3. schôdza

S reakciou pán poslanec Hlina.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja len takú technickú poznámku, pán kolega, že vy ste povedali, že teda že právo vládnuť nemôže byť zneužité na to, aby mohlo byť uplatňované alebo potvrdzované skráteným legislatívnym konaním. To je pravda. Len vy ste spravili chybu, lebo vy ste povedali, že strán SMER-u a HLAS-u. A vy ste zabudli na SNS. A teraz sa pozrite (povedané so smiechom) na pána predsedu, lebo aj on vládne. Naozaj dajte aj smerom do budúcna pozor, lebo ono to tak nevyzerá, ale naozaj nám vládne aj pán Danko. Takže nezabúdajme na nich v dobrom (povedané so smiechom), že teda, že nám vládnu traja, aj pán Danko.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Turčanová.

Vážená pani ministerka, vážený pán minister, pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou návrh na schválenie skráteného legislatívneho konania, dokonca dvoch zákonov, a na ďalšej schôdzi bude takýto návrh opäť. Je nás tu veľa začínajúcich poslancov a tak som si pozrela, ako sa vlastne toto skrátené legislatívne konanie líši od riadneho legislatívneho procesu a ako zákon upravuje jeho používanie. Kým to rozoberiem popri právnej stránke, tak taký základný exkurz. Najviac zákonov schválených mimo štandardný legislatívny proces bolo za vlád od roku 2020 do októbra roku 2022, ktoré prijali celkom 403 zákonov, z nich až 97 bolo schválených v skrátenom legislatívnom procese, čo je takmer 25 %. Na ospravedlnenie slúži len to, že naozaj celé toto obdobie bola mimoriadna situácia v súvislosti s pandémiou a neskôr s vojnou na Ukrajine.
V rokoch 2012 až 2016 bolo v skrátenom legislatívnom konaní prijatých 5,27 %, čiže 26 zákonov a taktiež tomu bolo aj v ďalšom období za druhej vlády, teda za tretej vlády pána Fica a vlády pána Pellegriniho. Od roku ´16 do roku ´20 vtedy to bolo taktiež 26 zákonov, a to bolo 5,8 %.
Pozrela som sa teda, že čo na to hovorí takáto brožúrka, aj keď nemala by som ju tu ukazovať, ale všetci sme ju dostali do rúk. Je to zákon 350/1996, rokovací poriadok, a priamo § 86, pardon, 89 odkazuje na skrátené legislatívne konanie. Môj príspevok alebo pre môj príspevok som sa inšpirovala na portáli právnenoviny.sk, ale taktiež aj VIA IURIS a taktiež aj v ďalších, ale to poviem, keď budem hovoriť.
Takže dovolím si teraz zacitovať z Právnych novín: "Nie vždy je možné pri tvorbe noriem zohľadniť všetky pripomienky strán a často treba hľadať kompromisy na politickej pôde. To platí viac, ak ide o predpis, ktorý by sa týkal citlivej témy, alebo by mal za následok zníženie alebo zvýšenie životnej úrovne obyvateľov krajiny v krízových časoch. Zákonodarca teda myslel aj na tieto okolnosti, ak by bolo potrebné prijať právnu normu, ktorá by reagovala na určité nepredvídané skutočnosti. V takýchto prípadoch je možné obísť klasický legislatívny proces s jeho rozvetvenými pravidlami a nahradiť ho skráteným legislatívnym konaním." Upravuje to teda, ako som spomínala, zákon o rokovacom poriadku Národnej rady, a to konkrétne § 89. "Skrátené legislatívne konanie možno uplatniť iba za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo hrozia štátu značné hospodárske škody. Národná rada Slovenskej republiky sa môže uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona."
V tejto súvislosti boli prijímané napríklad zákony, ako som už spomínala, počas pandémie COVID-19.
"Skrátené legislatívne konanie, teda proces, ktorý by mal byť používaný výlučne v situáciách skutočného ohrozenia. Tieto situácie boli dôvodom jeho vzniku a jeho trvania v súčasnom právnom poriadku. Nie je totiž možné obchádzať všetky zákonné pravidlá pri tvorbe zákonov, pretože je to pohodlnejšie z hľadiska presadenia zákona. Potrebná diskusia, pripomienky, proces normotvorby nie je náhodou nastavený tak zložito. Reflektuje potreby demokratickej spoločnosti zúčastniť sa na tvorbe spoločných pravidiel a kontroly ich prijímania. Je veľmi jednoduché odstrániť tieto prekážky krytím sa za ochranu ľudských práv, ohrozenia štátu alebo hospodárskymi škodami, ako to neraz robia politické strany práve z dôvodu širokého vnímania týchto pojmov. Treba si ale uvedomiť, že skĺzavanie k týmto postupom a pretlačovaním zákonov, ktoré si želá vláda bez ohľadu na zbytok verejnosti, vždy v minulosti viedlo k premene demokratického štátu na štát autoritársky."
Toľko citácia z právnych novín.sk a ďalej budem pokračovať citáciou z VIA IURIS, ktorý, ktorá o tomto hovorí toto:
"Zákon o tvorbe právnych predpisov jasne uvádza, že vynechať inak povinné pripomienkovanie navrhovaného zákona zo strany orgánov verejnej moci" či ľudsk... "či verejnosti, možno iba v prípade, ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, alebo hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie."
Ďalej pán Podmanický v Právnom obzore č. 95 z roku 2012 hovorí toto: "Inštitút skráteného legislatívneho konania opäť upravuje § 89 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Podľa tohto ustanovenia sa skrátené legislatívne konanie môže použiť pri rokovaní o návrhu zákona v prípade, keď použitie tohto inštitútu navrhne vláda a zároveň ide o mimoriadne okolnosti, za ktorých môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Ide teda o tri podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne, teda musí byť najprv podaný návrh vlády na skrátené legislatívne konanie." Táto podmienka splnená bola, ďalej musí existovať, musí byť prítomná existencia mimoriadnych udalostí. Tu si dovolím povedať, že táto podmienka splnená nie je. A ďalej je to existencia ohrozenia základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo hrozba značných hospodárskych škôd pre štát. Sami si dajte odpoveď na otázku, či táto podmienka splnená je.
Okrem toho pán Podmanický píše: "Skrátené legislatívne konanie môže byť použité aj v prípade, keď o jeho použití rozhodne Národná rada Slovenskej republiky z dôvodu, že existuje rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti, vydané podľa článku 41 Charty Organizácie Spojených národov a toto rozhodnutie si vyžaduje neodkladné prijatie zákona. V skrátenom legislatívnom konaní sa neaplikujú viaceré ustanovenia, ktoré zákon o rokovacom poriadku predpokladá pri riadnom legislatívnom procese. Napríklad nevyžaduje sa, aby poslanci dostali príslušné písomné materiály k prerokovanému bodu aspoň 24 hodín pred konaním rozpravy. V skrátenom legislatívnom konaní neplatí ani povinnosť doručiť návrh zákona poslancom najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie. Taktiež neplatia ustanovenia, podľa ktorých nesmie byť lehota na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch kratšia ako 30 dní odo dňa pridelenia a lehota na rokovanie o návrhu zákona v druhom čítaní nesmie byť kratšia ako 48 hodín od doručenia spoločnej správy výborov alebo informácie spoločného spravodajcu. V skrátenom legislatívnom konaní neplatí ani zákonná podmienka, že hlasovanie o návrhu zo spoločnej správy výborov, respektíve o návrhoch podaných priamo na schôdzi pléna, sa koná najskôr na druhý deň po ich podaní. Rovnako nie je v skrátenom legislatívnom konaní potrebné dodržať podmienku, že ak v druhom čítaní boli schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, koná sa tretie čítanie najskôr na druhý deň po ich schválení. Takisto nie je potrebné odkladať hlasovanie o návrhu zákona ako celku v prípade, že v treťom čítaní boli schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy a existuje návrh na odloženie hlasovania. Všetky tieto opatrenia, ktoré patria k skrátenému legislatívnemu konaniu, smerujú k tomu, aby sa zabezpečila rýchlosť a efektívnosť pri schvaľovaní príslušnej právnej normy, ktorá podlieha režimu skráteného legislatívneho konania. Zákonodarca priamo v dôvodovej správe k zákonu o rokovacom poriadku uvádza, že sa môžu vyskytnúť mimoriadne situácie, kedy je potrebné schváliť lehoty, ktoré legislatívny proces v riadnom konaní považuje za neprekročiteľné. Zákonodarca zároveň predpokladá, že Národná rada Slovenskej republiky bude skrátené legislatívne konanie využívať len ako výnimočný nástroj."
V podstate je to, čo mám pripravené, by som znova len zopakovala a naozaj sa ospravedlňujem skúseným poslancom, ktorí tu už sedia niekoľko volebných období, ale naozaj nováčikov je nás viac ako polovica, tak si myslím, že je to aj pre nich užitočné. Takže ešte raz len zopakujem záver. Potrebu a vážnosť prijatých noriem v skrátenom legislatívnom konaní podčiarkuje tretí odsek § 89 zákona, ktorý pri jeho použití odstraňuje určité obmedzenia. Skrátené legislatívne konanie nevyžaduje doručenie písomností slúžiacich ako podklady pre rozhodnutie poslancov najneskôr 24 hodín. Takisto takýto zákon nemusí byť zverejnený na webovom sídle Národnej rady najmenej 15 dní a odpadáva aj lehota na prerokovanie návrhu v riadnom legislatívnom procese, ktorá by nesmela byť kratšia ako 30 dní.
Na záver by som len povedala, panie poslankyne, páni poslanci, snažila som sa vám vysvetliť, kedy je vhodné použitie § 89 rokovacieho poriadku, no a to, či to spĺňajú aj zákony, ktoré budú zaradené do programu tejto schôdze, to už, prosím, posúďte sami.
Ďakujem.

Jedna faktická - pán poslanec Dostál.

Ďakujem, pani poslankyňa. Vôbec sa nemusíte ospravedlňovať, že skúsenejším kolegom pripomínate ustanovenia zákona o rokovacom poriadku. Aj tí skúsenejší poslanci, ktorí sú tu už niekoľko volebných období, jednak buď si neuvedomujú, že takéto ustanovenia sú v zákone, alebo keď si to uvedomujú, tak tým horšie, pretože ich vedome porušujú a je veľmi správne, že im to budeme pripomínať, budeme im oživovať pamäť a budeme ich upozorňovať na to, že sa chystajú porušiť zákon a nerobia to z nevedomosti, lebo áno, niekedy sa môže stať, že niekto sa dopustí porušenia zákona, lebo si nie je vedomý, že zákon mu niečo prikazuje alebo zakazuje, ale toto nie je ten prípad.
V tomto prípade si vládna koalícia veľmi dobre uvedomuje, že nie sú naplnené ustanovenia zákona o rokovacom poriadku, ktoré sa týkajú skráteného legislatívneho konania, napriek tomu vláda takýto návrh dala, napriek tomu koaliční poslanci budú za takýto návrh hlasovať, takže je správne, že ste im pripomenula, ktorých ustanovení sa to týka, aké to bude mať dopady a ako som už povedal aj vo svojom vystúpení, my im nemôžeme zabrániť, aby to spravili, oni majú väčšinu, ale máme možnosť ich na to upozorňovať a mali by sme ich na to upozorňovať, aby nemohli sa vyhovárať na to, že nevedeli, čo robia. Oni to veľmi dobre vedia, vedia, že porušia zákon a napriek tomu to urobia.

Pán poslanec Galko.

Ďakujem pekne.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená vraj koalícia lepšieho, pokojnejšieho a bezpečnejšieho žitia, návrh zákona na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o 13. dôchodku, ktorý prerokúvame, nepotvrdzuje, že by ste boli vládou lepšieho, pokojnejšieho alebo bezpečnejšieho Slovenska, ale potvrdzuje pravý opak.
1. Lepšie Slovensko prijatím tohto zákona v skrátenom režime nezabezpečíte. Zabezpečíte horšie Slovensko, lebo zlegitimizujete svoj volebný podvod, keď ste pred voľbami seniorom sľúbili 13. dôchodky vo výške 640 eur ešte tento rok, a to všetkým bez rozdielu. Podvodníci a klamári v strane SMER 2 alias HLAS Petra Pellegriniho v čele s arogantným omylom Erikom Tomášom, ktorí splnením tohto sľubu dokonca podmieňovali pred voľbami svoju účasť v každej vláde. A po voľbách všetkých seniorov poslali do čerta a o ich peniaze ich doslova okradli, resp. idú okradnúť.
2. Pokojnejšie Slovensko prijatím tohto zákona v skrátenom režime takisto nezabezpečíte, práve naopak, zabezpečíte nepokojnejšie Slovensko, lebo tí seniori vám to neodpustia a verte, že my im toto vaše zbojstvo budeme pripomínať neustále a budeme im otvárať oči. Nebudete mať pokoj, ani od nich, ani od nás, to vám garantujem.
3. Bezpečnejšie Slovensko takisto prijatím tejto skrátenej zákonnej normy nezabezpečíte. Minimálne dokazujete, že v bezpečí pred vami nebude ani len legislatíva, čo rozvediem teraz trošku bližšie.
Skrátené legislatívne konanie vždy významným spôsobom zasahuje do demokratických požiadaviek na proces prijímania zákonov. Preto sa má uplatňovať len výnimočne a len vtedy, ak sú splnené materiálne podmienky uvedené v § 89 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku parlamentu, ako aj tie, ktoré vyplývajú z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky. K týmto podmienkam patrí:
1. Existencia mimoriadnej okolnosti, ktorú treba preukázať v zmysle judikatúry Ústavného súdu.
2. Konkrétny dôvod na skrátenie legislatívneho konania, napríklad značné hospodárske škody, ohrozenie ľudských práv a slobôd a podobne, ktorý musí mať aj na, ktorý musí byť aj náležite špecifikovaný.
3. Príčinná súvislosť medzi mimoriadnou okolnosťou a konkrétnym dôvodom na skrátenie legislatívneho konania.
4. V určitých prípadoch špecifikovaných judikatúrou Ústavného súdu aj stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Mimoriadnou okolnosťou je len taká okolnosť, ktorá nie je výsledkom obvyklého chodu udalostí a teda nastala náhle a nebolo sa na ňu možné pripraviť. Navyše mimoriadna okolnosť, ktorú predpokladá § 89 zákona o rokovacom poriadku, musí spĺňať kritériá určitej kvality, čo znamená, že za ňu možno označiť len také udalosti, ktoré nie sú bežné a vymykajú sa štandardným a predvídateľným dejom spoločnosti bez ohľadu na to, či sú takéto udalosti následkom konania človeka alebo prírody.
Pokiaľ ide o parlamentnú tlač 28, t. j. návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu, ktorý prerokúvame, konštatujem, že podmienka mimoriadnej okolnosti, tak ako ju definuje judikatúra Ústavného súdu, nie je naplnená. Toto explicitne potvrdzuje aj vláda Slovenskej republiky, nakoľko úplne rezignovala na odôvodnenie mimoriadnej okolnosti v dôvodovej správe k tomuto legislatívnemu návrhu.
Pokiaľ ide o konkrétny dôvod pre použitie skráteného legislatívneho konania, dôvodová správa uvádza posilnenie práva na primerané hmotné zabezpečenie garantované článkom 39 Ústavy Slovenskej republiky. Problém je v tom, že 13. dôchodok nie je súčasťou práva na primerané hmotné zabezpečenie tak, ako ho definuje samotná Ústava Slovenskej republiky v spomínanom článku. Okrem toho posilnenie ktoréhokoľvek základného práva a slobody, uvedenej v Ústave Slovenskej republiky nie je a nemôže byť dôvodom na skrátenie legislatívneho konania podľa § 89 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku parlamentu. Takým dôvodom je len ohrozenie základného práva, čiže dôvodová správa by musela obsahovať odôvodnenie, ako neprijatie doplatku pre dôchodcov vo výške 300 eur ohrozuje právo na hmotné zabezpečenie v starobe, čo je samo o sebe nezmysel. Vláda sa tak priamo v dôvodovej správe k novele zákona o 13. dôchodku priznáva, že neexistuje konkrétny dôvod pre skrátenie legislatívneho konania v zmysle § 89 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku parlamentu.
Vzhľadom na skutočnosť, že neexistuje konkrétny dôvod pre skrátenie legislatívneho konania v zmysle § 89 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku parlamentu a vláda úplne rezignovala na odôvodnenie mimoriadnej okolnosti, v zmysle judikatúry Ústavného súdu neexistuje ani žiadna príčinná súvislosť medzi týmito dvomi podmienkami, ktoré musia byť pri skrátenom legislatívnom konaní splnené. No a nakoniec absentuje aj stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť k dopadom navrhovanej právnej úpravy v zmysle dodržania článku 55 Ústavy Slovenskej republiky, ako to koncom minulého roka judikoval Ústavný súd. Poslanci majú Ústavným súdom priznané právo, aby sa oboznámili so stanoviskom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, o ktoré v prípade, že tak neurobila vláda, má požiadať vedenie parlamentu, čo sa podľa všetkého nestalo, pretože žiadne stanovisko ako poslanci doručené nemáme.
Dámy a páni z vládnej koalície, touto svojou aktivitou seniorom vôbec nepomáhate, naopak, hrozí, že prezidentka vráti zákon parlamentu späť alebo ho Ústavný súd vyhlási za protiústavný a dôchodcovia znovu nedostanú od SMER-u 1 a SMER-u 2 nič, ako tomu bolo aj po minulé roky.
Hovoril som tu trocha odbornejšou terminológiou a rozumiem tomu, že taký Erik Tomáš s jeho mentálnou výbavou nemôže tomu porozumieť. Ale v tejto sále sú a aj rozpravu sledujú vonku ľudia aj príčetní s určitým právnym povedomím a preto som pokladal za potrebné na tieto skutočnosti upozorniť, pre záznam. Lebo ak sa stane to, čo predpovedám a predpokladám, že zásahom Ústavného súdu nedostanú seniori nakoniec nič, všetci tí, čo sa pod to podpíšete a vašou vinou zostanú dôchodcom len oči pre plač, sa z toho už nevyvlečiete.
Zároveň chcem uviesť na pravú mieru hrubé klamstvo, ktoré táto vláda podvodníkov a klamárov púšťa neustále do éteru a síce, že tento rok sa to už nedalo stihnúť. Je to hrubá a nehorázna lož. Mohli ste to pohodlne stihnúť a celkom nezištne vám dám teraz k tomu školenie.
Ustanovujúca schôdza Národnej rady Slovenskej republiky bola zvolaná na deň 25. 10., to bola streda. Na tejto schôdzi sme skladali sľub, pričom platí, že zložením sľubu sa poslanci ujímajú svojej funkcie a začínajú vykonávať svoj mandát, to je § 5 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. V ten istý deň vymenovala prezidentka vládu Slovenskej republiky so začiatkom o 15. hodine a následne začalo prvé rokovanie vlády. Ak by ste chceli čo najrýchlejšie schváliť návrh zákona o 13. dôchodku čistým spôsobom bez skráteného legislatívneho konania, mohli ste ho predložiť ako poslanecký návrh zákona, ktorý najskôr mohol byť podaný do podateľne Národnej rady Slovenskej republiky buď dňa 25. 10., v tú istú stredu po zložení sľubu, ak by ste to stihli, v podateľni, ktorá je otvorená do 16. hodiny, alebo na druhý deň, štvrtok 26. 10. Následne by bežala 15-dňová lehota podľa § 72 rokovacieho poriadku, podľa ktorého, citujem: "Návrh zákona sa musí zverejniť na webovom sídle národnej rady najmenej 15 dní pred schôdzou národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie." Následne by ste mali dve možnosti, a to po prvé, ak by ste návrh zákona podali do podateľne Národnej rady Slovenskej republiky dňa 25. 10., v tú stredu, 15-dňová lehota by uplynula 9. 11., čiže schôdza v prvom čítaní mohla začať v piatok 10. 11. Alebo ak by ste návrh zákona podali do podateľne Národnej rady Slovenskej republiky dňa 26. 10., ten štvrtok, 15-dňová lehota by uplynula 10. 11., čiže schôdza v prvom čítaní mohla začať 14. 11., to bol utorok, nakoľko podľa § 22 rokovacieho poriadku sú rokovacími dňami Národnej rady Slovenskej republiky spravidla utorok až piatok, nie pondelok.
Po schválení návrhu zákona v prvom čítaní platí 30-dňová lehota na rokovanie výborov, je to § 74 ods. 2 rokovacieho poriadku. A opäť by nastali pre vás dve možnosti. Po prvé, ak by sa predmetná schôdza začala 10. 11. a v ten istý deň by sa návrh zákona schválil v prvom čítaní, 30-dňová lehota na prerokovanie vo výboroch by uplynula 10. 12., to je nedeľa. A ďalšia schôdza mohla začať v utorok 12. 12. A tu sa už mohol schváliť návrh zákona v druhom aj v treťom čítaní. Alebo ak by schôdza začala 14. 11., to bol ten druhý prípad, a v ten istý deň by sa návrh zákona schválil v prvom čítaní, 30-dňová lehota na prerokovanie vo výboroch by uplynula 14. 12., to bol štvrtok, a ďalšia schôdza mohla začať v piatok 15. 12. a schváliť návrh zákona v druhom a aj v treťom čítaní. Podčiarknuté, zhrnuté.
V závislosti od toho, v aký deň by ste podali daný návrh zákona do podateľne Národnej rady Slovenskej republiky, pri zachovaní zákonných lehôt mohla byť novela zákona v riadnom konaní pohodlne schválená buď 12. 12. 2023 v utorok alebo 15. 12. 2023 v piatok. Takže by tam bola dostatočná časová rezerva aj na to, ak by sa o zákone rokovalo viac dní a dostatočný časový priestor na jeho podpísanie predsedom Národnej rady Slovenskej republiky, predsedom vlády aj prezidentkou a sprocesovanie jeho vykonania Sociálnou poisťovňou. Nehovoriac o tom, že seniori by sa určite neurazili, ak by sa celý proces o pár dní ešte natiahol a reálne by dostali tieto 13. dôchodky na svoje účty až začiatkom januára.
Neklamte láskavo teda ľudí. To, že ste diletanti a neviete, ako a kedy sa majú predkladať zákony, je jedna vec a my s tým vieme žiť. Nakoniec je dobré, že ľudia majú možnosť sa to postupne dozvedieť. Ale neklamte ľudí, že to nešlo, že to nejde a že sa to nedalo stihnúť. Lebo ako som podrobne vysvetlil vo svojom vystúpení, priestor na normálny legislatívny proces pri návrhu tohto zákona tu bol. To by ho však musela predkladať vláda odborníkov a nie vláda klamárov a podvodníkov. Aký pekný rým. Z dôvodov, ktoré som uviedol, členovia nášho hnutia daný návrh zákona na skrátené konanie nepodporia.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Na pána poslanca Galka evidujem päť faktických poznámok.
Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Jozef Pročko. Nech sa páči.