39. schôdza

Vážený pán predsedajúci v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenie uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a v gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci prosím otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem, otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy ústne? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. A vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, ani pán spravodajca nechce stanovisko. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem páni. Budeme pokračovať tlačou 907, návrh poslancov Šimka a Sitkára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 401/1990 o meste Košice. Máme to prerokované vo výboroch pod rozhodnutím číslo 950. Pán poslanec Igor Šimko, bude predkladať tento návrh zákona, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci. Vážení Košičania. V prvom rade chcem povedať že obaja predkladatelia sme Košičania a môj kolega je aj mestský poslanec v mestskom zastupiteľstve Košice, pán Andrej Sitkár. My sa dlhodobo venujeme racionalizácii počtu mestských častí a som rád že náš prvotný návrh zdvihol obočie mnohým ľuďom, ktorí nečakali, mysleli si že budeme okamžite tu robiť nejaké škrty a podobné veci. Ale my sme prišli po viac ako ročnej komunikácii s Magistrátom mesta Košice, po viac ako ročnej komunikácii so všetkými platformami. Či je to Mestské zastupiteľstvo, je to rada starostov, Mestská rada, sú to právnici mesta. A využili sme aj platformu našej petície, kde sme našli spôsob, ako sa rozprávať s ľuďmi o našom prvotnom návrhu. A vyvstalo z toho niekoľko poznatkov. Prvým z nich bol ten, že ľudia dnes nemajú, z každej mestskej časti svojho mestského poslanca, ktorý by vedel možno zakývať tým hlasovaním a možno sa prikloniť k dobrým veciam pre danú mestskú časť. Hovoríme o mestských častiach od 700 obyvateľov po 38 000 a dnes je počet mestských poslancov 41. 41 nie je malé číslo na druhé najväčšie mesto, ale na druhej strane tá zastupiteľnosť z každej mestskej časti nie je zabezpečená. A tým sa obraciame na kolegov, pretože, z opozície, pretože stále hovoria o tom aby sme mali každého

===== ... je počet mestských poslancov 41. 41 nie je malé číslo na druhé najväčšie mesto, ale na druhej strane tá zastupiteľnosť z každej mestskej časti nie je zabezpečená. A tým sa obraciame na kolegov, pretože z opozície, pretože stále hovoria o tom, aby sme mali každého proporčne zastúpeného, každý, aby mal svoj nediskriminačný prístup k tomu, aby vedel o ňom niekto rozhodovať cez toho mestského poslanca. Ale dnes tomu tak nie je, a preto náš návrh vypočul aj ľudí, ktorí nám v uliciach povedali: "Chceme aj my, menší v malých mestských častiach mať svojho mestského poslanca.". Mnohí z nich netrvali na starostovi, ale chceli, aby mali toho mestského poslanca. Ak sme pri starostoch, tak 22 mestských časti v Košiciach je slovenský unikát určite. Pretože len Bratislava ich má 17 a tiež má lex specialis - zákon o meste Bratislava. Košice majú 22, Bratislava má 17 mestských častí. Do druhého čítania navrhujeme aj pozmeňujúci návrh, ktorým by sa zabezpečilo, aby v každej mestskej časti bol zabezpečený mestský poslanec v danom volebnom obvode. A práve je to prevzaté zo zákona o meste Bratislava, ale poďme aj k tretej časti. A tá je viceprimátor, ktorého navrhujeme v merite prvého čítania. A to je tiež odpoveď na to, kde sme diskutovali, aj so starostami, s mestskými poslancami, ale aj s občanmi pol roka dozadu alebo trištvrte myslím, že to bola jar. A mali sme verejné stretnutie s obyvateľmi, bolo to aj s katedrou politológie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a tam sme preberali naozaj široké spektrum, nebolo politické, bolo naozaj samosprávne. A to spektrum názorov odpovedalo aj na to, že mesto Košice dnes nechce racionalizovať, pretože dnes nikto nevidí, že by niekto vyvíjal aktivitu aktívnu. Teda, že či niekto manažérsky riadi tieto procesy a podobne. A to je odpoveďou aj do klubu, jedného z najväčších by som povedal oponentov súčasného vedenia. Pretože argumentovali, že dnes to nikto neriadi. Tak my dávame odpoveď, dajme tam viceprimátora, ktorý bude z radov poslancov. Bude to človek, ktorý sa bude zodpovedať ľuďom a bude sa zodpovedať hlavne aj vedeniu mesta a rozpočtu, ktorý má šetriť. Pretože šetrenie je dnes možné z nákladov 8,7 mil. eur. A týchto 8,7 mil. eur sú náklady na chod mestských časti v meste Košice. Ak si to predstavíte pokope za štyri roky môže to byť úspora z balíka nejakých 35-36 mil. eur. A to už je celkom dobrá kopa peňazí, za ktoré sa môžu robiť multifunkčné haly za ktoré sa môžu dať dokopy školy, škôlky alebo súvislé opravy chodníkov a ciest ktorých nikdy nie je dosť, samozrejme. Ale toto má byť aj odpoveďou na elektronizáciu a počet mestských častí je závislí aj od toho akú bude mať odozvu tento novodobý systém keď to tak nazvem. Lebo tá elektronizácia má určité etapy. A tak, ako je naplánovaná od roku 2030 táto reforma, tak my dnes hovoríme o tom, že ten občan, aj z malej mestskej časti z väčšej bude môcť veľa vecí vybaviť online. Bude tie veci, ktoré sa dennodenne má potrebu riešiť na mestskej časti riešiť v tej istej budove, kde dnes mestská časť je, ale už len s jednou pracovníčkou, ktorá dnes bude mať na starosti počítač komunikáciu s magistrátom, komunikáciu s mestskou časťou. A v tejto budove budú môcť ľudia naďalej vykonávať nejaké voľnočasové aktivity. Či je to stretnutie Klubov jednoty dôchodcov, či je to stretnutie krúžkov žiakov, alebo čokoľvek na ambulantné predaje, a čo môže priniesť nejaké financie do mestskej kasy. V neposlednom rade aj toto stretnutie s občanmi, táto petícia, tá platforma, ktorú sme si vybrali odzrkadľuje aj sociálny prístup k reforme. Preto tá reforma nenastúpi v 2026 roku, ale v druhom čítaní bude komunikovaná aj pozmeňovákom s magistrátom mesta Košice, samozrejme s ministerstvom vnútra a odborom legislatívy a práva, na úrovni Národnej rady. A zabezpečí to, že prechod kompetencií, prechod práv a povinnosti, vzťahy zmluvné vo vzťahu k eurofondom a akékoľvek riziká budú vyčistené. A budú vyčistené tak, aby nedošlo k finančným škodám a zároveň, aby bol naplnený účel racionalizácie počtu mestských častí. Pretože 80 a viac percent obyvateľov sa podľa prieskumu, aj denníka, ktorý v Košiciach pôsobí, vyjadrilo za menší počet starostov, aj poslancov v miestnych zastupiteľstvách, kontrolórov, prednostov, rôznych vice-starostov a aparátov. Len pre porovnanie na magistráte v Košiciach robí okolo 500 ľudí, v odborných útvaroch, právne, životné, organizačné, kde aký odpor je tam asi deväť útvarov. No, ale aj na mestských častiach v 22 územných jednotkách robí tiež okolo 500 ľudí. My si uvedomujeme, že ľudský kapitál je v dnešnej dobe to najcennejšie, čo samospráva môže mať, a preto navrhujeme v druhom čítaní, aby tá zmena bola pozvoľná. Aby tá zmena bola od roku 2030 a do roku 2030 by práve viceprimátor ten manažér, ktorý má na starosti procesy na magistráte ktorý má na starosti aj tú zodpovednosť voči ľuďom. Mohol v rámci aj analýzy, ktorú dnes mesto Košice dalo spracovať za asi 300 000 eur z eurofondov Univerzite Komenského v Bratislave, potom ako skrečovali spôsob pridelenia v Košiciach ÚPŠ-ke a myslím, že ekonomickej fakulte TUKE. Tak má napĺňať presne racionálny spôsob nakladania aj s majetkom, aj so všetkým, čo k tomu patrí, analýzy zmlúv, analýzy všetkých dopadov, ale aj stop stavy na prijímanie zamestnancov. A hovorím to preto, že viac ako 30 rokov mnohí ľudia robia na mestských častiach a sú ľudským kapitálom, ktorý sa poviem to takto veľmi ľavicovo, my si nedovolíme tých ľudí hodiť na dlažbu. A ak niekto je vo veku kedy má prirodzene odísť do dôchodku do piatich rokov, je to úplne myslím si, že sociálny princíp. Na druhej strane, ak vyššia inštancia mestskej časti teda tá nová územná jednotka bude pripravená na prevzatie kompetencií a na prevzatie agendy, tak tým stop stavom sa docieli, že prechod určitej agendy prejde na tú vyššiu jednotku a tým pádom sa negenerujú do budúcnosti rôzne záväzky na odstupné, odchodné a vyššie náklady. Len pre porovnanie 8,7 mil. eur je ročný náklad na mestské časti, ich chod a personál. Ak by sme dnes chceli 400 ľudí poviem to takto, dať mimo tohto systému, tak tie náklady na odstupné a odchodné budú cez 10 mil. eur. Čiže účel by to nesplnilo, to šetrenie prvotné, a prvé dva roky by naozaj rozpočet myslím si, že kľakol a nemal by z toho radosť ani akýkoľvek primátor, ani akákoľvek mestská kasa. Dnes sme boli na ministerstve vnútra prejednať náš návrh zákona a stretli sme sa s nejakými drobnosťami, ktoré budeme musieť ešte vyladiť. Chcem povedať, že komunikujeme s mestom Košice na týždennej báze, a zároveň do pozmeňujúceho návrhu, ktorý sa týka nie ústredného orgánu štátnej správy, ale mesta Košice, samosprávy komunikujeme tak, že dnes 5 z 10 bodov pozmeňujúceho návrhu, ktorý cizelujeme poviem to takto z pera mesta Košice. Takže ja verím, že dôjde k racionálnej zhode. Dôjde k postupnej zmene a k rovnoprávnosti kompetencií. Pretože dnes 22 starostov má konflikt aj v tom, že nemajú rovnaké práva, nemajú rovnaké povinnosti, ale na druhej strane nemajú ani dostatok peňazí na to, aby svoje povinnosti vedeli naplniť. A toto je dnes zásadný problém, a bohužiaľ aj konflikt. My sme to na tej Rade starostov videli, a je tam výrazné pnutie. A musím povedať, že niekto to robí dobre, aby rozdeľoval celé spektrum a nakoniec vyšiel s tým ako, z toho celého ako víťaz. Ale mňa prekvapila jedna zásadná vec a to bola poznámka a dosť osobný útok pána viceprimátora z magistrátu mesta Košice, pána Marcela Gibodu, ktorý je nominantom SaSky v tejto inštitúcii. On povedal, že čo ideme šetriť, veď máme im dať viac peňazí z úrovne štátu a podobne. A keď nie viac peňazí, tak máme radšej robiť na tom, aby okolité obce boli pričlenené ku Košiciam a naplnili mestskú kasu. Čiže mne to pripomínalo nejaký princíp anexie, ktorú paradoxne z tejto liberálnej formy strany alebo z liberálnej strany práve ich nominant chcel živiť. A toto je pre mňa neprípustné. Takže posielam odkaz do Košíc, my to urobíme racionálne, my to urobíme systémovo, tak aby ľudia nepadali na dlažbu, ale tak aby sa šetrilo. V neposlednom rade určite príde otázka, že prečo 51 poslancov, namiesto 41 poslancov. No práve preto, aby sme nenarúšali systém dnešného prerozdeľovania mandátov, ale aby sme zabezpečili tým 10 mestským častiam z 22, ktoré sú malé, ktoré sú dnes diskriminované a ich obyvatelia nám to povedali, aby mali toho svojho zástupcu v mestskom zastupiteľstve a tak aby sa šetrili peniaze. To zabezpečíme tak, že zmeníme koeficient násobku minimálnej mzdy z 15 násobku, na nižší pri určitom pohľade na 10 násobok dôjde až ku 30 ročnej úspore. Čiže dnešný balík bude distribuovaný medzi väčší počet poslancov. Následne bude ešte aj ušetrený väčší balík peňazí, ako je to dnes. Ruka v ruke s tým ministerstvo vnútra malo poznámku aj na to, aby bol menší koeficient pri miestnych poslancoch. Ak dôjde k racionalizácii podľa modelu, ktorý dnes komunikujeme, dôjde k zníženiu o 30 až 40% aj miestnych poslancov, pri novom modely mestských časti takže nebojte sa Košičania, šetriť budeme, šetriť budeme vaše peniaze a urobíme všetko pre to, aby ľudia neprišli skrátka, aby sa tieto peniaze dali investovať naspäť do služieb a naspäť do všetkého, čo investície v Košiciach vyžadujú. Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Záhorčák je spravodajcom, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu, nech sa páči máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 907. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, v zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 950 zo 14. augusta 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní, prosím pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu, konštatujem, že som dostal tri písomné prihlášky. Pán poslanec Dubovický, Lackovič a Dostál. Prvých dvoch poslancov tu nevidím, takže im prepadá poradie. Pán poslanec Dostál tu je, takže má priestor, nech sa páči.

Vážené kolegyne, kolegovia rokujeme o návrhu poslancov na novelu zákona o meste Košice, a dovoľujem si upozorniť na drobné paradoxy, ktoré v nej vidím a ktoré sú v nej obsiahnuté. A deklaruje sa ňou snaha o racionalizáciu usporiadania samosprávy na území mesta Košice, kde v súčasnosti existuje 22 mestských časti. Čo ako pán predkladateľ povedal, že výrazne väčšia Bratislava má 17 mestských časti. Košice majú 22 mestských časti. Prešov trochu menší, nemá mestské časti, na úrovni ktorých by bola samospráva. No a tá racionalizácia má zrejme smerovať k zníženiu počtu mestských častí tým ste argumentovali, ale paradoxne v tom návrhu zákona, ktorý v konečnom dôsledku má viesť k zníženiu počtu mestských časti sa akurát zvyšuje počet námestníkov primátora z dvoch na troch, čiže o polovicu, a zvyšuje sa počet poslancov zo 41 na 51. A teda upozorňujem, že mestské zastupiteľstvo...
===== ... viesť k zníženiu počtu mestských častí sa akurát zvyšuje počet námestníkov primátora z dvoch na troch, čiže o polovicu, a zvyšuje sa počet poslancov zo 41 na 51. A teda upozorňujem, že mestské zastupiteľstvo Bratislavy má 45 poslancov. Čiže Košice po tej racionalizácii budú mať mestské zastupiteľstvo, ktoré bude mať o šesť poslancov viac ako mestské zastupiteľstvo hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, čo sa mi zdá tak trochu paradoxné. Rozumiem tomu vysvetlenie, že teda každá mestská časť by chcela mať zastúpenie v mestskom zastupiteľstve, ale teda platí to pre súčasné mestské časti a teda keď sa ich počet zníži, tak potom bude možné znížiť aj počet poslancov alebo, alebo teda ako je to myslené, prečo na jednej strane sa vychádza v ústrety tej predstave, predstave, že každá mestská časť má mať zastúpenie na úrovni mestského zastupiteľstva, na druhej strane má tá zmena viesť k redukcii počtu, počtu mestských častí, to je ako keby to išlo proti sebe. Rozumiem aj tomu, že úlohou nového námestníka primátora bude príprava tej racionalizácie, ale teda som presvedčený, že toto tiež nie je nejaký nevyhnutný predpoklad pre to, aby sa k racionalizácii pristúpilo. Čiže to je čo sa týka obsahu návrhu zákona a deklarovaného zámeru.
Druhý paradox, o ktorom som teda pôvodne nechcel hovoriť, ale dozvedel som sa o ňom až z vystúpenia pána predkladateľa, je, že je tu pripravovaný nejaký pozmeňujúci návrh, dokonca že bude mať desať bodov alebo zatiaľ má desať bodov, a je to pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorý má tri body. Čiže toto je značne neštandardný prístup k tvorbe legislatívy, ja som si pre istotu skontroloval v programe, že či sme v prvom čítaní alebo v druhom čítaní, lebo, lebo viackrát ste sa odvolali na ten pripravovaný pozmeňujúci, pozmeňujúci návrh a teda o pozmeňujúcich návrhoch sa obvykle v prvom čítaní nehovorí, hovorí sa o nich, o nich až v druhom čítaní, tak sa priznám, že celkom nerozumiem tomu postupu, že keď väčšina obsahu toho, čo chcete v tom zákone schváliť na konci ešte stále tam nie je, že prečo ste ten návrh, návrh predkladali, prečo ste to, čo, o čom teraz rokujete, že bude v pozmeňujúcom návrhu, nedali do návrhu zákona, mohla byť o tom, o tom diskusia už teraz, mohlo sa už teraz hovoriť o tom, čo všetko chcete zmeniť, videli by to, videli by to ľudia, takto sa to dozvedia, dozvedia až v druhom čítaní, ktoré, keďže medzi septembrovou a októbrovou schôdzou bude taký veľmi malý rozostup, lebo takto o dva týždne už budeme, už budeme zrejme rokovať na októbrovej schôdzi, čiže tam ani nie je tých 30 dní, ktoré býva vyhradené na druhé čítanie. Tak priznám sa, že nerozumiem tomu prístupu, že predložíte niečo, o čom už vopred viete, že to budete zásadným spôsobom meniť a dopĺňať hlavne, lebo je rozdiel, že predložíte návrh zákona, ktorý má dvadsať strán a potom tam ešte päť strán pomeníte a doplníte, a je rozdiel, že predložíte návrh zákona, ktorý má tri body a potom tam ešte ďalších desať, možno viac doplníte. To preborníkom v tejto disciplíne bol pán poslanec Michelko s jeho novelami zákonov, ktoré sa týkali kultúrnych fondov a ďalších kultúrnych inštitúcií, že dal nám tu nejakú prázdnu schránku, nejaký jedno-, dvojbodový bod, o ktorom sa v zásade ani nedalo hovoriť, lebo, lebo buď tam bolo niečo iba naznačené, alebo tam bola nejaká neškodná zmena, ale všetci vedeli, a ani on to nezakrýval, že v druhom čítaní prídu tie zásadné zmeny. Tak sa pýtam, že prečo takýto prístup a prečo nedávate už do prvého čítania obsah tých zmien, ktoré chcete schváliť.
No a v tejto súvislosti by som mal dve otázky, ešte okrem týchto paradoxov, ktoré som si všimol, jednak, že či sa tento prístup nejakým spôsobom premietne aj do postoja vládnych strán k téme komunálnej reformy alebo municipalizácie vôbec, alebo teda je to iba špecifikujem Košíc, ktoré chcete ako Košičania riešiť alebo si, alebo vnímate tú realitu rozdrobenosti samospráv aj celoslovensky, lebo chápem, že Košice keď ich porovnáte s Bratislavou, tak je tam viacej mestských častí napriek menšiemu počtu obyvateľov a môže sa to zdať rozdrobené, ale, ale samospráva v území je ďaleko rozdrobenejšia, máme tu veľmi veľký počet úplne malých obcí, ktoré nie sú schopné vykonávať, vykonávať svoje funkcie tak, že by poskytovali nejaké služby občanom a vlastne strovia svoj rozpočet iba na vlastnú, vlastnú prevádzku. Tak to ma, ja chápem, že to nie je predmetom toho návrhu zákona, ale že či v rámci vládnej koalície vnímate aj túto tému a mienite sa ňou nejako zaoberať.
A druhá otázka nad rámec toho návrhu zákona je téma, ktorú, o ktorej sa pred pár týždňami hovorilo, ak som teda dobre pochopil, tak ten váš návrh je mienený ako príprava na reformu, ktorá sa udeje vo volebnom období 2006 – 2030, čiže či už tá redukcia mestských častí by mala nastať (reakcia navrhovateľa), bude... (reakcia navrhovateľa), áno, čiže, čiže ja si len chcem ujasniť, že či som dobre pochopil, ako je to myslené. Čiže od roku 2026 by sa mali udiať tieto zmeny, ktoré sú obsiahnuté v návrhu zákona, ktoré budú v pozmeňujúcom návrhu, a potom od roku dvetisíc.. a tým sa podľa vás vytvoria predpoklady, aby sa od roku 2030 redukoval počet mestských, mestských častí. Len teda že či som dobre pochopil, že hovoríme o voľbách v roku 2026, lebo boli tu také šumy, ktoré vlastne aj strana SMER potvrdzovala, že sa uvažuje o odklade komunálnych volieb o rok, teraz v roku 2026 na rok 2027, čo teda podľa mojich vedomostí nie je možné spraviť bez zmeny ústavy a aj to by bolo tak na hrane, na hrane ústavnosti. Ale teda budú voľby v roku 2026, áno? To sa len spýtam, teda ak mi odpoviete, odpoviete, ak mi neodpoviete, neodpoviete.
Ďakujem.

Keďže páni Dubovický a Lackovič stále nie sú v sále, pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Zjavne pán navrhovateľ chce ešte povedať a vyjadriť sa k rozprave záverečným slovom.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega Dostál, zareagujem na niektoré veci, ktoré ste mi adresovali. Vidiecke sídla a to, že na východe, tu na západe, v Bratislave si to ani neviete predstaviť, že obec môže mať 117 obyvateľov alebo 40 obyvateľov, alebo 38 obyvateľov a starosta, bohužiaľ, nemá financie ani na verejné osvetlenie, nieto ešte na svoj plat, tak budú musieť prejsť nejakou racionalizáciou a mať možno nejakú strediskovú zónu, kde, kde budú môcť byť, mať svojho starostu a ten rozpočet už bude trošku voľnejší, ale to necháme na ministerstvo vnútra, na ich spôsob riešenia tejto veci a myslím si, že Michal Kaliňák je výrazný odborník na tieto procesy v samospráve.
Ja sa dotknem stanoviska ministerstva financií, ktoré, samozrejme, racionálne predpokladalo, že ak je väčší počet poslancov, tak bude väčší rozpočet, my sme práve boli vyladiť tento prístup na magistráte v Košiciach, je to paragraf, ktorý pojednáva presne o tom, koľko násobok môže byť maximum príjmu poslanca v danom roku a ten ak bude správne redistribuovaný, tak väčší počet poslancov dostane rovnaký balík, resp. balík, z ktorého sa rozdelia, bude dané zadosť demokracii a je to podaná ruka ľuďom, ktorí naozaj v mestských častiach žijú a mestského poslanca dnes nemajú. A ako politik určite viete, v Bratislave väčšinou prechádzajú tiež veci, ktoré sa vyjednali na mestskom zastupiteľstve, ale mestské časti v Bratislave majú výrazne iné kompetencie. Okrem iného, okrem tých investičných a prevádzkovanie škôlok a škôl a podobných majú aj možnosť si, samozrejme, vybrať dane či už za nehnuteľnosti, za psa alebo tie poplatky, ktoré, ktoré tam majú okrem stavebných úradov a ďalších vecí, majú svoje kompetencie. V Košiciach to tak nie je, je zopár vybraných mestských častí, ktoré to majú, bohužiaľ, historicky sa dalo zadosť nejakému spôsobu nakladania s politickou mocou a toto je dnes výsledok toho. Ale v neposlednom rade práve ten aparát, ktorý môže magistrát poskytnúť, a ten námestník, politicky zodpovedný ľuďom a manažérsky zodpovedný vedeniu, je nástroj na to, aby doručil výsledok, aby do roku 2030 rešpektoval aj analytické výstupy z analýzy, ktorú majú dodať aj akademici, aj široká verejnosť a diskusia, a práve jeden z bodov prvotného návrhu hovorí o jeho kompetenciách. Čiže využívame to, že mesto Košice má svoj zákon, využívame to, že dnes nemôže o svojom osude alebo o svojich pomeroch rozhodnúť mestské zastupiteľstve, pretože Ústavný súd pozastavil účinnosť dvoch paragrafov, ktoré sa tu prijali v roku 2023, paradoxne vtedy ste boli, myslím, že štátnym tajomníkom na ministerstve spravodlivosti.
Myslím, že som naplnil všetky informácie, ktoré ste odo mňa požadovali, ak som na niečo zabudol, tak potom doplním v druhom čítaní, ale naším partnerom na debatu v tomto, ak nejde o rozpočet, je ministerstvo vnútra z hľadiska procesnosti a gerstorskosti, ale na druhej strane prvotným partnerom je mesto Košice a tá samospráva, ktorej sa týkajú tieto opatrenia. A ja som veľmi rád, že na poslednej výjazdovej vláde sa prijalo aj uznesenie vlády, budem citovať, je to uznesenie C30: „Zabezpečiť súčinnosť orgánov štátnej správy a samosprávy Košíc na racionalizácii v zmysle dlhodobej stratégie znižovania výdavkov na chod aparátov úradov, racionalizácie dvojstupňovej samosprávy v meste Košice, dlhodobej konsolidačnej politiky Slovenskej republiky a odstránenia rozdielov mestských častí v kompetenciách." Tá posledná pasáž hovorí presne o tom, že dnes malá mestská časť nemá peniaze na veci, ktoré by vedela veľmi efektívne zabezpečiť a tá väčšia tiež mnohokrát nemá, až na zopár, možno dve-tri výnimky.
Takže toto je naozaj vec, ktorú berieme vážne, my sme vypočuli aj volanie vedenia mesta, aj volanie ľudí, aj starostov, aj poslancov, aj ľudí, ktorí sa dnes nevedia dohodnúť, a my to nechceme nechať na politickom hašterení, ale vytvoriť priestor naozaj preto, aby sa táto téma pohla a aby sme ju čistým spôsobom, zákonným spôsobom dostali do toho rámca, ktorý je pre mesto Košice a Košičanov aj z hľadiska dlhodobej stratégie znižovania výdavkov, ale aj tých služieb ľuďom najefektívnejší.
Ďakujem vám veľmi pekne a chcem poprosiť kolegov a kolegyne o podporu tohto poslaneckého návrhu s mojím kolegom.