39. schôdza

Pán poslanec Galko.

Ďakujem pekne.
No pán kolega Muňko hovoril o investíciách do zdravotníctva, a čo ja viem, do čoho všetkého. Asi keď si položíme otázku, že či tí ľudia dostávajú viacej za to, za v tom, čo sa týka toho zdravotníctva, tak sa zhodneme na tom, že nie, práve naopak, čím ďalej, tým treba viacej platiť a nielen v zdravotníctve, ale kdekade všade. Ale prečítam vám ešte ďalšie, lebo to veľmi úzko spolu súvisí, štatistiky, ktoré som vlastne teraz dostal, a tie sa odvíjajú od miest. Tak prosím pekne, pri priemerných mzdách na Slovensku sme z 28 krajín Európskej únie na 26. mieste. Na dvadsiatom šiestom mieste. Už nás predbehlo aj Rumunsko. A keď to premietneme na platy ústavných činiteľov, tak si vypichnem trebárs prezidenta Slovenskej republiky, päť prezidentov je len pred ním. Zarába ďaleko viacej ako 22 prezidentov dvadsiatich dvoch krajín Európskej únie, vrátane francúzskeho prezidenta. Zarába trikrát viacej, skoro trikrát viacej náš prezident zarába ako prezident Poľska. Počúvajte dobre. A keď si zoberiem ďalšiu tabuľku, kde je vypočítané, kde je porovnávané, plat prezidenta v porovnaní s priemernou mzdou, viete, na ktorom mieste je slovenský prezident? Na prvom zo všetkých 28 krajín, suverénne na prvom, keď sa to porovná s priemernou mzdou obyvateľstva. A viete, na ktorom mieste je premiér Fico? Z tých dvadsiatich ôsmich krajín? Na druhom. Na druhom. Máte ešte čo robiť, aby ste ho dostali na to prvé miesto. To je obrovská hanba, obrovská. Obrovská hanba.

Pán poslanec Szalay.

Ďakujem veľmi pekne pánovi kolegovi Muňkovi za triezve, hoci kruté slová o slovenskom zdravotníctve a až prekvapujúco súhlasím s tým, čo treba so zdravotníctvom robiť. Mám takú záložku tuná v počítači, kde si každý deň refrešujem ten zoznam najväčších dlžníkov voči Sociálnej poisťovni, tak prvých 18 miest, osemnásť najväčších dlžníkov na Slovensku do Sociálnej poisťovne sú zdravotnícke, zdravotnícke podniky a, samozrejme, drvivá väčšina z nich štátna. Správne riešenie je transformácia v prvom kroku, transformácia týchto nemocníc na akciové spoločnosti a toto by ste mohli v SMER-e podporiť. Ďakujem.

Pán podpredseda Dubéci.

Ďakujem za slovo a teda ja ďakujem aj pánovi Muňkovi za jeho vystúpenie a teda bez ohľadu na to, či hovoril z miesta rečníka alebo spravodajcu, tak možno budete prekvapení, ja s vami takmer úplne súhlasím, najmä v tej časti, keď hovoríte, že ako neriešime tie podstatné veci a môžeme sa ako baviť o tom, že kto tu čo priniesol, možno sa na tom zhodneme, len faktom je ten, že dnes vy ste vládna strana a máte, opäť sa vrátim k predsedovi vlády, proste politika, ktorý je asi najúspešnejším politikom 21. storočia, slovenským, to je bez diskusie vzhľadom na ten čas, ktorý vládol. A ja sa pýtam, že či by to nemal byť práve on a vládna strana, najväčšia strana, ktorá určí tón diskusie. A ja neviem, či, ja vždy keď som tu vystupoval, asi však sa aj bavíme formálne-neformálne, ja by som hrozne chcel, aby sme sa bavili o tej zdravotníckej reforme, o infraštruktúre, o eurofondoch, o policajtoch, o verejnej správe, o všetkých tých veciach, ktoré ste spomínali, ale ja mám pocit, že vždy, keď sa k tomu priblížime, tak proste to skončí na koalično-opozičných hádkach, že sa to nedá a ten líder-šíp nevidím na strane tej väčšiny, lebo vždy to tá väčšina určí. My proste vás nedonútime, aby ste s nami diskutovali, to urobíte vy, lebo jednoducho vy určujete tón a tempo a potom ja to len poviem, že však čo sme riešili tento rok v parlamente? Útoky na rodinu, puče, agentov zahraničných, však všetky tieto veci, ktoré ako (reakcia z pléna), pohlavia, ktoré neprišli teda z našej strany. Ja, ja, božemôj, čo by som ja viac nechcel, aby sme sa bavili o reformách a o budúcnosti a či ja sa nebojím toho, čo sa deje vo svete s cenami energií EIA, čínsko-taiwanským sporom, Ruskom a tak ďalej. Samozrejme. A je to luxus, úžasný luxus, že my sa tým nezaoberáme a staráme sa tu úplne o druhotné veci, mám pocit.
Tak prosím, kolegovia, keď to chcete a máme tu také to stíšenie, tak to poďme robiť. (Potlesk.)

Pán poslanec Hajko.

Ďakujem za slovo. Mám posledných jedenásť sekúnd, už len osem sekúnd, pán Muňko, bral by som vašu výzvu vážne, keby vám poslanci vládnej koalície nezapchali ústa pri takom dôležitom zákone, ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

S reakciou pán poslanec Muňko.

Nebudem reagovať len na jedno, ja budem reagovať, viete čo, na médiá. Ja by som chcel vyzvať médiá a hlavne majiteľov médií, aby proste prinútili a robili všetko pre to, aby politici sa spamätali. To je jediná možná cesta, akým spôsobom sa môžeme pohnúť, páni, ďalej. Nechcem radiť, proste jednoducho je to tvrdá realita, ale ak nám médiá nepomôžu dať dohromady, tak jednoducho tadiaľto cesta nevedie. (Potlesk.)