40. schôdza

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda Národnej rady, či podpredseda, vážený pán minister, dneska sme už dosť komunikovali teda o tom, akým spôsobom je prijímaný celý balík týchto školských zákonov a ja napriek tomu na úvod považujem za potrebné pripomenúť, že tu nejde v podstate len o prijímanie tohto balíka, ale celá táto politická scéna pripomína skôr takú reality šou súčasnej vládnucej koalície. Skôr je to reality šou ako nejaká seriózna správa vecí verejných, pretože keď si to tak vezmete, tak každý deň prichádzajú nejaké nové zvraty, nejaký mediálny cirkus, každý deň sme konfrontovaní s nejakými osobným konfliktmi a emotívnymi tlačovkami dezinformátorov a všetko toto v podstate len prekrýva skutočné problémy tejto krajiny a ľudí, ktorí v nej žijú. A zatiaľ čo sa verejnosť baví na týchto fraškách, tak ministerstvo školstva prichádza naozaj s veľkolepým zámerom meniť zákon o vysokých školách.
Dneska to tu už bolo spomenuté, myslím, že to hovoril pán Šmilňák, ktorý teda ocenil pána ministra, že je naozaj dobrým marketérom a ja v tomto s ním musím naozaj súhlasiť, aj keď asi marketing mu robí nejaký jeho poradca. A keď už robí teda tú reformu ako jediný z celej vlády, tak si povedal, že viete čo, nech je poriadna tá reforma, nech je to od materských škôl až po vysoké školy. Je jedno, že to teda bude menej implementovateľné, že to bude chaos, že to bude neefektívne alebo že to vyvolá kontroverzné reakcie, to proste nevadí. Hlavne nech je to bomba, nech je to veľkolepé a nech si to všetci zapamätáme. A musím uznať, že túto reformu si určite zapamätajú aspoň súkromné a cirkevné školy, teda určite.
Čo sa týka zmeny vysokoškolského zákona, tak tuná ministerstvo sľubuje naozaj prevratné reformy, flexibilitu, prepojenie s praxou, nové formy vzdelávania. No najzávažnejšie na tom všetkom je, že z môjho pohľadu a z pohľadu mnohých odborníkov tejto krajiny, ktorí sa zaoberajú vysokým školstvom, hovoria, že vysoké školstvo netrpí nedostatkom legislatívy. To nie je ten hlavný problém vysokých škôl, ale trpí schopnosťou implementovať už existujúce pravidlá.
Takže ten prvý citát alebo prvé heslo toho, čo tu chcem dneska povedať, je, že problém nie je legislatíva, ale neschopnosť legislatívu správne implementovať. Pravda je, že by stačilo naozaj len použiť už existuje nástroje a konečne začať využívať to, čo ten legislatívny zákon už existujúci umožňuje a prostredníctvom akreditačných agentúr uplatňovať a kontrolovať to, čo by teda tie vysoké školy mali robiť. Pretože problém nie je, že by chýbal zákon a pravdou je, že my tých zákonov a tých noviel už máme naozaj viac než dosť, problém je to, že všetky tie reformy, ktoré tu boli doposiaľ, nikto poriadne neuviedol do praxe. A ja som tu už stála niekoľkokrát a pripomínala som, že už v roku 2022 prebehla rozsiahla novela zákona, ktorá významne menila najmä spôsob financovania a kvality vysokých škôl, a teraz tu máme po troch rokoch ďalšiu novelu miesto toho, aby sme sa naozaj pozreli na to, ako táto legislatíva, ktorá dosť významným spôsobom zasiahla do vysokého školstva, bola implementovaná a čo nám priniesla. To sa nestalo. Tak miesto toho tu máme úplne nový akože zbrusu, nový v úvodzovkách, zákon. Čiže pridávame do zákona len ďalšie a ďalšie detaily, pričom hrozí, že to aj tak znova bude neinplementovateľné a ešte k tomu tento zákon bude aj zložitejší a menej flexibilný a tým pádom aj menej funkčný.
To, čo je problematické, je, že už tento existujúci zákon predsa umožňoval, aby sa to, čo tvrdí ministerstvo a čo pridáva do tohto zákona, uplatňovalo. Týka sa to napríklad tých krátkych programov. Veď tie boli, už mali teda možnosť podľa súčasnej legislatívy, ktorá je zatiaľ platná, aby boli nahradený. Alebo takzvané zavádzanie profesijne orientovaných bakalárskych programov. To už tiež je možné podľa súčasnej legislatívy. Alebo nahradenie klasických textových záverečných prác, ktoré tak, výstupmi teda z reálneho prostredia, ktoré tak bombasticky pán minister oznamoval na tlačových konferenciách, to predsa tiež je už dneska možné urobiť. To, čo my potrebujeme v prvom rade urobiť, je, že potrebujeme aktualizovať akreditačné štandardy a nie znova prepisovať zákon. Inými slovami, aby som to povedala jednoducho, absolútne netreba vymýšľať alebo kupovať nový bicykel, stačí nasadnúť už na ten, ktorý máme v garáži dva roky.
Druhá vec je, ako sa posudzuje kvalita prostredníctvom akreditačnej agentúry. Všetci určite viete, alebo aspoň tí, ktorí sa tým intenzívne zaoberáte, že v marci tohto roku prebehla v rámci akreditačnej agentúry kontrola hodnotenia kvality vysokých škôl a na základe nej by sme si mohli povedať, že máme naozaj super výnimočné vysoké školy, pretože z tých tridsiatich troch vysokých škôl len šesť z nich vykázalo nedostatky. A tie boli väčšinou formálne, ktoré je možné odstrániť do šiestich mesiacoch. Boli tam len také drobnosti akože chýbal nejaký dokument na web stránke alebo niekde nebolo niečo preložené, alebo chýbali nejaké všeobecné kritériá na obsadzovanie funkčných miest profesorov a docentov a to je všetko. Ja sa pýtam, ako je to možné, že potom nám odchádza toľko veľa mladých ľudí, ktorí sa sťažujú, že naše vysoké školstvo nie je kvalitné? Je problém v propagácii alebo v čom je vlastne problém? A prečo potom majú naše vysoké školy takú mizernú reputáciu v medzinárodnom porovnaní, ak teda akreditačná agentúra nenašla žiadne pochybenia? Napríklad slovenská, naša najlepšia slovenská Univerzita Komenského v Bratislave je podľa najsledovanejšieho šanghajského rebríčka len v prvej deväťstovke, čo si teda myslím, že to nie je žiadny výnimočný úspech. A ostatné univerzity, tak tie, tie nedobehli ešte ani na štart.
To znamená, že je to nejaký bludný kruh, kde nám mnohí ľudia, ktorí sú v akademickej obci, tvrdia, že naše vysoké školy sú špičkové, akreditačná agentúra zistila, že vlastne nemáme nejaké výrazné pochybenia a politická reprezentácia sa snaží legislatívne ukotvovať rôzne zmeny na to, aby pretrhla tento začarovaný kruh, lebo ho nevie pretrhnúť. Ale ja mám pocit, že my tu iba zatvárame oči pred tým, čo nefunguje, a snažíme sa dostať do legislatívy niečo, čo by už dávno mohlo fungovať, lebo na papieri zrejme všetko vyzerá lepšie. Takže sme si vytvorili nejaký pohodlný sebaklam o tom, aké kvalitné naše univerzity sú, a pritom v medzinárodných rebríčkoch naše univerzity zapadajú prachom.
To, čo je problematické a z čoho sa nevieme nejakým spôsobom dostať, je centralizácia a uzavretosť akademického prostredia. Ak chceme zvrátiť trend nízkej kvality vysokých škôl, tak to, čo v prvom rade nám hovorí zahraničie, že potrebujeme urobiť, je, že potrebujeme otvoriť tieto univerzity na to, aby lákali nielen študentov, ale naozaj aj špičkových odborníkov, a preto potrebujeme aj vedenie, ktoré reprezentuje všetkých aktérov a nie je len pod nejakou kontrolou úzkej skupiny ľudí. Dobre riadené univerzity potom naozaj lákajú aj špičkových akademikov zo zahraničia, ktorí potom prinášajú inovatívne myšlienky a zlepšujú kvalitu výskumu a zvyšujú tak aj prestíž tých univerzít a tým vlastne získavajú potom všetky strany. Keby to takto fungovalo na Slovensku, tak by sme získali aj my. Otázka je, prečo to nefunguje? O tom by sme mohli povedať, že zvrátime ten odliv zrejme talentov, pretože by aj naši študenti mohli sa stať výskumnými pracovníkmi, zostávali by na našich univerzitách a rozvíjali by ten potenciál tu a neodchádzali by do zahraničia. Lenže ja mám pocit, že aj táto novela, aj tie, teda nový vysokoškolský zákon, lebo to nie je novela, ale aj tie predchádzajúce zásahy, ktoré tu počas týchto dvoch rokov malo ministerstvo do vysokoškolského zákona, ide úplne opačným smerom, pretože ak si spomínate, tak pri poslednej novelizácii, myslím, že to bolo minulý rok, tak tam namiesto otvorenosti sa zmenilo zloženie správnych rád vysokých škôl tak, aby ich opäť ovládali ľudia, ktorí sú komfortní s pohľadom a záujmami ľudí z vnútra. My sme to vtedy aj pripomienkovali. A zmenia sa tam pomery. Ono kývate hlavou, ale tak odborníci hovoria niečo úplne iné, pán minister. A potrebná nadpolovičná väčšina zostala aj v tomto novom zákone v rukách členov ľudí zastupujúcich vnútorné prostredie akademickej obce, aspoň tak to vidím, a tak isto je to predĺženie funkčného obdobia rektorov. To ste presadili dokonca cez pozmeňovací návrh pána Lučanského, to ani nebolo novelizovaním vysokoškolského zákona, ale len nejakým pozmeňovacím návrhom. A teraz to zostalo aj v tomto, v tejto podobe zákona rovnako. A nech sa na mňa nikto nehnevá, to je osobná vec, ani nechceme na nikoho útočiť, ale je pravda, že je to šité na existujúcich rektorov, ktorí si chcú zachovať dlhodobejšie svoje funkčné obdobie a to z toho vnútorného prostredia akademického vám povie mnoho ľudí, že to takto jednoducho je a že to prostredie akademické je uzavreté. A mám pocit, že politickí reprezentanti sa jednoducho boja bojovať proti akademickému prostrediu takým spôsobom, aby akademické prostredie otvorili. Akože mali by sme si naliať čistého vína, že je to veľmi určite ťažká vec, ale aj pre rozvoj našich univerzít veľmi dôležitá vec.
Ale uzavretá tá centralizácia nie je samozrejme jediný problém vysokoškolského zákona, pretože ďalším problémom sú akademické slobody. Napríklad centrálne stanovenie minimálneho počtu kreditov v jednotlivých etapách štúdia bolo tiež mnohými odborníkmi pripomienkované z hľadiska toho, že to ignoruje realitu diverzity študijných programov. Povedzme si ale pravdu, že keď sa na tým zamyslíme, tak je to naozaj ten garant programu, ktorý by nemal byť len nejakou hlavičkou, meno v hlavičke teda študijného programu, ale mal by to byť ten, kto teda rozumie obsahu náročnosti aj cieľom štúdia, a preto univerzity by prvom rade mali mať slobodu v tom, aby rozhodovali, čo ich študenti potrebujú, a nie, aby čakali na nejaké normatívne pokyny od ministerstva, ktoré potom narážajú vlastne na ich autonómiu.
To s tým súvisí potom, samozrejme, aj tá byrokratizácia a dlho sa rozprávame o tom, že je teda potrebné debyrokratizovať školstvo, ale v tomto prípade práve keď nový vysokoškolský zákon prenesie ďalšiu záťaž, nové predpisy, nové štatúty a ešte aj rôzne metodické nejasnosti, no tak potom asi to tiež stráca svoj zmysel a to, čo ministerstvo deklaruje. A povedzme si pravdu, kvalitný pedagóg alebo výskumník má dnes už viacej Excelov ako prednášok. Čiže namiesto reálneho posilnenia týchto kapacít a namiesto podpory týchto ľudí, tak ich iba valcujeme ďalším byrokratickým buldozérom. A pravdou je, že odborníci, ktorí pôsobia na akademickej pôde, nám neodchádzajú kvôli legislatíve, ale práve preto nám odchádzajú, lebo ich práca je zaťažená vecami, ktorými by nemusela byť, ich práca je podhodnotená a je neocenená a ešte aj zaťažená aj tou administratívou, ako som spomínala.
Vrátim sa teraz k začiatku, poviem asi ďalšie heslo, že podľa mňa tento zákon absolútne neprináša reformu, pretože v podstate neprináša nič nové, čo by sa už predtým nedalo zákonom realizovať, okrem nejakých maličkostí. Aleže je to skôr nejaké alibi pre ministerstvo, pretože my v podstate len sme recyklovali tie nápady v tomto zákone, ktoré už naozaj existovali, nazývame ich reformami a tvárime sa, že riešime problémy. Ale nový zákon nikdy nevyrieši to, že niekto si nerobí svoju prácu dobre. Nevyrieši to, že naše univerzity nezabezpečujú napríklad podporu všetkým študentom, to tam napríklad vôbec neriešite. Nové, naše univerzity nezabezpečujú napríklad podporu znevýhodneným ľuďom,. v minimálnej miere, máme 1 % žiakov so špeciálno výchovno-vzdelávacími potrebami, čo je v porovnaní s ostatnými krajinami, ktoré sa naozaj podpore študentov venujú, mizerne málo.
Študenti sa sťažujú na to, že nemajú dostatok informácií. Študenti sa sťažujú na neatraktívne akademické prostredie. A teraz nehovorím len o moderných internátoch a infraštruktúre, teraz hovorím najmä o kvalitnom vzdelávaní. A, samozrejme, aj v tom ďalšom živote študentskom, ktoré teda označujú za nevýhodné.
Na to, aby sme zlepšili tú kvalitu vo výučbe, aj v každodennom živote študentov, tak my potrebujeme aby tí ľudia, ktorí tam sú, naozaj mali vôľu, ale nielen vôľu, ale aj schopnosť a odvahu riešiť problémy tam, kde sa dejú. Nám na Slovensku absolútne chýba dlhodobo vízia posilnenia podporných služieb, ktoré by napríklad znižovali drop out. Totálne nám chýba podpora duševného zdravia. Čo sa týka integrácie marginalizovaných skupín alebo zahraničných študentov, to už ani nehovorím. 0,3 % žiakov, ktorí sú z MRK prostredia, alebo teda Rómov, lebo z MRK tam asi ani nie ani jeden.
Podľa mňa práve týmito nedostatočnými podpornými službami tých študentov na univerzitách my úplne premrhávame ľudský potenciál, ktorý tu už máme, napríklad aj vrátane akademikov z Ukrajiny, ktorých sa nenájdete. Čiže namiesto nových paragrafov by sme skôr privítali, keby tu vznikol nejaký reaudit internacionalizácie vysokých škôl. Ako ak ste cez inštitút dokázali urobiť štúdiu o tom, v akom stave sú súkromné školy a koľko ich je a podobne, no tak takýto reaudit vysokých škôl by tiež bol potrebný urobiť. Mohli by sme identifikovať dobrú prax, pripraviť pilotné programy a poskytnúť, samozrejme, alebo hľadať teda prostriedky na ich implementáciu. Účasť na medzinárodných veľtrhoch, ktoré, s ktorými sa roztrhlo vreca za tejto vlády, je síce vítaná, to nehovorím, že nie, ale podľa mňa sa vytráca ten zmysel, keď doma nevieme tieto príležitosti systematicky rozvíjať.
Takže s tým súvisí, že sa treba vrhnúť aj na programovanie nového obdobia štrukturálnych fondov. A aj keď som sa pýtala ľudí z ministerstva, či sa v týchto veciach vôbec niečo na Slovensku deje, tak som nedostala kladnú odpoveď. Reforma bez finančného krytia zostáva vždy len dobrou víziou. V tomto prípade, to môže ešte aj pohltiť ten slovenský byrokratický papierový mlyn. Čiže nový zákon nemá byť len nejakým ďalším alibi, že sa niečo robí, zatiaľ čo reálne problémy sa odkladajú, pretože skutočná zmena sa začína tam, kde sa začne makať a kde sa prestane rozprávať a písať legislatíva.
Na záver by som sa chcela ešte vyjadriť k tomu už tu niekoľkokrát spomínanému pozmeňovaciemu návrhu, ktorý prišiel k zmene v tých patentoch a v autorskom vlastníctve. Bolo tu toho už veľa povedaného, sú na to tiež rôzne názory. A pre mňa je takým najzáväznejším argumentom, ktorý tu prichádza, že si treba uvedomiť, že množstvo výskumu, ktoré sa deje na Slovensku, putuje do inštitúcií z verejných zdrojov. Ak zmeníme tento zákon tak, že vlastne vlastníkmi budú súkromní jednotlivci, tak potom je z môjho pohľadu aj trošku problematické to, lebo sa z verejných zdrojov bude vlastne financovať súkromné vlastníctvo. Akože tu by som akože bola asi na vážkach. Nie som teda právnička, ale myslím, že týmto by sme sa asi mali zaoberať.
A na margo toho, že či sme sa inšpirovali Švédskom alebo ktorými krajinami, ja len podotýkam, že v prvom rade napríklad v Amerike to majú úplne odlišne a je to významný gigant inovácií, aspoň môžme teda Spojené štáty americké pokladať za veľmi inovatívnu krajinu a nie je to v rukách jednotlivcov toto vlastníctvo, ale v rukách inštitúcií. A, po druhé, ak sa aj inšpirujeme severskými krajinami, tak ja len pripomínam, že napríklad Dánsko alebo Fínsko už presne od tohto modelu upúšťajú, lebo sa im nezdá dobrý a transparentný.
Takže je na to aj v odbornej obci rôznorodá komunikácia a v prvom rade je absolútne neprijateľné, že to vošlo do zákona o vysokých školách takýmto pokútnym spôsobom a neprešlo to medzirezortných pripomienkovým konaním, aby sa mohla táto rozporuplnosť naozaj relevantne zhodnotiť zo všetkých strán. Takto nevyzerá transparentná komuniká... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa, ja ďakujem za vaše vystúpenie, s tým, že osobitne som si všimol, ako ste zdôraznili dopad nového zákona o vysokých školách na dokumentáciu a byrokraciu. Ono je to spoločné, tiež som na to upozorňoval s tým, čoho sme svedkami aj pri novelách alebo nových zákonoch o školstve v regionálnom školstve, kde tiež súhlasím s vaším hodnotením, že množstvo zmien ešte neznamená, neznamená reformu.
Včera som večer apeloval a to na všetkých nás vrátane poslancov, vrátane členov vlády Slovenskej republiky, aby sme opustili tú ilúziu, že tým sme lepší, čím viac zmien a legislatívnych zmien návrhov zákona produkujeme. Jednoducho tá absorpčná schopnosť terénu života ľudí v konkrétnych podmienkach pri častých zmenách, to je, to je, to je hlúposť, prepáčte. To nielen ilúzia, to je niečo, čo nedovolí tým ľuďom žiť a vôbec implementovať zmeny, ktoré už nastali, a nikto, nikto v tejto republike nám za to nie je vďačný. Pretože sme zákonodárci, sme vláda a musíme, je to naša doslova česť spravovať krajinu, ale štátnicky. To znamená, robiť zmeny, byť aktuálny, ale presne že úsporne, s rešpektom k tomu, že každá jednoduchá zmena, jedna veta v zákone dokonca znamená stovky, niekedy tisíce úkonov v praxi a v živote a či za to stoja, toto by sme mali mať zodpovednosti vo vedomí, čo to tu vlastne robíme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ak dovolíte, ja budem reagovať na tri oblasti, ktoré spomínala pani poslankyňa vo svojim vystúpení.
Prvou oblasťou je kreditový systém. Kreditový systém nijak nemení tento zákon. On je zaužívaný dlhodobo a riadime európskym systémom transferu kreditov ECTS, ten je dlhodobo daný a je rešpektovaný aj v tomto návrhu nového zákona o vysokých školách. To sa týka aj zápisu jednotlivých predmetov a ich opakovaní. Spomínal tu, už to tu dnes bolo spomínané v diskusii, nemenia sa tie pravidlá, zostávajú z pôvodne existujúceho alebo súčasne platného zákona. Čo sa však mení a dopĺňa, je možnosť započítavať kredity v riadnom štúdiu z krátkych programov a mikroosvedčenia. To je pozitívna novinka aj vo vzťahu na zákon o vzdelávaní dospelých.
Čo sa týka podporných opatrení, áno, tam niekoľko rokov naspäť sme naozaj mali medzeru, mali sme dieru, ochrana duševného zdravia, ale aj podpora študentov so špecifickými potrebami. V tejto oblasti sa mnohé vykonalo cez rozvojové projekty, ktoré aktuálne bežia alebo dobiehajú, na ochranu a podporu aj duševného zdravia, ale aj nákupu pomôcok, materiálov a celkovej starostlivosti so špecifickými potrebami.
Čo sa týka výstav a veľtrhov, by ste sa divili. Keby ste pracovali s aktuálnymi dátami, pani poslankyňa, tak ministerstvo školstva spustilo dve pozitívne veci. Prvá, sériu výstav v domácom prostredí, kam na vysokú školu, a druhá, možnosť prezentácie našich univerzít a vysokých škôl na zahraničných vzdelávacích veľtrhoch, tam, kde sme v minulosti možno pre nedostatok finančných prostriedkov nemohli vojsť, ale je to pre nás zaujímavé z pohľadu prílevu uchádzačov o štúdium zo zahraničia a podporu internacionalizácie prostredia. Veľmi veľa sa vykonalo v ostatných dvoch rokov.

Ďakujem veľmi pekne. Ja tiež len tri poznámky.
Prvá vec, chápem, že keď sa rozprávame o kvalite, tak hneď kolegynky spomenú šanghajský rebríček. Opäť raz zdôrazním, nemôžeme brať takéto rebríčky ako mantru, 20 % hodnotenia v tomto rebríčku je počet zamestnancov s Nobelovou cenou alebo Filcovou medailou, čiže tam, bohužiaľ, nebudeme. A základom pri kvalite je vždy napĺňanie nejakej misie, vízie, tak sú nastavené všetky akreditačné systémy medzinárodné aj naše národné už konečne. Ale vždy je to nejaká misia, vízia, naplnenie spoločenskej objednávky a tam sa pozerá, že každá univerzita, ak dokáže transparentne kontrolovať svoju vnútornú kvalitu a napĺňať spoločenskú objednávku, tak má predpoklady, aby priniesla prospech a tieto kvalitatívne štandardy.
Druhá vec, spomenuli ste, že podporné služby a duševné zdravie sa nerieši. Tak minimálne sa v poslednej výzve, ktoré vyhlásilo ministerstvo školstva medzi vysoké školy, rozmiesť, rozptýlilo 6 mil. eur práve na duševné zdravie. Taktiež v mnohých ďalších podprogramoch podporných služieb, ktoré vyhlásilo ministerstvo, rozdelilo na služby psychológov na vysokých školách ďalšie milióny eur. Taktiež ukrajinskí akademici nie sú na vysokých školách, prepánajána, prišli minimálne cez plány obnovy R2, R4 majú vyplácané štandardné tie platy, ktoré sú v medzinárodnom období 3-tisíc euro až po profesora na úrovni 12-tisíc euro, z toho polovička plat, polovička je príspevky na vedu a výskum. Verte, že na každej vysokej škole ich nájdeme. Rovnako ako študentov, na niektorých programoch ich nájdeme dokonca až, väčšina je proste ukrajinských študentov, napr. na niektorých košických fakultách. A finančné krytie vysokých škôl, ja som veľmi rada za ministerstvo, ktoré navýšilo aj tento rok rozpočet vysokým školám.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za vaše pripomienky. Ono povedali ste toho veľa a za dve minúty nestihnem teda na všetko reagovať, pretože by sme sa mohli ku každej téme komplexnejšie pozrieť.
K pánovi Habánikovi, ja som hovorila o centrálne stanovenom počte minimálny, o centrálne stanovenom minimálnom počte kreditov. Hej? Nie o tom, že kredity, či existujú alebo neexistujú, však my vieme, že existujú dlhodobo, že to je vec zo starého zákona, ja som hovorila trošičku o niečom inom.
Čo sa týka toho rebríčka, naozaj mojím cieľom nebolo poukazovať na to, že naše vysoké školy nie sú na rebríčku na nejakým prvých miestach. Tu nejde o to. Takisto ako pre mňa nie je dôležité, aby vaše deti boli, ja neviem, v testovaniach tie najlepšie, hej, ale jednoznačne to ukazuje nejaký problém niečoho a tu nejde len o tento jeden rebríček, ale o všetky. Jednoducho sa nenachádzame nikde, pretože zrejme máme nejaký problém, hej? A ten problém je viditeľný aj na tom, že tí mladí ľudia nám odchádzajú z tejto krajiny a vy viete, že po Luxembursku sme v podstate prví, to, že sa nám nevracajú do krajiny zase iný problém, pretože tu nemajú príležitosti a tak ďalej, politický systém, spoločenský, kultúrny a tak ďalej, ale to, že odchádzajú študovať do zahraničia je problém kvality vysokých škôl. Čiže to je len taký ukazovateľ, že tam teda nie sú.
A čo sa týka podporných opatrení na vysokých školách, stále všetky výskumy poukazujú na to, že podporné opatrenia na vysokých školách sa neriešia dostačujúco, nie sú financované dostačujúco, že tam nemáme vytvorené podporné tímy. Psychológov máme nedostatok nie len na základných školách, ani na vysokých školách, všade na celom Slovensku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobrý deň, ja nebudem skutočne nejako dlho rečniť. Ja by som možno len tento svoj príspevok zarámcovala do takých troch častí.
V prvom rade by som veľmi chcela pochváliť teda ministerstvo, ktoré týmto zákonom sa snaží riešiť všetkých aktérov vo vysokoškolskom systéme. Aj strategických manažérov, strategické vedenie univerzity, aj zamestnancov vysokých škôl a aj študentov vysokých škôl. Rozoberieme si to.
V prvom rade, čo sa týka strategického vedenia, vidí a zavádza aj v tomto vysokoškolskom zákone možnosti pre vzdelávanie AI, pre napĺňanie vízie postupného zavádzania umelej inteligencie na vysokých školách pre prípravu manažérskych schopností práve prostredníctvom napr. aj týchto kompetenčných centier a umožňuje a rozväzuje aj vedeniu univerzít ruky vo viacerých strategických víziách, ktoré potrebujú napĺňať. Na strane zamestnancov taktiež dlhodobo registrujeme záujem o dve dôležité veci. Áno, bolo tu spomínané práve táto definitíva, že je možno trošku kontroverzná. Ja ju nevidím ako kontroverznú, ja ju vidím ako veľmi prínosnú nielen preto, že zabezpečuje jednotlivým zamestnancom vysokých škôl pri ich platoch, aké majú, dlhodobú víziu udržania sa, udržania si svojho zamestnaneckého pomeru, ale zároveň aj dávajú priestor tej univerzite, aby si za tých deväť rokov, keď majú svojho zamestnanca, overili jeho schopnosti, či už teda publikovať alebo kvalitne vyučovať, viesť doktorandov a vykonávať všetky zložky, ktoré majú v náplni svojej práce v tomto zamestnaneckom pomere. Čiže vidíme tam silnú podporu aj teda zamestnávania a zamestnancov. Taktiež nemôžem opomenúť sabatikal alebo teda uvoľnenie z pedagogických činností, tzv. tvorivé voľno ľudovo povedané, v ktorom vidíme veľkú príležitosť pre všetkých tých, ktorí na vysokých školách sa chcú venovať vede a výskumu, aby práve si v rozmedzí šiestich mesiacov mohli zobrať toto tvorivé voľno, či už teda vycestovaním do zahraničia alebo nejakou, nejakým praktickým umiestnením vo vedeckých konzorciách, vo vedeckých tímoch dokázali nielen nadväzovať svoje a posilňovať hlavne svoje medzinárodné kontakty, ale hlavne mali ten priestor ponoriť sa do svojho výskumu a za tých šesť mesiacov priniesť revolučné zmeny, ktoré pri tom pedagogickom procese, ktorí prirodzene za nejakým trošku taký zošnurovaný, či už jednotlivým harmonogramom výučby, ale aj vedením diplomových prác, zasadnutím odborových komisií a programových rád a ďalších teda súčastí celého tohto akademického života. Takže aj v tomto tvorivom voľne vidíme obrovskú príležitosť a podporu zamestnávania na vysokých školách, aby nedochádzalo k odlivu týchto zamestnancov.
No a napokon spomeniem aj študentov. Myslím, že tu je práve veľká podpora pri previazaní s praxou, či už sú to diplomovky, ktoré bude možné vykonávať po odsúhlasení, samozrejme, programovej rady, teda tých garantov programu, aj v konkrétnom podniku alebo nejakej výskumnej inštitúcii, pričom nebudú zviazaní poskytnúť diplomovku v tom štandardnom formáte, v akom sa teraz predkladá, to znamená, úvod, jadro, záver, alebo teda výber literatúry, prehľad literatúry, potom je to cieľ, metódy, ale zamerajú sa pri tej diplomovke na tú pridanú hodnotu, ktorou sú výsledky práce, výsledky stáže, navrhnuté portfóliá, ktoré priniesli. Nuž a taktiež, ako spomenul aj pán kolega Habánik, práve zakomponovanie praxí a alebo teda prepojenie tohto vysokoškolského zákona spolu s mikrokreditmi, ktoré môžu získavať aj počas svojej praxe a započítavania do ECTS kreditov, je veľkým prínosom pre prepojenie toho študentského života s praktickými skúsenosťami. Taktiež veľmi oceňujem, že pán minister tento vysokoškolský zákon dáva spolu so zákonmi pre regionálne školstvo a práve tu vidno to strategické myslenie ministerstva, keďže už aj v stredoškolskom vzdelávaní myslí na to prepájanie s vysokoškolským životom, či už je to cez pedagóga kandidáta, kde umožňuje, aby po troch rokoch pedagogickej školy mohli prejsť jednotliví študenti už aj do praxe a získavať praktické skúsenosti, alebo teda započítavanie posledného roka štúdia na strednej škole do vysokoškolského bakalárskeho štúdia. To sú všetko krásne veci, ktorými prepája a sfunkčňuje celý systém, pomáha udržaniu aj študentov v tomto našom slovenskom systéme.
Z mojej strany som chcela spomenúť a zarámcovať možno tie najvýznamnejšie, najvýznamnejšie zmeny, ktoré nepovažujem za kozmetické napriek tomu, čo tu zaznelo v tomto pléne, ale považujem ich za zásadné a dlhodobo, dlhodobo teda nasmerované práve na ten dlhodobý rast, na tie strategické vízie, ktoré naše školstvo má mať. To znamená, zastabilizovanie personálneho zabezpečenia a zároveň prinášanie, otvorenie sa novým, novým, novým možnostiam alebo teda novým témam, ako je napr. umelá inteligencia a, samozrejme, rozvoj manažérskych kompetencií.
Rada by som ešte v rámci tohto príspevku aj požiadala, aby dva body zo spoločnej správy boli vyňaté na osobitné hlasovanie, konkrétne ide o body 4 a 6. Súvisí to s tým, že práve tieto body sa týkajú habilitačných, inauguračných konaní, momentálne prebiehajú akreditácie habilitačných, inauguračných konaní v rámci SAAVŠ, Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo, a teda chceli by sme ešte v tomto mať osobitné hlasovanie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne kolegovia, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril v rámci tohto bloku k zákonu o vysokých školách. Na začiatku na samý úvod sa chcem poďakovať za každú dobrú myšlienku, dobrý podnet, ktorý vedie k skvalitneniu vysokoškolského prostredia, ktorý odznel v dnešnej rozprave, odznel na výbore alebo v rozprave v rámci prvého čítania. Určite nikto z nás sa nebude tváriť, že vysokoškolské prostredie nepotrebuje aj nové impulzy a neustály tlak na zvyšovanie kvality a konkurencieschopné prostredie, minimálne v európskom vysokoškolskom a vzdelávacom meradle.
Ja by som svoje vystúpenie rozdelil do takých dvoch častí. V prvej časti chcem sa vyjadriť k samotnému zákonu, ktorý, ako ste správne viacerí poznamenali, je kombináciou existujúcej právnej úpravy a nových prvkov, ktoré sú do zákona vkladané. Prečo tomu tak je? Je tomu tak preto, že existujúci platný zákon z 2002 bol novelizovaný, myslím si, že viac ako 50-krát menšími alebo väčšími alebo rozsiahlejšími novelami a častokrát sa už v tom prostredí stával neprehľadný, ktorá časť a ktorá novela ako platí, aj vo vzťahu k mnohým prechodným ustanoveniam v zákone. Preto zjednotenie do nového zákonu ja považujem za veľmi prospešné a rozumné aj za tej podmienky, áno, a to treba otvorene priznať, bude to znamenať zásah do vnútorných predpisov na úrovni univerzít, vysokých škôl a fakúlt, ale to nie je nič mimoriadne ani nové. Každá legislatívna norma, zmena aj v inej oblasti mimo vzdelávania znamená, že sa vnútorné predpisy na úrovni inštitúcií, ktorých sa dotýka, upravujú alebo novelizujú. Podstatné na tom je, či vieme dať do toho zákona také nové impulzy, ktoré pomôžu zatraktívniť a skvalitniť vysokoškolské prostredie, a myslím si, že sa to predkladateľom podarilo. A môžem povedať aj za seba, a to bolo vidieť aj z rozporových konaní, keď odchádzali jednotlivé reprezentácie vysokých škôl spokojné v rámci akceptovania ich pripomienok k samotnému textu zákona, že naozaj môže byť tento zákon takým impulzných prvkom v systéme vysokoškolského vzdelávania. A to nehovorím, teraz sa nebudem vracať ku krátkym programom, mikrocertifikátom, úprave podmienok obsadzovania funkčných miest alebo ďalších a ďalších náležitostí, ktoré sú tam nové s dopadom na podporné opatrenia pre študentov, prenos kreditov medzi formálnym a neformálnym vzdelávaním. Naozaj je to previazané so zákonom o vzdelávaní dospelých, je to previazané so zákonom o odbornom vzdelávaním a myslím si, že ešte s jedným zákonom, kde stanovujeme stredné priemyselné školy a ďalšie tieto atribúty, ktoré budú mať aj priamy dopad na fakulty a vysoké školy technického zamerania.
Bolo tu v rámci diskusie aj spomínané návrhy na úpravu funkčných období alebo možno nezlučiteľnosť funkcií. Aby v tom bolo úplne jasno v tejto snemovni, ale aj mimo tejto snemovne, dovoľujem si v tejto chvíli zacitovať z Ústavy Slovenskej republiky, snáď nikto z nás z tejto miestnosti nebude spochybňovať platné znenie Ústavy Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej republiky v čl. 30 ods. 1 hovorí: „Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.". V nadväznosti na ods. 1 odsek 4 hovorí: „Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám." Článok 77 ústavy: „Funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom funkcie sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl, príslušníka ozbrojeného zboru a poslanca Európskeho parlamentu." Ak do ústavy Slovenskej republiky dopíšeme, že funkcia poslanca bude nezlučiteľná s funkciou rektora, dekana, predsedu vyššieho územného celku, starostu alebo primátora, alebo aj ďalších verejných a volených funkcií, tak potom ten návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Gažovičová, možno považovať za relevantný. Teraz ho možno považovať za návrh, ktorý je v príkrom rozpore s platným znením Ústavy Slovenskej republiky.
Druhý aspekt – konflikt záujmov. Ten je rovnako vyriešený, ošetrený v rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, zoznámte sa s ním. Čo sa týka voľby a menovania alebo výberu, tu si tiež mýlime pojmy s dojmami. Verejná funkcia ako taká vzniká procesom voľby, demokratickej voľby. To neznamená, že keď sa niekto u verejnú funkciu uchádza, je hneď, automaticky zvolený a že je zvolený navždy. Naopak, máme tu nejaký proces výberu alebo menovania a to je ten prípad správnej rady, a preto ste ten príklad použitia správnej rady vo vzťahu k nezlučiteľnosti funkcie rektora použili veľmi nesprávne. Tento výklad je nesprávny, pretože je tam oddelenie spôsobu výberu člena správnej rady, vrátane predsedu správnej rady od akademických funkcionárov na úrovni univerzít alebo vysokých škôl.
Prosím, naozaj venujme sa tomu, tomu pozorne, podrobne. Ja v tomto prostredí robím takmer 26 rokov, takže som už prešiel všeličím za za tieto roky a naozaj aj výraznými zmenami legislatívneho procesu, ktoré na mňa dopadali, či už od, spred 26 rokov, od radového asistenta až po súčasnosť. Prosím všetkých, nebojme sa mať v tejto miestnosti rozumných, inteligentných, múdrych a vzdelaných ľudí. Čím viac ich v tejto miestnosti bude, tým lepšie sa bude mať naša krajina. Ak sa týchto ľudí začneme báť, tak potom, samozrejme, to bude mať výrazne negatívny dopad na sociálnu a ekonomickú stránku života našich občanov a budeme si právom hovoriť o tom, že kde sa naša, naša krajina nachádza.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pán podpredsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, chcem sa poďakovať, že tá debata bola vecná, veľmi vecná, ale zároveň kolegyniam z Progresívneho Slovenska musím povedať, že by som si naozaj prial, aby bola odborná a toto, čo ste preukázali, prepáčte, ale naozaj považujem trošku za neprofesionálne, pretože buď ste si neprečítali ten zákon a neviete, čo sa robí posledné dva roky a pani predsedníčka aj pán podpredseda výboru vám to povedali, ale mám za to, že by ste to mali vedieť, lebo často o tom diskutujeme a ja vám teda poviem aj na tie veci, o ktorých ste hovorili, aj čo robíme.
Začnem správnou radou, lebo to sa tu stále opakuje a nie je to pravda, čo hovoríte. Správna rada sa menila minulý rok spôsobom, že sa reagovalo na dovtedajší stav, kedy zástupcovia akademickej samosprávy a zástupcovia štátu mali paritné zastúpenie a toho nepárneho člena si vyberali takým a nejakým spôsobom, až by som to možno použil ten výraz pokútnym. To, čo sme nemohli urobiť, je, že by sme väčšinu dali na stranu štátu, pretože tam v pláne obnovy a odolnosti v rámci reformného míľnika bolo jasne povedané, že štát nesmie mať väčšinu. Tak sme to zverili akademickej samospráve, ale zároveň sme v kompetenciách správnej rady zvýšili kvórum v rozhodovaní v kľúčových otázkach na dve tretiny. Inými slovami, nie je možné rozhodovať väčšinou, ani keď tu akademická samospráva v tej správnej rade má väčšinové zastúpenie. Čo v realite bolo aj v minulosti, lebo si to tak nejako dohodli. Len sme sa tvárili, že to tam proste nevidíme a je to v poriadku a niekedy kľudne to mohol mať štát, niekedy akademická samospráva, zároveň sme veľmi jasne nastavili aj kritériá, kto to má byť, ako sa to vyberá. Veľmi sme otvorili aj otázku toho, aby mohli pôsobiť zahraniční lektori, to sa deje aj teraz v zákone, aby sme tie podmienky, týkajúce sa tých docentúr, kedy museli mať vzdelávanie alebo pracovný pomer pomaly na Slovensku. Však sme nikoho nevedeli zo zahraničia pomaly dostať na tie pozície vzdelávacie. To sa riešilo aj minulý rok.
A teraz, čo sa rieši v tomto zákone, ktorý tak nazývate, že je takým vágnym. A ja považujem za kľúčovú vec, že sme nešli do tých, nazveme to, štrukturálnych, do tých inštitucionálnych rámcov, ktoré na jednak, ako povedal aj pán podpredseda výboru, jednak sú dané z plánu obnovy a odolnosti z hľadiska reformného míľnika, jednak fungujú, sú osvedčené a zároveň sme ich minulý rok upravovali. Tak neviem, prečo by sme to zasa mali celé zbúrať a stavať nejako nanovo. Ale tie kľúčové veci, o ktorých tu aj padla aj debata, tak ja ich zopakujem. Čo sa týka tých, a budem to volať ten flexibilný kreditový systém, čo nám umožňuje a považujem to za kľúčovú vec, že nepozeráme na bakalárske štúdium napríklad ako fixne dané trojročné. My máme možnosť získavať kredity viacerými spôsobmi. Jednak je cez systém zákona o vzdelávaní dospelých, alebo celoživotného vzdelávania, cez mikroosvedčenia, ďalej cez stredné odborné vzdelávanie, cez stredné školy, k čomu sme v zákone o odbornom vzdelávaní, ktorý sme preberali predtým, umožnili napríklad vyššie stredné školy priemyselné, ale aj napríklad pedagogické a zdravotné, kde keď budú, sa zosúladia tie kurikulá, a to nebude robiť štát, ale majú to urobiť tie školy spolu s príslušnými fakultami, tak je možné v tom praktickom prevedení mať napríklad priemyslovku, ktorá bude päťročná a v príslušnom odbore na vysokej škole si ukončiť bakalársky stupeň vzdelania za dva roky. To isté platí o zdravotníckych školách napríklad ošetrovateľstva, pedagogických školách. To považujem za strašne dôležitú motivačnú vec, ako udržať v tom ekosystéme mladých ľudí, ktorí nastúpia na tie odborné vzdelávania, nielen na tie všeobecné typy vzdelaní, aj keď budú dlhšie, zvyšuje sa im kvalifikácia pre trh práce, ale nejakým spôsobom sa nediskriminujú potom pre ďalšie stupne vzdelávania. To je strašne dôležité, ale okrem toho môžu napríklad kredity získať aj cez takzvanú podporu študentských spolkov a aktivít. To, čo poznáme v zahraničí, a teda minister to nevie vytvoriť, ale sú to rôzne kluby popri fakultách, ktoré si organizujú rôzne odborné mimoškolské aktivity, a pokiaľ to tá fakulta dozoruje, môže určiť aj programy, napríklad budú mať, ja neviem, AI spolok, budú tam mať rôzne prednášky, budú mať rôznych prispievateľov a pokiaľ to tá fakulta a príslušná katedra dozoruje, môžu si určiť, že napríklad absolvovanie takýchto aktivít nahradí kredity. Je to podpora toho spoločenstva študentov a spolkov a ich aktivít mimo toho hlavného prúdu vzdelávania, veď o tomto tu hovoríme roky, ale toto minister nemôže urobiť. Ako to urobiť? Podporujeme veľa internacionalizácie, tak, aby mladí ľudia chodili aj v rámci Erasmus plus, ale nie je to iba o financovaní, ale aj o tej ponuke, aby sa dostali na tie medzinárodné programy. My tie mobility chceme podporovať, ale mobility, ktoré sú kreditové, ktoré nie sú tie ucelené, že nám odídu študenti do zahraničia a nevrátia sa. Je fajn, keď odídu na pol roka alebo na dva semestre a tie skúsenosti, o ktorých hovoríme, prinesú a snažia sa ovplyvňovať a meniť to prostredie a keď ich bude dosť, tak sa im to bude dariť. My im zákonom vytvárame napríklad spôsob a a podporu v tom, v čom som povedal, podpora študentských spolkov a aktivít, kde môžu získať až kredity za tie aktivity.
Ďalšiu vec, ktorú poviem, lektori z praxe. Veď to je obrovský problém dneska, ako ich získať na školu, vrátane toho reťazenia, pán bývalý minister Horecký s tým nesúhlasí, ale myslím si, že deväť rokov je dosť na to, aby teda škola vedela určiť, či toho zamestnanca chce alebo nie. Vytvára to, áno, istý typ súťaže na jednej strane, ja to chápem, ale deväť rokov, ale my potrebujeme aj nejakú predvídateľnosť, aj nejakú stabilitu. Doktorandské školy som uviedol v úvode, ale je tam veľa debyrokratizácie postavenej na elektronizácii nielen v oblasti prihlášok, ale priamo fungovania celého systému. Keď ste hovorili o tom, že podporné opatrenia alebo nemáme tam teda nič v tejto otázke, tak to vás chcem uviesť veľmi z omylu. Aj z hľadiska bezpečnosti na školách, aj podporných opatrení, aj vám poviem teraz niečo k tým peniazom, o ktorých hovoríte, že keď nie sú peniaze, ale kde ste boli doteraz, pani poslankyňa Kosová? Však veď sme tu nedávno schvaľovali rozpočet. Ja vám poviem čísla, dobre? Rok 2020, tento rozpočet pripravovala vláda Petra Pellegriniho. Pre vysoké školstvo 603 mil. Rok 2021, 2022 a 2023, zo 603 mil. v ´23. sa skončilo na úroveň 636 mil. Zo 606 na 636. ´21, ´22, ´23, z ´20. 30 mil. Teraz vám poviem ja, dobre? Takže 636 mil. v ´23. Viete, koľko bude v 2026? Asi si nepamätáte číslo, poviem vám, 938 mil. Tam 30, tu 300 mil. To sú len štátny rozpočet a teraz vám poviem ďalšie peniaze, 170 mil. išlo na konzorciá, na podporu vysokých škôl, aby sa spájali alebo približovali, keď už nie k fyzickému, mimochodom ten zákon rieši aj podporu spájania, korektorstvo. My nevieme donútiť tie vysoké školy priamo, legislatívne, vytvárame im podmienky, jedna kľúčová sú napríklad výkonnostné zmluvy a dostanem sa k nim, časom budeme presúvať oveľa väčší počet z metodiky na ukazovatele a tým pádom tí, ktorí sa nejakým spôsobom neuspejú alebo nepreukážu tú svoju existenčnú schopnosť, tak dostanú menej peňazí a budú postupne redukovať sa. 170 mil. konzorcia, 60 mil. internáty, čo je strašne dôležité aj ten well-being a tak ale nechcite odo mňa, aby sme za dva roky urobili všetko, však sa stávajú a verím, v budúcom roku sa budú už môcť dodávať a budú môcť tí študenti nastupovať do lepších internátov. 50 miliónov simulačné centrá, aj pre humanitné alebo pre lekárske fakulty, aj pre technické. A potom sa vrátime k téme o duševnom zdraví, že či verejné vysoké školy majú v zásade zarábať peniaze za verejné peniaze. Ja hovorím, za verejné peniaze má byť verejná protihodnota. Nech je to na raste HDP. Veď nikto nemá, však oni majú verejné peniaze. Tie labáky si nezaplatili zo súkromných peňazí. Desať miliónov podporné opatrenia. Školské podporné tímy, psychológovia. Nehovorme, že sme nič neurobili v tej veci. Čo sa urobilo dovtedy? Nepríde mi to, prepáčte, poctivé.
Veľtrhy, pán podpredseda výboru o tom hovoril. Veď doteraz tu bolo 20 rokov a teraz v pondelok bol? Bol, myslím, akurát alebo bude Gaudeamus v Brne. Áno, vytvorili si, však česká strana veľmi umne a šikovne a prezieravo dlhé roky, desiatky rokov proste loví v našich vodách. Naši stredoškoláci vedia viacej o českých univerzitách ako o našich. A čo sme urobili teda za tie dva roky? Spustili sme náš vlastný, menší oveľa, veľtrh, je určený pre naše aj verejné, aj súkromné školy, ktorý napríklad v tomto roku bol v 14 mestách, okrem ôsmich krajských sme išli aj do tých, ktoré proste si vyžadovalo, geograficky sú niekde inde, ako Komárno, kde sú pozývaní študenti stredných škôl tretích ročníkov, aby sa oboznámili s tým, čo im poskytuje naše školstvo. Nechcite, aby sme dokázali za dva roky urobiť niečo, čo naozaj dlho, dlhé roky proste sa tu nerobilo, ale robí sa na tom. Tak nemôžte povedať, že sa proste na tom nerobí. Výkonnostné zmluvy, súhlasím, však ten koncept sa pripravoval, ale museli sme ho celý prerobiť alebo upraviť a neustále sa bude meniť a budeme zvyšovať ten podiel z výkonnostných zmlúv na výkonnostné zmluvy z metodiky. Nanovo opravená VER 2026 v oblasti vedy a výskumu. Teraz prebieha v oblasti metodiky zmena, postupná zmena koeficientov náročnosti, pretože to bolo postavené na nejakom lobingu asi historicky, to nemá žiadnu ako opodstatnenosť, ale to nemôžeme za jeden rok zaviesť, však by sme destabilizovali celé vysokoškolské vzdelávanie. Máme tu nové programy, v oblasti jadrovej energetiky sa nastavuje nová spolupráca napríklad medzi Imperial College a Slovenskou technickou univerzitou komplexne pre všetky fakulty. Nový program od septembra 2026 nastúpi v medzinárodnom programe, spoločný medzinárodný program v anglickom jazyku, inžinierske štúdium, medzi Slovenskou technickou univerzitou a Technickou univerzitou Košice a spoločnosťou NVIDIA, ktorá nám zabezpečuje 20 ambasádorov a teda lektorov, ktorí sem prídu, postavené kurikulum na najnovších štandardov univerzity zo Šanghaja, MIT, Oxfordu. To isté ideme urobiť o rok neskôr v rámci kvantových technológií a, samozrejme, jadrovej energetiky. My sme spustili štipendiá pre nedostatkové odbory, ktoré nám už za tie aspoň dva roky ukazujú, že tam, kde nám chýbajú ľudia, sa nám aj tým stimulom, tým finančným, hlásia na odbory, ktoré nám chýbali a dlhodobo chýbajú a na nich je postavená tá znalostná ekonomika. Nehovorme, že sa nerobí, robí sa neskutočne veľa. A áno, treba to tempo, pán poslanec Šmilňák hovoril o poctivosti, len zabudol to slovíčko. Povedal som v poctivej implementácii, bude treba byť dôrazný v tej implementácii a ďalších rokov a zákon určite nie je všetko. Je tu kopu vecí, ktoré majú nelegislatívny charakter, ale bude treba tie veci pretavovať, samozrejme, a súhlasím, môžte mať v zákone, čo chcete, môže to zlyhať, ale doteraz, ak sa bude pokračovať tak, ako sme nastolili ten trend, a ktokoľvek príde a bude dôrazný a poctivý, tak ja verím, že školstvo prináša slovenskej ekonomike, a zopakujem to, 40 % nárastu HDP, ale to si bude vyžadovať poctivú implementáciu a pokračovať v investíciách tak, ako som o nich hovoril doteraz. Aj zvyšovaním platov učiteľov, samozrejme, za to musia byť nejaké protihodnoty, preto sme zaviedli napríklad tú pohyblivú zložku, treba ísť s tým modelom. Treba investovať, samozrejme, aj do tech transferu, súhlasím, ale to je to tempo, ktoré sme nastolili. Nebudem ďalej pokračovať.
Ďakujem vám pekne za pozornosť.

V utorok o jedenástej, ale, prepáčte, ja ešte musím povedať ako spravodajca. Prvýkrát vlastne za posledné dva roky pod vedením pána ministra Druckera reálne slovenské vysoké školy išli spolu pod hlavičkou ministerstva, investovalo sa do toho, aj na medzinárodné veľtrhy, pre tri najväčšie trhy – pre Európu, Ameriku a Áziu. Prvýkrát tieto dva roky dostali alebo vyčlenili prostriedky z ministerstva práve aj na internacionalizáciu vysokých škôl a získavania medzinárodných študentov aj na tých najväčších trhoch s vysokoškolským vzdelávaním na svete. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, teraz mi dovoľte uviesť dva zákony, nové zákony z dielne ministerstva, ktoré sú v spojenej rozprave, nakoľko tieto dva zákony úzko medzi sebou súvisia, aj v tých rozpravách, diskusiách sa v zásade o nich vedie vzájomná, prepojená debata.
Čo sa týka zákona o financovaní škôl a školských zariadení, cieľom tohto návrhu je najmä komplexná právna úprava financovania škôl a školských zariadení zo štátneho rozpočtu a z výnosu dane z príjmov územnej samospráve, a to daním týchto obidvoch, či už prenesený výkon originálnych kompetencií, do jedného právneho predpisu, zlepšenie prehľadnosti a zrozumiteľnosti zákona. Návrh zákona zároveň reflektuje aj na zmeny, ktoré vyplývajú z navrhovanej novely zákona č. 245/2008, teda zo školského zákona, ale aj zo zákona o odbornom vzdelávaní č. 61/2015. Aktuálne účinný zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl a stredných škôl a školských zariadení bol tiež viackrát novelizovaný a jeho aplikácia dotknutými subjektami sa stáva komplikovanejšou. Pre aplikačnú prax je pomerne komplikované mať upravené financovanie škôl a školských zariadení v dvoch rôznych právnych predpisoch, zo štátneho rozpočtu a druhé z financovania z výnosu dane z príjmov územnej samosprávy, ktoré je upravené v zákone č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.
Takže tento návrh zákona obsahuje to spojenie, vyčistenie, ale aj vecné zmeny, ktoré sa týkajú racionalizačných opatrení v súvislosti s optimalizáciou siete a školských zariadení. Ak ste mali možnosť sa oboznámiť s tým zákonom, po novom sa nepočíta s veľkostným koeficientom pre novovzniknuté školy. Samozrejme, bude existovať v dohodovacom konaní tzv. adaptačné koeficienty pre vznik nových škôl, ale vzhľadom na to, že máme rozdrobenú sieť malých škôl, ktoré dočasne mali byť financované veľkostnými koeficientami a my vidíme, že okrem toho, že na to dávame viac peňazí, žiaľ, výsledky detí navštevujúcich tieto menšie školy sú zásadne horšie potom pri testovaní ako ich spolužiakov pri veľkých školách. Keďže vieme, že to nie je možné len tak pouzatvárať a osekať a ostrihať, tak sme tam nechali prechodné obdobie do roku 2030. Koeficienty sú v nariadení vlády, tie sa budú znižovať. Zároveň sa bude pracovať so samosprávami v priebehu nasledujúce štyri roky k tomu, aby sa tieto peniaze im síce ponechali, ale tie samosprávy sa zaviazali k jednotlivým tzv. racionalizačným opatreniam. Či dôjde k spojeniu na úrovni škôl v organizačných zložkách, pokiaľ sú to trošku väčšie školy, alebo naozaj aj k fyzickému presunu žiakov. Čaká nás aj zmena neplnoorganizovaných škôl v dôsledku implementácie a nasadzovania kurikulárnej reformy pre prvý cyklus a druhý cyklus, teda zmene prvého stupňa štúdia, ktorý je dneska v štyroch ročníkoch, po novom v piatich.
Ďalej sa týkajú tie zmeny financovania neštátnych materských a základných škôl v nadväznosti na úpravu verejného poskytovateľa výchovy, vzdelávania v zákone o školskej správe na základe možnosti uzatvorenia dohody o službe vo výchove a vzdelávaní. Ďalej sa týkajú úpravy garantovaného minima pri financovaní škôl, úpravy niektorých nenormatívnych príspevkov školám, napr. dopravné zmeny v oblasti riešenia havárií, príspevku na deti a žiakov so sociálnym znevýhodnením prostredia. Zavádzame aj osobitnú časť v oblasti špecifík pre získanie finančných prostriedkov pre školy, ktoré tvoria niečo naviac, či už ide o nejaké inovatívne riešenia, alebo pôsobia ako mentorské alebo školiaci partner pre ostatné školy a učiteľov. Sú tam zmeny, ktoré sa týkajú hospodárenia a podnikania škôl. Správa, ktorú budú predkladať školy, sú tam zmeny v oblasti hospodárenia, ale napríklad aj v otázke tej záverečnej správy, ktorej bude do budúcna aj presné vyjadrenia, ako naložili napríklad s finančnými prostriedkami, ktoré im boli určené na ŠVVP alebo na podporné opatrenia, pretože ja súhlasím, že ide do toho veľmi veľa peňazí, videli sme to aj za ukrajinské deti, za euronormatív. Síce sa za to dokázali opraviť strechy a podobne, ale adresnosť smerom k tým deťom bola veľmi nízka, ktorých sa to bezprostredne dotýkalo. To sa týka, opakujem, nie iba všeobecne, alebo teda špecificky ukrajinských detí, ale všeobecne všetkých detí potom, ktoré získavajú špeciálno-výchovné alebo majú špeciálno-výchovné opatrenia, získavajú na to zvýšený príspevok alebo na samotné podporné opatrenia.
Kontroly financovania škôl, školských zariadení, povinnosti obcí určovať školské obvody. Asi o tom tu bude najväčšia diskusia, takže len krátko. Základné právo rodiča, ktoré existuje, nemôže byť vágnym vyjadrením toho, že ja mám právo, ale v skutočnosti žiadny nárok. Mnohí rodičia si dokážu toto právo uplatniť, pretože si vedia nájsť školu, dokonca si ju vedia možno aj zaplatiť a tým pádom majú tú ponuku oveľa širšiu a väčšiu, ale sú tu aj rodičia, ktorí z x dôvodov nenájdu takú školu, ktorá mu vezme dieťa, a tým pádom, ak nemajú garantovaný nárok štátom, garantovaný nárok, že jeho dieťa vezmú aspoň do jednej školy, ktoré zabezpečí plnohodnotne kvalitnú výchovu a vzdelávanie, v súlade ale aj s predpismi zákona, to znamená v súlade aj s požiadavkami na inklúziu, desegregáciu, kapacitu, kvalitu vzdelávania, tak toto musíme napraviť. Verejné školské obvody nie je nič nové, existuje to tu roky, len to nefunguje. Verejné školské obvody sú postavené na verejných školách. Princíp asi viete, ale ja ho tu zopakujem, čo verejná škola, to jeden verejný školský obvod. Kto je verejná škola, škola zriadená mestom, obcou, vyšším územným celkom alebo štátom. Štát síce nemá takmer žiadne základné školy, ale je potrebné, aby sa nastavil systém, ktorý zabezpečí konečne spravodlivosť. A tá tu nie je proste. A oháňať sa tu právom voľby rodiča je síce milé a pekné, ale toto právo dnes naozaj je veľmi vágnym vyjadrením a vyhovuje len nejakej skupine ľudí, len nejakej skupine.
Takisto tento zákon reaguje aj na zmeny týkajúce sa požiadaviek na úpravu financovania škôl a školských zariadení vyplývajúci z aplikačnej praxe. Čo sa týka, už som začal síce hovoriť aj o zákone o školskej správe, takisto ide o úplne nový zákon. Cieľom tohto návrhu zákona je, aby sme jednak reagovali na mnohé podnety, ktoré tu už sú roky. Keď sme minulý rok predstavovali ten balík zmien Nežnej revolúcie vo vzdelávaní, ja som upozorňoval, že v mnohých otázkach ide o aplikačnú prax a systémové veci sa prednesú alebo pripravia teraz. Pracovné tímy, ktoré pracovali a, prosím pekne, hovorme pravdu, viete dobre, že tam bolo 40 tímov, v ktorých boli zástupcovia všetkých dotknutých organizácií. Hovoriť potom, že niekto nemal informácie, tak si mali nominovať. Ja som v januári tohto roka opakovane vyzval všetkých našich partnerov s cieľom, o čom sa budú predkladať zákony, v akých oblastiach, aby ak majú potrebu, vymenili zástupcov v týchto pracovných skupinách. A je pravdou aj to, že títo partneri, mnohí partneri mali protichodné, vzájomne protichodné požiadavky. Ja som presvedčený, že sa majú zákony tvoriť participatívne, ale musia sa tvoriť aj s nejakou víziou. Nemôžme vytvoriť nejaké kompromisy, ktoré nedávajú žiadny význam, a takisto nemôžme proste presadzovať len úzky pohľad jednej skupiny. Takto sa tvorili tie zákony. Takto. A mnohé veci, na ktoré prichádzate aj s pozmeňujúcimi návrhmi, sú dielom nejakého typu kompromisov, či už ide o výberové komisie na obsadzovanie riaditeľov, ktorá jedna skupina to chce mať absolútne na jednu stranu, druhá absolútne na druhú. Zhodli sme sa a dohodli sme sa na nejakom vyváženom zastúpení a balanse.
Takže základné nejaké oblasti ešte mi dovoľte zhrnúť. Zvyšuje sa transparentnosť v niektorých oblastiach, ako som aj hovoril, či už ide pri výberových konaniach, ale aj zverejňovaných dokumentov na obsadenie miesta riaditeľa. Nakladáme s verejnými zdrojmi, našli sme mieru, ktorá je tomu primeraná. Všetko, čo sa tvorí v systéme s nakladaním z verejných zdrojov, má zvýšenú požiadavku na to, aby tie veci, ktoré vzniknú na základe úhrady, majú byť zdieľané. A to sú aj projekty riaditeľov, ktorí budú úspešní. To sú aj školské osnovy, ktoré sú v zmysle štátneho vzdelávacieho programu, majú byť verejné k dispozícii aj pre rodičov, aby sa s nimi oboznámili. A môžu, a hľadali sme kompromis vždy medzi tým, čo je miera administratívy a čo je miera istého vyváženia hodnoty za peniaze, ktorú do toho systému dávame. A pokiaľ sa niektoré školy budú inšpirovať niečím, čo vzniklo vo verejnom systéme a obohatí to ten zbytok systému, tak je to úplne v poriadku. Ak niekto chce ísť a podnikať v súkromnom sektore a držať si nejaký know-how, je to legitímne. Ale ja nevidím dôvod, prečo by sa nejakých iných škôl nemohlo inšpirovať napríklad s tým, že si pozrie, ako má iná škola vytvorený štátny alebo osnovu, implementáciu školského vzdelávacieho programu, keď je to hradené z verejných zdrojov.
Spresňuje sa zloženie rady školy vo výberovej komisii alebo zástupcov z rady školy do výberových komisií, po tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý bol aj v spoločnej správe ktorú máte, aby som to len uzrejmil, aby sme to vedeli, po novom by mala byť parita medzi zriaďovateľom a zástupcami samosprávy škôl, to znamená, že dvaja za rodičov, dvaja za zástupcov zamestnancov, to je dokopy štyria, dokopy štyria za zriaďovateľa. Samozrejme, chceme, aby ten proces bol čo najviac férový, transparentný, spravodlivý. Doteraz tam bola štátna školská inšpekcia, teraz tam budú regionálne úrady školskej správy a dohodli sme sa aj so zástupcami zamestnancov, tam, kde majú zriadené svoje odborové organizácie, tak sa zástupcovia zamestnancov rozšíria ešte o jedného zástupcu odborovej organizácie.
V prípade stredných odborných škôl je tam naopak zástupca stavovskej organizácie. Veľa debát aj so zamestnávateľmi, aj s inými, aj so samosprávnymi krajmi, ale cieľom je nájsť, a ja viem, že niekedy sa ťažko hľadajú riaditelia a nájsť čo najlepšiu kvalitu a podriadiť ich nejakej debate. Veď v mnohých prípadoch sú to priamo zriaďovatelia alebo vo väčšine tí, ktorí si na konci vyberajú. Ale nemalo by to byť postavené, že ja si tam vo verejnom školstve, hovorím o verejnom školstve, dosadím vlastného kamaráta. Dneska to môže byť dobrý kamarát, ale my máme tisícky škôl.
Upravuje sa aj spôsob určovania, ako som povedal, verejných školských obvodov. Zavádza sa inštitút verejného poskytovateľa výchovy a vzdelávania. V prípade neštátnych škôl alebo neverných vo väzbe na zákon o jeho financovaní škôl a školských zariadení a upravujú sa aj zlúčenie doterajšej siete do jedného registra škôl, školských zariadení, bude jeden register s viacerými podregistrami. Riešia sa aj tie právne vákuá, v prípade napríklad právnej formy nezisková organizácia, ktorá doteraz tak, ako je to vedené, vytvára právne vákuum, pretože mnohé školy, ktoré sú evidované aj v registri právnických osôb, aj štatistickom úrade ako neziskové organizácie, pretože sa hľadala konkrétna najbližšia právna forma a nerobilo to školstvo, robilo to ministerstvo vnútra, tak dnes by išli podľa zákona o neziskových organizáciách. Po novom tento návrh zákona vylučuje z pôsobnosti týchto právnych subjektov, ktorými sú dneska školy a školské zariadenie, pôsobnosť zákona o neziskových organizáciách a výlučne sa lex specialis tieto NO, nazvem ich, spravujú školským zákonom. Nemusia nič robiť tieto organizácie. Žiadna škola, nemusia urobiť jeden právny úkon, tak ako doteraz, ale naopak sa vytvára niečo, pretože dnes, ak by sme nič neurobili, tak v zmysle zákona by mali zriaďovať ďalšie orgány, ktoré proste sú absolútne nezmyselnosťou vo vzťahu k školám a školským zariadeniam. Sú tam aj ďalšie veci, ktoré súvisia s transformáciou zriaďovateľov v prípade fyzických osôb na právnické osoby. Súvisí to aj s aplikačnou praxou, kedy nám niekedy dochádza a, bohužiaľ, aj k úmrtiam týchto zriaďovateľov, kedy sa opäť dochádza k nejakej nepríjemnej situácii, kedy nemá, neexistuje zriaďovateľ, riešime konflikty záujmov, kedy tá istá fyzická osoba vo vzťahu zriaďovateľa a riaditeľovi školy zastupuje obidvoch a potom si v druhých stupňoch odvolania alebo v riešeniach, ktoré určí buď Štátna školská inšpekcia na riešenie alebo v odvolaniach rôznych v podstate koná ten istý človek sám voči sebe. Ja chápem, že to prináša istý typ diskomfortu, preto sme vyšli v ústrety napríklad aj prechodnými ustanoveniami, sú veci, ktoré je potrebné, aby nadobudli účinnosť od 1. januára, a sú veci, ktoré budú nadobúdať účinnosť postupne, tak, aby sa dokázali zaviesť do praxe. Budeme určite pracovať so všetkými partnermi našimi na postupné implementácie. Ministerstvo školstva plánuje ešte v tomto roku spustiť prvú etapu veľkých workshopov spolu s regionálnymi úradmi školskej správy, so školskými úradmi a súkromníkov a cirkevných poskytovateľov tak, aby sa začala pracovať na vysvetľovaní čo, kedy, ako tento zákon prináša. Vo výbore sme to mali možnosť opäť zmieniť, ak mi dovolíte za takýto výraz, pán poslanec Šmilňák spomenul kredity za vzdelávanie, ktoré tu šesť rokov tento zákon je účinný. A ja keď som chodil a stretával sa, tak sa ma to ikskrát pýtajú učitelia. Končia nám kredity. Však to viete šesť rokov. Ale ani nechápu a nechápali doteraz, že vlastne inovačné vzdelávanie si vedia uplatniť a tie príplatky, ktoré za to majú, majú mať. Filozoficky sa baví, či to má byť povinné alebo to má byť za... môžeme. Ale opäť sme nešli búrať celý systém vzdelávania popri všetkých veciach, ktoré robíme, a preto aby sme vysvetľovali, aby boli informovaní aj metodici, aj školy, aj riaditelia škôl, spúšťame takúto kampaň, prvú časť už v tomto roku po všetkých krajských mestách a ďalších mestách a budeme sa sústrediť na veci, ktoré nadobúdajú účinnosť od 1. januára budúceho roka, ale budeme im vysvetľovať aj na veci, ktoré nenadobúdajú účinnosť od 1. januára, ale v nasledujúcich rokoch a budeme s nimi pracovať.
Ďakujem. A ešte raz mi dovoľte požiadať o prerokovanie aj týchto dvoch zákonov.