43. schôdza

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja budem len krátko, lebo v našej strane túto problematiku rieši pani poslankyňa Bajo Holečková a myslím si, že mám tu dva opatrenia, ktoré chcem predstaviť, ktoré sú problém, ktoré som zozbieral z terénu, že sú problém. A pán minister, myslím, že o jednom tom probléme hovoril, ale nie som si na sto percent istý, ale myslím, že posledný jeho príspevok bol o tomto probléme, že to ide nejakým spôsobom riešiť, samozrejme nevideli sme ešte znenie, paragrafové znenie, takže ale keď je to toto, tak vlastne som rád, že sa to bude riešiť.
Problém je súbeh opatrovateľského a pobytu v zariadení, problém je úprava týkajúca sa súbehu poberania opatrovateľského s neformálnym opatrovateľom a využívaním ambulantných služieb. Zákon v súčasnosti jasne hovorí, kedy má nárok na opatrovateľský, alebo kedy nárok na opatrovateľský príspevok vzniká a to je, že pokiaľ je v zdravotníckom zariadení zdravotnej starostlivosti alebo je odkázaná na opatrovanie osobou, ktorej sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby a fyzická osoba ju opatruje po návrate z ambulantnej formy sociálnej služby, alebo ktorá navštevuje školské zariadenie alebo školu a fyzická osoba ju opatruje po návrate zo školského zariadenia alebo zo školy. Čiže napríklad konkrétny príklad, predstavte si, že matka, ktorá má dieťa autistu a nosí ho na osem hodín do zariadenia, teraz keď ho odniesla do tohto zariadenia, tak mala nárok na príspevok, po novom keď to zariadenie bude dlhšie ako štyri hodiny, to znamená osem hodín mesačne, tak ten príspevok nebude mať. Tam treba brať ohľad na tri veci.
Prvá vec je, že tie matky sú prípady, že majú aj dve tieto autistické deti a tým pádom akože keď ho odnesú do zariadenia na štyri hodiny, asi ťažko si budú hľadať prácu na štyri hodiny s dvomi autistickými deťmi, to znamená, že je logické, že ho musí odniesť na osem hodín do toho centra a keď ho odnesie na osem hodín do toho centra, je dôležité, aby mala, aby mala ten príspevok, lebo aj tak keď si zoberieme, že tie autistické centrá sú zvyčajne koncentrované v krajským mestách, tento, tento alebo táto pani, ktorá, ktorá nám písala, je z Myjavy a nosí deti do Bratislavy, tak keď nie sú zápchy, tak cesta trvá hodinu tam, hodinu naspäť, osem hodín má to dieťa v tom zariadení, tak mi povedzte, akú prácu si ona, ona môže nájsť a potom ešte celodennú starostlivosť o toto dieťa. Táto matka má dve deti, to znamená, že to je ďalší, ďalší problém. A pokiaľ je jednorodič alebo má naozaj manžela s nízkym príjmom, tak pýtam sa, ako takáto osoba môže žiť. A presne toto sú prípady, keď štát by mal tú záchrannú sieť nastaviť tak, aby takýchto ľudí nejakým spôsobom opatril, aby napriek tomu, že ich postihlo, postihol problém, že majú postihnuté deti, tak ešte aj ten štát ich vyčleňuje na okraj spoločnosti v sociálnej oblasti.
Táto téma, táto zmena sa týka 2,5-tisíc odkázaných, pán minister tu hovoril o 3-tisícoch, keď hovoril o tom istom, tak, tak je to také približné číslo a celá tá zmena, celá tá zmena sa dá urobiť jednoduchým spôsobom, aby číslo v zákone, tých 80 hodín sa zmenilo na 160 hodín, kde vlastne už pokryje osemhodinovú službu v tom ambulantnom zariadení. Čiže to je jeden problém, keď, keď som to dobre pochopil a pán minister rozprával o tom istom, že sa dohodol a že sa to ide riešiť, tak počkám si na paragrafové znenie, rovnako som porozumel, že sa to ide riešiť iným návrhom ako, ako som tuná predstavil, ale však treba si počkať.
A druhý problém, ktorý vnímam, je problém, ktorý aj doteraz bol a touto reformou sa nijakým spôsobom nevyriešil, a to je krízové centrá neverejné, je katastrofálne financovanie krízových služieb. Verejný poskytovateľ môže žiadať o dotáciu aj z ministerstva, sem spadajú nocľahárne, odkázanostné služby aj verejného a krízového bývania môžu žiadať od ministerstva príspevok. Pri neverejných poskytovateľoch a konkrétne pri zariadení núdzového bývania je iný režim, ich jediný príjem je dofinancovanie z vyššieho územného celku, aj suma, ktorá príde, je na mzdy zamestnancov. Príspevok, ktorý majú, nepokryje ani mzdu zamestnancov a nieto ešte réžiu zariadenia a peniaze tam musia hľadať cez zbierky a podobne. Ja som oslovil viaceré krízové centrá, všetci majú tento problém a jeden príklad z krízového centra zo Spišskej Novej Vsi pre týrané matky a deti, im robí stratu 30-tisíc ročne a proste žiadajú zmenu, lebo tieto peniaze si musia cez rôzne sponzorské a ...

centrá, všetci majú tento problém, a jeden príklad z krízového centra zo Spišskej Novej Vsi pre týrané matky a deti, im robí stratu 30-tisíc ročne a proste žiadajú zmenu, lebo tieto peniaze si musia cez rôzne sponzorské a iné príspevky zabezpečiť, aby vôbec to krízové centrum prežili.
Takže také dva vypuklé problémy, ktoré keď riešime tento komplexný zákon, tak by bolo potrebné sa na nich pozrieť. Jeden ten problém s opatrovateľskou službou, kde som rád, že nejakým spôsobom sa to ide riešiť a druhý problém a druhý problém, ktorý sa, ktorý bol aj doteraz problém a sme to nejakým spôsobom neakceptovali na zmenu, tak sú krízové centrá hlavne neverejné, ktoré je potrebné takisto riešiť.
Ďakujem.

Takže, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ráno sme začali skráteným legislatívnym konaním k veľmi vážnemu, dovolím si povedať, že k jednému z najvážnejších zákonov, ktoré určite v tomto volebnom období, ale možnože aj za posledných dvadsať rokov pred sebou máme, o reforme financovania sociálnych služieb, lebo takto ľudovo hovoríme tomuto návrhu, ktorý máme pred sebou, sa hovorí už veľmi, veľmi dlho. Do plánu obnovy sa dostal v roku 2021, boli tam nejaké míľniky a tie, samozrejme, po zmene vlád tak sa trošku posúvali a menili sa možno aj trošku priority v týchto jednotlivých míľnikoch. Ale nie o tomto som chcela.
Chcela by som sa venovať viac tomu, že po dvojročnej debate prišlo napriek tomu, že bola som v októbri ´24 na rokovaní, kde mám pocit, že jednomyseľne sociálni partneri odsúhlasili na tom okrúhlom stole koncepciu sociálnych služieb, ktorú sme následne potom aj v parlamente schválili. Napriek tomu, keď po roku teda bola ďalšia jedna skupina, kde sme boli prizvaní, tak čakala som, že to bude podobne. A preto ma prekvapilo, že za týždeň prišlo 774 pripomienok a z toho 298 zásadných. Ospravedlňujem sa tým, ktorých otravujú čísla, že to stále opakujem, ale rada to pripomínam, lebo ak hovoríme o tom, že systematicky pracujeme, stretávame sa a všetko vyštrngáme v priebehu veci, tak očakávala by som možno desať pripomienok nejakých menej zásadných, ale naozaj 298 zásadných pripomienok je dosť veľké číslo.
S napätím som teda očakávala, ako si odborníci na ministerstve poradia s ich vyhodnotením a veľmi ma prekvapilo, že 163 zásadných pripomienok nebolo, nebolo im vyhovené, a konštatovanie v správe bolo, že rozpor trvá. Bolo to zaujímavé čítanie, lebo malo 1 039 strán, pre tých, ktorí ste to nečítali, 1 039 strán. Ja rada čítam romány, ale toto nebolo také zábavné čítanie a naozaj to dalo dosť veľa večerov, kým si to všetko prešla.
Rada by som v svojom diskusnom príspevku zhrnula možno len tie najzásadnejšie, ktoré sa dosť často opakovali od rôznych sociálnych partnerov. Napríklad viacerí upozorňovali a medziiným aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť na to, že im chýba dopad na verejné financie. Viacerí, celkom osemkrát, ja som našla, že žiadali, aby bola úhrada aj pre samosprávne kraje, ktoré majú povinnosť platiť teda okrem svojich zariadení aj všetkých neverejných poskytovateľov a dokonca sa im táto povinnosť rozširuje aj o ďalšie dve zariadenia, ktoré doteraz mali platiť obce. A to sú zariadenia pre seniorov a zariadenia opatrovateľskej služby. Je ich pomerne dosť, možno Prešovský kraj by som dala ako príklad, lebo najviac zariadení rôzneho typu, sociálnych, vznikalo práve v Prešovskom kraji možno aj tým, že väčšina mladých ľudí odchádza za prácou do Bratislavy, prípadne na západ a doma ostávajú starí a chorí a keďže ani nejak veľa strategických podnikov neprichádza na, na východ, tak častokrát jediným spôsobom zamestnávania sa je v zariadeniach pre seniorov, kde sa starajú naozaj o tých, ktorí si už sami pomôcť nevedia, alebo teda, ako hovoríme, ktorí sú odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby.
Druhý, ďalší, ktorý bol tak často spomínaný, tak bola, bola požiadavka, a to vlastne spomínal aj pán minister, keď uvádzal tento materiál, že je to v rokovaní KBS-ky a Slovenskej katolíckej charity, ale, samozrejme, aj, aj ďalších subjektov, ako sú platforma rodín a ďalších, ktorí upozorňovali na to, že v návrhu zákona by sa mala znížiť podpora práve pre rodiny s deťmi tým, že v tom jednom balíku by dostali všetko, aj na ambulant, aj na osobnú starostlivosť. A tá suma im vychádzala skoro o 300 eur mesačne nižšia, ako je súčasný stav, ktorý dnes platí.
Ďalšia taká téma, ktorá sa častokrát opakovala, ja som už aj ráno o nej hovorila, a to je, že dnes v zákone máme tak, keďže dnes opatrovateľský príspevok poberá opatrovateľ a nie opatrovaná osoba, tak tento opatrovateľský príspevok je vyplácaný aj za mesiac, v ktorom opatrovaná osoba zomrela, a dokonca aj za mesiac, ktorý je, nasleduje po úmrtí, teda aby sa, aby nenastalo také vákuum, že zomrie mi klient alebo teda rodinný príbuzný a ja zrazu nemám nárok na podporu v nezamestnanosti, neviem si rýchlo nájsť prácu a ostala som úplne bez prostriedkov.
V tomto zákone sa to mení tak, že peniažky idú za odkázanou osobou a predstavme si reálnu situáciu, je koniec mesiaca, väčšinou tie dávky sa vyplácajú okolo dvadsiateho v mesiaci a devätnásteho vám opatrovaná osoba zomrie. A dávky sa vyplácajú, samozrejme, mesiac po, hej? Čiže v novembri, 19. novembra by bolo také reálne, odkázaná osoba zomrie, čiže dvadsiateho si už dávku nepreberie, a opatrovateľ zrazu nemá zaplatený ani október a už vôbec nie november, keďže ten príspevok sa zastaví, pretože ho nemá kto prevziať. Chcem povedať, že tento príspevok, aj keď to nie je mzda, ale častokrát ak hovoríme o jednom opatrovateľovi, je to vlastne náhrada jeho mzdy za to, že sa celodenne stará. A zrazu sa dostane do situácie, že nebude mať zaplatené nieže niečo do budúcna, ale ani to, čo reálne odrobil, tie dva mesiace, kedy opatroval. A riešenie, ktoré som našla vo vyhodnotení pripomienok, ma neuspokojilo, pretože tam bolo povedané, že takýto opatrovateľ si môže požiadať ministerstvo o dotáciu na humanitárnu pomoc. Keď si spomínate, tak sme ju schvaľovali už aj v tomto, v tomto parlamente, a bola určená na škody, ktoré spôsobilo zemetrasenie a škody po víchrici na východe Slovenska.
Čiže postavíme opatrovateľa do situácie, ako keby bol obeť nejakej katastrofy. Myslím si, že to nie je správne a ja pevne verím, že keď sa rokuje a stále sa rokuje a paragrafové znenie teda ešte finálne som nevidela, iba len to, čo prešlo vládou a čo je riadne zaradené v parlamentnej tlači, ale verím, že tak ako pán minister dnes avizoval, že na výbor bude predložené paragrafové znenie a že možno aj toto tam bude vyriešené, alebo teda že pán minister nám povie, ako tieto situácie budú riešiť, lebo naozaj poviem, dnes máme 75-tisíc opatrovateľov a 77-tisíc opatrovaných osôb. Viete si predstaviť, že 75-tisíc ľudí, ale nebude to naraz, že povedzme 30-tisíc z nich ročne zomrie opatrovaná osoba, a 30-tisíc bude čakať a požičiavať si a čakať, kedy im ministerstvo schváli dotáciu na humanitárnu pomoc, aby vôbec prežili? Podľa mňa je to dosť zásadný problém.
Ďalší problém, ktorý bol, tak sa týkal, bola požiadavka, ktorá sa ale niekoľkokrát opakovala, kde upozorňovali, že aby bolo zaplatené miesto v ambulantnej sociálnej službe, musí byť obsadené minimálne 80 hodín mesačne, čo sú teda štyri hodiny denne, a oni žiadali túto službu znížiť alebo túto sumu znížiť na 40 hodín z dôvodu, že častokrát opatrovaná osoba má zdravotné problémy, nie je schopná prísť do toho zariadenia, môže sa pokaziť auto, môže ochorieť opatrovateľ a z tohto dôvodu nebude môcť túto službu využiť.
Ja len by som tuná upozornila, že dnes máme možnosť osem hodín mať, využívať ambulantné služby. My to znižujeme teda na štyri. A problém vidím práve v tom, že ak iba štyri hodiny môže prísť opatrovaná osoba, a ak nebude tie štyri hodiny, tak zariadenie príspevok nedostane, tak my očakávame, že opatrovaná osoba bude mať stopercentnú dochádzku počas celého mesiaca. Hovoríme o zdravotne ťažko postihnutých ľuďoch. Mali sme tu nedávno správu komisára pre deti, ktorý poukázal na záškoláctvo v školách, to sú zdravé deti a mali 30-percentnú absenciu, dokonca myslím, že aj viac ako 30 %, to by mi možno kolega potvrdil. Čiže my od zdravotne odkázaných chceme, aby mali stopercentnú dochádzku, ináč tomu zariadeniu nezaplatíme to miesto. A potom sa jasne naskytá otázka, to chceme, aby nám ambulantné služby skrachovali? Jednak znižujeme príspevok, budú mať menej peňazí, zatiaľ hovorím o stave, ktorý som čítala, verím, že pán minister potom to aj vysvetlí a v paragrafom znení najneskôr nájdeme tie zmeny, ktoré nám umožnia, aby sme smelo dvihli ruku za tento návrh zákona, lebo naozaj, a to chcem zdôrazniť, nielen ja, ale aj moji kolegovia z KDH považujeme za veľmi potrebný tento návrh zákona a potrebujeme, aby sa to posunulo, pretože ak hovoríme o modernej krajine, moderná krajina sa posudzuje podľa toho, ako sa vie postarať o tých najslabších. A my práve teraz robíme veľmi-veľmi veľký zásah na to, aby sme im pomohli.
No spomínali sa tu ešte valorizácie a ďalšie. Trošku načrtnem, ale verím, že o tom bude skôr hovoriť môj kolega Peter Stachura, o ošetrovateľskej starostlivosti. To bola taktiež vec, ktorú sme veľmi požadovali, pretože hlavne u zdravotne ťažko odkázaných osôb, ktoré sú odkázané na pomoc inej osoby, sa veľmi ťažko oddeľujú zdravotnícke alebo teda ošetrovateľské úkony od opatrovateľských. Tie služby sa veľmi prelínajú, a vôbec, však celá sociálna práca a zdravotná, to mi dáte, pán minister, za pravdu, že sú spojené nádoby, proste to sú veci, ktoré musia byť v súlade s musia byť riešené spoločne. Ja prídem aj s pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní, možno dokonca aj s viacerými pozmeňujúcimi návrhmi, ale hovorím, počkám si na paragrafové znenie, pretože upozorňujem celé mesiace na problémy, ktoré naše zariadenia majú. V čase medzi schôdzami sa snažím ich navštevovať, počúvať, teda hovoria o tej ošetrovateľskej starostlivosti, že poisťovne ich nechcú zazmluvňovať, majú málo lôžok, sú mnohé úkony a zasa to poviem na príklade, lebo sama som robila riaditeľku v jednom takom zariadení, kde už sme mali aj viacero osôb pripútaných na lôžko, ktoré, keďže sme nemali zmluvu so zdravotnou poisťovňou, museli byť pri zhoršení zdravotného stavu prevezené do nemocnice, do prostredia, ktoré im bolo cudzie, väčšinou sú to ľudia, ktorí už majú rôzne druhy demencií, Parkinson, Alzheimer, alebo len stareckú demenciu a veľmi ťažko znášajú zmenu tohto prostredia. A pritom máme personál, ktorý by sa o nich vedel postarať, ale nemôže. Zákon mu to neumožňuje.
Čiže preto som pevne verila, že aj toto sa v tomto zákone bude riešiť, lebo osobne si myslím, že lôžko v nemocnici, ktoré stojí vyše 100 eur na deň, je oveľa drahšie, ako keď zaplatíme ten ošetrovateľský úkon a pacient ostane v domácom prostredí. Je to preňho ďaleko lepšie a ešte tým aj štát ušetrí. Tak ako je tento návrh zákona, ako ho čítam, nie je to celkom dobre vyriešené, dnes nám chýbajú opatrovateľky a chýbajú zdravotné sestry. A situácia už je zlá aj v Prešovskom kraji, pretože v Prešove máme a staviame obrovskú vojenskú nemocnicu, ktorá všetko, čo len trošku chce pracovať a dokážu pracovať v zdravotníctve, tak berie. Čiže preplatia ich natoľko, že v tých sociálnych službách nemáme ani sestry, už ich je málo. Hovorili dnes kolegovia, že majú 50 rokov a viac, no sú zariadenia, kde robia sestry, ktoré sú staršie, ako klienti, majú 70 rokov, 72 a podobne, ale ešte sa cítia pri sile, tak chcú pracovať.
Opatrovateľky, taktiež dnes máme pre opatrovateľky 220-hodinový kurz, ktoré robia rôzne agentúry, vzdelávacie, a dokonca poznám aj také, ktoré vás pripravia na vodičák, na angličtinu a zároveň aj opatrovateľský kurz si urobíte, ale presne aj tá kvalita tej opatrovateľky z takéhoto kurzu je potom taká. Tam by som ako pozitívny príklad uviedla možno, možno Slovenský červený kríž, ktorý sa naozaj systematicky zameriava na prípravu týchto opatrovateliek, a to sú kvalitné. To mi potvrdili aj v týchto zariadeniach.
Ale Žilinský kraj robil experiment, a ten by som rada dala, pán minister, vám do pozornosti, kde opatrovateľky, ktoré mali záujem...
=====

Pozitívny príklad uviedla možno, možno Slovenský červený kríž, ktorý sa naozaj systematicky zameriava na prípravu týchto opatrovateliek, a to sú kvalitné, to mi potvrdili aj v týchto zariadeniach. Ale Žilinský kraj robil experiment, a ten by som rada dala, pán minister vám, do pozornosti, kde opatrovateľky, ktoré mali záujem, si mohli doplniť štúdiu ročným štúdiom na strednej zdravotníckej škole, a takto pripravené opatrovateľky boli veľmi kvalitné, vážia si tú prácu, radi robia, nie sú zaskočení tým, aké úkony musia všelijaké robiť, lebo sú naozaj pripravené po roku vzdelávania. A my zavádzame v tomto návrhu zákona novú pozíciu, ktorá podľa mňa nie je potrebná, ale budiš, tak je to navrhnuté, pracovník dlhodobej starostlivosti, ktorý má byť niečo ako sanitár. Ale aj v tých pripomienkach bolo, že zdravotníci ani poisťovne ho nebudú brať ako zdravotníckeho pracovníka. A bude opatrovateľ? Bude konkurovať opatrovateľkám? Aký bude tam potom rozdiel. Bude môcť robiť viac úkonov, bude na nich pripravený? Zasa to majú robiť tie všeobjimajúce agentúry vzdelávacie. Preto, tam by som práve prišla s tým návrhom, aby tento 400 hodinový kurz školili práve, zdravotné stredné školy, aby sme naozaj dostali kvalit, kvalitných ľudí, ktorí budú pripravení na to do akých podmienok idú, aby si tú prácu vážili. Dlhodobo upozorňujem aj na financovanie týchto opatrovateliek a žiadala som aj zmenu zákona o odmeňovaní vo verejnom záujme, ktorá teda ale nespadá do vašej gescie, pán minister, ale mohli by ste sa prihovoriť u kolegov, aby to prehodnotili. Pretože dnes je opatrovateľka podľa tohto, tejto tabuľky tristo eur pod úrovňou minimálnej mzdy. A je to hanba, s tridsať ročnou praxou sa konečne dostáva na úroveň minimálnej mzdy. Všetko ostatné dofinancuvávajú zamestnávatelia, samozrejme, lebo máme aj zákon o minimálnej mzde, a teda tú minimálnu mzdu ona má nárok dostať napriek tomu, že tabuľkový plat je nižší. Čiže navrhla by som tam systémové riešenie. Nie len tam v jednom paragrafe, teraz si nespomeniem presne, ktorý to je. Navrhujete, že tie zariadenia, ktoré sú priamo v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva, tam bude 5 % valorizácia, čiže o svojich ľudí sa postaráte, lenže, pán minister, vaši sú všetci ľudia, nie len tí, ktorých zriaďujete. Ale všetci, všetci pracovníci v zariadeniach sociálnych služieb v celom štáte bez ohľadu na to, kto je ich zriaďovateľom a kto je ich zamestnávateľom. Čiže tu by som apelovala na vás, pán minister.
No, pozerám, či som niečo podstatné nezabudla povedať, lebo pre krátkosť času, keďže som sa chystala aj na prvé čítanie, aj, aj som sa pred chvíľou dozvedela, že idem diskutovať k zákonu, na ktorý teda vôbec som nemala ambíciu, ku DPH, keďže som sa dozvedela, že tam, pán kolega Sloboda predložil celý návrh zákona, ktorý sme mali včera na výbore a mali v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže dejú sa tuná také zázračné veci, že ani nevieme ako, a zrazu zistíme, čo všetko sme schválili. Ale myslím si, že na zodpovednosti a na svedomí každého jedného z nás, aby sme vedeli, za čo v tomto parlamente dvíhame ruku. A aby sme predtým ako sa rozhodneme za tú ruku dvihnúť, vedeli aj aké dôsledky to bude mať na jednoduchých ľudí, na občanov. A možno už len úplne poznámka na záver. To nie je len o tom, kolega hovoril predo mnou, že osem hodín, aby mohli pracovať, alebo že keď má niekto autistické dieťa alebo dve, že potrebuje ho na celý deň. Rozprávala som sa aj s matkami detí na rôznych stupňoch autistického spektra, ktoré hovorili, že napríklad aj pri plnení školskej dochádzky ona sa nemôže zamestnať, pretože po hodine, po dvoch, jej volajú zo školy, príďte si pre dieťa, lebo je nezvládnuteľné. Ona musí byť stále pripravená. Nevie ho dostať do verejnej dopravy, pretože také dieťa vystrája, začne sa jej hádzať o zem, a to v rôznom veku. Čiže z toho dôvodu, my potrebujeme mať možnosť tých ambulantných služieb pre takéto deti, hlavne teda pre deti a pre ľudí, kde vieme možno spomaliť progres choroby a zapájať ich úmerne ich schopnostiam ešte do procesu, do kolektívu a takto sa snažiť ich čo najdlhšie udržať jednak v komunitnom a jednak v prirodzenom prostredí. A myslím si, že to bola aj najväčšia ambícia tejto reformy, posilniť ambulantné a komunitné služby a klienta udržať v domácom prostredí, a zároveň tak zmierniť ten nápor, ktorý dnes je na pobytové služby.
Ďakujem všetkým, že ste ma vypočuli. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja sa v prvom rade chcem ospravedlniť, že budem musieť ísť cez faktickú poznámku, lebo už nestihnem ísť do ústnej rozpravy, žiaľ. Ale chcem poďakovať kolegyni Andrei Turčanovej za veľmi aj taký osobný vklad do tejto témy a jej skúseností. A ja teda aj využijem možno tento priestor na to, že ešte raz by som si potrebovala overiť, lebo to ste pán minister nespomínali, že ten príspevok, ten nový príspevok bodu môcť byť použitý aj výhradne len na formálnu starostlivosť. Teraz sa bavíme o tom ambulante, hej, lebo to ste nehovorili v úvodnom slove, že celý ten príspevok tých tisíc desať eur dajme tomu, hej, v celej tejto celosti, keď sa rozhodne klient, bude môcť byť použitý aj na formálnu, čiže ambulantnú alebo terénnu starostlivosť. Hej, dobre? Ďakujem.
No a teraz len ešte k, k tým veciam, ktoré si aj ty spomínala, že teda poďme ešte k tomu roku 2021, keď boli iné plány ešte s týmto celým príspevkom a s touto reformou a týkali sa aj pobytových služieb. Mne sa to zdá, že to, že vlastne ministerstvo teraz sľúbilo, že v roku 2026 tie pobytové služby zasanuje tým, že im vyplatí náklady týkajúce sa zvýšených alebo tých nových kompetencií, ktoré im ukladá, mne to príde strašne nesystémové. A akože fajn, že od roku 2027 im chcete dať nejaké zhruba percento podielových daní určené len na sociálne služby, ale o tom sme sa bavili aj s kolegyňou Turčanovou. To je to percento, ktoré ste im teraz pri konsolidácii vzali, a vy im ho teraz iba vraciate naspäť. Takže čo, čo v podstate dávate týmto VÚC-kám, ako keby na viac. Nevidím to. Vidím to ako nesystémovú vec, kde vlastne vy ste sa strašne chceli dohodnúť, pán minister so všetkými, tak ste im posľubovali, že, že tuto na rok 2026 zasanujeme VÚC-ky a, a denné centrá, keď, keď tam bude málo financií, to mi príde ne...(Prerušnie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Kolegyňa Andrejka Turčanová, ďakujem ti za tvoj profesionálny príspevok znalostný, a ďakujem, že si aj spomenula viackrát ten prienik medzi zdravotníctvom a školstvom. Naozaj sú to dva, dve najväčšie, najrozsiahlejšie kapitoly verejného života, ktoré sa týkajú každého občana. A máme osemsto tisíc žiakov, a medzi nimi, samozrejme, sú aj všetky zdravotne znevýhodnené deti, ktoré, ktorých sa týkajú oba rezorty a tiež aj starostlivosť v rámci školy. A keďže sme v prvom čítaní, tak dúfam, že pán minister aj vníma, že KDH si uvedomuje dôležitosť a aktuálnosť tohto zákona. Chceme pomôcť a podporiť, v druhom čítaní budem hovoriť aj v rozprave bližšie, teraz v rámci faktickej prosím, aby sme odstraňovali rezortizmus. Aby neboli také paradoxné situácie, že máme sociálneho pracovníka, ktorý pomáha ako asistent zdravotne znevýhodnenému dieťaťu v súkromí, v rodine sprevázo, sprevádza ho po bránu školy, a od brány školy treba nájsť iný mechanizmu na financovanie, aby to bol asistent tohto žiaka, čo proste neumožňuje zamestnať plnohodnotne celého človeka na aj asistenciu v rámci školy aj mimo školu. Taktiež sa prihováram za to, čo povedala aj kolegyňa Andrea, aby školenia opatrovateliek skutočne mohli robiť na stredných zdravotníckych školách. Pretože, veď sme aj nedávno prijali zákon o vzdelávaní dospelých, ktorí túto vec umožňuje, čiže tieto dva rezorty obrovské je treba, aby spolupracovali. Preto mi je aj trochu ľúto, keď pán minister Drucker dal preč zo zákona školského, teda zamestnancoch, sociálneho pracovníka, lebo my ho potrebujeme pre tieto deti.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem obidvom kolegom. Simonka, ďakujem ti, že si mi pripomenula tie dotácie, lebo to som asi málo zdôraznila, pretože nejde len teda o dotáciu pre humanitárnu pomoc pre opatrovateľov, ktorým umrie opatrovaná osoba, ale, samozrejme, aj VÚC-ky a dokonca aj ambulantné služby, ktoré teda nebudú vychádzať finančne, tak majú možnosť požiadať o dotáciu. Dokonca je to až priamo v zákone, čo je podľa mňa veľmi nesystémové. A kuriózne, Janko na tak naviedol na to, že chcela som ešte jednu pripomienku takú kurióznu uviesť, lebo Všeobecná zdravotná poisťovňa, tiež dávala pripomienky k návrhu zákona a oni tam rozporovali čl. 8 bod 4 § 12, že je v rozpore so schváleným zákonom z novely zákona o zdravotnom poistení 580/2004 a prekvapilo ma vyhodnotenie ministerstva, že schválené znenie v Národnej rade Slovenskej republiky z októbra ´25 nie je po vecnej stránke správne. Čiže to je ten rezortizmus, že ľavá ruka nevie čo robí pravá, a teda je potrebné možno aj viac medzirezortne, kým to príde potom na pripomienkové konanie verejnosti zapojiť vlastne svojich kolegov z iných ministerstiev.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte vystúpiť aj mne, ja naviažem na to, čo hovoril pán Horecký, môj kolega o tom rezortizme. Preto tu aj ja stojím, lebo, samozrejme, ten presah sociálnej a zdravotnej starostlivosti je enormný. V mnohých krajinách, nakoniec je to jedno ministerstvo, kde zdravotníctvo a sociálne veci sú spojené, lebo sú to spojené nádoby a jednoducho, ak my si navzájom nepomôžeme, tak má problém jeden aj druhý. Ak pacienti nebudú mať možnosť ísť do zariadení sociálnych služieb po doliečení v nemocnici, tak je tu veľký problém, pretože sa hromadia v nemocniciach, kde starostlivosť je drahá. Na druhej strane, ak pacienti nebudú mať, môcť byť teda, teda preložený do zariadení sociálnych služieb, to je teda tá jedna vec. A druhá, ak budú zariadenia sociálnych služieb posielať s banalitami, s drobnosťami pacientov do nemocníc, tak opäť dôjde k preťažovaniu systému, a to všetci nechceme. Ja veľmi vítam túto reformu, veď nakoniec som mal aj tú časť byť na úplnom, úplnom začiatku tejto, tejto reformy, ešte keď pani Gaborčáková a celý tento tím začal vôbec uvažovať. Aj do plánu obnovy sme dali úmyselne práve, dlhodobú následnú paliatívnu starostlivosť a ten presah do sociálnych služieb ako jednu z priorít pre Slovensko a pre problémy, ktoré sa dotýkajú nielen našej krajiny, ale aj všetkých ostatných, čo sa týka demografie a tak ďalej. Mohol by som o tom veľa rozprávať, ale pre krátkosť času, ja sa sústredím hlavne na tie veci, ktoré sú pre mňa dôležité. Nie preto, aby som zbytočne kritizoval, ale možno, pán minister, vás, nejako naviedol na niektoré veci, ktoré mne vŕtajú hlavou, a možno či sa dá niečo s týmito vecami urobiť, čo sa týka toho zdravotno-sociálneho presahu. Čo mňa tak zaujíma, a možno budete vedieť odpoveď, že na základe akých dát, na základe čoho sme stanovili, že desaťtisíc postelí, to znamená jedna štvrtina plus mínus všetkých pobytových zariadení sociálnych služieb má potrebu ošetrovateľskej starostlivosti. Na základe akých dát, pretože podľa mojich informácií, tie dáta veľmi nezbierame. My nezbierame veľmi dáta o tom, že či je to pacient, ktorý potrebuje len pichnúť subkutánne inzulín alebo je to pacient, ktorý má naozaj nejakú tracheálnu kanylu, kde to, to ošetrovateľský proces je naozaj veľmi dôležitý a mali by ho robiť, samozrejme, zdravotníci.
Čiže tu by som vás chcel veľmi pekne poprosiť, aby, aby to bola jedna z podmienok, že ak chceme sa rozprávať aj o tom, potom, kto to bude financovať, či to majú byť sociálna, sociálna poisť, teda nie Sociálna poisťovňa, ale ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Alebo to majú byť zdravotné poisťovne, tak musíme jasne oddiferencovať aká je potreba zdravotnej starostlivosti v rámci týchto postelí. A tu je veľmi nevyhnutné možno si aj uvedomiť to, čo sme dali do zákona, teda, ja to tak skromne hovorím, dala to pani Škripeková, ktorú chcem týmto pozdraviť a poďakovať, že to urobila. Že do zákona 576 dala takú tabuľku, ktorá by si zaslúžila pozornosť aj v zariadeniach sociálnych služieb, ktorá hovorí o potrebe zdravotnej starostlivosti v rámci zariadení sociálnych služieb, či tá potreba je veľmi, či tá potreba je nízka alebo je vysoká. A ak by sme takýmto spôsobom vedeli zadefinovať, že čo je nízka potreba zdravotnej starostlivosti a čo je vysoká potreba, tak potom by aj tie komunikácie so zdravotnými poisťovňami boli jednoduchšie, lebo by sme mohli jasne argumentovať. Pozrite sa, ak tuná, toto je zdravotná starostlivosť, ktorú musíte poskytovať v zariadeniach sociálnych služieb, a na to potrebujete zdroje a 12 eur, ktoré dávate na pacienta alebo na lôžko na deň je jednoducho málo. Tieto postele by mali byť vyselektované a tá finančná zložka, ktorá by mala prichádzať od zariade, od povedzme zdravotných poisťovní, by mala byť, samozrejme, vyššia, aby pokrývala nákrady, náklady pre zdravotnú sestru alebo pre špeciálny zdravotnícky personál. V súčasnosti ten problém je taký, že niekto zadefinoval, že máme 10-tísíc nejakú potrebu, a zhruba 7 400 postelí platíme aj zo zdravotného poistenia. Ale nikto mi presne nevie povedať, že prečo to je práve 10-tisíc. Nikto presne nevie povedať, že či 7 400 je dosť alebo málo. Nikto neviem, že či tých 200 postelí, ktoré chcete rozšíriť aj v rámci tejto reformy je postačujúcich alebo nie. No, keď sa budete pýtať niekoho, kto naozaj definuje zdravotnú starostlivosť tak, že niekto má nejakú malú ranku, ktorú keď má v domácom prostredí, tak ju ošetruje bežne blízka osoba, ale keď sa dostane do zariadenia soc...
=====

... nikto nevie, že či tých 200 postelí, ktoré chcete rozšíriť aj v rámci tejto reformy, je postačujúcich alebo nie. No keď sa budete pýtať niekoho, kto naozaj definuje zdravotnú starostlivosť tak, že niekto má nejakú malú ranku, ktorú keď má v domácom prostredí, tak ju ošetruje bežne blízka osoba, ale keď sa dostane do zariadenia sociálnych služieb, tak zrazu už tu potrebujeme zdravotníka, no tak tých postelí ani 10 000 nebude dosť. No ale keď budeme zbierať skutočné dáta, keď sa pozriete na tú tabuľku v zákone 576, tak jednoducho môžeme si zadefinovať, že na týchto pacientov treba poriadne platiť, možno ich bude 3 000, možno ich bude 4 000, možno ich nebude naozaj 10 000, ale na tých ostatných, prosím pekne, nie je nevyhnutné, aby boli hradení zo zdravotnej poisťovne 12 eurami, pretože možno je to až príliš veľa a vy sami dobre viete, že bolo, tá, tá suma bola predtým ešte smiešne nízka bola 3,30, teraz už sme pri 12 eurách. Ja chcem ešte raz poznamenať, že to čo zdravotná poisťovňa platí do sociálnych zariadení, už nie je banalita. Niekedy to boli skutočne relatívne malé, malé, malé sumy, ale už teraz je to okolo 32 až do 40 miliónov, postupne sa navyšuje táto suma, ktorá tam odchádza. Čiže je to zase určitý balík peňazí a my musíme mať istotu, že i tento balík peňazí ide za pacientami, ktorí to naozaj potrebujú. Takže toto je jeden dôležitý aspekt v rámci tejto reformy a nie som si istý, naozaj nie som si istý, či touto reformou dokážeme takýmto spôsobom odselektovať týchto pacientov, respektíve klientov, ktorí potrebujú ošetrovateľskú starostlivosť alebo potrebujú nízku, nízku potrebu ošetrovateľskej starostlivosti a vysokú. No a tu by som ešte chcel poznamenať ďalšiu dôležitú vec, načala to už aj moja kolegynka pani Turčanová. Máte tuná v tejto reforme návrh, aby vzniklo takzvaný pracovník dlhodobej starostlivosti. Je to celkom taký zvláštny koncept, keď som si to prečítal, že má to byť ako keby teda nezdravotnícky pracovník, ktorý by mal byť na úrovni sanitára a mala by ho platiť zdravotná poisťovňa. Nejako takto je to zadefinované. To je také kudl mudl, také, také dopletené, že aj z tadiaľ, aj z tadiaľ. Nebude to celkom fungovať z môjho pohľadu, neviem prečo. Ja by som vás chcel práve varovať, lebo v zdravotníctve máme tiež jeden problém. Čím viac rôznych definícií urobíte, že tu máte sestru, praktickú sestru, asistenta, bakalárku, magisterku, so špecializáciou, s hentým, s oným, no tak jednoducho potom sa budú biť o ten malý segment, ktorý majú, že kto má čo práve urobiť a kto má nejakú kompetenciu, čo urobiť. Viete, že nerozumiem prečo napríklad tie opatrovateľky nepostačovali im nejaký rozšírený kurz, aby mohli tie banálne, tie jednoduché ošetrovateľské alebo opatrovateľsko-ošetrovateľské výkony robiť ony, ale definujeme tu nového, nového, nového pracovníka, ktorého ani nevieme, kde budeme vzdelávať, ani nevieme, aké budú jeho kompetencie, ani nevieme ho presne oddeliť od iných kompetencií opatrovateľov nie tobôž ešte zdravotných sestier a praktických sestier asistentov a sanitárov a ešte chceme, aby bol platený ako sanitár, čiže plus mínu tisíc eur to nie je žiadna, žiadne terno, to zase tiež neviem, odkiaľ takýchto ľudí naberiete, aby, aby pracovali v týchto zariadeniach sociálnych služieb, čo je ťažká práca. Takže z môjho pohľadu toto nie je celkom šťastné riešenie, skôr by som tendoval k tomu, aby tí opatrovatelia si mohli urobiť určitý špeciálny kurt ak už. Ale samozrejme niečo urobiť treba, lebo my nemôžem trvať na tom, že proste subkutánne inzulín bude podávať sestra alebo proste zdravotnícky pracovník. No jednoducho tých zdravotníckych pracovníkov nemáme a bude ich ešte menej, takže niečo s tým treba robiť. Čiže ja, ja chápem, len treba sa zamyslieť, že či ten postup, ktorý ste, ktorý ste zvolili, je ten, je ten správny. Takže toto sú, toto sú veci, čo sa týka tých kompetencií, tak opäť je to samozrejme zákon a podzákonné normy by to mali ďalej nejako upravovať, ale toto je dôležité ako zadefinovať. Hej. My trpíme práve na to, že, že máme veľmi veľa rôznych, rôznych, rôznych špecializácií a potom na malom piesočku sa hrá veľa ľudí a každý sa cíti dôležito alebo ja toto už kompetencia moja nie je a tak ďalej. Poznáme to zo zdravotníctva veľmi dobre, tak neurobte podobnú chybu. No čo sa týka financovania, samozrejme to financovanie to už tu spomínali kolegovia, ja to teraz aj pre krátkosť času nebudem ďalej, nebudem ďalej rozvádzať. Myslím si, že, že to najdôležitejšie som povedal a my ešte raz chceme povedať. My nie sme proti tejto reforme, naopak, my ju chceme podporiť, vidíme v nej veľmi dobré veci, vidíme tuná niektoré úskalia, ktoré pomenuvávame, ja si vážim aj to, že s vami sa dá konštruktívne diskutovať, to, to kvitujem a poďme sa baviť ešte raz o financovaní, či naozaj máte finančné krytie na celú túto veľkú reformu, poďme sa rozprávať o personále či ten návrh, ktorý tu máte, je naozaj ten najoptimálnejší, a že či naozaj prinesie progres a poďme sa rozprávať možno aj o, o kapacitách, že či skutočne tá demografická krivka, ktorá tu prichádza so všetkými vlastne vecami, ktoré s tým súvisia, či naozaj je to udržateľné a či naozaj táto reforma, ktorá je veľká, ktorá chce naštartovať sociálnu oblasť na alebo dať ju na iný level či naozaj bude jednak udržateľná a či prenesie tento významný progres. Držím palce, chcem veriť, že, že to pomôže a prosím, ak bude tá možnosť, aby ste sa zamysleli nad týmito dvoma vecami, ktoré som spomínal. Ďakujem veľmi pekne a teším sa na ďalšiu diskusiu.

Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Dnes tu rokujeme o návrhu zákona, ktorý má definovať náš vzťah k tým najzraniteľnejším občanom. Zákon o príspevku na pomoc pri odkázanosti by mal byť prejavom sociálnej zrelosti a garanciou dôstojnosti. Mali sme dostať návrh, ktorý konečne naplní sľub, že starostlivosť o našich odkázaných, o našich chorých a hendikepovaných bude humanizovaná a bude sa odohrávať v prirodzenom domácom prostredí. Sľubovalo sa posilnenie komunitných a terénnych služieb, sľubovala sa flexibilita. V dôvodovej správe návrhu sľubujete podporu preferencie voľby riešenia dôsledkov odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby v záujme humanizácie a individualizácie foriem tejto pomoci prioritne využitím komunitne orientovaných terénnych a ambulantných sociálnych služieb v prirodzenom domácom prostredí. Je to úloha vyplývajúca aj z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím má Slovensko smerovať k humanizácii a individualizácii podpory. Prioritnému využívaniu komunitne orientovaných terénnych a ambulantných služieb v prirodzenom domácom prostredí v rátane ich prepájania s neformálnou starostlivosťou. Tento cieľ je správny. Dôležitý a všetci sa s ním stotožňujeme. Lenže musím povedať, že to čo sľubujete v dôvodovej správe, je v priamom rozpore s tým, čo reálne predkladáte do zákona. Je to fingovaná zmena, ktorá predstiera podporu komunitných služieb, ale v skutočnosti ich oslabuje a robí tisíce rodín neudržateľnými. Začnem však prvým zlyhaním, ktorým je podfinancovanie. Vaše vlastné ministerstvo hovorilo, že na stabilizáciu a rozvoj sociálnych služieb je potrebná injekcia v objeme až do jednej miliardy eur a aj ten minimalistický variant, ten najúspornejší scenár počítal s 518 miliónmi eur. Preto sa musím opýtať, prečo ministerstvo predkladá návrh, v ktorom je na reformu vyčlenených len 300 miliónov eur. Ak sa finančná potreba finančných služieb nezmenila, prečo ministerstvo predkladá návrh, ktorý je o takmer 220 miliónov eur nižší, než je úsporné minimum, ktoré si samé stanovilo. Ministerstvo nemá žiadnu revidovanú analýzu. Jedinou skutočnou zmenou je, že ministerstvo sa rozhodlo ignorovať vlastné analytické závery. Týmto signálom ministerstvo hovorí, že nie je ochotné zaplatiť ani to minimum, ktoré si samé stanovilo. Ďalej vláda sľubuje kombináciu domácej starostlivosti s profesionálnymi ambulantnými službami. Ale v praxi robíte presný opak. Zákon znemožňuje kombinovať rodinnú starostlivosť s formálnou. Slovenská katolícka charita varuje pre ľudí v najťažších stupňoch odkázanosti znižujete podiel financií na ambulantné služby zo súčasných takmer 600 eur na 270 eur. Týmto spôsobom im beriete takmer 300 eur, ktoré im budú chýbať. Pýtam sa, prečo trestáte rodiny, ktoré sa snažia udržať svojich blízkych doma a zároveň zodpovedne využívajú profesionálnu pomoc. Prečo im radikálne zvyšujete finančnú a časovú záťaž? Musím konštatovať, že rodinný opatrovateľ sa psychicky zlomí a bude nútený vzdať sa domácej starostlivosti a presunúť svojho blízkeho do pobytových zariadení. Na záver by som chcela upozorniť aj na úvahy o zrušení kapacitných limitov v sociálnych službách. Tento smer uvažovania presne zapadá do toho, čo nastavuje predložený návrh zákona. Odklon od komunitných foriem starostlivosti a návrat k pobytovým zariadeniam. Komisárka Zuzana Stavrovská jasne upozorňuje, že zrušenie limitov by viedlo k výstavbe veľkých zariadení, kde je menej súkromia, horšie podmienky na vytvorenie domáceho prostredia a vyššie riziko šírenia infekcií. Tento krok je v priamom rozpore s Plánom obnovy, s Dohovorom OSN a dokonca aj s Národnou stratégiou deinštitucionalizácie, ktorú pripravilo samotné ministerstvo. Všetky tieto dokumenty hovoria jasne. Smerovať k menším komunitným službám a nie späť k veľkým ústavom a preto je úplne legitímne položiť si otázku, prečo ministerstvo zvažuje opak toho, k čomu sa Slovensko zaviazalo. Prečo oslabuje terénne a komunitné služby, prečo zvyšuje tlak na rodiny. Preto je na mieste položiť si otázku. Komu tento zákon v skutočnosti slúži? Lebo odkázaným určite nie. Áno reforma je potrebná. Všetci si to uvedomujeme. Však predložený návrh by uškodil viac ako by pomohol. Nemôžeme podporiť zákon, ktorý je v rozpore s tým, čo sľubuje. Nemôžeme podporiť zákon, ktorý škodí rodinám, odkázaným ľuďom. Nemôžeme podporiť návrh, ktorý nás vracia späť. Slovensko potrebuje systém, ktorý stojí na strane človeka, potrebuje starostlivosť, ktorá je dostupná, komunitná a dôstojná. A tento návrh ňou nie je. Ďakujem za pozornosť.