40. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, vy ste povedali, keď ste tu predstavovali tento zákon, že, KDH, kto vás platí? Že sa nehanbíte! Ako ste mohli povedať takýto nezmysel? Nás kto platí? Vy, čo ste v pazúroch lobistických skupín, dáte KDH otázku, kto nás platí? (Potlesk.) Vy, kto ste v pazúroch lobistických skupín, pán minister? Že sa nehanbíte! Nás, kádehákov, sa pýtate na toto? Pani primátorka Turčanová, ktorá tu pred chvíľou bola, a ja sme v našich mestách hazard rušili. A nebolo to ľahké. Ja som to zažil, ako nás obchádzali lobistické skupiny, ako nám núkali všetko možné. Všetko možné nám núkali. Čo sme si zmysleli, sme mohli mať. My sme ten hazard rušili cez petíciu a vôľu obyvateľov, občanov. Mali ste vidieť, čo sa točilo okolo zastupiteľstva v Levoči či v Prešove. Ja som to videl, ja som to zažil. Nás nemusíte poučovať. Vieme, čo to je prejsť touto tŕnistou cestou zrušiť hazard. Tá petícia nebola jednoduchá, my sme tie podpisy vyzberali, aj v Prešove, aj v Levoči. Sme svedkami toho, čo všetko sa robilo, aby hazard ostal zachovaný. Vieme, koľko peňazí v hazarde je zašitých.
Keď som končil ako primátor v Levoči, televízie robili so mnou rozhovor a pýtali sa, čo bol najväčší úspech môjho primátorovania v meste. A mnohí si mysleli, že poviem že cesty, chodníky, detské ihriska, zimný štadión, ktorý sme vybudovali, a neviem, čo všetko, bolo toho veľa. A ja som povedal hazard. Všetci z tých televízií pozerali, či to myslím vážne, že hazard? Veď to je neviditeľná vec. Vravím, je to viditeľná vec, lebo hazard ničí životy ľudí, ničí životy rodín, hazard nie je imaginácia niečoho, je to konkrétne zlo, ktoré ničí životy rodín, ktorých ožobračuje, to je hazard. Ja som si zažil tie príbehy mám, ktoré chodili so svojimi deťmi na mestský úrad v rámci tých hodín, keď primátor prijímal rôznych či už sťažovateľov, alebo aj prosebníkov a rôzne prípady, ktoré chcú niečo vyriešiť, zariadiť, potrebujú s niečím pomôcť, naozaj bolo toho veľa. Ale keď k vám príde rómska matka s dvoma či troma deťmi a opakovane hovorí ten istý príbeh a povie, zrušte herne, ona nevie, čo je hazard, ona povie, zrušte herne, ja sa pýtam prečo? Povedzte mi prečo, ja som vedel prečo, ale chcel som to počuť od nej. Môj muž robí v Čechách, raz za mesiac príde domov a donesie 2-tisíc eur. Dvesto eur dá mne a v piatok večer, keď vojde do herne, skončí tam v nedeľu večer, prehrá tam 1 800 eur. My čakáme pred tou herňou a dáva nám občas 5 či 20 eur, podľa toho, koľko občas vyhrá. To je realita týchto herní, ja som to zažil, ja som to videl. A nechcite vedieť o neporiadku a špine, ktorá bola v meste popritom všetkom. Ľudia poďakovali, tie isté matky, ktoré sa chodili sťažovať, tie isté matky chodili ďakovať, že sme zrušili hazard. Je to zlo, je to vyslovené zlo.
Hazard je svojím spôsobom riziko, lenže nie je to iba riziko o tom, že prehráš nejaké peniaze. Ty tam prehráš svoj život, vybuduješ si závislosť, prehráš tam svoje deti, prehráš tam svoju rodinu, to je hazard. Ja som to zlo videl na vlastné oči ako primátor. Je to konkrétne pomenované zlo.
Konsolidácia. Je to tiež jeden príbeh spred pár týždňov a pán minister o tom vie. Ako keď dostali ministri úlohu, že majú aj oni konsolidovať, tak pán minister Huliak povedal, tak odvod z hazardu je nejakých 27 %, dajme to na 28. Pán minister Kamenický ho vysmial. Hádam si nerobíš srandu, Rudo? Dal na 30, v našich konsolidačných opatreniach spred vyše roka bolo 37 % odvod z hazardu, čo by prinieslo do štátneho rozpočtu niekoľko stovák miliónov eur, možno aj 400. Keď pred dvoma týždňami bola vláda a my sme už videli návrh rozpočtu a aký mal byť odvod z hracích automatov v kasínach, bolo tam napísané vyše 9-tisíc eur, lenže, samozrejme, pán minister Huliak aj tam rušil konsolidačné opatrenia a zišiel na tých 4 200, či koľko. To je, to je sranda, čo? Konsolidačné opatrenia, dvaja ministri za to nezahlasovali, jeho bývalí kamaráti Šimkovičová a Taraba. Vďaka im za to, ale vďaka im za to.
Pán minister Rudolf Huliak, ja sa čudujem, že vy ste v pazúroch lobistických skupín. Popri hazarde máte pod sebou aj cestovný ruch a šport. Namiesto toho, aby ste sa venovali týmto dvom a rozvíjali to, vy rozvíjate biznis súkromných lobistických skupín. To je realita a kričí to, pred týmto krikom neujdete! Toto bude kričať z úst poslancov, to bude kričať z úst médií všetkých a bude kričať aj vaše svedomie skôr alebo neskôr, to vám hovorím. Hazard treba obmedziť, treba ho obmedziť, lebo ničí ľudské životy. Prečo ste dali skrátené legislatívne konanie? To je jasné, skrátené legislatívne konanie tu je preto, lebo potrebujete chytiť 27. november, október, pardon, 27. október je deadline, kedy končia zmluvy, a vy to potrebujete chytiť, aby ste to schválili, aby oni mohli pokračovať ďalej v ožobračovaní ľudí.
V Bratislave si tiež ľudia vybrali v referende zákaz hazardu, a spomínal to už pán poslanec Dostál a viacerí to tu tiež spomenuli, prečo, nejde mi do hlavy, prečo chcete tak zásadným spôsobom vstúpiť do vôle občana, do vôle ľudí. Oni si to jednoducho vybrali, oni si povedali, že tu nechcú mať hazard a vy aj napriek tomu silou-mocou chcete presadiť hazard. Opakujem to po niekoľkýkrát, je na to jediné vysvetlenie, lebo ste v pazúroch lobistických skupín. To, že sú z hazardu závislosti, rozvrat a ožobračovanie rodín, budem opakovať donekonečna. Ožobračujete rodiny hazardom a rozvraciate rodiny.
Certifikát zodpovedného hrania, to ináč je tak smiešna vec, certifikát zodpovedného hrania. Štát eviduje, že do hracích automatov a do online hazardu bolo za minulý rok nahádzaných, viete, koľko peňazí? Takmer 1,5 mld. eur. To je to ožobračovanie ľudí, 1,5 mld. eur nahádzali ľudia do hracích automatov alebo prehrali v online zábave. To je ten hazard.
A skončím už iba tým, princíp subsidiarity hovorí o tom, že delegovaná moc zo štátu je na čo najnižšiu možnú úroveň. Ak bola delegovaná moc zo štátu na mestá, obce a mohli si vybrať zákaz hazardu, ako je možné, že vy porušujete aj tento základný demokratický a občiansky systém, pán minister? Toto mi nejde do hlavy. Ľudia keď si raz vybrali v rámci referenda, miestneho referenda, že tam nechcú mať hazard, vy im aj napriek tomu do toho vstupujete a chcete im ho tam nariadiť, nasadiť a bude tam, lebo ja, Rudolf Huliak, minister športu, cestovného ruchu a v tomto prípade hazardu, som o tom rozhodol. Pán minister, toto chcete vy. Vy nechcete silného občana, vy chcete chudobného, slabého, okradnutého občana, vy chcete silný štát. My v KDH chceme silného občana, silného občana, aby sa vedel postarať o seba, o svoju rodinu, o svoje deti a nie, aby ste ho okradli ešte aj cez hazard.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

.

Na vaše vystúpenie sedem faktických poznámok.
Prvý pán poslanec Šmilňák.

Pán predseda Majerský, ty si športovec a vieš, že čo šport dokáže, čo robí, okrem toho, že prináša prospech ľuďom v podobe zdravia. Šport má dokonca silu, že dokáže zastaviť vojny, dokáže dávať dokopy jednotlivcov, ale aj celé komunity, dokonca národy a myšlienka, olympijská myšlienka, že pokoj zbraniam aspoň počas olympijských hier, to je moc, to je fenomén, ktorý má neuveriteľný prínos a spolu s cestovným ruchom aj šport, aj cestovný ruch majú obrovský úžitok pre človeka. A dnes tieto dve oblasti pán minister Huliak vymenil za hazard. Z ministra športu a cestovného ruchu sa stal minister hazardu, minister závislosti, minister rozpadu rodín, minister exekúcií, minister biedy, minister nešťastia. Pýtal si sa, že prečo to robí, či má z toho nejaký prospech od lobistov z tejto oblasti, z oblasti hazardu, gamblerstva, alebo či sa snaží byť sexi pred voličmi gamblermi? Rozmýšľam, prečo to robí, prečo vymieňa šport a cestovný ruch za túto hnusnú oblasť, ktorá ľuďom prináša peklo, o ktorom si tu hovoril, pán kolega.
A ešte sa divím, pán minister, teda pán predseda KDH, prečo si sa neopýtal ostatných poslancov vládnej koalície, ako sa potom pozrú do zrkadla, keď vlastne podporia ďalší rozvrat rodín, ďalšie škaredé životné príbehy len preto, aby ten pán minister Huliak povedal, čím viacej robíte hazard, čím viacej riskujete, čím viacej stávkujete, tým viac peňazí to pre mňa prinesie a všetko bude fajn.
Pán minister, my nie sme stratení v čase, my vieme, ktorého je dnes a kde sme. My sme v Národnej rade Slovenskej republiky a vidíme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalej pán poslanec Horecký.

Ďakujem za slovo.
Milan, ďakujem za tvoj zo srdca a z rozumu a zo znalosti prednesený príhovor. Narážal si na slová pána ministra, ktorý si dovolil označiť nás, kádehákov, za platených nejakými súkromnými prevádzkovateľmi. Zaznela tam otázka, kto vás platí. Pán minister, nás platí Slovenská republika ako poslancov Národnej rady, aby sme, tak ako sme prisahali na ústavu, ctili zákony a pracovali z celého svojho vedomia a svedomia v prospech všetkých občanov Slovenskej republiky. A toto je to, čo robíme. Chceme chrániť rodiny, chceme chrániť záujem Slovenskej republiky, aby nám tu nepribúdali ľudia, ktorí sú v depresiách, ktorí sa stanú psychiatrickými pacientami z titulu závislosti, ktorí páchajú samovraždy, ktorí sú v rozklade ľudskej dôstojnosti a fungovania. Toto je to, za čo sme platení, čo robíme. Neviem, prečo vy robíte opak. Pomáhal som osobne pri petícii za zakázanie hazardu v Bratislave. Poznám tiež aj osobne takéto prípady, žiaľ, aj vo vzdialenejšej rodine. Zrušili ste rozpravu po, bola zrušená rozprava po príspevku pána ministra. Tu sa veľmi málo čo dá stihnúť v tejto obmedzenej, v tomto obmedzenom čase, tak čo stihnem v sekundách.
V doložke vplyvov uvádzate sociálne vplyvy žiadne. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu žiadne. A vraj dôvodom na predloženie vášho návrhu zákona je rozhodnutie niektorých obcí o nemožnosti prevádzkovať hazardné hry na ich území. Ste proti ľuďom, proti obciam. Viac nestihnem.

Pán poslanec Lackovič.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Majerský, vo svojej rozprave ste povedali, že ste prešli tŕnistou cestou, aby ste zrušili hazard v Levoči, resp. v Prešove, no a my tu máme pána ministra, ktorý si prechádza tŕnistou cestou, aby hazard zachránil. Dnešné rokovanie je celé o tom, že sa tu hazard zachraňuje, pretože keby to tak nebolo, tak tá účinnosť by sa kľudne mohla posunúť o týždeň neskôr a každému by ste dokázali, že hazard nezachraňujete, aleže naopak hazard obmedzujete, a udialo by sa tak preto, lebo by jeden veľký hazardný dom, jedno kasíno, Monaco, či ako sa volajú, na Panónskej ceste krásne skončilo, pretože by im exspirovala licencia, ktorá platí do 1. novembra. Takže, áno, niektorí z nás hazard rušia, hazard eliminujú, hazard posielajú tam, kam patrí, a niekto ho sem prišiel zachraňovať.
Čiže to vaše vystúpenie bolo aj také pekné, symbolické, že sa tu stretli dva svety, jeden ten náš opozičný, ktorí aj bojujeme dlhodobo za to, aby tie, takéto veci proste nepatrili, keď už minimálne nie do intravilánov samospráv, do intravilánov miest a obcí, a potom tu je iný svet, koaličný, ktorý naopak bojuje za to, aby tieto herne, kasína, automaty v obciach a mestách boli, a to napriek tomu, že tie obce, mestá, samosprávy sa vyjadrili v minulosti, že toto nechcú. Máme tu 209 samospráv, ja to budem opakovať do nemoty, 209 samospráv, v ktorých žije takmer 1,5 mil. obyvateľov tejto krajiny, Slovenskej republiky, ktorých hádžete totálne cez palubu. To je naozaj že neuveriteľná drzosť, neuveriteľná drzosť.

Pán poslanec Čaučík.

Ďakujem pekne. Pán kolega, pán predseda Majerský, hovoril si o tom, že KDK hazard rušilo, reagoval si tak na ministra Huliaka, ktorý nás dával do polohy nejakých lobistov. Áno, KDH hazard rušilo, KDH aj teraz chce hazard limitovať a férovo regulovať. Toto je rozdiel medzi nami a pánom ministrom Huliakom. On robí politiku pre hazardný biznis, aby kasína neskončili, aby mohli pokračovať, aby ich prebral Tipos, my robíme politiku pre rodiny. Hazard nesmie diktovať zákony, zákony musia chrániť rodiny a verejný záujem. A Slovensko nepotrebuje viac hazardu a viac kasín, Slovensko potrebuje viac podpory pre rodiny, viac férovosti v daniach, viac odvahy postaviť sa lobistom. Preto slová ministra Huliaka o KDH sú trápne.