39. schôdza

Pán poslanec Šmilňák je spravodajcom, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a podá nám spravodajskú informáciu.
Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s rokovacím poriadkom som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou č. 978. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prejde v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1023 z 26. augusta 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu, nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne okrem pána navrhovateľa. Aj vy sa hlásite, pán spravodajca? Dobre, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Najprv pán navrhovateľ pôjde a potom pán spravodajca.
Nech sa páči.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Dámy a páni, ako bolo uvedené, návrh zákona cieli na odstránenie nezákonného stavu. V čom tá nezákonnosť súčasnej právnej úpravy pri odmeňovaní je? Jednoducho v tom, že či v Zákonníku práce či v Ústave Slovenskej republiky je v súlade s európskymi normami záväzok na odmeňovanie, ktoré upravujú rôzne zákony, ako je zákon 553 o odmeňovaní vo verejnom záujme, prácu verejnom záujme. My nedodržiavame vlastné zákony, keď začínajú platové tarify a platové stupne pod úrovňou minimálnej mzdy. Dochádza tak nielen k nepredvídateľnosti pre zamestnancov v nejasnosti, pretože keď si prečítajú inzerované pracovné miesta vo verejnej alebo štátnej správe, tak, samozrejme, tieto ponúkajú odmeňovanie v rámci svojich platových tabuliek a taríf a tieto keď začínajú pod minimálnou mzdou, tak ako je toto možné doriešiť na pracovisku, aby tento nezákonný stav sa napravil, tak sú jednoducho do výšky aspoň minimálnej mzdy doplácaní títo zamestnanci cez osobné ohodnotenie, to je vlastne jediná možnosť.
A teraz ako je toto osobné ohodnotenie možné prideliť zamestnancovi z verejných prostriedkov vo verejnej alebo štátnej správe? Veď verejná a štátna správa má u každého zamestnávateľa mať interný mzdový predpis, ktorým jasne definuje kritériá pre odmeňovanie kvality práce zamestnanca a oceňovanie jeho práce v tomto zmysle navyše, osobným nasadením, riešením mimoriadnych úloh, samozrejme, ad hoc práca navyše, tým nemyslím prácu nadčas, môže byť odmeňovaná aj mimoriadnymi odmenami, ale kvalita práce vykonávaná a hodnotená, povinne hodnotená každým zamestnávateľom, ktorý sa musí držať pravidiel kritérií hodnotenia, tak je deformovaná tým, že časť týchto prostriedkov určených na oceňovanie kvality práce musí byť použitá na doplácanie do výšky minimálnej mzdy. Ešte som nevidel žiaden interný mzdový predpis v štátnej správe alebo verejnej správe, ktorý by obsahoval kritérium, že doplatíme vám do minimálnej mzdy z peňazí určených na odmeňovanie podľa kvality práce. Takéto niečo je absurdum.
Jednoducho pozeráme sa na tento stav dlhé roky, tlačíme to pred sebou ako lavínu a je to hanba pre našu krajinu, pre verejnú a štátnu správu, nehovoriac o tom, že si želáme, aby vo verejnej aj štátnej správe, a to je aj školstvo, to sú sociálne služby, kde nepracujú ľudia s vysokými, ale podpriemernými mzdami, aby boli zamestnaní ľudia, ktorých vôbec nájdeme, pretože nebavíme sa o riaditeľke školy, zástupkyni alebo plnokvalifikovanej kolegyni, rozprávame sa o ľuďoch, ktorí vykonávajú práce v kuchyni, v školskej jedálni, v družine, ktorí vykonávajú práce upratovačky alebo údržbárov, bavíme sa o ľuďoch s nižšími kvalifikačnými zaradeniami v štátnej správe, bez ktorých ale nefungujú ani súdy, ani zastupiteľstvá, ani úrady, pretože týchto ľudí potrebujeme pre sebaobslužnú činnosť našej verejnej a štátnej správy. Nie je možné týmito ľuďmi a ich prácou pohŕdať do tej miery, že majú svoje, že ich tarify a platové triedy začínajú pod úrovňou minimálnej mzdy.
Túto deformáciu treba opraviť, s tým, že si uvedomujeme, že toto predkladáme v čase konsolidácie, my nehovoríme, že týmto návrhom zákona má dôjsť k nejakému domino efektu, že porastú platy všetkých ľudí vo verejnej a štátnej správe. Naopak, uvádzame v prílohe k tomuto návrhu zákona, že tento predložený návrh zákona nemá žiaden negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, len sa ukáže pravda taká, aká je. To, čo im je dávané do osobného hodnotenia, tie peniaze musí ten zamestnávateľ mať, jednoducho im doplatíme do ich mzdy, ktorá musí mať aspoň výšku minimálnej mzdy podľa príslušnej tarify.
Čiže neriešime my všetky platové stupne a všetky tarify platové, iba zosúlaďujeme tú najnižšiu tarifu a platovú triedu s minimálnou mzdou. Takže vždy keď v tejto snemovni, keď Národná rada alebo vláda vyjednáva v tripartite výšku minimálnej mzdy, tak jednoducho treba brať do úvahy aj tieto dopady, pretože nemôžeme si sami pred sebou zakrývať oči a takýmto spôsobom dehonestujúcim pristupovať k ľuďom, ktorí sú zamestnaní vo verejnej a štátnej správe. Jednoducho keď chceme kvalitu od týchto ľudí, keď chceme, aby zamestnanec mal predvídateľné podmienky, aby rozumel, čo dostane za svoju poctivú prácu, keď národu predkladáme dáta, informácie o tom, čo je minimálna mzda, tak kto prvý to má dodržať, ak nie štát a verejná správa, ak nie štátna správa a verejná správa? Keď diktujeme podnikateľom, od akej úrovne musia odmeňovať svojich zamestnancov, ako je možné, že samotný štát v štátnej správe alebo vo verejnej správe nedodržuje toto ustanovenie o minimálnej mzde a jednoducho to necháva na zamestnávateľa, na deformáciu, že sa používajú na toto prostriedky z variabilnej zložky mzdy na osobné ohodnotenie.
Takže snažíme sa prispieť k transparentnému odmeňovaniu tak, aby bolo v súlade so všetkými predpismi, ktoré tu prijímame. Viete, nedávno sme mali v rozprave, bolo to vlastne pár mesiacov dozadu, návrh zákona z dielne ministerstva školstva, ktorý hovoril o navýšení odmeňovania o päť percent do taríf a dve percentá podľa kvality. Sme sa tu hodiny rozprávali o dvojpercentnom navýšení miezd zamestnancov v školstve, o dve percentá, a detailne sme tu rozoberali ich klasifikáciu, hodnotenie, ich odmeňovanie. Toľko času sme venovali dvojpercentnému osobnému ohodnoteniu na základe kvality. A tu máme roky, dlhé roky stav, že nám zamestnanci v celej verejnej a štátnej správe na tých nižšie kvalifikovaných pozíciách začínajú svoje mzdy v tabuľkách pod úrovňou minimálnej mzdy. Tak mi príde úplne absurdné, tak neživme ďalej rozprávku o cisárových nových šatoch, a prosím o podporu pre tento návrh zákona.
Ďakujem, skončil som.

Na vaše vystúpenie tri faktické.
Pán poslanec Vašečka.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Janko, ďakujem za to, že si otvoril a pomenoval túto tému. Na jednej strane sa vláda rada pochváli zvyšovaním minimálnej mzdy a takou tou sociálnou otázkou alebo sociálnym rozmerom tejto záležitosti, ale na druhej naozaj dlhodobo sú ignorované fakty, že táto vec spôsobuje potom určité požiadavky alebo problémy. Viem teda v neštátnom sektore, že kde naozaj sú ľudia, ktorí robia za minimálne mzdy v takých oblastiach, ako je napríklad charita a mnohé ďalšie, že proste príde prípis a musia proste nájsť peniaze a robí to problém a tak ďalej a štát to akoby nerieši alebo rieši to teda takým spôsobom, aký si pomenoval, teda nerieši. Takže určite sa touto vecou treba zaoberať, treba sa na ňu pozrieť a treba tie veci brať prepojene. To znamená, je to pekné zvyšovať minimálnu mzdu z pohľadu sociálneho, ale to musí mať takisto aj praktické dopady, aby to nebolo len nejaké populistické gesto, ktoré ale bude prenášať tú ťarchu na niekoho iného, ale že teda, ak to navýšime, ak sa to stane aj cez nejaký automat, tak aby štát na to pamätal a nezhadzoval to zo svojich pliec, netváril sa alibisticky, nečakal, že to zaňho vyrieši niekto iný. Takže vďaka.

Pán poslanec Lackovič.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Myslel som, že ešte predo mnou je jeden pán poslanec, ale som to ja.
Tak ďakujem za váš príspevok, pán poslanec Horecký, a ja som si tak zaspomínal na tie časy, kedy som starostoval, a v kontexte toho osobného ohodnotenia, o ktorom píšete aj v dôvodovej správe, že tá súčasná prax núti zamestnávateľov, či už sú to samosprávy, ale aj školy, k obchádzaniu zákona prostredníctvom automatického dorovnávania platov cez toto takzvané osobné ohodnotenie, čo vedie k právnej neistote zamestnancov, častokrát aj k zneužívaniu inštitútu osobného ohodnotenia, ako správne píšete, a až k nedôstojnému postaveniu zamestnancov, administratívnej záťaži. Ja absolútne s vami súhlasím, ono to naozaj neuveriteľným spôsobom aj deformuje, nechcem povedať, že ten trh práce, ale v podstate tú manévrovaciu schopnosť toho štatutára alebo toho, kto potom rozhoduje, tie osobné ohodnotenia potom vo svojej podstate vlastne strácajú ten svoj význam a používané sú, alebo určujú sa, používajú sa na to, na čo nie sú pôvodne určené, že to nemá slúžiť ako takýto nejaký, v podstate nejaký defaultný prvok, ktorý sa dáva tomu starostovi v prípade samosprávy, aby suploval to, čo má byť dávno dané zákonom, ale v podstate sa to používa na takéto kvázi nejaké dorovnávanie alebo obchádzanie, tak ako ste pomenovali. A tu bude veľmi zaujímavé sledovať to, že ako sa konkrétne ku tomuto postaví aj vládna koalícia, lebo toto je presne ten typ návrhu, alebo ten typ novely, ktorá rieši to, že aktuálna situácia je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky aj Zákonníkom práce. Čiže vlastne ak niekto bude hlasovať proti tomuto návrhu, tak v podstate neberie vôbec ohľad na to, že niečo je v tvrdom rozpore, viac... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Škripek.

Kolegovia, ja vám ďakujem, že podávate tento návrh, pretože tu doslova musíme povedať, že sa jedná o sociálnu nespravodlivosť voči všetkým opatrovateľom, sociálnym pracovníkom, ľuďom, ktorí sa starajú o ľudí vyslovene v zraniteľných situáciách alebo dlhodobej zraniteľnej situácii, že oni jednoducho potrebujú pomoc, potrebujú, aby sa niekto o nich staral vyslovene osobným spôsobom. A keďže častokrát to nedokážeme v rodinách, pretože muži, ženy sú zamestnaní, deti v školách, nevládzeme vždy mať svojich blízkych, ktorí potrebujú takúto starostlivosť, doma, tak musia byť v zariadeniach. Tých zariadení je málo alebo sú veľmi drahé. Ale čo je paradoxné, že ľudí, a to je úžasné na Slovensku, že my máme veľa ľudí, ktorí sú schopní opatrovať, je to množstvo obetavých žien, ale je totálne nedôstojné a je šokujúce, že to na Slovensku tak máme, že takýchto ľudí, ktorých všetci potrebujeme, hlboko, ale hlboko podhodnocujeme. Ale toto je urážlivé, toto je vyslovene, že to ponižuje ľudskú dôstojnosť. Ja to proste hovorím aj ako človek so skúsenosťou, bol som niekoľko rokov ošetrovateľom v Ústave pre postihnutú mládež, tak sa to vtedy volalo v Bratislave, a zažil som, čo toto znamená. Tie nočné, ten stav, kedy sa venujeme tým ľuďom, ktorí sú akýmkoľvek spôsobom znevýhodnení zdravotne, alebo niektorí zamierajú. Proste to sú stavy, ktorým sa treba venovať. A títo ľudia sú vážne podhodnotení. Len v Rakúsku pracuje vyše 20-tisíc našich ošetrovateľov a opatrovateliek a tu na Slovensku ich chýba okolo 10-tisíc. Takže to je naozaj nehoráznosť, aby mali ich plat, aby bol okolo 700 eur, keď len tá minimálna mzda je 800 a má byť až 900. Čiže dať aspoň pocit dôstojnosti týmto ľuďom znamená naozaj trošku im zvýšiť peniaze a je treba im dať viacej.