43. schôdza

Pán poslanec Krajčí, nielenže neexistujú dôvody na to, aby sa tak rýchlo rokovalo o tomto návrhu zákona, ale neexistujú ani žiadne legitímne dôvody na to, aby sa vôbec rokovalo o takomto návrhu zákona, lebo legitímnym dôvodom nie je snaha vládnej koalície zbaviť sa súčasnej predsedníčky úradu pani Dlugošovej, a to je v skutočnosti jediný dôvod, prečo sa tento návrh predkladá alebo bol predložený do parlamentu. A myslím si, že viacerí vystupujúci rozobrali na skrutky to odôvodnenie a na tom odôvodnení či už skráteného legislatívneho konania, alebo samotného návrhu zákona nesedí ani ň, vôbec nič. Ešte aj generálny prokurátor im to opakovane pripomína, že neboli dôvody na skrátené legislatívne konanie a nesedia ani tie dôvody, ktoré predkladatelia hovoria o tom, že idú zefektívniť ochranu obetí trestných činov. Vôbec nie. Ochrana obetí trestných činov sa týmto nijako nezefektívni, nie je žiadny dôvod, prečo by po tejto legislatívnej zmene mala byť efektívnejšia ako doteraz. Rovnako ochrana oznamovateľov sa o nich nezefektívni, naopak, je hrozba, že sa (sálou sa rozzvučala hlasná hudba), naopak, je hrozba, že sa ochrana oznamovateľov výrazne oslabí a je hrozba, že sa aspoň dočasne oslabí aj ochrana obetí trestných činov.
Čiže máme tu návrh zákona, ktorého výsledkom bude v skutočnosti presný opak, čím sa jeho potreba zdôvodňuje.

Ďakujem, pán poslanec Marek Krajčí. Veľmi správne si povedal, že zmyslom tohto zákona je odstránenie súčasnej predsedníčky úradu a vychádza to vlastne aj, aj zo samotného znenia zákona, podľa ktorého všetci zamestnanci úradu pokračujú ďalej vo svojej agende na svojich miestach s výnimkou vedenia, čiže nepostupuje sa rovnako, ako napríklad v prípade guvernéra NBS, ktorý aj po uplynutí funkčného mandátu zastáva svoju funkciu až do zvolenia nového. Tuto sa naozaj veľmi poponáhľali a dali si záležať na tom, aby dňom zrušenia úradu zaniklo miesto aj súčasnej predsedníčke.
A odcitujem aj § 7 ods. 6, ktorý len potvrdzuje to, že tento úrad ani zďaleka nebude nezávislý, a teda citujem: "Funkciu predsedu úradu podľa tohto zákona vykonáva odo dňa účinnosti tohto zákona do zvolenia prvého predsedu úradu zástupca štatárneho orgánu (štatutárneho orgánu, pozn. prepis.), ktorého vymenuje predseda Národnej rady. Za zástupcu štatárneho orgánu možno vymenovať osobu, ktorá spĺňa tie základné podmienky." Čiže kým sa komisia, odporučí Národnej rade nejakého kandidáta, bude to určite trvať zopár týždňov. Všetci veľmi dobre vieme, že o dva týždne by sa mala táto schôdza skončiť, ďalšia začne začiatkom januára, čiže naozaj je tu priestor vyše dvoch mesiacov, kedy bude na čele úradu človek, ktorého si vyberie sám a osobne predseda Národnej rady a podpredseda strany HLAS Richard Raši.
Takže toľko na margo nezávislosti tohto úradu. A, samozrejme, aj ďalší zvolený predseda alebo predsedníčka úradu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ale my počkáme, ak ich vyrušujeme. Kľudne.
Ondrej Dostál privolal nebeské chorály, lebo už ani nebo sa nevie pozerať na to, čo sa tu deje. Ďakujem ti, Ondrej.
Marek, ty si tam spomínal, že predseda parlamentu vymenuje dočasného šéfa tohoto úradu. A dnes sme tu počúvali v rozprave, že oni vymenujú čestného, spravodlivého človeka z ľudu, ktorý bude chrániť záujem bežných občanov, ktorý bude statočný, ktorý bude naozaj plniť zodpovedne vedúcu úlohu strany a Roberta Fica, aby Slovensko prosperovalo a naďalej bolo na druhom mieste v korupcii od vrchu.
To smiešne, čo tu dnes predvádzali a predvádzajú počas vystúpení moji opoziční, teda koaliční kolegovia, je naozaj len taká obhajoba tohto zločinu, ktorý sa tu deje, lebo len zločin, zločinec si chce zabezpečiť, aby nemohol niekto naňho podať oznámenie a následne prokurátor aby ho nechránil. My sme to tu už zažili už pri Trestnom zákone a zažívame. A ja mám len takú naozaj prosbu, aby tie nebeské chorály, ktoré zazneli pri Ondrejovi Dostálovi, sa im dostali aj do hlavy a každú minútu im tam zvonili a spievali, prebuďte sa, prebuďte sa.

Ďakujem pekne za faktické poznámky ako reakcie na moje vystúpenie.
A áno, súhlasím, Jožo, s tebou, že vymenujú niekoho, kto určite nebude nezávislý a za tých tridsať dní porobí všetko, čo treba porobiť. Pomstí všetkých ministrov a gaunerov, ktorí to budú potrebovať a úrad potom začne fungovať tak, ako si predstavujú a všetko v tejto krajine bude v najlepšom poriadku. Samozrejme, podľa gusta tejto vlády, ale my všetci vieme, že ide to naozaj len k horšiemu po novele trestných kódexov, teraz tu prichádza ďalšia rana pre demokraciu a právny štát v našej krajine a toto je niečo, na čo upozorňujeme a verím, že tento boj, ktorý tu zvádzame už teraz piaty deň, najmä poslanci opozície, verím, že minimálne bude mať silnú odozvu vo verejnosti, že o tom, že to vnímajú voliči a všetci, ktorým záleží, kam táto krajina naša smeruje, a že si to budú minimálne vedieť potom správne rozhodnúť vo voľbách. Myslím, že prieskumy verejnej mienky aj hovoria o tom, že mnohí ľudia aj v súčasnej vládnej koalícii neberú dobre to, akým spôsobom spravujú túto krajinu.
Ďakujem.

Ďalší v poradí, ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Lackovič, ale nevidím ho v sále, konštatujem, že prepadá v poradí. Nasleduje pani poslankyňa Bajo Holečková, ani tá nie je prítomná v sále, takže aj tá prepadá v poradí. Je tu pán poslanec Sabo, ktorý už raz prepadol. Takže konštatujem, že stráca možnosť vystúpiť v rozprave, obdobne pán Lackovič, ktorý prepadá druhýkrát, alebo nie je prítomný druhýkrát v sále stráca možnosť vystúpiť. A to platí aj pre pani poslankyňu Bajo Holečkovú. Môžem teda skonštatovať a vyhlásiť, že všeobecná rozprava je skončená. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Neviem. Pán spravodajca vieme, kedy by sme mali hlasovať? Kedy máme hlasovať? Takže zajtra o 17-tej hodine. Nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, pardon. Takže ešte vyhlasujem päť minútovú hygienickú prestávku.
Budeme pokračovať v rokovaní. Návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh vlády má parlamentnú tlač 1114.
Prosím ministra spravodlivosti pána Borisa Suska aby návrh vlády odôvodnil, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážený páni poslanci.
Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám Návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ďalej len návrh na skrátené legislatívne konanie. Návrh na skrátené legislatívne konanie predstavuje nevyhnutnú reakciu na nárast deliktov proti majetku. V uplynulých mesiacoch sme boli svedkami šírenia naozaj agresívnej a často krát klamlivej kampane proti vláde Slovenskej republiky ktorá vytvorila mylný dojem že drobné krádeže nevedú k žiadnym následkom pre ich páchateľov. Tento skreslený obraz právnej reality priamo prispel k rastu takýchto protiprávnych konaní. Súčasne však sme na rozdiel od iných krajín kde takisto narastá kriminalita ako vyplýva zo štatistík aj jednotlivých obchodníkov s ktorými sme boli v rokovaniach aj samotného policajného zboru narastá narastá a zvyšuje, zvyšuje sa agresivita páchateľov najmä voči pracovníkom obchodu alebo súkromným bezpečnostným službám V niektorých prípadoch išlo o fyzické útoky s použitím nebezpečných predmetov, čo zásadne zvyšuje riziko pre život a zdravie obyvateľov. Tu sme takisto boli častokrát svedkami mylnej a zavádzajúcej kampane jednotlivých subjektov vrátane, vrátene niektorých predstaviteľov aj samospráv, ktorí častokrát konštatovali prostredníctvom médií, že niektoré konania nie sú vôbec postihnuteľné pri tom tak ako ich prezentovali tak sú trestnými činmi aj boli pred novelizáciám trestných kódexov aj po nich v tom prípade sa nič nemenilo čiže trestnými činmi naďalej zostávali napríklad častokrát používané argumenty ohľadom vlámaní do pivníc a podobne. Čo je trestný čin tak či tak bol aj predtým aj je aj teraz bez ohľadu na výšku škody, či napríklad podávanie alkoholických nápojov mládeži, ktoré takisto aj aj aj jedna významná mimovládna organizácia jej predstaviteľ pán Danko na internete prezentoval, že takéto konanie nie je trestným činom respektíve trestným činom je až vtedy, ak hodnota alkoholu dosiahne 20-tisíc eur, čo je absolútny nezmysel a klamanie a zavádzanie verejnosti, čo vlastne podporovalo podporovalo jednotlivých páchateľov k tomu, aby sa cítili nejakým spôsobom, spôsobom beztrestne a a zvyšoval to najmä agresivitu jednotlivých páchateľov. Čiže na tieto skutočnosti sme nejakým spôsobom museli zareagovať a dôsledky tohto, tohto vývoja presahujú rámec bežných priestupkov a priamo sa dotýkajú pocitu bezpečia občanov a ochrany ich majetku a celkového verejného poriadku, a preto si tento stav vyžadoval rýchlu legislatívnu reakciu, ktorá by mala posilniť právnu istotu a umožniť efektívnejšie postihovať aj opakované protiprávne konania, pretože práve v rámci alebo čo sú poznatky a informácie najmä od obchodníkov tak takýchto konaní a agresívneho správania sa dopúšťajú naozaj recidivisti. Pokiaľ ide o samotnú recidívu, sami dobre viete, že už v predchádzajúcom volebnom období, keď predkladali návrh zákona, zmeny, zmeny trestného zákona predchádzajúca vláda, vtedy v tomto návrhu zákona boli takisto bol tento paragraf trestného činu krádeže o opakovanom postihovaní recidívy, bol tak isto navrhnutý vypustiť, mali sme za to, že bola všeobecná zhoda na tomto dokonca aj my sme zahlasovali v prvom čítaní za tento zákon, a tak isto aj v rozprave v prvom čítaní k novelizáciám trestných zákonov, kde my sme s touto, s týmto ustanovením priamo do Národnej rady neprišli ale po rozprave v prvom čítaní, kedy aj z rodov terajšej opozície boli predložené niektoré výhrady smerujúce k tomu, aby sme práve toto ustanovenie vypustili. Tak sme to potom v druhom čítaní, prostredníctvom Ústavnoprávneho výboru vypustili z trestného zákona. Ukázalo sa, že práve toto vypustenie recidívy a následná násilná kampaň o tom, že priestupky na tomto úseku nie sú vôbec postihnuteľné a že takýto páchatelia môžu vyviaznuť bez trestu, posilnili jednotlivých páchateľov k takejto opakovanej trestnej činnosti, respektíve protiprávnej činnosti a preto bolo na to potrebné urýchlene zareagovať a preto, preto skrátené legislatívne konanie. Pokiaľ ide o jednotlivé opatrenia, ktoré sa snažíme nastaviť či už v samotnom, samotnej tejto novelizácii trestného zákona respektíve v nasledujúcich právnych predpisoch ako je priestupkový zákon ako je zákon o probácii a mediácii, ktorý je v pripomienkovom konaní, a ktorý v krátkej dobe bude predložený. Bude nastavovať ďalšie parametre, ďalšie opatrenia na to, aby sa k takýmto, k takýmto skutkom nedochádzalo. Respektíve, aby sme ich vedeli čo najviac minimalizovať. Takže návrh bol schválený vládou a ako opatrenia na nevyhnutné, na stabilizáciu situácie, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a podporu predloženého vládneho návrhu na skrátené legislatívne konanie a k tým ďalším opatreniam sa potom vyjadrím a prednesiem ich pri predkladaní prvého čítania. Ďakujem pekne.

Ďakujem pán minister, teraz dávam slovo členovi Ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Richardovi Glückovi aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania Návrhu vlády vo výbore.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného uvedeného návrhu v Ústavnoprávnom výbore.
Predseda Národnej rady pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru. Ústavnoprávny výbor návrh prerokoval na 109-tej schôdzi a odporúčal Národnej rade návrh vlády na skrátené legislatívne konanie schváliť. Týmto uznesením ma zároveň výbor poveril aby som sa pri rokovaní o tomto návrhu, aby som pri rokovaní o tomto návrhu plnil úlohy spravodajcu a informoval o výsledku rokovania Ústavnoprávneho výboru a určil poslancov Plevíkovu, Eliáša, Gašparoviča, Lučanského, Čellára a Gašparoviča za náhradníkov spravodajcu. Pán predsedajúci prosím otvorte rozpravu.

Ďakujem pán spravodajca. Otváram rozpravu, konštatujem, že do rozpravu ja 13 písomných prihlášok v takomto poradí: za kluby SAS pán poslanec Dostál, po ňom pani poslankyňa Bihariová za Progresívne Slovensko a potom v poradí poslanci ako pani poslankyňa Kolíková, Plaváková, Števulová, pán poslanec Grendel, Hlina, Vančo, Dušenka, Šípoš, Spišiak, Jakab a Lackovič.
Takže začína pán poslanec Dostál. Nech sa páči.
Pripraví sa pani poslankyňa Bihariová.

Vážený pán minister, Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia. Dovoľte aby som vystúpil k návrhu vlády o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
===== ... vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Sú v zásade dva možné prístupy k tomuto návrhu na skrátené legislatívne konanie. Jedným je z pozrieť sa na to, či naozaj sú alebo nie sú dané dôvody pre skrátené legislatívne konanie, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, teda skutočné dôvody. A druhou možnosťou je pozrieť sa na tie dôvody, ktoré uvádza vláda v návrhu, ktorý nám predložila a ktorý pán minister spravodlivosti Susko a ďalší predstavitelia vlády aj dlhodobo komunikujú. Pretože ako to už býva, tak to, čo vláda napíše do nejakého materiálu, sa nie vždy zhoduje s tým, aká je skutočnosť. Doteraz sme rokovali o návrhu zákona, ktorým sa má zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov a vláda v písomnom odôvodnení tvrdí, že dôvodom je to, že je inštitucionálne rozdrobená ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti a ochrana obetí trestných činov a že tým sú ohrozené práva oznamovateľov a obetí, a preto treba opäť v skrátenom legislatívnom konaní zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov, zmeniť ten zákon a dať inštitucionálne dokopy ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a ochranu obetí trestných činov. V tomto prípade zjavne toto nie je skutočný dôvod, skutočný dôvod je snaha zbaviť sa predsedníčky úradu Zuzany Dlugošovej, tak to aj priznali niektorí vystupujúci vrátane momentálne pána predsedajúceho podpredsedu Národnej rady Tibora Gašpara.
A rovnako je to aj v tomto prípade, že tie skutočné dôvody nie sú v zhode s tými dôvodmi, ktoré sú deklarované v materiály, ktorý nám písomne odovzdala vláda a ktoré tu prezentoval pán minister spravodlivosti. Tak najprv, obvykle to robíme naopak, že najprv si zoberieme tie deklarované dôvody a potom tie skutočné dôvody, tak mohli by sme to teraz spraviť naopak.
Podľa § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý upravuje skrátené legislatívne konanie, za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. V tomto prípade sa domnievam, že okrem tej formálnej podmienky, ktorá je splnená vždy aj pri tých úplne absurdných návrhoch na skrátené legislatívne konanie, teda že je to na návrh vlády, sú spojené, sú splnené aj ďalšie podmienky, ktoré stanovuje zákon o rokovacom poriadku pre skrátené legislatívne konanie. Lebo mal, naozaj tu máme mimoriadne okolnosti a tak to vnímajú občania, tak to vnímajú samosprávy, tak to vnímajú obchodníci, ktorí na ten nárast drobných krádeží a zvýšenie miery, povedal by som, drzosti a arogancie, akým spôsobom sú tie krádeže vykonávané, upozorňujú. Nie je to celkom mimoriadna situácia v tom ohľade, že by, že by nastala teraz, už dlhé mesiace na to upozorňujú, už dlhé mesiace to ľudia vidia a už dlhé mesiace som predpokla... teda predpokladám a som si istý, že to vie aj vláda, len si to nechcela doteraz priznať, ale je to mimoriadna situácia, lebo nie je, nie je to normálne, akým spôsobom sa tu kradne. A samozrejme, že je ohrozený aj verejný záujem, možno aj viac verejných záujmov, ktoré chráni skrátené legislatívne konanie alebo ktoré umožňujú aktivovať skrátené legislatívne konanie. Teda sú ohrozené základné práva a slobody, konkrétne je ohrozené vlastnícke právo, ktoré je drobnými krádežami narúšané, a s tým súvisiaca aj bezpečnosť občanov je ohrozovaná.
Čiže keby sme ostali iba pri tom a keby takéto bolo aj zdôvodnenie návrhu na skrátené legislatívne konanie, tak by som teraz povedal, že sú naplnené dôvody v zmysle zákona o rokovacom poriadku a teda je v poriadku hlasovať za návrh vlády na skrátené legislatívne konanie. Lenže vláda nám nechce dopriať tento komfort, aby sme aspoň raz povedali, že konečne priniesli návrh na skrátené legislatívne konanie, ktorý je v poriadku, ktorý je opodstatnený, ktorý napĺňa tie dôvody, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku, a samozrejme, že vláda nám to aj v tomto prípade skomplikovala. Skomplikovala nám to tým, ako ten návrh na skrátené legislatívne konanie zdôvodňuje. A zacitujem z toho návrhu: „V ostatnom období sa na území Slovenskej republiky preukázateľne zintenzívnila dezinformačná a cielená kampaň s označením Kradnúť sa oplatí šírená prostredníctvom niektorých mainstreamových médií a verejných vystúpení niektorých politických predstaviteľov, ktorá mylným a zavádzajúcim spôsobom informovala verejnosť, že páchanie drobných krádeží nie je postihnuteľné. Takéto nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie, tvrdenia vyvolali vo verejnosti pocit beztrestnosti páchateľov deliktov proti majetku a viedli k nárastu takéhoto protiprávneho konania. Následkom tejto dezinformačnej politickej kampane bol rast deliktov proti majetku nielen v obchodných reťazcoch, ale aj voči majetku obyvateľov."
Takže vláda sa nám pokúša nahovoriť, že nie zmena právnej úpravy v otázke tzv. horalkového paragrafu spôsobila nárast tých drobných krádeží, ale to, že o tom hovorili médiá, opoziční politici, verejnosť, že upozorňovali, že tá zmena sa stala, čím údajne viedli dezinformačnú kampaň, tak to spôsobilo, že zlodeji v obchodoch aj inde začali kradnúť viac, až tak, že si to všímajú ľudia, obchodníci, samosprávy, upozorňujú na to, vnímajú to ako problém. Ešte raz, nie to, že sa zmenila právna úprava, nie to, že ani opakované krádeže, ktoré nedosahujú hranicu malej škody a nenapĺňajú ani žiadny z tých iných znakov, ktoré umožňujú kvalifikovať krádež ako trestný čin krádeže, aj keď nedosahuje hranicu malej škody, ale to, že sa o tom hovorilo, to, že opozícia kritizovala vládu, to, že opozícia to vyčítala vláde, že toto sa môže stať, to, že novinári o tom písali, to, že obchodníci o tom, o tom hovorili, to, že možno že to ľudia videli a hovorili si medzi sebou, že videli proste zlodejov, ako nabehla skupinka do obchodu, nahádzala si niečo do tašiek a odišli, to to spôsobilo, nie zmena právnej úpravy. Ja to považujem za úplne neuveriteľné zdôvodnenie a teraz som aj rozmýšľal, že keď pán premiér Fico zadal tuto pánovi ministrovi spravodlivosti nejaký pokyn, že nech sa nenechá otĺkať vo verejných diskusiách a nech donesie nejaký, nejaký návrh, že ako to zdôvodňujú, zdôvodnia, či priznajú, že spravili chybu, ale nie. Tak oni nespravili chybu, chybu spravila opozícia, chybu spravili mainstreamové médiá tým, že o tom hovorili, tým, že to bola dezinformačná kampaň.
Pokračujem ďalej z toho zdôvodnenia: „Na základe dostupných údajov a hlásení maloobchodných prevádzok došlo v uplynulom období k nárastu počtu deliktov proti majetku, pričom ich páchatelia sa vyznačovali zvýšenou agresivitou a často dochádzalo aj k fyzickým útokom na zamestnancov a zákazníkov obchodov. Uvedené správanie páchateľov má bezprostredný a závažný dopad na základné ľudské práva a slobody garantované Ústavou Slovenskej republiky, najmä na ochranu života, zdravia a majetku. Zároveň spôsobuje nárast spoločenského napätia a obáv verejnosti." Toto je také čiastočné priznanie si niečoho, čo si vládna koalícia dlhodobo nepriznávala, pred čím si zakrývala oči, čo bagatelizovala. Teda že dostupné údaje a hlásenia maloobchodných prevádzok hovorí o náraste počtu deliktov proti majetku. Veľmi krátko po nadobudnutí účinnosti novely Trestného zákona, ktorá tzv. horalkový paragraf vypustila z Trestného zákona, začali obchodníci upozorňovať, že sa to deje, že narastá počet krádeží. Médiá o tom začali písať, opoziční politici začali o tom hovoriť. Keby to tí obchodníci nerobili, tak by to ani médiá o tom nepísali, ani, ani poslanci by o tom nehovorili, ale vtedy tí, ktorí na to upozorňovali, boli odbívaní tým, že ale však to nie je pravda, veď nemáte na to žiadne údaje, veď štatistiky to nepotvrdzujú a naopak štatistiky hovoria, že sa znižuje počet trestných činov krádeže, čo je mimochodom že veľmi dobrý argument, keď nastavíte skutkovú podstatu trestného činu krádeže tak, že tam spadne menej takýchto skutkov a tých reálnych skutkov, ktoré by podľa doterajšej právnej kvalifikácie boli považované za trestný čin krádeže, už nie je považované za trestný čin krádeže, tak hoci tých skutkov je reálne viac, hoci tých drobných krádeží je viac, tak v tých štatistikách sa vám ukáže, že kriminalita klesá, lebo trestných činov krádeže je menej. Tuto už vláda priznáva, že došlo podľa dostupných údajov a hlásení maloobchodných prevádzok v uplynulom období k nárastu počtu deliktov proti majetku.
Citujme ďalej: „Vyššie popísaná situácia má náhly a mimoriadny charakter, ktorý vznikol v dôsledku šírenia nepravdivých a zavádzajúcich informácií a ich následného vplyvu na nárast deliktov proti majetku a agresívneho správania časti obyvateľstva." Opäť nepravda. Je to mimoriadny charakter, to súhlasím, ale nie je to náhle. Dlhé mesiace, dlhé mesiace o tom hovoríme, na to upozorňujeme, píše sa o tom v médiách, obchodníci sú zúfalí, samosprávy na to upozorňujú a až teraz vláda prišla s tým, že náhle. Doteraz ste tvrdili, nič sa nedeje, nezvyšuje sa počet, počet krádeží, to si len vy vymýšľate, to len zavádzate, aby ste kritizovali našu skvelú novelu Trestného zákona. Potom ste tvrdili, že á, možno sa to aj deje, ale nemôže za to zrušenie horalkového paragrafu, to si vy vymýšľate, veď k tomu by, k tomu by aj tak došlo, nemá to žiadnu súvislosť. A teraz navrhujete, navrhujete zmeniť Trestný zákon v podstate podobným spôsobom, čoho sa dožadovali samosprávy, čo sme nakoniec my ako poslanci a poslankyne z klubu SaS predložili do riadneho legislatívneho procesu na túto schôdzu, teda obnovenie tzv. horalkového paragrafu.
Takže povedzme si niečo o tom, ako sme sa dostali do tejto situácie, ktorá je mimoriadna, aj podľa mňa je mimoriadna, ale nie je náhla a nie je nepredvídateľná.
Vláda Roberta Fica ako s jednou zo svojich priorít na začiatku volebného obdobia prišla do parlamentu s návrhom novely Trestného zákona, ktorej cieľom bolo ochrániť korupčníkov, podvodníkov a zlodejov, predovšetkým tých veľkých, predovšetkým tých z radov ľudí blízkych vládnym stranám, nie nejakých drobných zlodejíčkov, a nedalo sa to urobiť tak, že iba ich, tak prišiel návrh, ktorý znižoval tresty, skracoval premlčacie doby, zvyšoval hranice škody a zvyšoval ich výraznejšie ako bolo dovtedy, dovtedy diskutované, hranica malej škody sa zvýšila z 260 na 700, hoci tie predchádzajúce návrhy vychádzajúce z nárastu cenovej hladiny počítali zvýšením, so zvýšením na 500 eur. Zníženie trestných sadzieb sa týkalo aj korupčných trestných činov, s čím sa dovtedy nepočítalo, ani návrh pani ministerky Kolíkovej, ktorý bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní dvakrát, ani návrh pána ministra Karasa, ktorý sa dostal až do parlamentu, nepočítal s tým, že by sa znižovali trestné sadzby za korupč...
=====