39. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Krúpa, je pravda, že som prišiel neskôr a som si nevypočul celý váš diskusný príspevok, ale zaujala ma tá časť, keď ste rozprávali o tom Slovenskom národnom povstaní a pravidelne rozprávate o tom, že to je prezentácia, aký komunistický puč, Husák, Šmidke, Novomeský. Ja neviem, ja som asi starší ako vy, to je fakt, no nás učili, že Slovenské národné povstanie pripravovalo Piaty odboj Komunistickej strany Československa – Husák, Šmidke, Novomeský, ale hneď bol druhý riadok, kedy bola tam aj občianska zložka povstania – Lettrich, Ursíny a Šrobár. Toto učili mňa za toho zlého komunistického režimu. Vždy dodali, že bola tam aj občianska zložka Slovenského národného povstania, neviem, čo učili vás. Zrejme to, že to bol čisto komunistický puč, Husák, Šmidke, Novomeský a máte z toho traumu do konca života. Nie, mňa učili, že tam bola aj občianska zložka odboja.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vidím, že ste uverili reálne a nedoštudovali ste si históriu, pretože ste uverili tej komunistickej ideológii (reakcia z pléna), ktorá je jasne pokrivená a je jasne krivý vôbec obraz Slovenského národného povstania, pretože Slovenské národné povstanie bolo organizované vojakmi, generál Viest napríklad, a ja si neviem predstaviť, že napríklad generál Viest bol členom komunistickej strany. Bolo to organizované oddielmi slovenskej armády, ktorá povstala proti kolaborantskej vláde proti diktatúre, ktorá kolaborovala s vojnovými, s vojnovým režimom, ktorý bol zavedený aj u nás. A áno, boli, samozrejme, aj takí, ktorí sa zviezli na tom ľudáckom režime a ktorí si ho užívali, ale ten reálny odboj bol postavený práve na tom, že títo ľudia už nechceli ďalej kolaborovať, že chceli jednoducho sa vzoprieť tomu útlaku, tej diktatúre a tým kolaborantom, ktorí kolaborovali s vojenským režimom nacistického Nemecka, môžete si, samozrejme, nájsť aj tie konotácie. O toto išlo v Slovenskom národnom povstaní a to nás dostalo naspäť, napäť medzi víťazné mocnosti a nie Komunistická strana. Komunistická strana sa nepopiera, že sa podieľala, podieľala na Slovenskom národnom povstaní, takisto ako sa podieľali iní, ale boli regulárne jednotky a boli partizánske oddiely. A tam bol potom aj trošku ten problém, ale to už sa môžeme baviť o historických detailoch, spôsobe velenia a riadenia, kedy, niekedy komunistické partizánske oddiely, ktoré boli riadené inde, napríklad z Kyjeva alebo s inými, inými jednotkami, jednoducho sa riadili inými rozkazmi ako armáda a dochádzalo často k chaosu a tie spôsobujú, spôsobovali často práve tie rozhodnutia z... (Prerušenie vystúpenie časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej, Vladimíra Ledeckého a Mariána Viskupiča na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k ústavnému zákonu č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti a povinnostiach z neho vyplývajúcich.
Toto uznesenie predkladáme na rokovanie Národnej rady a vyzývame v ňom a žiadame vládu, aby si dôsledne a dôkladne plnila povinnosti, ktoré jej plynú z ústavného zákona č. 493/2011 o rozpočtovej zodpovednosti. Vláda si totiž dlhodobo tieto povinnosti neplní, respektíve plní ich len formálne, čo vzhľadom k dôležitosti tohto zákona a vôbec k dôležitosti stavu verejných financií považujeme za neakceptovateľné. No a viac o tomto uznesení a dôvodoch jeho predloženia poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej, Vladimíra Ledeckého a Mariána Viskupiča na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k ústavnému zákonu č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti a povinnostiam z neho vyplývajúcich, tlač 993, podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto informáciu.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1041 z 8. septembra 2025 pridelil návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej, Vladimíra Ledeckého a Mariána Viskupiča na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k ústavnému zákonu č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti a povinnostiam z neho vyplývajúcich, tlač 993, na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet, ako aj gestorskému výboru. Výbor pre financie a rozpočet neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z celkového počtu 12 poslancov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet bolo prítomných 10 poslancov. Za návrh predneseného uznesenia hlasovali 3 poslanci, 1 poslanec hlasoval proti a 6 poslanci sa hlasovania zdržali. Prílohou tejto informácie je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z jej predloženého návrhu poslancov.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, ako som už uviedol v úvodnom slove, vláda si dlhodobo neplní povinnosti, ktoré jej ukladá ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti a, samozrejme, ešte predtým je problém so všetkými tými parametrami, hej, že máme prekročený dlh a že teda naše verejné financie sú vo veľmi, veľmi zlom stave. No ale práve tento zákon, tento ústavný zákon bol prijatý práve preto, aby sa zabezpečila dlhodobá udržateľnosť verejných financií, no a v čl. 5 nadstavuje presné pravidlá, ako sa má vláda pri stúpajúcej úrovni dlhu správať a ako má postupovať. Tie sankcie, ktoré vláde pri stúpajúcej úrovni dlhu vznikajú, už sú, samozrejme, logicky odstupňované a ak by si vláda naozaj poctivo a zodpovedne tento návrh napĺňala, nemuseli by sme byť v situácii, v akej sme sa ocitli. Len pre úplnosť, dneska som tu už rozprával o rozpočtovej rade a rozpočtových pravidlách, ale teda pre úplnosť poviem, že tie sankcie na rastúci dlh začínajú v momente akonáhle je dlh vyšší ako 40 % hrubého domáceho produktu. No a smutná realita je, že teda sme na Slovensku a za rok, rok, za rok 2024 by dlh mal byť na úrovni 59,3 % hrubého domáceho produktu. No a pre tento rok, pretože sa to meria vždy na konci roka, už samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje, že už presiahneme 60 % hrubého domáceho produktu. Samozrejme, jednoducho sme už dlho, dlho v najvyššom pásme, to je jasné.
Celá odborná verejnosť hovorí, že je potrebné začať robiť reálne opatrenia, ktoré zvyšovanie dlhu zastavia a zároveň prinesú rast v našej ekonomike, myslím si, že dnes som o tom už rozprával ikskrát a dnes sme tu aj spolu s kolegami, či Ondrom Dostálom alebo aj ďalšími mojimi kolegami, priniesli viacero konkrétnych návrhov, ktoré by teda vylepšili stav verejných financií a zároveň by priniesli rast ekonomickej aktivity, a ktoré by teda jednoducho zvýšilo rast hrubého domáceho produktu.
No ale opäť sa teda vrátim k zákonu o rozpočtovej zodpovednosti a povinnostiam, ktoré z neho vláde vyplývajú, a teda jednou z nich je aj povinnosť vlády predkladať na rokovanie Národnej rady návrh opatrení na zníženie dlhu. No vláda si túto svoju povinnosť plní fakt len formálne alebo vôbec a tak napríklad v minulom roku predložila vláda, samozrejme, reprezentovaná v tomto prípade ministerstvom financií, návrh opatrení, ktorý bol naozaj stručný a žiadne reálne opatrenia nepriniesol. Malo to asi tri strany, pokiaľ si dobre pamätám, a jednoducho fakt to bolo nejaký popis stavu a počet opatrení reálnych tam bol proste nula, jednoducho tam nebolo nič, hej. Ale to, že hovorím teda, že to bolo len formálne, tak to nie je len konštatovanie mňa, ale aj konštatovanie samotných predstaviteľov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
No a preto predkladáme aj s kolegami toto uznesenie a vyzývame vládu, aby si svoju ústavnú povinnosť začala plniť a predložila za tento rok návrh opatrení reálnych, takých, ktoré by teda naozaj pomohli. Je to smutné aj v tom, že ono tu nejaké opatrenia pre budúci rok reálne už máme, hej, volá sa to konsolidácia tri, ale, bohužiaľ, to proste nie sú reálne opatrenia, to je režim, že dvakrát sa vláda pokúsila takýmito opatreniami znížiť deficit, no dvakrát to dopadlo, že sa žiadny deficit neznížil a, bohužiaľ, rovnaké opatrenia neprinesú žiadny iný výsledok, bohužiaľ. Samozrejme, ešte v kombinácii s tým, že vláda svoje výdavky zvyšuje, zvyšuje aj vlani, aj tohto roku a, bohužiaľ, bude to fakt aj pre budúci rok. No ale každopádne proste ani ten samotný návrh opatrení tu skutočne nebol.
Predložila sem vláda skutočne miliardové opatrenia, ktoré ale fakt zničia živnostníkov, dotknú sa všetkých, negatívne sa dotknú všetkých pracujúcich na Slovensku, a vrátim sa teda k tomu, že keď sa o tom diskutovalo, keď sa teda malo diskutovať o nejakých reálnych opatreniach, no tak proste bola rozprava opakovane, opakovane useknutá, skrátená a to sa stále bavíme len o tom, že ste našli tú cestu, v úvodzovkách cestu, ako má 1,4 mld. eur zaplatiť, zaplatiť zasa raz spoločnosť, ľudia, firmy, živnostníci. A tá debata, tá skutočná debata, ktorú si pýtame aj v tomto uznesení, ale ktorú sme si pýtali aj v rokovaniach, v rokovaní o konsolidácii, ktorú si pýtame dlhodobo, už vlani sme ju, samozrejme, pýtali, je to, že ako má štát šetriť na sebe. Okrem dvoch slajdov, aby som bol presný, ministra financií, kde nie je nič konkrétne, je tam teda tá suma, že by to malo byť 1,3 mld., ale proste nič. Nič, nič, minister hovoril, že do týždňa bude mať výsledky, tabuľky, ale žiadne výsledky nie sú, nič nie je známe. Proste, bohužiaľ, zasa, áno, koalícia dokázala prijať to, čo má zaplatiť niekto iný, ale to, čo by sa dotklo samých seba, proste tu jednoducho vôbec, vôbec nič z toho nemáme. Vôbec nevieme, či bude šetriť na nejakých službách, na nejakých výdavkoch, či sa budú škrtať nezmyselné výdavky, či vláda pôjde do znižovania zamestnanosti a či bude skutočne nejaké konkrétne šetriace opatrenia vôbec stanovovať, aby sa vôbec niečo dalo aj skontrolovať. Proste to nevieme, nevieme o tom proste nič.
Čo zasa vieme a čo tu žijeme, že máme miliónové oslavy, kde sa bežný človek ani nedostane. Máme oslavy, kde pozvánka na ňu je jednoducho vidieť tam najvyššími, najväčšími písmenami len slová Matúš Šutaj Eštok a ešte potom kde to bude, ale proste všetko ostatné je malými písmenkami, čiže to, hovorím, to sú fakt oslavy samých seba. Občania, daňoví poplatníci platia desaťtisícové letenky pre ministerku kultúry, platíme nezmyselné peniaze za napríklad aj nezmyselnú Kotlárovu analýzu a naozaj predkladáme toto uznesenie aj preto jednoducho, že si vláda neplní svoje ústavné povinnosti, ale aj preto, že my ako zákonodarný orgán máme fakt limitovanú možnosť o konsolidačných návrhoch diskutovať.
No výsledkom, ale teda výsledkom toho, čo tu máme, lebo teda, bohužiaľ, z tých konsolidačných opatrení nejaký výsledok je, že teda bola prijatá séria opatrení, ktoré škodia normálne že všetkým, ekonomike, ľuďom, malým firmám, veľkým firmám a potom ďalšie, čo akoby to celé rámcuje, je, že keď tie opatrenia minister financií predkladá, tak tam povie, že on vlastne nemá žiadnych poradcov, že on, on sa vlastne neradil a, bohužiaľ, akože toto je to priznanie toho faktu. Nevideli to zamestnávatelia, nevideli to odborári, minister sa neradí s ľuďmi, ktorí by mu mohli povedať na rovinu. Lebo to, že mu radia ľudia z ministerstva, je samozrejme okej, ale to sú jeho podriadení, tí proste fungujú štýlom, ako sme sa zasa dozvedeli na rokovaní výboru, keď som sa pýtal, že prečo sa zvyšuje daň z, poistná daň, daň z poistenia neživotného, no tak štátny tajomník povedal, že no politické zadanie. Dostal úlohu zvýšiť poistnú daň o 2 %, hej. No tak akože no presne takto to je, toto je výsledok toho, keď minister financií nemá poradcov. Pretože vlastným ľuďom proste zadáva úlohy a vybavené, hej. Takže toto všetko ono, ono to je zarámcované a, bohužiaľ, je to, smeruje to k nejakému výsledku a ten nejaký výsledok bude pokračovanie devastácie Slovenska.
Skutočne tak preto chcem už asi na záver mojich viacerých dnešných vystúpení, už mám len jedno spravodajcovanie, vyzvať Národnú radu, kolegov, ale teda hlavne vládu, lebo o tom je to uznesenie, aby ste fakt začali postupovať tak, ako vám prikazuje ústavný zákon, a takisto chcem poprosiť kolegov naprieč politického spektra o podporu tohto uznesenia. Fakt ide o nás, ide o naše peniaze, o peniaze daňových poplatníkov, peniaze každého jedného občana Slovenska bez ohľadu na to, ktorú stranu volí.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Na úvod ako navrhovateľ poviem, že navrhovaná úprava obsahuje opatrenie na posilnenie ochrany spotrebiteľov a prevencie patologického hráčstva vo forme zavedenia povinnosti prevádzkovateľov hazardných hier zasielať hráčom raz mesačne výpis z hráčskeho konta, ktorý bude obsahovať súhrn vložených finančných prostriedkov, dosiahnutých výhier, čistý rozdiel medzi nimi a celkovú sumu vložených finančných prostriedkov od registrácie hráča. Tento návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon 30/2019 o hazardných hrách, sleduje legitímny cieľ ochrany zdravia obyvateľstva a prevencie závislosti na hazardných hrách prostredníctvom posilnenia transparentnosti a informovanosti hráčov o ich hernej aktivite cez mesačné výpisy. Predkladám ho spolu s kolegyňou Andreou Turčanovou a kolegami Branislavom Škripekom, Petrom Stachurom a Jozefom Hajkom.
Toľko na úvod a ďalej sa hlásim do rozpravy ako prvý.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a tiež ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia poslanci, vážené dámy kolegyne, dovoľte mi predstúpiť pred plénum s návrhom, ktorý, hoci sa môže zdať na prvý pohľad administratívnym detailom, skrýva v sebe významné preventívne a ochranné účinky pre tisíce občanov našej krajiny. Ide o zavedenie povinnosti prevádzkovateľov hazardných hier zasielať hráčom raz mesačne výpis z hráčskeho konta. Výpis, ktorý bude obsahovať súhrn vloženej finančnej sumy, dosiahnutých výhier, čistý rozdiel medzi nimi a celkovú sumu vloženú od registrácie hráča. Chcel by som vám objasniť odôvodnenie tohto návrhu, jeho ciele, právne a spoločenské opodstatnenie a najmä vzťah k tomu, prečo je pre hráča samo osebe prospešné, že dostáva takýto výpis. Pokúsim sa teda vysvetliť ciele návrhu a jeho význam.
Po prvé, posilnenie informovanosti a transparentnosti pre hráča. Každý hráč by mal mať reálny, chronologický a zrozumiteľný pohľad na svoju hernú aktivitu. Mesačný výpis mu umožní vidieť, koľko už vložil, koľko vyhral, aký je čistý rozdiel, a to bez potreby aktívne hľadať túto informáciu alebo sa spoliehať na vlastnú pamäť. Takýto výpis pôsobí ako pravidelná spätná väzba, ktorá hráča núti zastaviť sa, zamyslieť sa nad svojim správaním, či ešte ovláda situáciu alebo riskuje.
Po druhé, prevencia vzniku patologického hráčstva. Patologické hráčstvo sa podľa odborníkov na závislosti vyvíja postupne a často nenápadne. Mnohí hráči si dlhý čas neuvedomujú, že ich hranie už prekročilo bežnú zábavu a stáva sa problémom, až kým nezasiahne ich rodinu, osobné financie či psychické zdravie. Kľúčovým faktorom tohto vývoja je strata reálneho vnímania, koľko peňazí už do hazardu vložili a koľko v skutočnosti prehrali. Pravidelný mesačný výpis hráčskeho konta pôsobí ako zrkadlo reality. Poskytne presný, prehľadný a nespochybniteľný údaj o všetkých vkladoch, výhrach a čistom rozdiele, narúša prirodzený mechanizmus sebaklamu, ktorý pri hazardných hrách vzniká, napríklad už som skoro na nule, veď dnes som prehral len trochu. Pomáha hráčovi rozpoznať varovné signály, napríklad pravidelné rastúce mesačné straty či čoraz častejšie vklady. Psychológovia a adiktológovia upozorňujú, že včasné uvedomenie si rizikového správania je rozhodujúcim momentom. Čím skôr si človek všimne, že jeho hranie nadobúda nebezpečný trend, tým vyššia je šanca, že dokáže svoje správanie korigovať bez nutnosti dlhodobej liečby. Už len pravidelný moment pravdy, keď hráč otvorí mesačný výpis, môže byť spúšťačom sebareflexie a dobrovoľného obmedzenia hrania. Zahraničné skúsenosti to potvrdzujú. Švédsko, Dánsko či Holandsko, kde sú podobné výpisy povinné, evidujú po ich zavedení nielen stabilizáciu, ale dokonca aj pokles počtu hráčov, u ktorých sa rozvinuli príznaky závislosti. Takýto výpis preto nie je len administratívny dokument, je to jednoduchý, lacný a veľmi účinný preventívny nástroj, ktorý môže chrániť jednotlivcov aj celé rodiny pred tragickými dôsledkami hazardnej závislosti. Z pohľadu verejnosti je hazardné hráčstvo často oblasťou podozrení o manipuláciách, nečistej praxi, nevýhodách pre hráča. Ak štát ukladá povinnosť zasielať transparentné výpisy, ukazuje, že má reálnu kontrolu nad prevádzkovateľmi a že ochrana spotrebiteľa nie je formálna, ale má praktickú podobu. To posilňuje legitímnosť verejných regulácií v očiach občanov. Závislosť na hazardných hrách nespôsobuje len individuálne problémy ako finančné straty, sociálne konflikty alebo rozpad rodín, ale vyžaduje zásahy, sociálne služby, psychologické poradenstvo či liečbu. Prevencia je lacnejšia než náprava. Ak dokážeme aspoň čiastočne zjemniť progresiu rizikového správania, verejné financie, zdravotníctvo a sociálne služby budú mať menej zaťaženia.
Tento návrh má oporu aj z pohľadu teraz aktuálnej témy Ústavy Slovenskej republiky. Právo na ochranu zdravia, článok 40 Ústavy Slovenskej republiky, hovorí, zákon, ktorý smeruje k prevencii zdravotných rizík, v tomto prípade psychickej závislosti, vychádza z ústavného práva občanov na ochranu ich zdravia. Možnosť obmedzenia podnikateľskej slobody, článok 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Už teraz je spôsob prevádzky hazardných hier regulovaný zákonom z dôvodu verejného záujmu, ochrany zdravia a morálky. Zavedenie povinnej výpisovej služby je logickým doplnením tejto regulácie, ktorá nebráni samotnej činnosti, iba upravuje jej transparentnosť.
Zásada proporcionality. Návrh nepredstavuje výraznú zaťaž pre prevádzkovateľov, nejde o zákaz, nejde o obmedzenie výšky stávok priamo, ale len o informačný reporting. Úpravy informačných systémov sú technicky zvládnuteľné. Výhody pre verejnosť prevažujú nad relatívne malými nákladmi pre podnikateľov. Aby sme predišli abstraktnosti, uvediem niekoľko štatistík, ktoré podčiarkujú naliehavosť opatrení. Podľa výskumov Európskej monitorovacej agentúry pre hazardné hry European Gaming and Betting Association sa odhaduje, že problematickými hráčmi, ktorí majú klinicky významné rizikové hry, je približne 0,5 až 1 % dospelej populácie v krajinách Európskej únie. V národných prieskumoch, napríklad výskumy univerzít či národného inštitútu duševného zdravia, sa ukazuje, že až 10 až 15 % hráčov sa pohybuje v šedom pásme rizika, teda nemajú ešte formálnu závislosť, ale ich správanie môže prepuknúť do patologického. Vo viacerých štátoch, ktoré zaviedli pravidelné výpisy alebo reporting pre hráčov, napríklad Holandsko, sa pozoroval pokles nárastu strát na hráča v priemere stabilizácie alebo mierny pokles výdavkov u aktívnych hráčov, čo sa interpretuje ako efekt sebauvedomenia a strategickej sebaregulácie. Bohužiaľ, v slovenskej verejne prístupnej štatistike sme zaznamenali medzeru. Neexistuje presný verejný index mesačných strát na hráča podľa regiónov, aspoň nie v databáze ministerstva zdravotníctva či Národného centra zdravotníckych informácií. Táto medzera sama osebe podčiarkuje potrebu lepšej evidencie a transparentnosti. Návrh výpisov je aj prostriedkom, ako takúto štatistiku budovať.
Chcel by som vás teraz pozvať pozrieť sa nielen na čísla, ale na ľudský príbeh za týmito opatreniami, pretože legislatíva nie je len o abstraktných princípoch, ale aj o reálnych osudoch občanov. Predstavte si mladého muža, povedzme 35-ročného, živí sa bežnou prácou, má rodinu a s deťmi chce ísť von. Občas si v noci po práci sadne a vkladá sumu 20 či 30 eur, milióny sú v diaľke. Postupne však tie vklady narastajú, 50, 100, 200 eur, pretože každý stratený pokus, všetko získať späť, sa stane očakávaním. On ale nemá pocit, že prehral. V hlave má výhru, ktorá mu urobí obrázok. Ale keď raz mesačne príde výpis, tak vidí: v priebehu mesiaca som vložil 800 eur, vyhral 400 eur, čistá strata je mínus 400 eur. A od registrácie som vložil 3 000 eur. To je moment, keď mu to preráta aj jeho manželka, aj on sám. Tomuto momentu výpis pomáha dopomôcť a môže byť impulzom k pauze, k obmedzeniu, k rozhovoru s odborníkom.
Iný príbeh. Starší človek, ktorý strieda úspory s tým, čo si pridá poriadne hazardom, pretože sa mu zdá, že skúsi šťastie. Nevníma, že stratí 60 % svojich úspor. Výpis ho núti pozrieť si, že to nie sú len občasné pokusy, ale je to už vzorec. Každý mesačný výpis pre hráča je malou záchranou. Záchranou pred pochopením, že strata je realita a že hranie potrebuje mať hranice.
Samozrejme, proti návrhu sa môžu postaviť protinávrhy. To je byrokracia, to zvýši náklady prevádzkovateľov, to zasiahne slobodný trh a podobne. Chcem aj na tieto zareagovať. Áno, ide o určitú administratívnu povinnosť, ale v digitálnom veku každá firma, ktorá má systém kont, už disponuje dátami. Nejde o nespracovateľné údaje. Úpravy systémov sú nákladom raz, jednorazovým nákladom na adaptáciu, potom už ide o automatizovaný výstup. Prevádzkovatelia hazardných hier dostávajú licencie na prevádzku, sú regulovaní. Pridanie informačnej povinnosti nie je zásadným posunom, je logickým rozšírením regulačného rámca, ktorým sa zaťažuje celý sektor hazardu. Niekto by mohol tvrdiť, že hráča to neodradí od hrania, že výpisy budú ignorované. Je pravda, že extrémne patologickí hráči môžu tieto výpisy ignorovať, ale aj tak pomáhajú v rámci širšieho portfólia nástrojov, spolu limity vkladov s požiadavkami na pauzu, limitmi výhier a ďalšími opatreniami budujú ochranný rámec.
Na záver mám aj výzvu k vám, kolegovia a kolegyne. Návrh zákona, ktorý dnes predkladáme, nie je legislatívnou extravaganciou, je to praktické, účinné a humánne opatrenie, ktoré stavia na myšlienke: človek, ktorý sa rozhodne hrať, musí mať právo vedieť, v akej situácii je. Žiadny hráč by nemal byť v tme. A zodpovedný štát má povinnosť poskytnúť hráčovi aj pravidelný výpis, ktorý mu umožní uvedomiť si, či hranie je stále aktívna zábava, alebo rizikový mechanizmus. Zároveň by som sa na vás chcel obrátiť aj v kontexte debaty o konsolidácii, kde veľkou témou bol hazard. Konkrétne presne naopak proti tomuto prorodinnému trendu to bolo posilnenie prevádzkovateľov hazardu. Tento návrh teraz predstavuje príležitosť pomôcť rodinám a hráčom, aby mali lepší prehľad o svojom hraní. Dovoľujem si vás teda požiadať, aby ste podporili tento návrh nielen ako ochranu obyvateľov, ale aj akt dôvery v legislatívu, ktorá stavia na prevenciu, na transparentnosť a na rešpekt k ľudskej dôstojnosti.
Ďakujem vám za pozornosť.

Pán kolega Čaučík, veľmi oceňujem tvoj boj voči hazardu. My ju v KDH vnímame ako negatívnu externalitu, ktorá devastuje rodiny. To si spomenul na začiatku. A pripomínam ešte, že my sme už pri druhej konsolidácii navrhovali zvýšiť odvod z hazardu, jednak u prevádzok kamenných a jednak v online priestore tak, aby z tohto segmentu mohla naša krajina a naša vláda ušetriť zhruba 100 mil. eur, nevyužili sme túto príležitosť. Potom sme prišli s tým, aby sa obmedzila reklama, aby sa hazard odtlačil od škôl, aby nebol hazard propagovaný v tom najsledovanejšom čase a aby ho nemohli propagovať verejne známe a populárne osoby. Ani toto neprešlo. A teraz prichádzame, alebo prichádzaš s návrhom výpisu vložených a získaných prostriedkov, ktorý má otvoriť oči. Spomínam tento balík opatrení preto, pretože KDH vníma hazard ako niečo, čo ničí rodiny, ničí spoločnosť, ničí ľudské životy, aj detské, a tento treba regulovať a obmedziť. O tom sme presvedčení a tie návrhy a tie kroky, ktoré sme zatiaľ podnikli, ktoré si ty, Maroš, podnikol, sú veľmi systematické, je to jasný odkaz pre túto krajinu, pre zákonodarcov, že hazard vnímame ako niečo negatívne, čo treba regulovať a treba ochrániť rodiny a deti. A veľmi pekne ti za to ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Marián, ďakujem ti veľmi pekne za tvoje vystúpenie aj za tú vytrvalú snahu, ktorú podporujem, pretože hazard ničí rodiny a zároveň je demoralizujúcim prvkom, ktorý doslova poškodzuje našu mládež. Jednoducho mladí ľudia, nezrelší sú citliví a vnímavejší, zraniteľní na rýchle riešenia a rýchle návody. Pre nich pokušenie rýchlo zbohatnúť, dostať sa k tomu, po čom túžia v materiálnej rovine, je veľmi nebezpečné. A to, že potom riešime v ambulanciách, riešime to potom v úradovniach sociálnej kurately a nebodaj riešime to na polícii, aké negatívne dôsledky hazard má na rozpad rodín a na sociálne správanie, tak to je neskoro. To, čo treba robiť, je prevencia. Ak už tu táto negatívna externalita musí byť, tak potom je vynikajúce preventívne opatrenie, ktoré navrhujeme, ktoré si predniesol, aby každý človek, ktorý je účastný hazardných hier, dostával na tejto mesačnej báze výpis, koľko peňazí minul z rodinného rozpočtu na tento účel. Je to oveľa lepšie, ako potom hasiť patopsychologické situácie, ako hasiť rozvrat rodín, osobné bankroty a osobný aj ekonomický krach ľudí, nebodaj ich závislosť na hrách, gamblerstvo. Čiže vo všetkých oblastiach, tak aj v tejto, je prevencia najlacnejším riešením a najlepším zo všetkých. Ďakujem ti za tvoj návrh.