40. schôdza

...školách, stredných priemyselných školách a stredných športových školách. Gymnázií sa vôbec týmto spôsobom nedotýkame. Samozrejme, ak bude vybratý manažér aj na tieto ďalšie rozširujúce stredné školy, typy stredných škôl, teda okrem gymnázií, tak ostane to isté ako pri gymnáziách, teda pri spojených školách, že sa uplatní požiadavka na zástupcu riaditeľa, ktorý musí spĺňať príslušné kvalifikačné predpoklady na pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca. My tým dávam teda a chceme dať tomu priestor, aby zriaďovatelia mohli vybrať na tieto typy okrem teda spojených škôl aj na typy stredných odborných škôl, stredných priemyselných škôl a stredných športových škôl, manažéri teda, nie pedagogický zamestnanci. Dovoľte mi teraz prečítať samotné znenie pozmeňujúceho návrhu. Je veľmi krátke.
V § 7 ods. 6 sa za slová "ak ide o" dopĺňa text: "strednú odbornú školu, strednú priemyselnú školu, strednú športovú školu alebo".
To je všetko z mojej strany a ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, nemyslel som, že začnem Bibliou, ale bol to taký challenge, tak si prečítajte pani Kosová, žalm 14. V ňom sa dozviete, že Boha niet. Keď vytrhnete niečo z kontextu, tak v Biblii môžte nájsť vetu, že Boha niet. Začína to tak, že blázon si v srdci povie Boha niet a potom sa tak nejako správa, ale vy vytrhnete niečo z kontextu z Biblie a potom sa tu idete oháňať Bibliou. Biblia je príliš vážna na to, aby sme ju takto zneužívali. A hovoríte o slovku inklúzia, prepáčte, pani Kosová, ja nie som sentimentálny a uznávam, že každé dieťa má právo sa vzdelávať v kvalitnej škole na úrovni svojich možností. Nedá sa to ale dosiahnuť tak, že aby jedno dieťa toto dosiahlo, tak druhé dieťa umenšíme. Ja som hovoril, že musí to byť win-win. A potom som hovoril, že sú situácie, kde skrátka inklúzia nie je možná. V Jarovniciach, kde je 8,5 tisíc rómskych obyvateľov na jednej kope, no ako tam chcete zrobiť inklúziu? Presťahujete nejakú časť Bratislavy do Jarovníc, aby ste mohli robiť inklúziu? Ja nehovorím, že pán Štefunko, to čo ste rozprávali, že aj KDH toto pripúšťa, nejakú segregáciu. V žiadnom prípade, ja len vám hovorím, že vy z Bratislavy nemáte ani šajnu o tom, že, prepáčte, ja teraz rozprávam, vy sa prihláste kľudne s faktickou. Ale ste takú blbosť povedali. Veď v okrese Stará Ľubovňa alebo v polovici okresov na východe Slovenska to už nie je možné lebo tie komunity tak narástli a neviete ku nim paritne prifárať nejakú inú komunitu, že by tam k nejakej inklúzii došlo. Ja len hovorím, že už sú tu také situácie, kde sa tá inklúzia skrátka nedá ani matematicky urobiť a tam treba úplne iný prístup a na to pán minister zabudol. Toto sme vyčítali, ale nijako sme nepovedali, že segregácia je super, inklúzia je blbá. Ja len vám hovorím, že z Bratislavy vy vôbec nevidíte, čo sa na východe Slovenska deje. Ja som včera sa stretol s kopec ľuďmi a oni mi povedali, že tí poslanci z tej Bratislavy vôbec nerozumejú ako my tu žijeme, vôbec to nevidia. Čiže musel som tomu venovať 2-3 minúty, aj keď som sa chcel venovať tu konkrétne pánovi Druckerovi. Tak teraz k nemu. Summa summarum, bavíme sa o balíku siedmich zákonov, ako tu prišli. Tých ... veľké školské zákony, obrovská reforma tu prišla na konci júna tak potmehúdsky, že to medzirezortné pripomienkové konanie sa dialo v júli a ľudia, ktorí mali úplne iné starosti, vyhoretí na konci školského roka mali taký objem zákonov prijímať. Rokovali sme v skrátenej, v prvom čítaní v rozprave, kde bolo sedem zákonov zlúčených do jednej rozpravy, čiže sa nedalo ku všetkému vyjadriť. Dokonca sme tu rokovali o školských zákonoch o polnoci. Ľudia mi povedali, že o polnoci sa kujú pikle, o polnoci pracujú zlodeji a takto sme tu my pracovali na školských zákonoch. Čiže toľko by som povedal, že ja spochybňujem úprimný úmysel skôr v tom, ako tu tie zákony prišli. Vidím, ako keby pán minister sa niečoho obával, chcel niečo zakryť alebo sa niekde vyšmyknúť alebo tak.
O čo pánovi ministrovi ide? Ten úmysel vyzerá veľmi šľachetne. Hovorí o tom, že chce aby dobrá škola bola dostupná pre každé dieťa. Aby sa nestalo, že tí privilegovaní si môžu vyberať dobré školy a tí menej privilegovaní, tí zanedbaní proste sa k dobrej škole nedostanú. Nie je na to odpoveď taká, že nejakým spôsobom obmedzíme neštátnej školy. Týmto systému nijako nepomôžeme. Tomu, aby každé dieťa malo dostupnú dobrú školu pomôžeme tak, že každá škola na Slovensku bude dobrá, pán minister. A tam, kde sú špeciálne potreby, tak kde sú zvýšené potreby, tak tam treba pomôcť viac. A nie tak, že školám, ktoré sú neštátne dáme menej, nejako ich pristrihneme, obmedzíme a tak vlastne obmedzíme tých, ktorí majú lepšiu možnosť výberu, aby ani jedni ani druhí nemali tú možnosť výberu a tým pádom dosiahneme akúsi rovnosť. Pre mňa je to ten spôsobom, akým ste sa vybrali, pán minister, je kvázi zoštátnenie neštátnych škôl. Buď budú akýmsi verejným poskytovateľom, nebudú vyberať poplatky, budú sa správať tak, ako vy poviete alebo im teda zoberiete 20%. Niektoré z nich zaniknú, niektoré budú vyberať ešte vyššie poplatky a tak sa stanú pre tých, ktorým chcete pomôcť ešte nedostupnejšie. Čiže toto ja považujem, že ste postavili na hlavu. My v KDH sme presvedčení, že vašou úlohou je zabezpečiť, aby každá škola bola dobrá. Tak ako vo Fínsku. Tam si...tam nemusíte špekulovať, že či tu alebo tu lebo tam sú všetky školy kvalitné. A u nás to, neviem prečo, u nás to tak ako keby nebolo. Čiže to je prvá vec.
Druhá vec, nesmiete umenšiť právo rodičom vybrať si dobrú školu pre svoje deti. Toto nie je cesta, že rodičia z osady takú možnosť nemajú. Pracujúci rodičia, ktorí sa starajú o svoje deti, pracujú, platia dane a majú na výver zo štyroch škôl v meste a vyberú si tú alebo tú alebo tú, týmito vašimi zákonmi im túto možnosť idete umenšiť a toto my nepokladáme za správne. V KDH sme presvedčení, že žiadne dieťa nie je menej. Každé dieťa má dostať od štátu to, ten normatív, na každé jedno dieťa a tam kde sú zvýšené potreby, kde napríklad vo vylúčených komunitách, tam potrebujeme oveľa ťažšiu, väčšiu prácu. Tam potrebujeme zabrať medzirezortne a určite nie tak, že nejakým spôsobom dodáme dieťaťu dobrú školu a pritom jeho sociálne zázemie, jeho detská izba, jeho pracovný stôl, jeho lampa na to, aby si mohol robiť domáce úlohy chýba. Proste takto to fungovať nebude. Ten prístup musí byť komplexný. A ešte raz, kolegovia z PS-ka, ja si myslím, že nám ide o to isté. Ide nám o dobro každého jedného dieťaťa na Slovensku, či už je z takej komunity alebo z hentakej. S tým súhlasím. Ale ten cieľový stav nedostaneme tak, že aby tieto boli v poriadku, tak tieto ideme umenšovať. A ja nehovorím, že inklúzia je zlá alebo že som proti inklúzii, ale hovorím, že už sme v mnohých okresoch sa dostali do stavu, kde sa to skrátka robiť nedá a kde to musíme vymyslieť úplne inak. Pochopte nás. Príďte sa tam pozrieť, uvidíte. Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán Šmilňák, po prvé, pripomínam, že som z východného Slovenska, zo Spiša a viem o čom rozprávate. A po druhé, cestujem veľmi po Slovensku, aj do vášho rodného Bardejova, aj som sa vrátil z Vranova, poznám celkom dobre situáciu aj v Humennom a tak ďalej. Takže, reagoval som na vaše vyjadrenie, že inklúzia nie je ľudské právo. Je. Inklúzia je ľudské právo a hovoril som, kritizoval som hlavne akože sociálnych demokratov, kde chudák minister Drucker má takú akoby kvázi ťažkú úlohu lebo vlastne on prináša celkom ako keby komplexný súbor zákon, ale v skutočnosti všetci jeho stranícki kolegovia, ktorí majú na starosti sociálne veci alebo vnútro alebo spravodlivosť a tak ďalej, proste robia všetko preto, aby tá inklúzia nefungovala. Lebo keď ministerka Saková urobí akože energopomoc, ale ľudia, ktorí si kúria drevom alebo uhlím sa to netýka, to sú tí najchudobnejší. No tak samozrejme, že tie deti pôjdu do školy špinavé a tým pádom potom vadia tým z tej majority. To znamená, že môj príspevok bol o tom, že skrátka robí sa to nekoncepčne a robí sa to spôsobom takým, akým sa to nemá a inklúzia je aj o ekonomických právach, ale u nás v Progresívnom Slovensku a potom sa podľa mňa aj si rozumieme s kresťanskými demokratmi, že to dieťa, o ktorého život bojujete aj pred narodením, my tvrdíme, že keď už sa narodí, tak má mať spravodlivé podmienky a má mať tú sociálnu mobilitu. A keď sú deti segregované, tak sociálnu mobilitu nebudú mať. To bol môj point.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán Šmilňák, vy ste spomínal Fínsko. No, keby vo Fínsku pristupovali k inklúzii ako vy, tak sa asi nikam nepohnú. Keby tvrdili napríklad, že slabšie deti poškodzujú tie šikovnejšie. Prepáčte. Ale to ste povedal, to ste práve povedal, že to musí byť win-win a že slabšie deti vlastne de facto poškodzujú tie šikovnejšie, čo samozrejme sa nedá s tým súhlasiť. Po prvé, šikovné deti profitujú z náročných úloh, z diferencovanej výuky a nie z toho, že izolujú svojich spolužiakov, ktorí sú slabší. Po druhé, inklúzia zlepšuje aj sociálne kompetencie všetkých. Šikovné deti napríklad učí empatii, líderstvu, rovesníckemu vyučovaniu a to sú zručnosti, ktoré im v živote prinesú možno že ešte oveľa viac ako memorovanie. No a po tretie, problémom nie sú deti. Problém je systém, ktorý nefunguje. Napríklad máme zastaralé, zlé učebné metódy, však preto máme aj kurikulárnu reformu. Problémov máme, že nemáme dostatok asistentov, podporného tímu a tak ďalej. Vaša komunikácia je absolútne škodlivá. Je populistická a je vodou na mlyn preto, aby sa inklúzia odmietala. Preto je to tak nebezpečné, a preto som cítila povinnosť túto tému otvoriť. Ďakujem.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Pán kolega, ja nemôžem súhlasiť s tým, čo ste povedali, a síce, že v noci pracujú len nejakí zlodeji alebo že sa kujú pikle. V noci pracuje aj veľa slušných, čestných ľudí, napríklad v doprave, v zdravotníctve, pekári a ďalší, ďalší. Žiaľ, to nie je situácia tohto parlamentu lebo skutočne, tu keď sa pracuje v noci, tak sa tu schvaľujú zákony, ktoré rozhodne nie sú prospešné pre spoločnosť. Však môžme si spomenúť napríklad na ten trestný zákon alebo aj teraz, keď minulý týždeň sme tu teda rokovali v noci o tak dôležitých zákonoch ako sú školské zákony a ešte aj tým spôsobom, že boli vlastne zlúčené niekoľko zákonov do jednej rozpravy, čo obmedzilo čas diskutujúcich na to, aby sa k nim mohli riadne vyjadriť. Mňa veľmi mrzelo, pán kolega, vo vašom vystúpení, že ste sa snažili navodiť taký dojem, že PS-ko je bratislavská strana, ktorá nič netuší o tom, že čo sa deje v regiónoch. No tak, pán kolega, akože jednak ma toto mrzí, že niečo takéto hovoríte. Jednak to nie je pravda a vyčítať toto špeciálne kolegyni Kosovej, ktorá teda nielenže nie je Bratislavčanka a ani keby bola, tak to nijakým spôsobom neminimalizuje jej činnosť v regiónoch a špeciálne v školách pretože dlhodobo sa venuje tejto oblasti a bojuje proti segregácii na školách. Takže to za mňa bolo absolútne neprijateľné. A dovoľte mi oponovať vám aj v tom, čo ste povedali, že inklúzia nie je ľudské právo. Inklúzia je ľudské právo pretože princíp nediskriminácie, a teda právo nebyť diskriminovaný jednoducho ľudským právom je. Čiže aj tá inklúzia by ním mala byť. A mňa skutočne mrzí, že namiesto toho, aby sme tu hľadali spôsoby ako deťom, ktorých jedinou vinou je, že sa narodili do prostredia generačnej chudoby, aby sme im toto právo zaručili, tak hľadáme spôsoby ako to neurobiť. A to by sme skutočne nemali.

Vďaka za slovo. Ja nadviažem na kolegyňu Jurík, prosím, zabudnime raz a navždy už na výrok "v noci alebo po tme pracujú len zlodeji". Bez ohľadu na to ako sa tento výrok ocitol vo verejnom priestore, tento výrok je jednoducho hlúpy. Ja by som pán Šmilňák chápal, keby tento výrok použil niekto, povedzme, z koaličného spektra, kde sa rozdiel medzi prácou a trestnou činnosťou a jej páchaním zotrel, ale vy pán Šmilňák nepatríte do toho politického spektra, ak sa nemýlim. Takže myslím, že... v noci alebo po tme pracujú len zlodeji. Bez ohľadu na to ako sa tento výrok ocitol vo verejnom priestore. Tento výrok je jednoducho hlúpy. Ja by som pán Šmilňák chápal, keby tento výrok použil niekto povedzme z koaličného spektra kde sa rozdiel medzi prácou a trestnou činnosťou aj páchaním zotrel. Ale vy pán Šmilňák nepatríte do toho politického spektra ak sa nemýlim. Takže myslím, že by bolo naším sa celkom ospravedlniť ľuďom, ktorí túto rozpravu práve teraz počuli a ľuďom, ktorí špeciálne pracujú po tme. Zdravotným sestrám, lekárom, vodičom, ľuďom v logistike, energetike, operátorom a operátorkám výroby a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Ďakujem za pochopenie.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Martin ja počúvam túto debatu ale chcem sa vrátiť k meritu veci o čom tu máme rokovať, o čom tu rokujeme a to sú tieto školské zákony. Nuž ty si hovoril aj o tom, že rodič má tak ako je to aj v medzinárodných ľudsko-právnych normách právo zabezpečiť svojmu dieťaťu vzdelávanie podľa svojho náboženského alebo filozofického či pedagogického presvedčenia. Akým spôsobom sa to deje v týchto vládnych návrhoch zákona. Všimol som si, že do § 49 prišli dva odseky. Jeden z nich hovorí o tom, že cirkevná škola má mať v školskom poriadku merateľné kritéria na to, aby sa merala zhoda medzi náboženským presvedčením žitým v rodine a zameraním školy. Tak takéto pravítko nemá ani pápež Lev štrnásty ani žiaden jeho predchodca. Iný § hovorí, iný odsek hovorí o tom, že ak by sa mala stať žiakovi ujma, tak duševná alebo neviem aká (nezrozumiteľne vyslovené) osobnostnom rozvoji, pretože nebol prijatý na cirkevnú školu kvôli jej zameraniu a jeho presvedčeniu, tak tiež môže byť prijímaný výnimočne prednostne, tak ako by mali byť prijímaní z jedného obvodu, pretože už bol zrušený, zrušená možnosť celého katastrálneho územia. Ostatní, ostatné deti z tohto obvodu. Znovu. Ako toto chce kto merať? Toto sa dá nazvať jedným slovom opíjanie rožkom cirkevných zriaďovateľov a vedenie cirkevných škôl. To čo doposiaľ bolo, sloboda podľa vierovyznania, presvedčenia náboženského či filozofického rozhodovalo o tom, na ktorú školu rodič dieťa prihlási. Toto sa nedá vylepšiť

Ďakujem za faktické. Pán kolega Sabo a Jurik budem spolu na vás oboch reagovať v jednej časti. O tom, že po tme pracujú zlodeji. Toto som povedal z jediného dôvodu. Z toho dôvodu, že o školských zákonoch sme debatovali o pol noci, čo bolo nedôstojné. Aj tá zlúčená rozprava a tak ďalej. Absolútne sa proste dištancujem od toho, že by som znevažoval ľudí, ktorí v noci pracujú. Ja som len namietal to, že spôsob akým sme my boli prinútení rokovať o školských zákonoch bol nedôstojný. To je celé. Myslím, že ste to pochopili a absolútne zbytočné bolo. Ku pani Kosovej prepáčte za to čo poviem, ale u nás sa hovorí, že čo sa babe prisnilo to sa babe stalo. Ja, vy ste mi dali do úst niečo čo som nepovedal. Ja nehovorím, že, že som za segregáciu a som proti inklúzii. Ja hovorím o tom čo hovorí o právach dieťaťa. O čo hovorí o ľudských právach, dohovor o právach dieťaťa hovorí o tom, že každé dieťa má právo sa vzdelávať na hranici svojho potenciálu. A to sa nedá dosiahnuť tak, že, aby toto dieťa dosiahlo toto právo, tak tomu dieťaťu niečo umenšíme. A to je ten princíp, ktorý, ktorý tu priniesol pán Drucker, že neštátne školy sú zlé a keď nebudú robiť to čo ja chcem, aby sme pomohli jednej skupine detí, tak tieto umenším a zoberiem im 20 % normatívu. To je celé. O tom bola celá moja debata. Ja nespochybňujem to, že potrebujeme dostať do spoločnosť, aby sme, aby sme navzájom budovali mosty, aby sme prepojili tieto komunity, aby to fungovalo. Ja, ja s tým súhlasím a keď som hovoril, že niekde sa to nedá, lebo tie počty už proste nepustia a že tam treba úplne opačný prístup. Vy neviete, ja neviem, ja neviem zobrať z Bratislavy 8 tisíc ľudí do Jarovníc, aby ich tam bolo pol na pol, aby sa tam robila inklúzia. Rozumiete ma, že, že niekde to vôbec nie je možné a hovorím, že na to, že potrebujeme všetky školy do

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci a dámy, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Chcem sa vám v prvom rade poďakovať za prerokovanie týchto školských zákonov. Aj za debatu, ktorá tu bola aj keď v závere trošku poukázala na to aká alternatíva tejto vláde by existovala medzi tu tok skupinami poslancov alebo klubmi alebo stranami, ktorá je strašne hodnotovo rôznorodá a dokážete sa ešte aj v kritike vlády rozhádať na hodnotách. Ak dovolíte ale skúsim teraz ešte raz k tým celému balíku zákonov. Ja som to povedal v úvodnom slove. Po tom čo sme minulý rok tu schválili a ďakujem za to nežnú revolúciu vo vzdelávaní, ktorú sme tu mali v rozprave vtedy debatu o tom či je málo nežná alebo málo revolučná. Som hovoril už minulý rok, že zásadné zmeny, systémové zmeny zákonov prinesieme v tomto roku. Vy poznáte aj všetci ten politický život, že čo sa dá, tak sa musí urobiť do dvoch rokov, pretože potom treba samozrejme aj tie veci uvádza do života. Mnohí som presvedčený, že by asi po nežnej revolúcii vo vzdelávaní už nerobili nič. Bolo to dosť zmien, veľa zmien. Zároveň som aj povedal, že som nadviazal a budem to opakovať na dobrú robotu, ktorú, na ktorej sa robilo možno 10, 15 rokov ale vyvrcholila mojimi predchodcami pri príprave kurikulárnej reforme v zmene spôsobu vzdelávania na základných školách. Ale je to súčasné vedenie ministerstva, ktoré ju implementuje. Vymyslieť, vytvoriť, navrhnúť niečo je určite nie jednoduché a môžeme mať na to rôzne názory, ale zavádza to do života súhlasím je to najťažšie. A myslím si, že súčasné vedenie rezortu preukázalo schopnosť realizovať zmeny. Zmenili sme celý systém financovania materských škôl. Ja nevidím, že by to destabilizovalo mestá, obce. Nevidím, že by to destabilizovalo materské školy ako to bolo avizované a bola to najväčšia zmena pre mestá, obce od vzniku ich samospráv. Priniesli sme viacero vecí ako je aj zmenu alebo nové financovanie, nové zvýšenie platov, zmenu spôsobu odmeňovania učiteľov v školstve. A tento balík zákonov siedmych zákonov, ktorý pokrýva asi jedenásť reformných oblastí je kľúčový pre budúcnosť Slovenska. Ja som v úvodnom slove povedal, že prosím nenazerajme na to iba ako na paragrafy. Určite to prináša v tej filozofickej oblasti viac spravodlivosti. Určite áno. Celá debata verejná sa zúžila na to, či zoberieme súkromným alebo cirkevným školám 20 % normatívu a prečo? A ja k tomu sa vyjadrím. Ale tu je množstvo iných zmien, ktoré zas do seba zapadajú. Keď som pred dvoma rokmi hovoril o výsledkoch PISA testov, tak som ich označil za národnú tragédiu. A keď ste dobre počúvali o čom hovoril Andrea Schleicher šéf OECD pre vzdelávanie hovoril, že Slovensko žiaľ patrí k najhorším krajinám z hľadiska rozdielu a vplyvu to kde sa narodíte na to akú šancu máte uspieť. A mal pravdu. A práve táto zmena zákonov rieši aj mnohé oblasti toho ako tento negatívny trend zmeniť. A ja tu súhlasím s mnohými argumentami, že tu neexistuje jedna zázračná pilulka, ktorou vyriešite všetky problémy. Taká pilulka neexistuje v našom zdravotníctve. Nikde na svete nemáte jednu zázračný liek, ktorý vás vylieči zo všetkých chorôb. Ani verejné školské obvody sú tu nie na to, aby odstránili teraz všetky marginalizované rómske komunity. Na to tu máme viacero riešení, ale sú tu na to, aby vytvorili spravodlivosť. Pre všetky deti, aby zabránili do budúcna aj segregácii ale aj tomu, aby sa deti alebo to právo rodičov za svoje deti dalo uplatniť. A veľmi som sa ohradil, vtedy som trošku skočil do reči pánovi poslancovi Šmilňákovi, keď hovoril alebo sa snažil interpretovať moje slová čo sa týka vágnosti vyjadrenia, že právo rodiča na výber. Ja toto právo si ctím. Len sa pýtam prosím vás pekne ako je toto právo vykonateľné? Keď sú tu mnohé rodiny, ktoré nech má môžu chodiť od školy po školu a nikto im ich dieťa nechce zobrať. A nie sú to iba MR-ká. Sú to aj zdravotné znevýhodnenia, sú to aj iné rodiny, ktoré sú nežiaduce. Sú tu verejné školské obvody, ktoré sú postavené tak, že máte v nich zaradených viacero škôl a každá škola povie, no my už máme plno. Tak ak chceme hovoriť o verejných alebo práve rodiča, tak to právo musí byť aj nárokovateľné a vykonateľné. A toto je napríklad oblasť, ktorej sa venujeme a vy ste sa jej aj dotkli veľmi málo. Pretože celý systém má byť postavený primárne na verejnom školstve. Áno legitimitná, legitimita otázka tu je a keď sa pozrieme aj na odporúčanie OECD, keď sa pozrieme na všetky krajiny v Európskej únii a akým spôsobom pristupujú k diverzite financovania k právam a povinnostiam jednotlivých škôl a školských zariadení, tak nájdete drvivú väčšinu tých systémov postavených na tom, že buď to nefinancujete plnohodnotne súkromné školstvo, ktoré vyberá peniaze a vytvára prirodzenú finančnú bariéru v dostupnosti. Tým pádom vytvára selekciu detí a vidíme to aj v dátach, ktoré nám urobil aj útvar hodnoty za peniaze z hľadiska angažovanosti rodín, z hľadiska príjmu domácností o aké skupiny ide rodičov. A ja nevidím dôvod prečo by štát z verejných peňazí mal rovnako financovať len selektívnu verejnú službu. V článku myslím, že 42 ústavy máte napísané hneď v 1. odseku "každé dieťa má právo na vzdelanie" má byť bezplatné. A to najvýznamnejšie je povinnosť, ktorou ústavou vkladáme všetkým našim občanom. Na povinnú školskú dochádzku. Na toto prosím vás pekne veď na to sú dane, aby sa takáto verejná služba zaplatila. A ak niekto nie je ochotný sa na nej plnohodnotne podieľať je tu legitímna požiadavka štátu to neplne nefinancovať. Veď to vidíte v akejkoľvek inej sfére. Chápem, že je to zmena. Preto sme veľmi citlivo pristúpili aj k spôsobu ako sa z tejto zlej koľajnice dostať na inú. Ako to robiť postupne. Aj v prechodnými ustanoveniami napríklad v tom, že ak tá škola naozaj neobháji svoju nejakú verejnú protihodnotu a službu v takom plnom rozsahu, že si zaslúži 100 % financovanie a vôbec nejde o deti. Ide o toho poskytovateľa. Rodičia majú právo vybrať. Každý. Ak si niekto chce vybrať súkromnú školu ja mám veľký rešpekt aj k súkromným školám aj samozrejme k cirkevným. A tak ako nájdete medzi verejnými školami tých lepších aj horších, nájdete ich medzi aj súkromnými. Nedávno som mal tlačovú konferenciu kde som musel, pretože tak mi prišli tie návrhy. Dokonca tam muselo byť podanie orgánom činným v trestnom konaní pre subvenčné podvody. A ja som tu nehral hru, že by som teraz všetkých označoval zlý, zlý, zlý ako ste to pán poslanec Šmilňák tu rozprával. Nikdy som to nepovedal. Ale že treba zmeniť ten systém ako je. Ja verím, že sa na tom zhodneme. A mimochodom, keď som hovoril o Andreasovi Schleicherovi dúfam, že mnohí poznáte a považujete ho za odborníka. Bol tu asi 5-6 týždňov dozadu kde sa mal šancu oboznámiť s filozofiou týchto zákonov aj s nejakými prekladmi, tak ste ho v priamom prenose mohli vidieť v televízii kde povedal, že toto sú veľké problémy. Historické problémy Slovenska, ktorým čelí. A tieto nové návrhy zákonov adresujú opatrenia, že ich veľmi vníma. Dokonca povedal, že je ohromený z toho rozsahu, ktorým prichádzame a že je to v súlade s odporúčaniami OECD. Áno bolo tu veľa diskusií. Ja som hľadal nejaký typ konsenzu, pretože sa tu zaviedlo veľa poloprávd, veľa neprávd a manipulácii v tom o čom je táto zmena. Ale ešte raz. Ide o súbor veľkých alebo zmien zákonov. Od predprimárneho, základného, stredného až po vysokoškolské zákony alebo zmeny v oblasti bezpečnosti na školách, v oblasti aj podporných opatrení aj edukačných publikácií. Aj zavádzania umelej inteligencie do vzdelávania. Aj napríklad úplne novej koncepcie špeciálnych výchovných zariadení. Sústredili sme sa viac menej väčšinou na jednu tému. Ale ďakujem za tú debatu pri všetkých zákonoch, ale chcem povedať, keď som začal hovoriť, že to nie je len o paragrafoch a o zákonoch a o filozofii, je to aj o tom čo to môže priniesť. A ja som to povedal v mojom úvodnom slove. A k tempo práce a ja myslím si, že tempo, ktoré máme my a som o tom presvedčený je silné a veľké. A nie sú to len legislatívne zmeny. Sú to aj mnohé nelegislatívne zmeny. Ak si ich udržíme, ak udržíme rozsah financovania školstva, tak ako je za posledné dva roky, tak školstvo môže ďalších 10-15 rokov priniesť 10 % zvýšenia HDP ako, keď sa tomu tak nebudeme venovať ako sa tomu venujeme. My sa bavíme o desiatkach miliárd, ktoré môžeme tejto ekonomike priniesť a prestať diskutovať neustále o konsolidácii. Nie je väčší prínos pre ekonomiku ako investície do vzdelania. Vy to viete. My sme sa naozaj venovali jednotlivým opatreniam na základe bench markov a prepočítali sme to. Bude na každom
===== desiatkach miliárd, ktoré môžeme tejto ekonomike priniesť a prestať diskutovať neustále o konsolidácii. Nie je väčší prínos pre ekonomiku, ako investície do vzdelania. Vy to viete. My sme sa naozaj venovali jednotlivým opatreniam, na základe benchmarkov a prepočítali sme to. Bude na každom nás aj z vás a tých, ktorí prídu po nás aj po mne, aby takéto tempo dodržali. Ale prekáračky, ktoré som aj teraz v závere počul, ktoré naozaj neriešia filozofiu, ale nejaké naháňanie politických bodov. Máme tú dedičné problémy, ktoré nikto nevyrieši za jeden týždeň, ani za jeden rok. A ja som to povedal veľakrát. Áno máme šťastie mnohí, že sme sa nenarodili práve v tých ako ste to nazvali pán kolega v osadách. Ale v marginalizovaných rómskych komunitách. Máme šťastie že sme sa nenarodili na Dombase možno, alebo niekde inde. Možno že niekto mal väčšie šťastie, že sa narodil do Buckhinghamského paláca. Ale ak nepomôžeme a nezačneme to klbko problémov postupným spôsobom odvíjať, tak sa nič nezmení. Za desať rokov budeme mať vážnejšie a väčšie problémy. Otázku segregácie riešime viacerými projektami. Ale tieto zmeny, ak sa bavíme dneska o verejných školských obvodoch o spôsobe akým zaviesť spravodlivosť, je predovšetkým k predchádzaniu nového vzniku problémov. A vytvorenie spravodlivosti. A poslednú vec prepáčte musím sa vyjadriť aj k tomu, lebo viackrát tu zaznelo pokútným spôsobom sa večer, v noci rokovalo. Ja som v sobotu sa mal zúčastniť spoločného zasadnutia vlád Slovensko Ukrajinských vlád v Košiciach. A mal som predtým dva dni rokovanie, bilaterálne online síce, ale pomerne široké aj s mojim náprotivkom a jedna z hlavných tém, bola aj otázka vzdelávania, vzájomného vzdelávania prepájania aj do budúcna hospodárstva medzi Ukrajinou a Slovenskom. A na poslednú chvíľu som musel odvolať túto moju účasť na tomto rokovaní, pretože mi bolo oznámené, že mám nastúpiť do parlamentu. Nie ja, národná rada schválila program rokovania vzhľadom na počet ľudí pripravených do rozpráv. Je to vaše právo sa prihlásiť do rozpravy a právo ju nevyužiť. Ja som tak ako iní ministri, keďže bolo rokovanie rozpočtu sa zúčastnil a zastupoval som pána ministra financií, ktorý je síce predkladateľom, ale myslím je korektné, ak sa všetci ministri vystriedajú, pretože ide o štátny rozpočet a týka sa každého rezortu. Som tu zrovna štvrtok medzi treťou a piatou hodinou bol. Tu boli desiatky poslancov prihlásených do rozpráv. Kolegovia z KDH sa vybrali na protest. Tak im prepadli v rozprave. Ja som prišiel do práce, potom domov a zavolali mi že sa priprav, pôjdeš do národnej rady. Veď ja by som bol radšej rokoval cez deň. Určite radšej. Mal som poslať náhradníka? Alebo som sa mohol vzdať toho miesta, posunul iba na záver, idem na rokovanie dlho ohlásené, ospravedlňujem sa aj pánom kolegom, že by som sa zasa zúčastnil nejakého medzinárodného rokovania UNESCO Valné zhromaždenie, je to aj k umelej inteligencii. Čo by som poslal koho? Kolegu nejakého? Aby tu stál za mňa, za školské zákony? Prišiel som sem, prišiel som sem aj v noci. Ale neuzatvorila sa žiadna rozprava mimochodom a vôbec by som to nenazýval pokútným rokovaním. Je to svojim spôsobom naša povinnosť. Aj vaša, aj naša. Ja som podriadený národnej rade. Ale vážne by som si vyprosil, aby ste mňa dávali do pozície, že sa tu pokútnym spôsobom rokuje o školských zákonoch. Od začiatku tieto školské zákony prechádzali participatívne. v 40 projektoch boli zástupcovia všetkých združení, organizácií a stakeholderov, ktorí sú v školstve. A mohli ste vidieť ľudí, ktorí stáli za mnou. Pán poslanec Šmilňák vysmial odbory. Ale v hospodárskej, sociálnej rade, ja som nemal rozpor ani so zástupcami zamestnancov. Zamestnávateľov prepáčte. Asociáciami. Či to bola Rada vysokých škôl, rektori, SK8, Únia miest, ZMOS, zástupcovia zamestnancov, teda odbory, ale aj študenti, Združenie základných škôl, gymnázií, však všetci sa postavili za ten proces, že bol participatívny a korektný. A že vždy nájdete v takom rozsahu niekde spor, no našli sme. Ale snažil som sa férovo ho komunikovať do poslednej chvíle. Ak je záujem budeme hľadať. Ale filozoficky sme sa v niektorých veciach rozchádzali. A rozchádzame. A ja verím, že aj to čo je tu vyčítané, že môže sa to niekomu zdať komplikované, prekonáme. My budeme aj ako ministerstvo aj v tomto roku ešte pripravovať pracovné stretnutia v krajoch so všetkými zriaďovateľmi, budeme im vysvetľovať čo sa týka zmien k 1. januáru, k 1 septembru budúceho roka, čo sú zmeny v 27, 28 a 29. My sme definovali kam sa to školstvo má uberať v nasledujúcich rokoch. Nie všetky zmeny a to viete, nadobudnú účinnosť k 1. januáru. Ešte raz vám ďakujem za prerokovanie, aj za mnohú konštruktívnu diskusiu. Ja si to vážim., Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne vážený pán predsedajúci, tak vidíte nakoniec budem zastupovať pani podpredsedníčku vlády v odôvodnení zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 108/2004 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Táto zmena, ktorá predstavuje transpozíciu smernice únie 2024/825 pokiaľ ide o posilnenie postavenia spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie prostredníctvom lepšej ochrany pred nekalými praktikami a prostredníctvom lepšieho informovania a smernice Európskej únie 2024/1799 o spoločných pravidlách na podporu opravy tovaru. Cieľom materiálu je motivovať spotrebiteľov k udržateľnej spotrebe a oprave tovarov. Prináša konkrétne opatrenia na podporu opraviteľnosti tovarov, zlepšenie informovanosti spotrebiteľov a zníženie produkcie odpadu. Zavádza sa nová povinnosť pre výrobcov vybraných druhov výrobkov, ako sú práčky, vysávače a mobilné telefóny. Zabezpečiť opravu tovaru a to bezplatne, alebo za cenu, ktorá neodrádza spotrebiteľa od opravy. Doba zákonnej zodpovednosti za vady veci, sa predlžuje o 12 mesiacov, ak si spotrebiteľ pri reklamácii vadného tovaru ako nápravu opravu veci. Návrh zákona obsahuje aj opatrenia proti klamlivým, enviromentálnym tvrdeniam obchodníkov, takzvaný "greenwashing". Obchodníci budú môcť poskytovať enviromentálne tvrdenia len vtedy, ak budú dostatočne preukázané. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na služby verejnej správy pre občana, ani na informatizáciu spoločnosti. Predpokladá pozitívne aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne sociálne vplyvy, pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a na životné prostredie. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu. Ďakujem