39. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za tú faktickú poznámku. Ja by som ešte doplnil, zabudol som jednu vec v rámci rozpravy.
Ministerstvo hospodárstva má najväčšiu databázu údajov o spotrebiteľoch, nás všetkých, akú tu na Slovensku kto má. Ale kompetenciu určovania cien zveruje do rúk Úradu vlády. A ja sa pýtam, na základe akých údajov bude Úrad vlády určovať tie ceny, keď všetky údaje sú v rukách ministerstva hospodárstva? Tam nie je ani zmienka o tom, že ich nikomu poskytne, niekomu ďalšiemu, niekomu tretiemu. Nebolo to tak ani v jari a nie je to tak ani teraz. Na základe čoho bude Úrad vlády schvaľovať svoje nariadenie, na základe akých dát, keď všetky dáta má k dispozícii výlučne ministerstvo hospodárstva a nie je tam ani zmienka o tom, komu ich môže poskytnúť a za akých podmienok. Ja som sa na to pýtal už aj v prvom čítaní, odpoveď som nedostal, tak snáď sa to podarí tentokrát, lebo ani v spoločnej správe som nenašiel ani zmienku, aby sa táto problematika riešila.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, pani ministerka vo svojom úvodnom vstupe, resp. na jeho záver vyzvala na vecnú diskusiu, tak sa teda pokúsim o vecnú diskusiu. Ja som sa o ňu pokúšal aj v rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu, pokúšal som sa o ňu aj v rozprave v prvom čítaní. V rozprave v prvom čítaní som položil pani ministerke niekoľko otázok a nedostal som na ne odpoveď s odôvodnením, že som v priebehu tých dlhých hodín, keď sme diskutovali o tom návrhu zákona v pléne, že som mohol prísť za pani ministerkou a spýtať sa jej, tak ako to urobili iní poslanci. Čiže na moje otázky som nedostal odpoveď, resp. dostal som odpoveď, že som mohol prísť za pani ministerkou a spýtať sa. Domnievam sa, že to je hlboké nedorozumenie, ako hovoril klasik kedysi, a nepochopenie fungovania parlamentnej demokracie.
Keď sa opozičný poslanec pýta členky vlády na veci, ktoré sú obsiahnuté v návrhu zákona alebo ktoré súvisia s tým, čo je v návrhu zákona, o ktorom rokuje parlament a ktorý príslušná členka vlády predkladá v mene vlády, tak sa nepýta z dôvodu nejakého osobného záujmu. Ja som sa nepýtal preto, že by som chcel zistiť, či ja alebo nejaká moja rodina bude mať nárok na adresnú energopomoc a teda že som si chcel ujasniť nejaké, nejaké detaily, a rovnako keď sa poslanec pýta ministra, tak to obvykle nie je iba preto, aby zistil informácie, ktoré potom ďalej použije v nejakej svojej politickej aktivite a bude to ďalej rozoberať, ale pýta sa preto, že tie informácie, ktoré by mali byť zrejmé z návrhu zákona, nie sú zrejmé z návrhu zákona, alebo aspoň z dôvodovej správy. V dôvodovej správe mali byť vysvetlené. Alebo by mali byť vysvetlené v rámci toho, čo povie predkladateľ návrhu zákona pri jeho uvádzaní alebo keď sa zapája do rozpravy, alebo to aspoň vyplynie, vyplynie z rozpravy, ale nič také sme sa nedozvedeli ani z návrhu zákona, ani z dôvodovej správy, ani, ani z rozpravy, a práve preto som tie otázky kládol a myslím si, že sú to otázky, ktoré zaujímajú aj verejnosť, ktoré sa týkajú toho, že čo sa vlastne schvaľuje, ako adresná energopomoc bude fungovať, keď bude schválená v tejto podobe. A prečo sa to robí práve takto a prečo sa to nerobí niektorým z tých alternatívnych spôsobov, o ktorých vieme, ktoré sa uplatňujú napríklad v Českej republike, čo je taký najporovnateľnejší príklad, alebo ktoré zaznievajú v diskusii, že by sa to mohlo robiť inak, či už vo vzťahu k rozsahu poskytovania energetickej pomoci, k forme jej poskytovania, k zberu osobných údajov, ktorý s tým súvisí a podobne.
Ja si myslím, že to sú všetko veci, ktoré má verejnosť právo vedieť a keď sa ich verejnosť nedozvie z návrhu zákona ani z dôvodovej správy, ani z úvodného slova pani predkladateľky, tak je úplne legitímne, že sa poslanci na to, na to pýtajú. A ja teda v rámci tej vecnej diskusie, ktorú, na ktorú vyzvala pani ministerka, zopakujem tie otázky, lebo si myslím, že verejnosť má právo poznať odpovede na ne. Či ich dostane, to netuším.
Jedna z najväčších problémov toho návrhu zákona je, že väčšinu dôležitých vecí bude riešiť až nariadenie vlády, ktoré bude vydané na základe tohto zákona. Môžeme to nazývať mačkou vo vreci, alebo to môžeme nazývať rámcom, do ktorého si každá vláda dosadí svoju predstavu o tom, akým spôsobom chce riešiť adresnú energopomoc. Ale je legitímne sa pýtať. Je legitímne sa pýtať, čo si vláda predstavuje pod adresnou energopomocou, lebo sú na to rôzne názory, či už tá spomínaná analýza Slovenskej akadémie vied, ktorá hovorí o osemnástich percentách domácností, alebo vyjadrenie premiéra Fica, ktoré hovorí o deväťdesiatich alebo deväťdesiatich piatich percentách domácností, zrejme aj podľa toho, čo som počul od, od pani ministerky, to bude niekde okolo tých 90 % domácností, tak by bolo korektné, keby vláda vysvetlila, alebo teda pani ministerka vysvetlila, že čo považuje za adresnú energopomoc, že či pomoc, ktorú dostane 90 alebo 95 % domácností, je možné považovať za adresnú a na základe čoho sa vláda domnieva, že pomoc, ktorú dostane 90 alebo 95 % domácností, je adresná, nie plošná. A na základe čoho vláda a ministerstvo dospeli k tomu, že pomoc pri energiách potrebuje 90 % domácností. Existujú nejaké analýzy, nejaké podklady, nejaké dáta, na základe ktorých sa domnievate, že energopomoc potrebuje 90 % domácností?
A teda širšie, akým spôsobom chápete adresnosť, že má tam to slovo adresná energopomoc v názve zákona vôbec nejaký zmysel? A teraz to nehovorím ako, ako nejaký útok, však môžeme mať úplne rozličné predstavy o tom, čo je to adresná pomoc či už v otázke energopomoci, alebo v akejkoľvek inej politike, keď vláda pomáha alebo rozdeľuje nejaké verejné zdroje, ale teda naozaj by ma zaujímalo, ako chápe vláda koalícia energopomoc, keď má byť poskytnutá deväťdesiatim percentám domácností, lebo nikto z opozície, a teda počúval som viaceré vystúpenia poslancov a poslankýň z rôznych opozičných strán, a nikto si nemyslí, že pomoc poskytnutá deväťdesiatim percentám...
=====

...ako chápe vládna koalícia, keď má byť poskytnutá 90 % domácností, lebo nikto z opozície a teda počúval som viaceré vystúpenia poslancov a poslankýň z rôznych opozičných strán, ale nikto si nemyslí, že pomoc poskytnutá 90 % domácností je adresná. Ďalšia vec na ktorú sa chcem spýtať, je, že ako budú nastavené tie parametre, ktoré majú byť nastavené až v nariadení a nie sú upravené v zákone. Napríklad bonita alebo príjem. Budete teda postupovať tak, že si dopredu poviete, že chcete, aby to pokrylo 90% domácností a tomu zodpovedajúco potom nastavíte príjem alebo budete postupovať postupovať opačne, že na základe nejakých analýz si poviete, že pri takomto príjme a pri takýchto nákladoch na energie si domácnosť zaslúži energopomoc a potom od toho sa odvinie, že to konkrétne číslo, lebo zatiaľ to skôr vyzerá tak, že nemáte žiadne žiadne kritéria, kde by ste povedali, že tuto už domácnosti potrebujú. Jednoducho ste si povedali, že má byť tá pomoc čo najširšia, majú dostať 90% domácností a samozrejme, že keď budete mať všetky dáta, tak dokážete nejakým spôsobom nastaviť výšku príjmu, ale takýmto spôsobom by sa podľa môjho hlbokého presvedčenia verejné politiky nemali robiť, že si dopredu zadefinujete nejaký politický cieľ, že 90% a od toho sa bude odvíjať to konkrétne číslo, tá konkrétna úroveň príjmu alebo bonity domácnosti a nie je tam ešte ani tá forma pobytu. Konkrétna forma pobytu zadefinovaná, opäť je tam odkaz na nariadenie. Zrejme to bude trvalý pobyt, pričom je otázne, že či práve trvalý pobyt je tým optimálnym optimálnym ukazovateľom. Veľmi diskutovanou vecou je tá forma pomoci, lebo forma pomoci môže byť buď vo forme regulácie cien alebo vo forme energo poukážok a podľa čoho sa bude rozhodovať, že kedy to bude tá forma a kedy to bude kedy to bude iná forma? Bude to tak, že jeden rok bude jedna forma, druhý rok bude druhá forma? Alebo sa to bude líšiť podľa napríklad typu energie, že inak to bude pri tepelnej, dodávkach tepla, inak to bude pri dodávkach elektriny alebo alebo plynu? Bude to závislé od toho, či pri dodávateľovi možno určiť domácnosti ako konkrétneho odberateľa, ako je to napríklad pri elektrine a pri plyne, ale už nie nie nie pri teple? Lebo to by bolo vecné zdôvodnenie, že v niektorých typoch v typoch energií možno určiť koncového odberateľa, v iných sa to rozpočítava cez bytový dom a teda v jednom tipe možno použiť reguláciu, v inom, v inom prípade je asi rozumnejšie ísť cez cez tie energopoukážky, ale na to sa odpoveď nedozvieme ani z tohto zákona a ak by to bolo takto typovo, tak by možno nevznikali tie podozrenia, ktoré teraz sú, že energopoukážky majú byť nejakou formou, formou kampane. Ale keď to tak je, tak by to mohlo byť zadefinované priamo priamo v zákone, že tam, kde nemožno použiť reguláciu, tak sa používajú energopoukázky alebo ktorá z tých foriem je preferovaná? Rovnako je otázka, akým spôsobom sa do využívania energopomoci používajú eurofondy a nemyslím teraz ten IT systém, myslím priamo na energopomoc a môžem dať teraz bokom naše výhrady, naše pochybnosti, že to nie je správne, že nie je správne pospaľovať eurofondy miesto toho, aby sa investovali do vecí, ktoré môžu byť prínosom do budúcnosti, ale keď to idete robiť, akým spôsobom to idete robiť, lebo hovorí sa o tom, že eurofondy sa použijú na niečo v štátnom rozpočte a tie akože uvoľnené zdroje sa potom použijú na energopomoc a ešte to bude vydávané za konsolidačné opatrenie. Aj tá, aj tá konkrétna forma by chcela vysvetliť. Rovnako je otázka, že či takto nastavená energopomoc bude motivovať ľudí k šetreniu energiami, k efektívnejšiemu využívaniu energií. Je na diskusiu, že či by zákon, teda zákon vytvára iba nejaký rámec pre nariadenie, či by nemal vytvárať priestor aj preto, aby sa pomoc neposkytovala automaticky, ale na žiadosť, čo je diskutovaná iná forma a ja rozumiem tomu, že nesúhlasím s tým, aby sa poskytovalo 90 % domácností, ale keď sa ide poskytovať pomoc 90 % domácnosti, tak je asi logické, že nebudeme žiadať od 90 % domácnosti, aby vypisovali nejakú žiadosť, ale ak je to iba rámec, tak ten rámec by mal počítať aj s možnosťou, že nariadenie vlády vymedzí to tak, že bude poskytovaná pomoc 5 alebo 10 alebo 20 %, že tu bude skutočne adresná energopomoc a v takom prípade by bolo správne, aby to bolo na žiadosť, a viac by to zodpovedalo povahe poskytovanej adresnej pomoci, že moja moje otázky smerujú k tomu, že či už existuje nejaká predstava o tom nariadení, tie veci, ktoré sú v zákone zadefinované ako možnosť, že to bude poskytované 5 alebo 95 % a x ďalších vecí, o ktorých som, o ktorých som hovoril aj v prvom čítaní, že či už na úrovni ministerstva existuje nejaká bližšia predstava o tom, ako to bude vymedzené, vymedzené v tom nariadení, lebo áno, v štandardnom procese by sme mali mať asi ten návrh nariadenia priložený k zákonu a prečítali by sme si, nemuseli by sme tu o tom diskutovať, nemuseli by sme klásť otázky a ale teda sme v skrátenom konaní, nemáme tu návrh nariadenia, tak sa aspoň pýtam a posledná vec ku ktorej sa vyjadrili aj predrečníci a ku ktorej sa vyjadrím aj ja je ten prílepok, ktorý patrí do rezortu obrany. Pani poslankyňa Jurík to tu veľmi výstižne zglosovala, čo je, rokujeme o návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré bolo bez medzirezortného pripomienkového konania a ešte k tomu príde aj, aj prílepok. Ten bod sedem, pozmeňujúci návrh v bode sedem zo spoločnej správy výborov evidentne nijako nesúvisí s návrhom zákona. Tak teda je naozaj otázka, že prečo nebol prilepený k tomu konsolidačnému balíku, kde tiež by to možno bol prílepok, ale sú tam nejaké momenty konsolidácie, tak by sa to dalo, mohlo sa to aspoň tváriť, že to, že to súvisí s tým konsolidačným balíčkom, ale prečo, ak je to také naliehavé, prečo to nebolo predložené ako samostatný návrh v skrátenom legislatívnom konaní, alebo prečo nestačí, aby to bolo schválené na ďalšej schôdzi, lebo netreba pochybovať, že v súvislosti so zákonom o štátnom rozpočte sem ešte príde nejaký zberný návrh, ktorým sa budú meniť nejaké ďalšie zákony, ktoré, ktorými vláda bude šetriť, lebo tak vláda chce šetriť aj na sebe a predpokladám, že nebude všetko iba doslova šetrenie, že sa ušetrí na papieri a na poistení áut, ale že niektoré veci si budú vyžadovať aj zmenu zákona. No, § 94 ods. 3 rokovacom poriadku hovorí, že pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý v obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona, čiže nejde o rozširujúci pozmeňujúci návrh podľa § 94 ods. 2, ale o prílepok podľa § 94 ods. 3. Viacerí z predrečníkov na to upozornili a požiadali o vyňatie tohto návrhu na osobitné hlasovanie, teda bodu bodu sedem zo spoločnej správy. Ja tak neurobím. Ja si dovolím upozorniť na to, že § 94 ods. 4 hovorí o tom, že ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa ods. 2 alebo podľa ods. 3, to je prílepok, predsedajúci nedá o ňom hlasovať, čiže poprosím aj legislatívu, aj pána spravodajcu, aj pána predsedajúceho, aby pripomenuli predsedajúcemu, ktorý bude bude dávať hlasovať o alebo bude riadiť hlasovanie, keď sa bude hlasovať o tomto návrhu, čiže asi zajtra o 11-tej, aby v zmysle § 94 ods. 4 nedal hlasovať o bode sedem z zo spoločnej správy, pretože nespĺňa náležitosti podľa § 94 ods. 3. Takže predpokladám, že bude podaná námietka, ale teda bude sa hlasovať aj o námietke, keď bude rešpektované to, že sa má dodržiavať rokovací poriadok alebo že keď sa už idete porušiť rokovací poriadok, tak ho porušíte spôsobom, ktorý sa aspoň tvári, že ho dodržiavate a zopakujem, nemyslím si, že takýmto spôsobom sa majú pripravovať návrhy zákonov. Na prípravu tohto návrhu zákona bol dostatočný časový priestor už v minulosti a rozhodovať o takýchto veciach sa má štandardným procesom, to znamená po medzirezortnom pripomienkovaní a v neskrátenom legislatívnom procese. Nie sme dva mesiace po voľbách, sme dva roky po parlamentných voľbách, dokonca presne dva roky po parlamentných voľbách, sme v polovici volebného obdobia. Vláda, ak chcela zaviesť adresnú energopomoc, mala na to dostatok, dostatok času, mala postupovať normálnym legislatívnym procesom a preto navrhujem procesne, aby parlament vrátil návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie. Ďakujem.

Ondrej, ďakujem veľmi pekne aj za tie citácie z rokovacieho poriadku. Vedel som, že nesklameš a že naozaj sa dozvieme ja tie konkrétne ustanovenia, aj ten návrh plne podporujem a kvitujem naozaj o takomto návrhu, ktorého súčasťou bude prílepok sa jednoducho hlasovať nedá, ale ja by som sa ešte vrátil k tomu začiatku, kde si hovoril o tých svojich otázkach, ktoré si položil a nedostal si odpovede, no tak tých otázok naozaj bolo veľmi veľa, málo odpovedí sa nám dostalo a áno, upozornil si aj na to, že alternatívy sú alebo boli. Boli aj v rozprave, boli aj v skrátenom legislatívnom konaní, boli aj v minulosti a keď si ale otvoríš samotný zákon a pozrieš si doložku vplyvov a pozrieš si aké alternatívne riešenia boli posudzované, lebo aj toto tam je uvedené, tak tam je napísané, že posudzované neboli žiadne, ďakujem.

Jedným z problémov skráteného legislatívneho konania je, že nie je dostatočný priestor na diskusiu a to súvisí aj s tým teda, že sa skracuje čas, že tu nie je čas medzi prvým a druhým čítaním a že, že aj keď poslanci dlho diskutujú, tak dookola opakujú opoziční poslanci to isté, hovoria svoje výhrady, kladú otázky a nedostanú na ne odpovede ako som nedostal minulý týždeň na tie moje otázky odpovede ja, ale druhý problém je, že nie je priestor na normálnu diskusiu vo výboroch, lebo keď je zákon v normálnom legislatívnom procese, tak medzi zasadnutiami, medzi schôdzami Národnej rady sa koná zasadnutie výborov a na tých výboroch obvykle je dostatočne veľký priestor na to, aby poslanci, členovia výboru, či už s ministrom, ministerkou alebo so štátnymi tajomníkmi diskutovali do väčšej hĺbky o tom návrhu zákona, pýtali sa, len v situácii, keď sa všetko deje na jednej schôdzi, tak nie je ani veľký priestor pre, pre rokovanie výborov. Spomeniem moju skúsenosť, ústavnoprávny výbor k tomuto návrhu zákona bol zvolaný na piatok na 16-tu hodinu. Na zasadnutie ústavnoprávneho výboru z poslancov, členov výboru prišli pani podpredsedníčka výboru Plevíková a ja, čiže výbor sa nekonal a to, čo je inak prirodzený priestor na diskutovanie takýchto otázok a možno je to primeranejšie hovoriť o niektorých veciach vo výbore ako v pléne, jednoducho, odpadá, lebo skrátení legislatívne konanie.

Ďakujem pekne za slovo vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, no skrátené legislatívne konanie, zasa celé je to celé vo veľkej rýchlosti s prílepkami, tomu sa už ani ja nechcem venovať, myslím že predrečníci to povedali podľa mňa dostatočne. Ja sa skúsim zasa venovať tomu, čomu s tu fakt veľmi málo venujeme. Áno, ja rozumiem, je to populárne, je to do nejakej miery samozrejme aj potrebné, je to aj populistické proste, debata je áno, energopomoc ide 435 mil. občanom. 90 % plus, Robert Fico pre istotu hovorí 95 % plus, aby nedajbože žiadneho svojho voliča nevynechal, aj toho bohatého, ale vôbec sa tu nehovorí skutočne o tej prvej časti príbehu. O tom, že tých 435 mil. nezvesila pani ministerka zo skrine, ani ich neobrala zo stromu a ani ich nevytlačila na tlačiarni. Jednoducho tie peniaze treba niekomu zobrať. A môžme sa teraz baviť o tom, či sa to zoberie európskym daňovým poplatníkom, alebo tým slovenským alebo aj aj, výsledok je stále rovnaký. Ľudia sa musia na to zložiť a teda nejakým ľuďom sa to dá. Ale to nie sú, že ešte to by sa možno dalo pochopiť, že jedni ľudia sa zberajú a tým druhým, ktorí potrebujú sa to dáva. To je solidarita, to inak máme aj my v názve. Ale tu je to o tom, že 95 % plus, alebo 90, 95 % ľudí to má dostať a jednoducho ale tiež sa to aj všetkým berie. Ja použijem príklad. Zdravotné odvody práve zvýšila aktuálna koalícia, zvýšila ich o jeden percentuálny bod, je to asi 360 mil. eur. Zaplatia ich všetci zamestnanci, zaplatia ich všetci SZČO, to znamená živnostníci aj všetci ostatní. To znamená zasa s prehľadom môžeme povedať, že 90 % plus ľudí tieto odvody zaplatí a tieto peniaze, týchto 360 mil. odvedie do štátneho rozpočtu, resp. teda do verejných rozpočtov. No dobre, to je jedna časť a ešte použijem 86 mil., čo je tá jedna štvrtina potravín, ktorá sa presúva z 19 % DPH na 23 % DPH. To by malo byť podľa výpočtov ministerstva financií 86 mil. Keď to celé zrátam, tak je to 446 mil. sa ľudia vyzbierajú a na energopomoc 435 rozdáte. Takto by to bolo jedna k jednej. Takto by sme ešte mohli povedať, že teda sa ľudia vyzbierali a dá sa. No, realita je tá, že ešte k tomu by som tu mohol menovať za ďalšiu miliardu ďalších vecí, ďalších zvýšení daní, odvodov, všetkého, čo sa musia ľudia zložiť. Takže realita je tá a bohužiaľ tak to funguje, že väčšinou sa ľudia vždy podstatne viac vyberú a všetci a podstatne menej sa im dostane naspäť. Čiže toto je to, voči čomu mám tú základnú výhradu a chcem tu povedať, že takto by to nemalo byť. Som presvedčený, že správne riešenie by bolo nezvyšovať zdravotné odvody, nezvyšovať DPH a prísť sem s energopomocou pre skutočne pre 10, 15 % domácností, ktoré sú na tom najhoršie a ktoré to reálne potrebujú. To by bolo normálne správne riešenie, ktoré podporí ekonomiku a zároveň pomôže chudobným. No, nestalo sa, ale toto riešenie, ako ho máme práve má ešte ten problém, že ja sa dosť bojím, že práve či tých 10 % tých najchudobnejších či vôbec niečo dostane. A ak dostane, dostane veľmi málo a tým pádom sa to len nedáva do režimu, že tu mi to zoberú a tu mi to vrátia, ale tí najchudobnejší, tí skutočne všetci zaplatia DPH, pretože jednoducho aj títo ľudia kupujú potraviny a všetci zaplatia zdravotné odvody, pretože aj samozrejme aj chudobní ľudia chodia do práce. Ale sa obávam, že tých možno 10 % alebo nejaké percento najchudobnejších sa vôbec nedostane k tej pomoci, pretože nikde tam nečítam o tom, že už to tu viackrát bolo spomínané, ten kto kúri drevom, tam nie je žiadna energopomoc, ktorá by sa viazala, že vám niekto zadotuje cenu dreva. Kúri sa, možno je to divné tu u nás v Bratislave, ale kopu ľudí stále kúri ešte aj uhlím. Ďalšia vec proste, kde títo ľudia sa nedostanú. Potom je tu možno nejaké množstvo ľudí, ktorí sa vôbec k tomu nedostanú, lebo proste sa nejak nekvalifikujú kvôli rôznym ďalším problémom s bývaním, so všetkým. Čiže ten problém je ten ešte ďalší, že hrozí, že tí najchudobnejší sa skutočne k tej pomoci vôbec, vôbec nedostanú. Ďalšia mrzutosť je tá, že človek by čakal, že teda keď sa bavíme o adresnej o energopomoci, že ten zákon bude definovať, že čo je to tá energetická chudoba, ako je tá domácnosť, kedy vlastne je energeticky chudobná, alebo v energetickej núdzi alebo teda potrebuje tú dotáciu, to tam tiež vôbec, vôbec, vôbec nie je. No a posledná vec, ktorej sa stihnem venovať je to, že nielenže sa teda zoberie a dá, ale bohužiaľ sa vždy pri takýchto operáciách veľa peňazí minie, stratí, je tam potenciál na korupciu, jednoducho tuto bude treba vymyslieť ale že obrovský softvér, ktorý to celé dokáže zúradovať, ktorý vytlačí tie milióny listov, alebo pošle tie milióny potrebných e-mailov. Bude tam treba urobiť obrovský zásadne dôležitú ochranu týchto čísel. To nehovorím ja, hovoria odborníci na IT zabezpečenie, že je to fakt veľmi, veľmi nebezpečné, to množstvo tých informácií a zároveň je to drahé, aby sa to ochraňovalo. Takisto samozrejme množstvo úradníkov sa tomu bude venovať. Aj v písomnej rozprave som rozprával o tom, že vlastne okresné úrady dostanú nový odbor. Tam samozrejme budú musieť byť noví zamestnanci, to zasa bude stáť financie, tí budú riešiť otázky okolo toho, reklamácie okolo toho. Tento zákon vytvára vôbec vlastný systém, akoby tých reklamácií alebo teda keď človek nesúhlasí s tým. Akože skutočne, že toto takto by to byť nemalo. A potom ešte aj keď dostane tá skutočne chudobná domácnosť, lebo skutočne sú ľudia, ktorí majú hlboko do vrecka, dôchodcovia, ktokoľvek, ktorí už dnes kúria na 16 stupňov, robia všetko tak, aby čo najmenej zaplatili na energie, čiže tí už dnes šetria, ale tí tu pomoc dostanú v najnižšej hodnote vo finále, lebo však bude sa úmerne brať ich skutočný k dnešnej spotrebe, alebo teda tomu, kde žijú. A zasa do tých 95 % fakt padnú práve tí bohatší, čiže toto sú všetko argumenty, ktoré jednoducho z tohto celého robia podľa mňa morálny hazard. Jednoducho priemerne chudobnejší sa budú skladať vlastne na pomoc pre bohatších, presne takto by to byť nemalo. Aby som len nekritizoval, tak sme pripravili v Saske jeden pozmeňujúci návrh, ktorý teda, keď už nemáme moc to samozrejme celé, lebo ja som presvedčený, že toto je neopraviteľné a že by to malo byť úplne inak, tak skúsiť to aspoň vylepšiť. Dávam tu dva návrhy, dva nové paragrafy, s ktorými sa podľa mňa nedá nesúhlasiť a dávam možno aj pani ministerke na zváženie, či by skutočne nepodporili aj koaliční poslanci tento pozmeňujúci návrh. No jeden paragraf teda je limit prevádzkových výdavkov a vyhodnotenie efektívnosti. To znamená, teda dávam pozmeňujúci návrh, ktorý by zaviazal vládu, teda resp. ministerstvo hospodárstva, aby sa dalo nejaké percento, ktoré vlastne bude znamenať, že koľko môže tá energopomoc stáť. Úplne príklad, aby sa nestalo, že keď sa pomôže 95 % domácnostiam, aby celý ten manažment toho celého nestál že ďalších 10 % hodnoty, tým pádom by sa táto pomoc stala drahšia, ako plošná bez nejakých týchto veľkých, veľkej business intelligence, ktorú do toho chcú dať. Takže jednoducho navrhujem v tomto pozmeňujúcom návrhu, aby tam bol strop nákladov, ako teda percento z tej sumy, ktorou sa ide pomôcť a to by mohli byť maximálne náklady na tú pomoc. Riešim to tam samozrejme aj tak, že ten prvý rok viac, lebo však áno, chápem, že sa niečo musí vytvoriť a potom ďalšie roky menej. No a B, teda ďalší paragraf je, aby bola vláda zaviazaná a ministerstvo hospodárstva, následne vláda bola zaviazaná, vypracovať správu o efektívnosti, aby jednoducho potom následne do Národnej rady sem prišla správa a vyhodnotila sa, komu bolo pomožené, ako sa pomohlo, koľko to celé stálo, jednoducho aby si tu vedela koalícia, akákoľvek jedného dňa bude, aby vedela posúdiť, či to celé bolo efektívne a či to skutočne pomohlo tomu, komu to má pomôcť, ale aj opačne, či sa neminuli zdroje daňových poplatníkov na pomoc niekomu, kde to skutočne efektívne nebolo. Takže toto je odôvodnenie môjho pozmeňujúceho návrhu. Poprosím pána predsedajúceho o zastavenie času a prečítam samotné znenie pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o adresnej energopomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1009)
V čl. I, sa za § 13 vkladajú nové § 14 a 15, ktoré znejú:
§ 14
Limit prevádzkových výdavkov a vyhodnotenie efektívnosti
(1) Prevádzkovými výdavkami systému adresnej energopomoci sú najmä výdavky na vývoj, prevádzku a údržbu informačných systémov, spracúvanie údajov, personálne zabezpečenie, komunikáciu s príjemcami, zmluvné služby a audit.
(2) Prevádzkové výdavky podľa odseku 1 nesmú v kalendárnom roku presiahnuť 3 % z celkového objemu finančných prostriedkov skutočne vyplatených na adresnú energopomoc v danom roku; v prvom kalendárnom roku účinnosti tohto zákona najviac 4 %.
(3) Vykonávací predpis podľa tohto zákona nesmie rozšíriť alebo obísť limit prevádzkových výdavkov podľa odseku 2.
§ 15
Správa o efektívnosti adresnej energopomoci
(1) Ministerstvo hospodárstva do troch mesiacov po uplynutí 12 mesiacov účinnosti tohto zákona zverejní Správu o efektívnosti adresnej energopomoci a súčasne ju predloží Národnej rade Slovenskej republiky.
(2) Správa obsahuje najmenej:
a) celkové prevádzkové výdavky a ich podiel podľa § 14 ods. 2,
b) počet obslúžených domácností a jednotkové prevádzkové náklady na domácnosť,
c) porovnanie celkových nákladov systému s referenčným scenárom plošnej pomoci pri rovnakom rozsahu podpory a použitú metodiku.”.
Nasledujúce paragrafy sa primerane prečíslujú.
Ďakujem pekne pán predsedajúci, skončil som.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegovia, pani kolegyňa. Dovoľte mi k tejto veci pár poznámok. Najprv sa vráťme na sekundu do minulosti. Keď som bol malý chlapec, tak som počul strýka s otcom sa rozprávať, že nebudzem doma bo idzem na manebre a ja som nerozumel tej vete dlho, že idzem na manebre, čo to znamená, potom až neskôr som prišiel na to, že idem na manévre po slovensky a manévre to znamenalo nejaké vojenské cvičenie tých, čo boli záložáci, čo boli vojaci v zálohe. Potom som sa dozvedel, že strýko je dokonca kapitán. A prečo o tom hovorím, dneska ste mi pripomenuli pani ministerka môjho strýka, taká milá spomienka, keďže na hospodársky výbor dneska ráno došiel pán Kaliňák a ku zákonu o energopomoci teda prilepil niečo, čo má riešiť naše aktívne zálohy, teda niečo, čo v minulosti sme poznali ako nejakých vojakov v zálohe alebo záložákov. A je pomerne absurdné, že o tom dnes hovoríme pri úplne inom zákone, ale to tu už bolo spomenuté. A teraz ako sa ten zákon volá. Ten zákon sa volá, že zákon o adresnej energopomoci. Tak mi dovoľte najprv povedať, že čo to znamená adresnej. Slovo adresnej znamená, že ak bývate na jednej zo 190 tis. adries, alebo na jednej zo 190 tis. adries, kde sa kúri drevom, uhlím, drevenými peletkami alebo briketami, tak vás sa tá energopomoc netýka. A potom je klamstvo, že tá energopomoc sa bude týkať možno až 95 % domácností, nebude, lebo asi 8 % slovenských domácností kúri tuhým palivom. Čiže prvá vec čo je adresné na tomto zákone je, že ak bývate na adrese, kde sa kúri s tuhým palivom, tak vás sa tá energopomoc netýka. No a druhá vec je, že energopomoc, ja už som spomínal, že keď pomoc, niekto kričí o pomoc, tak je vo vážnom prúsere, alebo vo vážnom srabe alebo vo vážnom ohrození skúsme tak mäkšie. No ale keď to chcete dať takmer všetkým, tak to nie je pomoc. My to voláme v KDH pracovne, že energodotácia alebo energoúplatok, lebo nejakým kľúčom slovenské domácnosti dostanú peniaze akože na energie od dobrej sociálnej vlády. Nedostanú to tí, paradoxne tí, ktorí to najviac potrebujú, lebo veľmi často tí, ktorí kúria uhlím majú hlbšie do vrecka. Tí to nedostanú, tí nedostanú nič. Ale dostanú to predovšetkým voliči vládnych strán.
=====

...peniaze akože na energie od dobrej sociálnej vlády. Nedostanú to tí, paradoxne tí, ktorí to najviac potrebujú lebo veľmi často tí, ktorí kúria uhlím majú hlbšie do vrecka. Tí to nedostanú. Tí nedostanú nič. Ale dostanú to predovšetkým voliči vládnych strán, ale nemáme na to peniaze. Pretože hospodárime deficitne, vytvárame sedem a viac miliárd dlhu, tak vláda vymyslela to, že Robo...teda pán premiér Fico vybavil v Bruseli, za nejakú protislužbu, že nebude napríklad proti ruským sankciám, tak vybavil, že Brusel prižmúri očkom a budeme môcť použiť europeniaze na eurofondy na to, aby vláda podplatila svojich voličov. A to je absolútne perfídne lebo eurofondy majú slúžiť na to, aby sme my dobehli Európu, aby sme lepšie hospodárili, lepšie zateplili, mali lepšie infraštruktúru, aby sme boli v našom živote efektívnejší a potom cez tú efektivitu, aby sme dosiahli životnú úroveň, ktorá sa približuje životnej úrovni ostatných členských štátov. A my spravíme čo? Teda, tak táto naša vláda vraj vyrokovala s Bruselom, že takmer pol miliardy peňazí, presnejšie 435 miliónov eur, rozdelí jednorazovo nie všetkým domácnostiam, nie podľa spravodlivého kľúča, iba tým, ktorí sú napojené na nejaké centrálne dodávanie energií. Ale tí, čo kúrite doma, teda drevom alebo peletkami alebo uhlím, tak vy nedostanete nič a v tomto ja vidím obrovskú absurditu a chcel som na to upozorniť, že tu sa čaruje s číslam. Tu sa hovorí 90%, 95%, ale veď 8% ľudí na Slovensku, 190-tisíc domácností, sa to vôbec nebude týkať. A čo je na tom ako najabsurdnejšie, že tí čo sú najchudobnejší, práve títo tú pomoc nedostanú. Pomoc má byť adresná v tom zmysle, že ju dostanú tí, ktorí sú odkázaní na pomoc. Ale nie 95% slovenských domácností, to je nezmysel. Máte rôzne štatistiky, máte rôzne správy, že 15, 18 alebo 20% ľudí to potrebuje, tak tam to nasmerujte. A už vôbec nie, že na to budete míňať európske peniaze. Ja by som zopár slovíčok na F vám chcel povedať. Je to čistý fail, čistý faul, je to faux paux a je to fiasko tejto vlády. Ale zíďte prosím z kratšej cesty, stiahnite to dolu, upravte to tak, aby tú pomoc dostali tí, čo to potrebujú. Lebo tých sa to paradoxne vôbec netýka. Ďakujem za pozornosť.

Dobrý deň, ešte raz všetkým prajem. Pani ministerka, kolegyne, kolegovia, pán Šmilňák, vy ste hovorili teda o tom, o tej adresnosti tej pomoci, ako tu pracujeme naozaj s pomýlenými pojmami a dojmami. Ja si myslím, že túto pomoc by sme nemali volať adresná, ale cielená. To znamená naozaj zacieliť na tých, ktorý to dnes reálne potrebujú lebo z toho čo sme sa doteraz dozvedeli, resp. nedozvedeli to skôr vyzerá na to, že adresná to bude kvôli tomu, že to bude pre tých, ktorí majú nejakú adresu. Mínus tí, ktorí kúria drevom, uhlím. Mínus tí, ktorí majú viacej adries a ja už som predtým upozorňoval teda na to, že napríklad tí, ktorí majú viacej adries a majú tých nájomníkov, tak bohužiaľ, tí nájomníci sa k takejto pomoci zrejme nedostanú, takže bude to viesť iba k predražovaniu takýchto nájmov. Chcel som iba dokončiť rozpravu, nebudem teda hovoriť dlho. Už som predtým upozornil na tri riziká, ktoré z tohto návrhu zákona vyplývajú. Prvé je teda to riziko diskriminácie, nespravodlivosti, kedy naozaj k tejto pomoci sa nedostanú všetci tí, ktorí ju potrebujú, ktorí by ju mali dostať pokiaľ bude pre 90 až 95%, ja si myslím, že naozaj, tam by mal byť úplne iný kľúč. Tam by malo byť tých 18%, tam by malo byť zohľadnené to, ktoré domácnosti sú reálne energeticky chudobné a naozaj mal tam byť ten český model aplikovaný, že jednoducho nie dávame všetkým vo forme úplatkov, to je inak veľmi pekný pojem, energoúplatok, ale naozaj tým, ktorí to potrebujú a ktorí si o to aj reálne požiadajú. Druhým rizikom bola tá právna neistota. To znamená, že naozaj na tie postupy sa nevzťahuje správny poriadok, ani bežná ochrana spotrebiteľa. Hovoril som o tom, že je to naozaj administratívne náročné, tie databázy. Dobre, ja verím, že sa to minimálne toto nejako prekonať bude dať. Ak nie, no tak v konečnom dôsledku to naozaj schytajú tí, ktorí sa o tej pomoci, ktorí ju budú musieť rozdeľovať, prideľovať. Či už to bude napríklad to, tí dodávatelia, tak sa to hodí na nich, že oni to nezvládli. Ale ja si naozaj myslím, že v konečnom dôsledku to bude iba o tom, že kašľať na to, čo je napísané v zákone. Že zbierame od ľudí údaje o ich príjmoch, o ich rôznych príspevkoch, ktoré poberajú, o počtoch, jednoducho dáme to naozaj všetkým, ktorí majú adresu a tá sa dá spárovať s energetickou domácnosťou, bodka. Ale na to sme nepotrebovali žiaden takýto zákon, ktorý nám pani ministerka avizovala, že má v šuplíku už minulý rok v októbri, čo sa nakoniec ukázalo, že to tak naozaj nie je. No a k čomu som sa nedostal, to boli ešte dve riziká. Je to naozaj ten masívny zásah do ochrany súkromia. To znamená, že dnes zákon bude zhromažďovať a spájať citlivé a ekonomické údaje o mnohých a reálne ich zrejme ani nebude vedieť využiť. Z ministerstva hospodárstva sa stane taká nejaká tieňová tajná služba. Hrozí tam únik týchto údajov. Verme, že sa to naozaj dobre zabezpečí, ale na to, aby bolo to zabezpečené pôjde tých 17,6 milióna eur. Naozaj si viem predstaviť, že tých 17,6 resp. 18 miliónov mohlo byť aj iným spôsobom použitých. Aj keby to boli hneď eurofondy, jednoducho, my tie eurofondy predsa dnes potrebujeme na rozvoj našej krajiny. A nie na to, aby sme si tu chránili údaje, ktoré možno ani nebudeme vedieť využiť na energopomoc. Ja už som to spomínal aj v tom prvom čítaní, ministerstvo hospodárstva vyhlásilo súťaž na zabezpečenie služieb informovanosti občanov prostredníctvom centra odborného poradenstva v oblasti adresnej energopomoci, kde je predpokladaná cena zákazky 3,1 milióna eur. Takže naozaj už prvé milióny pôjdu von v krátkom čase. No a tým piatym rizikom je to finančné riziko pre štát, hovoril o tom Maroš Viskupič. Naozaj, keď ideme niekomu dávať, niekde to musíme zobrať. Budeme na to brať zo štátneho rozpočtu alebo keď sa podarí, čo si nemyslím, tak možno z tých eurofondov. Ale opäť, aj tieto eurofondy sú predsa naše peniaze. To nie sú peniaze, ktoré nám spadli z hrušky. Jednoducho, to sú peniaze, ktoré sme my odviedli Európskej únii, a ktoré sme si mali prednostne použiť na rozvoj našej krajiny. Už to hovoril aj Ondrej Dostál, navrhol tento zákon vrátiť predkladateľovi na dopracovanie. Ja sa naozaj pripájam k takémuto návrhu. A ešte by som sa chcel opýtať pani ministerky, keď už ju tu máme, ako je to s pomocou s cenami energií pre energeticky náročný priemysel? V júni Európska komisia predstavila nový rámec štátnej pomoci na podporu priemyslu, kde mnohé krajiny tento rámec určite využijú, a teda chcem vedieť, že či aj naše podniky budú s nimi konkurencieschopné. No a ešte jednu takú perličku si dovolím na záver lebo do tejto debaty celej aj vzhľadom k tomu, ako prebieha v zrýchlenom legislatívnom konaní, sa zapojil aj pán minister Eštok, ktorý sa nechal počuť, že čo my tu chceme chrániť nejaké peniaze, ktoré sú rozdávané, keď my sami sme minule, a teraz teda myslel na sasku, štyri miliardy práve na energodotácie. Ale pozor, tu by som chcel pána ministra opraviť, my sme neminuli ani jeden jediný cent. Naopak, pomýlil si to znamienko, my sme štyri miliardy ušetrili. Všetky energodotácie, keďže sme nemali prístup k štátnemu rozpočtu, prišli vlastne až s ďalšími vládami, potom ako my už sme na ministerstve neboli, ale štyri miliardy sme reálne ušetrili. A ja by som teda chcel vidieť, kde by dnes sa našli tieto miliardy ale stámilióny a hovorím práve o tej pomoci, ktorá bola vyrokovaná alebo pomoci, o tej dohode, ktorá bola vyrokovaná so Slovenskými elektrárňami, že Slovenské elektrárne nám ponúkajú naďalej tú elektrinu za predkrízovú cenu, to je tých 61 eur pre všetky domácnosti. Vtedy sme boli na ministerstve hospodárstva, vtedy sme vyrokovali memorandum, vtedy sme sedeli dlho do noci práve nad tým, aby sme dosiahli aj prvý náčrt alebo prvú zmluvu, ktorá išla na schválenie Európskej komisie, a teda tie čísla ako vyzerajú v roku 2023 boli ušetrené 3 miliardy voči regulovaným cenám, v roku 2024 to bolo 546 miliónov, v roku 2025 odhadom asi 238 miliónov eur. Dokopy 3,8 miliardy. Takže, pán Eštok by si mal naozaj pozrieť, o čom vlastne hovorí a nebolo to mínus 4 miliardy za našej vlády, ale bolo to plus 4 miliardy, ktoré sme ušetrili štátnemu rozpočtu. Ďakujem.

Pán kolega Galek, áno, je to trochu hra so slovíčkami, či je to adresné alebo cielené alebo plošné. A potom či je to pomoc alebo je to úplatok alebo je to dotácia. Keď je človek rozhorčený tak zrejme zvolí tvrdšie slová. Ja som ešte sa chcel, pán Galek, pridať k tomu čo ste vraveli, že ja som v závere svojej reči povedal, že zíďte z kratšej cesty a stiahnite to. Pán spravodajca, dúfam, že ste to zachytil, pán Mego, ako návrh na stiahnutie, prípadne na dopracovanie, hej. Ďakujem pekne.