39. schôdza

Jedným z problémov skráteného legislatívneho konania je, že nie je dostatočný priestor na diskusiu a to súvisí aj s tým teda, že sa skracuje čas, že tu nie je čas medzi prvým a druhým čítaním a že, že aj keď poslanci dlho diskutujú, tak dookola opakujú opoziční poslanci to isté, hovoria svoje výhrady, kladú otázky a nedostanú na ne odpovede ako som nedostal minulý týždeň na tie moje otázky odpovede ja, ale druhý problém je, že nie je priestor na normálnu diskusiu vo výboroch, lebo keď je zákon v normálnom legislatívnom procese, tak medzi zasadnutiami, medzi schôdzami Národnej rady sa koná zasadnutie výborov a na tých výboroch obvykle je dostatočne veľký priestor na to, aby poslanci, členovia výboru, či už s ministrom, ministerkou alebo so štátnymi tajomníkmi diskutovali do väčšej hĺbky o tom návrhu zákona, pýtali sa, len v situácii, keď sa všetko deje na jednej schôdzi, tak nie je ani veľký priestor pre, pre rokovanie výborov. Spomeniem moju skúsenosť, ústavnoprávny výbor k tomuto návrhu zákona bol zvolaný na piatok na 16-tu hodinu. Na zasadnutie ústavnoprávneho výboru z poslancov, členov výboru prišli pani podpredsedníčka výboru Plevíková a ja, čiže výbor sa nekonal a to, čo je inak prirodzený priestor na diskutovanie takýchto otázok a možno je to primeranejšie hovoriť o niektorých veciach vo výbore ako v pléne, jednoducho, odpadá, lebo skrátení legislatívne konanie.

Týmto sme vyčerpali zoznam všetkých písomne prihlásených poslancov a poslankýň, preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto ústne? Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne a štyria prihlásení, prvý pán poslanec Viskupič.

Týmto sme vyčerpali zoznam všetkých písomne prihlásených poslancov a poslankýň, preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Štyria prihlásení, prvý pán poslanec Viskupič.

Ďakujem pekne za slovo vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, no skrátené legislatívne konanie, zasa celé je to celé vo veľkej rýchlosti s prílepkami, tomu sa už ani ja nechcem venovať, myslím že predrečníci to povedali podľa mňa dostatočne. Ja sa skúsim zasa venovať tomu, čomu s tu fakt veľmi málo venujeme. Áno, ja rozumiem, je to populárne, je to do nejakej miery samozrejme aj potrebné, je to aj populistické proste, debata je áno, energopomoc ide 435 mil. občanom. 90 % plus, Robert Fico pre istotu hovorí 95 % plus, aby nedajbože žiadneho svojho voliča nevynechal, aj toho bohatého, ale vôbec sa tu nehovorí skutočne o tej prvej časti príbehu. O tom, že tých 435 mil. nezvesila pani ministerka zo skrine, ani ich neobrala zo stromu a ani ich nevytlačila na tlačiarni. Jednoducho tie peniaze treba niekomu zobrať. A môžme sa teraz baviť o tom, či sa to zoberie európskym daňovým poplatníkom, alebo tým slovenským alebo aj aj, výsledok je stále rovnaký. Ľudia sa musia na to zložiť a teda nejakým ľuďom sa to dá. Ale to nie sú, že ešte to by sa možno dalo pochopiť, že jedni ľudia sa zberajú a tým druhým, ktorí potrebujú sa to dáva. To je solidarita, to inak máme aj my v názve. Ale tu je to o tom, že 95 % plus, alebo 90, 95 % ľudí to má dostať a jednoducho ale tiež sa to aj všetkým berie. Ja použijem príklad. Zdravotné odvody práve zvýšila aktuálna koalícia, zvýšila ich o jeden percentuálny bod, je to asi 360 mil. eur. Zaplatia ich všetci zamestnanci, zaplatia ich všetci SZČO, to znamená živnostníci aj všetci ostatní. To znamená zasa s prehľadom môžeme povedať, že 90 % plus ľudí tieto odvody zaplatí a tieto peniaze, týchto 360 mil. odvedie do štátneho rozpočtu, resp. teda do verejných rozpočtov. No dobre, to je jedna časť a ešte použijem 86 mil., čo je tá jedna štvrtina potravín, ktorá sa presúva z 19 % DPH na 23 % DPH. To by malo byť podľa výpočtov ministerstva financií 86 mil. Keď to celé zrátam, tak je to 446 mil. sa ľudia vyzbierajú a na energopomoc 435 rozdáte. Takto by to bolo jedna k jednej. Takto by sme ešte mohli povedať, že teda sa ľudia vyzbierali a dá sa. No, realita je tá, že ešte k tomu by som tu mohol menovať za ďalšiu miliardu ďalších vecí, ďalších zvýšení daní, odvodov, všetkého, čo sa musia ľudia zložiť. Takže realita je tá a bohužiaľ tak to funguje, že väčšinou sa ľudia vždy podstatne viac vyberú a všetci a podstatne menej sa im dostane naspäť. Čiže toto je to, voči čomu mám tú základnú výhradu a chcem tu povedať, že takto by to nemalo byť. Som presvedčený, že správne riešenie by bolo nezvyšovať zdravotné odvody, nezvyšovať DPH a prísť sem s energopomocou pre skutočne pre 10, 15 % domácností, ktoré sú na tom najhoršie a ktoré to reálne potrebujú. To by bolo normálne správne riešenie, ktoré podporí ekonomiku a zároveň pomôže chudobným. No, nestalo sa, ale toto riešenie, ako ho máme práve má ešte ten problém, že ja sa dosť bojím, že práve či tých 10 % tých najchudobnejších či vôbec niečo dostane. A ak dostane, dostane veľmi málo a tým pádom sa to len nedáva do režimu, že tu mi to zoberú a tu mi to vrátia, ale tí najchudobnejší, tí skutočne všetci zaplatia DPH, pretože jednoducho aj títo ľudia kupujú potraviny a všetci zaplatia zdravotné odvody, pretože aj samozrejme aj chudobní ľudia chodia do práce. Ale sa obávam, že tých možno 10 % alebo nejaké percento najchudobnejších sa vôbec nedostane k tej pomoci, pretože nikde tam nečítam o tom, že už to tu viackrát bolo spomínané, ten kto kúri drevom, tam nie je žiadna energopomoc, ktorá by sa viazala, že vám niekto zadotuje cenu dreva. Kúri sa, možno je to divné tu u nás v Bratislave, ale kopu ľudí stále kúri ešte aj uhlím. Ďalšia vec proste, kde títo ľudia sa nedostanú. Potom je tu možno nejaké množstvo ľudí, ktorí sa vôbec k tomu nedostanú, lebo proste sa nejak nekvalifikujú kvôli rôznym ďalším problémom s bývaním, so všetkým. Čiže ten problém je ten ešte ďalší, že hrozí, že tí najchudobnejší sa skutočne k tej pomoci vôbec, vôbec nedostanú. Ďalšia mrzutosť je tá, že človek by čakal, že teda keď sa bavíme o adresnej o energopomoci, že ten zákon bude definovať, že čo je to tá energetická chudoba, ako je tá domácnosť, kedy vlastne je energeticky chudobná, alebo v energetickej núdzi alebo teda potrebuje tú dotáciu, to tam tiež vôbec, vôbec, vôbec nie je. No a posledná vec, ktorej sa stihnem venovať je to, že nielenže sa teda zoberie a dá, ale bohužiaľ sa vždy pri takýchto operáciách veľa peňazí minie, stratí, je tam potenciál na korupciu, jednoducho tuto bude treba vymyslieť ale že obrovský softvér, ktorý to celé dokáže zúradovať, ktorý vytlačí tie milióny listov, alebo pošle tie milióny potrebných e-mailov. Bude tam treba urobiť obrovský zásadne dôležitú ochranu týchto čísel. To nehovorím ja, hovoria odborníci na IT zabezpečenie, že je to fakt veľmi, veľmi nebezpečné, to množstvo tých informácií a zároveň je to drahé, aby sa to ochraňovalo. Takisto samozrejme množstvo úradníkov sa tomu bude venovať. Aj v písomnej rozprave som rozprával o tom, že vlastne okresné úrady dostanú nový odbor. Tam samozrejme budú musieť byť noví zamestnanci, to zasa bude stáť financie, tí budú riešiť otázky okolo toho, reklamácie okolo toho. Tento zákon vytvára vôbec vlastný systém, akoby tých reklamácií alebo teda keď človek nesúhlasí s tým. Akože skutočne, že toto takto by to byť nemalo. A potom ešte aj keď dostane tá skutočne chudobná domácnosť, lebo skutočne sú ľudia, ktorí majú hlboko do vrecka, dôchodcovia, ktokoľvek, ktorí už dnes kúria na 16 stupňov, robia všetko tak, aby čo najmenej zaplatili na energie, čiže tí už dnes šetria, ale tí tu pomoc dostanú v najnižšej hodnote vo finále, lebo však bude sa úmerne brať ich skutočný k dnešnej spotrebe, alebo teda tomu, kde žijú. A zasa do tých 95 % fakt padnú práve tí bohatší, čiže toto sú všetko argumenty, ktoré jednoducho z tohto celého robia podľa mňa morálny hazard. Jednoducho priemerne chudobnejší sa budú skladať vlastne na pomoc pre bohatších, presne takto by to byť nemalo. Aby som len nekritizoval, tak sme pripravili v Saske jeden pozmeňujúci návrh, ktorý teda, keď už nemáme moc to samozrejme celé, lebo ja som presvedčený, že toto je neopraviteľné a že by to malo byť úplne inak, tak skúsiť to aspoň vylepšiť. Dávam tu dva návrhy, dva nové paragrafy, s ktorými sa podľa mňa nedá nesúhlasiť a dávam možno aj pani ministerke na zváženie, či by skutočne nepodporili aj koaliční poslanci tento pozmeňujúci návrh. No jeden paragraf teda je limit prevádzkových výdavkov a vyhodnotenie efektívnosti. To znamená, teda dávam pozmeňujúci návrh, ktorý by zaviazal vládu, teda resp. ministerstvo hospodárstva, aby sa dalo nejaké percento, ktoré vlastne bude znamenať, že koľko môže tá energopomoc stáť. Úplne príklad, aby sa nestalo, že keď sa pomôže 95 % domácnostiam, aby celý ten manažment toho celého nestál že ďalších 10 % hodnoty, tým pádom by sa táto pomoc stala drahšia, ako plošná bez nejakých týchto veľkých, veľkej business intelligence, ktorú do toho chcú dať. Takže jednoducho navrhujem v tomto pozmeňujúcom návrhu, aby tam bol strop nákladov, ako teda percento z tej sumy, ktorou sa ide pomôcť a to by mohli byť maximálne náklady na tú pomoc. Riešim to tam samozrejme aj tak, že ten prvý rok viac, lebo však áno, chápem, že sa niečo musí vytvoriť a potom ďalšie roky menej. No a B, teda ďalší paragraf je, aby bola vláda zaviazaná a ministerstvo hospodárstva, následne vláda bola zaviazaná, vypracovať správu o efektívnosti, aby jednoducho potom následne do Národnej rady sem prišla správa a vyhodnotila sa, komu bolo pomožené, ako sa pomohlo, koľko to celé stálo, jednoducho aby si tu vedela koalícia, akákoľvek jedného dňa bude, aby vedela posúdiť, či to celé bolo efektívne a či to skutočne pomohlo tomu, komu to má pomôcť, ale aj opačne, či sa neminuli zdroje daňových poplatníkov na pomoc niekomu, kde to skutočne efektívne nebolo. Takže toto je odôvodnenie môjho pozmeňujúceho návrhu. Poprosím pána predsedajúceho o zastavenie času a prečítam samotné znenie pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o adresnej energopomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1009)
V čl. I, sa za § 13 vkladajú nové § 14 a 15, ktoré znejú:
§ 14
Limit prevádzkových výdavkov a vyhodnotenie efektívnosti
(1) Prevádzkovými výdavkami systému adresnej energopomoci sú najmä výdavky na vývoj, prevádzku a údržbu informačných systémov, spracúvanie údajov, personálne zabezpečenie, komunikáciu s príjemcami, zmluvné služby a audit.
(2) Prevádzkové výdavky podľa odseku 1 nesmú v kalendárnom roku presiahnuť 3 % z celkového objemu finančných prostriedkov skutočne vyplatených na adresnú energopomoc v danom roku; v prvom kalendárnom roku účinnosti tohto zákona najviac 4 %.
(3) Vykonávací predpis podľa tohto zákona nesmie rozšíriť alebo obísť limit prevádzkových výdavkov podľa odseku 2.
§ 15
Správa o efektívnosti adresnej energopomoci
(1) Ministerstvo hospodárstva do troch mesiacov po uplynutí 12 mesiacov účinnosti tohto zákona zverejní Správu o efektívnosti adresnej energopomoci a súčasne ju predloží Národnej rade Slovenskej republiky.
(2) Správa obsahuje najmenej:
a) celkové prevádzkové výdavky a ich podiel podľa § 14 ods. 2,
b) počet obslúžených domácností a jednotkové prevádzkové náklady na domácnosť,
c) porovnanie celkových nákladov systému s referenčným scenárom plošnej pomoci pri rovnakom rozsahu podpory a použitú metodiku.”.
Nasledujúce paragrafy sa primerane prečíslujú.
Ďakujem pekne pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne pán poslanec. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Šmilňák.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegovia, pani kolegyňa. Dovoľte mi k tejto veci pár poznámok. Najprv sa vráťme na sekundu do minulosti. Keď som bol malý chlapec, tak som počul strýka s otcom sa rozprávať, že nebudzem doma bo idzem na manebre a ja som nerozumel tej vete dlho, že idzem na manebre, čo to znamená, potom až neskôr som prišiel na to, že idem na manévre po slovensky a manévre to znamenalo nejaké vojenské cvičenie tých, čo boli záložáci, čo boli vojaci v zálohe. Potom som sa dozvedel, že strýko je dokonca kapitán. A prečo o tom hovorím, dneska ste mi pripomenuli pani ministerka môjho strýka, taká milá spomienka, keďže na hospodársky výbor dneska ráno došiel pán Kaliňák a ku zákonu o energopomoci teda prilepil niečo, čo má riešiť naše aktívne zálohy, teda niečo, čo v minulosti sme poznali ako nejakých vojakov v zálohe alebo záložákov. A je pomerne absurdné, že o tom dnes hovoríme pri úplne inom zákone, ale to tu už bolo spomenuté. A teraz ako sa ten zákon volá. Ten zákon sa volá, že zákon o adresnej energopomoci. Tak mi dovoľte najprv povedať, že čo to znamená adresnej. Slovo adresnej znamená, že ak bývate na jednej zo 190 tis. adries, alebo na jednej zo 190 tis. adries, kde sa kúri drevom, uhlím, drevenými peletkami alebo briketami, tak vás sa tá energopomoc netýka. A potom je klamstvo, že tá energopomoc sa bude týkať možno až 95 % domácností, nebude, lebo asi 8 % slovenských domácností kúri tuhým palivom. Čiže prvá vec čo je adresné na tomto zákone je, že ak bývate na adrese, kde sa kúri s tuhým palivom, tak vás sa tá energopomoc netýka. No a druhá vec je, že energopomoc, ja už som spomínal, že keď pomoc, niekto kričí o pomoc, tak je vo vážnom prúsere, alebo vo vážnom srabe alebo vo vážnom ohrození skúsme tak mäkšie. No ale keď to chcete dať takmer všetkým, tak to nie je pomoc. My to voláme v KDH pracovne, že energodotácia alebo energoúplatok, lebo nejakým kľúčom slovenské domácnosti dostanú peniaze akože na energie od dobrej sociálnej vlády. Nedostanú to tí, paradoxne tí, ktorí to najviac potrebujú, lebo veľmi často tí, ktorí kúria uhlím majú hlbšie do vrecka. Tí to nedostanú, tí nedostanú nič. Ale dostanú to predovšetkým voliči vládnych strán.
=====

...peniaze akože na energie od dobrej sociálnej vlády. Nedostanú to tí, paradoxne tí, ktorí to najviac potrebujú lebo veľmi často tí, ktorí kúria uhlím majú hlbšie do vrecka. Tí to nedostanú. Tí nedostanú nič. Ale dostanú to predovšetkým voliči vládnych strán, ale nemáme na to peniaze. Pretože hospodárime deficitne, vytvárame sedem a viac miliárd dlhu, tak vláda vymyslela to, že Robo...teda pán premiér Fico vybavil v Bruseli, za nejakú protislužbu, že nebude napríklad proti ruským sankciám, tak vybavil, že Brusel prižmúri očkom a budeme môcť použiť europeniaze na eurofondy na to, aby vláda podplatila svojich voličov. A to je absolútne perfídne lebo eurofondy majú slúžiť na to, aby sme my dobehli Európu, aby sme lepšie hospodárili, lepšie zateplili, mali lepšie infraštruktúru, aby sme boli v našom živote efektívnejší a potom cez tú efektivitu, aby sme dosiahli životnú úroveň, ktorá sa približuje životnej úrovni ostatných členských štátov. A my spravíme čo? Teda, tak táto naša vláda vraj vyrokovala s Bruselom, že takmer pol miliardy peňazí, presnejšie 435 miliónov eur, rozdelí jednorazovo nie všetkým domácnostiam, nie podľa spravodlivého kľúča, iba tým, ktorí sú napojené na nejaké centrálne dodávanie energií. Ale tí, čo kúrite doma, teda drevom alebo peletkami alebo uhlím, tak vy nedostanete nič a v tomto ja vidím obrovskú absurditu a chcel som na to upozorniť, že tu sa čaruje s číslam. Tu sa hovorí 90%, 95%, ale veď 8% ľudí na Slovensku, 190-tisíc domácností, sa to vôbec nebude týkať. A čo je na tom ako najabsurdnejšie, že tí čo sú najchudobnejší, práve títo tú pomoc nedostanú. Pomoc má byť adresná v tom zmysle, že ju dostanú tí, ktorí sú odkázaní na pomoc. Ale nie 95% slovenských domácností, to je nezmysel. Máte rôzne štatistiky, máte rôzne správy, že 15, 18 alebo 20% ľudí to potrebuje, tak tam to nasmerujte. A už vôbec nie, že na to budete míňať európske peniaze. Ja by som zopár slovíčok na F vám chcel povedať. Je to čistý fail, čistý faul, je to faux paux a je to fiasko tejto vlády. Ale zíďte prosím z kratšej cesty, stiahnite to dolu, upravte to tak, aby tú pomoc dostali tí, čo to potrebujú. Lebo tých sa to paradoxne vôbec netýka. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne pán poslanec. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Galek.

Dobrý deň, ešte raz všetkým prajem. Pani ministerka, kolegyne, kolegovia, pán Šmilňák, vy ste hovorili teda o tom, o tej adresnosti tej pomoci, ako tu pracujeme naozaj s pomýlenými pojmami a dojmami. Ja si myslím, že túto pomoc by sme nemali volať adresná, ale cielená. To znamená naozaj zacieliť na tých, ktorý to dnes reálne potrebujú lebo z toho čo sme sa doteraz dozvedeli, resp. nedozvedeli to skôr vyzerá na to, že adresná to bude kvôli tomu, že to bude pre tých, ktorí majú nejakú adresu. Mínus tí, ktorí kúria drevom, uhlím. Mínus tí, ktorí majú viacej adries a ja už som predtým upozorňoval teda na to, že napríklad tí, ktorí majú viacej adries a majú tých nájomníkov, tak bohužiaľ, tí nájomníci sa k takejto pomoci zrejme nedostanú, takže bude to viesť iba k predražovaniu takýchto nájmov. Chcel som iba dokončiť rozpravu, nebudem teda hovoriť dlho. Už som predtým upozornil na tri riziká, ktoré z tohto návrhu zákona vyplývajú. Prvé je teda to riziko diskriminácie, nespravodlivosti, kedy naozaj k tejto pomoci sa nedostanú všetci tí, ktorí ju potrebujú, ktorí by ju mali dostať pokiaľ bude pre 90 až 95%, ja si myslím, že naozaj, tam by mal byť úplne iný kľúč. Tam by malo byť tých 18%, tam by malo byť zohľadnené to, ktoré domácnosti sú reálne energeticky chudobné a naozaj mal tam byť ten český model aplikovaný, že jednoducho nie dávame všetkým vo forme úplatkov, to je inak veľmi pekný pojem, energoúplatok, ale naozaj tým, ktorí to potrebujú a ktorí si o to aj reálne požiadajú. Druhým rizikom bola tá právna neistota. To znamená, že naozaj na tie postupy sa nevzťahuje správny poriadok, ani bežná ochrana spotrebiteľa. Hovoril som o tom, že je to naozaj administratívne náročné, tie databázy. Dobre, ja verím, že sa to minimálne toto nejako prekonať bude dať. Ak nie, no tak v konečnom dôsledku to naozaj schytajú tí, ktorí sa o tej pomoci, ktorí ju budú musieť rozdeľovať, prideľovať. Či už to bude napríklad to, tí dodávatelia, tak sa to hodí na nich, že oni to nezvládli. Ale ja si naozaj myslím, že v konečnom dôsledku to bude iba o tom, že kašľať na to, čo je napísané v zákone. Že zbierame od ľudí údaje o ich príjmoch, o ich rôznych príspevkoch, ktoré poberajú, o počtoch, jednoducho dáme to naozaj všetkým, ktorí majú adresu a tá sa dá spárovať s energetickou domácnosťou, bodka. Ale na to sme nepotrebovali žiaden takýto zákon, ktorý nám pani ministerka avizovala, že má v šuplíku už minulý rok v októbri, čo sa nakoniec ukázalo, že to tak naozaj nie je. No a k čomu som sa nedostal, to boli ešte dve riziká. Je to naozaj ten masívny zásah do ochrany súkromia. To znamená, že dnes zákon bude zhromažďovať a spájať citlivé a ekonomické údaje o mnohých a reálne ich zrejme ani nebude vedieť využiť. Z ministerstva hospodárstva sa stane taká nejaká tieňová tajná služba. Hrozí tam únik týchto údajov. Verme, že sa to naozaj dobre zabezpečí, ale na to, aby bolo to zabezpečené pôjde tých 17,6 milióna eur. Naozaj si viem predstaviť, že tých 17,6 resp. 18 miliónov mohlo byť aj iným spôsobom použitých. Aj keby to boli hneď eurofondy, jednoducho, my tie eurofondy predsa dnes potrebujeme na rozvoj našej krajiny. A nie na to, aby sme si tu chránili údaje, ktoré možno ani nebudeme vedieť využiť na energopomoc. Ja už som to spomínal aj v tom prvom čítaní, ministerstvo hospodárstva vyhlásilo súťaž na zabezpečenie služieb informovanosti občanov prostredníctvom centra odborného poradenstva v oblasti adresnej energopomoci, kde je predpokladaná cena zákazky 3,1 milióna eur. Takže naozaj už prvé milióny pôjdu von v krátkom čase. No a tým piatym rizikom je to finančné riziko pre štát, hovoril o tom Maroš Viskupič. Naozaj, keď ideme niekomu dávať, niekde to musíme zobrať. Budeme na to brať zo štátneho rozpočtu alebo keď sa podarí, čo si nemyslím, tak možno z tých eurofondov. Ale opäť, aj tieto eurofondy sú predsa naše peniaze. To nie sú peniaze, ktoré nám spadli z hrušky. Jednoducho, to sú peniaze, ktoré sme my odviedli Európskej únii, a ktoré sme si mali prednostne použiť na rozvoj našej krajiny. Už to hovoril aj Ondrej Dostál, navrhol tento zákon vrátiť predkladateľovi na dopracovanie. Ja sa naozaj pripájam k takémuto návrhu. A ešte by som sa chcel opýtať pani ministerky, keď už ju tu máme, ako je to s pomocou s cenami energií pre energeticky náročný priemysel? V júni Európska komisia predstavila nový rámec štátnej pomoci na podporu priemyslu, kde mnohé krajiny tento rámec určite využijú, a teda chcem vedieť, že či aj naše podniky budú s nimi konkurencieschopné. No a ešte jednu takú perličku si dovolím na záver lebo do tejto debaty celej aj vzhľadom k tomu, ako prebieha v zrýchlenom legislatívnom konaní, sa zapojil aj pán minister Eštok, ktorý sa nechal počuť, že čo my tu chceme chrániť nejaké peniaze, ktoré sú rozdávané, keď my sami sme minule, a teraz teda myslel na sasku, štyri miliardy práve na energodotácie. Ale pozor, tu by som chcel pána ministra opraviť, my sme neminuli ani jeden jediný cent. Naopak, pomýlil si to znamienko, my sme štyri miliardy ušetrili. Všetky energodotácie, keďže sme nemali prístup k štátnemu rozpočtu, prišli vlastne až s ďalšími vládami, potom ako my už sme na ministerstve neboli, ale štyri miliardy sme reálne ušetrili. A ja by som teda chcel vidieť, kde by dnes sa našli tieto miliardy ale stámilióny a hovorím práve o tej pomoci, ktorá bola vyrokovaná alebo pomoci, o tej dohode, ktorá bola vyrokovaná so Slovenskými elektrárňami, že Slovenské elektrárne nám ponúkajú naďalej tú elektrinu za predkrízovú cenu, to je tých 61 eur pre všetky domácnosti. Vtedy sme boli na ministerstve hospodárstva, vtedy sme vyrokovali memorandum, vtedy sme sedeli dlho do noci práve nad tým, aby sme dosiahli aj prvý náčrt alebo prvú zmluvu, ktorá išla na schválenie Európskej komisie, a teda tie čísla ako vyzerajú v roku 2023 boli ušetrené 3 miliardy voči regulovaným cenám, v roku 2024 to bolo 546 miliónov, v roku 2025 odhadom asi 238 miliónov eur. Dokopy 3,8 miliardy. Takže, pán Eštok by si mal naozaj pozrieť, o čom vlastne hovorí a nebolo to mínus 4 miliardy za našej vlády, ale bolo to plus 4 miliardy, ktoré sme ušetrili štátnemu rozpočtu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Šmilňák.