40. schôdza

Tak ešte raz, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca za výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o financovaní škôl a školských zariadení, tlač 934, vo výboroch v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky sa uznesením z 23. septembra 2025 č. 1125 rozhodla prerokovať predmetný vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a určila lehoty na jeho prerokovanie. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Ústavnoprávny výbor v uznesení č. 378 z 9. októbra 2025, výbor pre financie a rozpočet v uznesení č. 251 z 13. októbra 2025 a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch v uznesení č. 113 z 13. októbra 2025 zhodne odporúčali návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy. Z uznesení výborov uvedených v časti III tejto spoločnej správy vyplýva 47 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne, s odporúčaním ich schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v tretej časti tejto spoločnej správy odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Predmetná spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch, gestorský výbor, z 15. októbra 2025 č. 123. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov a o stanovisku a návrhu gestorského výboru.
Dovoľte mi teraz, aby som ako spoločný spravodajca za výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch predniesol v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o školskej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 935, vo výboroch v druhom čítaní.
Národná rada sa uznesením z 23. septembra 2025 č. 1126 rozhodla prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a určila lehoty na jeho prerokovanie. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Ústavnoprávny výbor v uznesení č. 379 z 9. októbra 2025 a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch v uznesení č. 107 z 13. októbra 2025 zhodne odporúčali návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy. Z uznesení výborov uvedených v tretej časti tejto spoločnej správy vyplýva 92 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať nasledovne: O návrhoch pod bodmi 1, 3 až 52, 54 a 92 hlasovať spoločne, s odporúčaním ich schváliť. O návrhoch pod bodmi 2 a 53 spoločne s odporúčaním ich neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Predmetná spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch z 15. októbra 2025 č. 124. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov, o stanovisku a návrhu gestorského výboru.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Nejde mikrofón vôbec. Teraz ide. Ďakujem za zapnutie.
Vážený pán neexistujúci podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, sme pri poslednom teda nie zákone, ale to je zlúčená rozprava, takže pri posledných dvoch, myslím si, že tých najkontroverznejších návrhoch, ktoré sú tu predložené do Národnej rady. Vážený pán minister, zabudla som vás osloviť, ospravedlňujem sa, nebolo to naschvál. Chcela som poukázať na to, že je naozaj úsmevné, keď pán Danko pochváli ministra školstva za jeho odbornosť, ale, bohužiaľ, tu nie je. A je to už veľká vec, keď pán Danko niekoho pochváli. To môžte byť hrdý na to, pán minister. Ale pravdou je, že máte schopnosť naozaj v jednej súvislej reči povedať aj 30 vecí tak, aby to znelo úplne perfektne. Samozrejme ale bez možnosti, aby sme sa k tomu vyjadrili, keďže ste sa neprihlásil do rozpravy. A množstvo z tých vecí, ktoré ste povedali, s niektorými môžeme súhlasiť, ale pri mnohých veciach by som vám mohla oponovať alebo by sme teda mohli ísť do diskusie o tom, že či to tak je alebo to tak nie je. Nemám na to priestor a čas, keďže tento čas je určený na úplne iné zákony. Ale rada by som len v možno jednej veci vyjadrila, a to k tým správnym radám, ktoré sú podľa mňa kľúčové pre to, aby sme otvorili vysoké školy a ja to naozaj už rok kritizujem. Ak si spomínate, tak pri prvej rozprave som už hovorila, že podľa nás by bolo najideálnejšie, keby polovica členov správnej rady bola z akademickej obce, druhá polovica kedy by bola z radov externých odborníkov a odborníčok, ktoré by ale volil nezávislý orgán a vyberal, nominoval. Toto by bolo dôležité.
A potom je ešte jedna veľmi dôležitá vec, že stále pri niektorých dôležitých veciach, napr. pri rozhodovaní o majetku alebo pri voľbe doktora predsa nerozhoduje dve tretiny správnej rady, ale iba nadpolovičná väčšina. Čiže aj pri ďalších veciach, ktoré ste hovoril by sme mohli oponovať, lebo to nie je úplne tak, ako ste hovoril, ale nebudem sa teda teraz s týmto zaoberať a prejdem k tomu najdôležitejšiemu, a to sú zákony o financovaní a zákony o školskej správe.
Na začiatok je potrebné povedať fakty a pravdu o tých zákonoch a je nutné povedať, že v prípade niektorých štátnych, teda neštátnych škôl, ktoré poskytujú bezplatné vzdelávanie, či už ide o cirkevné alebo súkromné, ktoré už teraz pracujú na inkluzívnom princípe a prijímajú deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, takých je veľa, aj v oblasti cirkevných aj súkromných škôl a treba povedať, že aj sú také, ktoré teda nesídlia v nejakých komerčných nájmoch alebo verejných budovách a majú teda nižšie nájmy, tak pre takýchto bude vstup do verejnej siete určite výhodou. Avšak existujú školy na Slovensku, ktoré majú, bohužiaľ, taký vysoký komerčný nájom, ktorý často dosahujú aj 20 %, a poznám to z vlastnej skúsenosti, pre ktoré to bude Sofiina voľba. Aj napriek tomu, že argumentujete tým, že to bude mať nejaký nástupný charakter, pravdou je, že práve kvôli neschopnosti konsolidovať verejné financie budeme musieť konsolidovať možno ďalších desať rokov, to teda hovoria odborníci a odborníčky. A my nemáme istotu, že bude rásť primeraným spôsobom normatív a že bude na takej výške, aby tento deficit týchto 20 % dokázali nejakým spôsobom ufinancovať. Práve to sa mi zdá na tom to najhoršie, že v čase, keď všetci bojujeme s nedostatkom finančných prostriedkov ako na úrovni štátu, tak aj ľudia, ktorým sa tie peniaze vyťahujú z peňaženiek, tak práve vtedy prichádza takýto návrh zákona, ktorý môže byť tým, tým cieľom alebo tým, ako to povedať, to slovo neviem teraz nájsť, ktoré proste vzbudzuje obavy.
Nezhodujeme sa v tom, že strategický záujem zvýšenia dostupnosti škôl a teda tým, čím to celý zákon aj obhajujete, a teda budovaním inkluzívnejšej a súdržnejšej spoločnosti cez zabezpečenie, samozrejme, tej diverzity detí v školách nie je možné bez toho, aby sme ohrozili finančnú stabilitu súkromných a cirkevných škôl. Na jednej strane naozaj súhlasíme s tým, že je potrebné pozrieť sa na to, aká je diverzita škôl v našich školách a je potrebné vytvoriť také podmienky aj na úrovni školských obvodov, aby nedochádzalo alebo sa neprehlbovala segregácia v budúcom období, aby tieto školy boli rozmanitejšie, s týmto absolútne súhlasíme, ale nemyslím si, že by sme to mali dosahovať práve týmto spôsobom, kedy vlastne berieme nejakým školám časť z ich rozpočtu. Pretože priznajme si, že nech sa tieto školy rozhodnú pre ktorúkoľvek z týchto alternatív, tak vždy prídu o časť zo svojich zdrojov a teda ich voľba nie je o motivácii. My nemotivujeme súkromné alebo cirkevné školy, aby sa podieľali na inklúzii detí so SZP, ale my im vlastne dávame nôž na krk, je to trest, hej? A zákon, ktorý sa stavia na vydieraní alebo trestaní, tak ten nikdy neprinesie želaný výsledok, ale naopak vzbudzuje nielen obavy, ale aj odpor voči takýmto krokom. Čiže ak chceme, aby mal tento krok zmysel, tak musí byť postavený, po prvé, aj na faktoch a tie tiež často nezastievali z tej rozpravy, nebolo to úplne všetko s kostolným poriadkom, najmä vo vzťahu k poplatkom a toho, ako vnímame súkromné školy, ktoré sú vlastne elitné len kvôli tomu, že berú poriadky, to nebolo úplne najšťastnejšie k spravodlivosti, ale musíme budovať na pozitívne motivácie týchto škôl. Čiže my im potrebujeme skôr vytvárať benefity, ktoré ich budú povzbudzovať k tomu, aby sa otvárali všetkým deťom a nie ich strašiť stratou financií. Ja toto osobne pokladám za najhoršiu časť týchto zákonov. Našou úlohou totiž je hľadať riešenia, ktoré naozaj spájajú. Ak chceme budovať súdržnú spoločnosť, tak potom by sme nemali dávať zákony, ktoré vlastne rozdeľujú aj školy, aj verejnosť, aj rodičov, aj všetkých.
Čiže môže byť tento zákon akýkoľvek ambiciózny a správny, alebo jeho podstata, to znamená, že aby tá spoločnosť bola súdržná a školy boli diverzitné, v konečnom dôsledku to bude mať úplne iný dopad. Z môjho pohľadu by to bolo naozaj spravodlivé a správne, keby žiadne školy, ani súkromné, ani cirkevné, ani verejné nevyberali školné. Toto je podľa mňa ten spravodlivý spôsob, kedy sa každé dieťa dostane do školy, do ktorej bude chcieť a zároveň toto vzdelávanie bude bezplatné. A k tomu určite nevedie taká cesta, že budeme robiť plošné škrty, najmä ak to vôbec nebolo cieľom, ani to nie je nejako ekonomické prínosné, to nie je racionalizačné opatrenie, ani optimalizačné, ani nijaké. Lebo maximálne v nejakom časovom horizonte môže priniesť, ja neviem koľko, keby sme tisíc detí krát 600 eur, tak je to veľmi mizivé, teda mizivý balík pre to, aby sme urobili zázraky v školstve, čiže toto určite nebolo toho cieľom. Čiže nemôže to viesť teda cez spoločné škrty a nejaké vynútené právne manévre, pretože to môže byť kontraproduktívne a zničiť aj to, čo tu doteraz roky fungovalo, a to je práve aj tá inklúzia a inovácie v tých školách, vybraných súkromných a cirkevných, ktoré na takomto princípe naozaj fungujú a niečo prinášajú aj v oblasti inovácií.
Čiže ja by som navrhovala skôr, aby sme išli cestou, že naozaj urobiť ozajstnú analýzu tých reálnych nákladov, štátnych, cirkevných, súkromných, podľa nej potom upraviť normatív. Zrušiť to pokutovanie toho 20 % normatívu pre tých, čo nevstúpia do režimu, a kým nebude ten normatív naozaj realistický, aby z neho mohli ufinancovať všetky tie deti a aby vzdelávanie bolo dostupné, no a potom, keď bude taký ten normatív, tak potom nastaviť prísnejšiu reguláciu školného a stransparentniť tie poplatky, aby tu nevznikali nejaké elitné školy, ktoré naozaj žiadajú 600-700 eur. Takýmto, k takémuto niečomu prišlo postupne teda Estónsko a už aj ony hovoria, že budú toto percento regulácie postupne znižovať, aby sa dostali na nulu. A v toto sa zhodneme, že áno, na to, aby sme sa dostali k nejakému cieľu, potrebujeme určitý čas, potrebujeme k tomu ísť postupne, ale toto je podľa mňa spravodlivý model a nie vytvárať tu ešte ďalšie kategórie škôl, ktoré budú viacej nedostupné, pretože ony si niekde tie školy ten deficit určite vykompenzujú a nebude to nič iné ako zvyšovanie poplatkov od rodičov.
Druhá vec je, že dneska sa tu už dlho rozprávalo o tom procese, nebudem sa k tomu nejako veľmi vracať, ale je to tiež taký spôsob, že my tu hovoríme veľa o inklúziu, o sociálnej súdržnosti, o spravodlivosti, o politickej kultúre a potom presadzujeme zmeny silou len preto, že môžeme? Že mali by sme sa baviť nielen odborne a vecne, ale naozaj aj k rešpekte, s rešpektom k dátam a k tej realite, ktorá v teréne je. Takže a toto sa podľa mňa počas celej tejto rozpravy o tejto časti zákonoch nedialo úplne, pretože sme tu vyktimizovali najmä súkromné školstvo ako elitárske, ktoré sa priživuje na vzdelávaní detí, a toto sa mi naozaj nepáčilo. Čiže tento zákon potrebujeme prepracovať tak, aby sme nezničili tie školy, ktoré suplovali štát, ktoré prinášali inovácie, a mali by sme z toho spraviť nástroj rovnosti šancí a nie kladivo na tých, ktoré držali systém nad vodou v čase, keď sa školstvu roky odoberalo.
To, čo je najpozitívnejšie na tom zákone, je, že po desiatich rokoch od začatia infringementu zo strany Európskej únie za pretrvávajúcej segregácie rómskych detí sa do zákazu dostáva zákaz segregácie už pri samotnom určovaní obvodov. Túto úpravu naozaj vítame, pretože práve tvorba, pri tvorbe školských obvodov vzniká segregácia. Ak to bude zakázané a ak to bude kontrolované, dôsledne kontrolované a aj sankcionované, tak potom môžeme zastaviť prehlbovanie segregácie. Regionálne úrady školskej samosprávy teda získavajú právomoc preveriť, či obce pri tvorbe školských obvodov zohľadňujú podmienku rovnomerného prerozdelenia detí. Pre mňa je zaujímavé, že tak môžu urobiť na podnet vlastnej iniciatívy alebo na podnet niekoho iného. V rozpočte však bolo viditeľné, že sa položka na regionálne úrady školskej samosprávy znižuje, ja predpokladám, že pôjde najmä o prepustených zamestnancov. Mám obavy, či súčasné kapacity alebo respektíve znížené kapacity v budúcnosti budú postačovať na to, aby regionálne úrady školskej samosprávy riešili takto závažnú vec a kontrolovali vlastne všetky školské obvody, či dodržujú zákaz segregácie alebo nedodržujú. Okrem toho to dôležité je treba povedať, že úrady majú len odporúčaciu právomoc. Pretože dokonca ani štát nemôže zasahovať do rozhodnutia samospráv. Jediný, kto to môže urobiť, je prokurátor. Čiže keď sa pozrieme na schopnosť tej vymožiteľnosti toho, aby samosprávy upravili tie školské obvody, tak nie je asi veľmi veľká. Dokonca my máme prípady kedy súd rozhodol o tom, že niektoré mestá musia prijať rómskych žiakov a ani tak k tomu nedochádza, to je napríklad prípad Trebišova teda Prešova a Malého Slivníka.
Okrem toho, a to pokladám za jeden z najväčších problémov, zákon zavádza prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa nové vymedzenie verejných školských obvodov navrhuje na základe doterajších obvodov. To znamená, že mestá a obce si môžu nechať to, ako majú dneska zapísané tie školy v jednotlivých spádoch tak, ako je to v súčasnosti, bez toho, aby to zmenili. Pretože v dôvodovej správe stojí, že hoci sa aktualizácia verejných školských obvodov navrhuje každoročne, je pravdepodobné, že viaceré súčasné školské obvody už zodpovedajú novým pravidlám a teda nie je dôvod ich ku dňu zmeny určiť nanovo. A ja sa pýtam opätovne, či regionálne školské úrady majú takú kapacitu, aby naozaj skontrolovali každé mesto, každú obec v tomto štáte, či mali predtým, aj v súčasnosti budú mať, teda po účinnosti tohto zákona školské obvody usporiadané v súlade so zákonom o zákaze segregácie. No nebudú. Čiže v konečnom dôsledku sa kľudne môže v praxi stať, že obce a mestá neurobia vôbec nič, nezmenia si tie obvody a nikto to nebude môcť kontrolovať. A potom čo? A stav, zároveň z toho vyplýva, že je dosť možné, že rómske deti teda budú pokračovať a budú chodiť do tých škôl naďalej, ale s určitosťou vieme povedať, že od roku 2028 sa normatív pre súkromné a cirkevné školy bude znižovať. Takže na jednej strane tu máme kladivo a na druhej strane je to dosť benevolentné.
Ďalšia vec je, že ak dôjde k prekresleniu obvodu, tak to bude platiť len na území mesta s viacerými školami a v obciach sa nebude dať upraviť tie spády tak, aby nedochádzalo k segregácii. Čiže opätovne v praxi štát uplatňuje dvojaký meter. Budeme segregáciu v podstate naďalej ticho tolerovať, lebo nemáme zavedený žiadny funkčný mechanizmus na jej odstránenie. Aj tie desegregačné štandardy, ktoré majú, ktoré má každá škola povinnosť implementovať, je len taká formalita, pretože ony si to nejakým spôsobom napísali do školských programov, ale nemajú v praxi určené nástroje na to, aby to odstraňovali. Áno, môžete argumentovať tým, že vznikne národný projekt desegregácie, ktorý bude na dvanástich školách a ktorý bude prinášať nejaké čiastkové teda výstupy, ktoré budú môcť byť prenášané, ale to je hudba ďalekej budúcnosti, kým k tomuto dospejeme. Alebo môže v budúcnosti vzniknúť národný projekt, ako ste sám povedal, desegregácie pri tvorbe školským obvodov, ale to bude až v nasledujúcom programovom období, lebo momentálne v tomto období na to finančné prostriedky nie sú, čiže to je tiež zase hudba ďalekej budúcnosti. Takže je pravda, že kým dôjde k nejakej ekonomickej destabilitácii vlastne súkromných a cirkevných škôl, tak so segregáciou sa budeme naozaj pasovať ešte strašne dlho.
Zároveň na záver potrebujem vyjadriť sa aj k tým snahám, ktoré tu momentálne na Slovensku pociťujeme zo strany vyvolávania nejakých poplašných správ o tom, že čo sa ide diať na úrovni verejného školstva aj vo vzťahu k cirkevným školám, ktoré budú musieť, aj k súkromným, ktoré budú musieť prijímať aj deti z marginalizovaného prostredia. Akurát dneska na mňa narazil článok, už som si ho všimla neskôr, ale dnes som si ho tak akože detailnejšie prečítala, kde dokonca boli zmobilizované aj psychologičky k tomu, aby sa vyjadrili k tomu, aké je nevhodné, aby rómske deti boli inkluované do verejných škôl a školských zariadení. Dokonca, a to je podľa mňa absolútny sen, že boli tieto deti prirovnané k červivým jablkám. Akože ideme do takejto miery vo verejnej, ovplyvňovaní verejnej mienky, že rómske deti prirovnávame k červeným (červivým, pozn. red.) jablkám, ktoré môžu, keď budú do školy inkluované, vlastne otráviť celé prostredie tých krásnych, zrelých červených a zelených jabĺčok, tak mne sa to naozaj hnusí, je mi z toho zle. My politici a političky a aj tí ľudia, ktorí robíme s rómskymi deťmi, učitelia, učiteľky, psychológovia, psychologičky, máme podľa mňa povinnosť, povinnosť, aby sme ľuďom vysvetľovali, že tieto deti môžeme zachrániť práve tým, že im umožníme vzdelávať sa v rozličnom prostredí. A nie naopak vyvolávať nejaký strach vo verejnosti, že teraz budú masívne rómske deti prevážané všetkých škôl a budú tam ničiť prostredie tried. Toto sa mi zdá absolútne neprijateľné, aby takáto komunikácia zaznievala vo verejnosti a je mi, bohužiaľ, ľúto, že mnohí z nás, čo tu dnes sedíme, tak takýto slovník používame.
Rada by som teraz predstavila aj niektoré veci, ktoré považujeme za potrebné, možno trošičku upraviť a vyplýva to teda aj z toho, čo sme hovorili, akým spôsobom budeme tento zákon sa snažiť pozmeňovať napriek tomu, že nám je úplne jasné, že aj keď tieto návrhy z môjho pohľadu vôbec nie sú zlé, tak nebudú prijaté koalíciou.
V prvom rade pripravili sme pozmeňovací návrh aj s kolegyňou Gažovičovou, ktorý rieši úpravu tých školských obvodov, ktoré som spomínala, a navrhujeme, aby obce do školského roka 2027/2028 prispôsobili určenie školských a spádových obvodov tak, aby zodpovedali právnemu rámcu. Čiže nebude mať také, že si to môžu nechať, ako chcú, ale že budú mať povinnosť naozaj podľa nového zákona si to prerobiť a myslím si, že je to aspoň taký malý krok k tomu, aby naozaj k týmto zmenám v rámci desegregácii prišlo. Okrem toho si myslím, že dva školské roky (rečníčka si odkašľala), pardon, je dostatočný čas na to, aby takúto zmenu uskutočnili a zvyšuje to aj právnu istotu a zrozumiteľnosť a najmä zodpovednosť zriaďovateľov za to, že takúto zmenu musia urobiť.
Potom sme sa následne zamerali aj na kvalifikačné požiadavky na riaditeľa školy a navrhujeme, aby sa ustanovenie o kvalifikačných požiadavkách na funkciu riaditeľa rozšírilo aj na stredné odborné školy, stredné priemyselné školy a stredné športové školy. Pôvodné znenie zákona, ktoré sa do návrhu dostalo až po medzirezortnom pripomienkovacom konaní, zásadne obmedzilo uplatnenie kvalifikačných požiadaviek pre manažérsky typ riaditeľa a v praxi to znamenalo, že osoba s týmito manažérskymi skúsenosťami môže byť vylúčená len preto, že nie je riaditeľom spojenej školy. Takže toto sa snažíme teda upraviť v tom zákone a dávame tam aj možnosť, aby mohol pôsobiť manažér školy aj na takýchto zariadeniach a s tým, že tam by mal, samozrejme, zástupcu s príslušnou pedagogickou kvalifikáciou.
Potom sú to inovatívne školy a experimentálne programy. Toto je návrh, ktorý rozširuje vlastne výnimky pri vstupe do verejného registra siete škôl. Táto výnimka, jedna z nich bola napríklad, že stávajú sa verejnými zriaďovateľmi aj vtedy s možnosťou, ak robia nejaký medzinárodný program, ale niekde do vzduchoprázdna sa v podstate stratili tie programy, ktoré sú už experimentálne overené na Slovensku, ale nie sú štátnym vzdelávacím programom. Jedným z takýchto programov je napríklad aj program Montessori, sú tu aj ďalšie na Slovensku, nebudem ich teraz priamo menovať, ale je ich dosť, ktoré sú nie sú štátnym, teda vzdelávacím programom, ale napriek tomu sú už dávno experimentálne schválené a teda by mali byť možnosť, neponúka ich žiadna verejná škola. Rodič teda nemá možnosť vybrať si inú alternatívu vo verejnej škole, ale len tú možnosť napríklad v súkromnej alebo cirkevnej škole, ak to ponúka. Ale ani o tom nemám vedomosť, že by cirkevná škola nejakú, nejaký takýto program vôbec ponúkala. Čiže to robia len v podstate v súčasnosti dneska súkromné školy.
Ďalší návrh sa týka úpravy ustanovenia, ktoré je možno odvolať riaditeľa školy na návrh hlavného školského inšpektora, a to aj v prípade, ak bol do funkcie vymenovaný zriaďovateľom bez splnenia kvalifikačných predpokladov. Znie to možno technicky, ale podľa mňa tu ide o základnú otázku spravodlivosti, pretože v praxi vznikali situácie, keď riaditeľ, ktorý nejakým spôsobom nepochybil, bol vymenovaný teda zriaďovateľom bez potrebnej kvalifikácie. Bol následne, môže byť následne odvolaný a automaticky sankcionovaný zákazom účasti vo výberovom konaní na päť rokov. Čiže takto sa vytvorí ale absurdný stav, pretože riaditeľ nebude niesť dôsledky za svoje chyby, za svoje pochybenia v praxi vo vývchovno-vzdelávacom procese, ale za to, že chybu urobil niekto iný, v tomto prípade zriaďovateľ. Navrhujem preto, aby dôvodom na odvolanie, z týchto dôvodov na odvolanie riaditeľa boli vylúčené závažné nedostatky zistené pri výkone inšpekcie, ktoré možno objektívne pripísať teda... tu mám asi chybu, ale nevadí, tak ja to potom ešte prečítam v dôvodovej správe. Ide o to, že teda chceme, aby tam bolo zohľadnené iba tie závažné nedostatky zistené pri výkone inšpekcie.
Potom tu mám inkluzívne prijímanie detí, to sa týka vlastne teda detí a žiakov, ktorým poskytujeme podporné opatrenia podľa osobitného predpisu. A rada by som sa ešte zastavila pri tom druhom pozmeňovacom zákone, to som spomínala už aj vo výbore, kedy považujem za absolútne nespravodlivé, aby sa cestovné preplácalo súkromným školám, teda nepreplácalo súkromným školám, ktoré nie sú vo verejnej sieti, ale pri cirkevných školách to neplatí. Cirkevným školám sa prepláca cestovné či sú verejné, alebo nie sú verejné. Myslím si, že je to absolútne voči nim nespravodlivé a vlastne to vytvára školy dvoch kategórií.
Keďže mi už dochádza hlas, tak bude asi najlepšie, keď prečítam pozmeňujúce návrhy. Takže vás poprosím zastaviť mi čas. Najprv prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Ingrid Kosovej... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Zastavte čas.

Kosová, Ingrid, poslankyňa NR SR
Ďakujem. Ďakujem krásne. Teda môj k vládnemu návrhu zákona o financovaní škôl a školských zariadení.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o financovaní škôl a školských zariadení, tlač 934.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem túto zmenu a doplnenie:
1. V § 15 ods. 1 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „súkromnej materskej školy, alebo súkromnej základnej školy, ktorá je verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania,”
2. V § 15 ods. 1 písm. c) znie:
„c) cirkevnej materskej školy alebo cirkevnej základnej školy, súkromnej materskej školy, alebo súkromnej základnej školy, ktorá je neverejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania, a ktorá nie je prijímateľom zdrojov financovania podľa § 4 ods. 3 písm. f) alebo g), alebo obdobného plnenia, ktoré má povahu školného.”.
Odôvodnenie k bodom 1 a 2:
Nie je spravodlivé, aby súkromné školy boli vylúčené z nároku na príspevok na dopravu, zatiaľ čo cirkevné školy tento nárok majú — a to bez ohľadu na to, či sú verejným alebo neverejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania. Mnohé súkromné aj cirkevné školy pôsobia v regiónoch, kde chýba dostatočná sieť verejných škôl. V takýchto prípadoch je príspevok na dopravu často nevyhnutnou podmienkou reálnej dostupnosti vzdelávania, najmä v menších obciach a pre sociálne zraniteľné skupiny. Rozšírenie možnosti čerpania príspevku na dopravu aj pre neverejných poskytovateľov výchovy a vzdelávania bez ohľadu na ich zriaďovateľa prispeje k spravodlivejšiemu systému podpory, zvýši motiváciu súkromných škôl zapájať sa do inkluzívneho vzdelávania a zároveň zlepší mobilitu detí a žiakov z vylúčených komunít. Podpora dopravy do školy by mala byť univerzálna, viazaná na potrebu dieťaťa a nie na formálny status školy.
Teraz prečítam druhý pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ingrid Kosovej a Tiny Gažovičovej k vládnemu návrhu zákona o školskej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 935.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o školskej správe a zmene o doplnení niektorých zákonov, tlač 935.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia
1. V čl. I § 7 ods. 6 sa za slová „Ak ide o” vkladajú slová „strednú odbornú školu, strednú priemyselnú školu, strednú športovú školu alebo”.
Odôvodnenie:
Uvedený odsek bol do návrhu zákona doplnený až po vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania, pričom zásadným spôsobom obmedzil možnosti uplatnenia tam uvedených kvalifikačných požiadaviek na funkciu riaditeľa. Splnenie kvalifikačných požiadaviek na riaditeľa — osobu „manažéra” je rovnako relevantné aj pre uvedené druhy stredných škôl, nielen pre spojenú školu, ktorej organizačnou zložkou je stredná škola. I v prípade stredných škôl, ktoré sú samostatnou školou a nie organizačnou zložkou spojenej školy sa v prípade riaditeľa „manažéra” uplatní požiadavka na zástupcu riaditeľa, spĺňajúceho príslušné kvalifikačné predpoklady na pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca.
2. V čl. I § 13 ods. 4 písm. a) sa vypúšťajú slová „alebo skutočnosť, že zriaďovateľ vymenoval do funkcie riaditeľa osobu, ktorá nespĺňa kvalifikačné predpoklady”.
Odôvodnenie:
Navrhovaná úprava spresňuje ustanovenie § 13 ods. 4 tak, aby dôvodom na odvolanie riaditeľa na návrh hlavného školského inšpektora boli výlučne závažné nedostatky zistené pri výkone inšpekčnej činnosti, ktoré možno objektívne pripísať činnosti alebo nečinnosti riaditeľa školy. Pôvodné znenie ustanovenia spájalo dva odlišné dôvody odvolania – (1) zistenie závažných nedostatkov a (2) vymenovanie osoby, ktorá nespĺňa kvalifikačné predpoklady. Zatiaľ čo prvý dôvod sa viaže na zodpovednosť riaditeľa, druhý dôvod vzniká pochybením zriaďovateľa. Ich spoločné uvedenie spôsobovalo, že aj riaditeľ odvolaný z dôvodu nesprávneho postupu zriaďovateľa bol následne sankcionovaný zákazom účasti vo výberovom konaní podľa 10 ods. 2 písm. a) na obdobie piatich rokov, a to aj v prípadoch, keď si medzitým doplnil požadovanú kvalifikáciu alebo spĺňal podmienky podľa § 7 ods. 6 ako uchádzač z radov manažérov bez pedagogickej spôsobilosti. Navrhovaná úprava túto nespravodlivosť odstraňuje a zosúlaďuje právnu úpravu s princípom spravodlivosti a rovnosti prístupu k verejným funkciám. Zároveň prispieva k väčšej právnej istote v aplikačnej praxi a predchádza sporom o výklad a dôsledky odvolania riaditeľa školy.
2. V čl. I § 46, to by malo byť už po 3, myslím, áno.
3. V čl. I § 46 sa ods. 4 sa dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
„c) deti alebo žiaci, ktorých škola prijala z dôvodu poskytovania podporných opatrení podľa osobitného predpisu.²³⁾".
Poznámka pod čiarou k odkazu 23 znie:
„²³⁾ § 145b ods. 10 písm. a) zákona č. 245/2008 Z. z.".
Nasledujúce poznámky pod čiarou a odkazy na poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Prijatie detí a žiakov, ktorým škola na základe regionálneho princípu poskytovania podporných opatrení poskytuje podporné opatrenia, je súčasťou verejnej služby v zmysle princípov inkluzívneho vzdelávania. Z tohto dôvodu by sa nemali počítať do podielu detí alebo žiakov, ktorý materská škola alebo základná škola môže použiť na prijatie detí alebo žiakov bez ohľadu na verejný školský obvod. Týka sa to cirkevnej školy alebo súkromnej školy, ktorá sa stala verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania prostredníctvom zaradenia do verejného školského obvodu.
4. V čl. I § 51 ods. 1 písm. d) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo experimentálne overeného programu, ktorý nie je štátnym vzdelávacím programom".
Odôvodnenie: Cieľom doplnenia je zabezpečiť, aby sa ustanovenia o verejnom poskytovateľovi a dohode o verejnej službe nevzťahovali ani na školy, ktoré realizujú výchovu a vzdelávanie podľa alternatívneho vzdelávacieho programu v minulosti overeného a schváleného na základe experimentálneho overovania (napríklad montessori). Tieto školy sú nositeľmi inovatívnych pedagogických prístupov a metodík, ktorých obsah, ciele a spôsob realizácie boli riadne posúdené a schválené v rámci systému experimentálneho overovania podľa zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní. Ide teda o programy, ktorých kvalita a súlad s cieľmi výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike sú garantované ministerstvom, ale z povahy poskytovaného vzdelávania nie je možný ich prechod do registra verejných poskytovateľov vzdelávania. Uplatnenie výnimky je preto opodstatnené – tieto školy už prešli procesom odbornej verifikácie a plnia významnú úlohu v rozvoji inovatívneho a inkluzívneho vzdelávania. Ich zaradenie medzi subjekty, na ktoré sa ustanovenia o verejnom poskytovateľovi nevzťahujú, umožní zachovať pedagogickú autonómiu a experimentálny charakter vzdelávacích programov bez zbytočných administratívnych obmedzení. Navrhovaná úprava zároveň vytvára priestor na rozširovanie programov s inovatívnou podobou výchovy a vzdelávania aj do verejných škôl. Tým sa posilní prenos inovatívnych prístupov naprieč vzdelávacím systémom a zlepší sa dostupnosť kvalitných a rozmanitých foriem vzdelávania pre deti a žiakov v celej Slovenskej republike.
5. V čl. I § 81 sa za odsek 10 vkladá nový odsek 11, ktorý znie:
„(11) Obce prispôsobia školské obvody základných škôl určené podľa doterajších predpisov tak, aby od školského roka 2027/2028 zohľadňovali skutočnosti uvedené v § 44 v znení účinnom od 1. januára 2026. Obce prispôsobia určenie spádových materských škôl tak, aby od školského roka 2027/2028 zohľadňovali skutočnosti uvedené v § 44 v znení účinnom od 1 . januára 2026.".
Doterajšie odseky 11 až 16 sa označujú ako odseky 12 až 17.
Ďalší bod v čl. I § 81 ods. 16 sa slová „odsek 16" nahrádzajú slovami „odsek 17".
Odôvodnenie:
Cieľom doplneného ustanovenia je zabezpečiť plynulý prechod zo súčasného systému spádových škôl na nový systém školských obvodov podľa predpisov účinných od 1. januára 2026. Zriaďovateľ, ktorým je obec, má právnu a organizačnú kompetenciu vykonávať zmeny v školských obvodoch, a preto je potrebné stanoviť jasnú povinnosť skontrolovať súlad existujúcich obvodov s § 44 zákona, ktorý určuje kritériá spádovej školy. Týmto opatrením sa zabezpečí, že obce vykonajú potrebné zmeny v školských obvodoch na základe objektívnej kontroly, čo garantuje súlad s legislatívou a rovnaké podmienky pre všetkých žiakov. Termín začiatku školského roka 2027/2028 umožňuje dostatočný čas na administratívne a organizačné opatrenia potrebné na úpravu školských obvodov a zároveň zaisťuje, že nová úprava začne účinne platiť od začiatku školského roka po prechode na nový systém. Doplnenie tohto ustanovenia tak zvyšuje právnu istotu, jasnosť zodpovedností zriaďovateľov a zabezpečuje, aby sa zvýšila transparentnosť povinnosti zakázať segregáciu pri tvorbe školských obvodov u verejných poskytovateľov vzdelávania. Zároveň sa v odseku 16 navrhuje úprava vnútorného odkazu vzhľadom na vloženie nového odseku 11.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pani poslankyňa, tri faktické.
Poslanec Horecký.

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa, keďže po vás budem mať ja vystúpenie za klub, budem mať dosť priestoru, tak sa teraz vo faktickej dotknem len jednej veci, ktorá je taká citlivá. Spomínali ste tam, vyhradili ste sa voči necitlivým vyjadreniam na adresu detí z rómskych komunít, osobitne pri problémoch inklúzie, kedy ten pomer majority, minority je skôr opačný podľa tých názvov, že ste proste to, ak vás zacitujem pomenovali červivými jablkami, ak som dobre počul. A ja vás chcem ubezpečiť v tejto svojej faktickej, že aj keď sa v niektorých veciach, ako je napríklad povinné predprimárne vzdelávanie od troch rokov nezhodujeme, tak zo všetkých síl a všetkými prostriedkami podporujem inklúziu a osobitne problém generačnej chudoby a vyslobodenia detí, rómskych detí z proste neakceptovateľných, nehumánnych podmienok, v ktorých žijú v rómskych osadách. A považujem to, viackrát som to povedal, za priam povinnú premiérsku tému, za niečo, čo nevie vyriešiť minister školstva, aj keby to chcel. Čo musí byť súladné s viacerými rezortami, pretože je to nielen do neba volajúca krivda a doslova zločin na deťoch, ale je to aj strategicky dôležitá vec pre celé Slovensko, aj vzhľadom na demografiu, aj vzhľadom na to, čo si dovolí ekonomika Slovenskej republiky utiahnuť, aj to, aby títo ľudia v pasci generačnej chudoby neboli nedôstojne odkázaní na sociálne dávky, ale aby mali plnohodnotný, dôstojný život, tak ako si ho zaslúžia, ako všetci ľudia na svete. Tak v tomto budeme robiť určite všetko preto, aby sa tak stalo.
Ďakujem.

Poslankyňa Gažovičová.

Ďakujem a ďakujem kolegyni Kosovej za teda prečítanie, tuším, už posledného z našich pozmeňovákov, ale teda je to celkom náročné to tu čítať nahlas v pléne.
Ja by som sa tiež chcela zamerať na podobnú tému ako predrečník Horecký. Áno, viac sa teraz vo verejnom priestore hovorí o tom, že je potrebné, aby deti aj z generačnej chudoby navštevovali deti školu spolu s deťmi z, nazvem to, strednej vrstvy a objavujú sa na to rôzne názory. My plne podporujeme aj snahu ministerstva školstva viacej priniesť nejaké desegregačné opatrenia a naozaj dbať na to, aby deti mali miesto v škole. Zároveň však vnímam ako nesmierne dôležité, aby to išlo ruka v ruke s podporou pre tie školy. A toto adresujem pánovi ministrovi, myslím si, že toto je niečo, čo zatiaľ ten balík zákonov dostatočne neobsahuje a ja viem, že to nie sú iba legislatívne veci, ono do veľkej miery sú to finančné, napríklad či príspevok na SZP naďalej bude natoľko symbolický ako doteraz, alebo či sa podarí mu dať nejakú väčšiu váhu, či pri prideľovaní podporných profesií vlastne cez príspevok na podporné opatrenia, či sa tam viacej zohľadní to, že sú na škole aj deti so SZP. Myslím si, že je potrebné aj na toto sa zamerať práve preto, aby v konečnom dôsledku, keď aj sa nám podarí tie deti dostať na nesegregované školy, aby tam mali dostatočnú podporu. Čiže podporujeme v tomto zmysle tie zákony, ale myslíme aj na to, čo bude nevyhnutné, aby to potom fungovalo.
Ďakujem.

Vďaka za slovo.
Pani kolegyňa Kosová, ja by som si dal trošku pozor na to, na tie červivé jablká a pekné jabĺčka a zlé jabĺčka, a aby sme nehodili príliš veľkú špinu a neurobili terč z pracovníkov CPaP, z psychológov a učiteľov, ktorí robia v takých podmienkach, o ktorých sa nám ani nesníva. Takže toto pozor, po prvé. Po druhé, inklúzia ešte nie je ľudské právo, inklúzia je šľachetný cieľ, ale základný dohovor o právach dieťaťa hovorí, že každé dieťa má právo byť vzdelávané takým vzdelávaním, ktorým dosiahne maximálne jeho potenciál. A to má platiť pre všetky deti, aj pre tie, ktoré sú vo vylúčených komunitách, aj tie, ktoré nie sú. Ale nedosiahnete to tak, že ich nasilu zmiešate. Vy nemôžete dosiahnuť zlepšenie situácie tak, že niekomu inému ju zhoršíte. Celé toto naše úsilie musí byť win-win. A to, čo zatiaľ predstavuje pán minister, zatiaľ toto vôbec nerieši. To, čo povedal Janko Horecký, podpisujem, musíme urobiť všetko preto, aby sme vyslobodili deti z generačnej chudoby a snáď ma nebudete obviňovať za nejakého rasistu, ja som bol zakladateľom a dlho som viedol školu, ktorá bola maximálne inkluzívna, aj s vylúčenou osadou a dneska tie deti sa maximálne zlepšili, chodia čisté, rodičia pracujú, prispievajú, chodia na lyžiarke výcviky. Trvalo nám to 20 rokov. Čiže ja túto prácu podpisujem, ale dal by som, asi by som vážil slová a nerobte, prosím vás, z inklúzie mantru, lebo mnohí ľudia tomuto pojmu nerozumejú a zvlášť veľmi ťažko sa s týmto slovom operuje na východe Slovenska, kde už je proste situácia taká, že si ju mnohí z vás ani nedokážete predstaviť. Len to, prosím vás, berte do úvahy.
Ďakujem.

Musím sa priznať, pán Šmilňák, že po vás sa mi veľmi ťažko rozpráva. Ja ak som odsúdila niečo, tak som odsúdila to, že niekto, kto pracuje s deťmi a v takých krutých podmienkach a v takom ťažkom prostredí, si dovolí o deťoch hovoriť o červivých jablkách. Že je to memento tejto spoločnosti, ktorá poukazuje na to, kam nás v diskusii o desegregácii vedú predsudky a stereotypy v tejto spoločnosti. A ja si dovoľujem povedať, že táto diskusia práve tu, ktorá teraz zaznieva, je dôkazom toho, že sme na strašne ďalekej ceste na Slovensku a že nás čaká naozaj veľký zápas o dodržiavanie ľudských práv, pretože mýlite sa, inklúzia je ľudské právo. Inklúzia je totiž opozit vyčleňovania a segregácie. Je to, segregácia je porušovanie ľudských práv jedinca. A my porušujeme ľudské práva tým, že jednu skupinu občanov, aj detí dokonca, segregujeme dlhodobo za čo nás viní aj Európska únia, treba si doštudovať asi túto problematiku a teóriu, pán Šmilňák.
Takže v konečnom dôsledku by som týmto chcela sa poďakovať pánovi ministrovi za odvahu, že ako jeden z mála po viac ako 15 rokov naozaj dosť dopytovania sa toho, aby sa konečne začalo s touto segregáciou na Slovensku niečo robiť, tak on začal, ale zároveň musím povedať, že každý z nás, ktorí tu sedíme, by sme mali byť jednotní ako politici a političky v tom, aby sme edukovali verejnosť v tom, čo je potrebné v tejto veci urobiť, a nie sa tu navzájom handrkovali a bili o to, či je segregácia prijateľná na Slovensku, či je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Poslanec Horecký, pripraví sa poslanec Vašečka.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, na konci svojho príspevku prednesiem dva pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o financovaní škôl a školských zariadeniach a k vládnemu návrhu zákona o školskej správe.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, včera sme videli, aj som sa toho osobne zúčastnil pred Národnou radou Slovenskej republiky protestné zhromaždenie predovšetkým z radov rodičov, pracovníkov cirkevných, súkromných škôl a tiež aj zainteresovanej verejnosti, bolo ich tam niekoľko stoviek a, čo je však dôležitejšie, za nimi bolo ďalších vyše 120-tisíc podpisov dvoch petíciách rodičov, znovu, učiteľov, starých rodičov, ľudí, ktorí nepolitikárčia, ľudí, ktorí neriešia nejaké lajky na sociálnych sieťach, ani nemasírujú verejnú mienku a nestavajú si nejaký image pomníky. Títo ľudia prišli vyjadriť, či už osobne alebo prostredníctvom petícií, prišli vyjadriť vážne obavy a žiadosť o to, aby im ako rodičom, prvým zodpovedným za výchovu a vzdelávanie, neboli odobraté tieto nescudziteľné práva vo výkone rodičovskej starostlivosti, v praxi v tých dôležitých a citlivých aspektoch ako je, ako je povinná alebo predprimárne vzdelávanie od troch rokov či starostlivosť o vlastné deti od troch rokov veku, ako je výber školy podľa ich náboženského, filozofického alebo pedagogického presvedčenia, tak ako je to uvedené v Charte ľudských práv Európskej únie, ako sa to predpokladá v našej ústave, ako to celé proste stáročia, desaťročia ľudia žijú, že toto je naozaj primárna zodpovednosť rodičov. Samozrejme, že nie je bezbrehá, neexistuje, možno že si zažila nejaký otec, mama, nebavíme sa o takýchto kuriozitách, že jeho syn, dcéra bude študovať vysokú školu vesmíru alebo neviem akú hlúposť, alebo že by chcel ísť na vysokú školu, na ktorú napr. nemá študijné predpoklady a podobne. Rozprávame sa, rozprávajme sa naozaj v medziach zdravého rozumu o tom, čo je, čo je úlohou rodičov, ktorí nesú zodpovednosť za svoje deti a ktorí, štát nebude ten, ktorý potom bude sanovať ich rodinný osud, ich kvalitu života.
Nuž, poďme teda k týmto dvom návrhom vládnym zákona. Rezonujú tu niektoré také pojmy, ktorých sa chcem dotknúť, ony sa týkajú veľmi veľa ustanovení týchto dvoch zákonov a sú tiež aj prítomné v naratíve predkladateľa a potom zdôvodním pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré prednesiem v závere príhovoru.
Tak prvý z tých pojmov je spravodlivosť a férovosť, ktorou operuje predkladateľ pri zmene zákona o financovaní a tiež aj zmene zákona o štátnej správe v školstve. Nuž, často počúvam výhrady, že výhodu majú tie školy, ktoré berú školné, teda najmä súkromné školy, lebo 95 % cirkevných škôl nevyberá žiadne školné a v nevýhode sú obecné školy, ktoré toto nerobia. Faktom je, rád to zopaku... nerád to zopakujem, ale musím to zopakovať, že normatív v takej výške, v akej je dnes, tak jednoducho nezodpovedá potrebám ani nárokom na žiaden typ školy, ani na obecnú, pričom čo sa týka obecných a štátnych škôl, tak zodpovedné samosprávy dofinancovávajú v priemere 21-tisíc euro na každú školu tieto svoje školy v svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. A naproti tomu školy, ktoré sú neverejné, teda cirkevné a súkromné, musia platiť často komerčný nájom, v prípade súkromných škôl je priemerný náklad na tento nájom 30-tisíc euro na školu. Čiže nie plus 21-, ale mínus 30-tisíc k tomu istému normatívu s tým, že v tomto najmä vôbec nemusí byť ani pokrytá starostlivosť o správu budovy, ale môže, závisí od tej nájomnej zmluvy. Je fakt, že cirkevné školy majú nižšie nájmy, že tam často zohľadní vlastník ten fakt, že cirkevná škola neberie školné, veď keby mala mať nájom 30-tisíc, tak končí alebo musí brať to školné. Čiže príjmy sú nižšie, výdavky sú vyššie, nespravodlivosť je už teraz, vládny návrh zákona ju len prehlbuje. Ak by o 20 % mal byť normatív nižší, tak jednoducho to znamená prehĺbenie toho rozporu medzi príjmami a nákladmi.
Ja pritom nezapovedám tému nejakej regulácie, ako ak už sme v situácii kvôli konsolidácii, že obraciame každý cent, tak môžeme urobiť niečo podobné alebo začať sa o tom rozprávať ako je to pri vysokých školách. Vysokoškolské programy v cudzom jazyku sú limit... sú regulované, aká môže byť maximálna výška školného a teda nielen v cudzom jazyku. Môžeme sa rozprávať o tom, že ak nejaká škola vyberá nad tisíc euro, dokonca dvetisíc euro mesačne na dieťa, tak asi nepotrebuje ten príspevok. Ale viete, tie peniaze, ktoré by sme pre tých pár škôl, ktoré sú takto na tom na Slovensku, je to tucet škôl, keby sme získali, tak to je menej ako promile tých peňazí, ktoré potrebujeme do školstva. Ak to za to stojí, tam by som nebol proti.
Ale ešte raz späť k tomu školnému. No iba vďaka nemu tie mnohé súkromné školy, aj keď je symbolické, lebo pripomeniem vám, 60 % súkromných škôl berie to školné do 100 euro na dieťa a rok, to je nič, to je na tej úrovni, čo dávajú rodičia na štátnych školách dobrovoľne ako príspevky, aby deti mohli mať nejaké normálne podmienky. A 75 % škôl dáva do 500 euro na dieťa a rok. Nuž a teraz, iba vďaka týmto školným, tomuto príspevku, niekde je to, samozrejme, vyššie, pri tých 25 %, tak dokážu tie súkromné školy doručovať tie výsledky, o ktoré ide, o ktoré ide rodičom, keď si vyberú tú školu, ktorá vie lepšie poslúžiť najlepšiemu záujmu dieťaťa, či už je to dieťa s vývinovými poruchami alebo je to dieťa so špecifickými potrebami, alebo je to rodič, ktorý si vyberá školu montessori alebo niečo podobné, takýto program. Tak iba vďaka tomu školnému môžu byť také kvalitné, tak mi príde naozaj úplne nelogický, nerozumný argument, nech je rovnaká dostupnosť, nech neberú školné, aby aj iné deti mohli ísť do takej dobrej školy. Nuž tak taká dobrá škola už nebude existovať, lebo iba vďaka školnému vedia zabezpečiť to, čo štát nie je ochotný alebo schopný zabezpečovať všetkým školám dodnes.
Inklúzia. Inklúzia, vnímam vládny návrh zákona ako zásah do systému podporných opatrení bez medzirezortného pripomienkového konania, ktorý išiel rovno na vládu, novela, vládna novela znižuje dostupnosť detí k najfrek... napríklad k najfrekventovanejšiemu podpornému opatreniu, ktorým je úprava metód a foriem vzdelávania. Viete, dnes, dnešný stav je taký, že takéto rozhodnutie o pridelení tohto podporného opatrenia, kde vzniká právny nárok rodiča, aby mu to bolo pridelené, tomu dieťaťu, je na odporúčania a s metodickým vedením centra poradenstva a prevencie, ktoré vie dať škole v súčinnosti návod, ako s takým dieťaťom robiť a ako toto upraviť. Vládny návrh odstriháva CPPPAP od tohto inštitútu, ponecháva to úplne iba na ľubovôli možnostiach školy s tým, že sa stráca aj právny nárok dieťaťa a rodiča získať toto podporné opatrenie.
Ďalší príklad, ako vládny návrh zákona znižuje inklúziu, je zásah do systému transformovaných centier poradenstva a prevencie, kedy zlučuje tretiu a štvrtú úroveň podporných opatrení, tým sa zásadne naozaj mení obsah aj celkové usporiadanie systému podporných opatrení. Špecializované centrá, ktoré boli doposiaľ zaradené v štvrtej, ale vo veľa prípadoch piatej úrovni podporných opatrení a ktoré robia s deťmi s viacnásobným postihom, s ťažkými mentálnymi postihmi, napr. s hlucho-slepými deťmi alebo s deťmi, ktoré sú ležiaci môžem povedať pacienti, tak tieto centrá už budú len na úrovni, štvrtej podpornej úrovni, čo sa naozaj dotkne aj ich financovania, aj ich možnosti výkonov a služby, čo komu poslúži, čomu to poslúži? Naopak do piatej úrovne je, zaraďuje vládny návrh zákona výchovné zariadenia. Ale zároveň počúvame, ako výchovné zariadenia, nebudem opakovať kvôli času, ani nemôžem, predchádzajúcich rečníkov alebo celú rozpravu, výchovné opatrenia boli zrušené, teda liečebno-výchovné sanatóriá, reedukačné centrá nám často fungujú ako detenčné centrá, kde ostávajú odložené deti často až do 18 rokov svojho života a potom sú poslané na ulicu a nie sú reedukované, aby sa vrátili. Zároveň ministerstvo predpisuje plošnú povinnosť 100 hodín vzdelávania každému zamestnancovi v týchto reedukačných centrách, čím priznáva, aspoň teda tak si predstavujem pozitívnu motiváciu, že títo ľudia nie sú dobre pripravení alebo dostatočne pripravení na to, čo robia. A tak a majú mať priznanú najvyššiu úroveň, piatu úroveň, ktorá doposiaľ slúžila tým ľuďom, ktorí sú excelentní odborníci práve v práci o starostlivosti o deti, o najťažšie prípady. Nachádzam tam veľa takýchto nelogických, neodborných zásahov do systému poradenstva, inklúzie a podobne. Napríklad, už som spomínal, aj novelizačné ustanovenie, ktoré určuje, že jedno centrum poradenstva a prevencie štátne, ktoré zriaďovateľ je regionálny úrad školskej správy, bude metodicky usmerňovať v odbornej činnosti všetky ostatné v svojej územnej pôsobnosti, teda v kraji. Ale ja nepoznám, a som si to skontroloval, žiadne štátne centrum poradenstva a prevencie, ktoré by obsahovalo všetky potrebné spôsobilosti odborníkov, tak aby napr. mohli usmerniť dieťa, ktoré má zvyšky zraku alebo niečo podobné pri činnosti, teda odborne usmerniť činnosť špecializovaného centra poradenstva a prevencie.
Ešte sa vráť... no nie, lebo čas mi to nedovolí, pri negatívnych zásahoch do inklúzie vnímam aj neodborné zásahy do nestabilného a nepredvídateľného financovania. Viete, v decembri 2024 boli usmernením z ministerstva školstva cez regionálne úrady škôl, školskej správy požiadané všetky neštátne, neviem, či aj štátne, priznám sa, centrá poradenstva a prevencie, aby upravili plán výkonov. Teda to, čo podľa príkazov štátnej správy si museli vykazovať štvornásobne vo výkazníctve, tak aby ponížili tie čísla, lebo nemám toľko peňazí. Takže najskôr im prikážu, ako majú evidovať výkony a klientov a potom im prikážu, ale tie čísla zmeňte, lebo my vám toľko nezaplatíme. Tak to je naozaj kocúrkovo. Je to nielenže neúnosná administratívna a zbytočná záťaž, ale aj svojvôľa, ktorá nedáva vôbec možnosť plánovať, zamestnávať, robiť kvalitnú službu.
Ďalej je tu reč o dostupnosti. Nuž, dostupnosť. Ako by zavedenie verejných školských obvodov alebo, alebo zníženie normatívu a zvýšenie školného malo pomôcť v dostupnosti? A ako je to s dostupnosťou ku marginalizovaným rómskym komunitám? Veď najbližšia súkromná škola je 32 kilometrov od tých ťažiskových oblastí, kde žijú tieto deti v tých strašných podmienkach, cirkevná 14 a verejná obecná škola 4 kilometre. To hovorí jasne o tom, že ak je tu niekde problém so segregáciou, tak sa týka verejných obecných škôl a tam fandíme ministerstvu, sme ochotní pomáhať pri tom a ja som to robil aj v predchádzajúcom období, keď sme na východe Slovenska riešili dvojzmenku, keď cirkevné školy tam riešili, tak ako o tom hovoril aj Martin Šmilňák, práve pomoc deťom aj súkromné zariadenia z týchto marginalizovaných vylúčených komunít.
Teraz ešte zdôvodním teda a predstavím vám pozmeňujúce návrhy, ktoré chcem predniesť. Začnem teda k vládnemu návrhu zákona o školskej správe. Chcem upraviť paragraf, ktorý hovorí o forme, právnej forme neštátnych škôl. Navrhujem zachovať princíp nezasahovania do slobody a plurality výberu vhodnej právnej formy školy, tak ako je to doposiaľ. Ony doposiaľ všetky musia a píšu, majú to v zriaďovacej listine hospodáriť ako neziskové účtovné jednotky, ale môže byť veľmi praktické napríklad pre cirkevné školy, aby škola mala právnu formu cirkevnej organizácie. My sme žiadali, aby vlastne, alebo odporúčal som, aby vznikla školská právnická osoba, ktorá zmeria funkcionalitu, už tu reč o tom bola, že aktualizuje normatívne financovanie, zistí, čo všetko tá škola potrebuje vo svojej výbave, aby lepšie fungovala a dostala tak okrem právnej subjektivity aj právnu identitu, toho sme sa nedočkali. Namiesto toho prišiel vládny návrh zákona s inštitútom verejného poskytovateľa, ktorý je diskriminačný, netýka sa všetkých škôl, ale iba súkromných a cirkevných s negatívnymi dopadmi na vôbec ich podmienky existencie. Takže navrhujeme zachovať formu hospodárenia ako neziskovú účtovnú jednotku, ale ponechať na zriaďovateľa, čo je tá najvhodnejšia právna forma.
Ďalej. Sme za to, sú tu teda aj také vylepšenia vládneho návrhu zákona, aby projekt riadenia, ktorý je povinnou súčasťou výberového konania pre, na pozíciu riaditeľa školy, nemusel byť zverejnený počas celej doby funkčného obdobia riaditeľa v tom znení, ako bol predložený do výberového konania, z jednoduchého dôvodu. To zverejnenie neslúži len na kontrolu ako, s čím prišiel tento riaditeľ do výberového konania, ale slúži aj na teda porovnanie jeho štvorročného funkčného obdobia s tým, s čím prišiel do výberka. Ale do toho má čo hovoriť zriaďovateľ, ten schvaľuje koncepčný rozvoj na dva až päť rokov a nemusí súhlasiť so všetkým, čo má tento riaditeľ v projekte riadenia. Preto navrhujeme, aby bol tento projekt zverejnený počas celého funkčného obdobia, ale aby bol zverejnený so stanoviskom, s vyjadrením, prípadne editáciou zo strany zriaďovateľa, aby nikoho neuviedol v omyl, že čo sa bude robiť a čo sa nerobí.
Ďalej navrhujeme úpravu výberového konania na riaditeľa školy ako takého. Sme za vypustenie ustanovenia, kuriózneho, o verejnom konaní výberového konania na obsadenie funkcie riaditeľa školy, my sme za transparentnosť, dokonca posilnenie transparentnosti, ale to ani na, na miesta, na ústredné a dôležité miesta generálnych riaditeľov napríklad ústredných orgánov štátnej správy neprebiehajú tie výberká verejne. Verejne sú známe materiály, ktoré môžu byť zverejnené, kritériá a tak ďalej. Ale určite nie samotný proces, zvlášť keď na škole by ľahko mohli tam byť prítomní žiaci, študenti, ktorí toto nevedia posúdiť.
Navyše navrhujeme riešenie, ktoré je absolútne konzistentné s tým, ako sa to rieši v štátnej správe, kde by sme mali byť najprísnejší. Vypúšťame potom všetky paragrafy a ustanovenia, ktoré sa týkajú inštitútu verejného poskytovateľa výchovy a vzdelávania, ktoré považujeme za diskriminačné a v rozpore s medzinárodnou zmluvou so Svätou stolicou, s dohodou medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami, ako aj s logikou veci. Ale nerobíme to len tak, že niečo vypúšťame. Ponúkneme namiesto toho lepší nástroj pre zapojenie cirkevných a súkromných škôl do problémov, ktoré by nás mali všetkých trápiť, ako generačná chudoba.
Potom adresujeme vo svojich pozmeňovákoch aj úpravu, ktorá sa týka teda vzťahu zriaďovateľa a riaditeľa školy a vedenia. Vítam úpravu, ktorú ministerstvo navrhuje pre podnikové školy a keďže máme za to, že ide väčšinou o súkromné podniky, tak chceme, aby takáto istá úprava nediskriminačne platila aj pre súkromné a cirkevné školy. Dokonca nechceme to až v takej plnej miere, lebo je trošku čudné, že pre podnikové školy môže byť aj, aj zástupca riaditeľa školy či blízka osoba riaditeľa nielen štatutárom zriaďovateľa, ale môže byť aj v samosprávnych orgánoch, ako je rada školy. Takže navrhujeme riešenia, ako urobiť to vypustenie ustanovenia o verejnom poskytovateľovi pre cirkevné a súkromné školy z dôvodov, ktoré sme už viacnásobne vysvetľovali, dať to do článku, dať to do § 44 ods. 12, ako budem čítať potom v pozmeňovacom návrhu, kde sú vedené výnimky, na ktorých sa inštitút verejného poskytovateľa neuplatňuje.
Zároveň, ako som povedal, chceme posilniť nástroj pre ministerstvo školstva na zapojenie cirkevných a súkromných zriaďovateľov do toho, čo nazýva ministerstvo dohodu o verejnej službe vo výchove a vzdelávaní. Chceme napríklad vytvoriť teda takú úpravu, aby ministerstvo, keď sa dohodne s týmto zriaďovateľom a ten splní podmienky, muselo túto dohodu uzavrieť, že ju uzavrie, nieže proste niekomu áno, niekomu nie a tam sú naozaj veľmi náročné podmienky, s ktorými sa môžete oboznámiť v tom vládnom návrhu zákona. My ich ešte rozširujeme aj o jedno písmenko, kde navrhujeme doplnenie ďalšieho reálneho prínosu cirkevnej alebo súkromnej školy, ktoré vychádzajú už teraz z príkladov dobrej praxe, kde neverejné školy pomáhajú pri nedostatočnej kapacite verejných škôl. Sám som ako zriaďovateľ za cirkevné školy riešil takúto vec v Hviezdoslavove, kde cirkevná škola slúži, teda ľudia sú za to veľmi vďační tam, kde nemajú verejnú školu.
Ďalej navrhujeme presne v zmysle toho, čo pán minister hovorí, spravodlivosti a férovosti, aby boli poskytnuté, nieže ministerstvo môže, ale poskytne aj veľkým cirkevným zriaďovateľom, veľkých súkromných nemáme, čiže diecéznym školským úradom príspevok na školský úrad. Viete, tieto diecézne školské úrady majú často oveľa viacej škôl, až násobne viacej škôl ako niektoré obecné, ktoré takýto školský úrad financované majú vždy.
Potom také menšie zlepšováky, že myslíme si, že je nadbytočné dávať do zákona povinnosť zriaďovateľa kontrolovať kvalitu stravy. On to urobiť môže, ale prečo by to robiť mal, keď to robí aj regionálny úrad verejného zdravotníctva, keď to robí vedúca školskej jedálne, keď to robí štatutár školy, prečo to stroj- zoštvornásobovať ?To je jednoducho neefektívne.
Veľmi vážna vec je, že sa vo vládnom návrhu zákona pripisuje explicitne zodpovednosť za prípadný havarijný stav v školskej budove zriaďovateľovi. To flagrantne ignoruje vzťahy a pozíciu, kto je vlastník, kto je správca takejto budovy, či náhodou neplatí do cudzieho ten, čo ja viem, zriaďovateľ cirkevnej školy alebo súkromnej školy komerčný nájom aj za tú správu a údržbu, tak sa mu môže ten vlastník vysmiať do očí, lebo zákon je viac ako zmluva, ak napriek tomu bude musieť investovať do cudzieho majetku takýto zriaďovateľ a ešte byť za to, nebodaj, trestno-právne zodpovedný pri nejakej, nejakej škode.
Tiež upravujeme vo vládnom návrhu zákona a dopĺňame ustanovenia o tom, z akých dôvodov môže byť započaté konanie o výmaze, čiže o zrušení nejakej školy alebo alokovaného pracoviska. Nemôže to byť tak, ako je to teraz, vágne odôvodnené závažným porušením predpisov, všeobecne právnych alebo školských predpisov. Uvediem jeden príklad. Medzi závažné porušenie predpisov sa považuje aj zistený nesúlad medzi školským a štátnym vzdelávacím programom. Toto sa objavuje dosť často, tak by bolo na lopate na milosti a nemilosti štátnej školskej inšpekcie a ministerstva, ktorú školu môžu bez pardonu zrušiť podľa zákona. Tiež si myslíme, že je nemúdre, alebo teda až retroaktívne meniť tridsaťročnú prax tých škôl, súkromných, ktoré už existujú, ktoré z úsporných a iných dôvodov majú personálnu úniu medzi zriaďovateľom a vedením školy. Súhlasím s tým, čo povedal pán minister, že treba upraviť situáciu právne následníctvom pre prípad napríklad smrti alebo straty spôsobilosti tejto fyzickej osoby, ale retroaktívne meniť a odoberať im to, do čoho investovali často s pôžičkami, je absurdné, zvlášť keď takúto podmienku ministerstvo absolútne nekladie podnikovým školám, ktoré môžu všetko, ktoré môžu byť personálne, tá istá osoba môže byť zriaďovateľom, riaditeľom, ba aj členom rady školy.
No a teraz ešte v zvyšných minútach pár bodov z toho zákona o financovaní škôl, školských zariadení. Chceme, aby sa pri evidencii výkonov a klientov v centrách poradenstva a prevencie zohľadňoval aktuálny počet a zvyšujúci sa počet výkonov, pretože dnes sú financované podľa stavu z minulého roku, školského či kalendárneho, a jednoducho oni nie sú v takom predvídateľnom stave, ako bežné školy, ktoré k 15. septembru poznajú stav svojich klientov. Čiže alebo chceme, alebo nechceme pracovať na poli duševného zdravia a vieme, že na to dôvody sú. Aj nedávno v Čechách predsa tá dvojnásobná tragédia, streľba, vražda, nebudeme čakať, kým sa takéto excesy budú rozmáhať u nás. Musíme čeliť veľkému problému v mentálnom zdraví a pato-sociologických javov už aj na našich školách. Chceme, aby bolo poskytnuté garantované minimum všetkým školám bez ohľadu na zriaďovateľa, diskriminačné ustanovenie vládneho návrhu hovorí iba o verejných poskytovateľoch a o obecných štátnych školách. Taktiež chceme, aby penalizácia, ktorá je tu oprávnene navrhnutá pri vážnych porušeniach školských predpisov zo strany štátnej školskej inšpekcie zistených, bola však škálovaná, aby tam nebolo zníženie normatívneho príspevku o 15 % pri hocijakom závažnom zistení bez ohľadu na dĺžku trvania, závažnosť toho zistenia, aby tam bolo až 15 %.
Samozrejme vypúšťame návrh zníženia normatívneho príspevku cirkevným a súkromným školám na 20 %, ktorý považujeme za diskriminačný a v rozpore aj s medzinárodnou zmluvou, logikou veci, zároveň aj s nejakým, s nejakým porozumením tomu, čo dnes školstvo potrebuje. Potrebuje týchto nositeľov inovácií, čistých prispievateľov do systému vzdelávania, pretože žiaci na verejných a, pardon, žiaci na súkromných a cirkevných školách sú tí najlacnejší žiaci pre štát a zároveň tieto školy sú najefektívnejším nositeľom inovácií.
Nerozbíjajte, prosím, pán minister, jednotu medzi nimi, medzi zriaďovateľmi a školami štátnymi, cirkevnými a súkromnými, lebo to je kapitál, ktorý sa 15 rokov pracne budoval a teraz hrozí, že váš návrh zákon ho jednoducho likviduje.
Tak na záver chcem vyjadriť, že pokiaľ nebudú naše pozmeňujúce návrhy, ktoré sa kde-tu snažia pomôcť odstrániť a zároveň snažia sa odstrániť fatálne nedostatky s neblahým dlhodobým dôsledkom na fungovanie systému vzdelávania, podporných opatrení, inklúzie, dostupnosti, tak my nemôžeme ani len nehlasovať alebo sa zdržať. Budeme jednoznačne proti, budeme pracovať dlho na tom, aby sme tieto deštrukčné zmeny odstránili z praxe skô... teda zo života, z legislatívy skôr, než prídu do praxe a života.
Myslím, že som načal, ale nedopovedal to s tou dostupnosťou, lebo riešil som len dostupnosť logistickú. Keď sa pozrieme na to, že čo prinesie uplatnenie inštitútu verejného poskytovateľa a teda prípadné zníženie normatívu o 20 %, no tak ak prinesie zvýšenie školného v súčte po deviatich rokoch o minimálne 600 euro, podľa dnešnej výšky normatívu na žiaka a rok, no tak sa, samozrejme, dostupnosť len zníži. Ja viem, že pán minister vložil do paragrafu a interpretuje ho veľmi-veľmi ľúbivo, teda do vládneho návrhu zákona dva paragrafy, že keď si cirkevná škola, napríklad katolícka, upraví v školskom poriadku merateľné kritériá na to, aby zisťovala zhodu sveto... náboženského presvedčenia, rodiny a zamerania školy, tak môžu zobrať takého žiaka aj nad rámec žiakov braných prednostne, tak takéto pravítko nemá ani pápež, nemáte ho, nemáš ho ani ty, pán minister.
Teraz mi, prosím, zastavte čas, prednesiem pozmeňovacie a doplňujúce návrhy. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Dubéci, Martin, podpredseda NR SR
Prosím, zastavte čas, pán poslanec prednesie návrh.

Horecký, Ján, poslanec NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh Jána Horeckého k vládnemu návrhu zákona o školskej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 935.
1. V čl. I § 4 ods. 1 sa v písm. d) za slová „nezisková organizácia" dopĺňajú slová „alebo inou právnou formou podľa rozhodnutia zriaďovateľa".
2. V čl. I § 4 ods. 2 sa slová „ktorým je nezisková organizácia" nahrádzajú slovami „ktorým nie je rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia".
3. V čl. I § 4 ods. 3 znie:
„(3) Škola alebo školské zariadenie, ktoré nie je rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, sa zriaďuje zriaďovacou listinou a vzniká odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zápise do registra. Škola alebo školské zariadenie podľa prvej vety zaniká odo dňa výmazu z registra.".
4. V čl. I § 10 ods.
=====

-----------------------------------------

...organizáciu sa zriaďuje zriaďovacou listinou a vzniká Odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zápise do registra. Škola alebo školské zariadenie podľa prvej vety zaniká Odo dňa výmazu z registra."
4. V čl. I § 10 ods. 3 tretia veta znie:
„Projekt riadenia uchádzača vymenového, vymenovaného za riaditeľa sa po prerokovaní so zriaďovateľom a zapracovaní prípadných pripomienok alebo vyjadrenia zriaďovateľa zverejní na webovom sídle školy alebo školského zariadenia do tridsiatich pracovných dní od vymenovania uchádzača a zverejňuje sa počas výkonu funkcie riaditeľa.”.
5. V čl. I § 10 sa odsek 6 vypúšťa.
Nasledujúce odseky sa prečíslujú.
6. V čl. I § 10 ods. 9 sa vypúšťajú slová: „ alebo ods. 6”.
7. V čl. I § 11 ods. 1 sa slová „Členmi výberovej komisie sú” nahrádzajú slovami „Členmi výberovej komisie pre voľbu riaditeľa školy alebo školského zariadenia, ktorých zriaďovateľom je obec, vyšší územný celok alebo regionálny úrad sú”.
8. V čl. I § 11 ods. 1 písmeno f) znie:
„f) zástupca vecne príslušnej stavovskej organizácie alebo profesijnej organizácie, ak ide o strednú odbornú školu alebo strednú priemyselnú školu alebo spojenú školu, ktorej organizačnou zložkou je stredná odborná škola alebo stredná priemyselná škola,”.
9. V čl. I § 11 ods. 6 písmeno e) znie:
„e) jeden zástupca vecne príslušnej stavovskej organizácie alebo profesijnej organizácie, ak ide o strednú odbornú školu, strednú priemyselnú školu alebo o spojenú školu, ktorej organizačnou zložkou je stredná odborná škola alebo striedna, stredná priemyselná škola.”
10. V čl. I § 11 ods. 8 písmeno f) znie:
„f) jeden zástupca vecne príslušnej stavovskej organizácie alebo profesijnej organizácie, ak ide o strednú odbornú školu, strednú priemyselnú školu alebo o spojenú školu, ktorej organizačnou zložkou je stredná odborná škola alebo stredná priemyselná škola.”.
11. V čl. I § 11 sa odsek 9, pardon, sa za odsek 9 vkladá nový odsek 10, ktorý znie:
„(10) Členov výberovej komisie pre voľbu riaditeľa cirkevnej školy, podnikovej školy alebo súkromnej školy alebo pre voľbu riaditeľa cirkevného školského zariadenia, podnikového školského zariadenia alebo súkromného školského zariadenia menuje zriaďovateľ. Počet členov výberovej komisie minimálne päť a musí byť nepárny.”.
12. V čl. I § 12 ods. 6 znie:
„(6) Ak po opakovanom výberovom konaní cirkevný zriaďovateľ, súkromný zriaďovateľ alebo zriaďovateľ podnikovej školy odmietne vymenovať uchádzača, ktorý sa umiestnil v poradí na prvom mieste, riaditeľa vymenúva zriaďovateľ.”.
13. V čl. I § 13 ods. 6 písm. d) sa slová „ak ide o podnikovú školu” nahrádzajú slovami „ak ide o cirkevnú školu, podnikovú školu alebo súkromnú školu”.
14. V čl. I § 15 ods. 7 a 8 sa slová „ak ide o podnikovú školu” nahrádzajú slovami „cirkevnú školu, podnikovú školu alebo súkromnú školu”.
15. V čl. I § 17 ods. 3 sa slová: „ak ide o podnikovú školu” nahrádzajú slovami „ak ide o cirkevnú školu, podnikovú školu alebo súkromnú školu”.
16. V čl. I § 44 ods. 12 sa dopĺňa písmeno d), ktoré znie:
„d) školy cirkevných a súkromných zriaďovateľov.”.
17. V čl. I sa § 45 až 49 vypúšťajú.
Nasledujúce paragrafy sa prečíslujú vrátane odkazov na ne.
18. V čl. I § 50 ods. 1 znie:
„(1) Ministerstvo školstva uzatvorí s cirkevným zriaďovateľom alebo so súkromným zriaďovateľom materskej školy alebo základnej školy, na jeho žiadosť dohodu o verejnej službe vo výchove a vzdelávaní (ďalej len „dohoda o verejnej službe”), ak je to v súlade s verejným záujmom a jej uzatvorenie má preukázateľný významný spoločenský prínos vo výchove a vzdelávaní a zriaďovateľ splní podmienky pre uzatvorenie dohody.”
19. V čl. I § 50 ods. 2 sa dopĺňa písmeno e), ktoré znie:
„e) poskytovanie činnosti v lokalitách, kde nie je dostupná škola, ktorej zriaďovateľom je obec, vyšší územný celok alebo regionálny úrad, alebo za iným všeobecne prospešným účelom.”.
20. V čl. I sa § 51 vypúšťa.
Nasledujúce paragrafy sa prečíslujú vrátane odkazov na ne.
21. V čl. I § 52 ods. 11 sa slová: „môže poskytnúť“ nahrádzajú slovom „poskytne”.
22. V čl. I § 56 ods. 3 sa písmeno i) vypúšťa.
Nasledujúce písmená sa preznačia.
23. V čl. I § 56 ods. 5 sa na konci textu bodka nahrádza bodkočiarkou a dopĺňajú sa slová „ to neplatí, ak ide o cirkevného zriaďovateľa alebo súkromného zriaďovateľa.“
24. V čl. I § 59 sa odsek 10 vypúšťa.
Nasledujúce odseky sa prečíslujú.
25. V čl. I § 60 ods. 1 znie:
„(1) Ministerstvo školstva začne konanie o zápis neziskovej organizácie alebo organizácie s inou právnou formou spolu s konaním o zápis oprávnenia školy alebo školského zariadenia vykonávať hlavnú činnosť do registra alebo konanie o zápis oprávnenia školy alebo školského zariadenia vykonávať hlavnú činnosť do registra na návrh zriaďovateľa, ktorým je súkromný zriaďovateľ alebo cirkevný zriaďovateľ. Súčasťou návrhu je zriaďovacia listina neziskovej organizácie alebo zriaďovacia listina právnej formy školy alebo školského zariadenia podľa rozhodnutia zriaďovateľa.”
26. V čl. I § 60 ods. 4 písm. b) a c) sa slová „závažne” nahrádzajú slovami „mimoriadne závažne” a v písm. d) sa slovo „závažne, závažné” nahrádza slovami „mimoriadne závažné”.
27. V čl. I § 63 ods. 2 písm. b) a c) sa slová „závažne” nahrádzajú slovami „mimoriadne závažne” a v písm. d) sa slovo „závažné” nahrádza slovami „mimoriadne závažné”.
28. V čl. I sa 80 vypúšťa.
Nasledujúce paragrafy sa prečíslujú.
29. V čl. I 81 sa odseky 12, 13 a 14 vypúšťajú.
Nasledujúce odseky sa prečíslujú vrátane odkazov na ne.
Teraz prednesiem pozmeňujúci a doplňujúci návrh Jána Horeckého k vládnemu návrhu zákona o financovaní škôl školských zariadení (tlač 934).
1. V § 3 ods. 8 sa slová „zvýšených o očakávanú priemernú ročnú mieru inflácie v bežnom kalendárnom roku a v nadchádzajúcom kalendárnom roku“ nahrádzajú slovami „zvýšených o percentuálny nárast počtu klientov a výkonov oproti predchádzajúcemu roku a o očakávanú priemernú ročnú mieru inflácie v bežnom kalendárnom roku a v nadchádzajúcom kalendárnom roku“.
2. V § 9 ods. 1 znie:
„(1) Ministerstvo školstva pri určovaní normatívneho príspevku podľa § 6 pridelí a poskytne finančné prostriedky najmenej vo výške garantovaného minima zriaďovateľovi.“ .
3. V § 14 ods. 4 sa v prvej vete za slová „kalendárny rok" vkladá slovo „až“.
4. V § 14 sa ods. 7 vypúšťa.
Nasledujúce odseky sa prečíslujú vrátane odkazov na ne.
5. V § 14 ods. 10 písm. e) znie:
„e) školy, ktoré nie sú zriadené obcou, vyšším územným celkom alebo regionálnym úradom“.
6. V § 14 sa ods. 14 vypúšťa.
7. V § 15 ods. 1 znie:
„(1) Ministerstvo školstva pridelí a poskytne z kapitoly ministerstva školstva príspevok na dopravu zriaďovateľovi materskej školy alebo základnej školy.“.
8. V § 23 ods. 1 písm. d) znie:
„d) cirkevnej školy alebo súkromnej školy.“.
9. V § 38 ods. 11 písm. a) sa slová „ak ide o podnikovú školu“ nahrádzajú slovami „ak ide o cirkevnú školu, podnikovú školu alebo súkromnú školu“.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.