43. schôdza

Vážená pani poslankyňa, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte, aby som sa stručne vyjadril k vami položenej otázke. Chcem vás poprosiť o pochopenie, že vaša otázka súvisí z dvojstranným právnym vzťahom medzi generálnym prokurátorom a prokurátorom vo veciach služobného pomeru. Táto oblasť podlieha aj súdnemu prieskumu a pán bývalý krajský prokurátor už verejne deklaroval, že využije všetky právne nástroje na zvrátenie môjho rozhodnutia, tak prosím chápte ten rozsah odpovede v tomto kontexte. Tie dôvody som už prezentoval aj verejne aj na branno-bezpečnostnom výbore, aj pred, pred médiami a súvisia so závažnými manažérskymi zlyhaniami v ekonomickej oblasti, ktoré považujem za samé o sebe za tak závažné, že ich považujem za nezlučiteľné s výkonom funkcie vedúceho prokurátora a nielen obyčajného vedúceho prokurátora ale dokonca krajského prokurátora. Treba povedať, že tieto manažérske zlyhania súviseli s verejným obstarávaním nábytku na Krajskej prokuratúre v Žiline, kde v procese mám za to, že krajský prokurátor porušil závažným spôsobom Zákon o verejnom obstarávaní, Zákon o finančnej kontrole, a Zákon o rozpočtových pravidlách. V podstate tá podstata spočívala v tom, že Krajskou prokuratúrou bola vystavená objednávka na výrobu a dodanie nábytku v hodnote 150 tisíc eur, na ktorý už mal Ústav na výkon odňatia slobody v Sučanoch zabezpečiť aj materiál a napriek tej hodnote zákazky, keďže išlo o nadlimitnú zákazku, nepoužil žiaden z postupov, a v zákonom predpokladaným a určeným na verejné obstarávanie pri nadlimitnej zákazke, ale uskutočnili priame zadanie. Zároveň Krajská prokuratúra neuskutočnila na zákonom predpísaným spôsobom základnú finančnú kontrolu, za ktorú podľa Zákona o finančnej kontrole zodpovedá štatutárny orgán, teda krajský prokurátor v danom prípade. Po vykonaní ktorej by muselo byť zistené, že finančná operácia je takého charakteru, že ju nie je možné vykonať a teda by ani nemohlo dôjsť k vystaveniu objednávky. K priamemu zadaniu zároveň pristúpil bez finančného krytia, k dodaniu malo prísť v roku 2026, ten rozpočet ešte nebol známy, o čom ako štatutár musel mať vedomosť. Tieto skutočnosti krajskému prokurátorovi museli byť zrejmé minimálne v čase, keď predkladal žiadosť na Generálnu prokuratúru spolu s faktúrou na, na zabezpečenie týchto kapitálových výdavkov, pri čom nevykonal žiadne účinné opatrenia na odstránenie zákonného stavu a ani na nich neupozornil Generálnu prokuratúru. K zosúladeniu faktického stavu s právnym stavom došlo až na základe zásahu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, zároveň treba povedať, že ak by bolo finančné riadenie na Krajskej prokuratúre v Žiline nastavené správne, nemohla by nastať situácia, že v rámci celého procesu zadania zákazky, by nikto zo zamestnancov Krajskej prokuratúry v Žiline a vrátane krajského prokurátora na konci toho reťazca neidentifikoval nesúlad použitého postupu zo všeobecne záväznými právnymi predpismi pri čom došlo k hrubému porušeniu týchto postupov. V tejto súvislosti si dovolím poukázať aj aj na jasné aj keď stručné vyjadrenie Rady prokurátorov Slovenskej republiky, ktorú som samozrejme v súlade so zákonným postupom, s mnou zamýšľaným odvolaním pána krajského prokurátora z funkcie oslovil, ktorá, ktoré je z 27-eho myslím novembra tohto roku a nachádza sa aj na webovej stránke Generálnej prokuratúry v časti aktuality Rady prokurátorov Slovenskej republiky. Ďakujem.

Ďakujem pán generálny prokurátor, úplne chápem vaše postavenie som rada, že aspoň v úzkom priestore, ktorý ste mali ste zodpovedali otázky, aj aby som sa preto chcela ešte spýtať doplňujúcu otázku, možno trochu všeobecnejšie aby som neohrozila tie konania ktoré tam prebiehajú, ale teda spomínali ste verejné obstarávanie, vieme že častokrát problémy vo verejnom obstarávaní alebo protizákonne verejné obstarávanie býva súčasťou všelijakých vážnych, závažných a korupčných schém. Korupcia je bez pochyby vážny zločin mali sme tu aj medzinárodný deň bola proti korupcii pred dvomi dňami a častokrát práve korupcia býva objasňovaná aj prostredníctvom inštitútu spolupracujúceho obvineného. My sme dne ráno na Ústavnoprávnom výbore dostali prílepok k trestnej novele, ktorý hovorí o tom, že ako spolupracujúci obvinený už nebude môcť svedčiť. Človek, ktorý v akomkoľvek trestnom konaní nevypovedal pravdivo o podstatných skutočnostiach, alebo neuviedol vo svojej výpovedi všetky podstatné skutočnosti. Chcem sa vás teda v tejto súvislosti spýtať, že ako hodnotíte túto zamýšľanú novelu trestného poriadku, a aký to bude mať dopad na vyšetrovanie korupcie, ale aj hrubo-krkej mafie a organizovaného zločinu. Ďakujem vopred.

Ďakujem. Ja som sa aj v takým v takom stručnom statuse na Facebooku k tejto vami položenej otázke v zásade vyjadril. Ja to hodnotím veľmi negatívne, tento pozmeňovací návrh a tak z vecného hľadiska ako aj z procesného hľadiska, sa vyjadrím, jednak za vecne zlý vecne nenáležitý, jednak z hľadiska komplexného dokazovania nie len ekonomických trestných vecí, ale obzvlášť závažných trestných činov a kriminality aj násilného charakteru ho považujem tento návrh za nesmierne škodlivý a čo mi možno a to, to súvisí s tým čo sa, čo sa v ostatnej dobe deje, pretože ja som to nechcel tak povedať verejne, ale poviem to. To čo sa poslednú dobu deje s legislatívnym procesom Slovenskej republiky to je paródia, paródia na legislatívny proces. To nie je legislatívny proces. A zvlášť v tomto prípade, (potlesk) keď, keď sa ako doplňujúci alebo pozmeňujúci návrh uvedie niečo čo vôbec nesúvisí s pôvodným návrhom zákona, kde bolo odsúhlasené skrátené legislatívne konanie pre ten zákon, že sa tu takáto zásadná zmena lebo to je proste zásadná zmena v trestnom konaní, veľmi zásadná zmena, ktorá bude mať dopad aj na prebiehajúce trestné konania, aj na konania, ktoré nás v budúcnosti, určite kriminalita nevymizne, takže nás budú čakať a jednoducho tak zásadný, závažný návrh by mal prejsť riadnym legislatívnym procesom, riadnym odborným posúdením a hlavne posúdením možných negatívnych dopadov. A táto zmena určite nebude mať pozitívne dopady, len negatívne dopady. Takže asi to je moje stanovisko k tomu návrhu. Ale máte to plne v rukách vy panie poslankyne, páni poslanci.

Ďakujem pekne pán podpredseda za slovo. Vážené panie poslankyne, vážený páni poslanci. Ja už som pri odpovedi, ktorá bola ako prvá niektoré veci naznačil a dovolím si využiť teda ten priestor aby som to aj rozšíril a zdôraznil ešte raz, že prioritou Slovenskej diplomacie, som veľmi rád, že tá priorita ostala aj počas iných vlád, že západný Balkán je niečo čo z hľadiska stabilizácie a tá stabilizácia je práve budúce členstvo v Európskej únii. Viete veľmi dobre, že je tam ešte veľmi citlivá otázka pre slovenskú republiku, o kolo ktorej my nechodíme ako o kolo horúcej kaše, ale je to otázka, ktorú pomenovávame a to je Kosovo. Pretože Kosovo je súčasť západného Balkánu, ale je to zároveň krajina, ktorú sme neuznali. A patríme medzi jednu z piatich krajín Európskej únie, ktoré neuznali Kosovo. Ale zároveň máme záujem, aby diskusia medzi Belehradom a Prištinom, Prištinou pokračoval ďalej a aby sa hľadali riešenia na to, aby sa tento problém ktorý tam vznikol porušením medzinárodného práva podľa nášho názoru, zastabilizoval možno práve aj integračným procesom. Zoskupenie priateľov západného Balkánu je veľmi by som povedal aktívne. Nemáme ho inštitucionalizované, že by sme mali nejaké orgány, ale vždy si každá krajina zoberie na starosť jeho usporiadania rovnako aj agendu. Naposledy to bolo práve vo Viedni, keď sme využili priestor zasadnutia organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, kde v podstate všetky krajiny Európskej únie aj ďalšie sú členmi OBSE a v podstate aj krajiny západného Balkánu, kde sme sa snažili využiť ten priestor a aktuálne témy prebrať. Som veľmi rád, že prijala medzi nás pozvanie aj vysoký predstaviteľka pre zahraničie a bezpečnostnú politiku ľudovo ale ináč nazývaná ministerka zahraničných vecí Európskej únie Kaja Kallas, že si mohla vypočuť všetky tie naše pripomienky k tomuto integračnému procesu, ale zároveň aj skúsenosti našich priateľov zo západného Balkánu, že ako sa k nim pristupuje a kde sú tie slabé miesta. Po prvý krát som mal pocit, že tá diskusia je veľmi otvorená, a že je aj samotná Európska komisia v podobe podpredsedníčky Európskej

... skúsenosti našich priateľov zo západného Balkánu, že ako sa k nim pristupuje a kde sú tie slabé miesta. Po prvýkrát som mal pocit, že tá diskusia je veľmi otvorená a že aj samotná samotná Európska komisia v podobe podpredsedníčky Európskej komisie Kaji Kallas má záujem počúvať. Preto som opätovne predstavil náš návrh, ktorý vlastne vyplynul z iniciatívy, ktorú predstavilo Nemecko a Slovinsko zjednodušiť ten proces integračný so zachovaním, samozrejme, všetkých pravidiel a jednomyseľného hlasovania. Nemci, Slovinci navrhovali, že niektoré procedúry robiť kvalifikovanou väčšinou. Proti tomu je absolútne Slovensko, lebo si myslíme, že je to v rozpore s integračným procesom a so zmluvami, preto sme prišli s návrhom, aby sme zjednodušili ten proces na základe dodržania pravidiel tým, že zruším, zlúčime niektoré kroky dohromady a tým zredukujeme tie kroky a celý ten objem hlasovaní o jednu štvrtinu. Som veľmi rád, že tomu bola vyjadrená podpora, už je len potrebné, aby sa to aj na úrovni Európskej komisie implementovalo a začalo sa to používať. Sme proti akýmkoľvek dvojakým metrom, ja už som to hovoril, absolútne nemôže byť rozdiel medzi Ukrajinou, Čiernou Horou, Moldavskom alebo Albánskom, to je jednoducho neprípustné, pretože potom by sme išli proti vlastným pravidlám, ktoré máme schválené.
Ale ako som povedal, je to pre nás kľúčové aj z hľadiska stabilizácie tohoto priestoru, pretože opätovne sme chceli pristúpiť nejak stabilizačne do tohoto procesu a máme tam naše jednotky v misiách KFOR. Nemohli, nemali sme ich dlhšiu dobu, znova... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán minister.
No, v mnohom ste mi odpovedal už aj v predchádzajúcom vystúpení, aj teraz, avšak musím povedať, že pre mňa bolo tiež prekvapujúce, že druhá možno v poradí kandidátska, najlepšie pripravená krajina je Albánsko, priznám sa, že je to pre mňa trošku prekvapenie. Ale teda veľmi úprimná otázka teda, či, ty si spomenul, že trváš na tom, aby boli podmienky rovnaké, ale úprimná otázka, vnímaš, že sú naozaj rovnaké? Aj v kontexte, keď aj, keď nás prijímali do Únie v porovnaní s inými krajinami, aj severskými bývalými sovietskeho bloku, alebo aj s deklarovaným prístupom k Ukrajine, ktorá by mohla byť kandidátskou krajinou. Tam sa nejaví úplne rovnaký meter a pevne verím, že na to poukazuješ, tak chcem sa opýtať, ako je prijímaná taká, no nenazvem to kritika, ale také dotazovanie sa. Je to vôbec prijímané?
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, ďakujem za doplňujúcu otázku a trošku len upresním, že Ukrajina už je kandidátskou krajinou, je to krajiny východného partnerstva, medzi ktoré patrí Moldavsko, Ukrajina, Gruzínsko, rovnako aj Bielorusko, sú to krajiny, s ktorými chce mať Európska únia dobré vzťahy a zároveň dáva im perspektívu aj členstva. Ale keďže som bol opýtaný na to, že či úprimne si myslím, že sa to dodržiava, ja si myslím, že nie. Preto jasne hovoríme na všetkých fórach, že aby sme sa z krátkej cesty vrátili späť pri tomto dodržiavaní alebo nedodržiavaní týchto pravidiel a uplatňovaní dvojakého metra, pretože to bude viesť ešte k väčšej frustrácii. Ukrajina svoju pozvánku dostala viac z politického hľadiska ako z toho obsahového hľadiska, to treba otvorene povedať, ale zároveň hovoríme, že máme záujem, aby Ukrajina prešla tým očistným procesom, ktorý potrebuje urobiť, a to sú obrovské reformy. A preto sme presvedčení v našej podpore Ukrajiny, jej členstve v Európskej únii, že v tom procese práve tie bolestivé reformy bude musieť urobiť. Korupcia, oligarchizácia a právny štát a mnohé iné veci, ktoré budú musieť naozaj zvládnuť, preto ten náš názor bol, že podporíme ich vzhľadom na to aj, v akej situácii sa nachádzajú, ale to je všetko, čo sa týka z hľadiska ich kandidatúry, ktorá bola urýchlená, ale ostatné kroky musia byť rovnaké, nesmú tam byť žiadne skratky. A pravidelne to počúvame aj na stretnutí Priateľov západného Balkánu, ktorý priamo na toto poukazuje. Nie sú niekedy veľmi otvorení, chcú byť korektní, ale oni presne sledujú, že kde je čo. Viete, napríklad také veci jednoduché, uplatnenie napríklad roamingu v rámci Európskej únie. Tak ten prístup, čo sa týka Ukrajiny a západného Balkánu je rozdielny a oni to veľmi citlivo vnímajú. Každú maličkosť veľmi citlivo vnímajú, ja ich plne chápem, pretože vidia svoju budúcnosť v Európskej únii, vidia v tom svoju prosperitu a toto tomu procesu určite neprospeje. A preto budeme možno v krátkom čase čeliť ďalšej veľkej otázke, pán poslanec Hazucha, a to je tzv. decoupling dvoch kandidátskych krajín, to je Moldavsko a Ukrajina.
Ako viete, že v Moldavsku boli v ostatnom čase voľby, kde zvíťazili proeurópske strany a má veľký záujem Moldavsko urýchliť ten proces. Ale sú naozaj motivovaní a my ich v tom podporujeme. Napokon Moldavsko je jedna z krajín, ktorá je aj v našom hľadáčiku z hľadiska rozvojovej pomoci, pomáhame im a tak ďalej a myslíme si, že je to správne, avšak v nejakom čase sa ukáže asi, že tá dvojička nebude držať po hromade a Moldavsko bude chcieť byť rýchlejšie. Preto je veľmi dôležité, aby ten vojnový konflikt na Ukrajine sa ukončil čím skôr, aby tam nastali nejaké jasne definované pravidlá, ktoré nebudú odzrkadľovať, to si musíme povedať, nebudú odzrkadľovať spravodlivý mier, o ktorom sa rozpráva. Lebo všetci majú plné ústa spravodlivého mieru, dnes už vieme, že po štyroch rokoch tejto vojny už nebude spravodlivý, tak ako by sme ho všetci chceli, pretože bude tam narušená teritoriálna integrita Ukrajiny, čo my jednoznačne odmietame, aby bola menená nejakou silou, to je pre nás absolútne neprijateľné. Avšak je to realita a my musíme robiť všetko preto, aby prestali rinčať zbrane a skončilo sa to nezmyselné krviprelievanie a radšej si sadli za rokovací stôl. To je podľa mňa aj perspektíva pre samotnú Ukrajinu, ale dovolím si povedať, pán poslanec, perspektíva je pre celú Európsku úniu. Lebo ak sa to neudeje, tak bude to mať veľmi vážny dopad na Európsku úniu a budeme neustále konfrontovaní znižovaním našej konkurencieschopnosti, nárastom energií, cien energií pretavených do inflácie a budeme mať vážne problémy. Ale ja si myslím, že v prvom rade je dôlež... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážená pani poslankyňa, vážený pán poslanec, ktorý ste mi otázku položili, dovolím si zopár postrehov.
Systém registra odberných miest, ktorý sa tvoril niekoľko mesiacov a bol inštalovaný a vytvorený pre potreby ministerstva hospodárstva na automatizovaný spôsob výpočtu a distribúcie adresnej energopomoci, predstavuje prvý a systémový mechanizmus na Slovensku, ktorú, ktorý umožňuje poskytovať podporu domácnostiam na základe objektívnych a overiteľných údajov štátu. Ide, myslím si, že o zásadný posun od doterajších foriem pomoci, ktoré sa spoliehali na ručné posudzovanie, na administratívne záťaže, žiadosti, na fyzickú návštevu jednotlivých úradov a neraz aj subjektívne rozhodovanie. Cieľom systému je zabezpečiť automatizované, efektívne poskytovanie energopomoci pre domácnosti, ktoré potrebujú prostriedky na pokrytie zvýšených výdavkov na energie, na elektrickú energiu, plyn a teplo, a vláda sa rozhodla, že pomôže na rok 2026 90 % domácností. Na Slovensku máme približne 2 mil. domácností a fyzické podávanie žiadostí na úrady pre tak veľké množstvo domácností a s takým veľkým množstvom papierov a potvrdení s jednotlivými informáciami, ktoré štát o nich už má vo svojich informačných systémoch, a ešte podľa vzoru Čiech by to bolo približne potrebné každé tri mesiace verifikovať, bolo pre nás výzvou, aby sme vybudovali systém, ktorý by využil všetky dáta o občanoch, ktoré štát o občanoch má. A to je jedno, či sa bavíme o ministerstve financií, finančnej správe, ministerstve vnútra, sociálnej poisťovni, ministerstvo práce, ale aj o informačných systémoch, ktoré prevádzkujú jednotliví distribútori elektrickej energie, plynu, predajcovia plynu, elektrickej energie, a zároveň aj informácie, ktoré majú centrálni zásobovatelia tepla.
Zopakujem ešte raz, aby sme sa vyhli nadmernému administratívnemu zaťaženiu dvoch miliónov domácností, toto bolo základným prvkom myšlienky vytvoriť systém na automatickú výplatu energokompenzácie pre domácnosti. Zároveň tento systém dáva možnosť aj na tvorbu nových energetických politík, ktoré má robiť ministerstvo hospodárstva, prípadne tento systém sa dá využiť aj pri mnohých ďalších štátnych inštitúciách, pretože napríklad štát mal veľmi málo informácií o tom, v ktorej domácnosti koľko ľudí býva podľa registra obyvateľov. A hlavne sa to týkalo bytových jednotiek, kde sme vedeli povedať, že priklad, príklad na Šalviovej 26 nám býva 200 ľudí, ale nevedeli sme povedať, koľko ľudí býva na jednotlivých poschodiach v jednotlivých bytoch. Ušetriť ľuďom čas, peniaze a hlavne stres s ďalšou administratívou bola naša výzva. Ako som spomínala, systém je vybudovaný na kombinácii kľúčových prvkov, jednak sú to príjmové údaje o domácnostiach, ktoré majú vo svojich registroch niektoré ministerstvá alebo ich podriadené organizácie, kľúčovým prvkom bola aj spotreba energií, ktorí majú v IT systémoch distribútori, dodávatelia elektrickej energie, plynu, sú to informácie z registra fyzických osôb, z registra adries, z registra ohlasovní pobytu, údaje z katastra. A tento model nám umožňuje identifikáciu domácností a porovnávame ju na databázu, ktorú majú v správe jednotliví predajcovia a distribútori. Dopredu sme upozorňovali, keďže každý systém, ktorý je v správe nielen štátu, ale aj distribútora a predajcu, že môže obsahovať nejakú chybovosť. My sme si netvorili systém na nových dátach, nové dáta sme nezberali, ale pracujeme s dátami, ktoré sú zdrojové údaje, ktoré patria do kompetencie iných ministerstiev a iných súkromných subjektov. Snažili sme sa tieto dáta čistiť, opravovať, navzájom ich parametrizovať a porovnávať. Systém nie je jednorazovou záležitosťou, je to niečo väčšie a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani ministerka, ďakujem veľmi pekne za odpoveď. Musím povedať, že ste povedali veľmi veľa slov, ale, ale v podstate ste mi neodpovedali na to, čo som sa ja pýtala. Hovoríte o tom, že ste sa chceli vyhnúť nadmernej administratívnej záťaži, rozumiem tomu, že ste nechceli, aby ľudia chodili na úrad a podávať písomnú žiadosť, ak tomu správne rozumiem teda, avšak a fakt je taký, že potom, čo sa zistilo, že vlastne mnohé rodiny, domácnosti, ktoré by mali mať nárok na túto pomoc, pretože naozaj sú v takej životnej situácii, tak vlastne oni budú musieť ísť na ten úrad, akoby nevidím tuná to odbúranie tej administratívnej záťaže a absolútne sme zlyhali v tom, a my to tu aj hovorili, keď sa hovorilo o tom zbere údajov, že nebude, budeme mať citlivé údaje a nebudú nám nič hovoriť a toto sa ukázalo ako teraz fakt. My dostávame stovky emailov, kde vlastne nám ľudia...