39. schôdza

Ďakujem pekne pán predsedajúci. Ja budem skutočne veľmi stručná pretože si myslím, že táto Dankovčina, ktorá tu bola schválená Národnou radou a špeciálne 51 hlasmi, tak ani nestojí za veľa rečí, ale predsa. Dovoľte mi teda predstaviť naše uznesenie, ktorého cieľom je zrušiť tú hlúposť, ktorá tu bola schválená, ktorá nemá žiadny zmysel, aby sme si viac nespôsobovali medzinárodnú hanbu. Táto Dankovčina bola takpovediac schválená nedopatrením pretože ani samí koaliční poslanci nečakali, a povedal to koniec koncov aj pán predseda poslaneckého klubu strany SMER, že teda nikto nečaká, že toto prejde. Napokon sa to podarilo aj kvôli tomu zmätočnému hlasovaniu, ktoré tu predviedla koalícia. A ja by som teda len chcela zdôrazniť, že toto uznesenie je skutočne hlúposť hlúpostí pretože nielenže je v rozpore s Programovým vyhlásením vlády, ktoré hovorí, že Slovenská republika podporuje také sankcie, ktoré neškodia našim národným záujmom. Toto uznesenie, ktoré ste si tu schválili, opakujem nedopatrením, tak hovorí, že nepodporujeme žiadne sankcie, čiže vidíte, že idete proti vlastnému Programovému vyhláseniu vlády. Je zároveň v rozpore so všetkými doterajšími stanoviskami, či už premiéra alebo ministra zahraničných vecí, ktorí do 18. balíka razili jednoznačnú politiku toho, že podporujeme pokiaľ z našich medzirezortných analýz nevyplynie, že ten daný sankčný balík škodí či už hospodárskym alebo ekonomickým záujmom Slovenskej republiky. To sa nikdy nepotvrdilo. Ani jeden z tých balíkov nemal takéto negatívne dopady, takže za tých podmienok Slovenská republika vždy sankcie podporila. To uznesenie, ktoré ste tu schválili, opakujem, hovorí o všetkých sankciách, čiže je v rozpore s týmito stanoviskami. Zároveň je v rozpore s kompetenciami pretože hovorí, že zaväzuje členov vlády k určitému konaniu, pritom žiadne uznesenie tu schválené, a teda už vôbec nie 51 poslancami, ale tu schválené v pléne nemá takúto kompetenciu. Jedinú kompetenciu zaviazať vládu k určitému konaniu na pôde Európskej únie má európsky výbor alebo teda výbor pre európske záležitosti, ktorý špeciálne bol v tomto prípade bol obídený takým spôsobom, že nám táto tlač nebola ani len priradená. Čiže ani len ako výbor neschválil túto tlač, nie to ešte, že by sme to prijali ako stanovisko výboru. Čiže v rozpore s kompetenciami. Jedná sa len o deklaráciu, čo vlastne potvrdil aj premiér Fico hneď po tom schválení, že on aj naďalej bude podporovať také sankcie, ktoré neškodia našim záujmom, a teda de facto povedal, že toto uzneseniu je mu absolútne ukradnuté a taktiež mimochodom zopakoval, že jedinú kompetenciu zaväzovať vládu má výbor pre európske záležitosti. Následne sme teda aj videli, že čo sa týka 18. sankčného balíka, tak áno, prebehla tam opäť tá medzirezortná analýza, ktorá ukázala, že tento balík nemá žiadne negatívne dopady na hospodárstvo a ekonomiku Slovenskej republiky, ale premiér sa rozhodol vydierať legislatívnymi opatreniami v balíku REPowerEU podporu tohto 18. sankčného. To ale nemá absolútne nič s uznesením, ktoré tu prijalo toto plénum. Rovnakú politiku ide premiér raziť aj čo sa týka 19. sankčného balíka, a síce bude opäť našich európskych partnerov vydierať, čo sa týka Green Dealu. Čiže táto Dankovčina, ktorú my našim uznesením chceme zrušiť je jednoducho neplatná, nezáväzná a zbytočná. Spôsobuje nám len hanbu pretože áno, zarezonovala či už teda v médiách alebo aj u našich zahraničných partnerov. A ja si myslím, že skutočne by sme mohli prijať uznesenie, ktoré túto hlúposť ruší. Len veľmi v skratke, čo sa týka obsahu toho uznesenia k tej, ja to nazývam teda Dankovčiny, ktorá tu bola prijatá, bod A. konštatuje, že sankčná politika a obchodné obmedzenia voči Ruskej federácii prispievajú k rastu cien energií a narúšajú dodávateľské reťazce, čo oslabuje konkurencieschopnosť a hospodársky prospech slovenských podnikov. Totálna hlúposť pretože ako som vám povedala, medzirezortné analýzy ministerstva zahraničných vecí v spolupráci s hospodárstvom a ďalšími ukazujú presný opak. Nemá to žiadne negatívne dopady na slovenské podniky alebo vôbec slovenských občanov. Čiže A-čko, klame.
B. odmieta zavádzanie a rozširovanie sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii, keďže spôsobujú negatívne hospodárske dopady na Slovenskú republiku, jej priemysel a obyvateľstvo. Opäť, hlúposť, klamstvo a potvrdzujú to vaše vlastné vládne analýzy z ministerstiev. Takže.
Bod C. vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby presadzovala ochranu národno-hospodárskych záujmov Slovenskej republiky a aktívne vystupovala proti opatreniam spôsobujúcim negatívne hospodárske dopady. Opäť sa to krúti okolo tej istej nepravdy. Čiže ani bod C. neplatí. No a na záver bod D. zaväzuje členov vlády Slovenskej republiky, aby v rámci medzinárodných organizácii a spoločenstiev, ktorých je Slovenská republika členom, aby boli viazaní tým, že nehlasujú za prijatie nových sankcií a obchodných obmedzení. Rozpor s PVV, rozpor so stanoviskami vlády. Takže ja vás ešte raz prosím, prijmime toto uznesenie, zabudnime na tú hanbu, ktorá sa tu udiala a hlavne už prosím neprijímajme takéto hlúposti, ktoré nie sú ničím podložené, práve naopak, ktoré sú v rozpore s riadnymi analýzami a s riadnymi dátami. Myslím si, že stačilo politikárčenia tohto zneužívania niektorých tém na domácu kampaň. Tu ide skutočne o hanbu, ktorú si takýmito hlúposťami spôsobujeme aj u našich partnerov. Takže ešte raz vás prosím o podporu, aj keď v ňu nedúfam. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som predniesol túto informáciu o prerokovaní návrhu poslancov Majerského, Bajo Holečkovej, Jurík a Jakaba na prijatie uznesenia Národnej rady slovenskej republiky, ktorým sa zrušuje uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o odmietnutí sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii a ochrane ekonomických a energetických záujmov Slovenskej republiky zo dňa 5. júna 2025 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č. 923 z 9. septembra 2025 pridelil návrh poslancov, tlač 881, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti o predmetnom návrhu nerokoval pretože neschválil návrh programu schôdze podľa § 49 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predmetný návrh prerokoval na 67. schôdzi, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor o návrhu poslancov, tlač 881, nerokoval, preto spravodajca podáva túto informáciu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore. Predseda výboru pre obranu a bezpečnosť ... .. v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor o návrhu poslancov tlač 881 nerokoval. Preto spravodajca podáva túto informáciu vo výsledku prerokovania návrhu vo výbore. Predseda Výboru pre obranu a bezpečnosť ma poveril za spravodajcu. Prílohou tejto informácie návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v znení predloženého návrhu skupiny poslancov. To je všetko, ďakujem.

Ďakujem za slovo vážené dámy, vážení páni, vážený pán predsedajúci. Cieľom predkladaného návrhu je zosúladenie zákona č. 196/2023 Z. z. o európskom hlavnom meste kultúry a o zmene zákona č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácii v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Zákon o hlavnom, zákon o európskom hlavnom meste kultúry vo (nezrozumiteľne vyslovené) období schválený Národnou radou Slovenskej republiky ako poslanecký návrh zákona. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vypracovalo k tomuto poslaneckému návrhu stanovisko, ktoré bolo predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Cieľom návrhu zákona je zohľadniť tieto pripomienky a opraviť zákon o európske hlavné mesto kultúry tak, aby bol v súlade s osobitnými predpismi, keďže pôvodný predkladatelia poslaneckého návrhu zákona tieto pripomienky nezohľadnili. Zároveň sa v rozprave prihlásim ako prvý.

Ďakujem za slovo vážený pán podpredseda. Dovoľte mi ako navrhnutému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Romana Michelka, Andreja Danka a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o európskom hlavnom meste kultúry tlač 451. Výbor pre kultúru a média ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 485 z 18. septembra 2024 rozhodla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru a Výboru pre kultúru a média. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch tejto spoločnej správy navrhujem hlasovať o každom bode samostatne s odporúčaním schváliť. Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru pre kultúru a média č. 49 z 29. marca 2025. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov. Pán predseda, podpredseda ďakujem. Otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo. Ja prednesiem v tejto rozprave pozmeňujúci návrh, ktorého je odôvodnenie, že podľa doterajšej úpravy môže rada rozhodnúť a poskytnúť i finančných prostriedkoch na podporu audiovizuálnej kultúry po oboznámení sa s návrhom riaditeľa a na základe hodnotenia odborných komisií. Ale iba v prípade ak poskytnutie finančných prostriedkov na konkrétnu žiadosť o podporu audiovizuálnej kultúry, audiovizuálnej kultúry odbornej komisie odporúča. Cenu navrhuje a vyráta ako najvyšší orgán fondu mohla posúdiť všetky žiadosti o podporu audiovizuálnej kultúry a následne nezávisle rozhodnúť o poskytnutie alebo neposkytnutie finančných prostriedkov. Teraz prečítam pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh Adama Lučanského k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Romana Michalka, Andreja Danka, Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 196/2023 Z. z. o európskom hlavnom meste kultúry a o zmene zákona č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov tlač 451.
Po prvé v čl. 1 bod 5 znie: 5 za § 7 sa vkladá § 8, ktorý vrátane nadpisu znie: § 8 prechodné ustanovenie k úpravám účinným dňom vyhlásenia.
Za prvé, na právne vzťahy vzniknuté pred dňom účinnosti tohto zákona sa vzťahujú ustanovenia zákona v znení účinnom do dňa účinnosti tohto zákona ak odsek 2 neustanovuje inak.
2. Na realizáciu projektu európskeho hlavného mesta kultúry odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ktorého na ktoré bol poskytnutý príspevok zmluvou podľa § 5 ods. 6 uzavretou do dňa účinnosti tohto zákona sa vzťahujú ustanovenia § 3 ods. 2 a § 7 ods. 1 v znení účinnom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Bod 2. Za článok 1 sa vkladá nový čl. 2, ktorý znie: čl. 2. Zákon č. 516/2008 Z. z. o audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 532/2010 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 340/2012 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 374/2013 Z. z., zákona č. 40/2015 Z. z., zákona č. 138/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 211/2018 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 304/2019 Z. z., zákona č. 129/2020 Z. z., zákona č. 300/2020 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 264/2022 Z. z. a zákona č. 207/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto. V § 18 ods. 10 sa vypúšťajú slová iba ak poskytnutie finančných prostriedkov na konkrétnu žiadosť o podporu audiovizuálnej kultúry, odbornej komisie odporučia a na konci sa pripájajú tieto slová a hodnotení odbornej, odborných komisií. Nasledujúci článok sa primerane prečísluje. V nadväznosti na vloženie nového článku sa primerane upraví názov zákona.
Bod 3. v čl. 2 sa slová 1. januára 2025 nahrádzajú slovami dňom vyhlásenia.
A zároveň žiadam, aby sa o každom bode hlasovalo samostatne. Ďakujem. Skončil som.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. Rokujeme o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa má zmeniť a doplniť zákon č. 196/2003 Z. z. o európskom hlavnom meste kultúry. A o zmene a zmene zákona o poskytovaní dotácii v pôsobnosti ministerstva kultúry. A pán poslanec Lučanský ako jeden z predkladateľov návrhu zákona pred malou chvíľou vystúpil v rozprave a predložil v druhom čítaní pozmeňujúci návrh. Ten pozmeňujúci návrh má tri body a dovolím si upozorniť, že z predkladateľov návrhu zákona pred malou chvíľou vystúpil v rozprave a predložil v druhom čítaní pozmeňujúci návrh. Ten pozmeňujúci návrh má tri body a dovolím si upozorniť že, druhý bod pozmeňujúceho návrhu je prílepkov. Dnes sme tu už o prílepkoch hovorili v súvislosti s návrhom zákona o adresnej energetickej pomoci, ku ktorému bol priložený, alebo pridaný prílepok týkajúci sa rezortu obrany, ktorý priniesol pán minister Kaliňák, lebo sa ho nestihlo predložiť do konsolidačného zákona, tak bude prilepený do zákona o adresnej energopomoci, hoci s ním nemá nič spoločné, to bolo doobeda, poobede sme rokovali o pánom prezidentom vetovanom zákone o podpore prioritných okresov. Opäť jeden z dôvodov, prečo pán prezident tento zákon vetoval, je skutočnosť že je to prílepok, teda boli tam v druhom čítaní vložené články dva a tri, ktoré neboli v pôvodnom návrhu zákona, ani nemajú žiadny priamy súvis s návrhom zákona. No a aby toho nebolo málo, tak do tretice, takto už v podvečerných hodinách pán poslanec Lučanský predkladá prílepok k vlastnému návrhu zákona. A tak ako v tých predchádzajúcich prípadoch aj tu je potrebné zacitovať zo zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí o tom, že, konkrétne § 94 odsek 3, pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona. A odsek 4 hovorí, že ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa odseku 2, čo sú rozširujúce pozmeňujúce návrhy, alebo 3, alebo odseku 3, čo sú prílepky, predsedajúci nedá o ňom hlasovať. Takže aj keď ma teraz pán poslanec Lučanský nepočúva, ja dúfam že ma počúva aspoň pán spravodajca, že ma počúvajú zástupcovia kancelárie národnej rady a parlamentnej legislatívy, ktorí sledujú priebeh legislatívneho procesu Žiga Peter, podpredseda NR SR: Ja vás počúvam. Dostál, Ondrej, poslanec NR SR: No, ale nemám istotu že pán predsedajúci že budete riadiť hlasovanie, takže mám teda upozornenie pre predsedu národnej rady, alebo podpredsedu, ktorý bude zajtra riadiť hlasovanie že, v zmysle § 94 odsek 4 zákona o rokovacom poriadku o pozmeňujúcom návrhu, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Lučanského, teda o jeho druhom bode nie je možné dať hlasovať, pre prípad že by tomuto návrhu nebolo vyhovené, tak teda žiadam, aby sa osobitne hlasovalo o druhom pozmeňujúcom návrhu pán poslanca Lučanského. Chcel by som ale teda, keďže pán poslanec Lučanský ma vôbec, vôbec neregistruje, tak možno že pán spravodajca, alebo niekto iný, by mi vysvetlil, že prečo sa tento návrh, návrh predkladá, teda myslím samozrejme že ten bod dva, lebo ten bod dva je zmenou zákona o audiovizuálom fonde a teda okrem toho že aj audiovizuálny fond aj európske hlavné mesto kultúry, sa týkajú kultúry, tak aký je súvis tých zmien, ktoré sú navrhnuté v novele zákona o európskom hlavnom meste kultúry s tou zmenou, ktorá je navrhnutá v novele zákona o audiovizuálnom fonde v bode dva pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Lučanského. Zaujímalo by ma, že čo je ten dôvod, lebo doteraz odborné komisie rozhodovali o tom, ktorý projekt posúdi, postúpi ďalej a o ktorom ďalej bude rozhodovať rada a tá rada rozhodovala o tom na základe návrhov, ktoré prišli z odborných komisií. A teda ak nejaký projekt neprešiel odbornou komisiou, tak o ňom rada nerozhodovala. Rozhodovala iba o tých, ktoré rozhodli, ktoré jej odporučili odborné komisie. A teda nemusela vyhovieť tomu návrhu, mohla zmeniť, mohla neudeliť podporu, ale nemohla podporiť tie, ktoré neprešli odbornými komisiami. A vidím tu aj pán poslanca Malatinca, tak možno on by mi vedel vysvetliť, že aký je dôvod tej zmeny. Lebo lebo tu sa píše akurát, že cieľom návrhu je aby rada, ako najvyšší orgán fondu mohla posúdiť všetky žiadosti o podporu audiovizuálnej kultúry a následne nezávisle rozhodnúť o poskytnutí, alebo neposkytnutí finančných prostriedkov, tak potom na čo vôbec sú nejaké odborné komisie, keď v zásade rada môže rozhodnúť úplne nezávisle od toho, čo jej tie odborné komisie poradia a môže teda, nielen že nepodporiť taký projekt, ktorý jej odborná komisia odporučí, alebo zmeniť výšku tej podpory. Ale môže podporiť aj taký projekt, ktorý vôbec neprejde, neprejde odbornou komisiou a nemá odporúčanie od odbornej komisie. Takže ja by som sa spýtať pána poslanca Lučanského hlavne, ktorý je predkladateľom toho pozmeňujúceho návrhu, že aké boli dôvody predloženia toho pozmeňujúceho návrhu a ako to súvisí s návrhom novely zákona o európskom hlavnom meste kultúry, lebo podľa môjho názoru to nesúvisí nijako a budem teda rád, ak mi odpovie buď vo faktickej poznámke na moje vystúpenie, alebo keďže je navrhovateľ, tak sa môže prihlásiť do rozpravy aj po mojom vystúpení. Alebo mi môže odpovedať v záverečnom slove. Som veľmi teda zvedavý, či využije aspoň jednu z týchto možností. Ďakujem

Pán podpredseda, ja chcem len dať návrh aby sa hlasovalo o každom bode spoločnej správy samostatne. Ďakujem pekne.

Ďakujem vám veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi aby som v mene svojich poslaneckých kolegov, aj v mene svojom uviedol novelu zákona o cestnej premávke a myslím si, že presne toto je ten typ, kedy počúvame odborníkov zdola, kedy vyberáme dobré návrhy opatrení, ktoré sa nám osvedčili v regiónoch. A môžem to povedať aj na vlastnom príklade. Kedy sme tento inovatívny prvok v cestnej premávke, veľmi intenzívne testovali na trenčianskom samosprávnom kraji. Na našich autobusoch a na vozidlách cestnej správy. Naozaj sme mali veľmi pozitívne čísla, taktiež aj na žilinskej župe testovali 10 tisíce až milióny kilometrov tento inovatívny technický prvok. Našim cieľom je nenútiť tento technický prvok všetkým motoristom, ale len na základe dobrovoľnej báze, na vozidlách kategórie M, čo sú osobné a N ako nákladné vozidlá. Taktiež by som sa z tohto miesta chcel veľmi pekne poďakovať aj žilinskej univerzite, pretože toto inovatívne bezpečnostné riešenie vzniklo práve so značnou slovenskou DNA a za jeho výskumom stojí najmä žilinská univerzita, ktorá robila aj rozsiahle štúdie spoločne so zahraničnými partnermi, či už z Nemecka alebo z Rakúska a myslím si že Slovenská republika, ako automobilová veľmoc musí mať ambíciu aj na to, aby dokázala do cestnej premávky zavádzať takéto inovatívne opatrenia. Chcel by som podotknúť, že na základe výskumov žilinskej univerzity bolo jasne preukázané, že predné brzdové svetlo môže značne znížiť nehodovosť na cestách v rozmedzí do 2000 ročne. Čo by prinieslo naozaj aj vysokú úsporu na strane štátu, nakoľko by sa nemuseli platiť poplatky zdravotná starostlivosť pre tých, ktorí sú účastníkov dopravnej nehody, a tak ďalej a tak ďalej, takže ja sa naozaj chcem poďakovať vedcom, výskumníkom, žilinskej univerzite, samosprávnym krajom, ktorí toto testovali a myslím si že je to aj také naplnenie tých slov, ktoré v pléne Národnej rady Slovenskej republiky hovoril prezident Peter Pellegrini o tom, že by sme mali naozaj zavádzať inovatívne opatrenia riešenia, ktoré dokážu zlepšiť život našim občanom. V tomto prípade sa chcem poďakovať aj najväčšiemu združeniu motoristov na Slovensku, Ústrednému auto-moto klubu Slovenskej republiky, ktorý vydal pozitívne stanovisko k tejto novele zákona a taktiež aj Jednote dôchodcov na Slovensku, ktoré vydalo taktiež pozitívne stanovisko vzhľadom na to, že práve tá bezpečnosť aj chodcov v cestnej premávke, môže byť razantne zvýšená práve zavedením takéhoto inovatívneho prvku. Takže naozaj myslím si že je to zmysluplná vec, ktorá môže nájsť svojich partnerov naprieč koalíciou, aj opozíciou a budem sa tešiť v rozprave na všetky vaše vecné pripomienky. Ďakujem vám veľmi pekne. Pán predsedajúci skončil som.

Vážený pán predsedajúci v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenie uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a v gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci prosím otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci. Vážení Košičania. V prvom rade chcem povedať že obaja predkladatelia sme Košičania a môj kolega je aj mestský poslanec v mestskom zastupiteľstve Košice, pán Andrej Sitkár. My sa dlhodobo venujeme racionalizácii počtu mestských častí a som rád že náš prvotný návrh zdvihol obočie mnohým ľuďom, ktorí nečakali, mysleli si že budeme okamžite tu robiť nejaké škrty a podobné veci. Ale my sme prišli po viac ako ročnej komunikácii s Magistrátom mesta Košice, po viac ako ročnej komunikácii so všetkými platformami. Či je to Mestské zastupiteľstvo, je to rada starostov, Mestská rada, sú to právnici mesta. A využili sme aj platformu našej petície, kde sme našli spôsob, ako sa rozprávať s ľuďmi o našom prvotnom návrhu. A vyvstalo z toho niekoľko poznatkov. Prvým z nich bol ten, že ľudia dnes nemajú, z každej mestskej časti svojho mestského poslanca, ktorý by vedel možno zakývať tým hlasovaním a možno sa prikloniť k dobrým veciam pre danú mestskú časť. Hovoríme o mestských častiach od 700 obyvateľov po 38 000 a dnes je počet mestských poslancov 41. 41 nie je malé číslo na druhé najväčšie mesto, ale na druhej strane tá zastupiteľnosť z každej mestskej časti nie je zabezpečená. A tým sa obraciame na kolegov, pretože, z opozície, pretože stále hovoria o tom aby sme mali každého