
Tibor GašparTento príklad nás viedol k tomu, aby sme sa samozrejme začali zaoberať celým systémom grantov, dotácií a iných foriem podpory, ktorý dostáva mimovládny sektor, pretože ukazuje veľmi vážne, že tento systém mohol byť zneužitý. Mohol byť zneužitý spôsobom že došlo až k trestnej činnosti. A ukážem vám aj niekoľko čísiel, že sa nerozprávame o drobných, ale hovoríme o sumách ktoré môžu významným spôsobom prispieť aj pre najbližšiu budúcnosť k tomu, aby boli chránené verejné financie pred takýmto nezákonným a bezhlavým čerpaním finančných prostriedkov náš všetkých. Mali sme tu niekoľko dní v zásade bezobsažnú vulgárnu a bezhlavú diskusiu okolo tretieho balíka konsolidácii, alebo teda opatrení, ktoré majú zabezpečiť konsolidáciu verejných financií. Počúvali sme tu predovšetkým opozičných poslancov, ktorí sem chodili rad za radom, ale v zásade sa hádali len na jeden základný problém a to bol problém kto vlastne zapríčinil, že verejné financie boli na konci roku 2023 v takom zlom žalostnom stave, že ich mnohí zhodnotili ako najhoršie v Európskej únii. Poslanci z bývalého OĽANO, skupina pod balkónom vpravo mojej ruky, bezhlavým spôsobom a spôsobom ako presadzoval svoju ideológiu známy ideológ Nemeckej fašistickej ríše pán Geobbeles sa snažia občanom vsugerovať ich naratív, že za to môže SMER alebo predchádzajúce vlády SMER-u pretože vraj mali produkovať prebytkové rozpočty a nie rozpočty v ktorom predsa bol nejaký deficit, ale ktorý bol v súlade so všetkými požiadavkami ktoré majú najmä finančné inštitúcie, banky a všetci, ktorí určujú stabilitu našich verejných prostriedkov. Áno, toto je téma na ktorú by sme mohli diskutovať.
Na druhej strane musím povedať hneď na úvod dve základné čísla, pretože tie hovoria za všetko. Keď v roku 2020 prichádzala vláda Igora Matoviča, tohoto krikľúňa a daňového podvodníka z Trnavy, ktorý tu tiež za týmto pultom bezhlavým spôsobom urážal a vulgarizoval všetko čo sa dalo a čo sa hýbalo, obzvlášť osobu ministra financií pána Kemenického, tak Igor Matovič preberala jeho vláda rozpočet z deficitom niekde cez 1 %, čo predstavuje niečo viac ako 1 miliardu. Hovorím všetkým, ktorí to sledujete, číslovku 1, 1 miliarda. Keď odovzdávali na konci roku verejného financie, vtedy už úradníckym premiérom z Progresívneho Slovenska, odborníkom na financie pánom Ódorom, tak to bolo 8,5 mld. čiže, ak dobre som sa učil v škole základnej, číslovka 1 je rozhodne menšia ako číslovka 8,5. A pán Ódor vo svojej prognóze, nevediac či bude premiérom v prípade že by Progresívne Slovensko postavilo po voľbách vládu, avizoval európskym inštitúciám, nám občanom, že deficit bude na úrovni 6,5 % HDP, to znamená skutočne vysoký. Preto som prekvapený, že toto nedokáže niekto pochopiť. A to že to opozícia chápe, ale účelovo to tu interpretuje inak tomu rozumiem. Trošku mi chýba sebareflexia médií, pretože tie médiá často tento naratív pomáhajú šíriť a vytvárajú obraz aby zahmlili toho, kto je zodpovedný za to v akom stave sú verejné financie, kto je zodpovedný za to, že my dnes konsoliduje. Najväčší problém je konsolidácia verejných financií, pretože je to niečo, čo samozrejme zjednodušeným spôsobom možno povedať, tlačí výdavky, tlačí na šetrenie a to nie sú veci populárne. Každý keď si musíme utiahnuť opasok, alebo musíme niekde priškrtiť to čo nás zaujíma a čo chceme rozvíjať, tak sme určite nie spokojní. A to platí aj pre každého jednotlivého občana Slovenska. Čo sa podarilo v roku 2024, lebo chcem ešte doplniť tie údaje číselné okolo deficitu. Tak už počas našej vlády, teda vlády Roberta Fica sa v roku 2024 dostal deficit na úroveň 5,27 % HDP, čiže z prognózy 6,55 sme sa nakoniec dostali na číslo 5,27, čo je zase menšia číslovka ako 6,55. Takže môžete tu pán Jakab chodiť, a pán Šipoš a vykrikovať a ziapať, ale čísla neviete oklamať, čísla neviete oklamať, to je matematika. Takže chcel by som povedať, že stav verejných z konca roku 23, zlý stav týchto financií je výsledok vlády Igora Matoviča, Hegera a úradníckeho premiéra Ódora, pretože tí sedeli na čele týchto vlád a je to výsledok mnohých poslancov, ktorí tu sedíte v radoch opozičných a v laviciach opozičných a budem menovať. Týka sa to pána Kišša, týka sa to pána Hargaša. Pán Kišš bol šéfom inštitúcie na ministerstve financií a požehnával mnohé rozhodnutia, ktoré robila vtedajšia vláda a najmä ministerstvo financií a ktorými zadlžovali Slovensko a to boli rozhodnutia okolo samozrejme opatrení spojených s covidom nezmyselné nákupy testov, nezmyselné nákupy vakcín, mobilné odberné miesta a ďalšia a ďalšia problematika. Ale za všetky stojí spomenúť ešte tú známu lotériu covidovu, to je niečo čo mohol vymyslieť teda len taký minister financií ako je pán Matovič, či Heger. No ale pán Kišš to posväcoval, tu sedí v týchto laviciach. Pán Hargaš sedel ako štátny tajomník na ministerstve vtedajšej vlády a tiež vedel o všetkom. Sedela tu a sedí tu pani poslankyňa Kolíková, vtedajšia ministerka spravodlivosti. Sedí tu pán poslanec Dostál, ktorý bol štátnym tajomníkom. Sedí tu pán Gröhling, ktorý bol ministrom školstva, dnes predsedom strany Strana sloboda a solidarita. A všetci títo ľudia sa podieľali na tom, akým spôsobom zdegradovali naše verejné financie a dostali ich do tohto žalostného stavu a všetci tu hovoria ako to treba teraz vyriešiť. Podpaľači sa dnes stali do pozície, že oni sú hasiči, že oni to prídu teraz vyriešiť. No mám obavu, že zapália ten dom opäť a že budeme tu čítať iné čísla, že to nebude 6,5 % ale že sa dlh vyšplhá, jak to bola prognóza z ministerstva financií, ak by sme nerobili konsolidáciu, na 100 % HDP, čo je, čo je teda grécka cesta absolútne. Takže haló, nespomenul som samozrejme bývalých poslancov OĽANO, pretože Matovič, veď to bol predseda vlády a minister financií, ktorý nosil do práce 20 eur, lebo viac mu manželka nedala, keďže nemala istotu že sa vie starať o ich rodinné financie. A za 20 eur teda mohol si kúpiť desiatku, ale asi nemohol viac dostať, lebo by to rozhádzal. Takže takémuto človeku sme zverili verejné financie ...
===== Veď to bol predseda vlády a minister financií, ktorý nosil do práce 20 euro, lebo viac mu manželka nedala, keďže nemala istotu, že sa vie starať o ich rodinné financie a za 20 euro teda mohol si kúpiť desiatu, ale asi nemohol viac dostať, lebo by to rozhádzal. Takže takémuto človeku sme zverili verejné financie. Čo sa všetci divíme teraz, že akým spôsobom to dopadlo? No a to už nehovorím o tých jeho kolegoch, ktorí tam sedia, pretože všetci boli a participovali, ako je pán Jakab, pán minister Mikulec, minister vnútra, veď tu mali klondajk. Nebolo žiadne verejné obstarávanie. Oni si vyhlásili núdzové stavy kvôli covidu a robili si všetko, ako chceli, na telefón. Zavolali do firmičky v Trnave, nechceš zákazku za milióny? Dostali zákazku za milióny.
A teraz použijem ten jazyk, ktorý tu používali celé tých, tie štyri či päť dní, keď sme diskutovali o tých verejných financiách: napchali ste si to do vačkov! No iste si to napchali do vačkov. Vy ste kradli a vy ste zle hospodárili, neefektívne, v rozpore so všetkými zákonmi tejto republiky. Toto je pravda a takýmto spôsobom by som mohol pokračovať okrem toho, že som vás nepomenoval takými vulgarizmami, ako vy pomenovávate koalíciu.
No a teraz prídem k tej oblasti, ktorá je tiež dôležitá, pretože my hovoríme o tom, že súčasťou verejných financií je aj mimovládny priestor, kde sa dostáva cez ústredné orgány štátnej správy, aby tomu rozumeli ľudia zjednodušene, cez ministerstvá množstvo verejných financií, ktoré majú v podstate podporovať ušľachtilé veci. Nebudeme hovoriť dnes o sociálnych programoch, ktoré pomáhajú chorým, ktoré pomáhajú tým, ktorí nevládzu alebo ktorí sú v núdzi. Budem hovoriť o politických mimovládkach, o politickom mimovládnom sektore, občianskych združeniach, ktoré pod hlavičkou rozvoja občianskej spoločnosti nám tuná, my sme si mysleli najprv len ideologicky ovplyvňujú verejnú mienku v prospech jednej ideológie, v tomto prípade Progresívneho Slovenska, ale oni nám na tom sa priživovali a žili z tých peňazí. Tie príklady a tie konkrétnosti, ktoré budem hovoriť, hovoria presne o tom. To nie je len o tom, že sa zapájali do politického súboja nie ako politické strany so všetkými nástrojmi, ktoré politické strany majú. Vy ste sa zapájali do politického súboja tým, že ste čerpali finančné prostriedky na to, aby ste z toho žili. Naše spoločné verejné prostriedky. A nie sú to malé finančné prostriedky, budem o nich hovoriť.
Dostali sme sa ku konkrétnemu prípadu, ktorý je dobrým príkladom toho, ako sa to dialo, a ja ho preto podrobne popíšem, pretože ak takto fungoval mimovládny sektor aj u viacerých občianskych združení tohto typu, tak sa môžeme dôvodne domnievať, že bude treba vykonať skutočne rozsiahly audit, bude treba zisťovať, kto je povinný vrátiť finančné prostriedky z toho obdobia rokov ´20 - ´24 do nášho rozpočtu, tým prispejeme, samozrejme, opäť aj ku konsolidácii verejných financií, ale hlavne musíme nastaviť iný systém pre budúcnosť a požiadať vládu a príslušné orgány štátnej správy, aby tak urobili na základe výsledkov zákonného auditu, čo sa teda vlastne dialo a čo sa stalo.
Ministerstvo spravodlivosti a ministerstvo kultúry poskytujú teda taktiež svoje dotačné a grantové programy a schémy. Pri ministerstve spravodlivosti je to ročne, zjednoduším, zaokrúhlim, okolo 800-tisíc euro. Pri ministerstve kultúry si myslím, že je to ešte viac, pretože sa bavíme tam aj o ďalších inštitúciách, ako je Fond na podporu umenia, Audiovizuálny fond a ďalšie, kde, kde tiež dochádza k čerpaniu finančných prostriedkov na teda tváriac sa bohumilé programy a to by ešte nebol problém. Problém je v tom, ako sa potom tie peniaze míňajú v tých projektoch, pretože to, samozrejme, vám o chvíľku predstavím. Nespomenul som ale ďalšie inštitúcie, ktoré zo strany štátu poskytujú takéto financie, lebo pokiaľ si dobre pamätám, tak pán Ódor stihol schváliť nejakých 20 miliónov alebo viac ako 20 miliónov Nadácii otvorenej spoločnosti tesne, než skončil svoje pôsobenie ako úradnícky premiér, čiže tu sa bavíme zrejme aj o miliónových položkách, nie o stotisícových položkách.
No takže čo sa stalo. Projekt Fórum, občianske združenie, patriace matke šéfa Progresívneho Slovenska pána Šimečku pani Marte Šimečkovej má a mal v roku 2021 žiadosti na projekt, ktorý sa nazýval Stredoeurópske fórum 2021. Môžete si na stránke dohľadať, samozrejme, nielen názov projektu, ale aký je účel toho projektu, aké budú miesta, kde sa bude vykonávať ten projekt, akým spôsobom, ďalšie a ďalšie podrobnosti, takže sa viete dozvedieť okolo toho projektu aj niečo viac než len jeho názov. Z obsahu zverejnených informácií vyplýva, že sú tu skutočne podozrenia, že mohlo dôjsť až k subvenčnému podvodu a opäť vysvetlím prečo, pretože tie finančné prostriedky na jeden z týchto, na tento konkrétny projekt boli požadované na preplatenie a hradenie z viacerých ústredných orgánov štátnej správy. Tu sa hneď zastavím, pretože my máme dnes a väčšinou to sú zákony, ktoré upravujú čerpanie dotácií a grantov jednotlivých ministerstiev, jednu ale zásadu majú všetky tieto zákony, ktoré toto upravujú, toto čerpanie, že nemôže dôjsť k dvojitému financovaniu.
Vy ako žiadateľ, teda pani Marta Šimečková prídete na jedno z tých ministerstiev a požiadate o dotáciu na projekt Stredoeurópske fórum 2021 a dokladáte viacero žiadostí tak, aby ste splnili zákon a tie požiadavky ako prijímateľ. Jeden z tých dokladov je vyhlásenie, zdôrazňujem, vyhlásenie, hneď vám prečítam presne, čo v tom vyhlásení bolo: dotáciu na tento projekt nežiadam aj od iného subjektu, alebo mi na tento projekt nebola od iného subjektu táto dotácia poskytnutá. To je vyhlásenie, dokument, na ktorom je dole podpis Marta Šimečková, ktorá vyhlásila, že teda neberie. Čuduj sa svete, presne pod rovnakým názvom v podstate pod rovnakým účelom na rovnakých miestach si požiadala aj o financie z iného subjektu. Ten iný subjekt zrejme dostal to isté vyhlásenie. Opäť tam bolo uvedené, že si nežiadam od iného orgánu ústrednej štátnej správy. Ako by ste to nazvali? Keď to poviem jemne: klamlivé čestné prehlásenie, klamanie, môžete to nazvať aj podvod, pretože keby ten orgán vedel, že vy ste si už požiadali na inom ústrednom orgáne štátnej správy, nemohol by vám prideliť finančné prostriedky.
Lenže na tento konkrétny projekt, na tento konkrétny projekt si pani Šimečková vyžiadala ešte od tretieho subjektu financie. Tým tretím subjektom bol Fond na podporu umenia. A koľko dokopy prostriedkov to bolo? Tak z Fondu na podporu umenia 30-tisíc, z ministerstva spravodlivosti 49 975, teda 50-tisíc, ak to zjednoduším, a z ministerstva kultúry 50-tisíc. Inými slovami tri dotácie na jeden projekt za 130-tisíc eur. Sto tridsať tisíc eur. Tuto sa riešia, pri tomto pulte, rôzne návrhy opozície, ako šetriť, ktoré vo výsledku donesú tisíc, dvetisíc, tritisíc euro, dokonca jak to včera povedal predseda vlády, predáme nejakú rozpadnutú horárničku z majetku štátu, ktorá bude stáť 20-tisíc a hovoríme, že to teda vyrieši konsolidáciu verejných financií, tak len tento jeden projekt od jedného občianskeho združenia za jeden rok 130-tisíc eur. Nevadilo by mi, keby ešte aspoň bol minutý zmysluplne a podľa účelu projektu. Ale dozviete sa ďalej, v čom bol problém. Zo 130-tisíc eur, ktoré išli do tohoto subjektu, 48 500 dostala, nejak neviem, či ju mám nazvať zamestnankyňa, ale teda členka toho projektu Andrea Puková a 39-tisíc Marta Šimečková. Keď to spočítame, je to spolu 87 500 zo 130-tisíc, čiže 67 % tejto dotácie skončilo, a teraz rétorika opozície, vo vačku pani Šimečkovej, vo vačku pani Pukovej. A ďalšie peniaze vám za chvíľu priblížim, kde skončili, ale takto to, ako to vy vysvetľujete, v týchto vačkoch skončili 67 % tejto dotácie, na ktorú v podstate nebol nárok, pretože sa žiadala z troch subjektov.
Čo sa dialo ďalej v rámci toho, jak sa odkrýva tá dokumentácia z toho projektu? Žiadosti o dotáciu musíte vypísať a napísať alebo povedať, že poskytnuté finančné prostriedky z verejných zdrojov ste nepoberali za posledné tri roky. Inými slovami, pani Šimečková by nemala poberať prostriedky v rokoch ´20, ´19 a tak ďalej dozadu. No vyhlásenie, ktoré dala, a zase je to z tej dokumentácie, nula eur, teda že nečerpala. Realita je iná. Máme tu hneď čerpania, ktoré môžem ukázať, ktoré sú zverejnené. V roku 2018 10-tisíc Projekt Fórum, Fond na podporu umenia, v roku 2019 15-tisíc Fond na podporu umenia a v roku 2020 14-tisíc Fond na podporu umenia. Opäť klamstvo! Opäť podvod! Pretože aj táto podmienka by znamenala, že sa nemôžu uchádzať o žiadnu dotáciu. Toto vyžadoval zákon a toto, teraz to rýchlo využijem, oni nazývajú, že to sú účtovné chybičky, to sú len také chybičky, my sme sa niekde pomýlili, viete, za tých 16 rokov sa vloudí nejaká tá chybička, ale keď chcete získať, ako som už povedal, 87-tisíc euro do vlastného vačku, no tak to asi ťažko bude chybička, najmä ak to zopakujete viackrát. Ja si myslím, že je to veľmi podobný mechanizmus, ktorý bude platiť aj pre roky ´22 a ´23 a možno aj dozadu smerom do tých šestnástich rokov, lebo pani Marta Šimečková sa, samozrejme, už vyjadrila, že ona asi mohla za tých 16 rokov tú chybu spraviť, účtovnú, a že teda máme mať pre to pochopenie, že oni radi vrátia všetky finančné prostriedky.
V čom spočívalo ďalšie klamanie orgánov ústrednej štátnej správy? Opäť je tu čestné vyhlásenie prijímateľa dotácie: Na výdavky uvedené vo formulári preukázania účelnosti použitia použitia dotácie nebola poskytnutá dotácia z iných verejných zdrojov alebo zisťujúcich opatrení v súvislosti s pandémiou ochorenia covid-19, čo, samozrejme, v tomto prípade bolo tiež nepravdivé tvrdenie. Tak je dôležité povedať, že čo papier v tej žiadosti, to zrejme klamstvo. To nie sú chyby. To nemôžete nazvať, že som si to nevšimla, že nemám vedomosť. Ja si myslím, že čas ukáže aj ďalšie problémy, ktoré sú spojené, ale zdôrazňujem, domnievam sa, že toto je len príklad toho, ako sa správali možno aj ďalšie občianske združenia z prostredia Progresívneho Slovenska alebo aj iných opozičných strán.
Dovolím si jedno odbočenie. V rámci politických subjektov z opozície, ktoré tu sedia, je možno, možno podhodnocujem, ale 50 a viac percent ľudí, ktorí tu dnes sedia ako poslanci (rečník prstom ukázal na opozičnú časť poslancov v sále), ktorí prešli ničím iným ako občianskymi združeniami, robili v tých občianskych združeniach. Tuto pán Hlina sa rozčuľuje, že on má rád ľudí, ktorí niečo vytvorili, no bolo by zaujímavé sa pozrieť, čo vytvorili teda títo ľudia okrem teda pána Hlinu, zase si dovolím odbočenie (povedané s úsmevom). Dobre mu povedal môj kolega pán Vážny, že vytvoril tak akurát tie stohy slamy v tej roli, no a potom možno vytvoril niečo zase len ale osobne pre seba. Ja mu pripomeniem, čo vytvoril, čo vytvoril: zamuroval občianku Slovenskej republiky v predajni, obmedzil ju na osobnej slobode! V mene presadzovania svojich politických cieľov nemal problém zamurovať osobu v jednom z prevádzok nejakej spoločnosti. A čuduj sa svete, polícia pod mojím vedením, zdôrazňujem, pod mojím vedením, kedy som ja nikdy neriadil orgány činné v trestnom konaní, toto nejako prepáčila, lebo však úmysel bol vraj nejaký politický cieľ. Tak vy teraz v pléne z politického cieľa niekoho zabijete, niekoho okradnete a povedia vám, že to je v poriadku, viete, ja, ja som presadzoval nejakú politickú myšlienku.
Pán Hlina, počúvate dobre? Vy ste jediný, čo ste teda vytvoril, ste niekoho niekde zamuroval! Obmedzil ste mu podľa Trestného zákona slobodu!
No a vrátim sa ale k pani Šimečkovej. Poďme ďalej. Projekt sa začína napĺňať a jedna z položiek, ktorú žiadali od poskytovateľov dotácií preplatiť, sú trebárs nájmy priestorov, kde ten projekt prebieha. Opäť bola zverejnená informácia, že projekt prebiehal v Starej tržnici v Bratislave, že tam robili v rámci projektu nejaké rozhovory, neviem, či nie s bývalou prezidentkou Čaputovou, prípadne s nejakými influencermi, alebo hercami, ktorí, samozrejme, robia politiku a ktorí im teda mali pomáhať presadzovať rozvoj občianskej spoločnosti v prospech Progresívneho Slovenska. Stará tržnica si to zaúčtovala, poslala faktúru tomuto projektu, ja nebudem špekulovať, či to bolo 5-tisíc či menej, ja len teda poviem pre pochopenie situácie, nech by to bolo 5-tisíc euro. Projekt Fórum preplatí 5-tisíc eur a potom si žiada od tých, ktorí mu majú poskytnúť dotácie, aby mu teda túto úhradu zaplatili. No keby si požiadali a doložili ako prílohu tú faktúru, ktorú oni uhradili, len na ministerstve spravodlivosti, ale oni tú istú faktúru požiadali preplatiť na ministerstve kultúry, ministerstve spravodlivosti, na Fonde pre podporu umenia. (Šum v sále.)
Haló, pán Šimečka! Aká chyba, účtovná? Trikrát tú istú faktúru na tri subjekty štátnej správy na trikrát z verejných financií to isté?! Som zvedavý, či orgány činné v trestnom konaní budú skúmať, ak došlo k preplateniu tej istej faktúry trikrát, kde skončili tie peniaze? Či ste zaplatili trikrát za prenájom tržnici a mestu Bratislava, alebo či tie peniaze skončili niekde inde. Toto je problém. To je vecný problém postavený na faktoch. To nie sú subjektívne pocity pána Jakaba, Šipoša alebo Pročka.
=====
Vystúpenie
26.9.2025 o 9:35 hod.
gen. v. v. PaedDr.
Tibor Gašpar
Videokanál poslanca
Pán predseda, ďakujem za slovo. A teraz by som už prišiel ku konkrétnejšiemu zdôvodneniu nášho návrhu, respektíve predloženého uznesenia. Na úvod konštatujem pre občanov, ktorí sledujete toto vystúpenie z hľadiska programového bodu, že v sále nesedí ani jeden, ani jeden opoziční poslanec, pretože budeme hovoriť o problematike ktorá súvisí úzko s konsolidáciou verejných financií a budeme hovoriť o podozreniach, že sa v rokoch 2020 až 23, 4 míňali finančné prostriedky účelovým spôsobom a podieľali sa na vytvorení zlých verejných financií, tak ako nám ich odovzdali na konci roku 2023. Konkrétne v tom čase vláda úradníckeho premiéra z Progresívneho Slovenska pána Ódora. A treba povedať a zdôrazniť z Progresívneho Slovenska, pretože budeme hovoriť o jednom konkrétnom prípade občianskeho združenia, ktoré súvisí priamo s Progresívnym Slovenskom. Ide o občianske združenie Projekt Fórum, kde jedinou štatutárkou je matka šéfa Progresívneho Slovenska, pána Šimečku, pani Marta Šimečková.
Tento príklad nás viedol k tomu, aby sme sa samozrejme začali zaoberať celým systémom grantov, dotácií a iných foriem podpory, ktorý dostáva mimovládny sektor, pretože ukazuje veľmi vážne, že tento systém mohol byť zneužitý. Mohol byť zneužitý spôsobom že došlo až k trestnej činnosti. A ukážem vám aj niekoľko čísiel, že sa nerozprávame o drobných, ale hovoríme o sumách ktoré môžu významným spôsobom prispieť aj pre najbližšiu budúcnosť k tomu, aby boli chránené verejné financie pred takýmto nezákonným a bezhlavým čerpaním finančných prostriedkov náš všetkých. Mali sme tu niekoľko dní v zásade bezobsažnú vulgárnu a bezhlavú diskusiu okolo tretieho balíka konsolidácii, alebo teda opatrení, ktoré majú zabezpečiť konsolidáciu verejných financií. Počúvali sme tu predovšetkým opozičných poslancov, ktorí sem chodili rad za radom, ale v zásade sa hádali len na jeden základný problém a to bol problém kto vlastne zapríčinil, že verejné financie boli na konci roku 2023 v takom zlom žalostnom stave, že ich mnohí zhodnotili ako najhoršie v Európskej únii. Poslanci z bývalého OĽANO, skupina pod balkónom vpravo mojej ruky, bezhlavým spôsobom a spôsobom ako presadzoval svoju ideológiu známy ideológ Nemeckej fašistickej ríše pán Geobbeles sa snažia občanom vsugerovať ich naratív, že za to môže SMER alebo predchádzajúce vlády SMER-u pretože vraj mali produkovať prebytkové rozpočty a nie rozpočty v ktorom predsa bol nejaký deficit, ale ktorý bol v súlade so všetkými požiadavkami ktoré majú najmä finančné inštitúcie, banky a všetci, ktorí určujú stabilitu našich verejných prostriedkov. Áno, toto je téma na ktorú by sme mohli diskutovať.
Na druhej strane musím povedať hneď na úvod dve základné čísla, pretože tie hovoria za všetko. Keď v roku 2020 prichádzala vláda Igora Matoviča, tohoto krikľúňa a daňového podvodníka z Trnavy, ktorý tu tiež za týmto pultom bezhlavým spôsobom urážal a vulgarizoval všetko čo sa dalo a čo sa hýbalo, obzvlášť osobu ministra financií pána Kemenického, tak Igor Matovič preberala jeho vláda rozpočet z deficitom niekde cez 1 %, čo predstavuje niečo viac ako 1 miliardu. Hovorím všetkým, ktorí to sledujete, číslovku 1, 1 miliarda. Keď odovzdávali na konci roku verejného financie, vtedy už úradníckym premiérom z Progresívneho Slovenska, odborníkom na financie pánom Ódorom, tak to bolo 8,5 mld. čiže, ak dobre som sa učil v škole základnej, číslovka 1 je rozhodne menšia ako číslovka 8,5. A pán Ódor vo svojej prognóze, nevediac či bude premiérom v prípade že by Progresívne Slovensko postavilo po voľbách vládu, avizoval európskym inštitúciám, nám občanom, že deficit bude na úrovni 6,5 % HDP, to znamená skutočne vysoký. Preto som prekvapený, že toto nedokáže niekto pochopiť. A to že to opozícia chápe, ale účelovo to tu interpretuje inak tomu rozumiem. Trošku mi chýba sebareflexia médií, pretože tie médiá často tento naratív pomáhajú šíriť a vytvárajú obraz aby zahmlili toho, kto je zodpovedný za to v akom stave sú verejné financie, kto je zodpovedný za to, že my dnes konsoliduje. Najväčší problém je konsolidácia verejných financií, pretože je to niečo, čo samozrejme zjednodušeným spôsobom možno povedať, tlačí výdavky, tlačí na šetrenie a to nie sú veci populárne. Každý keď si musíme utiahnuť opasok, alebo musíme niekde priškrtiť to čo nás zaujíma a čo chceme rozvíjať, tak sme určite nie spokojní. A to platí aj pre každého jednotlivého občana Slovenska. Čo sa podarilo v roku 2024, lebo chcem ešte doplniť tie údaje číselné okolo deficitu. Tak už počas našej vlády, teda vlády Roberta Fica sa v roku 2024 dostal deficit na úroveň 5,27 % HDP, čiže z prognózy 6,55 sme sa nakoniec dostali na číslo 5,27, čo je zase menšia číslovka ako 6,55. Takže môžete tu pán Jakab chodiť, a pán Šipoš a vykrikovať a ziapať, ale čísla neviete oklamať, čísla neviete oklamať, to je matematika. Takže chcel by som povedať, že stav verejných z konca roku 23, zlý stav týchto financií je výsledok vlády Igora Matoviča, Hegera a úradníckeho premiéra Ódora, pretože tí sedeli na čele týchto vlád a je to výsledok mnohých poslancov, ktorí tu sedíte v radoch opozičných a v laviciach opozičných a budem menovať. Týka sa to pána Kišša, týka sa to pána Hargaša. Pán Kišš bol šéfom inštitúcie na ministerstve financií a požehnával mnohé rozhodnutia, ktoré robila vtedajšia vláda a najmä ministerstvo financií a ktorými zadlžovali Slovensko a to boli rozhodnutia okolo samozrejme opatrení spojených s covidom nezmyselné nákupy testov, nezmyselné nákupy vakcín, mobilné odberné miesta a ďalšia a ďalšia problematika. Ale za všetky stojí spomenúť ešte tú známu lotériu covidovu, to je niečo čo mohol vymyslieť teda len taký minister financií ako je pán Matovič, či Heger. No ale pán Kišš to posväcoval, tu sedí v týchto laviciach. Pán Hargaš sedel ako štátny tajomník na ministerstve vtedajšej vlády a tiež vedel o všetkom. Sedela tu a sedí tu pani poslankyňa Kolíková, vtedajšia ministerka spravodlivosti. Sedí tu pán poslanec Dostál, ktorý bol štátnym tajomníkom. Sedí tu pán Gröhling, ktorý bol ministrom školstva, dnes predsedom strany Strana sloboda a solidarita. A všetci títo ľudia sa podieľali na tom, akým spôsobom zdegradovali naše verejné financie a dostali ich do tohto žalostného stavu a všetci tu hovoria ako to treba teraz vyriešiť. Podpaľači sa dnes stali do pozície, že oni sú hasiči, že oni to prídu teraz vyriešiť. No mám obavu, že zapália ten dom opäť a že budeme tu čítať iné čísla, že to nebude 6,5 % ale že sa dlh vyšplhá, jak to bola prognóza z ministerstva financií, ak by sme nerobili konsolidáciu, na 100 % HDP, čo je, čo je teda grécka cesta absolútne. Takže haló, nespomenul som samozrejme bývalých poslancov OĽANO, pretože Matovič, veď to bol predseda vlády a minister financií, ktorý nosil do práce 20 eur, lebo viac mu manželka nedala, keďže nemala istotu že sa vie starať o ich rodinné financie. A za 20 eur teda mohol si kúpiť desiatku, ale asi nemohol viac dostať, lebo by to rozhádzal. Takže takémuto človeku sme zverili verejné financie ...
===== Veď to bol predseda vlády a minister financií, ktorý nosil do práce 20 euro, lebo viac mu manželka nedala, keďže nemala istotu, že sa vie starať o ich rodinné financie a za 20 euro teda mohol si kúpiť desiatu, ale asi nemohol viac dostať, lebo by to rozhádzal. Takže takémuto človeku sme zverili verejné financie. Čo sa všetci divíme teraz, že akým spôsobom to dopadlo? No a to už nehovorím o tých jeho kolegoch, ktorí tam sedia, pretože všetci boli a participovali, ako je pán Jakab, pán minister Mikulec, minister vnútra, veď tu mali klondajk. Nebolo žiadne verejné obstarávanie. Oni si vyhlásili núdzové stavy kvôli covidu a robili si všetko, ako chceli, na telefón. Zavolali do firmičky v Trnave, nechceš zákazku za milióny? Dostali zákazku za milióny.
A teraz použijem ten jazyk, ktorý tu používali celé tých, tie štyri či päť dní, keď sme diskutovali o tých verejných financiách: napchali ste si to do vačkov! No iste si to napchali do vačkov. Vy ste kradli a vy ste zle hospodárili, neefektívne, v rozpore so všetkými zákonmi tejto republiky. Toto je pravda a takýmto spôsobom by som mohol pokračovať okrem toho, že som vás nepomenoval takými vulgarizmami, ako vy pomenovávate koalíciu.
No a teraz prídem k tej oblasti, ktorá je tiež dôležitá, pretože my hovoríme o tom, že súčasťou verejných financií je aj mimovládny priestor, kde sa dostáva cez ústredné orgány štátnej správy, aby tomu rozumeli ľudia zjednodušene, cez ministerstvá množstvo verejných financií, ktoré majú v podstate podporovať ušľachtilé veci. Nebudeme hovoriť dnes o sociálnych programoch, ktoré pomáhajú chorým, ktoré pomáhajú tým, ktorí nevládzu alebo ktorí sú v núdzi. Budem hovoriť o politických mimovládkach, o politickom mimovládnom sektore, občianskych združeniach, ktoré pod hlavičkou rozvoja občianskej spoločnosti nám tuná, my sme si mysleli najprv len ideologicky ovplyvňujú verejnú mienku v prospech jednej ideológie, v tomto prípade Progresívneho Slovenska, ale oni nám na tom sa priživovali a žili z tých peňazí. Tie príklady a tie konkrétnosti, ktoré budem hovoriť, hovoria presne o tom. To nie je len o tom, že sa zapájali do politického súboja nie ako politické strany so všetkými nástrojmi, ktoré politické strany majú. Vy ste sa zapájali do politického súboja tým, že ste čerpali finančné prostriedky na to, aby ste z toho žili. Naše spoločné verejné prostriedky. A nie sú to malé finančné prostriedky, budem o nich hovoriť.
Dostali sme sa ku konkrétnemu prípadu, ktorý je dobrým príkladom toho, ako sa to dialo, a ja ho preto podrobne popíšem, pretože ak takto fungoval mimovládny sektor aj u viacerých občianskych združení tohto typu, tak sa môžeme dôvodne domnievať, že bude treba vykonať skutočne rozsiahly audit, bude treba zisťovať, kto je povinný vrátiť finančné prostriedky z toho obdobia rokov ´20 - ´24 do nášho rozpočtu, tým prispejeme, samozrejme, opäť aj ku konsolidácii verejných financií, ale hlavne musíme nastaviť iný systém pre budúcnosť a požiadať vládu a príslušné orgány štátnej správy, aby tak urobili na základe výsledkov zákonného auditu, čo sa teda vlastne dialo a čo sa stalo.
Ministerstvo spravodlivosti a ministerstvo kultúry poskytujú teda taktiež svoje dotačné a grantové programy a schémy. Pri ministerstve spravodlivosti je to ročne, zjednoduším, zaokrúhlim, okolo 800-tisíc euro. Pri ministerstve kultúry si myslím, že je to ešte viac, pretože sa bavíme tam aj o ďalších inštitúciách, ako je Fond na podporu umenia, Audiovizuálny fond a ďalšie, kde, kde tiež dochádza k čerpaniu finančných prostriedkov na teda tváriac sa bohumilé programy a to by ešte nebol problém. Problém je v tom, ako sa potom tie peniaze míňajú v tých projektoch, pretože to, samozrejme, vám o chvíľku predstavím. Nespomenul som ale ďalšie inštitúcie, ktoré zo strany štátu poskytujú takéto financie, lebo pokiaľ si dobre pamätám, tak pán Ódor stihol schváliť nejakých 20 miliónov alebo viac ako 20 miliónov Nadácii otvorenej spoločnosti tesne, než skončil svoje pôsobenie ako úradnícky premiér, čiže tu sa bavíme zrejme aj o miliónových položkách, nie o stotisícových položkách.
No takže čo sa stalo. Projekt Fórum, občianske združenie, patriace matke šéfa Progresívneho Slovenska pána Šimečku pani Marte Šimečkovej má a mal v roku 2021 žiadosti na projekt, ktorý sa nazýval Stredoeurópske fórum 2021. Môžete si na stránke dohľadať, samozrejme, nielen názov projektu, ale aký je účel toho projektu, aké budú miesta, kde sa bude vykonávať ten projekt, akým spôsobom, ďalšie a ďalšie podrobnosti, takže sa viete dozvedieť okolo toho projektu aj niečo viac než len jeho názov. Z obsahu zverejnených informácií vyplýva, že sú tu skutočne podozrenia, že mohlo dôjsť až k subvenčnému podvodu a opäť vysvetlím prečo, pretože tie finančné prostriedky na jeden z týchto, na tento konkrétny projekt boli požadované na preplatenie a hradenie z viacerých ústredných orgánov štátnej správy. Tu sa hneď zastavím, pretože my máme dnes a väčšinou to sú zákony, ktoré upravujú čerpanie dotácií a grantov jednotlivých ministerstiev, jednu ale zásadu majú všetky tieto zákony, ktoré toto upravujú, toto čerpanie, že nemôže dôjsť k dvojitému financovaniu.
Vy ako žiadateľ, teda pani Marta Šimečková prídete na jedno z tých ministerstiev a požiadate o dotáciu na projekt Stredoeurópske fórum 2021 a dokladáte viacero žiadostí tak, aby ste splnili zákon a tie požiadavky ako prijímateľ. Jeden z tých dokladov je vyhlásenie, zdôrazňujem, vyhlásenie, hneď vám prečítam presne, čo v tom vyhlásení bolo: dotáciu na tento projekt nežiadam aj od iného subjektu, alebo mi na tento projekt nebola od iného subjektu táto dotácia poskytnutá. To je vyhlásenie, dokument, na ktorom je dole podpis Marta Šimečková, ktorá vyhlásila, že teda neberie. Čuduj sa svete, presne pod rovnakým názvom v podstate pod rovnakým účelom na rovnakých miestach si požiadala aj o financie z iného subjektu. Ten iný subjekt zrejme dostal to isté vyhlásenie. Opäť tam bolo uvedené, že si nežiadam od iného orgánu ústrednej štátnej správy. Ako by ste to nazvali? Keď to poviem jemne: klamlivé čestné prehlásenie, klamanie, môžete to nazvať aj podvod, pretože keby ten orgán vedel, že vy ste si už požiadali na inom ústrednom orgáne štátnej správy, nemohol by vám prideliť finančné prostriedky.
Lenže na tento konkrétny projekt, na tento konkrétny projekt si pani Šimečková vyžiadala ešte od tretieho subjektu financie. Tým tretím subjektom bol Fond na podporu umenia. A koľko dokopy prostriedkov to bolo? Tak z Fondu na podporu umenia 30-tisíc, z ministerstva spravodlivosti 49 975, teda 50-tisíc, ak to zjednoduším, a z ministerstva kultúry 50-tisíc. Inými slovami tri dotácie na jeden projekt za 130-tisíc eur. Sto tridsať tisíc eur. Tuto sa riešia, pri tomto pulte, rôzne návrhy opozície, ako šetriť, ktoré vo výsledku donesú tisíc, dvetisíc, tritisíc euro, dokonca jak to včera povedal predseda vlády, predáme nejakú rozpadnutú horárničku z majetku štátu, ktorá bude stáť 20-tisíc a hovoríme, že to teda vyrieši konsolidáciu verejných financií, tak len tento jeden projekt od jedného občianskeho združenia za jeden rok 130-tisíc eur. Nevadilo by mi, keby ešte aspoň bol minutý zmysluplne a podľa účelu projektu. Ale dozviete sa ďalej, v čom bol problém. Zo 130-tisíc eur, ktoré išli do tohoto subjektu, 48 500 dostala, nejak neviem, či ju mám nazvať zamestnankyňa, ale teda členka toho projektu Andrea Puková a 39-tisíc Marta Šimečková. Keď to spočítame, je to spolu 87 500 zo 130-tisíc, čiže 67 % tejto dotácie skončilo, a teraz rétorika opozície, vo vačku pani Šimečkovej, vo vačku pani Pukovej. A ďalšie peniaze vám za chvíľu priblížim, kde skončili, ale takto to, ako to vy vysvetľujete, v týchto vačkoch skončili 67 % tejto dotácie, na ktorú v podstate nebol nárok, pretože sa žiadala z troch subjektov.
Čo sa dialo ďalej v rámci toho, jak sa odkrýva tá dokumentácia z toho projektu? Žiadosti o dotáciu musíte vypísať a napísať alebo povedať, že poskytnuté finančné prostriedky z verejných zdrojov ste nepoberali za posledné tri roky. Inými slovami, pani Šimečková by nemala poberať prostriedky v rokoch ´20, ´19 a tak ďalej dozadu. No vyhlásenie, ktoré dala, a zase je to z tej dokumentácie, nula eur, teda že nečerpala. Realita je iná. Máme tu hneď čerpania, ktoré môžem ukázať, ktoré sú zverejnené. V roku 2018 10-tisíc Projekt Fórum, Fond na podporu umenia, v roku 2019 15-tisíc Fond na podporu umenia a v roku 2020 14-tisíc Fond na podporu umenia. Opäť klamstvo! Opäť podvod! Pretože aj táto podmienka by znamenala, že sa nemôžu uchádzať o žiadnu dotáciu. Toto vyžadoval zákon a toto, teraz to rýchlo využijem, oni nazývajú, že to sú účtovné chybičky, to sú len také chybičky, my sme sa niekde pomýlili, viete, za tých 16 rokov sa vloudí nejaká tá chybička, ale keď chcete získať, ako som už povedal, 87-tisíc euro do vlastného vačku, no tak to asi ťažko bude chybička, najmä ak to zopakujete viackrát. Ja si myslím, že je to veľmi podobný mechanizmus, ktorý bude platiť aj pre roky ´22 a ´23 a možno aj dozadu smerom do tých šestnástich rokov, lebo pani Marta Šimečková sa, samozrejme, už vyjadrila, že ona asi mohla za tých 16 rokov tú chybu spraviť, účtovnú, a že teda máme mať pre to pochopenie, že oni radi vrátia všetky finančné prostriedky.
V čom spočívalo ďalšie klamanie orgánov ústrednej štátnej správy? Opäť je tu čestné vyhlásenie prijímateľa dotácie: Na výdavky uvedené vo formulári preukázania účelnosti použitia použitia dotácie nebola poskytnutá dotácia z iných verejných zdrojov alebo zisťujúcich opatrení v súvislosti s pandémiou ochorenia covid-19, čo, samozrejme, v tomto prípade bolo tiež nepravdivé tvrdenie. Tak je dôležité povedať, že čo papier v tej žiadosti, to zrejme klamstvo. To nie sú chyby. To nemôžete nazvať, že som si to nevšimla, že nemám vedomosť. Ja si myslím, že čas ukáže aj ďalšie problémy, ktoré sú spojené, ale zdôrazňujem, domnievam sa, že toto je len príklad toho, ako sa správali možno aj ďalšie občianske združenia z prostredia Progresívneho Slovenska alebo aj iných opozičných strán.
Dovolím si jedno odbočenie. V rámci politických subjektov z opozície, ktoré tu sedia, je možno, možno podhodnocujem, ale 50 a viac percent ľudí, ktorí tu dnes sedia ako poslanci (rečník prstom ukázal na opozičnú časť poslancov v sále), ktorí prešli ničím iným ako občianskymi združeniami, robili v tých občianskych združeniach. Tuto pán Hlina sa rozčuľuje, že on má rád ľudí, ktorí niečo vytvorili, no bolo by zaujímavé sa pozrieť, čo vytvorili teda títo ľudia okrem teda pána Hlinu, zase si dovolím odbočenie (povedané s úsmevom). Dobre mu povedal môj kolega pán Vážny, že vytvoril tak akurát tie stohy slamy v tej roli, no a potom možno vytvoril niečo zase len ale osobne pre seba. Ja mu pripomeniem, čo vytvoril, čo vytvoril: zamuroval občianku Slovenskej republiky v predajni, obmedzil ju na osobnej slobode! V mene presadzovania svojich politických cieľov nemal problém zamurovať osobu v jednom z prevádzok nejakej spoločnosti. A čuduj sa svete, polícia pod mojím vedením, zdôrazňujem, pod mojím vedením, kedy som ja nikdy neriadil orgány činné v trestnom konaní, toto nejako prepáčila, lebo však úmysel bol vraj nejaký politický cieľ. Tak vy teraz v pléne z politického cieľa niekoho zabijete, niekoho okradnete a povedia vám, že to je v poriadku, viete, ja, ja som presadzoval nejakú politickú myšlienku.
Pán Hlina, počúvate dobre? Vy ste jediný, čo ste teda vytvoril, ste niekoho niekde zamuroval! Obmedzil ste mu podľa Trestného zákona slobodu!
No a vrátim sa ale k pani Šimečkovej. Poďme ďalej. Projekt sa začína napĺňať a jedna z položiek, ktorú žiadali od poskytovateľov dotácií preplatiť, sú trebárs nájmy priestorov, kde ten projekt prebieha. Opäť bola zverejnená informácia, že projekt prebiehal v Starej tržnici v Bratislave, že tam robili v rámci projektu nejaké rozhovory, neviem, či nie s bývalou prezidentkou Čaputovou, prípadne s nejakými influencermi, alebo hercami, ktorí, samozrejme, robia politiku a ktorí im teda mali pomáhať presadzovať rozvoj občianskej spoločnosti v prospech Progresívneho Slovenska. Stará tržnica si to zaúčtovala, poslala faktúru tomuto projektu, ja nebudem špekulovať, či to bolo 5-tisíc či menej, ja len teda poviem pre pochopenie situácie, nech by to bolo 5-tisíc euro. Projekt Fórum preplatí 5-tisíc eur a potom si žiada od tých, ktorí mu majú poskytnúť dotácie, aby mu teda túto úhradu zaplatili. No keby si požiadali a doložili ako prílohu tú faktúru, ktorú oni uhradili, len na ministerstve spravodlivosti, ale oni tú istú faktúru požiadali preplatiť na ministerstve kultúry, ministerstve spravodlivosti, na Fonde pre podporu umenia. (Šum v sále.)
Haló, pán Šimečka! Aká chyba, účtovná? Trikrát tú istú faktúru na tri subjekty štátnej správy na trikrát z verejných financií to isté?! Som zvedavý, či orgány činné v trestnom konaní budú skúmať, ak došlo k preplateniu tej istej faktúry trikrát, kde skončili tie peniaze? Či ste zaplatili trikrát za prenájom tržnici a mestu Bratislava, alebo či tie peniaze skončili niekde inde. Toto je problém. To je vecný problém postavený na faktoch. To nie sú subjektívne pocity pána Jakaba, Šipoša alebo Pročka.
=====
Rozpracované
9:59
Vystúpenie v rozprave
26.9.2025 o 9:59 hod.
gen. v. v. PaedDr.
Tibor Gašpar
Videokanál poslanca
...došlo k preplateniu tej istej faktúry trikrát. Kde skončili tie peniaze? Či ste zaplatili trikrát za prenájom tržnici a mestu Bratislava alebo či tie peniaze skončili niekde inde? Toto je problém. To je vecný problém postavený na faktoch. To nie sú subjektívne pocity pána Jakaba, Šipoša alebo Pročka. O tomto tu hovoríme. Myslím si, že to je veľmi pochopiteľné, čiže jedna faktúra a jedna položka v účtovníctve preplatená triplicitne na troch subjektoch. Na tlačovom brífingu, ktorý sme k tomu mali, zaznelo, že minimálne je dnes identifikovaných 60 takýchto faktúr. Nemám tu, v akej celkovej sume. Takže toto je systém. To nebola vôbec náhoda. To nie je ojedinelá chyba v účtovníctve. Toto je systém, ktorým sa klamal štát a ja si dovolím dnes povedať a toto je vyslovene moje podozrenie, že na tej druhej strane, ten, kto poskytoval tieto dotácie, boli ľudia, ktorí možno o tom vedeli, len sa tvárili, že to nevidia. To je niečo absurdné. A prečo to hovorím? No hovorím to preto, lebo poslankyňa Jaurová z Progresívneho Slovenska bola minimálne, som počul, v troch komisiách na Fonde na podporu umenia, odkiaľ tečú dotácie aj do občianskych združení. Teraz sa pýtam, či pani Jaurová v rámci tejto pôsobnosti na Fonde na podporu umenia nepomáhala získať občianskemu združeniu matky pána Šimečku, Marte Šimečkovej, dotácie z Fondu na podporu umenia? Takto to ty často prezentujú, že to je jasné, to muselo byť tak. Takže sa len pýtam, či to takto náhodou nebolo pani Jaurová? Ale čo sa ďalej dialo? Projekt Fórum teda získava od Fondu na podporu umenia pomocou pani Jaurovej nejaké finančné prostriedky a následne požiada jednu spoločnosť, volá, poviem jej názov presne, Mphilms, aby jej viedla účtovníctvo, pretože, samozrejme, za to potom niečo táto spoločnosť dostane zaplatené. Kto má súvis so spoločnosťou Mphilms? Pani Zora Jaurová. Viete, ako to volali sme v polícii? Karusel podvodný. Šimečkov karusel. Presne takto sa to dá nazvať a môže to polícia vyšetrovať, či to tak bolo, nebolo, lebo tu sa bavíme, že za to účtovníctvo odišlo do tejto spoločnosti okolo 7 000 eur. To nie sú drobné a opäť hovorím, ak ide o systém a toto fungovalo aj v rokoch predtým, aj v rokoch potom, tak tu už hovoríme o pekne získaných peniazoch z hľadiska verejných financií, na úkor nás všetkých. Prečo som bol tak podrobný? Aby som sa dostal k nášmu uzneseniu. Bolo potrebné toto popísať pre občanov, bolo potrebné im ukázať, o čom tu hovoríme. Čo nezaujíma dnes Progresívne Slovensko, lebo toto by sa ťažko počúvalo a ťažko by sa na to hľadali argumenty, ale všimnite si, aká bola reakcia. Reakcia samotného pána Šimečku, pani Šimečkovej, no a mediálna reakcia. Mediálna reakcia, že nula. Včera ma tam presviedčal na jednom tlačovom brífingu, novinár, že koľko vyšlo článkov. Ja som si teda nejaké zásadné články nevšimol. Rozhodne viac článkov vyšlo na tému môjho syna ako na tému tohto rozkrádania, o ktorom som tu pred chvíľou hovoril a pán Šimečka hneď v poobedňajšom brífingu v sobotu po po týchto vyrieknutí tých podozreniach, ani jedno nepoprel, nepoprel ho do dnešného dňa. Neviem, či si to všímate, ani jedno z týchto vecí, o ktorých tu teraz hovoríme, nepoprel. Pani Šimečková urobila pre denník Progresívneho Slovenska, teda Denník N nejaký rozhovorček, ktorý má pomáhať ju obhajovať, v ktorom teda pripustila a ja myslím si, že to tu niekde mám, aby som to úplne presne prečítal, ten článok. "Určite sme urobili mnoho chýb. Ak to kontrole povie, ak to kontrola povie, peniaze vrátime. Nikdy sme nechceli vylákať zo štátneho rozpočtu peniaze na svoje obohatenie. Určite sme za tých 16 rokov urobili aj množstvo chýb, omylov a mylných rozhodnutí". Toto je jej veta, citácia z toho článku. Takže ak pošlete trikrát tú istú faktúru a žiadate ju trikrát preplatiť, tak toto boli tie mylné rozhodnutia, tie malé omyly, ktoré sa stali, za ktoré teda nikto nie je zodpovedný. Všetci viete, že existuje dnes exekúcia na Martu Šimečkovú a projekt fórum zo strany Európskej komisie v súvislosti s čerpaním obdobnej sumy, okolo 140 000 eur, ale tentokrát z európskej agentúry. Nebudem detailizovať odkiaľ a akej. Dôležité je povedať, že po niekoľkoročnom dohadovaní sa, či sú povinní alebo nepovinní vrátiť tieto peniaze, sú povinní vrátiť, lebo beží exekúcia. Keby tá komisia chcela lepšie chrániť európske peniaze, lepšie chrániť európske peniaze, tak by išla do trestného oznámenia, pretože aj tam, podľa mňa je úplne rovnaký problém, aký som čítal pred chvíľou. Nepoznáme detaily, ale v zásade nejde len o technické vrátenie, tak ako ste pani Šimečková povedali, že teda vrátite, ak sa ukáže, že niečo bolo viackrát preúčtované. Tu treba urobiť aj postih. Vy často tu hovoríte o zneužívaní eurofondov zo strany vlád Roberta Fica a kto pozná trošku tento trestný čin vie o tom, že ak žiadateľ o eurofondy urobí nejaké klamanie v žiadosti a príde sa mu na to, tak je a napĺňa skutkovú podstatu. Ja len chcem povedať, že toto je, ale že úplný princíp subvenčného podvodu. Preto hovorím o trestnoprávnej zodpovednosti a o podozreniach z trestnoprávnej zodpovednosti, aby som nikomu neurčoval a neporušoval prezumpciu viny a som zvedavý, pretože ten posledný subjekt, od ktorého som očakával, že zareaguje sú orgány činné v trestnom konaní. Keď sme tu mali nejaké údajné podozrenia pri verejných obstarávaniach na ministerstve vnútra u ministra Šutaja Eštoka, keď sme tu mali nejaké zistenia okolo financovania prezidentskej kampane pána prezidenta Pellegriniho, keď sme tu mali podozrivé informácie k tendru na záchrankový systém na ministerstve zdravotníctva. No tak, dostali sme z Generálnej prokuratúry všetci, ale okamžite informáciu, stanovisku Generálnej prokuratúry, že dáva sa pokyn na preverenie všetkých týchto podozrení, ktoré vyplynuli mimochodom z tlačoviek opozície. Samozrejme, z článku Denníka N a podobne. Tak ja očakávam, že rovnakým spôsobom sa bude konať aj teraz, že sa nemusí čakať na povinnosť štátneho orgánu podať trestné oznámenie. Mimochodom, niekde zaznelo, že už trestné oznámenie niekto podal, ale čo som trošku skeptický a bohužiaľ to pomenujem. Dozvieme sa výsledok? Myslíte v tomto volebnom období alebo sa dozvieme výsledok o 10 rokov alebo sa o nedozvieme vôbec? Na začiatku volebného obdobia bola mimoriadna schôdza, tu ešte sediaci pán Richard Sulík, vtedy predseda strany Sloboda a Solidarita, zo zistenia Najvyššieho kontrolného úradu, v tom, ako sa hospodárilo na EXPO v Dubaji, kde zazneli konkrétne sumy, konkrétne zistenia. Nebol to tu povedať, ani NKÚ to nevypovedal kajúcnik Makó, alebo nejaký iný kajúcnik. Oni to zistili kontrolnou činnosťou, z papierov, z dokladov, z listinných dokladov a dostali sme oznámenie, že koná. Ja si pamätám presne Krajské riaditeľstvo Bratislava. Máte pocit, že ste sa dozvedeli nejaký výsledok? Pomerne by mala z môjho pohľadu to byť jednoduchá vec. Hej, NKÚ vám dá dátum, čo, kde, kedy bolo pochybené. Takže sa pýtam, skutočne orgánov činných v trestnom konaní, nechcem vám do činnosti zasahovať, nemôžem do zákona, do vašej činnosti zasahovať, ale dajte verejnosti odpočet, povedzte, či ste to zastavili alebo je niekto zodpovedný? My len chceme počuť, čo ste s tým spravili, nič viac a samozrejme, nad každou trestnou vecou má dozor aj konkrétny prokurátor, takže to je spoločná zodpovednosť. To nie je zodpovednosť len policajtov. To isté platí pri zisteniach Najvyššieho kontrolného úradu, ako sa hospodárilo na ministerstve obrany za čas pána ministra obrany Naďa. Ako sa hospodárilo s našimi verejnými prostriedkami pri opatreniach okolo covidu? Tentokrát z ekonomickej stránky hovorím. Hej, to všetko sú zistenia Najvyššieho kontrolného úradu, pani a páni. Zdôrazňujem, to nie sú tvrdenia kajúcnikov, kedy ste bez problémov zobrali ľudí a dávali ich na rok do väzby. Ja netvrdím, že máte dávať niekoho do väzby, ja len tvrdím, že začnite to konečne riadne a včas a plynule bez prieťahov vyšetrovať. Dajte odpočet, čo bráni ukončeniu alebo nejakému výsledku. Aj to, že to zametiete pod koberec, je výsledok, ale my ho chceme vedieť. Aké sú dôvody toho zamietnutia alebo prečo sa nevznieslo obvinenie? Dnes vieme to a zverejnený je protokol Najvyššieho kontrolného úradu a z toho vyplývajú podozrenia z trestnej činnosti, tak nám povedzte, prečo to nebola a nie je trestná činnosť? Nielen poslancom. Občanom to povedzte. Často to tu zaznievalo pri diskusii ku konsolidácii od opozičných poslancov, že to občanov chránime. Tak áno, my chceme, aby občania vedeli, ako ste hospodárili tých rokov 2020, 2023. To všetko súvisí s tou konsolidáciou. Všetko všetko toto súvisí. Ak majú mať občania pocit, že musia sa niekde uskromniť, že musia niekde zaplatiť na niečom viac, musia ale vedieť, že ten, kto to zapríčinil, či nesie zodpovednosť. To je úplne jednoduchá matematika a my sme povinní to doručiť, v tomto prípade orgány činné v trestnom konaní. My nevyšetrujeme tu poslanci. Máme na to trestný poriadok, trestný zákon a my nič iné nechceme, len aby sa tak dialo, a priebežný výsledok. Hej, orgány činné v trestnom konaní majú podľa trestného poriadku právo a možnosť informovať aj verejnosť a iné subjekty o stave konania. Väčšinou tak nerobia vtedy, keď ešte nie je známy páchateľ a snažia sa neprezradiť z toho vyšetrovania nič, ale pýtam sa, čo môže byť ešte pre nás neznáme, keď povedal protokol NKÚ, že je niekto zodpovedný pri prepití dubajského baru? Čo je na zatajovanie pri ministerstve obrany? Však všetci vieme, že Naď klamal svojich partnerov vo vláde. Veď to povedal Matovič na kameru, povedali to Sulík na kameru. Čo je na tom na utajovanie? Dajte nám odpoveď a povedzte nám, že ja neviem, sú to právne pomoci, znalecké posudky? Samozrejme, že sa budeme pýtať, či trvá od konca roku 2023 alebo začiatku roku 2024 do dnešného dňa tento proces a prečo tak dlho? Veď vy ste vedeli konať aj za týždeň, za dva. Nikdy s tým problém nebol. Takže späť k tomu uzneseniu, je dôležité, aby sme to obdobie mali zauditované. My sme preto prišli s uznesením a chceme, aby vláda zriadila medzirezortnú komisiu zostavenú zo všetkých subjektov v podstate, ktoré majú a poskytujú mimovládnemu sektoru a iným združeniam dotácie, granty a iné formy pomoci a chceme, aby si predovšetkým spárovali teraz tieto žiadosti a zistili vlastne to, čo sa zistilo pri projekte Fórum, že jedna faktúra bola preplatená na troch subjektoch a že boli žiadané dotácie na to isté u troch subjektov, čo zákon, ako som povedal, zakazuje. Nie je to možné zistiť inak, tým že sa preparujú tieto dotácie, tieto žiadosti a teraz hovorím na strane jednak tých žiadateľov, na strane prijímateľov a všetkých subjektov, ktoré do toho boli zainvolvované. Ja som za to, aby sa auditovala aj účelnosť týchto prostriedkov a ako boli použité. Jeden jedna z informácií, ktorá nám bola poskytnutá na brífingu z úradu vlády bolo, že sa účtovalo za dizajn, za nejakú zmenu dizajnu webovej stránky nemalé sumy. Potom boli ukázané tie dve stránky, kde je zase o minimálny rozdiel skoro nič a rádovo išlo o tisícové položky, takže preboha, ani daňový úrad nepíše, ak prídete a poviete, že ste kúpili z hľadiska nákladov niečo, čo, čo na bežnom trhu stojí 5 eur a vy tam dáte, že ste minuli 500 eur. To sa akože nie neakceptuje, takže my sa dozvieme aj tu, ako vzniklo tých 87-tišíc, čo sa dostalo do vačku pani Marty Šimečkovej, či reálne za to nejaká činnosť bola vykonaná aká? Počuli ste, že vraj si účtovala prekladateľské služby. Myslím si, že do anglického jazyka. Podľa nejakého výpisu, má, mám oprávnenie na prekladanie z nemčiny a z ruštiny, takže sa pýtam, ako sa toto môže akceptovať alebo teda či išlo o aký preklad? Hej? Či turistickej angličtiny alebo ako? To znamená, to znamená, tých možností je veľa, ktoré je potrebné, aby sa preskúmali alebo tých podozrení a preto tá medzirezortná skupina, preto výsledkom má byť niekoľko procesov alebo požiadaviek. Aby sa vracali tie prostriedky, ktoré boli čerpané v rozpore so zákonom, neúčelne, neefektívne. Sme v čase konsolidácie, myslím si, že na tom musia tieto subjekty trvať. Aby sa dovodila možno aj trestnoprávna alebo iná zodpovednosť, okrem tej finančnej, pokiaľ to bude dôvodné. Aby sa nanovo nastavili všetky mechanizmy pri čerpaní na jednotlivých ministerstvách tak, aby mali vzájomne ministerstvá a iné subjekty, ktoré poskytujú dotácie, informácie o žiadateľoch a zamedzilo sa takémuto čerpaniu aj do budúca. Prečo to hovorím? Viete, prečo sa Progresívne Slovensko tak vehementne snaží od konca teda od začiatku volebného obdobia, kedy sme v riadnych demokratických ústavných voľbách zariadili toto vedenie štátu, o zmenu? No pre toto, tu bola snaha čím skôr túto vládu povaliť, aby opäť sa vrátili na tieto ministerstvá ľudia ako je pani Kolíková, pani Remišová a ďalší, ktorí o tom nebudú hovoriť, ktorí to nebudú skúmať, nebudú kontrolovať, ale naopak, keď tam prídu ďalšie žiadosti, budú ich schvaľovať. O toto tu ide celý čas. Všetci dobre počúvajte, čo chodíte na ulice, o to ide Progresívnemu Slovensku, aby mohli ďalej takto zabezpečovať život svojich rodín, svojich príbuzných, svojich spriaznených oligarchov, ako to tu často hovoríte. Presne preto to. Takže treba nastaviť systém tak, aby sa to už nemohlo stať, ani keď dôjde k zmene vlády, aby sa musel dodržiavať zákon, aby sme vedeli na čo účelne tieto prostriedky idú. To uznesenie teda obsahuje, okrem konštatácie, že toto je neprijateľné, aj úlohy pre vládu a samozrejme, aby tieto procesy boli čo najtransparentnejšie, čo bude možné zverejniť z takýchto žiadostí a z celého toho ich, tej činnosti, musí byť zverejnené, ale to bude už úlohou úradu vlády, aby toto zariadili. No a Národná rada si žiada samozrejme, aby bol urobený postupne a priebežne aj odpočet zistení, nielen pre poslancov, ale aj pre verejnosť. Toto musí poznať verejnosť, ktorá dnes, bohužiaľ, je pod tlakom konsolidačných opatrení. Kto sa podieľal na tom, že dnes musíme uťahovať opasky. To nie je len to, čo som tu povedal...
Rozpracované