40. schôdza

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vážený pán predseda Národnej rady, na začiatok, na začiatok, keďže mám dosť času, 37 či 38 minút, na začiatok tiež jedna dáma dneska si našla čas a prišla za mnou a mi hovorí, že musí mi povedať, keď rokujeme o tom hazarde, započula to dakde v médiách, že ona keď vyrastala, tak obidvaja rodičia podľahli hazardu a nebyť toho, že sa o nich začali starať jej starí rodičia, lebo rodičia prišli o všetok majetok a nakoniec skončili na alkohole a zomreli, nebyť toho, že sa starajú o ju a jej súrodencov starí rodičia, tak dneska žobrú niekde na ulici alebo ten jej život vyzerá úplne inak. Takže to je tá správna tvár hazardu.
Primátor, primátor Nitry, ktorý tu sedel v parlamente minulé volebné obdobie, pán Hattas, hovoril, že keď išiel do prvých volieb, tak že 33, tridsaťtri problémov Nitry pomenovali a urobili v Nitre prieskum, čo ľudí najviac trápi. Tak nikdy by nepovedali, že najväčší problém, čo ľudí trápi, je hazard, na tom postavili kampaň, tú kampaň vyhrali a neskôr, myslím, ako prvé mesto na Slovensku začali riešiť problém s hazardom a myslím, že boli v tom aj úspešní. Čiže vy keď tu obhajujete hazard, tak vám chcem dopredu povedať, že na tom sa nič vyhrať nedá. To je čistá prehra. Naozaj toto vám zlomí väz. A to je jedno, či to sú kasína, herne, ľudia to vnímajú, že tam chodia a kazí to, ničí to osobnosti, ničí to rodiny.
Štát, štát keď sa pustí do nejakého biznisu a pustí do toho aj súkromníkov, tak väčšinou je ten štát, čo ťahá za kratší koniec. Najlepšie je to vidieť hádam v zdravotníctve, kde súkromné poisťovne vykazujú zisky, štátne straty, súkromné nemocnice vykazujú zisky, štátne straty. Takto sa asi vie štát starať o svoje biznisy. Možno by som ešte do minulosti pripomenul, že ako fungovali štátne banky, ako to celé padlo a nebyť množstva miliónov, ktoré sa dali na oddlženie a rýchlo že sa to previedlo na zahraničných súkromných správcov, dneska to Slovensko skrachuje. Čiže takéto niečo očakávam aj s hazardom. Nemyslím si, že funkcionári štátu vedia, vedia robiť niečo zodpovedne. Vidíme to na, momentálne asi najviditeľnejšie na štátnych lesoch, kde sa kradne, kde sa predáva, kde sa všetko robí naopak, ako sa má robiť, a nikto s tým nevie pohnúť.
Hovorili ste, že obce, obce a mestá na Slovensku majú silné kompetencie, čo sa týka regulácie hazardu. Majú tak silné kompetencie, že nikde v Európe, alebo v Európe majú jedny z najvyšších kompetencií, čo sa týka regulácie hazardu. Tak to nie je pravda, lebo naozaj keď tá obec chce zakázať ten hazard, tak jej nestačí rozhodnutie zastupiteľstva, nestačí rozhodnutie primátora, ale naozaj, naozaj musí k tomu urobiť ďalšie a ďalšie kroky. Čiže je veľmi ťažko v každej jednej obci, v každom jednom meste zakázať hazard a napriek tomu na základe petícií, na základe podnetov, na základe presvedčenia občanov, že to nič dobré neprináša a prináša to viac zloby ako efektu, tie mestá a obce sú schopné sa vzdať tých príjmov, ktoré z toho majú a nie sú to zanedbateľné príjmy a radšej počúvajú tie rodiny, tie skazené životy a všetko, aby to z toho svojho, svojho mesta dostali preč. Urobia referendum, najvyššia forma demokracie, neviem, čo viacej chcete. Všetci obdivujeme, jak Švajčiarsko funguje. Švajčiarsko funguje na základe referend, na základe toho, že sa rešpektuje najvyššia forma demokracie. A u nás príde a postaví sa minister a povie, nie, my to zmeníme, my to urobíme inak. A to je jedno, aké má argumenty, to je jedno, lebo je jasná otázka, kto je kompetentný rozhodovať v obci alebo v meste, kde žije? Kto má tú kompetenciu? No ľudia, čo v tej obci žijú. A ľudia to môžu robiť cez svojich zástupcov a tí volení zástupcovia ešte urobia navyše to, že urobia referendum! A v tom referende tí ľudia povedia, že to tam nechcú. A príde tu nejaký minister Huliak, 24 hodín aj s cestou na ministerstve, a on sa, nerieši problémy, ktoré na tom ministerstve sú. On sa rozhodol, že ide zachrániť hazard. Posledné kasíno v Bratislave, ktoré by za pár dní skončilo, celý hazard, tí ľudia by nemali kde už chodiť, tak nie, toto ideme zachrániť. A obhajujeme to, obhajujeme to peniazmi v rozpočte. Trápne. Veľmi trápne.
V súčasnosti starostovia, primátori, únia miest, ZMOS aj jednotliví starostovia, primátori, obchodníci hovoria o tom, že trestná činnosť, drobná trestná činnosť sa tak nabaľuje, že už je to neudržateľné a treba s tým niečo robiť. Je to dôsledok trestného zákona, že trestné činy do 700 euro sú len priestupkami, prestalo platiť pravidlo trikrát a dosť a naposledy primátor Krompách a primátor Lipian, ktorý bol donedávna krajský šéf SMER-u, hovorili, že naozaj je to problém, treba s tým niečo robiť. Vy ste sa doteraz hrdili, ako počúvate, ako počúvate mestá a obce, ako počúvate tých svojich ľudí v regiónoch, tak úplne, úplne na to kašlete a hovoríte, že štatistiky nám hovoria niečo iné, že to je len pocitové a neviem čo. Viete, toto je dôležitá vec, lebo keď niekoho okradnú, tak to vie sused, vie to priateľ, vie to každý a vy nevysvetlíte, že to je pocitové alebo že to nie je z dôsledku Trestného zákona a tak ďalej. A prečo to pri tejto príležitosti hovorím? No hovorím to preto, lebo presne to isté je s hazardom. Vy ignorujete rozhodnutia starostov, primátorov. Vy ignorujete rozhodnutia mestských, obecných zastupiteľstiev. Vy ignorujete petície občanov, ktoré tu nazbierali proti hazardu, viac, v stotisícoch sa dajú počítať, ale čo je najhoršie, vy ignorujete najvyššiu formu demokracie, referendá. Miestne a a mestské referendá. A nieže vy ignorujete, vy idete urobiť presný opak. To je obrovská politická odvaha a myslím si, že to je aj politická smrť, lebo toto sa nerobí. Robíme, my sme tu na to, aby sme robili to, čo ľudia potrebujú, a nie opak toho, čo ľudia potrebujú, čo chcú a dajú to jasne demokratickým spôsobom najavo.
Zopár čísel, 313 obcí zakázali hazard alebo o tom rokuje. V roku 2024 Slováci na automatoch prehrali 1,5 mld. euro. Na osobu to vychádza 275 euro a bohatšie štáty s väčšími príjmami prehrali menej. To znamená, naozaj na Slovensku to číslo hovorí, že ten hazard treba obmedzovať a nie ho posilňovať. Česi, krajina, ktorá, s ktorou sme boli spojení a ktorá, ktorá podobné vnímanie sveta má ako my, takisto napriek tomu, že ekonomika je silnejšia, zarábajú viacej, majú väčšie príjmy, napriek tomu na automatoch míňajú menej. Ministerstvo zdravotníctva hovorí, že 3,5 % populácie má problém s hazardom. 3,5 % populácie má problém s hazardom a my tu ideme povedať, že tie kasína budú super, lebo nám zachránia štátny rozpočet. A ministerstvo zdravotníctva hovorí, že 3,5 % populácie má problém s hazardom. Neviem. Z roka na rok viac a viac ľudí je proti hazardu a v minulom roku bola najväčšia vlna zákazov, až v 102 obciach, až v 102 obciach sa zakázal hazard. Čiže Slovensko je čoraz viac presvedčené a geometrickým radom narastá presvedčenie občanov v jednotlivých samosprávach, že hazard je zlý a treba ho na tom území obmedziť. Keď, viete, kto mal najväčší problém s hazardom? Najväčší problém s hazardom majú práve tí najchudobnejší ľudia a keď hovoríme o Nitre, tak ten problém s hazardom bol aj preto, že tam vznikli, vznikol väčší priemysel a v tých montážnych závodov, všetci tí ľudia, čo robili, alebo väčšina tých ľudí robila, tie príjmy nie sú bohvieaké a veľká časť príjmov skončila, skončila v herniach a, samozrejme, následne boli z toho negatívne javy, rozbité rodiny, problém s alkoholom, problém s drogami a podobne.
Ďalej by som upozornil na správu NKÚ. Správa NKÚ, Najvyšší kontrolný úrad sa tomu venoval a upozorňuje, že štátu chýba ucelená koncepcia vrátane prevencie a riešenie závislostí. Čiže my nemáme kompetenciu na riešenie problémov, ktorý nám vytvára hazard, ale my ideme posilňovať hazard. Tak to je, to je úžasné. To je úžasné. A keď vás tak zaujíma ten hazard, tak by ste sa mali pýtať, kto tú koncepciu robí na prevenciu a riešenie závislostí a najprv urobiť tú koncepciu, ako to budeme riešiť, tie dôsledky, a nie najprv vytvárať závislých ľudí a posilňovať závislých ľudí. Ročne na psychiatrických ambulanciách sa hospitalizuje viac ako sto ľudí s diagnózou patologické hráčstvo. Každý rok nových sto ľudí. Kopa ľudí je liečených ambulantne a tých sto ľudí je len preto, lebo nemáme väčšie kapacity. Ročne sa lieči viac ako dvetisíc gamblerov. My ročne liečime dvetisíc gamblerov a pánu ministrovi a jeho tímu sa to asi vidí málo, tak zapracuje na tom, aby sa ten počet zvýšil. Keď štát začne spravovať kasína, tak diabol si môže zobrať dovolenku, lebo robí za neho.
Kto potrebuje vieru v dobro, keď výnos je lepší ako kurz a peklo volá, vitajte v konkurencii. Gratulujem vám k tomu a dúfam, že, dúfam, že občania sa vám odmenia tak, ako sa majú.

.

S faktickou vystúpi pán poslanec Pročko.

Úplne úžasne ste naformuloval problematiku vidieka, Strany vidieka a je priam desivé, že predseda Strany vidieka kašle na to, čo chce vidiek. Áno, ja žijem na dedine pol svojho života a pol svojho života žijem v Bratislave. Ja to tak striedam a môžem naozaj porovnať život na vidieku a je pravda, že tam si ľudia rozhodujú o tom, čo chcú a čo nechcú. Tam si ľudia rozhodujú, že či chcú mať kasíno, či to kasíno tam bude. Tam ľudia naozaj v referende a prípadne v dohode so starostom, po rozumnej dohode si urobia tak, ako chcú oni. Ale Rudolf Huliak, predseda Strany vidieka, so svojimi parťáčikmi štyrmi, tromi, pardon, ide vidieku povedať, čo máte robiť a ako to budete robiť. Budete to robiť, čo ja chcem, Rudo, šéf Strany vidieka. Tak Rudo, šéf Strany vidieka, buď ten vidiek chcete naozaj nechať samostatne žiť, ste pre ten vidiek, ste pre to, aby ten vidiek sa mohol rozvíjať, aby sa mohol rozhodovať. Alebo ste preto, Rudo, že no počúvajte, na tom vidieku, my v tej Strane vidieka vás budeme potrebovať len na to, aby ste nás dostali do parlamentu, hlasujte za nás, dajte nám hlasy vy na vidieku a ja, Rudo Huliak, rozhodnem, kde bude aké kasíno, kto ako bude zarábať a komu dám aké peniaze. Toto je Strana vidieka? Toto je taký populistický projekt, ktorý ste vymysleli, Rudko, že naozaj na rodnej hrude, hrudi idete tvrdo, ale tvrdo makať tým kapitalistickým systémom.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega, ďakujem, že si spomenul NKÚ, lebo naozaj mi nenapadlo pozrieť sa na ich stránku. No, momentálne síce nefunguje, ale mám tu nejaký výcuc. NKÚ upozornilo, že štátu chýba ucelená koncepcia v oblasti hazardných hier. Napríklad v prevencii závislostí a ochrane zraniteľných skupín. Pán minister, neviem, či toto nie je skôr úloha štátu, ako sa zaoberať tým, ako dostať ešte viac peňazí z vrecák chudobných ľudí a ľudí, ktorí sú v núdzi a ktorí naozaj tieto peniaze potrebujú a paradoxne ich míňajú práve v kasínach, či práve toto by nemala byť úloha vášho ministerstva, urobiť ucelenú koncepciu v oblasti hazardných hier? Ďalej NKÚ uvádza, že vo viac ako 900 prípadoch došlo k zániku možnosti uložiť sankciu pre porušenie zákona o hazardných hrách, pretože kompetentný úrad, Úrad pre reguláciu hazardných hier, nekonal včas. Tak tuná tiež mi taká myšlienka napadá, že či práve nemala byť urobená nejaká analýza efektívnosti výberu sankcií, o koľko štát vlastne prišiel a o koľko nemusí prísť, ak by Úrad pre regulácie hazardných hier konal včas a efektívne? Ak by ste naozaj posilnili kompetencie možno a možno efektivitu kontrol tohto úradu, miesto toho, aby ste uvažovali nad nejakou komorou, ktorá bude rozdávať, predávať, obchodovať s licenciami, akokoľvek to už nazveme, pretože tam vidím práve priestor na to, že budú zo štátu unikať peniaze, pretože mať moc rozdávať, rozhodovať, predávať licencie je naozaj veľmi, veľmi chúlostivá záležitosť. A asi teraz skončím a podám slovo ďalej.

Vďaka za slovo.
Vlado, neviem, či si si to všimol pred tvojím vystúpením, v tej faktickej pán minister pred malým momentom povedal, že žiadne rušenie VZN, ale tak neznie otázka, hej? Tak neznie otázka. Tá otázka znie inak. Ak má 30. októbra skončiť licencia napríklad tej spoločnosti PERIX, ktorú si aj ty spomínal vo svojom vystúpení, ktorá v bratislavskej, v Bratislave prevádzkuje kasíno Monaco, a na jej konci by to kasíno malo zavrieť v duchu všeobecne záväzného nariadenia mestského zastupiteľstva o umiestnení herní a kasín, tak otázka znie, že či bude minister ignorovať rozhodnutie obyvateľstva Bratislavy a mestského zastupiteľstva? Lebo ak nechce ísť proti tomu VZN-ku, tak štát by nemal prebrať toto kasíno automaticky, hej? Takže poďme sa pýtať, kým nedostaneme odpoveď, že či Tipos preberie toto kasíno, áno alebo nie, lebo ak toto kasíno po 1. novembri bude pokračovať, tak sa vlastne pán minister prezradí sám seba, že tento zákon bol písaný na objednávku. A potom, že kto tu má to telefónne číslo na lobistov a koho, komu lobisti volajú. Tak znie tiež otázka.

Ja si osobne myslím, že oni to prebijú zákonom a tým pádom oni nepotrebujú rušiť žiadne VZN-ká, lebo to prebijú zákonom, zákon má väčšiu silu a ešte obce a mestá budú musieť meniť VZN-ká, lebo budú v rozpore so zákonom, takže asi tak sa to vyrieši.
Ale ja, ja sa tak zamýšľam, že koalícia tu mala poslanca Šalitroša, ktorý hovoril, že po Trestnom zákone sa musel ísť vyvracať. Ja predpokladám, že tak ako vždy, všetci za to zahlasujú a potom čakám, po pár mesiacoch, keď už vlastne sa vymania z toho, že koľkí, koľkí v rozhovore povedia, že sa po tom zákone museli ísť vyvracať, lebo naozaj pri tomto zákone je na to silný dôvod.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, dovoľte aj mne vystúpiť k tejto problematike, ktorá nie je zdravotnícka, ale aj je zdravotnícka, pretože sa rozprávame o duševnom zdraví, takže je celkom prirodzené, že chcem povedať tiež zopár, zopár vecí k tejto, k tejto problematike. Najprv by som chcel povedať, že aký je vlastne úmysel, aký je úmysel tohto zákona? Mnohí ste tu už to pomenovali, vždy sa to opakuje a ja dúfam, že to bude zaznievať ešte zas a znova, aby všetci, aj tí, ktorí to počúvajú alebo zapnú rozhlas, televíziu a tak ďalej, to počuli viackrát, z viacerých úst, aby sme jasne vyzliekli pána ministra donaha, o čo sa tu vlastne hrá.
Keď ideme, keď ideme, keď ideme hovoriť o tom, že tieto hazardné hry nám prinášajú určité zdroje a do nášho štátneho rozpočtu príde možno 350 mil. eur, ale to nás nemôže tešiť, prosím pekne. To nás vôbec nemôže tešiť, že prichádza 350 mil. eur z hazardných hier. To hádam nemyslíme vážne, veď predsa, koľko stoja rozvrátené rodiny, koľko stoja rozpadnuté rodiny, koľko stoja ožobračené rodiny, koľko stoja zmeny správania, zmeny duševného zdravia týchto ľudí, ktorí sú patologickými hráčmi? Výpadok z pracovného procesu napríklad, keď nebudú pracovať, zhoršené duševné zdravie. Koľko nás to toto stojí? Nie je to oveľa, oveľa viac, ako tých 350 mil., ktoré dostaneme z tohto hazardu? Veď práve to si treba vždy zvážiť, že čo sú, čo sú príjmy, ale aké sú výdaje, a tie výdaje v rámci hazardných hier sú, som presvedčený o tom, oveľa, oveľa vyššie.
Pán minister, vy ste tu niečo hovorili o tom, že veď 250-tisíc eur dávame na liečebne, že aká to je super suma. No koľko to je 250-tisíc eur, veď to je 680 eur denne. To máte čo, na šesť ľudí, ktorí sa liečia v tých liečebniach? Veď to je nič, to je smiešne takýto argument vôbec použiť. To je úplne smiešne. Ak by vám naozaj išlo o nejakú reguláciu, aby sme chceli vyregulovať celý tento systém, tak napríklad mohli ste sa pozrieť do Rakúska. Existuje tam niečo také, koľko môže byť maximálne hracích automatov na počet obyvateľov. Tisícdvesto obyvateľov maximum jeden hrací automat. Čo by to znamenalo pre Slovensko? Maximálne 4 500 hracích automatov. No keby ste s niečím takým prišli, že chcete to limitovať, neviem, koľko ich máme teraz už presne a bolo ich aj 20-tisíc, neviem presne, koľko ich je teraz, ale určite ich máme viac ako 4 500. Tak povieme, dobre, ten pán Huliak naozaj chce pre tento štát, pre našu spoločnosť urobiť niečo dobré, ale, žiaľ, s týmto vy s tým neprichádzate, vy neprichádzate s nejakým takýmto riešením, ktorý by postupne obmedzoval toto patologické hráčstvo.
Rovnako neprichádzate s tým, čo sme hovorili my. Veď tie dane majú aj výchovný charakter, preto sme chceli navýšiť, nie preto, že chcem mať peniaze z týchto špinavých, tieto špinavé peniaze, že niekoho nútime hrať, alebo je závislý a potom dáva peniaze do štátneho rozpočtu, ale preto, aby to nerobil, aby to robil stále menej a menej, aby sme mali stále menej a menej ľudí, ktorí majú duševné problémy, ktorých vlastne výsledok sú rozvrátené rodiny a tak ďalej. Čiže pýtam sa, o tom sa ani nemusíme baviť, že vlastne tieto hazardné hry majú nejaký pozitívny efekt, o tom sa fakt nemusíme baviť.
Poďme sa pýtať ďalej, chceme viac zdrojov? To som takisto povedal, že toto sú peniaze, ktoré nám voňajú? To sú peniaze, ktoré chceme naozaj mať, ktoré chceme používať, využívať? Oveľa viac nás stoja tie kolaterálne poškodenia rodín a všetkého ostatného, čo som spomínal. Chceme regulovať hazardné hry? Teraz som spomínal, že nie. Keby ste chceli regulovať hazardné hry, prídete s nejakým rozumným, racionálnym riešením, ako som spomínal, zaregulujete to na počet obyvateľov. S tým ste vôbec neprišli.
Takže čo? Chceme zachrániť končiace firmy? To, čo tu spomínali viacerí kolegovia, to opakujem ešte raz. Vy chcete zachrániť končiace firmy, toto je dôvod skráteného legislatívneho konania, zarezanej rozpravy, toho, že sa ponáhľame neskutočným spôsobom, aby sme to už mali rýchlo za sebou, že tu v noci teraz stojíme. Dve firmy, Gematic, Perix, už tu boli spomínané, koniec ich licencií je 31. 10., ich koniec sa blíži, oni to vedia, oni to vedia a preto vás presvedčili. Hej, pán minister, urobme nejakú prešmyčku, dohodnime sa nejakým spôsobom, však to zoberte na seba vy, lebo nám to mesto už zakázalo, my už tu nemôžeme byť, ale keď to zoberiete vy na seba, tak sa potom možno dohodneme. Možno potom nám to prenajmete, lebo ja som presvedčený o tom, že štát predsa, odkiaľ bude mať tie automaty, odkiaľ bude mať nejaké priestory, kde ich má prevádzkovať, veď to je tak okaté, pán minister, to je tak okatý biznis, ktorý tu idete robiť. Som presvedčený o tom, že vy to prenajmete. Po 1. 11. to bude prenajaté tým istým firmám, tým istým prevádzkovateľom, ktorí to robia doteraz.
Toto je za tým, vážené kolegyne, vážení kolegovia a počúvajúci, toto je za tým. A tu vás treba vyzliecť donaha a ja dúfam, že ďalší kolegovia budú tu opakovať to isté, pretože tu je hlavný problém. Mestské zastupiteľstvo, hovorili sme tu, jednoducho sa tuná uzhodli obyvatelia, že nechcú tu mať kasína a toto rozhodnutie, že jednotlivé licencie zanikajú, má efekt. V roku 2000 tu bolo vyše 100 kasín v Bratislave, v roku 2023 už ich tu bolo len 69 a teraz bola snaha, aby ich tu bolo ešte menej, ale cez túto vašu národnú, národnú agentúru Tipos vy tu idete zabetónovať, aby ich tu bolo opäť toľko, koľko ich bolo, aby nič nezaniklo, aby sme nezredukovali tieto kamenné herne. Toto je za tým, pán minister, to nie sú nič, žiadne osobné ataky, toto je realita a my s ňou nemôžeme, samozrejme, súhlasiť. Monaco, Olympic, čo, z akého dôvodu vlastne vy trváte na tom, aby tu boli. Takže ešte raz opakujem, preto je tu tento zhon, preto tu musíme všetci sedieť a útrpne pozerať, s čím, s akým nešťastím ste prišli. Rád by som bol, aby ste povedali tú vašu reakciu.
A ešte jednu si neodpustím poznámku, tu ste spomínali o tom, očkovacia lotéria, to akí gangstri tuná boli. So všetkým, keď si pozrieme, 30 mil. sa minulo na túto očkovaciu lotériu. Ja nie som zástancom očkovacej lotérie, ale keď už bola, tak tieto peniaze sa minuli ľuďom, ktorí sa dali zaočkovať, 46-tisíc ľudí sa zaočkovalo práve preto, že chcelo vstúpiť do tejto lotérie, to nie sú rozdávané peniaze na firmy, ktoré z toho profitujú, to boli peniaze priamo viazané. A viete, prečo sa urobila tá očkovacia lotéria? Pretože ľudia ako pán Fico a ostatní sa nechceli dať zaočkovať. Lebo sme tu mali očkovanie na úrovni 40 % a už sme nevedeli, akým spôsobom zabezpečiť, aby to očkovanie bolo väčšie, tak sa vymýšľalo kadečo, možno aj hlúposti, ale toto je hlavný dôvod. Takže vy tu neporovnávajte neporovnateľné veci. Buďme normálne objektívni a používajme korektné argumenty.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister a predovšetkým vážená verejnosť, sme v prvom čítaní návrhu zákona, ktorý nám vláda predkladá pod zámienkou konsolidácie verejných financií a zefektívnenia regulácie hazardu. Dovoľte mi však hneď v úvode povedať, že tento dôvod je falošný. Tento zákon nie je o konsolidácii a nie je ani o zodpovednej regulácii hazardu. Tento zákon je arogantnou a cynickou ukážkou klientelizmu, šitý horúcou ihlou na mieru konkrétnemu podnikateľskému subjektu, ktorý má zachrániť pred dôsledkami demokratického rozhodnutia občanov a ich samospráv. Je to zákon, ktorý zneužíva štátny podnik na súkromné ciele a ignoruje obrovské spoločenské škody, ktoré hazard pácha na našich rodinách a komunitách.
Oficiálnym dôvodom na predloženie tohto návrhu a na jeho prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní majú byť údajne značné hospodárske škody, ktoré by štátu hrozili. Tento argument je nielen zavádzajúci, je to priam urážka inteligencie každého občana tejto krajiny. Ako si ďalej povieme, aj na číslach ukážeme, tieto údajné škody sú zanedbateľné a priam smiešne v porovnaní s rozsahom plytvania, ktorého sme svedkami. A najmä v porovnaní s reálnymi, nevyčísliteľnými škodami, ktoré hazard spôsobuje. Pravým a neskrývaným cieľom tejto novely je záchranná operácia pre súkromný biznis. Na tento biznis zneužijú štátnu akciovú spoločnosť Tipos. Predložená novela je legislatívnym nástrojom, ako obísť vôľu státisícov občanov a rozhodnutia 209 miest a obcí, ktoré sa rozhodli hazard na svojom územní nemať. Je to priamy útok na princípy subsidiarity a samosprávy. Podstatou tohto legislatívneho paškvilu je nový § 36, konkrétne jeho odseky 4, 6 a 7. Tieto zdanlivo technické ustanovenia vytvárajú mechanizmus, ktorého jediným cieľom je udržať pri živote kasína, ktoré by inak zanikli. Dovoľte mi rozobrať tento zámer krok za krokom, aby každý pochopil, o aký podvod na občanoch sa tu jedná.
Po prvé, návrh zákona vytvára úplne nový inštitút, tzv. dohodu o zámere prevziať individuálnu licenciu. Ak prevádzkovateľ kasína, ktorému zostáva do konca platnosti licencie menej ako tri mesiace, uzavrie takúto dohodu so štátnymi Tiposom, platnosť jeho končiacej licencie sa automaticky predlžuje o šesť mesiacov. Toto je bezprecedentný zásah do právnej istoty. Obyčajná dohoda o zámere má silu zmeniť platnosť administratívneho rozhodnutia zastaviť plynutie zákonných lehôt.
Po druhé, po tomto umelom predĺžení podá Tipos na Úrad pre reguláciu hazardných hier žiadosť o súhlas s prevzatím licencie. A tu prichádza zlatý klinec. Po udelení súhlasu úradom, za ktorý sa mimochodom zavádza nový správny poplatok 150-tisíc eur, a čo jasne ukazuje, že vláda s týmito obchodmi počíta, sa prevzatá licencia neobnovuje na štandardné obdobie, ale jej platnosť trvá ďalších šesť rokov. Dámy a páni, toto nie je náhoda, toto je dokonale načasovaný plán. Dôkazom je samotný dátum navrhovanej účinnosti zákona – 27. október 2025. Ako už aj moji kolegovia spomenuli, ale ja to opäť zopakujem, prečo práve tento dátum, odpoveď je verejne známa a bola predmetom mojich predchádzajúcich vystúpení. Koncom októbra 2025, konkrétne 31. októbra, vyprší licencia poslednému veľkému kasínu v Bratislave prevádzkovanému spoločnosťou Perix, s. r. o., v obchodnom centre Danubia. Táto licencia by za normálnych okolností zanikla bez náhrady, pretože hlavné mesto Bratislava na základe masívnej občianskej petície podpísanej najprv 136-tisíc ľuďmi a neskôr ďalšími 104-tisícmi občanov prijali všeobecné záväzné nariadenie, ktorým hazard na svojom území zakázalo. Tento zákon je teda priamym výsmechom týmto ľuďom. Je to až 240-tisíc podpisov. Aby bola ilúzia dokonalá, novela v § 36 ods. 7 pridáva požiadavku, aby takto prevzaté kasíno bolo do 12 mesiacov premiestnené do hotela definovaného štandardu. Toto nie je opatrenie na zvýšenie kvality, ale marketingový trik, ktorý má celú túto operáciu zabaliť do pozlátka podpory cestovného ruchu, čo náhodou spadá priamo do portfólia tu predkladajúceho ministra. Nehovoriac o ďalších možných vplyvných hráčoch, ktorí majú vo svojom portfóliu nejaký hotel. Možno majú tiež prsty v tomto návrhu.
A keď tu minister hovoril o lobistoch, tak ja tu v tomto návrhu vidím lobistov aj z hazardu, aj z hotelierstva. Je to len dymová clona, ktorá ma zakryť skutočnú podstatu záchranu biznisu za každú cenu. Kľúčovým nástrojom na realizáciu tohto plánu má byť národná lotériová spoločnosť Tipos. Zlatá sliepka, ktorá znáša zlaté vajcia. Len niekomu sa tých zlatých vajec máli. Podnik, ktorý by mohol byť výkladnou skriňou zodpovedného podnikania v štátnych rukách, sa pod touto vládou zmenil na netransparentnú politickú trafiku a peňaženku na financovanie spriaznených osôb a organizácií. Zatiaľ čo vláda berie peniaze pracujúcim a živnostníkom v mene konsolidácie, cez Tipos sa milióny eur rozlievajú na základe politických a kamarátskych väzieb.
Dovoľte mi pripomenúť len niekoľko príkladov tohto nehospodárneho a účelového nakladania s verejnými prostriedkami, na ktoré som upozorňovala už pri rozprave ku konsolidačnému balíku. Tieto dary nie sú náhodné, tvoria jasný a čitateľný vzorec politického klientelizmu. Pozrime sa teda na tento katalóg hanby. Očovská folklórna hruda 15-tisíc eur. Je to podujatie folklór v rodisku ministra Huliaka. Aeroklub Očová 5-tisíc, do leteckého klubu v rodisku ministra, kam chodí lietať aj prezident Pellegrini. Základná škola v Očovej 14 950 eur na kroje, rodisko ministra Huliaka. Obec Korytárky 7-tisíc eur na detské ihrisko. Masarykov dvor na Vígľaši 15-tisíc, to je agroturistický areál, ktorý tiež navštevuje pán minister, je to na Podpoľaní. Fórum sociálnej spravodlivosti 13 600 eur na projekt na ochranu kultúrnych hodnôt. Subjekt, ktorý dostal túto dotáciu alebo teda dar, je prepojený na stranu ministra. Združenie zamestnávateľov vo vodnom hospodárstve, ak ste o ňom nepočuli, tak ho počujete teraz prvýkrát možno, dostane 15-tisíc eur na vydávanie časopisu. Predsedom tohto združenia je nominant SNS na ministerstve životného prostredia. Slovenská únia Slavica dostane 10-tisíc eur, predseda je tajomníkom strany ministra Huliaka. Športový klub Dovalovo 15-tisíc eur, predseda je podpredsedom strany ministra Huliaka. Spoločnosť manažéra Attilu Végha 15-tisíc eur. Odmena za politickú podporu, za pózovanie na predvolebnom guláši v Očovej.
Tento zoznam by mohol pokračovať, pretože každý deň tieto dary pribúdajú. Vidíme tu jasnú podporu obcí, organizácií a podujatí, ktoré sú priamo alebo nepriamo napojené na ministra športu, jeho stranu a jeho politických spojencov. To sú tie zlaté vajcia, o ktorých som hovorila, že nám tento Tipos znáša. Takto sa verejné prostriedky nevyužívajú na verejnoprospešné účely, ale na kupovanie si politickej priazne a odmeňovanie lojálnych kamarátov. Pretože práve spoločnosť Tipos je tá, ktorá funguje ako politická peňaženka a tejto spoločnosti teraz ideme zveriť prevádzkovanie kasín. Odvetvie s extrémne vysokým rizikom korupcie, prania špinavých peňazí a vplyvu organizovaného zločinu. Naozaj máme vložiť takto kontroverzný biznis do rúk ľudí, ktorí toto dopustia? Ak by nestačil pohľad zvonku na to, ako sú prostriedky Tiposu zneužívané, máme k dispozícii aj alarmujúce svedectvo priamo zvnútra spoločnosti.
Anonymný list zamestnancov adresovaný niektorým poslancom odhaľuje obraz totálneho rozkladu, politických čistiek a manažérskeho chaosu. Zamestnanci v liste opisujú situáciu v spoločnosti ako neudržateľnú. Hovoria o nepriateľskej atmosfére, o šikane, o vytváraní nátlaku, o zadávaní úloh v nerealizovateľných termínoch. Píšu o tom, ako si nadriadení prisvojujú prácu svojich podriadených a najzávažnejšie sú však informácie o politizácii a paralýze firmy. Vedenie sa podľa zamestnancov zaoberá najmä lustráciou politickej príslušnosti a riešením toho, kto je kým dosadený. Procesy, ktoré kedysi fungovali, sú dnes neefektívne a chaotické, pretože vedenie ignoruje interné predpisy, ktoré sú v súčasnosti neraz protichodné. List hovorí aj o konkrétnych zlyhaniach a porušeniach zákona. Spomína únik osobných údajov tretích osôb, porušovanie ochrany osobných údajov zamestnancov a podozrivo čisté bezpečnostné previerky zmluvných partnerov. Najviac alarmujúce je tvrdenie, že vybrané zmluvy sú zo strany vedenia zadávané ako príkaz, bez možnosti v nich čokoľvek zmeniť, a to najmä s ohľadom na ich zákonnosť či ekonomickú výhodnosť pre spoločnosť. Zamestnanci priamo potvrdzujú, že existujú zmluvy, ktoré musia byť pripravené a podpísané bez ohľadu na ich dopady pre spoločnosť. Toto svedectvo dokonale zapadá do obrazu, ktorý vidíme zvonku. Politicky motivované dary a zmluvy nie sú len výsledkom zlého rozhodnutia, sú produktom systému, v ktorom politický príkaz stojí nad zákonom aj zdravým rozumom.
Tento list nie je len sťažnosťou nespokojných zamestnancov, slúži aj ako varovanie. Varovanie, že štát sa chystá zveriť mimoriadne citlivú a rizikovú oblasť do rúk organizácie, ktorá je vnútorne rozvrátená, politicky ovládaná a v ktorej podľa jej vlastných ľudí dochádza k porušovaniu základných princípov etiky a zákonnosti.
Nakoniec sa vráťme k pôvodnému argumentu vlády k údajným značným hospodárskym škodám, ktorým má tento zákon zabrániť a pre koho ho drzo pretláčajú cez skrátené legislatívne konanie. Tento argument je nielen falošný, ale aj hlboko cynický, pretože úplne ignoruje skutočne obrovské škody, ktoré hazard pácha na našej spoločnosti. Iniciatíva Zastavme hazard vo svojom liste presne vyčíslila, o akých značných škodách sa tu bavíme. Ak by kasíno v bratislavskej Danubii na konci októbra skončilo, výpadok na odvodoch do štátneho rozpočtu za zvyšné dva mesiace v roku 2025 by predstavoval približne 136-tisíc eur. Opakujem, 136-tisíc eur. Pre takéto číslo sa tak ponáhľajú. To je suma, za ktorú si toto ministerstvo kúpilo tento rok tri služobné autá. Toto má byť tá hrozba pre stabilitu verejných financií, ktorá si vyžaduje skrátené legislatívne konanie a pošliapavanie vôle občanov. Absurdné. Skutočné hospodárske škody sú totiž úplne inde. Sú v nákladoch na liečbu patologického hráčstva, ktoré platíme my všetci zo zdravotného poistenia. Sú v sociálnych dávkach pre rodiny, ktoré sa vinou závislosti jedného člena prepadli do chudoby. Sú v nákladoch na riešenie kriminality, exekúcii, bezdomovectva a tisícov osobných rodinných tragédií. Minulý rok prehrali Slováci v hazardných hrách 1,45 mld. eur. To sú peniaze, ktoré chýbajú v rodinných rozpočtoch, ktoré mohli byť použité na vzdelanie detí, na bývanie, na spotrebu, ktorá by podporila reálnu ekonomiku. Namiesto toho skončili vo vreckách prevádzkovateľov hazardu. A vláda teraz prichádza s návrhom, ktorý má tento odtok peňazí z rodín nielen udržať, ale prostredníctvom štátneho podniku ho priamo legitimizovať a organizovať.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh zákona, ktorý máme pre sebou, je v príkrom rozpore s verejných záujmom. Je to ukážkový príklad klientelizmu, arogancie moci a cynizmu, ktorý nemá v slušnej a demokratickej spoločnosti miesto. Zhrňme si fakty. Je to zákon, ktorý, po prvé, bol predložený pod falošnou zámienkou odvrátenia značných hospodárskych škôd, čo je čistý výmysel. Po druhé, vytvára účelový právny mechanizmus šitý na mieru konkrétnym podnikom, aby ich zachránili pred zánikom, ktorý im hrozí na základe legitímneho a demokratického rozhodnutia samosprávy. Po tretie, ignoruje a pošliapava vôľu státisícov občanov vyjadrenú v petíciách a vôľu viac ako 200 samospráv vyjadrenú zákazmi či výraznými obmedzeniami hazardu na svojom území. Po štvrté, zveruje nové, rozsiahle právomoci do rúk štátnej spoločnosti Tipos, ktorá je podľa množstva dôkazov zneužívaná na politické a kamarátske financovanie a podľa svedectiev vlastných zamestnancov je v stave krízy. Po piate, ignoruje obrovské sociálne a ekonomické náklady, ktoré hazard spôsobuje, a stavia štát do pozície aktívneho beneficienta na ľudskom nešťastí. A autori ešte aj arogantne zaškrtnú, že to nemá vplyv na manželstvo a rodinu.
Preto vás vyzývam, kolegovia z vládnej koalície, ktorí ešte máte zvyšky svedomia a zodpovednosti voči občanom, ktorí vás sem zvolili, odmietnite tento amorálny návrh zákona, je škodlivý pre Slovensko, je škodlivý pre ľudí na Slovensku. Dnes nerozhodujeme len o technickej novele, rozhodujeme o tom, či bude na Slovensku platiť právo a vôľa občanov, alebo záujmy úzkej skupiny podnikateľov s politickým krytím. Rozhodujeme o tom, či štátne podniky majú slúžiť verejnosti, alebo ako peňaženky pre politické strany. Vyzývam vás preto, odmietnite tento návrh, postavte sa na stranu občana, samospráv a zdravého rozumu. Postavme sa proti klientelizmu a arogancii moci.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Natália, celý čas som ťa počúval, opäť trefné. Samozrejme, rozumiem, že pán minister Huliak asi to nepočúval, ale len aby som pripomenul to, čo si povedala. Anonymný list z Tiposu, kde šikanujú zamestnancov Tiposu, je tam nátlak a nastala tam doba našich ľudí. Takže sme v deväťdesiatych rokoch. O morálnosti sa ani baviť nemôžeme, lebo to, čo tu priniesla SNS, či je to kultúra, či je to cestovný ruch, je len symbol zlyhania tejto vlády. A mňa to mrzí, lebo nielen ja, ale boli tu kopec inštitúcií, oblastné, krajské organizácie, univerzity, všetci sa tešili, že práve toto ministerstvo vznikne. Čo urobilo ministerstvo od svojho vzniku? Nič. Takže samozrejme s tebou súhlasím, klamú a som presvedčený o tom, že tento zákon, to, ako je podaný, to, ako ide proti samosprávam, porušuje Ústavu Slovenskej republiky, porušuje ústavu a kompetencie samospráv. A ja verím tomu, že pán prezident si vypočul dobre túto rozpravu a tento zákon nepodpíše a keď to podpíše, tak budeme konať.
Takže aby som nezabudol, ak sa schváli aj tento zákon, tak minimálne pôjde proti, minimálne pôjde proti komunálnym poslancom súčasnej vládnej koalícii SMER-u, HLAS-u, SNS a potom budem hovoriť aj tým občanom, aj tým komunálnym poslancom, že poďakujte sa vládnej garnitúre.
Ďakujem.