43. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda.
Ja by som sa chcel opýtať, pretože váš kolega, ktorý tu riadil schôdzu, pán Gašpar, dal upozornenie pánovi Pročkovi. Ja sa chcem opýtať, aby uviedol, čo konkrétne bolo vo faktickej Jozefa Pročka za hranicou slušnosti.
Ďakujem pekne.

Dobre a pán poslanec Dostál ho už predniesol, takže beriem na vedomie a budem sa ním zaoberať.
Ďakujem pekne. O tri minúty pokračujeme v prerušenom rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorý uvádza pán minister, o skrátenom legislatívnom konaní, ktorý uvádza pán minister vnútra.

(Prestávka. Po prestávke zaznievanie gongu.)

Budeme pokračovať v rokovaní schôdze k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Podľa toho, kde sme skončili, bol prihlásený o slovo, ale nevidím tu zatiaľ spravodajcu, pán Svoboda, ak ma počujete, kde ste? Tam je, dobre. A navrhovateľ? Aha, tak je tu aj pán minister. Vy ste bol, pán spravodajca, tam svietite na tabuli, chceli ste vystúpiť? Nie. Takže nasleduje ... (Predsedajúci prevzal interný telefonický hovor.)
Takže konštatujem, že išlo o chybu systému. To prihlásenie ešte patrilo do predchádzajúcej tlači.
Nasleduje vystúpenie písomne prihláseného pána poslanca Spišiaka.
Máte slovo, nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1122.)

Vážené kolegyne, kolegovia, vážený predsedajúci, dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k predmetnému rokovaniu.
Rokujeme o návrhu o skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Tu je hneď jeden veľký paradox, z čoho vidieť, o čo tu v podstate navrhovateľom ide. Lebo doteraz platí právna úprava o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, zákon o ochrane. Teraz ideme rokovať o úrade. Čiže čo z toho vyplýva? Ako keby ten úrad bol dôležitejší, ako tá samotná ochrana. Čiže doteraz platí zákon o ochrane oznamovateľov, v rámci ktorej je ten úrad na to určený len ako jeden z prvkov tej samotnej ochrany oznamovateľov. Teraz je zrazu dôležitejší ten úrad, lebo ten treba zmeniť, lebo ten úrad je zrejme iný, ako si ho predstavuje vládna moc. Čiže to je jeden taký paradox, že úrad je dôležitejší ako samotná ochrana. Malo to byť nazvané zákon o ochrane, keď už, oznamovateľov, a keď tak veľmi chcú, tak aj tých obetí. Ochrana je dôležitá a nie úrad, ktorý tú ochranu v podstate len sprostredkováva.
No a teraz k tým dôvodom na skrátené legislatívne konanie. Už tu bolo dnes povedané veľa o tom, že tie dôvody v podstate neexistujú. Tie, ktoré sú napísané, sú, tu už boli viackrát vyvrátené. Ja sa ich snažím následne vyvrátiť tiež, ale v prvom rade by som sa chcel venovať tomu nepísanému dôvodu, ktorý tu už dvakrát aj odznel z pléna, že v podstate chcú zabrániť tomu, navrhovatelia zákona chcú zabrániť tomu, aby tento úrad alebo tá ochrana oznamovateľov nebola zneužitá buď politicky alebo nejak inak, neobjektívne a aby táto ochrana nechránila napríklad obvinené osoby, tak ako to tu bolo prezentované, že tá ochrana neni na to, aby chránila účelovo povedzme aj obvinené osoby z trestnej činnosti.
No tak teraz sa budem snažiť vysvetliť, že nie tento úrad, ktorý tu chcú zrušiť a zaviesť nejaký iný čisto z organizačných dôvodov, je na vine kvôli tej poťažne predpokladanej neobjektívnosti, preto, lebo nie ten úrad poskytuje ochranu oznamovateľom. Ten úrad len zprocesuje toho občana, ktorý nahlási nejakú protispoločenskú činnosť. Rozhodnutie o tom vynesie prokurátor. Prokurátor a nie ten úrad. Ten úrad len zprocesuje túto celú situáciu, čiže prokurátor aj v prípade tých obvinených policajtov, o ktorých je tu reč, pridelil prokurátor.
No a teraz čo sa stalo? Minister vnútra chcel alebo zaumienili si, že týchto obvinených policajtov postaví mimo výkon služby, čiže prijme voči nim určité personálne opatrenie, ktoré zo zákona môže vykonať, zákon mu to nezakazuje, obzvlášť, ak sa jedná o obvinené osoby. Ďalej je potrebné vydokladovať aj to, že prečo tieto obvinené osoby by mohli nepriaznivo vplývať alebo rušiť alebo mariť samotný proces, trestný, v tej veci, v ktorej sú obvinení. No minister podľa zákona, keďže tieto osoby, títo policajti dostali štatút chránenej osoby prokurátorom, nie úradom, prokurátorom, mohol aj v zmysle súčasne platnej legislatívy vykonať personálne opatrenie so súhlasom Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, so súhlasom. No a tento minister vnútra Matúš Šutaj Eštok nepožiadal o tento súhlas. Sám svojvoľne rozhodol a postavil a prijal personálne opatrenie.
Čiže ako by som to mohol ešte lepšie povedať, neumožnil tomu úradu, aby prejavil svoju objektivitu, lebo ak by bol požiadal ten úrad, možno ten úrad by mu dal ten súhlas. Krútite hlavou, prečo si myslíte, že by nedal? Prečo? Prečo si to myslel ktokoľvek? Ten úrad bol nezávislý, objektívny a takto nemohol, nebolo mu umožnené jednoducho prejaviť túto objektivitu a nestrannosť a zákonnosť, lebo jednoducho ten minister nepožiadal ten úrad. To mu vytýka aj súd. Za prvé, nepožiadal úrad. Zrejme nevedel asi konkrétne dôvody. To, že sú obvinení, je len jeden predpoklad. Druhý predpoklad, že budú mariť alebo nepriaznivo vplývať na to vyšetrovanie, v ktorom sú obvinení. A toto mal napísať aj do toho personálneho opatrenia. To je druhý dôvod, prečo súd zrušil ten personálny rozkaz. Za prvé, že nepožiadal a za druhé nezdôvodnil, prečo tak urobil, okrem toho, že sú teda obvinení.
Čiže minister vnútra Matúš Šutaj Eštok je sám na vine, že tu existuje pochybnosť o nezaujatosti a objektivite Úradu na ochranu oznamovateľov. To je ten problém a kvôli tomu tu teraz riešime zrušenie celého úradu, lebo minister vnútra nedal ani len šancu tomu úradu byť objektívny. Čiže kto je tu na vine tej celej problematiky? Ten, ktorý porušil alebo nebral v úvahu zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Automaticky sa berie, ako keby tento úrad bol neobjektívny a slúžil niekomu inému, či už politikom, alebo inému, len nie zákonu a zákonnosti a spravodlivosti. Samotná príčina je minister vnútra. Čiže toľko k tomu nepísanému dôvodu, prečo sa tu má zrušiť, meniť, transformovať alebo akokoľvek ináč zákonne postaviť ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
No a teraz k tým dôvodom, ktoré sú napísané v dôvodovej správe. Už tu bolo povedané, že exis... proste neexistujú tie dôvody, aby spĺňali zákonom predpokladané podmienky na skrátené legislatívne konanie. Jednoducho neexistujú, lebo jedna z nich je bezpečnosť, ohrozenie bezpečnosti či už štátu, občanov. Neexistuje také nebezpečenstvo teraz, že by sme to museli riešiť v skrátenom legislatívnom konaní. Kto konkrétne je v takom ohrození, v nebezpečenstve momentálne, že to je potrebné takto urobiť? Nikto. Čiže druhý dôvod, značné hospodárske škody, bezprostredne hroziace, ak sa skrátene takýto zákon neprijme. No aké škody tu bezprostredne hrozia, že vzniknú? Nevzniknú. Skôr opak je pravdou. Nehovorím, že bezprostredne môžu vzniknúť, ale plynutím času môžu v prípade, že osoby, ktoré majú požívať ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, tak konať nebudú, lebo nebudú dôverovať tomuto novému inštitútu. Ich doteraz existujúce práva a uznané ako oznamovatelia protispoločenskej činnosti sú v značnej miere ponížené. Je to nevyvážené. Teda navrhuje sa to nevyvážene. Posilňujú sa práva tých, proti ktorým v podstate chcú oznamovať tú protispoločenskú činnosť. Takže je zvýšené riziko, že tak nebudú konať, lebo nebudú sa cítiť tak bezpečne a chránení, ako sa cítili doteraz.
Čiže ak berieme v úvahu povedzme tú korupciu, o ktorej tu je celý deň reč, tak tou korupciou, nevyváženým hospodárením so štátnym rozpočtom, ako sme tu už videli pred chvíľou, dve miliardy v tendroch a v iných tendroch nevyvážených, zrušených a dopredu pripravených, môžu nastať tie škody. Môžu. Čiže nie zabráni sa škodám, ale skôr sa otvorí nejaká cestička k vzniku ďalším škodám.
No a ten posledný dôvod, ktorý zákon predpokladá pre skrátené legislatívne konanie je ohrozenie ľudských práv a slobôd. Čiže už tu pán Dostál vysvetlil, že koho ľudské práva a slobody budú ohrozené tým, ak sa tento zákon neprijme v skrátenom legislatívnom konaní, čiže ihneď. Tých oznamovateľov, ktorí doteraz oznamovali, alebo tých, ktorí by chceli oznamovať, len zvažujú teraz, čakajú na nový zákon, že im dá viac kompetencií, viac ochrany alebo tým, proti ktorým podávali oznámenia tí oznamovatelia protispoločenskej činnosti.
Pán minister vnútra tu hovoril, že zároveň je potrebné vyvážiť tento systém a posilniť práva zamestnávateľov, že to je jeden z dôvodov, posilniť práva zamestnávateľov, aby mohli sa odvolať, proste aby mali vyššie právomoci na svoju obhajobu proti oznamovateľom protispoločenskej činnosti. No konkrétne, ja som pôsobil pred tým, ako som prišiel sem do tohto pléna, ako riaditeľ bezpečnosti vo firme Slovnaft a tam som mal na starosti aj koncepciu a systematické riešenie týchto problémov oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ja viem, že poctivo podnikajúca firma, obzvlášť taká firma, ktorá má, ktorú, v ktorej je konateľom niekto iný a nie majiteľ a je tam viac konateľov a rôznych riaditeľov, ktorí majú personálnu a ekonomickú štatutárnu právomoc, tak majiteľ takejto firmy práve uvíta, ak existujú ľudia, ktorí sú ochotní oznámiť protispoločenské aktivity činnosti zamestnancov jeho firmy, a to obzvlášť preto, lebo firme, ktorá je podozrivá z trestnej činnosti, je možné vzniesť obvinenie v zmysle trestnoprávnej zodpovednosti právnickej osoby, ak proti tomuto tá firma nemá žiadny, ako by som to nazval, vyviňujúci prostriedok, nejakú účinnú ľútosť alebo niečo obdobné, jak pri daňovom úniku, že jaj, pardon, vyplatím to a hotovo. Nemá. Raz keď je obvinená, tak musí znášať celý trestný proces a obvinenie a obžalobu a nakoniec aj trest.
Jediná možnosť, ako sa z tohto vymotať, je dopredu identifikovať protispoločenskú činnosť, konkrétne nejakú trestnú činnosť, nahlásiť páchateľa a jednoznačne preukázať, že nie firma je vinná, firma identifikovala osobu, ktorú pácha, ktorá pácha trestnú činnosť, a oznámila ju orgánom činným v trestnom konaní. No a na toto je úplne najlepší občan zamestnanec, ktorý nahlási, ak sa takéto niečo v jeho okolí deje. Čiže poctivo hodlajúci podnikať podnikatelia, majitelia firiem jednoducho vítajú takúto možnosť a nieže im to uberá na nejakých právach. Jedine podvodné firmy, založené na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti, daňové úniky, karuselové, takéto firmy a takíto majitelia sú nervózni z toho alebo predpokladajú, že im môže ublížiť oznamovateľ protispoločenskej činnosti.
No a teraz takýchto firiem, takýchto podnikateľov práva chce navrhovateľ tohto zákona chrániť, zvyšovať ich práva? Podľa mňa je to nevhodné, nemiestne a je to presne tak, ako sa tu deje od samého vzniku tejto koalície. Začalo to programovým vyhlásením vlády, kde ani jednou vetou sa nehovorí, že v akej forme a intenzite chce bojovať s organizovanou kriminalitou. Čo sa týka korupcie, korupcia je v programovom vyhlásení pomenovaná, že je nebezpečný protispoločenský jav, ale trestno-procesné postihy korupcie sú podľa programového vyhlásenia vlády na hrane porušovania ľudských práv a slobôd. Čiže korupcia sa má riešiť len školeniami, inštruktážami alebo nejak obdobne, len nie výlučne trestno-procesnými metódami, čiže stíhaním páchateľov korupcie. Následne trestné kódexy novelizované jednoznačne v prospech páchateľov alebo teda strany obhajoby v neprospech poškodených, ako aj orgánov činných v trestnom konaní. Následne všetky skrátené legislatívne konania, ktoré sme tu absolvovali, v podstate všetky znižujú úroveň demokracie, rušia nezávislosť, nezávislo predpokladaných inštitúcií, štátnych, a teraz dokonca veľmi dôležitý prvok, ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a teda zároveň ešte aj obete trestných činov, kde sa hovorí len o úrade, nie o merite ochrany tých obetí. O tom sa nehovorí. Takže neexistujú dôvody na skrátené legislatívne konanie. Dokonca som tu vyvrátil aj ten nepísaný dôvod, kvôli ktorému to celé akože je, zabezpečiť objektivitu úradu preto, lebo tú samo, to samotnú, to samotné pochybenie alebo predpoklad, že nebol objektívny, zapríčinil minister vnútra konaním v rozpore so zákonom. To je dôležité, nie úrad, nie pani predsedníčka Dlugošová úradu, ale minister vnútra nepožiadal a neodôvodnil tú svoju personálnu politiku a to mu vytkol aj súd, lebo zrušil personálne rozhodnutie. Čiže nevedel nájsť tie dôvody? Preto nepožiadal ten úrad? Zrejme nie, lebo ináč by to napísal do toho personálneho rozkazu a nemusel byť ten rozkaz zrušený. Takže toľko.
A ešte chcem povedať aj to, že tu sa veľa hovorí o korupcii, nahlasovaní korupcie. Občan alebo osoba, ktorá má informáciu, že je páchaná trestná činnosť alebo protispoločenská činnosť, tak ju prioritne nemá hlásiť na tento úrad, ale orgánom činným v trestnom konaní, alebo iným orgánom presadzujúcich právo, kompetentným konať v danej veci. Čiže taká osoba môže byť rovno oznamovateľ trestnej činnosti. Ak je to nevyhnutné pre trestné konanie, môže byť utajený svedok, môže byť obyčajný svedok, môže byť dokonca, ak sa jedná o korupciu, nasadený súdom, určený ako agent, ak tá korupcia ďalej prebieha, ukončiť ten proces odhaľovania a dokazovania ako agent, lenže všetky tieto inštitúty tvoria určitú formu nebezpečenstva pre túto osobu vo svojom pracovnoprávnom vzťahu, a to je ten problém. Preto bol uzákonený, uzákonený princíp ochrany takýchto oznamovateľov, aby neboli perzekvovaní, aby procesno-právne, pracovno-právne mali istotu. Toto je dôležité, a nie úrad. Okrem toho, nie ten úrad udelil štatút chráneného, chránenej osoby, ale prokurátor a minister vnútra ten úrad nepožiadal. Možno ten úrad by rozhodol tak, že nech sa páči, máte dôvody na personálne riešenie, tak môžete ho riešiť.
Takže ešte raz, prosím tých, čo to predkladajú, nech to ešte raz zvážia a nech radšej s týmto niečím sem nechodia, lebo tu bola reč o hanbe, že aby sme neboli osobní, tak ja budem osobný sám voči sebe. Ja cítim obrovskú hanbu pomaly, že som tu v tomto pléne už celé volebné toto obdobie a počas mojej prítomnosti nemôžem robiť nič, len tu čosi povedať, aj tak sa všetko urobí tak, jak sa chce... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vymazať prázdny rámček

Pán poslanec, vyčerpali ste čas, ktorý vám bol určený. Konštatujem, že máte jedného prihláseného s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Vančo.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Jaro, ďakujem za tvoje vystúpenie. Ja by som na to trochu nadviazal, lebo všetko, čo hovoríš, sú fakty a ja si pamätám, že minister vnútra bol v danom čase, keď sa rozhodoval, že čo urobí vlastne v čurillovcami, či ich postaví mimo službu, alebo nie, bol na tomto výbore a my sme mu tam hovorili, že je povinný požiadať Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti o súhlas s akýmkoľvek rozhodnutím, personálnym, ktoré sa týka týchto ľudí, ktorí vlastne dostali túto ochranu. Čiže on si bol vedomý, že tú ochranu majú. Bol si vedomý aj tej povinnosti, v zákone je napísaná jasne. Napriek tomu sa rozhodol, že ich postaví mimo službu a tým pádom, že obišiel ten úrad, tak porušil zákon. To je jednoznačné. A hovoria to aj súdy, ale to sme vedeli.
Máme tu teraz podobný prípad. Zase budeme cez skrátené legislatívne konanie riešiť návrat horalkového paragrafu. Tiež sme hovorili, nech nerobia s novelami trestných zákonov to, čo robili a, bohužiaľ, ich chyby budú, dôsledky ich chýb budú znášať ľudia, bežní ľudia, tak ako to bolo a je to v prípade noviel Trestného zákona, že sa zvyšuje kriminalita, znižuje sa bezpečnosť a pocit bezpečia ľudí na Slovensku, tak v prípade deštrukcie tohto Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti sa utrpí spravodlivosť na Slovensku, utrpia ľudia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou na faktické pán poslanec Spišiak.