43. schôdza

Pani poslankyňa Marcinková, no naozaj škoda, že medzi tými prihlásenými do rozpravy nie je aj bývalý pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Richter, na ktorého si sa vo svojom vystúpení obracala ako na človeka, ktorý nastavoval ten systém fungovania sociálnych podnikov a pretože to, čo tu počúvam v rozprave je, že súčasná vláda sa snaží tak zmeniť podmienky pre fungovanie sociálnych podnikov, že pre mnohé alebo niektoré z nich prinajmenšom to môže byť až, až likvidačné a teda naozaj je otázka, že prečo to idú robiť, prečo to ide robiť vláda, kde dve z troch koaličných strán majú priamo v názve slová sociálna demokracia. Teraz ako nechajme bokom, že či naozaj alebo je to len, len taká nálepka, ale čo je vlastne dôvod pre ktorý takéto zmeny a tak narýchlo idú urobiť, lebo tak to je asi jeden z najväčších problémov tých zmien, že naraz a narýchlo a sociálne podniky nie sú na to, na to pripravené, že prečo to idú robiť, prečo to idú robiť pozmeňujúcim návrhom a prílepkami v druhom čítaní. Prečo tu nie je minister práce, sociálnych vecí a rodiny, aby teda to vysvetlil, aj keď on tu zrejme bude o chvíľu, lebo o 17-tej po hlasovaní asi bude prerušená rozprava a podľa schváleného programu budeme jeho iným návrhom zákona, zákona pokračovať, ale teda naozaj by bolo na mieste, aby sa k tomu vyjadrili aj predstavitelia koalície, nielen prečítali pozmeňujúci návrh.

Ďakujem veľmi pekne kolegyňa Marcinková za vaše vystúpenie a ja by som chcel naraziť alebo teda upozorniť na to, že aký tu je priepastný rozdiel medzi tým, čo táto vláda a tieto strany, ktoré o sebe tvrdia, že sú sociálnou demokraciou tvrdia a aká je realita. Ono tá sociálna demokracia vo svojej podstate má niekoľko princípov, na ktorých funguje. Je to sociálna spravodlivosť a rovnosť príležitostí, silný, ale demokratický a právny štát, ochrana pracujúcich a sociálny dialóg a tak ďalej, sociálna solidarita a tieto veci. Kde je tu tá sociálna solidarita? Kde je tu tá ochrana tých pracujúcich, tých núdznych? Tá sa absolútne vytratila. Zároveň je zarážajúce, že sa tu mení zákon, ktorý vlastne ohrozí fungovanie týchto sociálnych podnikov, ktoré, povedzme si na rovinu, aký majú dopad na rozpočet, koľko to tento rozpočet stojí a čo všetko sú schopní títo akože sociálni demokrati karpatského typu nakupovať, teda obstarávať v rámci konsolidácie, keď napríklad minister obrany Robert Kaliňák chce zazmluvniť muníciu za 58 miliárd. To je tá munícia akože ani náboj na Ukrajinu, ale sociálne podniky, ktoré stoja pár miliónov, na to nemáte a zároveň je tu ďalší problém a to je, že keď už teda sa vyšetrujú podvody alebo niečo podobné, tak kde je KUFS? Kde je, kde je normálne, že finančná správa? A toto, to sú orgány, ktoré by sa tým mali zaoberať a nie, že zmením zákon a zdvihnem im DPH, aby som ich položil na kolená. Ja sa pýtam, kde je tu ten rozmer sociálny? Kde, kde sa tu vôbec riešia tie sociálne veci?

Kolegovia, prosím, utíšite sa, lebo ťažko bolo počuť aj tie faktické poznámky. Aj opozícia aj koalícia, prosím vás o to. Tá otázka, ktorú položil pán kolega Ondrej Dostál na začiatku, že prečo má táto vláda a vládna koalícia ambíciu zlikvidovať sociálne podnikanie je otázka, ktorú si kladiem aj ja. Prečo je toto cieľom týchto zmien? Prečo vôbec vláda, ktorá sedem rokov tu dokázala, teda pred siedmimi rokmi dokázala nejakým spôsobom nastaviť tento systém, ktorý ako tak fungoval, prečo má teraz ambíciu tento systém zlikvidovať? A tiež by som bola rada, keby to niekto z vašej koalície vysvetlil. Prečo sa neprihlásite do debaty? Prečo nám to nevysvetlíte? Prečo chcete zarezať sociálne podnikanie? Keď to bola vaša vlajková loď po minulé roky. Ja by som si to rada vypočula aj od vašich bývalých reprezentantov ministerstva práce a rada by som si to vypočula aj od pána ministra Erika Tomáša. Prečo to tu teraz riešime s pánom ministrom Kamenickým? Prečo to nepočúvame od pána Erika Tomáša, aby nám to, aby nám to vysvetlil prečo takýmto spôsobom ide naozaj pristúpiť k dramatickým zmenám v sociálnom podnikaní, ktoré ako vieme z praxe, ako vieme od sociálnych podnikov, ktoré zamestnávajú desiatky, stovky zdravotne znevýhodnených ľudí, ktoré, ktorým hrozí zánik od 1.1., prečo toto nikoho vo vašej vláde, ktorá si naozaj hovorí sociálna, nezaujíma? Ja, ja si myslím, že tu hovoríme úplne vecne a snažíme sa o konštruktívnu debatu, ale nedostávame od vás odpovede. To sa naozaj nenájde nikto, kto by vedel vysvetliť zámery týchto zmien? Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia navrhujem stiahnutie vládneho návrhu zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti (tlač 1123) z programu 43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Odôvodnenie: Tento zákon, o ktorom sme rokovali už päť dní je úplne zbytočný, je protispoločenský a prinesie nám nové problémy. Zaťažuje vzťahy, naše vzťahy v Európskej únii. Určite si ním vykoledujeme infringement aj sankcie. Ak ho stiahnete, budeme môcť rokovať o zmysluplných zákonoch, za aký považujeme zákon ministra Erika Tomáša, ktorý máme dnes na stole, vládny návrh zákona o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Toto je dôležitá reforma, ktorá umožní odkázanému človeku ostať vo svojej rodine. Nezaťažujme túto snemovňu zbytočnými zákonmi, riešme zákony pre ľudí, ktoré naozaj pomôžu ľuďom. Ďakujem.

Vážený pán predseda, navrhujem, aby ste nedali hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Barteka k tlači 1026, nakoľko pri jeho prednese došlo v závere jeho vystúpenia k chybe a teda ústny prednes sa nezhoduje s písomným vyhotovením jeho pozmeňovacieho a doplňujúceho návrhu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci sme teda v prvom čítaní k reforme financovania sociálnych služieb. Ako som tu už viac krát počul aj počas rozpravy v skrátenom legislatívnom konaní alebo k skrátenému legislatívnemu konaniu k jednej z kľúčových reforiem ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny ale aj vlády ako taký. Dokonca si dovolím povedať Slovenska. Čiže ak môžem poprosiť kolegov, kolegovia poprosím vás ak
(Ruch v sále.)
Ďakujem. Čiže v krátkosti ho predstavím, pretože o tom obsahu sa ešte viac môžeme samozrejme rozprávať aj v druhom čítaní. Navyše tento zákon, táto reforma, respektíve tento nový zákon a novely 13-tich zákonov boli predmetom širokej diskusie prakticky dvojročnej na odborných úrovniach, do ktorých bola zakomponovaná aj opozícia a preto je pomerne široko známi ale samozrejme predstavím základné kontúry a možno aj niektoré aktuálne posuny. Ako som povedal zavádzame úplne nový zákon o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Takýto zložitý názov to má a zároveň novelizujeme 13 ďalších zákonov. Je to obrovská reforma, ktorá je naviazaná na plán obnovy a napĺňame ňou jeden z mílnikov plánu obnovy. Čo znamená, že v prípade, že by sme ten zákon alebo tento legislatívny balík neschválili, tak by sme ohrozili jeden z mílnikov čo by znamenalo pre Slovensko naozaj vážne konzekvencie najmä v podobe sankcie vo výške 480 miliónov eur. Do plánu obnovy ju vniesla túto reformu ešte predchádzajúca vláda. Samozrejme našou úlohou je naplniť celú tu štruktúru v akej sa táto reforma do plánu obnovy vniesla. Musím povedať, že predtým než sme predložili tento legislatívny balík do parlamentu túto reformu, tak sme ju predrokovali s Európskou komisiou, aby sme mali vopred nejaké stanovisko či táto reforma je naplnením milníka plánu obnovy a zároveň sme vzhľadom na to v akej fáze sme prevzali teda tú reformu po predchádzajúcej vláde. Teda v žiadnej by som povedal fáze. Sme navrhli, aby táto reforma nabiehala v etapách. Aj obsah tejto reformy aj postupné nabiehanie tejto reformy bolo odobrené predbežne Európskou komisiou, ktorá však samozrejme čaká na finálny text. Reforma nabehne ak bude teda schválená v parlamente v dvoch fázach. Prvá fáza začne 1. júla 2026. Tam pôjde o zmenu financovania neverejných pobytových zariadení a potom druhá fáza a teda zvyšok reformy začne v praxi fungovať od 1.1.2027 presnejšie od 31.12.2026. Kladieme v tejto reforme jednoznačne dôraz na opatrovanie odkázaných osôb v domácom prostredí čo aj vyplýva so samotného obsahu reformy. Zavádza sa a to je úplne kľúčová zmena, nový príspevok na odkázanosť a tento nový príspevok na odkázanosť dostane samotná odkázaná osoba. To je to veľké novum. Tá zásadná zmena. A táto odkázaná osoba sa rozhodne či príspevok na odkázanosť použije na opatrovanie v domácom prostredí svojimi príbuznými alebo blízkymi osobami. Teda akási náhrada súčasného opatrovateľského príspevku alebo ten príspevok použije na takzvanú domácu opatrovateľskú službu. Teda opatrovanie v domácom prostredí terénnymi pracovníkmi alebo na ambulantnú službu. Výška tohto príspevku závisí od stupňa odkázanosti. Máme už po novom 5 stupňov odkázanosti. Takže v tom piatom stupni odkázanosti bude v tom najvyššom bude tá výška príspevku 1010 eur. V prípade starostlivosti o dieťa je tam príplatok plus 200 eur. Teda 1210 eur v takomto prípade. V 4 stupni je to 830 eur. V prípade starostlivosti o dieťa plus 200 eur. A v 3 stupni 600 eur v 2 stupni 460 eur a v 1 stupni 230 eur. Musíme povedať, že zatiaľ čo prvé tri stupne tie príspevky sú úplne nové. Nikdy doteraz prvé tri stupne takéto príspevky nemali. Je možné ale použiť len na formálnu starostlivosť v prípade 4 a 5 stupňa rozdeľujeme ten príspevok. Časť sa môže použiť na neformálnu starostlivosť. To je tá povinná časť a časť na formálnu starostlivosť ale treba dodať, že aj celý príspevok môže dotyčná osoba použiť na formálnu starostlivosť. Po novom a to je ďalšia dôležitá zmena bude môcť jedna odkázaná osoba využiť služby troch opatrovateľov na tomto príspevku. Čiže traja opatrovatelia sa budú môcť vystriedať, čo je významná zmena, pretože po tom tí zvyšné, tie zvyšné osoby, ktoré nie sú akurát pri odkázané osoby budú môcť riadne pracovať. Ďalšia skvelá zmena je v tom, že rušíme limit alebo testovanie príjmu teda bez ohľadu na to koľko tá osoba zarobí môže jednoducho pracovať. Čiže ešte raz. Pri jednej osobe sa po novom môžu vystriedať až traja opatrovatelia na tom príspevku a tí opatrovatelia budú mať povolené pracovať bez ohľadu na výšku príjmu. Zachováme štátny príspevok pre pobytové verejné i neverejné zariadenia, ale ďalšia dôležitá zmena spočíva v tom, že prenášame kompetenciu financovania neverejných pobytových zariadení. Konkrétne dvoch, domova pre seniorov a zariadenia opatrovateľskej služby na VÚCKY na VÚC. To je tá prvá etapa tej zmeny. Teda od 1. júla 26 budú VÚC spolufinancovať neverejné pobytové zariadenia. Konkrétne tie dve zariadenia, ktoré som pomenoval. Zavádzame jasné zákonom stanovené paušály, ktoré budú samozrejme byť budú musieť byť teda vyplácané poskytovateľom týchto sociálnych služieb. Ďalšia dôležitá zmena je, že v rámci personálu v sociálnych službách zavádzame novú pozíciu. Je to pracovník dlhodobej starostlivosti kde pri tomto, pri tejto pozícii rozširujeme počet ošetrovateľských úkonov a táto pozícia by mala byť na úrovni platov, na úrovni sanitára v nemocnici. Zároveň tento zákon vytvára priestor na zrovnoprávnenie, platové zrovnoprávnenie sestier v zariadeniach sociálnych služieb a v nemocniciach.

... počet ošetrovateľských úkonov a táto pozícia by mala byť na úrovni, platovo na úrovni sanitára v nemocnici. Zároveň tento zákon vytvára priestor na zrovnoprávnenie, platové zrovnoprávnenie sestier v zariadeniach sociálnych služieb a v nemocniciach. Zvyšujeme kvôli tomu alebo viac zapájame kvôli týmto veciam alebo kvôli týmto pozíciám a kvôli tomuto financovaniu spolufinancovanie zo strany zdravotných poisťovní, čiže vlastne celá tá suma, ktorá sa naleje navyše oproti tomuto roku do sociálnych služieb do roku ´27, tá navýšená, bude pochádzať nielen od štátu, ale aj od zdravotných poisťovní a VÚC-iek, resp. samosprávnych krajov a môžem teda povedať, keď sa bavíme zatiaľ len vyslovene v takých tých základných rámcoch, že oproti roku 2025 v roku 2027 takto nalejeme do sociálnych služieb navyše 300 mil. eur. Zároveň posilnime kontrolu financovania z verejných zdrojov cez kontrolu nadmernej náhrady v službách všeobecného hospodárskeho záujmu. V poslednej fáze rokovaní sa nám podarilo dohodnúť aj s vyššími územnými celkami na spolufinancovaní tých pobytových neverejných zariadení, bude to už premietnuté aj do zákona a to spolufinancovanie je vyriešené tak, že pre rok ´26 ide o sumu 24 mil. eur od 1. 7. 2026, toto prefinancuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a od roku ´27, od roku ´27 to je suma 48 mil. eur a potom podobná suma aj v ďalších rokoch, už pristupujeme k systémovejšiemu opatreniu v tom zmysle, že ako keby sme vracali, keď to tak poviem, vrátili takmer 1 % z podielových daní VÚC-kam, ale účelovo viazané na sociálne služby. Takže tu sme si podali ruku a tým pádom sme odstránili ten predposledný rozpor, ktorý v tej reforme bol. No a ten posledný, to je úplne aktuálna vec, ja som ju už avizoval v skrátenom legislatívnom konaní. Posledný rozpor bol s Konferenciou biskupov Slovenska v zastúpení teda katolíckej charity, kde stále bol problém v prípade asi tritisíc rodín s tým, že nepovažovali za dostatočne ošetrený súbeh formálnej a neformálnej starostlivosti. A platforma rodín už privítala toto riešenie a máme aj predbežnú pozitívnu správu od katolíckej charity, Slovenskej katolíckej charity, ktorá ale ešte chce vidieť paragrafové znenie toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý bude predložený na výbore. Ale v princípe ide o to, že ak mali obavu niektorí opatrovatelia, najmä rodičia detí, že dostanú menej peňazí na ambulant a nebudú môcť pre to umiestňovať svoje deti do ambulantných zariadení v takom rozsahu, ako doteraz, tak to sa vyrieši, pretože, poviem to zatiaľ len jednoducho a potom to predstavím aj v druhom čítaní a hlavne na výbore, že v prípade, že naozaj je opatrovateľ iba jeden a bude tam nejaká príjmová časť rodiny, tak potom v prípade umiestnenia odkázanej osoby do ambulantnej služby štát doplatí tú formálnu časť príspevku. Lebo v štvrtom a piatom stupni je nejaká formálna časť príspevku a doplatí sa do výšky súčasného príspevku, ktorý priamo štát dáva denným stacionárom a podobne. Takže nikto nepríde o nič skrátka, samozrejme platí to v prípadoch, keď naozaj bude ten opatrovateľ na tú osobu len sám, pretože tá základná paradigmatická zmena spočíva v tom, že je možné, aby sa traja ľudia vystriedali pri tej osobe a môžu pokojne pracovať, a preto sa predpokladá, že budú mať dostatok peňazí aj na uhradenie ambulantu, ale boli nám avizované, že môžu byť aj prípade, kde nie je dostatok práce v regiónoch, kde nie je možné, alebo niekto chce jednoducho pracovať, chce sa starať naozaj len sám o tú svoju odkázanú osobu a v takom prípade zachováme podobné kritériá ako doteraz, s tým, že ten rozdiel, ktorý vznikal medzi formálnou časťou príspevku, a príspevkom, ktorý išiel priamo na denné stacionáre, teda do ambulantu, bude dorovnaný takýmto rodinám a takýmto osobám. Ako som povedal, platforma rodín víta, veľmi víta a katolícka charita poslala predbežné stanovisko, že pokiaľ sa to premietne takto do, do legislatívy, tak budeme definitívne mať odstránený posledný rozpor po dvoch rokoch rokovaní tvrdých, teda tvrdých, vecných rokovaní, konštruktívnych.
Považujem v čase ťažkej konsolidácie túto reformu financovania sociálnych služieb nie za malý, ale za veľký zázrak, pretože naozaj pripravovať ju v týchto podmienkach nebolo jednoduché a opäť chcem zopakovať, túto reformu financovania sociálnych služieb podporuje asociácia poskytovateľov sociálnych služieb, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, slovenské fórum pre osoby so zdravotným postihnutím, SocioFórum, Združenie miest a obcí Slovenska, únia miest a po novom aj SK8 a pokiaľ teda dôjde k definitívnemu potvrdeniu dohody, aj katolícka charita, teda aj Konferencia biskupov Slovenska. Čiže preto sme to predkladali takto pred koncom roka, pretože sme chceli vytvoriť naozaj čo najväčší priestor na kompromis, na diskusiu a na odbornú dohodu na tej úrovni, kde to má byť, teda v celej, v celej komunite. Samozrejme zabudol som spomenúť ešte jednu organizáciu, keďže to hovorím z hlavy, a veľmi dôležitú, aj komora opatrovateliek Slovenskej republiky podporuje v tomto rozsahu túto reformu.
Takže žiadam, samozrejme bude ešte druhé čítanie, aby podobne sa zachovalo aj plénum, pristalo by tejto reforme, keby mala ústavnú väčšinu, samozrejme pokiaľ sa opozícia rozhodne inak, ja to budem teda rešpektovať, ale podstatná je dohoda s tými, ktorých sa to týka, teda do spomínanou komunitou. Podobný postup sme zvolili, už som to hovoril pri skrátenom legislatívnom konaní, aj pri reforme posudkovej činnosti, to isté to bolo do poslednej chvíle odborné diskusie, predloženie v skrátenom legislatívnom konaní na záver roka a reforma posudkovej činnosti bola prijatá ústavnou väčšinou.
Zatiaľ toľko odo mňa, ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1134. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, ktoré mne ako spravodajkyni vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1188 z 1. decembra ´25 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory v druhom čítaní vrátane v gestorskom výbore prerokovali ihneď.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja budem len krátko, lebo v našej strane túto problematiku rieši pani poslankyňa Bajo Holečková a myslím si, že mám tu dva opatrenia, ktoré chcem predstaviť, ktoré sú problém, ktoré som zozbieral z terénu, že sú problém. A pán minister, myslím, že o jednom tom probléme hovoril, ale nie som si na sto percent istý, ale myslím, že posledný jeho príspevok bol o tomto probléme, že to ide nejakým spôsobom riešiť, samozrejme nevideli sme ešte znenie, paragrafové znenie, takže ale keď je to toto, tak vlastne som rád, že sa to bude riešiť.
Problém je súbeh opatrovateľského a pobytu v zariadení, problém je úprava týkajúca sa súbehu poberania opatrovateľského s neformálnym opatrovateľom a využívaním ambulantných služieb. Zákon v súčasnosti jasne hovorí, kedy má nárok na opatrovateľský, alebo kedy nárok na opatrovateľský príspevok vzniká a to je, že pokiaľ je v zdravotníckom zariadení zdravotnej starostlivosti alebo je odkázaná na opatrovanie osobou, ktorej sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby a fyzická osoba ju opatruje po návrate z ambulantnej formy sociálnej služby, alebo ktorá navštevuje školské zariadenie alebo školu a fyzická osoba ju opatruje po návrate zo školského zariadenia alebo zo školy. Čiže napríklad konkrétny príklad, predstavte si, že matka, ktorá má dieťa autistu a nosí ho na osem hodín do zariadenia, teraz keď ho odniesla do tohto zariadenia, tak mala nárok na príspevok, po novom keď to zariadenie bude dlhšie ako štyri hodiny, to znamená osem hodín mesačne, tak ten príspevok nebude mať. Tam treba brať ohľad na tri veci.
Prvá vec je, že tie matky sú prípady, že majú aj dve tieto autistické deti a tým pádom akože keď ho odnesú do zariadenia na štyri hodiny, asi ťažko si budú hľadať prácu na štyri hodiny s dvomi autistickými deťmi, to znamená, že je logické, že ho musí odniesť na osem hodín do toho centra a keď ho odnesie na osem hodín do toho centra, je dôležité, aby mala, aby mala ten príspevok, lebo aj tak keď si zoberieme, že tie autistické centrá sú zvyčajne koncentrované v krajským mestách, tento, tento alebo táto pani, ktorá, ktorá nám písala, je z Myjavy a nosí deti do Bratislavy, tak keď nie sú zápchy, tak cesta trvá hodinu tam, hodinu naspäť, osem hodín má to dieťa v tom zariadení, tak mi povedzte, akú prácu si ona, ona môže nájsť a potom ešte celodennú starostlivosť o toto dieťa. Táto matka má dve deti, to znamená, že to je ďalší, ďalší problém. A pokiaľ je jednorodič alebo má naozaj manžela s nízkym príjmom, tak pýtam sa, ako takáto osoba môže žiť. A presne toto sú prípady, keď štát by mal tú záchrannú sieť nastaviť tak, aby takýchto ľudí nejakým spôsobom opatril, aby napriek tomu, že ich postihlo, postihol problém, že majú postihnuté deti, tak ešte aj ten štát ich vyčleňuje na okraj spoločnosti v sociálnej oblasti.
Táto téma, táto zmena sa týka 2,5-tisíc odkázaných, pán minister tu hovoril o 3-tisícoch, keď hovoril o tom istom, tak, tak je to také približné číslo a celá tá zmena, celá tá zmena sa dá urobiť jednoduchým spôsobom, aby číslo v zákone, tých 80 hodín sa zmenilo na 160 hodín, kde vlastne už pokryje osemhodinovú službu v tom ambulantnom zariadení. Čiže to je jeden problém, keď, keď som to dobre pochopil a pán minister rozprával o tom istom, že sa dohodol a že sa to ide riešiť, tak počkám si na paragrafové znenie, rovnako som porozumel, že sa to ide riešiť iným návrhom ako, ako som tuná predstavil, ale však treba si počkať.
A druhý problém, ktorý vnímam, je problém, ktorý aj doteraz bol a touto reformou sa nijakým spôsobom nevyriešil, a to je krízové centrá neverejné, je katastrofálne financovanie krízových služieb. Verejný poskytovateľ môže žiadať o dotáciu aj z ministerstva, sem spadajú nocľahárne, odkázanostné služby aj verejného a krízového bývania môžu žiadať od ministerstva príspevok. Pri neverejných poskytovateľoch a konkrétne pri zariadení núdzového bývania je iný režim, ich jediný príjem je dofinancovanie z vyššieho územného celku, aj suma, ktorá príde, je na mzdy zamestnancov. Príspevok, ktorý majú, nepokryje ani mzdu zamestnancov a nieto ešte réžiu zariadenia a peniaze tam musia hľadať cez zbierky a podobne. Ja som oslovil viaceré krízové centrá, všetci majú tento problém a jeden príklad z krízového centra zo Spišskej Novej Vsi pre týrané matky a deti, im robí stratu 30-tisíc ročne a proste žiadajú zmenu, lebo tieto peniaze si musia cez rôzne sponzorské a ...

centrá, všetci majú tento problém, a jeden príklad z krízového centra zo Spišskej Novej Vsi pre týrané matky a deti, im robí stratu 30-tisíc ročne a proste žiadajú zmenu, lebo tieto peniaze si musia cez rôzne sponzorské a iné príspevky zabezpečiť, aby vôbec to krízové centrum prežili.
Takže také dva vypuklé problémy, ktoré keď riešime tento komplexný zákon, tak by bolo potrebné sa na nich pozrieť. Jeden ten problém s opatrovateľskou službou, kde som rád, že nejakým spôsobom sa to ide riešiť a druhý problém a druhý problém, ktorý sa, ktorý bol aj doteraz problém a sme to nejakým spôsobom neakceptovali na zmenu, tak sú krízové centrá hlavne neverejné, ktoré je potrebné takisto riešiť.
Ďakujem.