39. schôdza

Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Pročko.

Ďakujem. Hovoril si o cenách energií a naozaj k tomu chcem reagovať a na to chcem reagovať aj ja na teba.
My sme mali na hospodárskom výbore pána Holjenčíka, predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, a začal tam rozprávať o tom, že ako sú, ako stanovili ceny veľmi spravodlivé a tie ceny sú určené tak, že naozaj sú spravodlivé. A ja som sa spýtal, že aké sú to tie spravodlivé ceny energií. A on mi povedal, že no to sú také spravodlivé, ktoré sa určia. Mne skoro spadla sánka, spravodlivé ceny sú tie, ktoré sa určia. A kto to určuje? Fico? Pani ministerka? Kto určuje tú spravodlivosť na Slovensku? Holjenčík povedal, že spravodlivé ceny sú tie, ktoré sa určia. A takto si my tu žijeme. Určujú nám, čo je spravodlivé a čo je dobré.
Ďakujem.

Ďakujem. S reakciou pán poslanec Dušenka.

Ďakujem veľmi pekne za tú faktickú poznámku. Ja by som ešte doplnil, zabudol som jednu vec v rámci rozpravy.
Ministerstvo hospodárstva má najväčšiu databázu údajov o spotrebiteľoch, nás všetkých, akú tu na Slovensku kto má. Ale kompetenciu určovania cien zveruje do rúk Úradu vlády. A ja sa pýtam, na základe akých údajov bude Úrad vlády určovať tie ceny, keď všetky údaje sú v rukách ministerstva hospodárstva? Tam nie je ani zmienka o tom, že ich nikomu poskytne, niekomu ďalšiemu, niekomu tretiemu. Nebolo to tak ani v jari a nie je to tak ani teraz. Na základe čoho bude Úrad vlády schvaľovať svoje nariadenie, na základe akých dát, keď všetky dáta má k dispozícii výlučne ministerstvo hospodárstva a nie je tam ani zmienka o tom, komu ich môže poskytnúť a za akých podmienok. Ja som sa na to pýtal už aj v prvom čítaní, odpoveď som nedostal, tak snáď sa to podarí tentokrát, lebo ani v spoločnej správe som nenašiel ani zmienku, aby sa táto problematika riešila.
Ďakujem veľmi pekne.

Posledný písomne prihlásený poslanec v rozprave je pán poslanec Dostál, ktorý teraz vystúpi.

Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, pani ministerka vo svojom úvodnom vstupe, resp. na jeho záver vyzvala na vecnú diskusiu, tak sa teda pokúsim o vecnú diskusiu. Ja som sa o ňu pokúšal aj v rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu, pokúšal som sa o ňu aj v rozprave v prvom čítaní. V rozprave v prvom čítaní som položil pani ministerke niekoľko otázok a nedostal som na ne odpoveď s odôvodnením, že som v priebehu tých dlhých hodín, keď sme diskutovali o tom návrhu zákona v pléne, že som mohol prísť za pani ministerkou a spýtať sa jej, tak ako to urobili iní poslanci. Čiže na moje otázky som nedostal odpoveď, resp. dostal som odpoveď, že som mohol prísť za pani ministerkou a spýtať sa. Domnievam sa, že to je hlboké nedorozumenie, ako hovoril klasik kedysi, a nepochopenie fungovania parlamentnej demokracie.
Keď sa opozičný poslanec pýta členky vlády na veci, ktoré sú obsiahnuté v návrhu zákona alebo ktoré súvisia s tým, čo je v návrhu zákona, o ktorom rokuje parlament a ktorý príslušná členka vlády predkladá v mene vlády, tak sa nepýta z dôvodu nejakého osobného záujmu. Ja som sa nepýtal preto, že by som chcel zistiť, či ja alebo nejaká moja rodina bude mať nárok na adresnú energopomoc a teda že som si chcel ujasniť nejaké, nejaké detaily, a rovnako keď sa poslanec pýta ministra, tak to obvykle nie je iba preto, aby zistil informácie, ktoré potom ďalej použije v nejakej svojej politickej aktivite a bude to ďalej rozoberať, ale pýta sa preto, že tie informácie, ktoré by mali byť zrejmé z návrhu zákona, nie sú zrejmé z návrhu zákona, alebo aspoň z dôvodovej správy. V dôvodovej správe mali byť vysvetlené. Alebo by mali byť vysvetlené v rámci toho, čo povie predkladateľ návrhu zákona pri jeho uvádzaní alebo keď sa zapája do rozpravy, alebo to aspoň vyplynie, vyplynie z rozpravy, ale nič také sme sa nedozvedeli ani z návrhu zákona, ani z dôvodovej správy, ani, ani z rozpravy, a práve preto som tie otázky kládol a myslím si, že sú to otázky, ktoré zaujímajú aj verejnosť, ktoré sa týkajú toho, že čo sa vlastne schvaľuje, ako adresná energopomoc bude fungovať, keď bude schválená v tejto podobe. A prečo sa to robí práve takto a prečo sa to nerobí niektorým z tých alternatívnych spôsobov, o ktorých vieme, ktoré sa uplatňujú napríklad v Českej republike, čo je taký najporovnateľnejší príklad, alebo ktoré zaznievajú v diskusii, že by sa to mohlo robiť inak, či už vo vzťahu k rozsahu poskytovania energetickej pomoci, k forme jej poskytovania, k zberu osobných údajov, ktorý s tým súvisí a podobne.
Ja si myslím, že to sú všetko veci, ktoré má verejnosť právo vedieť a keď sa ich verejnosť nedozvie z návrhu zákona ani z dôvodovej správy, ani z úvodného slova pani predkladateľky, tak je úplne legitímne, že sa poslanci na to, na to pýtajú. A ja teda v rámci tej vecnej diskusie, ktorú, na ktorú vyzvala pani ministerka, zopakujem tie otázky, lebo si myslím, že verejnosť má právo poznať odpovede na ne. Či ich dostane, to netuším.
Jedna z najväčších problémov toho návrhu zákona je, že väčšinu dôležitých vecí bude riešiť až nariadenie vlády, ktoré bude vydané na základe tohto zákona. Môžeme to nazývať mačkou vo vreci, alebo to môžeme nazývať rámcom, do ktorého si každá vláda dosadí svoju predstavu o tom, akým spôsobom chce riešiť adresnú energopomoc. Ale je legitímne sa pýtať. Je legitímne sa pýtať, čo si vláda predstavuje pod adresnou energopomocou, lebo sú na to rôzne názory, či už tá spomínaná analýza Slovenskej akadémie vied, ktorá hovorí o osemnástich percentách domácností, alebo vyjadrenie premiéra Fica, ktoré hovorí o deväťdesiatich alebo deväťdesiatich piatich percentách domácností, zrejme aj podľa toho, čo som počul od, od pani ministerky, to bude niekde okolo tých 90 % domácností, tak by bolo korektné, keby vláda vysvetlila, alebo teda pani ministerka vysvetlila, že čo považuje za adresnú energopomoc, že či pomoc, ktorú dostane 90 alebo 95 % domácností, je možné považovať za adresnú a na základe čoho sa vláda domnieva, že pomoc, ktorú dostane 90 alebo 95 % domácností, je adresná, nie plošná. A na základe čoho vláda a ministerstvo dospeli k tomu, že pomoc pri energiách potrebuje 90 % domácností. Existujú nejaké analýzy, nejaké podklady, nejaké dáta, na základe ktorých sa domnievate, že energopomoc potrebuje 90 % domácností?
A teda širšie, akým spôsobom chápete adresnosť, že má tam to slovo adresná energopomoc v názve zákona vôbec nejaký zmysel? A teraz to nehovorím ako, ako nejaký útok, však môžeme mať úplne rozličné predstavy o tom, čo je to adresná pomoc či už v otázke energopomoci, alebo v akejkoľvek inej politike, keď vláda pomáha alebo rozdeľuje nejaké verejné zdroje, ale teda naozaj by ma zaujímalo, ako chápe vláda koalícia energopomoc, keď má byť poskytnutá deväťdesiatim percentám domácností, lebo nikto z opozície, a teda počúval som viaceré vystúpenia poslancov a poslankýň z rôznych opozičných strán, a nikto si nemyslí, že pomoc poskytnutá deväťdesiatim percentám...
=====

...ako chápe vládna koalícia, keď má byť poskytnutá 90 % domácností, lebo nikto z opozície a teda počúval som viaceré vystúpenia poslancov a poslankýň z rôznych opozičných strán, ale nikto si nemyslí, že pomoc poskytnutá 90 % domácností je adresná. Ďalšia vec na ktorú sa chcem spýtať, je, že ako budú nastavené tie parametre, ktoré majú byť nastavené až v nariadení a nie sú upravené v zákone. Napríklad bonita alebo príjem. Budete teda postupovať tak, že si dopredu poviete, že chcete, aby to pokrylo 90% domácností a tomu zodpovedajúco potom nastavíte príjem alebo budete postupovať postupovať opačne, že na základe nejakých analýz si poviete, že pri takomto príjme a pri takýchto nákladoch na energie si domácnosť zaslúži energopomoc a potom od toho sa odvinie, že to konkrétne číslo, lebo zatiaľ to skôr vyzerá tak, že nemáte žiadne žiadne kritéria, kde by ste povedali, že tuto už domácnosti potrebujú. Jednoducho ste si povedali, že má byť tá pomoc čo najširšia, majú dostať 90% domácností a samozrejme, že keď budete mať všetky dáta, tak dokážete nejakým spôsobom nastaviť výšku príjmu, ale takýmto spôsobom by sa podľa môjho hlbokého presvedčenia verejné politiky nemali robiť, že si dopredu zadefinujete nejaký politický cieľ, že 90% a od toho sa bude odvíjať to konkrétne číslo, tá konkrétna úroveň príjmu alebo bonity domácnosti a nie je tam ešte ani tá forma pobytu. Konkrétna forma pobytu zadefinovaná, opäť je tam odkaz na nariadenie. Zrejme to bude trvalý pobyt, pričom je otázne, že či práve trvalý pobyt je tým optimálnym optimálnym ukazovateľom. Veľmi diskutovanou vecou je tá forma pomoci, lebo forma pomoci môže byť buď vo forme regulácie cien alebo vo forme energo poukážok a podľa čoho sa bude rozhodovať, že kedy to bude tá forma a kedy to bude kedy to bude iná forma? Bude to tak, že jeden rok bude jedna forma, druhý rok bude druhá forma? Alebo sa to bude líšiť podľa napríklad typu energie, že inak to bude pri tepelnej, dodávkach tepla, inak to bude pri dodávkach elektriny alebo alebo plynu? Bude to závislé od toho, či pri dodávateľovi možno určiť domácnosti ako konkrétneho odberateľa, ako je to napríklad pri elektrine a pri plyne, ale už nie nie nie pri teple? Lebo to by bolo vecné zdôvodnenie, že v niektorých typoch v typoch energií možno určiť koncového odberateľa, v iných sa to rozpočítava cez bytový dom a teda v jednom tipe možno použiť reguláciu, v inom, v inom prípade je asi rozumnejšie ísť cez cez tie energopoukážky, ale na to sa odpoveď nedozvieme ani z tohto zákona a ak by to bolo takto typovo, tak by možno nevznikali tie podozrenia, ktoré teraz sú, že energopoukážky majú byť nejakou formou, formou kampane. Ale keď to tak je, tak by to mohlo byť zadefinované priamo priamo v zákone, že tam, kde nemožno použiť reguláciu, tak sa používajú energopoukázky alebo ktorá z tých foriem je preferovaná? Rovnako je otázka, akým spôsobom sa do využívania energopomoci používajú eurofondy a nemyslím teraz ten IT systém, myslím priamo na energopomoc a môžem dať teraz bokom naše výhrady, naše pochybnosti, že to nie je správne, že nie je správne pospaľovať eurofondy miesto toho, aby sa investovali do vecí, ktoré môžu byť prínosom do budúcnosti, ale keď to idete robiť, akým spôsobom to idete robiť, lebo hovorí sa o tom, že eurofondy sa použijú na niečo v štátnom rozpočte a tie akože uvoľnené zdroje sa potom použijú na energopomoc a ešte to bude vydávané za konsolidačné opatrenie. Aj tá, aj tá konkrétna forma by chcela vysvetliť. Rovnako je otázka, že či takto nastavená energopomoc bude motivovať ľudí k šetreniu energiami, k efektívnejšiemu využívaniu energií. Je na diskusiu, že či by zákon, teda zákon vytvára iba nejaký rámec pre nariadenie, či by nemal vytvárať priestor aj preto, aby sa pomoc neposkytovala automaticky, ale na žiadosť, čo je diskutovaná iná forma a ja rozumiem tomu, že nesúhlasím s tým, aby sa poskytovalo 90 % domácností, ale keď sa ide poskytovať pomoc 90 % domácnosti, tak je asi logické, že nebudeme žiadať od 90 % domácnosti, aby vypisovali nejakú žiadosť, ale ak je to iba rámec, tak ten rámec by mal počítať aj s možnosťou, že nariadenie vlády vymedzí to tak, že bude poskytovaná pomoc 5 alebo 10 alebo 20 %, že tu bude skutočne adresná energopomoc a v takom prípade by bolo správne, aby to bolo na žiadosť, a viac by to zodpovedalo povahe poskytovanej adresnej pomoci, že moja moje otázky smerujú k tomu, že či už existuje nejaká predstava o tom nariadení, tie veci, ktoré sú v zákone zadefinované ako možnosť, že to bude poskytované 5 alebo 95 % a x ďalších vecí, o ktorých som, o ktorých som hovoril aj v prvom čítaní, že či už na úrovni ministerstva existuje nejaká bližšia predstava o tom, ako to bude vymedzené, vymedzené v tom nariadení, lebo áno, v štandardnom procese by sme mali mať asi ten návrh nariadenia priložený k zákonu a prečítali by sme si, nemuseli by sme tu o tom diskutovať, nemuseli by sme klásť otázky a ale teda sme v skrátenom konaní, nemáme tu návrh nariadenia, tak sa aspoň pýtam a posledná vec ku ktorej sa vyjadrili aj predrečníci a ku ktorej sa vyjadrím aj ja je ten prílepok, ktorý patrí do rezortu obrany. Pani poslankyňa Jurík to tu veľmi výstižne zglosovala, čo je, rokujeme o návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré bolo bez medzirezortného pripomienkového konania a ešte k tomu príde aj, aj prílepok. Ten bod sedem, pozmeňujúci návrh v bode sedem zo spoločnej správy výborov evidentne nijako nesúvisí s návrhom zákona. Tak teda je naozaj otázka, že prečo nebol prilepený k tomu konsolidačnému balíku, kde tiež by to možno bol prílepok, ale sú tam nejaké momenty konsolidácie, tak by sa to dalo, mohlo sa to aspoň tváriť, že to, že to súvisí s tým konsolidačným balíčkom, ale prečo, ak je to také naliehavé, prečo to nebolo predložené ako samostatný návrh v skrátenom legislatívnom konaní, alebo prečo nestačí, aby to bolo schválené na ďalšej schôdzi, lebo netreba pochybovať, že v súvislosti so zákonom o štátnom rozpočte sem ešte príde nejaký zberný návrh, ktorým sa budú meniť nejaké ďalšie zákony, ktoré, ktorými vláda bude šetriť, lebo tak vláda chce šetriť aj na sebe a predpokladám, že nebude všetko iba doslova šetrenie, že sa ušetrí na papieri a na poistení áut, ale že niektoré veci si budú vyžadovať aj zmenu zákona. No, § 94 ods. 3 rokovacom poriadku hovorí, že pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý v obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona, čiže nejde o rozširujúci pozmeňujúci návrh podľa § 94 ods. 2, ale o prílepok podľa § 94 ods. 3. Viacerí z predrečníkov na to upozornili a požiadali o vyňatie tohto návrhu na osobitné hlasovanie, teda bodu bodu sedem zo spoločnej správy. Ja tak neurobím. Ja si dovolím upozorniť na to, že § 94 ods. 4 hovorí o tom, že ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa ods. 2 alebo podľa ods. 3, to je prílepok, predsedajúci nedá o ňom hlasovať, čiže poprosím aj legislatívu, aj pána spravodajcu, aj pána predsedajúceho, aby pripomenuli predsedajúcemu, ktorý bude bude dávať hlasovať o alebo bude riadiť hlasovanie, keď sa bude hlasovať o tomto návrhu, čiže asi zajtra o 11-tej, aby v zmysle § 94 ods. 4 nedal hlasovať o bode sedem z zo spoločnej správy, pretože nespĺňa náležitosti podľa § 94 ods. 3. Takže predpokladám, že bude podaná námietka, ale teda bude sa hlasovať aj o námietke, keď bude rešpektované to, že sa má dodržiavať rokovací poriadok alebo že keď sa už idete porušiť rokovací poriadok, tak ho porušíte spôsobom, ktorý sa aspoň tvári, že ho dodržiavate a zopakujem, nemyslím si, že takýmto spôsobom sa majú pripravovať návrhy zákonov. Na prípravu tohto návrhu zákona bol dostatočný časový priestor už v minulosti a rozhodovať o takýchto veciach sa má štandardným procesom, to znamená po medzirezortnom pripomienkovaní a v neskrátenom legislatívnom procese. Nie sme dva mesiace po voľbách, sme dva roky po parlamentných voľbách, dokonca presne dva roky po parlamentných voľbách, sme v polovici volebného obdobia. Vláda, ak chcela zaviesť adresnú energopomoc, mala na to dostatok, dostatok času, mala postupovať normálnym legislatívnym procesom a preto navrhujem procesne, aby parlament vrátil návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie. Ďakujem.

Ďakujem pekne pán poslanec. S faktickou pán poslanec Galek.

Ondrej, ďakujem veľmi pekne aj za tie citácie z rokovacieho poriadku. Vedel som, že nesklameš a že naozaj sa dozvieme ja tie konkrétne ustanovenia, aj ten návrh plne podporujem a kvitujem naozaj o takomto návrhu, ktorého súčasťou bude prílepok sa jednoducho hlasovať nedá, ale ja by som sa ešte vrátil k tomu začiatku, kde si hovoril o tých svojich otázkach, ktoré si položil a nedostal si odpovede, no tak tých otázok naozaj bolo veľmi veľa, málo odpovedí sa nám dostalo a áno, upozornil si aj na to, že alternatívy sú alebo boli. Boli aj v rozprave, boli aj v skrátenom legislatívnom konaní, boli aj v minulosti a keď si ale otvoríš samotný zákon a pozrieš si doložku vplyvov a pozrieš si aké alternatívne riešenia boli posudzované, lebo aj toto tam je uvedené, tak tam je napísané, že posudzované neboli žiadne, ďakujem.

Ďakujem pekne. S reakciou pán poslanec Dostál.