3. schôdza

Ďakujem kolegom za reflexie, špeciálne pánovi Majerskému, veľmi si to vážim.
Kolegovia, ja mám za to, že PVV sa má rámcovať teda ako prihlásenie sa vlády ku svojim vlastným prioritám, teda by v ňom mali byť uvedené tie najdôležitejšie témy a body, ktoré krajina v tomto momente potrebuje riešiť, a nielen teraz, ale aj do budúcnosti, a zarámcované riešenia. Opriem sa pri svojej reakcii na včerajšiu správu NKÚ v oblasti životného prostredia, kde boli ako rizikové uvedené environmentálne záťaže, ktoré som uviedol, triedený zber a riziko rastu zmiešaného zmesového komunálneho odpadu, uviedol som, kanalizácie, čistie... a čistiarne odpadových vôd, aj na to som upozornil. Vodovody, pitná voda a ako ohrozenie pred suchom a znečistením, aj to som zdôraznil. Takže vynechávať niečo z programového vyhlásenia vlády, lebo sa to tam nezmestí, je podľa mňa trošku mylné.
Pán Šimko, vravíte, že environmentálne záťaže sú prioritou tejto vlády, ja netvrdím, že to v programovom vyhlásení vlády nie je spomenuté, ja som len upozornil na to, že tá zmienka nie je pre mňa dôveryhodná. Tie záťaže tu sú desaťročia, sú to relikty bývalého režimu a ani jedna vláda SMER-u ich nevyriešila.
Čo sa týka MBÚ liniek, ja chápem ten šport zvaľovania viny na predchádzajúcu vládu, ale to maslo je na hlave predošlých vlád. No a, prosím, ešte vynechajme ZEVO a skládkovanie z cirkulárnej ekonomiky, pretože tam naozaj nepatrí podľa hierarchie nakladania z odpadu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážení členovia a členka vlády, vážení kolegovia a kolegyne, patrím medzi najmladších poslancov v tomto volebnom období, na jednej ruke by som mohol zrátať tých z nás, čo majú v parlamente menej ako 30 rokov. Dovoľte mi, prosím, sa vyjadriť k tomu, ako sa vládna koalícia postavila v programovom vyhlásení vlády k odlivu mladých ľudí do zahraničia.
Počas predvolebnej kampane toto bola jedna z výrazných tém a myslím si, že právom. V Progresívnom Slovensku sme si túto tému osvojili už od úplného začiatku a komunikovali ju veľmi konštruktívne. Dokonca v spoločnosti zarezonovala natoľko, že si ju osvojili aj kolegovia z terajšej vládnej koalície, konkrétne pán Peter Pellegrini a strana HLAS. Pamätám si, že ste mali k tomu špecificky tlačovku, ktorá sa venovala odlivu mladých ľudí do zahraničia, na moje prekvapenie ste nejakým spôsobom prezentovali aj zopár vôbec nie zlých nápadov, ktoré by ste chceli realizovať. Napriek tomuto zdôrazneniu vo vašej predvolebnej tlačovke sa do programového vyhlásenia táto téma dostala veľmi okrajovo, konkrétne len štyrmi vetami. Ja to považujem za veľmi nedostatočné a za výsmech všetkým tým mladým ľuďom a nielen mladým ľuďom, ale všetkým ľuďom, ktorí do zahraničia z tejto krajiny odišli, už v súčasnosti žije v zahraničí viac ako 300-tisíc Slovákov a Sloveniek.
Mladá generácia, jej šikovnosť, angažovanosť, entuziazmus sú podľa mňa nenahraditeľné. Mladí ľudia odchádzajú vo veľkom počte, a to je niečo, čo nemôžeme ignorovať. Ako spoločnosť to musíme vnímať nielen ako individuálny rozhodovací proces, ale najmä ako veľkú výzvu, ktorá si vyžaduje zodpovedný prístup vlády a štátu. Máme povinnosť vytvoriť prostredie, kde budú mať mladí ľudia šancu uplatniť svoje schopnosti a sny. Z toho dôvodu by som vás všetkých vyzval, aby sme túto problematiku posunuli na prop... na popredné miesta v našej politickej agende.
Mnohí kolegovia, kolegyne z koalície sa nazývajú národniarmi... (Rečníkovi sa vypol mikrofón. Reakcia predsedajúceho: „Skús ešte raz stlačiť."), á, dobre, ďakujem. Tak ja by som chcel ešte raz aj apelovať aj na vás, na kolegov a kolegyne z Národnej rady, z národnej strany Slovensko, myslím si, že toto je problém, ktorý by mal aj vás mrzieť. Veď mladí ľudia, mnohí z nich takí, čo sa tu narodili, vyrástli, chcú odísť a vyslovene z tejto krajiny utekajú masovo. Nie je náhodou aj vašou prioritou, aby sme boli silný a hrdý štát? Slovensko miestami pôsobí, ak by som to mohol filmovo prirovnať, ako Titanic. Hudba síce ešte hrá, loď sa potápa a ľudia ju opúšťajú. To vás naozaj netrápi? Myslím si, že vládna koalícia by sa mala snažiť otočiť tento trend a vytvoriť prostredie, v ktorom mladá generácia nájde svoje miesto, bude sa môcť rozvíjať a bude sa tu cítiť hlavne ako doma. Som presvedčený, že spoločným úsilím môžeme tento trend zvrátiť a vytvoriť spoločne krajinu, kde mladí ľudia budú chcieť ostať žiť a nebudú chcieť odísť. Poďme sa, prosím, o to pokúsiť, nemôžeme ostať v súčasnom stave, kde keby takisto, ako by som na jednej ruke zrátal nás v Národnej rade, čo máme menej ako 30 rokov, tak takisto by som na jednej ruke zrátal tie vety, ktoré sa v programovom vyhlásení týkajú mladých ľudí.
Ako sme tu už na začiatku hovorili o transparentnosti, tak ja budem rovnako transparentný a z tých dôvodov, ktoré som uviedol vo svojom programe, a toto programové vyhlásenie vlády, ktoré sa štyrmi vetami venuje odchodu mladých ľudí do zahraničia, nemôžem podporiť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, chcel by som zareagovať na pána predrečníka, pána Deja. Som rád, že ste toto pripomenul vládnej koalícii a nie, nie sú to len mladí, ročne nám odchádza zo Slovenska okolo tritisíc ľudí. Jednak sú to tie najšikovnejšie mozgy, ale takisto aj remeselníci, opatrovateľky, zdravotné sestry, lekári a ak toto nezastavíme, tak potom nebudeme produkovať na Slovensku to, čo bude potrebovať naša krajina, aby sme sa najprv uživili, aby, aby sme zachovali to, čo potrebujeme, aby sme dosiahli nejaký rast. Čiže pripadá, pripájam sa k tomu a, a apelujem na vládu, aby trochu viacej reflektovala tento fakt a prijala opatrenia, aby, aby sme toto, tomuto zabránili. Ďakujem pekne.

Pán kolega Dej, ďakujem ti veľmi pekne, že si otvoril aj túto tému mladých, veď sme kolegovia, ktorí sme naozaj najmladší v tomto parlamente, ale musím ti povedať aj jednu vec, že niekedy možno hľadáme pre mladých zázračné riešenia, ktoré majú síce vznešené názvy plné odbornosti a rozprávame o tom, ako mladí chcú počuť stále slušnú politiku, no, žiaľ, zo súčasnej opozície sa takéto správanie nie vždy dostavuje, a môžem povedať, že mladí ľudia v našich slovenských regiónoch neostanú, pokiaľ tam nebudú mať kanalizáciu, vodovod, poopravované cesty, kvalitné škôlky, školy a dostupnú zdravotnú starostlivosť.
Čiže toto, čo my v programovom vyhlásení vlády reflektujeme, sa týka aj mladých ľudí, pretože pre nás je prioritou, aby mladí ľudia nielen z Bratislavy odchádzali do zahraničia, ale my im chceme zabrániť, aby vôbec boli nútení aj z východného Slovenska sa sťahovať do Bratislavy, aby v každom jednom regióne na Slovensku mal aj mladý človek primerané kvalitné podmienky pre zdravý život a pre založenie si rodiny. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky k môjmu vystúpeniu.
Pán kolega Bartek, do značnej miery súhlasím, ja si myslím, že jednou z dôležitých vecí, a takisto to v programovom vyhlásení vlády chýba, je, na to, aby sme tých mladých ľudí nevyháňali aj z regiónov alebo teda z tých miest a obcí, kde sa narodili, je aj poskytnúť im dostupné alebo teda cenovo dostupné bývanie. Toto mi rovnako tak v programovom vyhlásení vlády chýba, ako by sa mohli mladí ľudia osamostatniť a zároveň tak ostať aj v regiónoch, teda mimo Bratislavy.
Takisto som nenašiel v programovom vyhlásení vlády a myslím si, že je to veľmi dôležité povedať aj z tohto miesta, a to sú vysokoškolské internáty. Ja som mal tú možnosť počas vysokej školy nejakým spôsobom si vyskúšať aj tieto priestory a to bývanie by som mohol nazvať akokoľvek napríklad zážitkové, ale rozhodne nie dôstojné. Skúste si napríklad tam ísť umyť zuby, ostane vám v ruke vodovodný kohútik alebo sa stáva úplne bežne, že vypadne okno a niekoho zraní. Toto naozaj ako viem, že môže prísť niekomu úsmevné, ale je to fakt a ja som nenašiel jedinú vetu, ktorá by sa týkala vysokoškolských internátov. Ja viem, že toto je dlhodobý problém a neriešilo to niekoľko vlád ako pred aj touto vládnou koalíciou, takže ja si myslím, že toto je tiež niečo, čo by si zaslúžilo pozornosť. A rovnako tak sa to týka aj tých mladých ľudí, ktorí zvažujú štúdium v zahraničí. No tak keď si majú predstaviť, že by mali najbližších päť rokov bývať v takom prostredí, ako ponúkajú slovenské vysokoškolské internáty, tak ja sa popravde ani nečudujem, že odchádzajú.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážené členky vlády, vážení členovia vlády, vážení predsedajúci, vážené, milé kolegyne poslankyne, milí kolegovia poslanci, oceňujem, že ste vydržali tie tri dni a zvládli ste si vypočuť hodnotiace komentáre prevažne kritickej povahy k predloženému vyhláseniu vlády. Naozaj, naozaj oceňujem, že to prebieha zatiaľ celkom konštruktívne.
Takže dovoľte mi možno, aby som ten tok tej kritiky na úvod prerušila jednou takou pozitívnou a doceňujúcou zmienkou, a síce, že to programové vyhlásenie vlády má jednu, neupriem mu to, výnimočnú, výnimočnú schopnosť, a síce takou tou vzletnosťou slov alebo nejakých takých tých dobre formulovaných deklarácií dokáže, dokáže odpriamiť pozornosť práve od tých častí, kde by sme si mali dávať pozor, čo presne sa snaží zakamuflovať to vzletné a deklaratórne zaslovnenie a všimnúť si, že práveže sú to najčastejšie, žiaľ, také tie naozaj veľmi patologické záväzky, ktoré sa v tom dokumente nachádzajú a ktoré by nemali ujsť našej pozornosti. Na tomto mieste sa zmienim o takých dvoch druhoch kamufláží, ktorých by nás nemal zmiasť ten pekný, a v zásade ako nedá sa mu ani veľmi čo vytknúť, deklaratórny newspeak.
Celým programovým vyhlásením sa viac či menej explicitne viaže snaha odkloniť nás od konceptu liberálnej demokracie, liberálnej demokracie znamená pluralitnej demokracie, v tej-ktorej sa uplatňuje slobodná súťaž politických síl v slobodných parlamentných voľbách, nie je to nič ako sa to zvykne na internetoch dezinterpretovať, že to je niečo okolo progresivizmu, čiže od konceptu liberálnej demokracie ku konceptu, ktorý nazval Thomas Hobbes ako leviatanovský štát, v ktorom štátna moc prelamuje tradičné hranice, ktoré vždy doteraz oddeľovali na jednej strane proste sféru, do ktorej mal spôsobilosť a právomoc na základe teda tej spoločenskej zmluvy intervenovať štát a regulovať niektoré oblasti, a za tou hranicou už nasledovala oblasť občianskej spoločnosti, jednotlivcov, ktorí majú sväté božie právo rozhodovať si o svojich veciach týkajúcich sa svojho vedomia, svedomia, rodiny, trávenia voľného času sami. Tu na niektorých miestach, ja budem veľmi konkrétna, budem ich prechádzať a budem ich citovať, sa nachádza viacero takýchto doslova že pokusov prelomiť tú hranicu a ingenerovať do oblastí, kde naozaj sme posledných tridsať rokov neni zvyknutí na to, aby si štát uzurpovával takúto moc a aby zachádzal do sfér, ktoré nie sú typické na to, aby podliehali štátnej regulácii.
Tou druhou oblasťou, ktorú som teda nazvala že tá druhá oblasť kamufláží, tak tam možno tá, tá deklaratórna rétorika nebola až tak veľmi úspešná, pretože sa jej nepodarilo zamaskovať niektoré typy nedostatkov, veľmi nerada hovorím z tohto miesta o nedostatkoch a o tom, že, že niečo nebolo dostatočne odborne zvládnuté, pretože ja so všetkou pokorou si uvedomujem, že tu za mnou sú politickí matadori, ktorí sú tu, myslím, že, že už niečo ako dinosaury, hej, v tej parlamentnej politike, a ja som teda nováčik na parlamentnej pôde, hovorím to so všetkou pokorou, ale práve preto budem tie kvázi kamuflované nedostatky ilustrovať na tých oblastiach, kde sa zase naopak dovolím teda ja označiť za tú, ktorá sa v nich celkom teda odborne orientuje na základe svojej predchádzajúcej 14-ročnej praxe, a teda konkrétne o extrémizme, o dezinformáciách a hybridných hrozbách.
Keď začnem teda tou prvou oblasťou, to, čo som nazvala, že, že, že je niečo ako taký ten prvok leviatanovského štátu, ktorý rozpína moc, kde ju tradične nemal, tak začneme úplne na začiatku, hej? Programové vyhlásenie vlády sa k tým spomenutým vzletným jazykom k nám prihovára deklaráciou záväzku, citujem, že: Vláda prestane tolerovať rozdeľovanie spoločnosti na dobrých a zlých a znovu začne riadiť túto krajinu. Nič viac si ja osobne neželám, hej? Že tí, ktorí ma pozorovali predtým než som sa stala vôbec politicky angažovaná, ja som vždy bola veľmi citlivá na toto rozdeľovanie slušní, neslušní, vieme, že to je takisto nejaký typ newspeaku, nemala som to rada, nemám to rada a kvitujem, že je tu takáto veta, ktorá nechce nikoho rozdeľovať. Ale ako vážne je tento úmysel vlády mienený, dešifrujeme hneď v úvodnej časti, kde vláda ašpiruje na rozdelenie mimovládok na, citujem: Politicky zamerané subjekty, často financované zo zahraničia, ktoré netransparentne ovplyvňovali demokratickú súťaž, a mimovládky, ktoré vykonávajú verejnoprospešnú činnosť v oblasti sociálnej, humanitárnej a tak ďalej a tak ďalej.
Aby som vás nezaviedla k omylu, ja teraz vôbec nejdem hovoriť o tom, čo už zaznelo a chvalabohu, že zaznelo kriticky, v ktorom sa tých kritických reflexií, v ktorom sa rozoberal nejaký možno animózny postoj alebo prezumpcia animózneho postoja tejto vlády vo vzťahu k mimovládkam. Toto teraz dajme bokom, hej? Ja sa v tejto chvíli dotýkam tej ašpirácie rozdelenia, hej? Pretože mňa naozaj veľmi, veľmi zaujíma, ako sa dá v štáte, ktorý si chce zachovávať naozaj ten atribút, že je teda právny, zachováva si demokratickú formu vlády a riadi sa princípmi rule of law, ako ide toto triedenie vykonávať, hej? Veď tu budeme mať čo, nejaké odborné morálne komisie? A kto bude ten, kto ich do nich bude nominovať? Budeme tu mať čo, nejakých, nejakých arbitrov, ktorí budú parametrizovať ušľachtilosť činností? Kto to bude, kto to bude posudzovať? Ako je toto reálne? Lebo ja poznám len jeden validný proste, hej, kritérium, podľa ktorého môžme subjekty triediť. To sú tie, ktoré konajú v súlade so zákonom, a tie, ktoré nekonajú v súlade so zákonom. Nedá sa triediť na žiadne ušľachtilé a neušľachtilé a koniec koncov technická poznámka. Všetky, aj ušľachtilé, aj ušľachtilé mimovládky sú politické per se. Pretože či sa venujú zvieratkám, chorým, deťom, environmentálnym problematikám, na konci toho dňa je zámerom vplývať pozitívne na politiky, ktoré sa v tejto oblasti uplatňujú, hej, že nikto nechce do nemoty pôsobiť ako ten škreček v tom koliesku v teréne a prizerať sa, že sa vlastne na tej pôde, kde má prísť k rozhodovacím a korektívnym procesom, tá situácia nemení a oni budú ako otroci teda v teréne korigovať tieto nedostatky. Vždy je tá činnosť politická.
Čiže ja, ja, ja nerozumiem teda, že buď je to balast, hej, a sme si všetci vedomí, že sa toto nedá urobiť, lebo sa to naozaj v krajine, ktorá ašpiruje na to, že si zachová status rule of law, sa toto nedá vykonať, ak tu naozaj nechceme mať, nechceme mať nejaké ministerstvá všehomíra, ktoré to budú parametrizovať, alebo potom je tu naozaj takáto ambícia, možno ma kolegovia opravia a vysvetlia mi, že ako sa to teda dá roztriediť a ja sa potom obávam, že naozaj budeme len na skok tomu leviatanovskému, leviatanovskému štátu.
Aby sme teda šli po ďalších takýchto konkrétnych príkladoch, lebo je toho viacej, nebudem, samozrejme, menovať všetky, budem spomínať len niektoré ilustračne. Ďalšia veľmi pekná a sympatická deklarácia, ktorú znovu podpíšem všetkými desiatimi, je sľub návrat k pomerom typických pre demokratickú spoločnosť. No, chvalabohu, aby to tak bolo, hej? (Rečníčke nefunguje mikrofón.) Dobre, dobre, ďakujem pekne. Ja som sama bola naozaj hlasnou kritičkou ešte before of school takých tých devastačných procesov, ktoré sa tu diali v réžii minulej vlády a ktorými sa naozaj zanechávali kalamitné následky na strane právneho štátu. Čiže sama, a myslím, že teraz hovorím za všetkých kolegov a kolegyne z Progresívneho Slovenska, si veľmi želám, aby sme sa vrátili k demokratickým, ako to je, pomerom a teda atmosfére, ktorá platila pre demokratickú spoločnosť. No len teda znovu, ako vážne je to myslené, nemusíme zachádzať priďaleko, pretože nasleduje veľmi zaujímavá pasáž a mňa prekvapuje, že ona je umiestnená v stati, že... (ruch v sále), prepáčte, ale ma to vyrušuje, hej, že ak vás nebaví, ja to chápem, že pokojne, že ja, ja znesiem, keď sa ktokoľvek dvihne a odíde, ale nemám rada ten šum, keď rozprávam, mám pocit, že sa s niekým prekrikujem. Ďakujem.
Táto časť, o ktorej budem teraz hovoriť, sa nachádza v stati verejná správa, hej. Vo verejnej správe, ja som právnička, čakáte niečo, čo sa bude týkať, ja neviem, hej, nejakého možno nového rozdelenia územnosprávneho členenia, nových kompetencií a tak ďalej a tak ďalej, ale my sa tam dočítame, že vláda má záväzok pripravovať niečo ako štátne kampane, hej. Pritom je tam v úvode napísaný znovu jeden veľmi pekný záväzok, ktorý sa nedá odškriepiť a s ktorým sa nedá súhlasiť, že právny štát je hodnotovo neutrálny, ale my máme v ďalšej časti záväzok, že štát bude robiť verejné kampane vyslovene na podporu eticko-súkromných záležitostí ako je propagácia rodiny a toho, čo je z pohľadu teda vlády vhodné, aby sa v rodinnom prostredí uprednostňovalo, dokonca sa treba upriamiť na nejaký akýsi kvalitný typ beletrie, naznačuje sa nejaký preferovaný spôsob trávenia času z rodiny, akokoľvek, s rodinmi, akokoľvek ušľachtilé ciele to sú, a ja si viem predstaviť, že s mnohými by som sa vedela dohodnúť, tak toto, prosím pekne na nebi, nepatrí do programového vyhlásenia vlády a nepatrí to do réžie vlády, hej. Pretože štát figu borovú do toho, ako budú rodiny tráviť deti, čas s deťmi a občanov figu borovú do toho, čo si Kefalín predstavuje pod kvalitnou beletriou, hej. Čiže toto je znovu niečo, čo mňa osobne desí, že sa približuje k tomu leviatanovskému konceptu štátu.
Zaujímavé sú ešte teda také dve-tri pikošky z tejto oblasti, kde, kde naozaj teda stojí, stojí za to sa zamyslieť, že, že čo je tou skutočnou ambíciou, ambíciou vlády, a je to niečo, čo možno na prvý pohľad nikoho nevydesí. Je to záväzok písať si správu o stave demokracie. Ja to poviem ešte raz pomaly, čo to presne znamená. Vláda si bude vypracúvať správu o stave demokracii. Tá vláda, ktorej subjektom, ktorá politiky tvorí, je exekutívnym orgánom vo vzťahu k legislatívam, ktorá teda má a môže mať nejaké dopady na demokraciu, je zároveň tým istým subjektom, ktorý si o tom napíše hodnotiace správy, čo je absolútne nevídané, a ešte aby toho nebolo málo, tak ešte pridáva záväzok, že ona si ich teda nechá vo verejnoprávnych médiách teda aj náležite odpropagovať. A to sme akože kde toto videli, hej, že v Severnej Kórei, alebo ja neviem o žiadnej krajine, opravte ma, v demokratickom svete, kde si demokratická vláda, ktorá robí politiku s dopadmi na demokraciu, sama napíše hodnotiacu správu, ako to teda urobila, a ešte zaviaže verejnoprávne médiá, aby jej to odpropagovali, to je, to je neuveriteľné niečo. (Potlesk.)
Na to tu máme naozaj nezávislé inštitúcie, lebo vláda nie je to isté ako funkcia prezidenta, verejného ochrancu práv alebo, ja neviem, národného strediska pre ľudské práva, tým to patrí, dokonca ešte aj tým ušľachtilým a neušľachtilým mimovládkam to patrí, ale aby si vláda sama seba hodnotila v hodnotiacej správe, prosím vás, hej, to neni dobré ani ako vtip.
No a teraz tie pikošky na záver tejto časti: „Vláda nastaví systém informovania verejnosti o trestnom konaní s akcentom na zachovanie prezumpcie neviny a ľudských práv a z toho dotknutých osôb vyplývajúcich z európskych ľudskoprávnych štandardov." Takto, ja sa sama veľmi, veľmi hlásim k tomu, aby sa v prípade trestného konania, zvlášť prípravného konania, neprelamovala a neporušovala zásada neverejnosti, áno? Aby sme tu nevytvárali to, že človek ešte ani obvinený nebol, ale už je buď mediálnym diskurzom alebo facebookovým tribunálom aj obžalovaný, aj odsúdený, ešte aj obesený, hej? Že toto zrejme nikto nechce, ale nie je úlohou štátu, aby normoval, normoval systém informovania verejnosti, hej? To ani nie je že nejaká, hej, teda odkaz verejnoprávnym médiám, to je systém informovania verejnosti. To je znova niečo, čo si ja neviem ani predstaviť, že ako sa to robí, ako sa to dá robiť a nestratiť pritom teda status právneho štátu, hej, že ktorý teda naozaj sa nezopsúva, nezopsúva niekde, kde podľa mňa, akože ani Putin nemá takúto kreatívu v takýchto rôznych, rôznych nápadoch.
Je to bohumilé, rozumiem tomu záväzku, ale majme, prosím, na pamäti, že kvalita a objektivita sú kategórie na mediálnom trhu, ktoré sú istým spôsobom modifikované v rámci konkurencieschopnosti a áno, ak chceme, aby tieto veci, ako som povedala, neboli, neboli proste plné defektov, a mne to samej vadí ako právničke, že ak niekto teda ešte ani nestihol zistiť, čo sa voči nemu vedie, a už je naozaj že aj odsúdený, aj obesený, mne to takisto veľmi vadí, ale tak potom sa bavme o tom, že či nie je namieste osvojiť si nejaký štandard, že orgány činné v trestnom konaní a súdy, ak vydajú rozhodnutie vo veci samej, to je to dôležité, vo veci samej, predstúpia pred verejnosť a korektne informujú, z akého skutkového, z akého dôkazného stavu vychádzali a takto rozhodli. A či sa to bude nejakým, neviem, médiám, poslancom, politikom, ľudu, tribunálom páčiť, bohužiaľ, takto to je, lebo súdy a OČTK tu proste nemôžu robiť, hej, vykonávať justíciu akože podľa toho, že ako hlasno a ktorá skupina bude čapkať. Dá sa to riešiť, ale, prosím vás pekne, nie štátnym normovaním, hej?
No a taká posledná pikoška: „Prvým krokom k zlepšeniu je nastavenie objektívneho zrkadla stavu spoločnosti." Vau. Ja som si doteraz myslela, že spoločnosť nastavuje zrkadlo vláde, my tu máme novú dobu. Vláda nastavuje spoločnosť zrkadlu, teda zrkadlo spoločnosti, ale áno, možno je to znovu niečo, čo som len ja nepochopila, hej, že ten šľachetný zámer za tým mať, a neviem si úplne predstaviť ani, ako sa to bude realizovať, ale berme to teda ako pikošku za, za tou časťou, ktorú som teda nazvala, že vidím v nej naozaj takú tú, to nebezpečenstvo leviatanovskej rozpínavosti štátnej moci a ingenerovanie do tej sféry spoločnosti, kde proste nemá štátna moc čo robiť, nech má akokoľvek bohumilé úmysly.
A teraz k tej druhej časti, ktorú som nazvala, že prichádza k nejakému nie veľmi šikovnému hláskovaniu niektorých, teda neznalosti a neodbornosti z oblasti dezinformácií, hybridných hrozieb a extrémizmu, dotknem sa konkrétne len dvoch výňatkov ako v časti, ktorá je zaradená pod kultúru, sa teda sľubuje, že, budem citovať, teda že vláda bude dbať o to, aby sa neoprávnene, aby sa, takto, že neprichádzalo k neoprávnenému zasahovaniu do slobody slova, všetko bohumilé, bude chrániť slobodu slova, všetko bohumilé, pričom sľubuje akceptovať regulatívne zásahy na sociálnych sieťach iba v rozsahu, akým sa zasahuje do dôstojnosti práv človeka a v záujme ochrany bezpečnosti Slovenskej republiky.
Prosím vás pekne, my máme ústavu, pre Krista Pána, veď tam je ten výpočet širší, hej? Nemôže nám tu programové vyhlásenie vlády, akýkoľvek iný zákon, zúžiť dôvody, pre ktoré je možné obmedziť slobodu slova. Lebo to nie je možné len pre záujmy obrany bezpečnosti a dôstojnosti práv človeka, pretože tá ústava, áno, vieme, že má aj mravnosť, aj, aj verejné zdravie a tak ďalej, hej, že neviem teda, nechcem byť skrivodlivá, ani niečo podsúvať, ale je, neviem tu, či účelovo vypustené, pretože si všetci pamätáme dobu covidu a ja viem, že, že nejaká časť tohto spektra má pocit, že prichádzalo naozaj práve v tej dobe k radikálnej cenzúre.
Niekto mi na to argumentoval, že veď sa vypínali blogy a weby a neviem čo, ja len pripomínam, že sa vypínali tie, na ktorých sa nachádzal natoľko závadný obsah, že mal spôsobilosť ohrozovať verejné zdravie a štát má tzv. pozitívny záväzok chrániť ľudský život. To neznamená, len teda berie na seba záväzok, že nikoho nezabije, hej, ale on má záväzok chrániť verejné zdravie. Ak tu máme nejaký web, kde sa nám tridsať odborníkov zrazu na imunológiu v tejto malej krajine vynorilo a bude hovoriť, ako to presne má byť, hej, lebo majú všetci DrSc., PhDr. a všetky tituly sveta zrazu, lebo už teda prešli tými internetovými univerzitami a proste ašpirujú na to, že budú rušiť vedecký konsenzus a ak by to aj robili, čert ber, ale vo výsledku to spôsobuje ohrozenie verejného zdravia, no tak ten štát má psiu povinnosť zasiahnuť. Áno, ja si myslím, že by mal o tom, ktorý web, za akých podmienok, rozhodovať nezávislý súd. V tomto akože prijímam tú kritiku, že tam to v tom období núdzového stavu nebolo zakomponované súdne rozhodovanie, malo by byť, a to je jeden proste z návrhov, ktorý by som ja kedykoľvek podporila, pretože my sa tu naozaj nebavíme o alternatívnych názoroch, teda že či, ja neviem, budeme piecť jablkové pité takto alebo inak, hej. Alebo teda že či, neviem, sa robia, hej, preteky so psami hentak alebo tak, nie, my sa bavíme o veciach, na ktoré so všetkou pokorou by sme si mali začať nazad pestovať akože to uvedomenie si vlastných informácií a vlastnej vzdelanosti. Ja som právnička a ja nebudem hovoriť kolegom, ktorí sú zdatní stavbári, ktorí sú zdatní ekonómovia, hej, že ako ideme teraz nastavovať dane. No však tak hanba ma facká, tak to nebudem robiť, hej. A ak tu tá akože atmosféra je, hovorím nech je, nech si to teda každý pláca, nech máme multiverzie reality a výkladov reality, nedbám, ale nesmie to ohrozovať verejné zdravie, nesmie to zasahovať do práv a slobôd človeka.
K tej slobode slova, ktorá sa tu teda viackrát spomenula, mňa udivuje len to, že sa spomína v kontexte sociálnych sietí, kde práveže, hej, že všetky krajiny Európskej únie hľadajú koncept, ako sa vysporiadať s tou, s tým, s tou neregulovanou slobodu slova, tam je neregulovaná, hej, že to je eldorádo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, ospravedlňujem sa, len vypadla nám časomiera a vypršal vám čas, akurát ste to nemohli vedieť.

Bihariová, Irena, poslankyňa NR SR
Som už aj na konci, nič už k tomu iné, čo som povedala, by som asi teraz nedodala. Ďakujem, že ste to vydržali, ďakujem, že si ma včas, pán podpredseda, upozornil. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, ďakujem aj za tento príspevok, pani poslankyňa. Absolútne rozumiem vášmu príspevku o tom, ako ste hovorili o tých dymových clonách, a toto je príznačné pre túto vládu tak ako v minulosti, tak aj dnes. Čo sa nedá uprieť tejto tejto vláde je to, že má plán, má plán a ide presne podľa neho. Či sú to tie čistky tých, ktorí sú nepohodlní, alebo potom, čo ste spomínali tie národné konzultácie či potom štátne kampane. Toto je obrovský precedens a môže to byť naozaj problematické, hlavne pre opozíciu, ale aj pre Slovensko. Cez tieto národné konzultácie vláda pripravuje posielať listy občanom, kde sa majú vyjadriť k nejakým banálnym otázkam, dajme tomu, že či Rómovia majú byť obslúžení v nejakých podnikoch. A teraz občania sa budú musieť vyjadriť, zakrúžkujú nejakú odpoveď, pošlú naspäť a vláda cez tieto odpovede si pripraví tie odpovede, ktorá bude zároveň propagandou cez tie štátne kampane, oblepené celé Slovensko a masírovanie verejnej mienky. Je to obrovský precedens, problematický, ktorý naozaj po vzore Orbána v Maďarsku tu budeme mať diktatúru. Je to naozaj nebezpečný precedens v tomto, že vláda je inšpirovaná Orbánom a pokračuje v pláne, aby sa zo Slovenska stala nejaká autoritátorská republika, nie demokracia. Nedá sa uprieť tejto vláde, áno, že má plán, pokračuje podľa neho a ja verím, že my v opozícii sa proti tomu dôstojne postavíme.
Ďakujem pekne ešte raz za tento príspevok. (Potlesk.)

Dobre, ja sa takisto prikláňam k tej obave, že smerujeme niekam, ale to, čo to programové vyhlásenie naznačuje, je taká miera kreativity, ktorú, si myslím, že ešte neprekonali ani tie tradičné, tradičné krajiny, ktoré si spájame s diktatúrou. A ja na tomto mieste si dovolím vyzývať všetkých tých, ktorým záleží na demokracii, všetkých tých, a to myslím aj poslancov a poslankyne a viem a verím, že ich je tu väčšina, aby sme ostali ostražití, hej, aby sme aj voči sebe uplatňovali tie regulatívne mechanizmy a kontrolovali sme sa, hej, v tom, že kam presne ideme a kde je ten mantinel, kam až môžeme zájsť. Lebo dneska sa to zdá pekné, že no veď možno zomelie tamtých, ale tie vlády sa menia, hej? Tu nikto neni Tutanchamón, kto tu zostane naveky. A raz takto nastavené parametre tej rozpínavosti štátnej moci môžu zomlieť aj tých, ktorí ich tvorili a mysleli si, že ich sa to jedného dňa nikdy nedotkne.
Ďakujem. (Potlesk.)

Takže, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci, ja by som sa vo svojom príhovore rád venoval politikám trhu práce. Ide o menej politicky exponovanú, ale pritom veľmi dôležitú oblasť pre zdravý vývoj ekonomiky a jej premenu na nový model rastu, ktorý by podľa programového vyhlásenia vlády rada dosiahla aj táto vláda.
Napriek tomuto vznešenému cieľu z textu som mal pocit, že návrhy v tejto oblasti nevychádzajú z analýzy výziev, ktorým trh práce čelí a bude čeliť v dohľadnej budúcnosti, a vízie toho, ako ich premeniť na príležitosti. Text spomína ekonomické megatrendy ako sú technologické zmeny a digitalizácia, zelená transformácia a starnutie populácie. Z opatrení však nie je jasné, že autori porozumeli, aké majú tieto trendy dôsledky pre trh práce, aké zmeny si vyžadujú vo verejných politikách. Tak si to rýchlo vysvetlíme.
Digitalizácia, automatizácia a nástup umelej inteligencie urobí niektoré ľudské pracovné činnosti obsolentné, čo povedie k zmenám v štruktúre povolaní a potrebe nových zručností pre staré povolanie. Mnohé povolania zaniknú a zároveň mnohé budú vznikať. Výsledkom z tohto pohľadu alebo výsledkom z pohľadu pracovného života človeka bude, že ľudia sa budú musieť častejšie adaptovať na zmeny v náplni práce a častejšie budú meniť povolanie. Zelená transformácia podobne povedie k zániku niektorých povolaní a pracovných miest v tomto prípade v znečisťujúcich aktivitách a vznik nových pracovných miest v zelených aktivitách. Tieto dva megatrendy si preto vyžadujú kvalitný systém vzdelávania počas celého života, ktoré umožní ľuďom kontinuálne aktualizovať svoje zručnosti a spolu s kvalitnými službami zamestnanosti pomôže rekvalifikovať tých, ktorí prišli o prácu.
No a do tretice, starnutie populácie znamená, že bremeno tvorenia hodnôt leží na stále menšej časti populácie. Tento problém si vyžaduje jednak hľadať spôsoby, ako pomôcť seniorom zostať pracovne aktívni aj na dôchodku, ďalej zapojenie skupín, ktoré dnes z rôznych dôvodov nemajú dostatočné zastúpenie na trhu práce. Hovorím najmä o ženách s malými deťmi a potom sociálne a zdravotne znevýhodnených ľudí vrátane ľudí z marginalizovaných rómskych komunít. Potom je potrebné zastaviť alebo ideálne otočiť čistý odliv mladých ľudí do zahraničia. No a nakoniec potrebujeme rozumný prístup k migračnej politike s cieľom vyplniť medzery medzi dopytom a domácou ponukou po konkrétnych zručnostiach a kvalifikáciách. A teraz sa pozrime, čo programové vyhlásenie obsahuje v tejto oblasti a čo mu chýba.
Celoživotné vzdelávanie sa spomína viackrát, ale vždy len v zmysle, že vláda vytvorí systém, pripraví legislatívu bez konkrétností a bez záväzku poskytnúť nevyhnutné financovanie. Intenzívnejšia spolupráca s Alianciou sektorových rád na lepšom prepojení potrieb trhu práce so vzdelávacím systémom je v poriadku, ako aj podpora sociálneho podnikania ako nástroja integrácie znevýhodnených skupín a regionálneho rozvoja. Týmto však príspevok vlády k modernizácii trhu práce a jeho prípravu na nové výzvy končí. Pozrime sa teda, čo v programovom vyhlásení chýba.
Dokument neobsahuje žiadnu zmienku o potrebe reformovať úrady práce, ktoré budú v čase častejších zmien povolania a častejších období dočasnej nezamestnanosti veľmi dôležité. Úrady práce pritom výrazne zaostávajú za najlepšou modernou praxou v zahraničí. Potrebné je najmä zmeniť prístup k znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie, zaviesť poriadnu profiláciu pri registrácii na základe dát a cieliť individualizovanú pomoc na najrizikovejších klientov. Výrazne to prispeje k začleneniu znevýhodnených skupín na trhu práce.
V súvislosti s úradmi práce treba zmeniť aj štruktúru takzvaných aktívnych opatrení trhu práce. Ústredie sa totiž riadi viac potrebou čerpať eurofondy ako najlepším záujmom nezamestnaných. Preto uprednostňuje drahé dotácie pre zamestnávateľov namiesto vzdelávania napriek tomu, že vzdelávanie je preukázateľne účinnejšou pomocou k dlhodobejšiemu uplatneniu na trhu práce. Navyše príjemcov pomoci v hmotnej núdzi a najmä chudobných Rómov úrady segregujú do neúčinných aktivačných prác, ktoré merateľne zhoršujú šance na zamestnanie.
Rovnako je potrebné zaviesť odborné výberové konania na riaditeľov a riaditeľky úradov práce. Dnes sú totiž tieto pozície v podstate politické trafiky, ktoré Milan Krajniak daroval lojálnym spolustranníkom. Uvidíme, ako k tomu pristúpi minister Tomáš.
V programovom vyhlásení chýba akákoľvek zmienka o podpore flexibilnej práce a čiastočných úväzkov. Ide pritom o dôležitý spôsob, ako dostať na trh práce matky malých detí, ako aj seniorov, ktorí nevládzu alebo nechcú pracovať na plný úväzok alebo preferujú prácu z domu. Štát ako dôležitý zamestnávateľ by pritom mohol ísť príkladom. V súvislosti s matkami s malými deťmi treba spomenúť aj starostlivosť o deti do troch rokov, teda jasle, detské skupiny a iné formy starostlivosti, ktoré znižujú bremeno rodičovstva a umožňujú matkám vrátiť sa skôr do zamestnania. Znižujú tým takzvanú pokutu materstva, ktorá vysvetľuje časť rodovej medzery v ohodnotení, ktorú spomínali kolegyne Petrík a Jurík. Pre vládu tieto služby akoby neexistovali.
Vláda tiež podľa všetkého neplánuje riešiť skutočnosť, že nové technológie vytvárajú možnosti nových pracovných foriem, ktoré aktuálne pracovné právo nepozná. Konkrétne ide o rôzne hybridné činnosti niekde medzi závislou prácou a živnosťou, ktoré sú menej viazané na konkrétne pracovisko, umožňujú väčšiu kontrolu pracujúcej osoby nad pracovným časom a menej hierarchické formy riadenia. Vyspelé krajiny reagujú na tento vývoj zmenami v pracovnej legislatíve, konkrétne kombináciou uvoľnenia definície závislej práce a vytvorením novej kategórie, ktorá lepšie reflektuje charakteristiky týchto foriem a poskytuje pracujúcim väčšiu ochranu ako dostávajú živnostníci. Namiesto konkrétnych riešení v tejto dôležitej oblasti programové vyhlásenie obsahuje len všeobecné frázy, ktoré navyše vo väčšine prípadov pomenúvajú iba ciele, ktoré by vláda rada dosiahla bez náznaku nástrojov, ako na to. Pre ukážku ponúkam dva citáty: „Sériou konkrétnych opatrení bude vláda odstraňovať fyzické i mentálne bariéry pre prístup zdravotne znevýhodnených k pracovným príležitostiam alebo iným formám spoločenskej aktivity." A po druhé: „Vláda zvýši motiváciu a zlepší podmienky pre dlhodobo nezamestnaných opätovne sa vrátiť do zamestnania."
Pri všetkej úcte, toto nevyzerá ako plán vládnutia, ale ako list Ježiškovi. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Ďakujem ti, kolega Hellebrandt, za tento veľmi komplexný vstup. Ja by som sa pristavila krátko pri tých detských skupinách, o ktorých si hovoril, pretože by som aj rada plénu a takisto tejto vláde pripomenula, že detské skupiny v zákone síce veľmi vágne uvedené máme, ale nikto v republike nevie, že existujú. Sú to malé formy, sú to alternatívy škôlkam napríklad v obciach, kde škôlky by neprežili, lebo je tam dajme tomu menej detí, alebo sú to alternatívy lacnejšie k škôlkam, kde žena sa môže postarať o ďalšie tri deti spolu so svojím dieťaťom napríklad u seba doma, ak má na to vytvorené podmienky. Takéto niečo v Českej republike funguje už desať rokov, sú tam tisícky detských skupín a takýmto spôsobom sa veľmi efektívne riešil nedostatok miest v škôlkach, ktoré v Českej republike už vôbec neriešia. My tu stále chceme budovať škôlky už pätnásť rokov, stále ich nemáme vybudované, stále nám chýbajú miesta v škôlkach, ale detské skupiny, ktoré máme v zákone, absolútne nikto nepozná. Ja som si pozerala štatistiky jednotlivých VÚC-iek, samosprávnych krajov, dokopy je zaregistrovaných na všetkých VÚC-kach na Slovensku štrnásť detských skupín. Štrnásť. A je to preto, že vláda neurobila, tá predošlá, neurobila nič preto, aby urobila osvetu k tejto téme. Tak ja verím, že táto vláda si vezme ponaučenie a bude sa detským skupinám venovať. Ďakujem. (Potlesk.)