40. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, opäť kolegyne, kolegovia, kolegyňa, kolegovia, no, v podstate tému máme veľmi podobnú ako sme mali pred chvíľou. Jedna vec teda boli tie qr kódy, čo bola teda nejaká možnosť preplatenie teda tých malých vecí, a teda tu sa bavíme o e-faktúre, o povinnej e-faktúre, elektronickej faktúre. No, tu budem jasne kritický a už to, že to Európska únia chce zavádzať teda od roku 2030, považujem za, za zlý nápad, hej, že povinne. A to, že sa do toho chce pustiť Slovensko akože od 1. 1. 2027, akože na, teda smerom k Európe na dobrovoľnej báze, ale na Slovensku v povinnej, v celej tej šírke, považujem za veľmi, veľmi zlý, veľmi nebezpečný, veľmi komplikovaný nápad. Ja budem, tu som našťastie pripravený, na túto tému som bol pripravený a poviem aj konkrétne, ale jednoducho toto je skutočne veľký problém. Veľký problém, a tu veľmi, veľmi odporúčam, aby počúvala vláda, ministerstvo financií, aby počúvala ten podnikateľský sektor, hej. Aj tých veľkých, aj tých malých. Skutočne popri tom všetkom, čomu čelia, popritom všetkom množstve komplikácií vo finále, vôbec ťažkého podnikateľského prostredia, ale aj nových, tých morových rán, ktoré vláda dala, či už daňových, alebo odvodových, tak toto vie byť akože skutočne veľký problém a teraz to rozmením napr. na tých malých, že áno, zasa ja poviem, zasa rozumiem, že dane platiť treba a elektronický formát akože je, je niečo, hej viacej. Áno, určite je to nejaký abgrat kontrolného výkazu, hej. Ale viete, je kopu malých živnostníkov, ktorí dnes, dobre, vypísal tú faktúru, proste ručne, urobil ju, spravil ju. Mal 70 rokov, proste vedel, kachličkoval, vie kachličkovať, vie byť inštalatér, vie byť čokoľvek v tom, v tom stavebnom sektore, ale určite nevie a nechce byť proste vystavovateľ elektronických faktúr.
Za prvé, nerobí s počítačom, za druhé, jednoducho všetky veci, ktoré mal, mu robila účtovníčka, či už raz mesačne, alebo raz ročne, podľa veľkosti akokoľvek, ale proste aby robil takýto malý podnikateľ elektronickú faktúru na povinnej báze, tak má dve možnosti. Ak má 70 rokov povie si, že odíde do zaslúženého dôchodku, alebo si povie, že bude robiť veci, ale, že fakt na čierno, že zruší tú svoju živnosť a jednoducho sa na to vykašle. To je, to je ten segment skutočne tých malých, hej. Tam to fakt môže mať, že úplne, že kontraproduktívny. Ja samozrejme vnímam, že sú tam daňové úniky a čím je ten daňový systém horší a vyšší, tým sú vyššie, ale jednoducho môže sa stať, že to tam bude, že ešte väčšie a že úplne čierne. Zo šedej ekonomiky bude čierna. Čiže to je jeden, jeden veľký problém. No a potom na druhej strane aj veľké firmy. Ono kopu tých veľkých firiem má tie svoje elektronické formy faktúr, všetko importuje sa to, to funguje akože roky, čiže to nie je, že by sa tomu bránili, len jedna vec je, keď majú k tomu prístup v rámci, či už korporátu, alebo v rámci partnerov obchodných, kde je dôvera , kde tieto veci fungujú, ale tuto sa štát, a tam potom cez ten prapor, systém a takéto, tam sa to vie dostať kade kto, tu hrozí, že tie najcennejšie, najcitlivejšie údaje firiem o ich nákladoch, o ich všetkých týchto veciach, čo čo stojí, odkiaľ nakupujú, v podstate to veľmi cenné know- how, sa dostane mimo ich firemného prostredia, dostane sa to kompletne do rúk, ešte kebyže štátu a fungujúceho štátu ako tak, ale vieme ako sa na Slovensku obchoduje s informáciami, ako sa zneužívajú veci, ako proste to jednoducho vie byť formou nekalého konkurenčného boja, čiže toto je ďalšia obrovská forma problémov, ktoré pri tejto situácii vzniknú. Toto takisto treba mať na pamäti.
Ďalšia vec je, pán minister to načrtol, že áno, teda chce to robiť akoby na tom podklade toho, čo bude európske, ale určite to tak bude? Nebude niečo, čo má začať 1. 1. 2027, odloží sa to na 1. 1. 2028, poťažne 29, bude to inak. Kopu vecí sa zaplatí a od 1. 1. 2030 sa zistí, že to vlastne tá Európa robí nejak inak a treba to prerábať na novo a proste na novo, a to neni, že len na strane štátu, to je samozrejme vždy aj na strane, na strane tých firiem. Takže toto je, toto je ďalšia rovina, rovina problémov. No, môžme si, môžme si prejsť akože také skutočne, také tie už konkrétne veci, ktoré by som bol rád, aby tu zazneli, ktoré sú výhrady a výhrady od rôznych, či už hovorím, zamestnávateľov, alebo ľudí, ktorí sa tomuto už venujú. No, prvá vec je, že a to hovorím jasne, nerealistický čas na prípravu, hej. Máme koniec roka 2025 a od 1. 1. 2027 to už má byť čisto povinné. To skutočne považujem za príliš krátky, príliš šibeničný čas na to, aby sa to celý ten systém proste aplikoval. Fakt to neni úplná sranda, to je zložité. Nehovorím to len ja, túto výhradu som zachytil od Republikovej únie zamestnávateľov, od Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení a od Združenia podnikateľov Slovenska. Všetci kritizujú tento termín ako nerealistický.
Tu považujem za správny termín jeden jediný, a to je jednoducho 1. 1. 2030. Sú proste tak ako by to malo byť povinné v Únii. A zasa aj tu platí tá výhrada, veď keď to je, sakra, tak strašne dobré, tak strašne pomáhajúce, dokonca aj tým firmám, prečo sa to dáva povinne a ešte skôr než v Európskej únii. Jednoducho ja si viem predstaviť, že zasa namiesto tlaku vyrobiť ťah, okej, v segmente biznisu government, nech to je povinné. Nech štát vyrobí ten softvér, urobí to všetko tak, aby to tip, top fungovalo a nech dá do podmienok pri verejných súťažiach, áno firma, ak chceš obchodovať so štátom, no tak to pôjde len cez e-faktúru. Hej? Tam to beriem okej, proste firma chce zarobiť, štát chce nakúpiť. V tomto segmente by som si teoreticky vedel predstaviť, že by to bolo akoby povinné. Zasa sa to dá spraviť pozitívne. Nech to je pár pozitívnych bodov v súťaži, hej. Firma, ktorá to vie spraviť cez elektronickú faktúru, prečo nie, takto by sa to dalo. A zasa, ak by to vláda na dobrovoľnej báze vyrobila tak, že to skutočne bude perfektné, skutočne to bude jednoduché, fungujúce, tak potom prečo by firmy nemali byť radi, aby na to skočili zasa dobrovoľne, hej. Ešte raz to poviem, všetko čo sa ako strašne dobré, pozitívne riešenie ponúka povinne, tak mi svietia všetky kontrolky, že úplne zas až takto to nebude.
No, zasa vysoké náklady, hej. to dokonca hovorí samotný útvar hodnoty za peniaze, samozrejme to hovoria aj podnikatelia. Nemusíme sa pozerať na nadnárodnú veľkú firmu, tu sa skutočne treba pozerať na tú, na tie malé dedinské potraviny v obci so 400 ľuďmi, ktoré teda ešte to nejak celé držia a akože dneska skutočne kopu svojich dodávateľov zaplatia v hotovosti. No ale už to nebude možné, budú musieť povinne mať e-faktúru, hej. To môže byť skutočne nie, že príliš drahé aj na zavedenie. To skutočne môže byť to, že to zavrú a zasa ja sa teraz pýtam, čo tým štát získa? Hej, takže fakt treba dávať veľký pozor aj na to, že to sú aj vysoké náklady, že je fakt relevantná, relevantná pripomienka, nielen do režimu, že zasa bude nejaký tovar služby o niečo drahší, lebo e-faktúra, ale aj preto, že to môže znamenať, že jednoducho zasa nejaké potraviny skončia, a teraz sa už opakujem a že za chvíľu bude musieť prísť nejaký, nejaká politická strana, alebo teda štát, že bude dotovať, dotovať potraviny v obciach, aby si mohli ľudia vo vlastnej obci nakúpiť, lebo nie každý môže ísť do najbližšieho supermarketu.
Podľa mňa, relevantná pripomienka. Vždy treba pozerať, ja sa venujem verejným financiám, vždy sa treba pozerať aj na možné predraženie projektu. Toto nie je jednoduchý projekt ani na strane štátu, proste to bude vyžadovať softvéry, úložiská, bezpečnosť, hej, zabezpečiť tie dáta, už som to spomínal. Skutočne, že tie náklady môžu byť mnohonásobne vyššie, než sú teraz odhady a zároveň teda , tým pádom sa môže tá efektivita toho projektu stratiť. Ja rozumiem, že tým cieľom je znížiť daňové úniky, vybrať viacej peňazí do štátnej kasy, len ono to všetko prináša aj náklady a aby tie mínusy neprevážili plusy, hej. Na toto treba dávať veľký, veľký pozor.
Technická, systémová pripravenosť, v podstate ja skutočne mám obavu, či systémy štátu, či systémy finančnej správy majú jednoducho potrebné kapacity, hej. Či softvéry budú proste kompatibilné, či teda bude testovacie prostredie v poriadku, či nastane kolaps pri spustení, či pri tom všetkom nebude korupcia, hej, ako to vidíme pri IT tendroch, napr. na ministerstve vnútra. Jednoducho toto môže byť problém, ale jako pominúť teraz korupciu, teraz si predstavte ten moment, kedy 1. 1. 2027 sa svet zastaví, lebo všetky faktúry zrazu budú musieť byť proste e-faktúry, že všetky lebo to bude povinné a samozrejme, čo je povinné, tam je aj sankcia, hej, že takýto nábeh, že z nuly na sto, ja by som sa možno spýtal pána ministra, či máme niekde v histórii príklad, že takéto niečo akoby dokonale fungovalo, z nuly na sto okamžite, hej, že dávam tu fakt na zvážanie, úprimne na zváženie, celé toto vystúpenie sa snažím mať vecné, či fakt nejsť systémom segmentov, hej? Ozaj dajme úplne prví a ja by som išiel aj tam, poďme dobrovoľne biznis to government, keď chce firma obchodovať so štátom, dobre, nech od 1. 1., ale fakt aspoň 28 začne takéto niečo štát vyžadovať. Možno najprv dobrovoľne, možno potom kľudne aj povinne. Tam si to viem predstaviť, a potom postupne zasa dať možnosť firmám sa na to pripojiť na dobrovoľnej báze. Niekto sa pripojí, niekto sa pripojí neskôr, niekto sa nepripojí, zasa to len zníži zaťaženie, a taký ten momentový, momentovú silu, ktorú proste tie systémy nemusia, nemusia zvládnuť.
No a potom ďalšia vec je ešte tá, veď tuná aj samotná vláda hovorí, že teda nechce goldplating, hej. Nechce robiť európske normy zložitejšie ako ich vyžaduje Európa, ale tu do toho patrí, že aj nerobme tie normy skôr, než ich vyžaduje Európa. Ako fakt, už máme všetko vyriešené, už všetko to nízko visiace ovocie už je poberané? Už len treba spraviť e-faktúru o tri roky skôr ako to vyžaduje Európska únia? To, toto sú podľa mňa tiež veľmi, veľmi relevantné pripomienky. Už to, že o tomto takto rokujeme, dobre je ešte stále len 8 hodín, ale chcem, ako aj podnikatelia, firmy, ľudia, aby sa táto téma dostala do pozornosti, hej. Aby to nebolo, že my si to tu večer bez rozpravy vlastne posunieme do druhého čítania, v podstate možno bez rozpravy aj sa to schváli a zrazu potom sa len všetkým otvoria oči, hej.
Takže aj toto tu skutočne verím, že nás stále ešte niekto počúva, je veľa hodín, nie sú tu médiá, ľudia samozrejme riešia iné veci o ôsmej, než pozerať Národnú radu, ale prosím, podnikatelia malí, veľkí, všetci, pozrite sa! Toto je fakt veľká vec s veľkým dosahom a s potenciálne veľkými problémami na váš biznis. Takže treba skutočne sa tomuto venovať a ešte raz. Nie goldplatingu európskych pravidiel, nie zavádzaniu dopredu. Na čo, na čo? No, to by som sa možno viac chcel spýtať pána ministra, než teda kritizovať úplne dopredu, ja teda nevidím, možno som nezachytil, ale pýtam sa, proste nejasne, nejasne definované ciele a merateľné kritériá, vlastne toho, čo chceme dosiahnuť, hej. Tuto by som skutočne chcel vidieť tú zásadnú analýzu so všetkými rizikami, hej. Čo nám to zoberie? Aké je riziko toho, čo som pomenoval, že podnikatelia 65 plus, služby manuálne, stavebné, dopravné, akékoľvek, mechanici, proste, že či to skutočne nebude znamenať absolútny odchod do ilegality, do čiernej ekonomiky, lebo nebude ten 65-ročný mechanik, ktorý dokáže od vetriesky cez Tatru 148, cez
===
... podnikatelia 65 plus, služby manuálne, stavebné, dopravné, akékoľvek, mechanici proste, že či to skutočne nebude znamenať absolútny odchod do ilegality, do čiernej ekonomiky, lebo nebude ten 65-ročný mechanik, ktorý dokáže od vetriesky cez Tatru 148, cez 815, cez moderné kamióny opraviť, dokáže, ale sakra nebude, nebude s tými zrobenými prstami ťukať elektronickú faktúru, nebude, fakt nebude, kolegovia. Treba fakt aj takéto veci, takéto veci vnímať, že počúvajme to niekedy zdalo. My sme tu na tom kopčeku a častokrát je to fakt, že taká tá sklenená veža. Chcem, aby ľudia zdola kričali a potrebujete ich vážne, vážne počúvať. Fakt, že ešte raz to poviem, 1. 1. 27 sa môže zastaviť svet v momente, keď bude treba každý museť začať s elektronickou faktúrou. Takto sa to nedá zavádzať, nedá. No a samozrejme s týmto všetkým hrozia pokuty a sankcie, hej. Všetko čo samozrejme štát vymáha povinne, má v tom zákone samozrejme stanovenú sankciu, hej. Aj toto, že od prvého momentu celé povinné a od prvého momentu sa vyhrážať sankciami každému tomu podnikateľovi je ešte ďalší level toho, toho nepočúvania podnikateľa. Takže toľko asi.
Bol by som rád, možno keby pán minister, možno aj v rozprave, ale už aspoň v záverečnom slove reagoval. A teda poviem, je to prvé čítanie, prosím, všetci sa tomu venujme, všetci si to uvedomme, všetci sa spýtajme ľudí, ktorí či už keď máte vlastné firmy alebo teda známych, venujme sa tejto téme. Dá sa to, určite sa to samozrejme dá opraviť, dá sa to posunúť, dá sa tam dať namiesto povinne dobrovoľne. Dá sa to nastaviť tak, aby aj teda nejaký vývoj išiel, lebo toho 1. 1. 2030 to teda asi hroziť bude, ale nemuselo by to proste priniesť škody. Dá sa z tohto zákona zmeniť v druhom čítaní, urobiť ho takým, aby tie pozitíva vyvažovali alebo prekonávali negatíva. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za ten príspevok. Chcem upozorniť na jednu vec, že máme rok 25, ideme s tým o rok skôr, viac ako o rok. Samozrejme moji ľudia už na tom pracujú na, samozrejme bude nejaké výberové konanie, má to byť elektronický systém. Ja ponúkam mojich ľudí ako čo sa týka detailných informácií čo by ste chceli, aj ešte nech sa urobí aj pred výborom, nemusí to byť priamo na výbore. Je to samozrejme vážna vec, ale ešte máme celý rok na to, aby sme to urobili a my sme ten zámer oznámili už v roku 24. Viete, že to je to čo tu dneska niekto hovoril, že nič nerobíme a že urobili ste teraz konferenciu neviem čoho. E-faktúra a QR kódy boli základné, dve základné opatrenia v boji s daňovými únikmi. Pán poslanec, jedna vec. Keď myslíme, keď myslíme boj proti daňovým únikom vážne, tak toto je jedna zo základných podmienok na to, aby sme vybrali dane. To je jedna zo základných podmienok. Ja som ochotný sa baviť o čomkoľvek, ale ak si chceme nejak pomôcť v tomto, tak poďme, ale nehádžme do toho vidly. Ako ja si myslím, že samozrejme, že, no zoberte si Českú republiku. Tí ani eerpečky dneska nemajú, ani to nemajú. Lebo však, ktorý podnikateľ by to chcel? Ale ja hovorím o jednom, že musí to byť štandardizovaný formát, že od tých malých, keď sa bavíme, bude sa to týkať len platcov DPH, hej. Čiže tam je to napísané, ale sú mnohé. Ja berem, je to nová vec, keď bude treba odpovedať na akékoľvek otázky, moji kolegovia zodpovedajú, aj o tom procese sa môžme pobaviť, ale nechcem, aby sme do toho hádzali vidly. Toto je skutočne jedno z dôležitých opatrení, ktoré chceme urobiť a sleduje nás aj Európska komisia v tomto. Európska komisia samotná to ide zavádzať a musím povedať, že zatiaľ máme veľmi pozitívne ohlasy zo stany Európskej komisie. Toľko na na toto prvé čítanie a samozrejme moji kolegovia sú potom k dispozícii. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Jedná sa o prvé čítanie zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je transpozíciou smernice Európskej únie s cieľom posilniť odolnosť bankového sektora, zaistiť lepšiu ochranu finančnej stability, stanoviť jednotné pravidlá pre povolenia na podnikanie pobočiek zahraničných bánk na území Európskej únie a rozširuje niektoré právomoci Národnej banky v oblasti dohľadu zabezpečiť stabilitu finančného systému a ochranu záujmu klientov bánk. Súčasťou návrhu zákona sú aj novely ďalších zákonov súvisiacich s transpozíciou spomínanej smernice ako aj úpravy súvisiace so spresnením transpozície smerníc v oblasti finančného trhu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Výbor pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor a Výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem. Žiadam, aby sme rokovali podľa rokovacieho poriadku, ktorý sme si odhlasovali a zrušili dnešnú schôdzu do zajtra do 09.00. Odôvodnenie. Bol som si pozrieť hlasovanie na ktorom sme sa zhodli a ktoré odhlasovali koaliční poslanci. Pri tom hlasovaní ste, pán predseda, povedali, že budeme len pri zákone o rozpočte rokovať do 24.00. Tak to bolo povedané. Pozrel som si, tak to bolo, ten záznam, tak to bolo povedané, tak povedal pán predsedajúci Raši. Porušujete rokovací poriadok a všetky zákony, ktoré dnes prerokúvavame, prerokúvavame proti rokovaciemu poriadku, ktorý ste schválili vy, poslanci.

Ďakujem za slovo. Áno, skutočne ja vám chcem o tom povedať a v prvom rade súhlasím teda s pánom poslancom Pročkom, ale keď už, tak vás poprosím aspoň, aby sme dali po tých zákonoch pána ministra financií nejakú pauzu, aby sem stihli prísť ľudia, ktorí to pochopili ináč, pretože toto je skutočne zmätočné. Tak aby zbytočne neprepadlo poradie ľuďom, ktorí sú prihlásení alebo ktorí sa chcú prihlásiť do rozpravy k iným zákonom ako k zákonom ministra financií.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja skutočne mám tú istú tému. Ja som už tento procedurák raz dával a takto, že nejde o nás. My to nejak zvládneme. Vidíme, že sme dorazili všetko, len sú tu zamestnanci. Ten princíp a tak to aj myslel pán kolega Saloň, že chcelo sa prerokovať rozpočet. To sa stalo. Je tu, je tu skutočne kopu zamestnancov, ktorí sú tu od rána, budú tu do polnoci, ráno od deviatej budeme chcieť, aby tu boli znova. Kašlať na nás, ale myslime na tých ľudí, ktorí zabezpečujú toto naše rokovanie. O to ťa chcem, pán predseda, poprosiť.

Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou predkladá návrh rozpočtu na roky 26 až 28, ktorý bol schválený vládou Slovenskej republiky uznesením č. 484. Návrh rozpočtu úradu je zosúladený s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 26 až 28. Celkové príjmy úradu sa predpokladajú v objeme 59 708 000 eur. Podstatným príjmom úradu sú hlavne príspevok na činnosť úradu zo zdravotných poisťovní, ktorý je v hodnote 30 773 000. Celkové výdavky úradu na rok 26 sú v súlade s návrhom Ministerstva financií na úrovni 34 309 000, z čoho osobné výdavky sú v sume vyše 17 000 000. Výdavky na tovary a služby sú plánované na úrovni 12 728 000, pričom tieto sú najmä na zabezpečenie vybavenia a činnosti súdnolekárskych a patologických anatomických pracovísk. Súčasne samozrejme máme aj zvyšujúce sa výdavky na licencie, softvéry a servisnú podporu informačných systémov úradu. Kapitálové výdavky na rok 26 sa plánujú v objeme 3 600 000, vrátane prostriedkov určených na výstavbu vlastnej budovy slapa v priestoroch, resp. v Banskej Bystrici. Na rok 26 predpokladáme investíciu vo výške 2,2 milióna eur. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Ako spravodajca Výboru pre zdravotníctvo predkladám správu o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2026 až 2028 vo výboroch. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1102 z 10. októbra 2025 pridelil návrh rozpočtu úradu na roky 2026 až 28 Výboru pre financie a rozpočet a Výboru pre zdravotníctvo, ktorého zároveň určil ako gestorský výbor.
Návrh rozpočtu úradu bol predložený v súlade so zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Výbory ktorým bol návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pridelený ho prerokovali v stanovenom termíne. Návrh rozpočtu úradu na roky 2026 až 28 zobrali na vedomie, súhlasili s návrhom rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2026 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu úradu na rok 2026 schváliť s tým, že príjmy sa rozpočtujú vo výške 59 708 tis., výdavky sú vo výške 34 309 tis.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor rokoval 14. októbra 2025 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2026 až 2028 schváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 151 zo 14. októbra 2025, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu. Pán predsedajúci, skončil som, môžte otvoriť rozpravu. Ďakujem pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu do ktorého som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne. Nikto, takže tým pádom uzatváram, považujem rozpravu za skočenú. Nechce zaujať ani navrhovateľ, ani spravodajca.
Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz poprosím, nasleduje návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2026 a rozpočtový výhľad na roky 27 a 28.
Návrh uvedie generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne pán Michal Tariška, nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2026 a rozpočtový výhľad na rok 2027 a 2028 predkladám Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 122 ods. 4 písm. c) bod dva zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Návrh rozpočtu na rok 2026 je zostavený v podmienkach zákona o sociálnom poistení účinných termínu spracovania materiálu. Zároveň je v ňom premietnutý finančný dopad prijatých opatrení od júna do septembra 2025 v súvislosti s konsolidáciou verejných financií. Materiály sú v plnom rozsahu zapracované Ministerstvom financií Slovenskej republiky navrhované limity príjmov a výdavkov Sociálnej poisťovne na roky 2026 až 2028. V návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2026 sú príjmy v bežnom roku stanovené vo výške 15 204 mil. eur. Zdroje sa predpokladajú vo výške 16 424 mil. eur pri zohľadnení očakávaného prevodu zostatku finančných prostriedkov z roku 2025 vo výške 1 220 mil. eur.
Do príjmov Sociálnej poisťovne v roku 2026 bol zapracovaný transfer zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo výške 2 344 mil. eur.
Výdavky Sociálnej poisťovne na rok 2026 sa predpokladajú v sume 15 145 mil. eur. Najväčšou mierou sa na celkových výdavkoch podieľajú výdavky z dôchodkového poistenia, čo je takmer 88 %. Spolu je to vo výške 13 295 mil. eur. Výdavky správneho fondu sa predpokladajú vo výške 287 mil. eur. V rámci konsolidačných opatrení boli viazané finančné prostriedky správneho fondu v roku 2026 vo výške 18 mil. eur.
Celkové hospodárenie Sociálnej poisťovne k 31. decembru 2026 by malo skončiť bilančným rozdielom 1 279 mil. eur.
Hospodárenie Sociálnej poisťovne bude v rokoch 2026 až 2028 ovplyvňovať deficitné hospodárenie v základnom fonde starobného poistenie deficit bude Sociálna poisťovňa riešiť v zmysle § 167 ods. 1 zákona o sociálnom poistení z rezervného fondu solidarity a aj z vnútorných zdrojov. Vďaka prijatým opatreniam proti fiktívnym PN-kám sa v rokoch 2026 až 2028 očakáva prebytkové hospodárenie nemocenského fondu. Nemocenský fond sa rozpočtoval ako prebytkový naposledy v roku 2018. V roku 2025 bola úspora na PN-kách cca 75 mil. eur.
V roku 2026 predkladá Sociálna poisťovňa postúpiť dôchodkovým správcovským spoločnostiam príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 1 165 mil. eur. V roku 2027 predkladáme transfer finančnej výpomoci od štátu v objeme 2 258 mil. eur a v roku 2028 v objeme 2 366 mld. eur. Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne je zosúladený s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028.
Záverom si vás, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľuje požiadať o jeho schválenie. Ďakujem veľmi pekne.