43. schôdza

Pán poslanec Dušenka s reakciou na faktické poznámky.

Ďakujem veľmi pekne, kolegovia, za všetky faktické poznámky. Je to naozaj tak, pán Susko svojou nečinnosťou vlastne prispel aj k zvýšeniu nedôvery v Policajný zbor, pretože mnohí obchodníci aj ľudia, ktorí nahlásia krádež, mnohí policajti sa ich najprv spýtajú, čo im zmizlo, akonáhle zistia, že je to pod 700 eur, povedia, nie je to trestný čin a my s tým nič nemáme, ani to neriešia. Čiže to v mnohých prípadoch takisto znižuje dôveru občanov v políciu.
Je smutné, že pán minister bol toľké mesiace hluchý voči všetkým tým obyvateľom, obchodníkom, starostom a primátorom a spamätal sa až vtedy, keď mu to v zásade prikázal alebo naznačil sám premiér. Hanba.

Ďalší do rozpravy vystúpi pán poslanec Hlina, ktorý tu nie je, takže vystúpi pán poslanec Horecký, ktorý tu tiež nie je. Pani poslankyňa Števulová, nech sa páči, máte slovo.

Ja v tejto poloprázdnej sále už naozaj ani neviem, čo mám k tejto téme povedať, lebo ako pozrime sa, máme tu návrat, kvázi návrat horalkového paragrafu v skrátenom legislatívnom konaní, kde ale nebol čas to predradiť a záujem hlavne predradiť to pred Úrad na ochranu oznamovateľov, čiže dva a pol týždňa sme strávili s niečím iným.
Teraz tu máme § 29a a hneď v prvom čítaní, lebo však zrazu asi je tu eminentný záujem, ktorý tu predtým nebol, na schválení tejto novely Trestného zákona. Ja už teda akože úprimne, nielenže mám z toho zmätok, že teda, že by som rada sa spýtala aj ministra spravodlivosti, že čo je vlastne jeho reálnym záujmom, že vy naozaj chcete tento paragraf presadiť, že fakt máte na tom záujem alebo to robíte z nejakého donútenia, že máte pocit, že, á, tak niečo musíme spraviť, ale mne sa do toho moc nechcelo, tak som to sem hodil do toho parlamentu, ale vlastne mi vôbec nezáleží na tom, že či to teda bude hneď schválené alebo o tri týždne, o päť, o šesť, ja neviem akože. Lebo ten váš prístup k tomu je taký trochu zvláštny, aj to odôvodňovanie, že teda môžeme za to my, médiá, neviem kto všetko a že vy ste to teda najskôr nevideli, popierali, teraz už teda niečo robíte. Tak ja by som vlastne chcela vedieť, že chcela by som mať také presvedčenie, taký pocit, že keď už sem príde nejaký zákon v tom skrátenom legislatívnom konaní, že na ňom aspoň jeho predkladateľovi závisí, záleží, lebo viete, že aj pri tých oznamovateľoch, tak tam bolo jasne vidieť, že predkladateľom na tom záleží, nielen len teda Šutajovi Eštokovi, ale aj Gašparovi, však čurillovci tam, čurillovci hentam, neviem čo, rokovali sme väčšinu tohto, tejto schôdze o tom. Ale pri tomto paragrafe, pri tomto horalkovom paragrafe ja prosto mám pocit, že, že vám vlastne na tom nejako extra nezáleží, že je vám v podstate jedno, že či tento paragraf, táto novela prejde, neprejde, rýchlejšie, kratšie, prosto pomalšie, že, že vlastne, že vám je to jedno. Tak možno to by ste nám mohli povedať, lebo ja tu prosto nevidím ten, ten tlak, ten záujem, tú snahu naozaj nejakým spôsobom riešiť aktuálnu bezpečnostnú situáciu na Slovensku. A teda že je čo riešiť, okrem teda tých všeobecných tvrdení, ktoré teda hovoríme, lebo však nemôžme stále dávať konkrétne príklady, tak ja tým, že máme ešte dosť času, by som vám chcela povedať, aké sú len v mojom okolí konkrétne príklady.
Tak začnem niekým iným. Kamarát mi včera napísal, Zuzka, v nedeľu večer nám vykradli kliniku v Bratislave. Je to organizovaná skupina, štyria ľudia - traja chlapi a jedno dievča. SBS-kár ich spoznal, že niekde im už vykradli budovu. Teda medzi SBS o nich vedia. Od dnes už máme SBS službu aj my. Klinika, nie obchodníci, klinika. Kamarátovi za mesiac vykradli dvakrát po sebe pivnicu v bytovom dome. Druhýkrát už ani nevolal políciu, lebo že to je len na priestupok. Včera som sa rozprával s policajtmi, citujem: "Zmenou zákona poprepúšťali sa ľudia aj zlodeji, ľudia nabrali aj odvahu, každý deň riešia nejakú zlodejinu." Mne včera pacientka povedala, že pri samoobslužnej pokladni videla chlapa, ako si bral veci do vrecka a že ho upozornila na to, že či to nechce zaplatiť a že sa na ňu len pozrel a odišiel. To je strašné, čo sa tu deje.
Tri skúsenosti za posledných pár dní len v mojom okruhu známych. Máme tu tri alebo štyri lúpeže so sekerami, s pištoľami. Ja sama v mojom okolí bezprostredne som zažila v priebehu posledných troch týždňov pokus o okradnutie v nákupnom centre, niekto sa nám snažil vylomiť dvere na bytovom dome, v našej bezprostrednej blízkosti sa vlámali do fitnesscentra, zvonia nám na zvončeky všelijakí scammeri, čo sa snažia seniorov vymáknuť a vlastne ich nejakým spôsobom oklamať. Čiže toto je reálny obraz bezpečnostnej situácie v krajine. Stačí sa vám prejsť po meste, vystúpiť z limuzíny s majákmi a ísť sa trebárs poprechádzať po okolí nákupného centra Nivy. Tam máte tú slávnu záložňu. Na to fakt nie je treba pozerať televízne noviny, stačí tam naozaj ísť, tam vidíte naozaj tých dílerov, ako tam stoja. Ja osobne som videla jedného, ako tam stojí za rohom, pozerá, čaká, kým ten jeho klient z tej záložne vyjde a príde si uňho niečo kúpiť. Toto je bezpečnostná situácia v našom meste. To nie sú výmysly, to sme nespôsobili my, to ste spôsobili vy. To už moji predrečníci tu niekoľkokrát zargumentovali, ako celá tá situácia nastala kombináciou viacerých činiteľov. Jednak schválením tej promafiánskej trestnej novely, ktorá vlastne zakričala ľuďom, že kradnúť sa oplatí. To sme neboli my, to ste boli vy. Zdecimovali ste Policajný zbor a celkovo ste tu nastavili prokorupčnú, prokriminálnu situáciu, čo sa nám vlastne vrátilo tým, že nebývalo, nebývalo narástla kriminalita všeobecne a nielen táto drobná, lebo to, čo som ja popisovala a popisujem, to nie sú len tie jednorazové krádeže v obchodoch, ktoré vyriešite týmto kvázi horalkovým paragrafom. Však to sú lúpeže, vlámania, drogová kriminalita.
Ďalej nezabúdajme na to, že sme v uliciach Bratislavy mali neonacistickú skupinu, ktorá tu mlátila ľudí. Máme nebývalý nárast agresivity a kriminálneho správania v online prostredí. Máme tu tému policajnej brutality znova obnovenú tým prípadom v Slovenskej Ľupči. To je, máme tu tému toho, že sme DPH-čkárskym rajom, teda rajom daňových podvodov, ktoré odčerpávajú milióny zo štátnej kasy, ktoré by mohli ísť trebárs na zlepšenie aj tých, toho katastrofálneho stavu železníc, ale aj na sociálne služby, na hocičo, čo dnes tie peniaze potrebuje. A my tu máme prosto množstvo, naozaj množstvo kriminálnych činností a ľudí, ktorí pochopili, že teraz je ich čas. Teraz je ich čas, lebo táto vláda buď nemá záujem, alebo nemá prostriedky a schopnosti na to, aby dala najavo, že tuto sa kriminálnikom nebude dariť a že bude robiť všetko pre to, aby sa tieto rôzne druhy kriminality nejakým spôsobom potierali a aby sme neboli rajom pre takýchto kriminálnikov. Toto vy proste nerobíte a tým tú celú situáciu ešte ďalej akcelerujete a akcelerujete.
A v tejto situácii vlastne vy tvrdíte, že na začiatku, že sa to nedeje, čiže od popierania prejdete vlastne k tomu, že zvaľujete vinu na nás. Prídete sem s nejakým opatrením, kde chcete vlastne vrátiť späť akýsi, akúsi obdobu toho horalkového paragrafu, ale sám hovoríte, že vlastne tomu úplne neveríte, že sa to takto teda podarí urobiť. A ja s vami súhlasím, pretože podľa mňa týmto jedným opatrením to nevyriešite. A vy sám ste povedali, že prídu ešte aj ďalšie opatrenia. Ale ktoré opatrenia to budú a kedy? Pretože túto schôdzu ste premrhali na to, aby ste riešili odplatu Matúša Šutaja Eštoka voči Úradu na ochranu oznamovateľov v situácii, kedy krajina potrebuje, aby sme vážnym spôsobom zasiahli a riešili všetky druhy kriminality, ktoré sa tu momentálne zmáhajú.
My sme naozaj že v situácii, ktorú sme tu nemali od 90. rokov. To vám, ja neviem, či ste, pán minister, z Bratislavy alebo nie ste. Ja nie som, ale teda mnoho ľudí v mojom okruhu, ktorí sa tu narodili a vyrastali tu v 90. rokoch, mi povedia, že veď to je, že synonymom kriminality bola v 90. rokoch Petržalka, kedy ste sa báli poslať deti hrať sa na ulicu, hovorili vám rodičia, že nesmiete nikomu nič povedať, či idete na dovolenku, treba všetko zamykať, neviem čo, neviem čo, prosto takáto situácia tu vtedy bola. A momentálne začína byť taká situácia teraz a vaša vláda s tým nič nerobí.
Vy ste sem dali jednu novelu, o ktorej význame sám pochybujete, ktorá vlastne všeho všudy nič nevyrieši, rozhodne nepomôže teraz tým obchodníkom a ľuďom, ktorí riešia tieto krádeže a vlámania, pretože ju schválime uprostred predvianočného obdobia, to už v podstate nemá význam. Naozaj tí ľudia sú nútení si platiť tie SBS-ky. Toto je inak tiež že úplne absurdné, aby štát odkazoval obchodníkom alebo podnikateľom, že si majú sami zaplatiť SBS-ky, dať mreže, lebo on vlastne rezignoval na zabezpečenie bezpečnosti v krajine. To fakt neviem, že v ktorom štáte to takto si niekto dovolí povedať. Alebo že si máme kupovať zámky na bicykle a starať sa o svoj majetok. To je veľmi podobné tomu, ako keď niekto dostane uznesenie, že naletel podvodníkom, môže si za to sám, že sa teda nevyšetrujú rôzne tie online podvody a podobne.
No ja neviem prosto, v demokratickom štáte, kde si platíme Policajný zbor, kde si platíme ministerstvo vnútra, kde si platíme ministerstvo spravodlivosti, ja by som fakt v tejto naozaj zlej situácii pre krajinu čakala, že minister spravodlivosti aj minister vnútra sa prosto postavia a budú dňom aj nocou pracovať na tom, aby sa to tu zlepšilo, aby dali jasne najavo všetkým ľuďom, ktorí či už kriminalitu páchajú, alebo sa na ňu chystajú, že toto sa nebude tolerovať. Ale vy nie, vy sa venujete Úradu na ochranu oznamovateľov.
Prečo sa tu nebavíme či už aj cez mimoriadnu schôdzu alebo na výboroch o tom, čo ideme spraviť, aké budú ďalšie opatrenia v rade? Čo idete ďalej spraviť, aby sa tu toto nedialo, aby tí ľudia nemali tento pretrvávajúci pocit, že jediné, ako si ochránia svoj majetok, je, že keď sami do toho investujú, keď si buď dajú mreže, SBS-ku, štyri zámky na garáž a na pivnicu, ja neviem, budú hliadkovať? Čo budeme, dostaneme sa do situácie, kedy tu budú občianske hliadky v uliciach, lebo ľudia rezignujú na to, aby volali Policajný zbor, budú mať pocit, že sa im to neoplatí, že toto chceme dosiahnuť, že sa tu budú občania sami organizovať, keď budú mať pocit nebezpečenstva? Lebo akože k tomu to kľudne môže smerovať. Tak ja neviem, že vám je to úplne jedno? Že vám to vaši známi, vaši voliči vám to nehovoria, lebo však to sa týka každého. To, že predavači a predavačky v obchodoch sa boja vystúpiť proti zákazníkovi, ktorého vidia kradnúť, to predsa nie sú všetko naši voliči, že to musíte predsa aj vy vidieť a počúvať, tak čo s tým idete konkrétne robiť? Lebo ja úprimne, ja som v 90. rokoch bola decko, hej? Že som ročník ´83, tak si vyrátajte. Ja som to úplne sama nezažívala, ale pamätám si, pamätám si to obdobie toho strachu, že prosto ľudia naozaj že mali strach, či už ako som povedala v tej Petržalke, alebo trebárs podnikali, báli sa, že prídu výpalníci, že budú spriahnutí s nejakými policajtami, báli sa prosto, že ľudia si, pociťovali v podstate to, že každý sa musí obrániť na vlastnú päsť, že štát im nepomôže, že štát na to kašle, si tam rieši svoje vlastné privatizačné a neviem aké iné korupčné schémy. To bol pretrvávajúci pocit v 90. rokoch, že ak nemáš silu, tak máš smolu, niekto silnejší ťa zomelie. A ja neviem, ale prosto ja mám pocit, že pod vašou vládou nastáva takéto podobné obdobie, že ľudia si majú pomôcť sami a presadzuje sa právo silnejšieho. A nemajú pocit, že štát tu niečo robí nato, aby sa ich bezpečnosť a prístup k spravodlivosti zlepšili.
Tak ja sa vás pýtam, pán minister, čo s týmto okrem tohto paragrafu, ktorý nič nevyrieši, idete robiť? Lebo tá situácia si vlastne, ona vlastne si vyžaduje niečo viac. V prvom rade teda váš záujem o ňu, ale viac opatrení. Ja neviem akých, ja ich teraz nemám, ako čestne to priznám, pretože nato, aby sme aj my mohli prísť s nejakým radom opatrení, predsa potrebujeme aparát ministerstiev, potrebujeme, aby tu niekto tie dáta zozbieral, aby sa o tom viedla normálna diskusia vecná a odborná, ktorá ale tu nie je možná, pretože tento návrh zákona ste hodili do parlamentu SLK-čkom. Žiadna vecná odborná diskusia k tomu nebola a ani nemôže byť, pretože v podstate všetok čas, ktorý sa tomu mohol venovať, odobral Úrad na ochranu oznamovateľov. Už za pár dní tento parlament skončí a tým pádom vlastne zase sa všetky tie problémy odsunú. Odsunú.
A čo budete robiť zase v januári alebo teda koncom januára, kedy máme na pláne ďalšiu schôdzu, keď sa tá situácie ešte zhorší? Čo ideme robiť s tými daňovými podvodmi, lebo k tomu vám horalkový paragraf nepomôže. Ja by som napríklad rada počula, že či tam máte nejaké návrhy na zlepšenie. Čo ideme urobiť? Ako zabezpečíme, že aj títo ľudia, čo mi písali tie konkrétne prípady, ktorí sú už vlastne rezignovaní, že budú mať pocit, že ten štát im v niečom pomáha? Lebo to nie je len o tom, že po takomto vlámaní tam teda príde polícia, niečo spíše a nejakým spôsobom sa to začne vyšetrovať. To je v podstate o tom, že štát musí urobiť niečo, aby k tomu nedochádzalo. Veď jasné, nejaká miera kriminality tu, žiaľ, vždy bude. Vždy ako keby budú nejakí ľudia, ktorí ju budú páchať, ale toto, čo sa tu deje dnes? Sorry, ale však akože veď to je nonsens. Že toto fakt chcete vy nechať úplne bez povšimnutia a bez nejakých zásahov štátu? To podľa mňa kedysi SMER spred 14 rokov by vystupoval ako silná strana na čele s predsedom, ktorý by rázne odkazoval, že bude poriadok v uliciach. Teraz? Kašlete na všetko okrem svojich vlastných trestných konaní a svojich vlastných priateľov, ktorých potrebujete dostať zo šlamastiky. Neviem. Odpovedzte nám možno na tieto otázky alebo začnite nejakým vážnejším spôsobom hovoriť o tom, čo vaše vlastné ministerstvo plánuje urobiť okrem teda tohto paragrafu, aby tú situáciu nejakým spôsobom zvrátilo. Mali by ste to robiť aj ruka v ruke s ministerstvom vnútra, pretože pokiaľ sa nezlepší situácia v Policajnom zbore a celkovo v oblasti bezpečnosti, za ktorú dnes zodpovedá jeden babrácky minister vnútra, tak sa obávam, že pôjdeme stále len prudko z kopca dole.
A teda my čakáme na tie ďalšie kroky a na to, ako toto celé dopadne. A ja teda len dúfam a želám všetkým obchodníkom a podnikateľom pevné nervy. Dúfam, že medzičasom ste si pomohli sami, pretože zjavne z tejto inštitúcie, ako ste videli v posledných dvoch týždňoch, veľa pomoci čakať nemôžete. Je mi to ľúto. A držme si teda všetci palce, aby sme to zvládli. Ďakujem.

Päť faktických poznámok na vaše vystúpenie.
Pán poslanec Pročko.

Ďakujem veľmi pekne.
Naozaj príbehy obyčajných ľudí sú najkrajšia ukážka toho, čo tu táto vládna koalícia porobila. Ja mám priateľa mestského policajta, ktorý mi píše, že Jozef, počas prechádzok turistov ich okrádajú, berú im peňaženky, doklady, peniaze a my nič nemôžeme. Ďalší mi píše, Jozef, vlámali sa k našim susedom, ukradli im šperky, ukradli im cennosti, ale predstav si, ukradli im to len v hodnote do 700 eur a takisto ich pustili. Ďalší príklad: Mám reštauráciu a čakajú vonku na ulici na hostí, ktorí sa mierne potužia a potom ich okrádajú. Ďalší prípad: Chytila som jedného opravára, úvodzovky hore aj dole, ktorý zvonil u nás našim dôchodcom, že im ide opraviť plyn. Keď som sa ho spýtala, že odkiaľ je, odišiel preč.
No a čo je moje najobľúbenejšie, tak to je môj priateľ, ktorý má železiarstvo, ktorý si musel zobrať ochrankárov. Najal si dvoch ľudí, pretože mu dennodenne, dennodenne mu vykrádali jeho železiarstvo. Brali mu aku vŕtačky, brali mu iné rôzne elektronické zariadenia, rôzne pomôcky, ale len do výšky 700 eur. A niekedy prišli aj dvakrát, aj trikrát. Jeden deň mu dokonca desaťkrát ukradol tieto veci.
A pán Susko, to je vaše maslo na hlave, toto ste spôsobili vy. Vy ste spôsobili, že sa tu ľudia boja vo svojich bytoch, že ich niekto okradne.

Pán poslanec Šmilňák.

Ďakujem za slovo.
Dve veci, pani kolegyňa. Začala si s tým, že neviem, čo mám povedať, ale povedala si dosť vážne veci. Tak najprv si vravela o tom, že či tým, ktorí prichádzajú s návrhmi zákona dokonca v skrátenom legislatívnom konaní, že či im vôbec záleží na tom, aby to prešlo. Ale skúsenosť z tejto schôdze je taká, že príde jedna z vládnych strán alebo nejaký minister s nejakým návrhom zákona a ešte v priebehu rozpravy príde z inej vládnej strany niekto, ktorý dá iný pozmeňovací návrh a potom sa to napríklad pánovi Gašparovi z inej vládnej strany nepáči a sa spolu naťahujú. Jeden niečo stiahne, potom druhý stiahne, potom navrhne niekto iný niečo a tak, čiže oni nieže len či im na tom záleží, oni ani netušia, lebo oni prídu v skrátenom konaní nepripravení, potom sa dozvedia, že Európska únia s tým nebude súhlasiť, lebo budú menej chránené európske peniaze a to už nám viackrát vytkli, takže musia to prerobiť niekto v dobrej viere, dokonca kolega Bartek, ktorý sa tým témam až tak nevenuje, ale aj on prišiel s pozmeňovákom, potom ho zhulákal Gašpar a tak ďalej. Čiže ja si myslím, že majú sami v tom chaos a že už to medzi nimi vrie, že SMER a HLAS si teraz poza plentou už niečo vysporadúvajú, nejaké účty a za chvíľku sa to ukáže.
A potom tá druhá vec, ktorú si spomínala, to sú tie skúsenosti s tými drobnými krádežami bežných ľudí. Aj kolega Pročko na teba reagoval. Ale čo je problém, že ono to ako v tlakovom hrnci vrie ďalej a ďalej, a tá spoločnosť to neudrží, ono to niekde vybuchne. Ale vybuchne to na nich, vybuchne to na vás, pán Susko. Ľudia už sú hotoví. To, že vám v štatistikách klesajú počty trestných činov, no keď vás niekto okradne do 700 eur, nie je to trestný čin, ale to je len krivenie pravdy. Ďakujem.

Pán poslanec Dušenka s faktickou.

Pani poslankyňa Števulová, spomínali ste, ako sa ľudia boja. A ja na to nadviažem, lebo tu vidieť to pokrytectvo vládnej koalície. Keď sa boja bežní ľudia, musia ich byť tisícky a musí to trvať dva roky, aby sa vláda nejakým spôsobom spamätala. Akonáhle sa bojí člen vlády, okamžite v zrýchlenom konaní mu zrušia celú inštitúciu, z ktorej má strach. Takto dopadol včera Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a tak hneď po voľbách na to doplatila NAKA a Úrad špeciálnej prokuratúry. Stačilo, že dve desiatky ministrov a ich kamarátov mali strach z týchto inštitúcií. Bezodkladne boli zrušené. Takže tu je to najväčšie pokrytectvo, že ľudí nechávajú v tom strachu celé mesiace a nechávajú, nech sa ten problém nabaľuje, nech sú ich naozaj že desaťtisíce, tak po dvoch rokoch im nejakú kostičku hodíme, ale akonáhle má strach minister, obratom sa ruší celá inštitúcia, ktorá danému ministrovi naháňa strach.