43. schôdza

Ďakujem pekne za otázku.
Myslím si, že si dovolím použiť slová podpredsedu vlády a ministra obrany Roberta Kaliňáka, ktorý sa včera veľmi správne spýtal: Ak má byť nejaký Bombic vo väzbe siedmy mesiac, ako je možné, že ľudia to, čo vykrikujú na tribúnach, tí ľudia, ktorí robia to, čo robia, dnes požívajú absolútnu ochranu orgánov činných v trestnom konaní? (Potlesk.) Všetci títo ľudia požívajú ochranu orgánov činných v trestnom konaní.
Pán generálny prokurátor, sedem mesiacov držíte, sedem mesiacov človeka vo väzbe za to, že povedal nejaké extrémne výrazy. Za to sa vo väzbe sedem mesiacov naozaj sedieť nemá. Ale to je, samozrejme, zodpovednosť orgánov činných v trestnom konaní.
Pán poslanec, ja som veľmi rád, že sme sa rozhodli 17. novembra zorganizovať v Nitre naše podujatie. Kto pozeral oslavy 17. novembra, presne videl základný rozdiel. Vždy som bol presvedčený o tom, že demokracia je dobrá forma vládnutia za predpokladu, že najlepší súťažia s najlepšími o najlepšie myšlienky. Pýtam sa, aké myšlienky prichádzajú z tábora, ktorý jačal na tribúnach 17. novembra o násilí a o arogancii, o tom, ako nás treba pozatvárať a zadupať pod zem? Ak je toto alternatíva, tak si bude musieť slovenská verejnosť v roku ´27 vybrať, či chce takúto alternatívu, alebo chce niečo iné.
Ako je možné, že je tu nejaká politická reprezentácia, ktorá hovorí, že dve tretiny Slovákov sú hlúpi ľudia? Ako je možné, že tu je politická reprezentácia, kde niekto rozpráva, že slovenská ekonomika ťahá dole celú európsku politiku? Ako je možné, že blízki rodinní príslušníci doslova vyžierajú fondy opakovane? To sú státisícové úniky, státisícové úniky. A namiesto toho, aby ste sa k tomu priznali, tak sa pýtate hlúpu vec, že odkade máme informácie. No veľmi jednoduché. Požiadal som ministra spravodlivosti, aby spároval faktúry s ministerstvom kultúry a mali sme to za pol hodiny. Zobrali sme faktúru a zistili sme, že pani Šimečková štyrikrát tú faktúru otočila, možno šesťkrát, lebo ani Boh nevie, kde všade ešte o tie peniaze žiadala.
Pokiaľ ide o tieto veci, ktoré sa týkajú násilia, hrubosti, stačí, ak si spomenieme, kto stál pri tom chlapcovi, ktorý písal tie nechutnosti na zem v Poprade, veď to bola poslankyňa Progresívneho Slovenska. Ten chlapec tam asi nebol iba tak sám za seba. Asi nie sme naivní a vieme si predstaviť, že možno dostal pár eur na marišku a tak namaľoval, čo chcel na ten chodník, samozrejme, pretože takáto motivácia je vždy veľmi veľká.
Nenechajme sa, prosím, zastrašiť. Nenechajme. Ja viem, že doba je ťažká, nám blikajú všetky semafory, že môže prísť ďalší útok na ústavného činiteľa, lebo to je výsledkom ich práce. Aj útok na mňa bol výsledkom ich práce. Veď to nebol náš človek, to bol ich človek, ktorý to urobil. Preto zostaňme v réžii, ktorú sme ukázali v Nitre. My hovorme o tolerancii, hovorme o tom, ako rešpektovať iný názor, lebo tu sa iný názor, samozrejme, nerešpektuje, to je jediný správny názor, ktorý existuje. Hovorme o mieri a hovorme o skutočnej demokratickej súťaži najlepších o najlepšie myšlienky. My sme na takúto súťaž pripravení, oni na to ani zďaleka pripravení nie sú.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem predsedovi vlády za jeho účasť na hodine otázok.
A budeme pokračovať otázkami na členov vlády a respektíve generálneho prokurátora. Opäť boli otázky vyžrebované.
Prvá otázka je od pani poslankyne Lucie Plavákovej a otázka znie na ministra spravodlivosti pána Suska:
„Vážený pán minister, viete vysvetliť, čo je na súčasnej právnej úprave nedostatočne efektívne vo vzťahu k ochrane obetí trestných činov?"
Nech sa páči, pán minister, čas na vašu odpoveď.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážená pani poslankyňa, respektíve panie poslankyne, lebo tá druhá otázka bola od (reakcia z pléna), vážená pani poslankyňa, respektíve panie poslankyne, keďže druhá otázka bola od, tá istá, od pani poslankyne Števulovej.
Súčasná právna úprava ochrany a odškodňovania obetí trestných činov trpí najmä tým, že táto agenda je len jednou z mnohých úloh ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a pri množstve iných povinných činností ministerstva nie je možné venovať odškodňovaniu obetí takú mieru odbornej pozornosti, akú si táto oblasť naozaj zasluhuje.
Vybavovanie žiadostí je dnes limitované aj obmedzené personálnymi kapacitami ministerstva a, ako včera odznelo aj v rozprave, túto agendu v súčasnosti na ministerstve zabezpečuje len niekoľko zamestnancov, ktorí to robia popri svojej inej činnosti. Napriek tomu chcem zdôrazniť, že túto agendu v takomto nastavení zvládame a chceme sa úprimne poďakovať kolegom, ktorí ju vykonávajú napriek tomu, a to sa, verím, zhodneme, že špecializácia zamestnancov výlučne na obete trestných činov, teda aby sa tejto problematike venovali na sto percent, nielen čiastočne popri iných úlohách, môže priniesť kvalitatívne zlepšenie. A práve to je cieľom pripravovanej zmeny. Je prirodzené, že tým, ktorý sa venuje agende naplno, dosiahne viac, než ľudia, ktorí jej môžu venovať len časť svojej kapacity.
Vytvorením nového úradu, ktorého jednou z dvoch hlavných úloh bude práve odškodňovanie obetí trestných činov, sa táto situácia, myslím si, zásadne zlepší. Agenda bude na novom úrade plnohodnotne a personálne zabezpečená. Nový úrad umožní nielen špecializáciu odborníkov výlučne na túto oblasť, ale aj systematickú metodickú činnosť pre obete a ich právnych zástupcov. Jednoducho povedané, vytvárame priestor na to, aby sa agenda odškodňovania stala prioritou, aby bola vykonávaná efektívnejšie a aby obete dostávali takú podporu, akú si zaslúžia.
V oblasti ochrany obetí je stále veľa čo zdokonaľovať od procesov až po samotné mechanizmy pomoci. Je to priestor, ktorý si žiada nielen čas, ale aj sústredenú odbornú pozornosť.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa má na vás aj doplňujúcu otázku.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa chcela spýtať, keďže sme sa to pýtali tu, nedostali sme tiež odpoveď, ktorá s týmto súvisí, že ako konkrétne teda prebehne presun tejto agendy, koľko personálnych kapacít je s tým spojených, kto konkrétne to bude vykonávať, lebo podľa návrhu zákona, ktorý prerokovávame, prechádzajú na nový úrad iba zamestnanci Úradu na ochranu oznamovateľov. Čiže či to budú robiť oni. A keď nie, tak kto to bude robiť, koľko to bude ľudí, koľko je na to vyčlenených finančných prostriedkov a z akého rozpočtu sú tieto prostriedky vyčlenené a ako dlho tento proces bude trvať? Pretože účinnosť má nastať vyhlásením. Čiže ako presne je zabezpečený prechod tejto agendy na nový úrad vrátane personálneho a finančného zabezpečenia?
Ďakujem.