3. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. S faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Petrík.

Ďakujem. Ďakujem ti, kolega Hellebrandt, za tento veľmi komplexný vstup. Ja by som sa pristavila krátko pri tých detských skupinách, o ktorých si hovoril, pretože by som aj rada plénu a takisto tejto vláde pripomenula, že detské skupiny v zákone síce veľmi vágne uvedené máme, ale nikto v republike nevie, že existujú. Sú to malé formy, sú to alternatívy škôlkam napríklad v obciach, kde škôlky by neprežili, lebo je tam dajme tomu menej detí, alebo sú to alternatívy lacnejšie k škôlkam, kde žena sa môže postarať o ďalšie tri deti spolu so svojím dieťaťom napríklad u seba doma, ak má na to vytvorené podmienky. Takéto niečo v Českej republike funguje už desať rokov, sú tam tisícky detských skupín a takýmto spôsobom sa veľmi efektívne riešil nedostatok miest v škôlkach, ktoré v Českej republike už vôbec neriešia. My tu stále chceme budovať škôlky už pätnásť rokov, stále ich nemáme vybudované, stále nám chýbajú miesta v škôlkach, ale detské skupiny, ktoré máme v zákone, absolútne nikto nepozná. Ja som si pozerala štatistiky jednotlivých VÚC-iek, samosprávnych krajov, dokopy je zaregistrovaných na všetkých VÚC-kach na Slovensku štrnásť detských skupín. Štrnásť. A je to preto, že vláda neurobila, tá predošlá, neurobila nič preto, aby urobila osvetu k tejto téme. Tak ja verím, že táto vláda si vezme ponaučenie a bude sa detským skupinám venovať. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Pokračujeme teraz v rozprave a vystúpi pán poslanec Prostredník.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vláda na viacerých miestach vo svojom programovom vyhlásení ustupuje náboženským ultrakonzervatívnym silám, ktoré sú v koalícii. Toto bude hlavná téma môjho vystúpenia a budem sa venovať niekoľkým konkrétnym príkladom.
Týmto programovým vyhlásením vláda unáša Slovensko do minulosti namiesto toho, aby mu dávala budúcnosť a víziu. Deklarovaný zámer urobiť Slovensko lepším, pokojnejším a bezpečnejším sa nedá ale dosiahnuť ustupovaním silám, ktoré čerpajú svoju motiváciu zo strachu, ktorý vedie k nenávisti a k rozleptávaniu spoločenskej súdržnosti. To prvé opatrenie, ktoré si chcem všimnúť, sa týka podčiarknutia zvrchovanosti rodičov pri hodnotovej výchove.
Hodnotová výchova má byť súčasťou práce na školách. Je začlenená prierezovo do mnohých predmetov v rámci štátneho vzdelávacieho programu. Je prakticky nemožné, aby škola zabezpečila prispôsobenie hodnotových tém želeniam rodičov. Okrem toho nemožno súhlasiť s tým, že rodičia sú konečnou inštanciou pri rozhodovaní o tom, aké hodnoty má škola sprostredkúvať ich deťom. Predstavme si, že rodičia sa budú domáhať toho, aby ich dieťa bolo vychovávané v hodnotách fašizmu alebo nacizmu. Alebo si rodičia nebudú priať, aby ich dieťa nebolo vystavené prírodovednej látke o vzniku vesmíru, lebo to odporuje ich náboženskému presvedčeniu. Škola to bude musieť zabezpečiť? Toto chce vláda umožniť? Napokon aj v oblasti sexuálnej a vzťahovej výchovy, ktorú programové vyhlásenia explicitne zmieňuje v tejto časti, existuje predsa široká zhoda na tom, že včasná výchova v tejto oblasti pomáha deťom rozpoznávať sexuálne zneužívanie, ktoré sa vyskytuje najmä v rodine v domácom prostredí. Pomáha tiež predchádzať neželenému tehotenstvu a vôbec pomáha mladým ľuďom, aby budovali zdravé vzťahy, v ktorých sa správajú zodpovedne. Ak chce vláda umožniť, aby skupiny rodičov mohli znefunkčniť túto výchovu na školách, je to hazardovanie s bezpečnou budúcnosťou detí a mladých ľudí a nie práca na takejto bezpečnej budúcnosti.
Na tomto mieste sa chcem vyjadriť aj k tomu, čo programové vyhlásenie neobsahuje a chýba to tam ako jedna z dôležitých vecí.
Programové vyhlásenie sa len letmo zmieňuje o potieraní násilia na deťoch. Z textu vôbec nie je zrejmé, aké opatrenia chce vláda prijímať na zlepšenie situácie a ani pán štátny tajomník ministerstva spravodlivosti na zasadnutí výboru pre ľudské práva a menšiny, ktorý koalícia znefunkčnila, nechcel ísť do podrobností, nechcel sa púšťať do tejto témy, čo je pre mňa signálom, že to pre vládu nebude priorita. Pritom moderné európske krajiny už dávno pristúpili k tomu, k čomu sa aj Slovensko zaviazalo v medzinárodných dohovoroch o ochrane práv dieťaťa, totiž k zákazu telesných trestov aj v domácom rodinnom prostredí. Náš zákon o rodine stále obsahuje formuláciu, ktorá dáva rodičom právo využiť primerané výchovné prostriedky. A zástupcovia Slovenska na medzinárodných fórach, ktoré hodnotia naše záväzky v tejto oblasti, len veľmi ťažko kľučkami vysvetľujú, ako si Slovensko neplní svoj záväzok v tejto veci. Je to, žiaľ, tak, že kedykoľvek otvorím túto tému, sú to práve ľudia z nábožensky ultrakonzervatívneho prostredia, ktorí obhajujú právo použiť telesné tresty pri výchove detí a odvolávajú sa na to, že je súčasť ich náboženskej slobody, lebo ich posvätné texty im to takto hovoria. Ak táto vláda myslí vážne boj proti násiliu na deťach, na deťoch, nemala by ustupovať tým, ktorí jednu výchovnú po zadku alebo facku stále považujú za primeraný výchovný prostriedok.
Po ďalšie, status quo v kultúrno-etických otázkach. V programovom vyhlásení sa na strane 68 hovorí, v kultúrno-etických otázkach pritom zachová status quo, ak jednomyseľne neurčí inak. To, čo predstavitelia koalície označujú ako kultúrno-etické otázky, sú veci, ktoré pre väčšinu moderných európskych krajín sú dávno zodpovedané. Zhodli sa na tom, že nejde o otázky, ale sú to v skutočnosti ľudské práva menšín. Je smutné, že vláda zložená z veľkej väčšiny z ministrov politických strán, ktoré sa označujú ako sociálnodemokratické a ktorých európski politickí partneri v Európe boli lídrami spoločenských procesov, ktoré posilnili práva žien, reprodukčné práva, práva LGBTI ľudí a mnohé ďalšie ľudské práva, toto všetko na Slovensku ešte stále chcú považovať za otázku. Záväzok vlády, ktorá sa označuje ako sociálnodemokratická, zachovať status quo v tom, čo nazývajú kultúrno-etickými otázkami, si neviem vysvetliť inak ako ústupok náboženským ultrakonzervatívnym silám v tejto vláde. Znamená to vlastne odloženie plného prístupu k základným právam a slobodám pre desaťtisíce občanov a občianok Slovenskej republiky. Okrem toho sa pri vyhláseniach ultrakonzervatívnych politikov, ktorí sú súčasťou koalície, dá očakávať, že sa neuspokoja so zvrchovaným, so zachovaním súčasného stavu ľudských práv a budú prichádza s iniciatívami na ich ďalšie obmedzovanie.
V druhej časti svojho vystúpenia chcem hovoriť o tom, ako je vláda nekonzistentná vo svojom prístupe k občianskej spoločnosti a médiám. Na jednej strane hovorí o tom, ako nestrpí, keď do politického zápasu vstupujú subjekty, ktoré nie sú politickými stranami. Na druhej strane oceňuje spoločenský význam cirkví a sľubuje im zvýšenú finančnú podporu za ich angažovanosť vo veciach verejného záujmu. Samozrejme, cirkvi konajú mnoho užitočnej práce v sociálnej oblasti, v predvolebnom období však naša verejnosť bola svedkom aj toho, ako cirkvi vstupovali do politickej arény, keď návštevníkom bohoslužieb v náznakoch či v mnohých prípadoch otvorene hovorili, ktoré strany voliť nemajú a naopak, ktoré áno. Zaujímalo by ma, ako chce vláda riešiť túto dvojznačnosť vo svojom prístupe.
No a napokon v posledných týždňoch sme svedkami pohŕdania mimovládnymi organizáciami v réžii koalície. Považujem to za neprípustné. Mimovládne organizácie tvoria chrbtovú kosť občianskej spoločnosti a pomáhajú rozvíjať a chrániť demokraciu. Čo je horšie, vláda zvolila perfídnu ústupovú stratégiu, na silnú reakciu občianskej spoločnosti odpovedá rozdeľovaním mimovládok na prospešné a neprospešné. Je to stará taktika diktátorov ´rozdeľ a panuj´. Verím, že mimovládne organizácie sa v tomto nenechajú rozdeliť.
Sila občianskej spoločnosti je v jej rozmanitosti. A táto rozmanitosť sa vzťahuje aj na cirkvi a náboženské spoločnosti. Obohatením spoločnosti sú cirkvi vtedy, keď reprezentujú celú škálu tradícií a hodnotových prístupov. A obohatením spoločnosti sú vtedy, keď sú slobodné a nezávislé na štáte. Žiaľ, programové vyhlásenie nemá ambíciu riešiť finančnú závislosť cirkví na štáte. Práve naopak, explicitne hovorí, že ju chce prehlbovať. Vláda si má predovšetkým uvedomovať svoju ústavnú povinnosť správať sa nábožensky neutrálne.
Tento týždeň v pondelok sme, žiaľ, boli svedkami toho, že štátny tajomník tejto vlády Štefan Kuffa z ministerstva kultúry ukázal, ako si predstavuje náboženskú neutralitu. Na omši v Trnave v mene ministerstva kultúry sľúbil, že bude iniciovať, aby čo najskôr, citujem, Kristus kráľ bol intronizovaný a stal sa kráľom Slovenska. Prosím vás, pani ministerka, čo to má znamenať toto vyjadrenia štátneho tajomníka ministerstva kultúry? Dá sa očakávať, že vláda s takýmto obsadením ministerstva kultúry bude v súčasnom systéme finančnej podpory cirkví a náboženských spoločností zvýhodňovať tie, ktoré budú svoj spoločenský vplyv využívať na podporu vlády? Naopak, prípadné kritické hlasy prichádzajúce z prostredia cirkví a poukazujúce na chyby vlády bude vláda prostredníctvom jestvujúceho systému financovania cirkví znevýhodňovať, rovnako ako to avizuje pri mimovládnych organizáciách? To všetko len podporuje volanie Progresívneho Slovenska po hľadaní takého modelu financovania cirkví, ktorý zníži ich závislosť na štáte a obmedzí tak možnosť politikov na využívanie cirkví na vlastnú podporu.
Vláda by mala čo zlepšovať aj v oblasti náboženskej slobody. Slovenská republika reguluje náboženskú slobody diskriminačným zákonom, ktorý menším komunitám veriacich neumožňuje získať status registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Pritom je niekoľko judikátov Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré poukazujú na to, že v situáciách podobných, ako to máme nastavené v Slovenskej republike, ide o porušovanie dohovoru. Spomeniem dva takého judikáty. Ide o prípad Kimlya a ďalší proti Rusku z roku 2009 a prípad Metodiev a ďalší proti Bulharsku. Oba tieto prípady riešili situáciu, keď tamojšia štátna legislatíva núti menšie náboženské spoločnosti, keď nedokážu splniť stanovené podmienky, ktoré sú príliš prísne a diskriminačné, zriadiť si občianske združenie. Pritom slovenský zákon o občianskych združeniach explicitne obsahuje ustanovenie, ktoré občianskym združeniam zakazuje vykonávať náboženskú činnosť. Žiaľ, je množstvo takýchto občianskych združení, ktoré z donútenia musia pre tento diskriminačný stav porušovať zákon. Programové vyhlásenie vlády tento problém nijako nerieši, ale je len otázkou času, kedy sa niektoré z komunít, ktoré náš zákon znevýhodňuje v prístupe k plnému uplatňovaniu náboženskej slobody, obráti na Európsky súd pre ľudské práva.
Záverom sa opäť opýtam slovami pána premiéra, ktorými nadpísal programové vyhlásenie: lepšie, pokojnejšie, bezpečnejšie; tak sa môžeme mať len vtedy, ak budeme tvoriť spoločnosť, v ktorej pravda je viac ako lož a ohováranie konšpiráciami. Spoločnosť, v ktorej dávať je viac ako brať cez rôzne korupčné schémy, ktorej láska je viac ako nenávisť, v ktorej garantovať ľuďom ich základné práva a slobody je viac ako ustupovať strachu náboženských ultrakonzervatívcov na práva ľudí v mene strachu a nenávisti siahať a obmedzovať ich.
Programové vyhlásenie nepodporím. Vláda ustupovaním náboženským ultrakonzervatívnym silám unáša Slovensko do minulosti. Hovoríte o lepšom, pokojnejšom a bezpečnejšom Slovensku, ale už nepoviete, že nie pre všetkých. Nie pre menšiny, ktorým chcete ďalej upierať základné ľudské práva a skrývate to za zachovanie status quo v kultúrno-etických otázkach. Táto vláda vlastne hovorí nie deťom, ktorým chcem upierať dôležitú časť výchovy na školách a ignoruje problém násilia, ktoré zažívajú v domácnosti. Táto vláda hovorí nie slobodným médiám, ktoré sa previnili len tým, že im nastavujú zrkadlo. Hovorí nie pre mimovládne organizácie, ktoré sú chrbtovou kosťou občianskej spoločnosti a ktoré zastupujú často zlyhávajúci štát pomoci tým najbližším. Táto vláda svojím programovým vyhlásením hovorí nie pre menšie komunity veriacich, ktorým odopiera náboženskú slobodu. Hovorí nie ľuďom bez vyznania. Veď vaši štátni tajomníci už teraz ignorujú ústavu, ktorá jasne hovorí, že Slovensko sa neviaže na žiadne náboženstvo a ideológiu. Zato svojím programovým vyhlásením, vážená vláda, hovoríte áno náboženským ultrakonzervatívcom, ktorí, ako sme svedkami toho aj pri nedávnom vystúpení štátneho tajomníka, chcú zatiahnuť Slovensko späť do stredoveku. Vláda si zvolila temnú minulosť, no Slovensko si zaslúži lepšiu, pokojnejšiu a bezpečnejšiu budúcnosť. Vy ju presadzovať nebudete. My v Progresívnom Slovensku áno.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie päť faktických poznámok.
Ako prvý, prvá pani poslankyňa Jurík.

Ondrej, ďakujem pekne za tvoje slová a ďakujem ti za to, že tu v parlamente sedia ľudia ako si ty alebo ako pán Hlina, pretože si myslím, že hoci ste určite rozdielni, predsa vás vidím ako dvoch kresťanov 21. storočia, ktorí svoju vieru naplno žijú a ktorí ju na rozdiel od iných nevnucujú nám ostatným. A naopak hlásajú rešpekt, ktorý je tak dôležitý a ktorý tak veľmi absentuje v našej spoločnosti. A preto máte obaja aj môj rešpekt a môj obdiv a ešte raz vám za to ďakujem. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Kalmárová.

Milý Ondrej, pridávam sa k tebe v kontexte zámerov vlády v oblasti hodnotovej výchovy mládeže a rovnako sa pýtam, my naozaj tak málo dôverujeme odborníkom, ktorí nastavujú ciele a obsah vzdelávania. Tak málo dôverujeme riaditeľom škôl a učiteľom, ktorí vychovávajú naše deti, vaše deti, vašich vnukov, že sa vopred a dobrovoľne vzdávame formatívnej roly vzdelávania a výchovy, ktorú uskutočňujú naše školy? Dobrovoľne sa vzdávame nádeje, že školy budú vychovávať deti k tolerancii, k chápaniu toho, že svet vôbec nie je jednofarebný, k pocitu zodpovednosti za svoje vlastné správanie, intímny a osobný život nevynímajúc? A uvedomujeme si vôbec, že budovanie nedôvery v inštitúcie, a v tomto prípade vzdelávacej inštitúcie, je začiatok konca demokracie? (Potlesk.)

Pán poslanec Malatinec.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážený pán kolega Prostredník, ja budem reagovať na vaše vystúpenie dnešné aj včerajšie, ktoré ma vyrušilo na tejto pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Poznám vás ako teológa a človeka, ktorý sedí v tejto Národnej rade pod krížom cyrilometodským ako základom tohto národa. Vy ste včera povedali jednu takú zásadnú vec, s ktorou nesúhlasíme vo vládnej koalícii, že ste uvažovali, že cirkvi treba preložiť z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky pod ministerstvo spravodlivosti. To snáď nemyslíte vážne. Však si uvedomme to, že základ sloven... slovanského jazyka bol postavený na základe cirkvi Cyrila a Metoda a sú súč... a jazyk je súčasťou kultúry slovenského národa. To mňa vážne vyrušilo, že ste vy toto včera povedali, že chcete cirkvi presunúť pod ministerstvo spravodlivosti.
Prosím vás pekne, kolegovia z Progresívneho Slovenska, nevnucujme rodinám, ako máme vychovávať svoje deti. Vy to všetko chcete cez tie vaše aktivity, ktoré ste tu dneska predniesli, vnútiť rodinám, ako máme vychovávať svoje deti. Ale nemyslím si, že celé Slovensko s vami súhlasí. A ja sa nepovažujem za ultrakonzervatívca, považujem sa akože som jeden z normálnych ľudí, ktorý vyrastal v rodine muža a ženy a v našich rodinách sa rozprávame o zlom aj o dobrom, aj to, čo hrozí našim deťom a vieme sa rozprávať. V každej normálnej rodine to funguje. Tak vás prosím, nevnucujme našim rodinám vaše názory.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)