43. schôdza

Nech sa páči, pán minister, čas na odpoveď.

Neviem, kde je napísané, že prečíta. Ja ju viem z hlavy, preto som vám ju povedal.
Ale čo je dôležité, pani poslankyňa, päť minút som sa vám snažil vysvetliť, aby ste skúšali merať rovnakým metrom, päť minúť. A vy poviete, že bolo nedôstojné z mojej strany, aby som povedal, že to, čo spáchal pán Hellebrandt, to je obludné. Rozumiete? A vy mi hovoríte, že mali by sme snímať stigmu. Koľko ľudí zomrelo na AIDS? Veď to bola najväčšia hystéria v 80. rokoch. Ja si to veľmi dobre pamätám, keď 1. december vznikol.
A dnes, choďte to vysvetliť tej sestričke, poďte natočiť video, raz tam choďte a choďte s tou sestričkou natočiť video, ako prežila prvých 48 hodín, keď zistila, že sa popichala ihlou, ktorou robila s pacientom, ktorý bol nakazený HIV. (Reakcia z pléna.) To vás ukľudní, že? To vy by ste už, vy, čo ste vyrastali v zlatých lyžičkách, v živote ste nezažili, čo je problém, viete? To je najväčšie, vy ste ešte neboli konfrontovaní s traumou alebo s nejakým vážnym problémom, ktorý je. Až by ste to vy zažili, by ste toto nerozprávali, pretože tie vaše, aj to, čo som počul, čo ste rozprávali akože smerom k tým osadám, hej? Ako ste bojovali za zrušenie našej reformy, ktorú sme začali robiť ešte v roku 2023, ktoré začali byť funkčné, ktoré vzdelávali, učili Rómov pracovať, ktorým hľadali pracovné miesta? Akože ani pán Tankó nemôže za to, že je v parlamente alebo sa sám prepracoval, alebo sám tvrdo drel? O tom sa bavíme. Každý dostane príležitosť, aby pracoval. Bol som včera zhodou okolností na kontrolnom dni na Kukurici, 60 % tam pracuje Rómov. A čo prečo, že chceli byť akože doma vyvalení a nič nerobiť alebo chceli zlepšiť svoj život a pracovali na tom a dostali príležitosť? Ako viete, vy práve používate tie stereotypy, ktoré ako platia na všetkých. Oni za to nemôžu, kde sú, za to môže niekto iný, najlepšie my. A keď urobíme vlastne reformu v rámci osád a potom ju predchádzajúca vláda zruší, vy ste ticho. Ale jediný útok, ktorý máte, je práve ten SMER. Preto hovorím, že ste v panike, preto hovorím, že každú tému, ktorú ste vytiahli v posledných týždňoch, vám ju vaši vlastní novinári a vaši vlastní fanúšici otrieskali o hlavu. Akože vypočuť si, Arpád Soltész ma nenávidí na smrť, ale to, čo dal, to sa priznám, to by sa mi nechcelo počúvať. Ak tu má byť, vy by ste sa mali nad tým zamyslieť, že čím to je. Pretože vy budete útočiť na poslancov SMER-u, že oni si píšu otázku, ktorú od niekoho dostali. Jedenásť ministrov, sedemdesiatdva otázok rovnakých do písmena. Čo to reprezentuje vo vašej strane? Akože nedostatok nejakej kreativity? Alebo o čom to je? (Potlesk.)
Pozrite sa, pani poslankyňa, ja vám poviem, že poďme ďalej, poďme sa ďalej opýtať na to, že sú tu traja poslanci, myslím minimálne traja, pani bývalá poslankyňa Ledecká, dneska Marcinková, je tu pani Kolíková a je tu váš pán poslanec Valášek, ktorí založili a fungovali v strane Za ľudí, ktorú založil a predsedal jej odsúdený daňový podvodník pán Kiska. Povedzte mi, ten človek evidentne spolupracoval s pánom Kiskom, keď sa už vedelo, že bol daňový podvodník. Váš pán poslanec a je stále poslanec, váš pán poslanec komunikoval s týmto zločincom, ktorý okradol Slovenskú republiku na daniach a je teraz u vás. Tak ja sa vás chcem opýtať, povedzte mi, ako sa vyrovnávate s tým? Je obhájiteľné, že pán Valášek je poslancom napriek tomu, že komunikoval a bol v jednej a tej istej strane s odsúdeným daňovým podvodníkom Andrejom Kiskom? Je to obhájiteľné?
Pani redaktorka, pani poslankyňa, už som zvyknutý novinárom odpovedať, pani poslankyňa, ešte raz, vy chcete súdiť niekoho, kto komunikoval s človekom, ktorý následne bol odsúdený za brutálne zločiny, hej? Čo ja si pamätám, bol odsúdený a bol daný do väznice a vo väznici neviete komunikovať a následne spáchal samovraždu. Keď sme si pozreli všetky tie komunikácie, mali sme pocit, že sú o práci, nie o predmete tohto trestného činu. A ja sa vás teda opýtam, keď chcete súdiť ľudí a ešte som zabudol na jednu dôležitú vec. Pán Valášek nielen že bol s pánom Kiskom a zakladal s ním politickú stranu, ale on vlastne bol Miroslavom Lajčákom vymenovaný za veľvyslanca. Ako sa k tomuto postavíte?

Pán minister, čas uplynul na vašu odpoveď. (Potlesk.)
Pristúpime k otázke číslo štyri, ktorú položila pani poslankyňa Števulová podpredsedovi vlády a ministrovi životného prostredia pánovi Tarabovi, ktorého tu zastupuje pán minister Kaliňák a otázka znie:
"Pán minister, je podľa Vás obhájiteľné, že sa vysokopostavený slovenský diplomat stretával a komunikoval s celosvetovo známym sexuálnym predátorom, ktorý má na svedomí viac ako tisíc obetí vrátane maloletých?"
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne. Budem teda pokračovať v tom, čo som hovoril.
Čiže v rámci prenesenej tej vašej otázke, ktorú ste dali o tom, že každý by sa mal zamyslieť, či je obhájiteľné, aby mohol pokračovať vo verejnom živote v prípade, že sa stýkal a komunikoval s človekom, ktorý bol odsúdený za trestnú činnosť, tak sa vrátim k tomu pánovi Valáškovi.
A tuto, keď nemáte odpoveď, pretože momentálne je tu ticho v tejto sále, samozrejme, tak je to presne o tom, že musíte začať zametať najprv pred vlastným prahom. A ja chápem, že ste na tom strašne zle, keď si musíte Pročka zavolať, aby vám prišiel pomôcť do prvého radu (povedané so smiechom, potlesk), áno, no. Svedčí to o vašej vysokej výbave, vážené dámy a páni v Progresívnom Slovensku, ale to vtieranie nepomôže, oni vás proste nechcú, pán Pročko.
No ale v každom prípade proste platí, že to je nejaký, to je nejaké postavenie, z ktorého by ste chceli z výšky rozprávať na ostatných, ktorých by ste chceli odsudzovať, pretože sa správali neúctivo alebo nejakým iným spôsobom. Proste nemáte, vo vašej vlastnej výbave máte odpúšťanie všetkým svojim ľuďom, tí neurobili nič, neukradli eurofondy, pán Šimečka, neukradol dane pán Kiska, všetci tí sú najbližší spolupracovníci, tak treba fungovať. A obhajujete čurillovcov, ktorí majú na svedomí ľudské životy, ktorí týrali ľudí, ktorí týrali ľudí. Viete, neviem, ako by sa vám fungovalo vo väzbe za nezákonné obvinenie. To je taká drobná vec, kedy si môžte z toho robiť srandu, pochopiteľne, ale ono v zásade v jednej chvíli každý má šancu si také niečo vyskúšať, pretože keď postaví taký štát, ktorý zneužíva právo proti ostatným, pretože bojujú proti tým, ktorí majú nejaký iný názor, pretože pamätám si tú zúrivú tlačovku, kde ste hovorili, nebudeme liečiť tých, ktorí sa nedajú očkovať, pretože očkovanie musí byť povinné. Vy to proste máte v krvi. To je to, prečo hovorím, že ste polofašistická strana, pretože vy musíte nanútiť každému to, čo si myslí, a keď si to myslieť nebude, tak ho chcete potrestať. A najlepšie čo najviac, najlepšie čo najviac. A to je základným znakom prečo nie ste demokratická strana, prečo sa snažíte vždy zneužiť nejaký inštitút na to, vo svoj prospech.
A najväčším tým dôkazom, keď sa bavíme o tej demokracii, vážené dámy a páni, však spomeňme si, kto prvý po roku 1989 použil vodné delá proti demonštrantom? Tieňový minister Progresívneho Slovenska pán Spišiak! Zatlieskame mu za to (potlesk), lebo to bol svetový rekord! To znamená, že toto je presne to, čo vy si robíte. Vy jednoducho máte záujem ľudí zavrieť do ich malej škatuľky, kde nesmú uvažovať slobodne, pretože akonáhle príde iný názor, vytiahnete vodné delá a obušky. To ste robili v roku 2011, myslím, že to bolo na prelome rokov, áno, 2011-2012, keď vyšla na povrch Gorila. A vtedy ste začali demonštrantov a vtedy bol pán Spišiak prezidentom Policajného zboru. A to je tá DNA, ktorú máte. A vy tohto človeka, ktorý ako prvý od roku ´89 použil vodné delá proti demonštrantom, urobíte tieňovým ministrom vnútra. Ja vám k tomu srdečne gratulujem. Pán Lipšic, pán Lipšic bol minister. Nooo, vidíte to, to je náhodička. A za odmenu, samozrejme, tunak pán Valášek, poslanec Progresívneho Slovenska, hlasoval, aby sa zmenil zákon, aby sa mohol odsúdený zločinec stať špeciálnym prokurátorom. Keď sme to v Európe pánovi Reyndersovi, dnes stíhanému za pranie špinavých peňazí, ako komisárovi pre právne veci hovorili, on povedal, že to neni možné, že tomu neverí a že si vymýšľame a on si vyprosí, aby sme neklamali, že neexistuje krajina na svete, kde by mohol byť, odsúdený zločinec za zabitie sa mohol stať špeciálnym prokurátorom. A nielen to, že by sa mohol stať špeciálnym prokurátorom, lebo sú krajiny, kde sa volí prokurátor, hej, v rámci normálnych volieb, tak ako poslanci, volia sa prokurátori, ale parlament dokonca zmenil zákon nato, aby sa prokurátorom mohol stať, pretože to bolo vylučované. Čiže vy budete niekedy hovoriť v prípade napríklad prejednávania zákona alebo toho Úradu o ochrane oznamovateľov, že sa znásilňuje právo, že niekto rieši niečo, lebo si chce uzurpovať nejakú moc? (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Čas vám uplynul, čas vám uplynul, pán minister, čas vám uplynul. (Reakcia z pléna.)
Pán poslanec Pročko, poprosím vás, zachovávajte pravidlá slušného správania. Nemám vedomosť, že by ste si potykali s pánom ministrom. (Reakcie z pléna.) My sme si už odvykli, dobre, tykať. (Ruch v sále.)
Prichádzate o čas, takže, pani poslankyňa, pani poslankyňa, máte doplňujúcu otázku, áno? Nech sa páči.

Pán minister, ja by som napríklad rada okrem teda odpovedí na otázky, ktoré ste vôbec neprečítali, chcela vedieť, že či príprava na takého vystúpenie vám trvá dlho alebo to idete tak z hlavy, lebo teda akože ja som si poctivo zapisovala ten váš mesidž box, a teda k Benešovi, panike, hystérii, ovládajú nás, ja to tu zopakujem, prišiel Reynders, Za ľudí, Valášek, Kiska, daňový podvodník, Lipšic, čurillovci, väzba, hystéria, kryjú, N-ko, Šimečkova rodina, samozrejme, vodné delá, iný názor, očkovanie, Gorila, Spišiak. To akože to máte takto aj zoradené v tom mesidž boxe alebo ste si to sám tak zoradili? No možno nám dajte teda tie rady, že ako si pripraviť takéto úžasné vystúpenie na Hodinu otázok, kde takýmto úžasným spôsobom, úplne precízne zodpovedáte na naše položené otázky. To by ma naozaj zaujímalo od takého úžasného rétora ako ste vy.
No a keď ste sa tu teda pýtali na tú otázku, že či je teda morálne a správne, že si má vstúpiť do svedomia niekto, kto sa teda stýkal s niekým odsúdeným za trestnú činnosť, tak ja by som sa teda aj vás spýtala, Dušan Kováčik právoplatne odsúdený raz, neprávoplatne druhý raz, je morálne a správne, že vy ste stále ministrom, keď špeciálny prokurátor, ktorý bol aj za vašej vlády, je momentálne odsúdený za korupciu a vy ste sa s ním stýkali všetci, ktorí ste tam vtedy boli? Možno odpovedajte.

39,
Pán minister, máte čas na odpoveď, ale dve minúty štyridsať sekúnd nejakých, nech sa páči.

Áno, pani poslankyňa, veľmi dobrá otázka, veľmi dobrá otázka. Konečna jedna, normálne musím povedať že lucídna otázka z vašej strany, že či je morálne, že ja som minister obrany, keď v minulosti som sa stretával s človekom, ktorý dnes je odsúdený za nejaký trestný čin, áno? Zamýšľam sa nad tým, zamýšľam sa nad tým, je to problém.
Ale viem, že som zlyhal ešte viac. Omnoho viac som zlyhal vo chvíli, kedy som sa nechal vymenovať do funkcie ministra daňovým podvodníkom. (Potlesk.) Priznám sa vám, že toto je jedna z vecí, ktorá mi niekedy nedá spať a snažím sa s ňou vyrovnať. A máte pravdu, že keď sa mňa pýtate túto otázku, tak je to veľmi dôležité, že, áno, že to som považoval asi za taký najčernejší bod svojej kariéry, že teda nevediac, lebo som nebol dobre informovaný a viem, že to neplatí, keď som nevedel, ale nevedel som, že v tomto prípade jednoducho na čele štátu ako prezident Slovenskej republiky je človek, ktorý zneužil daňové prostriedky a jednak si zaplatil väčšiu kampaň, pamätám si, že vás rozčuľovalo, že nejaký iný kolega má nejaké nezrovnalosti vo volebnej kampani v rámci peňazí, no pán Kiska prekročil ten limit o milión, a nielenže ho o milión prekročil, za čo by mal zaplatiť 10 miliónov pokutu, to bola jedna z vecí, ktorú tam mal, ale navyše mal v zásade jednak odstúpiť, ale tie peniaze si dal ešte do firmy. To znamená, ukradol nielen dane, ale aj DPH. A jeho najväčším problémom, pána Kisku, bolo, že na to prišiel daňový úrad, lebo dva mesiace mu kontrolovali, a varoval ho, že toto je problém. A on napriek tomu, napriek tomu v tom pokračoval ďalej a to bol, tá je kauza, za ktorú bol odsúdený. On nebol odsúdený za to, že viete, dane, keď zaplatíte a oľutujete, zaplatíte 100 %, tak je, tak sa tá vec stane. Ale on v tom pokračoval napriek tomu, že ho upozornili, že to robiť nemá. A teda to, že ma človek, ktorý bol daňovým podvodníkom, vymenoval do funkcie ministra vnútra v tom čase, tak je to určite teda čierna kaňka na mojom životopise. Máte pravdu, ja sa nad tým pravidelne zamýšľam.
Ale veľmi dôležité je, že teda, už keď sme sa o tom bavili, spomeňme si, že tuto prišiel pán poslanec Spišiak a ja som vás neohováral, len hovorím to, čo som vždy hovoril, že vlastne ste boli prvý, ktorý použil vodné delá na demonštrantov v roku 2011. Ale je treba povedať, že vás, samozrejme, Hamran predčil, pretože ten použil aj projektily umelohmotné... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar Tibor, podpredseda NR SR
Musím vám ukončiť vystúpenie, pán minister, uplynul čas.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády SR a minister obrany SR
Toľko mám čo povedať ešte našej opozícii. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar Tibor, podpredseda NR SR
Ale keby sme nemali interpelácie, tak mohli by sme možno pokračovať, ale čas určený...

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády SR a minister obrany SR
Nemám ešte dve minúty?

Nie, čas určený na hodinu otázok uplynul. Končím tento bod programu. Zároveň prosím členov vlády, aby zotrvali (potlesk) v rokovacej sále. Nasleduje bod odpovede na interpelácie a interpelácie.
Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, nasledujú body písomné odpovede na interpelácie a interpelácie. Otváram bod písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 7. novembra 2025, tlač číslo 1070.

(Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané do 43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a do 7. novembra 2025, tlač číslo 1070.)

Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 1070 nachádza a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či si žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou.
Otváram rozpravu. Písomne konštatujem, že sa do tejto časti neprihlásil nikto z poslancov. Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovanie o uznesení sa uskutoční v najbližšom bloku hlasovania.
Otváram bod

interpelácie

poslancov. Chcem vám dať do pozornosti § 129 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
K predneseniu interpelácie sa písomne prihlásili dvaja páni poslanci. Prvý v poradí pán poslanec Dostál a potom pani poslankyňa Kolíková.
Takže nech sa páči, pán poslanec Dostál.

Vážená členka, členovia vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, dovoľte, aby som interpeloval troch z tu prítomných členov vlády.
Začnem interpeláciou na pána ministra obrany Roberta Kaliňáka, ktorý v rámci výkonu svojej pôsobnosti zastupoval zruba 3/4 členov vlády na hodine otázok, ktorá sa práve skončila. Dovolím si vám dať do pozornosti znenie rokovacieho poriadku, ktorý v § 131, myslím ods. 7, uvádza, že na hodine otázok musia byť prítomní všetci členovia vlády. Musia byť prítomní všetci členovia vlády. Na hodine otázok bol prítomný pán premiér Fico, pán minister spravodlivosti Susko, pani ministerka kultúry Šimkovičová a potom už iba pán minister obrany Kaliňák, ktorý zastupoval všetkých ostatných členov vlády, ktorým boli položené otázky. (Reakcia z pléna.) Vy ste tu ale neboli na hodine otázok, pán (reakcia z pléna), no nesedeli ste na svojom mieste, nesedeli ste na svojom mieste, dobre, dobre. Ospravedlňujem sa, pán minister Migaľ, ale teda zhruba za 3/4 vlády tu bol poverený odpovedať pán minister Kaliňák, ale v rokovacom poriadku sa píše, že v odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na otázky odpovedať alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám. Určil, teda neviem, čo to boli za odôvodnené prípady, ale v rámci výkonu svojej funkcie pán minister obrany odpovedal na otázky, ktoré tu boli položené a odpovedal aj na otázky poslancov, poslankýň Progresívneho Slovenska, ktoré sa týkali tragédií v Mašličkove a v Kozárovciach. Teda on na to odpovedal premiér, ale teda vrátil sa k tomu aj pán Kaliňák, a teda reagoval, že je asi prejavom nesamostatnosti poslancov Progresívneho Slovenka, že 20-krát položili tú istú otázku na premiéra, 28-krát a označil to za prejav nedostatku kreativity a prejav paniky v Progresívnom Slovensku. Tak ja by som sa chcel spýtať pána ministra Kaliňáka, že prejavom čoho je skutočnosť, že poslanci SMER-u položili 39-krát premiérovi otázku týkajúcu sa Benešových dekrétov, 34-krát poslanci SMER-u tú istú otázku týkajúcu sa Protestu proti progresivizmu v Košiciach a 28-krát otázku týkajúcich sa údajnej snahy prekryť Šimečkovej dotačné podvody? To je teda tiež, pán minister Kaliňák, prejav nesamostatnosti poslancov SMER-u, prejav nedostatku kreativity a prejav paniky, ktorá dnes panuje v SMER-e z pohľadu na vývoj preferencií alebo prejav čoho? To by ma zaujímalo, lebo keď ste taký znalec a ohodnotili ste to, ako poslanci Progresívneho Slovenska opakovane kladú tie otázky, tak naozaj ma veľmi zaujíma, ako vy ako skúsený politik vnímate to, že v násobne väčšej miere to robia poslanci vašej vlastnej strany.
Rovnako by ma zaujímalo, ako vnímate skutočnosť, že pán minister vnútra Šutaj Eštok neprišiel na hodinu otázok, hoci celý deň tu rokujeme o návrhu zákona, ktorý predkladá? Budeme rokovať o ňom do polnoci. Budeme o ňom možno rokovať aj zajtra a moja otázka, ktorú som mu položil, na ktorú by ste odpovedali vy, ak by na ňu prišlo, sa týkala práve ochrany oznamovateľov a protestu Generálnej prokuratúry v súvislosti s tým, že pán minister vnútra preradil jedného z policajtov bez vyžiadania si súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov. Generálna prokuratúra voči tomu dala protest. Čiže téma, ktorá bezprostredne súvisí s návrhom zákona, o ktorom tu rokujeme väčšinu schôdze a pán minister vnútra sa nechal zastúpiť vami, ministrom obrany, predchádzajúcim ministrom vnútra. To je teda tiež prejav nesamostatnosti pána ministra vnútra Šutaja Eštoka alebo prejav nedostatku jeho kreativity, alebo prejav paniky v HLAS-e? To by ma zaujímalo.
Druhá otázka alebo druhý okruh otázok chcem adresovať na pána ministra spravodlivosti Suska a súvisí tiež s návrhom zákona, ktorým sa má zlikvidovať Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. A tie otázky sme kládli v rozprave, pokúšali sme sa ich klásť na ústavnoprávnom výbore, pokúšali sme sa ich klásť v pléne, a nedostávame na ne primeranú odpoveď. V odôvodnení skráteného legislatívneho konania sa tvrdí, že zároveň sa ukazuje, že existujúci model inštitucionálnej ochrany obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti je v súčasnosti rozdelený medzi viaceré štátne orgány, čo vedie k jeho zníženej efektivite a k praktickému oslabeniu garancie práv obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ja viem, že ste pred týždňom na hodine otázok odpovedali na otázky kolegýň z poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska, ale teda podľa môjho názoru ste nijako nevysvetlili, v čom teda je problém, že viaceré inštitúcie zabezpečujú alebo rôzne inštitúcie zabezpečujú ochranu obetí trestných činov a ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Lebo ide o dve agendy, ktoré navzájom sa neprekrývajú alebo sa prekrývajú iba minimálne. Teda v čom je problém, že tam existuje inštitucionálna roztrieštenosť, aké to má praktické dopady na ochranu oznamovateľov a ochranu obetí a čo sa môže zlepšiť tým, ak sa to dá do jednej inštitúcie, keď zároveň ochrana obetí naďalej bude roztrieštená, lebo časť z tej problematiky naďalej bude riešiť ministerstvo spravodlivosti, časť bude prenesená na novozriadený Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, časť bude naďalej riešiť Policajný zbor, časť bude mať na starosti prokuratúra, časť mimovládne organizácie, intervenčné centrá, akreditované subjekty, takže tá inštitucionálna roztrieštenosť, ak to tak nazývate, vo vzťahu k obetiam trestných činov ostane zachovaná, to už nebude problém?
Ďalej sa v tom odôvodnení uvádza, že táto rozdrobenosť spôsobuje, že osoby, ktoré čelia sekundárnej viktimizácii a odvetným opatreniam, nemajú dostatočne jednotnú a účinnú ochranu v praxi, čo môže viesť k ďalším zásahom do ich základných práv. Naozaj by ma zaujímalo, keby ste mi vedeli odpovedať, že ktoré osoby zároveň čelia sekundárnej viktimizácii a odvetným opatreniam, lebo sekundárnej viktimizácii čelia obete trestných činov, áno, to sa stáva a odvetným opatreniam čelia oznamovatelia korupcie alebo inej protispoločenskej činnosti, že ako sa tieto dve skupiny prekrývajú? Lebo keď niekto oznámi, že jeho zamestnávateľ alebo nejaká iná osoba, ktorá je v nejakom vzťahu so zamestnávateľom alebo o ktorej protispoločenskej činnosti sa dozvedel v kontexte svojej pracovnej činnosti, ako je to uvedené v európskej smernici a ako by to mala rešpektovať aj naša legislatíva, niečo oznámi, tak áno, môže čeliť nejakým odvetným opatreniam zo strany zamestnávateľa, ak ten má nejaký záujem potrestať toho oznamovateľa za to, že oznámil tú protispoločenskú činnosť, ale o akej sekundárnej viktimizácii sa tam dá hovoriť? Lebo keď niekto oznámi korupciu, tak on nie je bezprostrednou obeťou a skúšam si to predstaviť, že akým spôsobom môže byť potom sekundárne viktimizovaný zo strany svojho zamestnávateľa. A, vice versa, ak sa niekto stane obeťou trestného činu, tak akým odvetným opatreniam čelí? To sú dve odlišné témy. Viem si predstaviť nejaké drobné situácie, kde sa prekrývajú, ale keď ste prikročili k takejto úprave, tak máte nejaké štatistiky, ktoré by potvrdzovali, že oznamovatelia, ktorí môžu čeliť odvetným opatreniam a obete trestných činov, špeciálne násilných trestných činov, lebo tých sa týka odškodnenie, úmyselných násilných trestných činov, sa navzájom prekrývajú, nakoľko sa tie dve skupiny prekrývajú? Lebo predpokladám, že keď pristupujete k zmene legislatívy, tak vychádzate z nejakých dát.
Ďalej by ma zaujímalo, že keď tvrdíte, že návrh zákona tiež reaguje na vyššie uvedenú situáciu tým, že zriaďuje nový nezávislý Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, že či prejavom nezávislosti úradu je to, ak sú nejako zákonom nastavené podmienky, za ktoré môže štatutárny zástupca toho úradu stratiť svoju funkciu, byť odvolaný a miesto toho, aby sa postupovalo podľa zákona a rešpektovalo sa, že hoci nedošlo k naplneniu tých podmienok, tak nemôže byť odvolaný. Miesto toho sa zmení zákon tak, že sa tá inštitúcia zruší a vytvorí sa nová inštitúcia. Lebo v čom je potom rozdiel, ako keby sa pri nerešpektovaní zákonom stanovených podmienok predstaviteľ toho úradu odvolal a v čom je iná tá situácia, ako keby sa zmenil zákon a povedalo sa, že predsedníčka úradu môže byť odvolaná aj bez uvedenia dôvodu? Teraz sa pýtam na to, že ako to zodpovedá tomu, že chcete vytvoriť nezávislý úrad, lebo vy idete, naopak, zlikvidovať nezávislý úrad.
A zopakujem aj ďalšiu otázku, ktorá opakovane bola kladená v rozprave, položená v rozprave, a nedostali sme na ňu žiadnu odpoveď. Skrátené legislatívne konanie sa odôvodňovalo hroziacim porušením ľudských práv. Zacitujem opäť z toho odôvodnenia: "Zriadením jednotného úradu sa vytvorí predpoklad na okamžité a koordinované zabezpečenie ochrany ohrozených osôb. Iba v urýchlenom nadobudnutí účinnosti tohto zákona je možné odvrátiť pokračovanie zásahov do ľudskej dôstojnosti obetí trestných činov a oznamovateľov a zabrániť ďalším nepriaznivým následkom."Tak k akým zásahom do základných práv dochádzalo? Pýtam sa na základné práva oznamovateľov, ktorí majú byť chránení úradom a základné práva obetí. K akým zásahom, do ktorých konkrétne základných práv oznamovateľov a obetí dochádzalo v dôsledku toho, že tie dve agendy boli na dvoch rôznych inštitúciách a nie na jednej? Mohli by ste teda povedať, že konkrétne ktoré práva, kde sú tie práva uvedené a ktorých osôb, teda nemusíte mená a priezviská, ale povedzme čísla, sa to týkalo. V tomto kontexte sa spýtam, že ako konkrétne sa zlepší postavenie a ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti a ako konkrétne sa zlepší postavenie a ochrana obetí trestných činov a ktože dnes tú agendu, ktorú robia dve inštitúcie alebo tie dve rôzne agendy, ktoré robia dve rôzne inštitúcie, teda Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, bude riešiť novozriadený úrad, ale konkrétne v čom sa zlepší ich postavenie?
A teda špeciálne na pána ministra spravodlivosti by som mal otázku, že kedy identifikoval tie problémy v ochrane obetí trestných činov a pomoci obetiam trestných činov? Lebo predpokladám, že to nebolo, že od štvrtku do soboty ste sa rozhodli, že idete preniesť agendu, ktorú dlhé roky vykonáva ministerstvo spravodlivosti na nejaký nový úrad, ale že dlho registrujete problémy a teraz ste sa konkrétne zrazu rozhodli, že idete to vyriešiť dokonca v skrátenom legislatívnom konaní. Tak by som sa chcel spýtať, že kedy ste zachytili tie problémy a ako sa to prejavilo, ako ste sa to snažili riešiť? Existovali nejaké pracovné skupiny, kde ste posudzovali, že ochrana obetí trestných činov ak je oddelená od ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti, tak to tým obetiam trestných činov spôsobuje nejaké vážne problémy? Existovala nejaká pracovná skupina? Sú k tomu nejaké analýzy, pracovné materiály, správy, z ktorých ste vychádzali a na základe ktorých ste dospeli k názoru, že môžete zlepšiť situáciu obetí trestných činov v prípade, že sa tá agenda spojí do inej inštitúcie a nebude to už vykonávať ministerstvo spravodlivosti? A podnikli ste nejaké kroky, aby ste zlepšili ochranu obetí trestných činov, ak tam vnímate, že sú tam nejaké problémy?
No a posledným, ktorého by som chcel osloviť v rámci interpelácie, na ktorého sa obraciam s otázkami, je minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Chcem sa ho spýtať v podstate tie isté otázky, ktoré sme kládli a ktoré som aj teraz položil pánovi ministrovi spravodlivosti Suskovi. V čom sa zlepší ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ak táto agenda nebude vykonávaná samostatným Úradom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ale inštitúciou, ktorá sa bude volať Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti a ktorá tam bude mať akurát agendu odškodňovania násilných trestných činov navyše, inakšie bude vykonávať tú istú činnosť ako doteraz akurát s iným šéfom? Aké praktické problémy spôsobovala tá údajná rozdrobenosť, ktorej čelili osoby vo vzťahu k sekundárnej viktimizácii a odvetným opatreniam? A máte nejaké štatistiky, ktoré by evidovali, koľko oznamovateľov čeliacim alebo potenciálne vystaveným odvetným opatreniam zároveň boli obeťami trestných činov a čelili sekundárnej viktimizácii? Myslíte si, že je zvýšením nezávislosti Úradu na ochranu oznamovateľov alebo teda po novom aj obetí trestných činov skutočnosť, ak predchádzajúce vedenie takéhoto úradu bude odvolané zo svojich funkcií tým, že nimi vedená inštitúcia bude zrušená? Aké konkrétne základné práva boli ohrozené súčasnou právnou úpravou a existenciou samostatného Úradu na ochranu oznamovateľov? Pýtam sa na práva oznamovateľov protispoločenskej činnosti a práva obetí trestných činov a pýtam sa, akým spôsobom sa zasahovalo do ich ľudskej dôstojnosti, lebo na to ste nedali odpoveď ani vo svojich vystúpeniach, ani vo svojich mediálnych vyjadreniach, ani v písomných materiáloch, ktoré ste doručili parlamentu a ani v tých vyjadreniach pani štátnej tajomníčky Kurilovskej a, myslím že, generálneho riaditeľa sekcie legislatívy, ktoré zazneli na ústavnoprávnom výbore. A opäť sa spýtam, že ako ste sa snažili, ak ste to vnímali ako problém, snažili riešiť ten problém údajne nedostatočnej ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti, a teda či existovala nejaká pracovná skupina alebo nejaké analýzy a pracovné materiály a správy, z ktorých ste vychádzali pri príprave tohto návrhu zákona.
Predložím, samozrejme, aj písomne, ale teda ak mi viete odpovedať aj teraz, tak máte možnosť potom, čo sú položené otázky ústne, odpovedať aj ústne.
Ďakujem.