3. schôdza

Pán kolega Bartek, no my aspoň rozprávame. A určite je väčšia radosť mať transparentné financovanie ako má politická strana, hnutie Progresívne Slovensko ako napríklad strana SMER, ktorá svoje výdavky, ktorá svoje výdavky... ako by som to povedala, aby som vás neurazila, ktorá svoje výdavky minula cez agentúru, ktorú vlastní a ktorá, ktorá je už päť rokov v strate, minulý rok viac ako štvrť milióna eur v strate, a tieto výdavky nikto nevie odkontrolovať, na čo taká agentúra minula, či ich minula v prospech hnutia alebo strany, ktorá ju založila, alebo v koho, v koho prospech, a či týmto spôsobom náhodou strana SMER si aj takým spôsobom vlastné výdavky nejakým nemíňa a bez verejnej kontroly. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť sa k predloženému programovému vyhláseniu vlády, ktoré tu máme pred sebou. Považujem ho za dôležitý dokument, pretože je to dokument, v ktorom nám vláda opisuje, aké Slovensko si predstavuje na konci svojho mandátu v roku 2027. A teda otázka, ktorú som mal v hlave ja, keď som ho čítal, bola, či to bude modernejšie Slovensko. A, žiaľ, záver, ktorý som si po prečítaní tohto programového vyhlásenia spravil, je, že nás čakajú štyri roky premrhaných príležitostí. Začnem ale pozitívami.
PVV sa nedá uprieť rukopis šikovných úradníkov, ktorí dnes na ministerstvách pôsobia, dôležité stratégie sú spomenuté, vláda uznáva, že nejaká digitálna transformácia vo svete prebieha, ale tam to, žiaľ, končí. PVV je v prvom rade politický dokument, nie úradnícky. A z tohto hľadiska, z toho politického, vláde v oblasti modernizácie, digitalizácie a systematického zlepšovania služieb štátu absolútne chýba ambícia, konkrétnosť a dôveryhodnosť, že aj to, čo v tom PVV je napísané, sa podarí naplniť. Rozdelím preto svoj príhovor na také dve časti toho, čo v dokumente chýba a prečo je podľa môjho názoru premrhanou príležitosťou, a druhá časť, či sa dá vôbec veriť tomu, že to, čo je v ňom napísané, sa podarí zrealizovať.
Čo teda v programovom vyhlásení chýba? Premiér Fico sa nechal počuť, že jeho ambíciou je, aby ľudia na Slovensku sa v roku 2027 mali lepšie, ako sa majú dnes. Z toho ekonomického pohľadu to znamená, že zamestnanci by mali mať vyššie príjmy, podnikatelia vyššie zisky. No realita je, žiaľ, taká, že podnikatelia na Slovensku majú dnes tretiu najnižšiu produktivitu práce v celej Európskej únii, za nami je len Grécko a Bulharsko. Zvyšovanie produktivity je preto jednou z najväčších výziev pri naštartovaní ekonomického rastu Slovenska. A jedným z najväčších dôvodov nízkej produktivity je, že slovenské podniky dnes nevedia uchopiť digitálnu transformáciu a zavádzanie nových technológií do svojej práce. (Ruch v sále.) Pán minister, toto by vás mohlo zaujímať, tak vás poprosím, že či by ste chceli si to vypočuť. Ďakujem. (Reakcia z pléna.) Trochu ma to vyrušuje, viete. Ďakujem.
V DESI indexe, ktorý meria digitálnu vyspelosť krajín EÚ, sa v digitalizácii podnikov, žiaľ, nachádzame až na posledných miestach. Len 23 % podnikov dnes má vôbec nejakú stratégiu digitálnej transformácie, alebo si ju pripravuje, a viac ako polovica firiem na Slovensku dnes nemá tímy, s ktorými by vedela takúto digitálnu transformáciu realizovať. Bez systematickej podpory zavádzania nových technológií jednoducho ekonomický rast na základoch pre 21. storočie nenaštartujeme. PVV k tejto oblasti nehovorí v zásade nič. Áno, sú rozbehnuté projekty z plánu obnovy a odolnosti, ktoré sme v posledných rokoch štartovali, napríklad zavedenie piatich centier digitálnej transformácie podnikov, ale rovnaké iniciatívy rozbiehajú aj ostatné krajiny Európskej únie. A teda vláda v tomto smere neštartuje žiadne nové politiky, ktoré by mali potenciál priblížiť nás k priemeru Európskej únie alebo ho, nebodaj, prekonať. Je to stratená príležitosť a nedostatok ambície postaviť ekonomický rast Slovenska na pevných základoch pre 21. storočie. Máme sa mať teda o štyri roky lepšie, ale vláda nehovorí nič o tom, ako to chce v oblasti naštartovania ekonomiky pomocou eko... pomocou technologických transferov vôbec dosiahnuť. A teda pomôžem si slovami klasika: Mne to nevychádza! PVV sa namiesto toho venuje napríklad rozvoju ekonomickej diplomacie a tá je, samozrejme, dôležitá a potrebná, ale darmo budeme slovenských podnikateľov brať na zahraničné veľtrhy, keď nebudú konkurencieschopní, keď si ich produkty nikto nekúpi, nebudú im rásť tržby a ich zamestnanci nebudú mať vyššie platy.
Druhou oblasťou, kde vláda premrháva svoju príležitosť spraviť niečo nad rámec pokračovania v rozbehnutých projektoch, sú služby štátu. Programové vyhlásenie je veľmi slabé v tom, aby nám ako občanom nastavilo nejaké očakávania, aké nové služby máme od štátu očakávať, aké skvalitnenie služieb máme od štátu očakávať o štyri roky. Opäť pripomeniem citát Roberta Fica, ktorý sa nechal počuť, že: „Informatizácia spoločnosti by mala postupovať systémom všetko v mobile." To povedal pri návšteve ministerstva informatizácie hneď po nástupe tejto vlády. A opäť si teda pomôžem klasikom a teraz by som rád vymenoval konkrétne nové služby v mobile, ku ktorým sa vláda v programovom vyhlásení vlády zaviazala. Ostatné záväzky v oblasti zlepšovania služieb sú rovnako nejasné, vajatavé a málo konkrétne. Veľmi nezáväzne sa spomínajú predvyplnené daňové priznania, ale nehovorí sa ktoré a kedy, záväzok, ktorý som vypichol už aj tu v rozprave, že vláda vyvinie snahu zaviesť povinnú elektronickú fakturáciu, by sa s nadsázkou dal považovať za splnený už teraz, že, tým, že sa dostal do programového vyhlásenia vlády a teda vláda vyvinula snahu zaviesť, a to je tak všetko. Ale zato si môžme prečítať, že vznikne nová regulačná komisia, odbor pre modernizáciu štátnej správy a nový digitálny koordinátor štátnej správy. Teda v troch odstavcoch hneď tri úradnícke štruktúry, ale, žiaľ, bez nejakej väzby na konkrétne, konkrétne výsledky, čo tieto štruktúry majú priniesť. Okrem toho tieto štruktúry majú vzniknúť na ministerstve vnútra, čím sa priamo v programovom vyhlásení vlády opäť otvára večný kompetenčný spoj, spor medzi tým, medzi ministerstvom informatizácie a ministerstvom vnútra, kto to vlastne riadi informatizáciu. Takže moja otázka by bola aj na vládu, kto tu je vlastne šéfom informatizácie? Je to pán minister Raši, alebo pán minister vnútra, je to pán štátny tajomník na ministerstve informatizácie, alebo pán štátny tajomník na ministerstve vnútra? Tento večný kompetenčný spor nikdy neprospieval informatizácii a vraciame sa o niekoľko rokov dozadu.
Ďalšia oblasť, v ktorej vláda premrhala potenciál, je dôraz na férové prostredie, trhové, v štátnom IT a silné kapacity na strane štátu. Štátne IT si za predošlých vlád SMER-u zažilo naozaj divoké roky. O tom, ako tu fungovala korupcia v informatizácii, si dnes môžme prečítať v obžalobách a výpovediach viacerých svedkov na súdoch. Chcem veriť tomu, že do týchto časov sa už nikdy nevrátime. PVV však žiadne garancie neponúka. Tejto oblasti sa vôbec nevenuje. Namiesto nejakého systematického budovania odborných kapacít štátu, ktoré majú hájiť záujmy štátu voči komerčným záujmom dodávateľov, sa dočítame, že vláda sa nebude neopodstatnene snažiť suplovať aktivity, ktoré ponúka komerčný sektor, ale naopak, bude ich efektívne nakupovať. Taktiež sa dočítame, že vláda bude prioritne využívať lokálnych IT poskytovateľov všade tam, kde to bude možné. Neviem síce, akou metódou obstarávania by chcela vláda takúto pozitívnu diskrimináciu dosiahnuť, ale roky, keď v informatizácii využívala prevažne svojich preferovaných lokálnych IT poskytovateľov, si viacerí pamätáme a viacerí z týchto preferovaných lokálnych poskytovateľov dnes vypovedajú na súdoch a dá sa to, dá sa to prečítať. Doprajem však vláde nejakú mieru odstupu a budem to považovať len za nejakú hantírku, ktorou sa snaží apelovať na určitú časť slovenského IT trhu, pretože samotný zámer nakupovať primárne od lokálnych IT poskytovateľov je podľa môjho názoru v kontexte európskej legislatívy verejného obstarávania nerealizovateľný.
Zato oblasť, v ktorej sa vláda hrdí tým, že suverénne obhajuje nejaké národné záujmy, teda zahraničná politika, v kontexte digitálnej transformácie zíva prázdnotou. PVV veľmi správne hovorí, že žijeme v dobe, v ktorej technologický vývoj, nástup robotiky a umelej inteligencie môžu byť nástrojmi pokroku, ale aj zdrojom zaostávania za okolitým svetom. Správna definícia, ale okrem tohto pomenovania faktu sa žiadnym spôsobom nevenuje našej predstave, akú pozíciu chce Slovensko zohrávať pri tvorbe nových regulácií digitálneho priestoru na úrovni Európskej únie. V posledných rokoch sledujeme bezprecedentnú a správnu snahu regulovať digitálny priestor na úrovni EÚ, či už je to regulácia veľkých platforiem, sociálnych médií cez akt o digitálnych službách, umelá, regulácia umelej inteligencie, regulácia nakladania s údajmi alebo kybernetickej bezpečnosti štátov Európskej únie. Táto snaha je súčasťou digitálnej dekády EÚ, ktorá zásadným spôsobom zmení a ovplyvní konkurencieschopnosť európskych a teda aj slovenských podnikov, ovplyvní dohľad nad dodržiavaním ľudských práv v digitálnom priestore a vyváženosť našich vzťahov medzi Európskou úniou a USA. Teraz je ten čas, keď sa v expertných skupinách aj na politických fórach vedie diskusia a členské štáty predkladajú svoje predstavy, ako má táto nová regulácia vyzerať a ako sa bude implementovať. A pozícia slovenskej vlády k tejto dôležitej transformácii? Ticho. Uznávame, že sa to deje, ale nemáme názor.
Suverénna politika sa, žiaľ, nerobí tým, že ju tak nazveme. Suverénna politika je politika odborných názorov, za ktoré sa dokážeme postaviť a na ktoré dokážeme získať podporu našich partnerov v Európskej únii. Ale nám s touto vládou, žiaľ, hrozí skôr to, že pri rokovaniach budeme sedieť na konci stola spolu s kolegami z Maďarska, ktorých názor dnes málokto berie vážne. A je to škoda, pretože to nie je o tom, že by sme nemali odborníkov, na ministerstve informatizácie sú veľmi šikovní ľudia, ktorí sa týmto témam venujú. Obávam sa však, že s touto politickou garnitúrou im skôr budú hádzať politici polená pod nohy, resp. im nedajú dostatok podpory na to, aby sa naše suverénne predstavy na úrovni Európskej únie nejakým spôsobom presadzovali. Je to škoda, že vláda sa tejto oblasti vôbec nevenuje, vôbec nepopisuje nejaký náš postoj, ako si predstavujeme budúcnosť digitálneho priestoru v Európskej únii, a je to ďalšia premrhaná príležitosť. Ja by som veľmi rád počul aj názor pána ministra, nášho nového digitálneho lídra na túto časť programového vyhlásenia vlády, na celú časť ohľadom digitalizácie a modernizácie štátu, ale okrem výnimiek vidíme, že ministri a ministerky tejto vlády nemajú ambíciu obhájiť svoju ponuku pre občanov, ktorých krajinu budú najbližšie roky spravovať. Nemajú ambíciu a necítia povinnosť vystúpiť v tomto pléne a odprezentovať jednotlivé kapitoly programového vyhlásenia vlády, za ktoré sa akoby teda mali postaviť. Je to veľká premrhaná príležitosť a myslím si, že takto sme si tú novú politickú kultúru v parlamente nikto z nás nepredstavovali, že tu opozícia sedí, sedia tu aj ministri, ale až na výnimky celý čas sú ticho, teda okrem vystúpení opozičných poslancov, keď im štebocú za chrbtom.
Čiže toľko k tomu, že v programovom vyhlásení vlády chýba ambícia a konkrétnosť, a teraz k tej druhej časti, či sa dá vôbec veriť tomu, že to, čo je v programovom vyhlásení vlády, sa podarí naplniť. A tu máme šťastie, pretože nejdeme do ničoho nového, veď my sme už zažili niekoľko vlád pod vedením Roberta Fica a teda zoberiem si na ilustráciu dva citáty z minulosti. Ten prvý znie: „Vláda Slovenskej republiky zdôraznila svoj záväzok zrealizovať všetky nevyhnutné kroky vedúce k modernizácii verejnej správy v dokumente programové vyhlásenie vlády, a to predovšetkým so zameraním na jej ekonomiku a informatizáciu, na zabezpečenie poskytovania služieb občanom a firmám atraktívnym a jednoduchším spôsobom. Cieľom je vybudovanie modernej verejnej správy, ktorá bude zabezpečovať svoje úlohy efektívne, ktorá bude transparentná a priveľmi nezaťaží občanov a firmy." To je prvý výrok. A druhý: „Verejná správa občanom skráti čas vybavovania úradných záležitostí elimináciou opakujúcich sa úradných úkonov a ušetrí tým prostriedky daňových poplatníkov optimalizáciou procesov a následným zredukovaním počtu zamestnancov priamo vykonávajúcich rôzne správne agendy." Toto boli oficiálne ambície prvej Ficovej vlády v dokumente stratégia informatizácie verejnej správy z roku 2008. A mali sa naplniť do roku 2013. Poviete si, že znie to pomerne ambiciózne, takže na také niečo treba predsa viac času. Súhlasím, ale veď potom nasledovali ďalšie dve vlády pod vedením Roberta Fica. Vzhľadom na naše postavenie v medzinárodných rebríčkoch v rokoch 2019 – 2020 si môžme objektívne a zodpovedne povedať, že táto ambícia sa nenaplnila.
Môžme teda dnes veriť tomu, že to, čo je napísané v programovom vyhlásení vlády, sa podarí naplniť? No minulá skúsenosť, chýbajúce politické ambície, chýbajúca konkrétnosť, ale aj spôsob, akým sa členovia vlády postavili k prezentovaniu programového vyhlásenia vlády a odmietli sa postaviť za svoju prácu v pléne Národnej rady, nám hovorí, že táto vláda si našu dôveru v oblasti modernizácie a digitalizácie Slovenska, žiaľ, nezaslúži.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Hargaš, ďakujem za tento, by som povedal, že mimoriadne vecný príspevok v diskusii, naozaj že mu nie je veľmi čo vytknúť a mne je tak úprimne ľúto, že keď sme aj možno v minulom volebnom období, teda ja z televízie počúval o tom, že aká je nízka úroveň parlamentu a aká to je škoda, že sa tu nevedie vecná diskusia, aj teraz to počúvam v kuloároch, ako sa tak všetci tešia z toho, že proste tá diskusia je vecná, tak prečo teda nediskutujeme. A ja, mne je to ľúto, ja som totiž rovno takto v mojej línii pohľadu videl pána rezortného ministra Rašiho, ktorý proste tam sedí, a teším sa, že majú teda dobré vzťahy v koalícii, a má príjemný rozhovor, a ja viem, že to je fajn proste že sedieť, sedieť a mať príjemný rozhovor, ale keď rozpráva normálne že človek, ktorý je ako vám rezortným nejakým partnerom alebo tematickým partnerom, že možno by to bolo ohromne skvelé, keby sme tu mali nejakú diskusiu tu v pléne Národnej rady a proste bavili sa o konkrétnych, proste naozaj že vecných pripomienkach, ktoré z dokumentu sú, to je akože hrozne krásna vec tá demokracia a možno ju poďme žiť. A teda ja viem, že absolútne to nemá vôbec žiadny zmysel, že to poviem, ale tak v mene poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska by som pozval pána Rašiho možno do tej diskusie, že možno nech sa vyjadrí alebo nech nám niečo povie a keď už teda nefunguje ani toto, tak možno ako Košičan Košičanovi by som mu teda povedal, že či by naozaj ako nechcel niečo vecné povedať k téme regiónov, digitalizácie, však na to tu sme, nielen na to, aby sme tu sedeli a pili kávu proste v salóniku a možno sme diskutovali o témach a tak vážnom dokumente ako je programové vyhlásenie vlády.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Už to, už to ide. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Keď už sme v tých Košiciach, tak ja by som sa tam aj chvíľu zdržal. Okrem toho, že som sa tam narodil, tak som trošku sledoval v minulosti aj tú slávnu firmu Slovensko IT. Pokiaľ sa nemýlim, pán Hargaš, tak trošku ste tam mali aj na starosti túto firmu. A ja som, a myslím si, že žiadny zo Slovákov nevideli doteraz nejaké konkrétne výsledky, akurát to, že sa tam naliali strašne veľké peniaze. Okrem toho ste boli spoločníkom pani ministerky Veroniky Remišovej, ak sa teda nemýlim, a videli sme, ako dopadol tento rezort. Koniec koncov, áno, musím vám uznať, že ste boli odvolaný za takých čudných podmienok z tohto ministerstva. Takže možnože keby ste len mohli doplniť, keď už takto vecne diskutujeme v takej pokojnej atmosfére, že čo teda dosiahlo Slovensko IT, a na záver by som naozaj ocenil našu kultivovanú debatu a ja budem rád, keď budeme aj naďalej takýmto spôsobom vecne, slušne a pokojne diskutovať v pléne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za otázku, pán poslanec. Najprv sa vrátim k tomu pomenovaniu. Tá oficiálna pozícia sa volá štátny tajomník, to len pre budúce, budúce referencovanie. A pokiaľ ide o košickú firmu Slovensko IT, viete, ten paradox je práve to, že Slovensko IT má zazmluvnené projekty, ktoré práve teraz finišujú. Takže ja na vašu otázku veľmi rád odpoviem, keď pán Raši bude s veľkou pompou strihať pásku na novom portáli slovensko.sk v najbližších mesiacoch a potom si môžme povedať, že či to teda, či to teda stálo, stálo za to. Okrem toho Slovensko IT rozbehlo napríklad aplikáciu Slovensko v mobile, čo je nejaký základ pre vôbec poskytovanie mobilných služieb štátu a aj v svojej, v svojom príspevku v rozprave som sa snažil nejak upozorniť na to, že vláda sa k žiadnym novým mobilným službám napriek tomu, že premiér povedal, že ambíciou je všetko v mobile, k žiadnym novým mobilným službám sa vláda nezaväzuje v tomto programovom vyhlásení vlády, aj keď ten základ je postavený, ten základ funguje, ten základ funguje spoľahlivo, vláda ho zrejme nemá nejakú ambíciu, ambíciu ďalej rozvíjať.
Taktiež oceňujem korektnosť vášho príspevku, čo sa týka vecnej, vecnej debaty. Veľmi rád budem o tom diskutovať a teda aj v reakcii na môjho kolegu pána Dubéciho je mi ľúto, že túto časť pán minister Raši neprišiel predstaviť sťaby náš nový digitálny líder, ako si teda predstavuje modernizáciu Slovenska, a že by nejak vysvetlil, ako máme programové vyhlásenie vlády chápať a aký je jeho názor na tú vecnú kritiku, ktorá zaznela. Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážené zastúpenie vlády, vážená pani ministerka, vážení páni ministri, vážení poslanci, vážené poslankyne a zároveň aj vážené občianky a občania Slovenskej republiky, ktorí a ktoré sledujete túto rozpravu, dnes tu pred vami stojím nielen ako novozvolený poslanec Národnej rady, ale stojím tu aj ako znepokojený občan, ktorý bol pred tromi rokmi spoluiniciátorom prvej slovenskej klimatickej petície. Tú podpísalo vyše 120-tisíc Sloveniek a Slovákov, avšak bývalý parlament ju iba vzal na vedomie a odvtedy na našu veľkú škodu Slovenská republika nijako významne nepokročila ani sa neposunula v klimatických politikách.
To, že sa ku klimatickej zmene v programovom vyhlásení vlády prihlásila štvrtá vláda Roberta Fica, je na prvý pohľad naozaj veľmi milým prekvapením, pretože doteraz o nej jej čelní predstavitelia buď mlčali, alebo niektorí poslanci a poslankyne z koalície ju buď spochybňovali, alebo priam ju popierali. No. Vytriezvením je, že vláda sa ku klimatickej zmene v sekcii environmentálnych politík prihlásila až v strednodobých prioritách a to demonštruje, ako táto vláda podceňuje to, čomu nielen ako krajina, ale aj ako spoločenstvo čelíme. Pre toto chcem verejne podporiť obsah včerajšieho príspevku mojej kolegyne Tamary Stohlovej a odkaz, že vláda vníma zelenú transformáciu a ochranu životného prostredia ako záťaž, prípadne ju prehliada, a budem sa snažiť vo svojom príspevku to podrobne ilustrovať cez konkrétne výzvy v konkrétnych témach, ktorým sa profesne venujem.
Na rozdiel od vlády Slovenskej republiky som hlboko presvedčený o tom, že klimatické politiky sú súčasťou udržateľného rozvoja a je preto priam nevyhnutné, aby boli zastúpené vo všetkých verejných politikách naprieč všetkými rezortmi, aby boli nové zákony aj budúce verejné investície povinne posudzované z pohľadu vplyvu na emisie skleníkových plynov a tiež na adaptáciu na zmenu klímy. Spomínajúc adaptáciu, to je prvá z mojich tém, vláda vo svojom kľúčovom dokumente reflektuje na adaptačné opatrenia v kontexte podpory vodozádržných opatrení. Adaptácia na zmenu klímy v sídlach si však, bohužiaľ, nezaslúžila ani len vlastnú stať. A pritom adaptácia na zmenu klímy je nástroj nielen na zníženie zraniteľnosti území, ale je to aj nástroj na zvýšenie bezpečnosti, na ochranu zdravia, na ochranu životov, ale aj majetkov, navyše šetrí financie, pretože, opakovane to hovorím, prevencia = hodnota za peniaze. Zanedbanie včasnej a adresnej adaptácie tu a teraz totižto znamená budúce náklady na sanovanie škôd.
Chýbajúci apel na adaptáciu v programovom vyhlásení vlády je preto pre mňa mimoriadne alarmujúci, keďže klimatická zmena pre našu spoločnosť predstavuje jedno z najzávažnejších nielen environmentálnych, ale aj hospodárskych, zároveň bezpečnostných a zdravotných rizík a na to predsa máme aj dáta. Na to máme aj projekcie. Ak dovolíte, tak ja sa o tieto čísla opriem.
Teplotné priemery sa v priebehu nasledujúcich desaťročí na Slovensku, tu u nás na Slovensku, zvýšia o dva až štyri stupne. Samozrejme, v závislosti od toho, koľko emisií skleníkových plynov ešte ľudstvo uvoľní do atmosféry. Zvýši sa intenzita extrémnych prejavov počasia. Do roku 2050 sa výskyt vĺn horúčav u nás na Slovensku môže zvýšiť až štvornásobne, pričom teplotné maximá nie výnimočne, ale absolútne bežne budú atakovať 40-stupňovú hranicu. A pritom podľa štúdie Inštitútu environmentálnej politiky už teraz takmer milión obyvateliek a obyvateľov Slovenskej republiky žije v obciach a v mestách s najvyšším, najvyšším stupňom ohrozenia extrémnymi horúčavami. Zvýši sa tiež výskyt prívalových dažďov a následných povodní, pričom mimoriadne zraniteľné sú obce s marginalizovanými rómskymi komunitami, a to kvôli nedostatočne rozvinutej infraštruktúre. Verím, že všetci si veľmi dobre uvedomujeme, že povodne predstavujú nielen akútne bezpečnostné riziko, ale následne aj hygienické a zdravotné riziko.
Problém však majú aj mestá s ich poddimenzovanou zelenou a modrou infraštruktúrou a s urbanizmom, ktorý nateraz nereflektuje dopady klimatickej zmeny. Preto sú najmä deti, ľudia v seniorskom veku a ľudia s chronickými chorobami najviac vystavení riziku tzv. mestských tepelných ostrovov, ktoré sú umocňované prevahou spevnených asfaltových alebo betónových plôch a hádam vám nemusím ilustrovať, ako aktuálne vyzerajú slovenské mestá. Na túto bezpečnostnú hrozbu programové vyhlásenie nereflektuje a pritom, ako som povedal, ide o život. A už som to aj v tomto pléne spomínal v predchádzajúcich dňoch, na Slovensku kvôli horúčavám od rokov 1996 do roku 2015 predčasne zomrelo približne 2 750 ľudí. Na to máme dáta.
Z úst viacerých predstaviteľov vlády som v posledných dňoch počul, ono to vlastne aj programové vyhlásenie tak rámcuje, že Slovenská republika je vidiecka krajina, ja tomuto tvrdeniu, samozrejme, aj politicky, aj, aj ľudsky rozumiem, len si dovolím opäť na základe dát toto tvrdenie korigovať. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2021 viac obyvateľov a obyvateliek na Slovensku žije v mestách než na vidieku. Ten pomer v percentách je 53 : 47. To v prípade adaptácie však nehrá rolu. Či vidiecke sídla, či mestá, či intravilán, či extravilán, adaptovať musíme všetky naše územia bez rozdielu tak, aby z toho benefitovali jednotlivci, miestne komunity, lokálne biznisy, regióny, verejné financie, hospodárstvo.
Keď som už spomínal zrážky, keď som spomínal horúčavy, musím spomenúť aj ten najzničujúcejší prejav klimatickej zmeny špeciálne pre poľnohospodárstvo, a tým je sucho. Pretože práve suchom je najviac ohrozený Žitný ostrov, je to pre našu krajinu najdôležitejší zdroj pitnej vody a zároveň oblasť s mimoriadne vysokým významom pre potravinovú bezpečnosť Slovenska, ktorú síce programové vyhlásenie vlády spomína, ale to, ako chrániť potravinovú bezpečnosť pred dopadmi klimatickej zmeny, to už nehovorí. Zaujíma ma preto, s akými opatreniami konkrétne môžu v tomto smere poľnohospodári počítať a v akom časovom horizonte.
Pri tom všetkom, čo som spomenul, absencia reflexie vlády na potrebu vlády adaptovať sa na zmenu klímy je priam tristná a, žiaľ, iné to nie je ani pri mitigácii. Na jednej strane sa vláda hlási ku plneniu cieľov Parížskej dohody o zmene klímy, no na druhej strane sa hlási ku spolupráci pri výstavbe nových LNG terminálov, a to je niečo, čo sa, samozrejme, vzájomne vylučuje. Nepotrebujeme rozvíjať nové plynové kapacity, keďže fosílny zemný plyn má po započítaní celého životného cyklu porovnateľne veľké emisie skleníkových plynov ako uhlie a s tým, to hádam všetci vieme, končíme. Čo v tomto smere potrebujeme, je úplný opak. Potrebujeme stratégiu dekarbonizácie slovenského plynárenského sektora, a to v súlade s našimi klimatickými cieľmi. No a keď už som pri skleníkových plynoch, dámy a páni, musím spomenúť ten najagresívnejší z nich, ten, s ktorým má Slovenská republika ako skládková veľmoc neslávne známa mnoho skúsenosti, hovorím o metáne, veľmi vypuklou témou v tomto smere je vyhláška MBÚ, aj tá bola spomínaná v posledných dňoch, mechanicko-biologická úprava odpadu, práve jej cieľom je, aby sme na skládky neukladali odpad, ktorý by bol biologicky aktívny, teda by bol zdrojom nových emisií metánu.
Už v roku 2021 začala Európska komisia voči Slovensku právne konanie, tzv. infringement, za porušenie smernice o skládkovaní, ide o smernicu z roku ´99, medzičasom teda prebehli, veď to hádam všetci vieme, okrem iného aj tri Ficove vlády, pomaly sa nám končí rok 2023 a túto smernicu sa dodnes na Slovensku nepodarilo úspešne transponovať. Namiesto toho v programovom vyhlásení stojí, citujem, že: Vláda bude viesť dialóg s predstaviteľmi samospráv a s dotknutými subjektmi, pokiaľ ide o implementovanie mechanicko-biologickej úpravy. Výborne. Samosprávam, dámy a páni, nestačí prísľub dialógu, nepotrebujú ani aby boli na povinnosti, ktoré sú im dané, osamote, samosprávy potrebujú, aby bol štát ich partnerom, aby im nekládol prekážky, samosprávy tiež potrebujú, aby im štát v záujme dosahovania nielen národných, únijných, ale aj globálnych cieľov poskytol pomoc. Nielen finančnú, ale aj odbornú a metodickú. A ja sa preto pýtam, akú koncepciu a pomoc im ponúka táto vláda.
No a keď sme pri odpadoch, tak je toho veľa, o čom sa musíme rozprávať a o čom programové vyhlásenie vlády nerozpráva, takže ak dovolíte, v PVV ma popravde aj občiansky, ale aj odborne vyrušilo veľa vecí ohľadom odpadu, najviac to, že o prechode z odpadového hospodárstva na cirkulárnu ekonomiku v tomto dokumente nie je ani jedna jediná zmienka. Zatiaľ čo na úrovni Európskej komisie je cirkulárna ekonomika jedným z kľúčových nástrojov na riešenie nielen klimatickej zmeny, straty biodiverzity, krízy zdrojov a znečistenia životného prostredia, táto vláda nielenže cirkulárnu ekonomiku ignoruje, ale ide, žiaľ, aj priamo proti nej. Musím povedať, že som úprimne ostal šokovaný prísľubom, že, opäť citujem z PVV: „Vláda prijme strategické rozhodnutie o výstavbe dostatočného množstva spaľovní ako najlepšieho riešenia pre spracovanie komunálneho odpadu." To je lož. Dámy a páni, vláda Slovenskej republiky klame. Spaľovanie odpadov nie sú najlepším riešením pre spracovanie komunálneho odpadu ako uvádza PVV. Zákon o odpadoch, rámcová smernica Európskej únie o odpadoch, odborné štúdie, tieto všetky tvrdia a zhodujú sa na tom, že recyklácia, opätovné použitie, kompostovanie bioodpadov sú najlepším riešením pre životné prostredie a pre klímu a preto nielenže majú, ale musia byť podporované. Spaľovanie je podľa platnej hierarchie nakladania s odpadom druhé najhoršie hneď po skládkovaní. Spaľovanie je biznisové riešenie, nie je to environmentálne zodpovedné riešenie. To, čo sa spáli, to už nevrátime, to už stratíme. To nemôžeme ani opätovne použiť, ani recyklovať. A práve o tom uzavretom cykle, o minimalizácii výroby z primárnych surovín je, dámy a páni, cirkulárna ekonomika.
Keďže PVV cirkulárnu ekonomiku nespomína, mám teda na vládu otázky, napríklad: Slovensko má za cieľ recyklovať 65 % komunálneho odpadu do roku 2035, ak teda vláda nepodporí triedenie a zmesový komunálny odpad spáli, čo konkrétne chce recyklovať? Ak si vláda myslí, že spálením odpad definitívne zmizne a tým sa zbavíme problémov, tak sa pýtam, čo s tými 30 %, ktoré nám ostanú? Čo so škvárou a čo s popolčekom? Budúce ohlásené spaľovne komunálnych odpadov si budú musieť kupovať emisné povolenky. Zaujíma ma, ako vláda vypočítala návratnosť a ekonomickú rentabilitu týchto riešení pre samosprávy. Z čoho ich budú financovať samosprávy? Kde na to vezmú. Až 80 % zo zmesového a komunálneho odpadu by sa dalo vytriediť. Aké vláda navrhuje opatrenia na to, aby tento bol, tento odpad bol vytriedený a využitý ako druhotný zdroj suroviny? Aké má vláda pripravené opatrenia na znižovanie produkcie odpadov? Ktoré činnosti v rámci predchádzania vzniku odpadu plánuje vláda podporiť? A na základe akých dát vláda v tomto smere pracuje a rozhoduje sa? Kde je diskusia o príprave na opätovné použitie a podpore Reus? Uvedomuje si vláda, že pri Reus obaloch na potraviny a na nápoje je možné ušetriť až 60 % nákladov a emisií? Ak si to vláda uvedomuje, ako mieni tieto poznatky v praxi využiť? Uvedomuje si vláda, že približne 45 % zo zmesového komunálneho odpadu tvorí bioodpad? Dnes ho aktuálne teda skládkujeme alebo ho spaľujeme. Nepovažuje to vláda za plytvanie zdrojmi? Za plytvanie potenciálom? Za plytvanie energiami? Za plytvanie organickou hmotou? Ako vláda hodlá riešiť uzavretie cyklu bioodpadov? Sú to bioplynky, sú to biometánky, sú to kompostárne, aká konkrétna je vízia? Ako chce vláda podporiť výstavbu zariadení na zhodnocovanie bioodpadu? O spaľovniach počujeme, o týchto zariadeniach nie. A nielen o zariadeniach v obciach, v mestách, ale pri veľkom zdroji, pri poľnohospodároch. Na toto všetko by predsa zodpovedná vláda mala dať odpovede. Verím, že ich dostaneme.
Poďme ďalej. Ako som už spomínal, v programovom vyhlásení vlády je zmienka o zvyšovaní potravinovej sebestačnosti, nie je tam však spomenuté plytvanie potravinami. PVV veľmi pekne píše o udržateľných cenách potravín, ale pýtam sa, vie vláda koľko potravín zbytočne končí v odpade? Mám číslo, keď vás zaujíma. V roku 2021 to bolo 537-tisíc ton potravinového odpadu. 537-tisíc ton odpadu končí na Slovensku v koši. Európska komisia odhaduje, že významná časť potravinového odpadu vzniká už pri produkcii. Pýtam sa, aké opatrenie má vláda na znižovanie potravinového odpadu v jeho celom životnom cykle. Ďalej, aké môžeme očakávať vládne opatrenia na ozdravenie pôd, erózia, degradácia, pokles organickej hmoty v pôde, strata vodozádržnej funkcie, strata biodiverzity? Ako chce vláda zabezpečiť využívanie biologicky rozložiteľných odpadov na doplnenie organickej pôdy, organickej hmoty do pôdy? Aké konkrétne kroky vláda podnikne na podporu regeneratívneho poľnohospodárstva?
Ďalšia téma. Nefunguje nám systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov. To je aktuálna téma. Obce a mestá práve v tomto momente riešia naozaj vážny problém s úhradami za triedený zber, pretože prostriedky od Organizácii zodpovednosti výrobcov nielenže nepokrývajú súčasné náklady, ale neumožňujú, a to je to kľúčové, čo potrebujeme, neumožňujú rozvoj a zlepšenie efektivity. Ako chce vláda riešiť tento problém?
Od roku 2025 máme mať zavedený triedený zber textilu. Ako je možné, že také vážne komplexné a komplikované opatrenie nie je ani len spomenuté v programovom vyhlásení vlády? Čo kaly? Počúvame o tom, ako vláda chce odkanalizovať obce, na potrebu akčnejšieho budovania kanalizácií my v Progresívnom Slovensku s kolegyňou Janou Hanuliakovou dlhodobo upozorňujeme, ale to nie je len o vybudovaní kanalizácií, to je aj o koncových zariadeniach na spracovanie kalov. To je prevádzka, to sú prevádzkové náklady. Ako má vláda namodelované OPEX-y tak, aby boli pre obce financovateľné? Ako konkrétne chce vláda tieto kaly využívať? Bude to zdroj energie, bude to zdroj živín, bude to zdroj fosforu, no a napokon, už to bolo spomínané, environmentálne záťaže. Skládka chemického odpadu vo Vrakuni, gudrónové jamy v Predajnej, skládka lúženca pri Seredi, Strážske. To sú všetko historické dedičstvá predsa a všetky tieto záťaže vznikli pred tromi vládami SMER-u. Za 12 rokov s nimi nepohol. Ako môže verejnosť mať istotu, že teraz to bude inak? Ako chce tých 1 200 akútnych envirozáťaží táto vláda priorizovať? Na základe akého kľúča a ako ich chce vyriešiť? No a spomínajúc envirozáťaže, ten čas letí, zaujíma ma, ako sa chce vláda vyrovnať so žalobami Európskej komisie voči ministerstvu životného prostredia, pretože tento rezort zhodou okolností, to hádam viete, má najviac žalôb zo všetkých slovenských rezortov, napríklad aj žalobu za zanedbanú rekultiváciu skládok odpadu, ale, samozrejme, aj za hroznú kvalitu nášho ovzdušia.
No a keď hovorím o zlom ovzduší, tak to veľmi negatívne, ako som už spomínal v tejto rozprave, vplýva na duševné zdravie. Je vedecky dokázané, že zlá kvalita ovzdušia môže spôsobiť schizofréniu, bipolárnu poruchu, depresiu, no a potom tu máme programové vyhlásenie vlády, ktoré duševnému zdraviu venovalo dve vety. Dve vety, z toho je jedna: „Duševné zdravie je dlhodobo zanedbávaná a podceňovaná oblasť." To nám vláda Slovenskej republiky nemusí oznamovať, to predsa vieme z Národného centra zdravotníckych informácií, čo potrebujeme, tak to je plán a vízia. A opäť mám otázky. Ako chce vláda riešiť poddimenzované personálne odborné kapacity, ako chce vláda napríklad financovať školské podporné tímy? Pýtam sa, lebo programové vyhlásenie hovorí, že vláda bude navrhovať riešenia, ja hovorím, netreba, pretože tie riešenia už existujú. Pracovná verzia zákona o psychologickej starostlivosti predsa už na ministerstve zdravotníctva existuje, verím, že vláda o nej vie. Funguje tiež rada vlády pre duševné zdravie s viacerými výbormi, kde boli detailne rozpracované rôzne akútne oblasti starostlivosti, aj tu verím, že vláda o nich vie. Viem o koncepte centier duševného zdravia a mnohom, mnohom ďalšom. Verím, že vláda tiež vie.
Takže, prosím, vážená vláda, nestrácajte čas navrhovaním nových riešení a vymýšľaním nových konceptov, pokračujte v začatom a, samozrejme, inovujte a zlepšujte po uvedení do prevádzky, pretože ďalšie nové začiatky, ďalšie nové návrhy, ďalšie nové hrubé čiary už verejné zdravie na Slovensku naozaj nemusí vydržať a môže byť preň zničujúce.
Dámy a páni, viem, že mal som časť svojho vystúpenia veľa otázok, opäť musím podotknúť, že ma mrzí, že asi nie je s kým diskutovať, keď sa pozriem za seba, pevne verím, že kolegovia aspoň budú chcieť diskutovať. Pre mňa je programové vyhlásenie vlády veľkým sklamaním, pretože je plné vágnych slov, prísľubov, veľmi dôležito znejúcich viet, pochybných vetných konštruktov. Programové vyhlásenie vlády nielenže neponúka riešenia, riešenia tých najzávažnejších problémov nielen v životnom prostredí a v duševnom zdraví, ono ich často ani nezmieňuje. Preto ak táto vláda deklaruje, že pre Slovensky a pre Slovákov chce lepší, pokojnejší a bezpečnejší život, tak keď vláda Slovenskej republiky ignoruje takto dôležité oblasti, tak naozaj vláde Slovenskej republiky záleží na životoch občanov a občianok Slovenskej republiky? Básnická otázka. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán kolega, môžem vás uistiť, že tu budete vždy mať partnerov na dialóg. Vy ste, ja vás považujem za kultivovaného človeka a verím, že takto to pôjde aj, aj ďalej ten náš spoločný dialóg. K niekoľkým tým veciam, ktoré ste spomenuli, ja, pre mňa je veľmi dôležité, rovnako ako pre vás, že naša vláda sa hlási ku klimatickej zmene a k jej, k faktu, že existuje a teda že sa hlási aj k Parížskej dohode, ktorej signatárom naša krajina je. Hovoríte, že v tom programovom vyhlásení nie sú, nie sú úplne všetky veci konkrétne rozpísané, nuž dokument má 90 strán a ak by mal byť naozaj každá jedna, každá jedna kapitola, podkapitola, ktorá sa bude riešiť, tak by to jednoducho bol dokument tisícstranový. Nemôže byť v programovom vyhlásení zoznam zákonov, ktoré sa nasledujúce štyri roky budú prijímať, takže toto asi by ste mohli pochopiť aj vy. Verím, že to aj chápete.
Rovnako hovoríte, že teda udržiavanie vody v krajine nerieši, nerieši programové vyhlásenie vlády nejak široko, ale je tu, je tu spomenuté jasne a podľa toho, čo pán minister hovoril aj na, na výbore, tak kladie naozaj vážny dôraz aj na túto vec. A to záleží, neviem, v krajine sú aj vodné prvky napríklad v mestách, v obciach, s čím ja súhlasím, že je dôležité tie, tie naše prehriate mestá ochladzovať, a to tiež môže byť jedna z možností. MBÚ linky je maslo na hlave predchádzajúcej vláde. Takisto jednoducho tam absentoval dialóg so samosprávou, a preto dopadla, dopadla ich aplikácia do praxe tak, ako dopadla, bude sa musieť zrejme znova, znova ďalej posúvať.
No súhlasím aj s tým, čo ste spomenuli o záťažiach v rakúskej skládke, to som spomínal už predtým, ale tá už mohla byť zlikvidovaná. Tá už mala byť enkapsulovaná, mala byť jednoducho pre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobrý deň. Pán kolega, ďakujem za tento vstup, ale dovolím si oponovať, že nie všetky aktivity musia byť v PVV. Jednou z priorít vlády sú, samozrejme, environmentálne záťaže, na ktoré sú vyčlenené prostriedky z fondov vo výške viac ako 178 mil. eur, ja osobne budem ako člen výboru, kde sme spoločne, dohliadať na to, aby sa riešila aj environmentálna záťaž či na západe, či na strede Slovenska, alebo na východe. Ale nedá mi trošku neoponovať vám v niektorých veciach. Keď sme pri energetickom mixe, tak je jednoznačné, že musí byť vybalansovaný pomer medzi jadrovou energiou, obnoviteľnými zdrojmi, v ktorých sa nachádza, samozrejme, stabilná časť energie, obnoviteľnej, a potom tá menej stabilná, ale, samozrejme, potrebná. Ale taktiež musíme pracovať aj s LNG, prípadne inými formami plynu, pretože sú to kaustobiolity, s ktorými naše hospodárstvo historicky ráta a majú dlhodobú tradíciu aplikácie v hospodárstve a v priemysle.
Na druhej strane by som chcel zareagovať na mechanickú biologickú úpravu. Bohužiaľ, predošlá vláda chcela byť pápežskejšia ako pápež a urobila výrazné kroky proti samosprávam. Dnes na to budeme musieť nejakým spôsobom reagovať a bude na to treba asi aj uvoľniť nejaké prostriedky, pretože kvantum samospráv je uvedených dnes do situácie, že nevedia zaplatiť alebo splniť tieto podmienky, ale, bohužiaľ, za toto môže štát a predošlá vláda.
V neposlednom rade chcem povedať, že súčasťou cirkulárnej ekonomiky vo vyspelých krajinách je tak recyklácia, ako aj ZEVO, čiže výroba elektriny a tepla z odpadu, ale taktiež, bohužiaľ, aj skládkovanie. V lepšom prípade je to pár percent.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán poslanec Sabo, už dávno som nepočul tak, taký dobrý prejav pri ochrane životného prostredia, ďakujem vám za to. Naozaj v Národnej rade takýto prejav chýbal a je dôležité, aby sme hovorili o ochrane. Vyzdvihujem kolegov aj, aj z koalície, že chcú viesť vecný dialóg, lebo toto je kľúčové. Toto musí byť spoločná téma aj koalície, aj opozície, lebo planétu, životné prostredie máme len jedno, iné nebude a premárnený čas bude poškodzovať, nám už nie, ale naše deti to už budú ťažko potom znášať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Ja by som chcel naozaj tiež sa pridať k pochvalným slovám na adresu pána kolega Saba, mal to veľmi dobre pripravené, len tak-tak to stihol v tých dvadsiatich minútach. Aj prejav bol dobrý, ale čo sa týka obsahu, naozaj by som chcel, opäť, ako včera som vás všetkých prosil o trpezlivosť a o zváženie toho, čo tu odznie k PVV-čku, pretože tieto veci, o ktorých ste hovorili, iste prídu na stôl vtedy, keď prídu konkrétne návrhy zákonov k tej-ktorej téme, a zrejme nedošlo k pochopeniu toho, že v tom programovom vyhlásení vlády, to, čo povedal pán kolega Kalivoda, nemôže byť všetko podrobne. To by bol naozaj siahodlhý dokument.
Ale chcem aj poďakovať, pochváliť pána Saba za to, že ocenil tú časť programového vyhlásenia vlády, ktorá na viacerých miestach hovorí o tom, že samospráva bude pre štát partnerom, nie ako to bolo doteraz tri a pol roka. Prijímali sa rozhodnutia spoza zeleného stola bez toho, že by boli prerokované so samosprávami, a preto som rád, že ste ocenili túto časť programového vyhlásenia vlády, kde sa táto agenda práve zdôrazňuje, že bez prerokovania príslušnej agendy s predstaviteľmi samospráv, či je to už Združenie miest a obcí Slovenska, Únia miest Slovenska alebo SK8, že sa nič mimoriadne neudeje.
Ďakujem pekne.