43. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som stručne uviedol Správu o hodnotení plnenia pravidiel o rozpočtovej zodpovednosti a rozpočtovej transparentnosti za minulý rok, ako to od nás vyžaduje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.
Článok 55a Ústavy Slovenskej republiky ukladá Slovenskej republike chrániť dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia, ktoré sa zakladá na transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. Ústava zároveň ukladá Rade pre rozpočtovú zodpovednosť povinnosť prispievať k podpore pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Spôsob, akým vieme napĺňať toto ústavné poslanie, spočíva v objektívnom hodnotení stavu udržateľnosti, ktoré sa opiera o nezávislosť Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a transparentné postupy v našich hodnoteniach.
V našej správe nájdete konkrétne údaje, dovoľte mi, zamerať sa len na kľúčové posolstvo. Naša správa konštatuje, že hlavný cieľ rozpočtovej zodpovednosti - dosiahnutie udržateľných verejných financií - tento cieľ nebol v roku 2024 splnený. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol ku koncu roka 2024 hodnotu 4,1 % HDP, čo predstavuje pásmo stredného rizika. Toto číslo znamená, koľko by bolo potrebné konsolidovať, aby sa dosiahlo udržateľné hospodárenie z pohľadu dlhodobého, teda z pohľadu najbližších 50 rokov. Čiže tých 4,1 % HDP znamená vyše päť miliárd euro.
V porovnaní s rokom 2023 však došlo k viditeľnému pokroku a ukazovateľ sa zlepšil o 2,1 percentuálneho bodu vďaka prijatým konsolidačným opatreniam pre tento rok. Aktuálne zohľadnenie vývoja verejných financií v tomto roku však znamená opätovné zhoršenie udržateľnosti približne o 0,5 percentuálneho bodu. Naopak, prijatie konsolidačného balíčka pre budúci rok mierne zlepší udržateľnosť. Jeho vplyv však bude znížený navyšovaním výdavkov najmä v sektore školstva a zdravotníctva. Celkovo tak aktuálne nie sme ďaleko od pásma vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti, a preto naďalej existuje výrazná potreba ozdravovať verejné financie. V tomto smere sa dá ako negatívne vnímať to, že budúci rok bude mať štát najvyššie príjmy v histórii samostatného Slovenska, a pritom deficit má tendenciu sa vracať na neudržateľné úrovne 5 % HDP.
Najbližší výpočet udržateľnosti zohľadňujúci všetky najnovšie fakty poskytneme verejnosti na konci apríla, tak ako nám ukladá ústavný zákon.
Hlavnou záťažou dlhodobej udržateľnosti sú v súčasnosti rozpočtové deficity, ktoré už prekonali aj náklady spojené so starnutím populácie. Práve starnutie populácie a z toho vyplývajúce náklady pre udržateľnosť boli hlavným dôvodom, pre ktorý vznikol domáci koncept dlhodobej udržateľnosti verejných financií.
Slovenské verejné financie čelia v dôsledku súčasného stavu rýchlemu nárastu verejného dlhu a následne aj úrokových nákladov. Ústavný princíp ochrany dlhodobej udržateľnosti hospodárenia Slovenskej republiky, ktorý osobitne pripomína potrebu zohľadňovať aj záťaž prenášanú na budúce generácie, zostáva nenaplnený.
Podiel hrubého dlhu na HDP Slovenska dosiahol na konci roka 2024 úroveň 59,7 % HDP a zostal v najvyššom piatom sankčnom pásme dlhovej brzdy. Budúce trendy vývoja dlhu sú bez pokračujúcej konsolidácie znepokojujúce. Rada odhaduje, že bez dodatočných konsolidačných opatrení bude strednedobo hrubý dlh kumulatívne rásť o vyše 13 percentuálnych bodov, z takmer 60 % HDP na konci roka 2024 na úroveň takmer 73 % HDP v roku 2029. Tento nárast je spôsobený najmä veľmi nepriaznivým vývojom jadra rozpočtu, takzvaného štrukturálneho primárneho salda, ku ktorému sa pridávajú rastúce úrokové náklady aj spomalenie ekonomiky.
Je alarmujúce, že hoci Slovensko ešte plnohodnotne nečelí nákladom demografickej zmeny, ktorá si vyžiada, objektívne vyžiada vysoký nárast výdavkov v dôchodkovom systéme a v systémoch zdravotnej a sociálnej starostlivosti, a ani aktuálne nečelíme inej závažnej kríze, nedokážeme dostať pod kontrolu bilanciu verejných financií. Dôvodom nie sú teda silné vonkajšie šoky, ktorý by takýto vývoj vysvetľovali a na istú dobu aj ospravedlňovali.
Dovoľte mi poukázať na to, že napriek vysokým úrovniam dlhu verejnej správy, ktoré sa už piaty rok po sebe nachádzajú v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy, dochádza často len k formálnemu plneniu sankcií, ktoré má minimálny vplyv na zníženie dlhu verejnej správy, respektíve sa plnenie sankcií obchádza. Ako predložený materiál uvádza, vláda v roku 2024 nepredložila parlamentu dostatočné opatrenia na zníženiu dlhu, čím porušila svoje povinnosti. Vládou pripravený dokument síce nesie názov Opatrenia na zníženie dlhu, ale neobsahuje požadované opatrenia. Navyše rozpočet verejnej správy na roky 2025 až ´27 cielil kontinuálny rast dlhu až do konca volebného obdobia, pričom dlh by sa v takomto prípade vzďaľoval od horného limitu dlhovej brzdy. Formálne plnenie viacerých sankcií vyplývajúcich z ústavného zákona bez toho, aby bol naplnený jeho účel, možno považovať za jeho porušenie. Prax ukázala, že vlády nie sú ochotné skutočne dodržiavať úmysel ústavného zákona a sankcie dlhovej brzdy pravidelne obchádzajú. Nevyhnutným predpokladom efektívnej ochrany dlhodobej udržateľnosti je preto aj zmena prístupu vlád a parlamentu k pravidlám rozpočtovej zodpovednosti. Aj preto vznikol už pred štyrmi rokmi návrh novely zákona, ktorý by zmodernizoval dlhovú brzdu a upravil ju podľa požiadaviek praxe, ako vyplynuli z dekády jej účinnosti. Žiaľ, k prijatiu tejto zmeny stále neprišlo. Najvhodnejším riešením by bolo zmodernizovať ústavný zákon tak, aby zohľadnil aj minimálne štandardy dané nedávno európskou smernicou. Zároveň je potrebné, aby zmodernizovaný zákon reflektoval potrebu efektívneho riadenia likvidity a aby sa dlhová brzda a najmä výdavkové limity stali efektívnym nástrojom zlepšovania dlhodobej udržateľnosti a zníženia dlhu na bezpečnejšie úrovne bez toho, aby spôsobovali destabilizáciu napríklad v samosprávach.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na stav verejných financií, ktoré sa pretavujú do rizík pre dlhodobú udržateľnosť, je prijatie konsolidačných opatrení pre budúcnosť verejných financií, a teda aj pre krajinu a schopnosť štátu zabezpečiť obyvateľom požadované služby, nevyhnutné. Napríklad už dnes vieme, že výdavky potrebné na dlhodobú starostlivosť vplyvom starnutia sa do budúcnosti zdvojnásobia. Aby sa naozaj ozdravili verejné financie, tak by sme mali byť dostatočne ambiciózni a siahať po trvalých a dobre premyslených opatreniach vedúcich k skutočnému ozdraveniu.
Deklarovaným cieľom vlády je zníženie deficitu do volieb na 3,5 % HDP. To by si vyžiadalo opatrenia v hodnote vyše dvoch miliárd eur, respektíve 1,4 % HDP. Celkový pohľad na konsolidáciu od volieb v roku 2023 nám ukazuje aj to, že ak by doterajšie konsolidačné balíčky boli realizované v plnej miere ako trvalé a nezavádzali by sa zároveň nové opatrenia zvyšujúce výdavky bez ich kompenzácie, rozpočtové ciele by do roku 2027 mohli byť takmer splnené bez dodatočnej konsolidácie. Určite sa treba inšpirovať, ako úspešné konsolidácie, a teda trvalé ozdravovanie verejných financií, prebiehali v iných krajinách, nehovoriac o lekciách, ktoré nám poskytla aj naša vlastná bohatá história s konsolidovaním verejných financií v minulosti. Úspech konsolidácie nie je možný bez politickej odvahy, ktorú je dôležité oceniť. Taktiež treba oceniť aj širší spoločenský a občiansky konsenzus, o ktoré sa bolo možné zatiaľ oprieť.
Pri radikalizácii spoločnosti, vrátene politického spektra, sú verejné financie veľmi často jednou z prvých obetí. Prijímanie nových opatrení, ktoré znižujú význam tých konsolidačných a tým predlžujú celkovú dobu konsolidácie, zvyšuje celkovo riziko, či sa verejné financie vôbec podarí ozdraviť v rozumnom čase. Medzinárodné skúsenosti nám ukazujú, že tak pre obyvateľov, teda domácnosti a rodiny, ako aj pre súkromný sektor – podnikateľov, je dôležité, aby mali dôveru v realistickosť a trvalý prínos ozdravných opatrení a dôveru v celý proces, aby mali presvedčenie, že vynaložená námaha a obeta prinesie v konkrétnom čase požadovaný efekt a splnenie daného cieľa. Predlžovanie konsolidácie a posúvanie horizontov hrozí nielen stratou krehkej spoločenskej podpory pre tzv. konsolidačnú únavu, ale aj zvyšuje neistotu, ktorá následne znižuje hospodársky rast.
Rada pripomína, že najlepší prístup, ako dosahovať dlhodobú udržateľnosť, a teda čo najviac sa vyhýbať bolestivým a nákladným konsolidáciám, je dopredu naplánovaný kvalitný mix konsolidačných opatrení, čo najmenej znižujúci budúci rastový potenciál ekonomiky, sprevádzaný štrukturálnymi reformami na zvýšenie konkurencieschopnosti ekonomiky. Je veľká škoda, že predstaveniam konsolidačných opatrení nepredchádza širšia odborná diskusia v tomto zmysle.
V čase, keď zápasíme o každý kúsok hospodárskeho rastu a pribúdajú signály, že naša ekonomika má problém udržať si konkurencieschopnosť, je preto nevyhnutné nezrieďovať ozdravný dopad konsolidácie novými výdavkami, ako aj sledovať dopady rôznych opatrení na dlhodobý rast. Nevhodná kombinácia opatrení by mohla viesť k tomu, že samotná konsolidácia si neskôr vyžiada ďalšie dokonsolidovanie práve pre svoj negatívny dopad na rast a výkonnosť ekonomiky. Každé opatrenie by preto malo prejsť aj testom toho, ako ovplyvní potenciál ekonomiky, jej schopnosť vytvárať hodnoty, priťahovať investície, zamestnávať ľudí a zároveň nevytesňovať ekonomickú aktivitu do šedej zóny, a teda nezhoršovať výber daní, čoho sme takisto svedkom v poslednom období.
Som presvedčený, že v tomto smere sa vieme pri príprave tak závažných legislatívnych noriem, ako je rozpočet a konsolidačné opatrenia, s dopadom takmer na celú verejnosť, ešte výrazne posunúť vpred.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Rozpracované
Vystúpenia
16:59
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 16:59
Zuzana ŠtevulováJa sa vás chcem, pán Raši, spýtať, že ako je vôbec možné obhájiť určenie času rozpravy podľa § 20... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim. Ruch v sále.)
Ja sa vás chcem, pán Raši, spýtať, že ako je vôbec možné obhájiť určenie času rozpravy podľa § 20... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim. Ruch v sále.)
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
10.12.2025 o 16:59 hod.
JUDr.
Zuzana Števulová
Videokanál poslanca
94-7
Ja sa vás chcem, pán Raši, spýtať, že ako je vôbec možné obhájiť určenie času rozpravy podľa § 20... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim. Ruch v sále.)
Kontrolovaný
17:14
Vystúpenie v rozprave 17:14
Richard RašiKeďže sme schválili procedurálny návrh podľa § 29a poprosím overovateľov, aby u technikov v rokovacej sále vyžrebovali poradie, v akom budú v rozprave vystupovať poslanecké kluby, taktiež aby predsedovia poslaneckých klubov oznámili poradie rečníkov. Tlačivá sú u riaditeľky organizačného odboru.
Vyhlasujem desaťminútovú prestávku.
(Prestávka.)
Dobrý deň, budeme pokračovať, dobrý večer, budeme pokračovať v...
Keďže sme schválili procedurálny návrh podľa § 29a poprosím overovateľov, aby u technikov v rokovacej sále vyžrebovali poradie, v akom budú v rozprave vystupovať poslanecké kluby, taktiež aby predsedovia poslaneckých klubov oznámili poradie rečníkov. Tlačivá sú u riaditeľky organizačného odboru.
Vyhlasujem desaťminútovú prestávku.
(Prestávka.)
Dobrý deň, budeme pokračovať, dobrý večer, budeme pokračovať v rokovaní. Predsedovia poslaneckých klubov oznámili poradia rečníkov zastupujúcich klub aj takisto aj nezaradení poslanci. Vyžrebovalo sa poradie, ako budú vystupovať kluby aj poslanci, a teda pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024. Správa má tlač 902, informácia výboru má tlač 902a. Poprosím predsedu Rozpočtovej rady Jána Tótha, aby správu uviedol. Nech sa páči, dobrý deň prajem či večer.
(Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024, tlač 902.)
Vystúpenie v rozprave
10.12.2025 o 17:14 hod.
MUDr. PhD., MPH
Richard Raši
Videokanál poslanca
94-8
Keďže sme schválili procedurálny návrh podľa § 29a poprosím overovateľov, aby u technikov v rokovacej sále vyžrebovali poradie, v akom budú v rozprave vystupovať poslanecké kluby, taktiež aby predsedovia poslaneckých klubov oznámili poradie rečníkov. Tlačivá sú u riaditeľky organizačného odboru.
Vyhlasujem desaťminútovú prestávku.
(Prestávka.)
Dobrý deň, budeme pokračovať, dobrý večer, budeme pokračovať v rokovaní. Predsedovia poslaneckých klubov oznámili poradia rečníkov zastupujúcich klub aj takisto aj nezaradení poslanci. Vyžrebovalo sa poradie, ako budú vystupovať kluby aj poslanci, a teda pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024. Správa má tlač 902, informácia výboru má tlač 902a. Poprosím predsedu Rozpočtovej rady Jána Tótha, aby správu uviedol. Nech sa páči, dobrý deň prajem či večer.
(Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024, tlač 902.)
Rozpracované
17:14
Vystúpenie v rozprave 17:14
Ján TóthVážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som stručne uviedol Správu o hodnotení plnenia pravidiel o rozpočtovej zodpovednosti a rozpočtovej transparentnosti za minulý rok, ako to od nás vyžaduje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.
Článok 55a Ústavy Slovenskej republiky ukladá Slovenskej republike chrániť dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia, ktoré sa...
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som stručne uviedol Správu o hodnotení plnenia pravidiel o rozpočtovej zodpovednosti a rozpočtovej transparentnosti za minulý rok, ako to od nás vyžaduje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.
Článok 55a Ústavy Slovenskej republiky ukladá Slovenskej republike chrániť dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia, ktoré sa zakladá na transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. Ústava zároveň ukladá Rade pre rozpočtovú zodpovednosť povinnosť prispievať k podpore pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Spôsob, akým vieme napĺňať toto ústavné poslanie, spočíva v objektívnom hodnotení stavu udržateľnosti, ktoré sa opiera o nezávislosť Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a transparentné postupy v našich hodnoteniach.
V našej správe nájdete konkrétne údaje, dovoľte mi, zamerať sa len na kľúčové posolstvo. Naša správa konštatuje, že hlavný cieľ rozpočtovej zodpovednosti - dosiahnutie udržateľných verejných financií - tento cieľ nebol v roku 2024 splnený. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol ku koncu roka 2024 hodnotu 4,1 % HDP, čo predstavuje pásmo stredného rizika. Toto číslo znamená, koľko by bolo potrebné konsolidovať, aby sa dosiahlo udržateľné hospodárenie z pohľadu dlhodobého, teda z pohľadu najbližších 50 rokov. Čiže tých 4,1 % HDP znamená vyše päť miliárd euro.
V porovnaní s rokom 2023 však došlo k viditeľnému pokroku a ukazovateľ sa zlepšil o 2,1 percentuálneho bodu vďaka prijatým konsolidačným opatreniam pre tento rok. Aktuálne zohľadnenie vývoja verejných financií v tomto roku však znamená opätovné zhoršenie udržateľnosti približne o 0,5 percentuálneho bodu. Naopak, prijatie konsolidačného balíčka pre budúci rok mierne zlepší udržateľnosť. Jeho vplyv však bude znížený navyšovaním výdavkov najmä v sektore školstva a zdravotníctva. Celkovo tak aktuálne nie sme ďaleko od pásma vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti, a preto naďalej existuje výrazná potreba ozdravovať verejné financie. V tomto smere sa dá ako negatívne vnímať to, že budúci rok bude mať štát najvyššie príjmy v histórii samostatného Slovenska, a pritom deficit má tendenciu sa vracať na neudržateľné úrovne 5 % HDP.
Najbližší výpočet udržateľnosti zohľadňujúci všetky najnovšie fakty poskytneme verejnosti na konci apríla, tak ako nám ukladá ústavný zákon.
Hlavnou záťažou dlhodobej udržateľnosti sú v súčasnosti rozpočtové deficity, ktoré už prekonali aj náklady spojené so starnutím populácie. Práve starnutie populácie a z toho vyplývajúce náklady pre udržateľnosť boli hlavným dôvodom, pre ktorý vznikol domáci koncept dlhodobej udržateľnosti verejných financií.
Slovenské verejné financie čelia v dôsledku súčasného stavu rýchlemu nárastu verejného dlhu a následne aj úrokových nákladov. Ústavný princíp ochrany dlhodobej udržateľnosti hospodárenia Slovenskej republiky, ktorý osobitne pripomína potrebu zohľadňovať aj záťaž prenášanú na budúce generácie, zostáva nenaplnený.
Podiel hrubého dlhu na HDP Slovenska dosiahol na konci roka 2024 úroveň 59,7 % HDP a zostal v najvyššom piatom sankčnom pásme dlhovej brzdy. Budúce trendy vývoja dlhu sú bez pokračujúcej konsolidácie znepokojujúce. Rada odhaduje, že bez dodatočných konsolidačných opatrení bude strednedobo hrubý dlh kumulatívne rásť o vyše 13 percentuálnych bodov, z takmer 60 % HDP na konci roka 2024 na úroveň takmer 73 % HDP v roku 2029. Tento nárast je spôsobený najmä veľmi nepriaznivým vývojom jadra rozpočtu, takzvaného štrukturálneho primárneho salda, ku ktorému sa pridávajú rastúce úrokové náklady aj spomalenie ekonomiky.
Je alarmujúce, že hoci Slovensko ešte plnohodnotne nečelí nákladom demografickej zmeny, ktorá si vyžiada, objektívne vyžiada vysoký nárast výdavkov v dôchodkovom systéme a v systémoch zdravotnej a sociálnej starostlivosti, a ani aktuálne nečelíme inej závažnej kríze, nedokážeme dostať pod kontrolu bilanciu verejných financií. Dôvodom nie sú teda silné vonkajšie šoky, ktorý by takýto vývoj vysvetľovali a na istú dobu aj ospravedlňovali.
Dovoľte mi poukázať na to, že napriek vysokým úrovniam dlhu verejnej správy, ktoré sa už piaty rok po sebe nachádzajú v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy, dochádza často len k formálnemu plneniu sankcií, ktoré má minimálny vplyv na zníženie dlhu verejnej správy, respektíve sa plnenie sankcií obchádza. Ako predložený materiál uvádza, vláda v roku 2024 nepredložila parlamentu dostatočné opatrenia na zníženiu dlhu, čím porušila svoje povinnosti. Vládou pripravený dokument síce nesie názov Opatrenia na zníženie dlhu, ale neobsahuje požadované opatrenia. Navyše rozpočet verejnej správy na roky 2025 až ´27 cielil kontinuálny rast dlhu až do konca volebného obdobia, pričom dlh by sa v takomto prípade vzďaľoval od horného limitu dlhovej brzdy. Formálne plnenie viacerých sankcií vyplývajúcich z ústavného zákona bez toho, aby bol naplnený jeho účel, možno považovať za jeho porušenie. Prax ukázala, že vlády nie sú ochotné skutočne dodržiavať úmysel ústavného zákona a sankcie dlhovej brzdy pravidelne obchádzajú. Nevyhnutným predpokladom efektívnej ochrany dlhodobej udržateľnosti je preto aj zmena prístupu vlád a parlamentu k pravidlám rozpočtovej zodpovednosti. Aj preto vznikol už pred štyrmi rokmi návrh novely zákona, ktorý by zmodernizoval dlhovú brzdu a upravil ju podľa požiadaviek praxe, ako vyplynuli z dekády jej účinnosti. Žiaľ, k prijatiu tejto zmeny stále neprišlo. Najvhodnejším riešením by bolo zmodernizovať ústavný zákon tak, aby zohľadnil aj minimálne štandardy dané nedávno európskou smernicou. Zároveň je potrebné, aby zmodernizovaný zákon reflektoval potrebu efektívneho riadenia likvidity a aby sa dlhová brzda a najmä výdavkové limity stali efektívnym nástrojom zlepšovania dlhodobej udržateľnosti a zníženia dlhu na bezpečnejšie úrovne bez toho, aby spôsobovali destabilizáciu napríklad v samosprávach.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na stav verejných financií, ktoré sa pretavujú do rizík pre dlhodobú udržateľnosť, je prijatie konsolidačných opatrení pre budúcnosť verejných financií, a teda aj pre krajinu a schopnosť štátu zabezpečiť obyvateľom požadované služby, nevyhnutné. Napríklad už dnes vieme, že výdavky potrebné na dlhodobú starostlivosť vplyvom starnutia sa do budúcnosti zdvojnásobia. Aby sa naozaj ozdravili verejné financie, tak by sme mali byť dostatočne ambiciózni a siahať po trvalých a dobre premyslených opatreniach vedúcich k skutočnému ozdraveniu.
Deklarovaným cieľom vlády je zníženie deficitu do volieb na 3,5 % HDP. To by si vyžiadalo opatrenia v hodnote vyše dvoch miliárd eur, respektíve 1,4 % HDP. Celkový pohľad na konsolidáciu od volieb v roku 2023 nám ukazuje aj to, že ak by doterajšie konsolidačné balíčky boli realizované v plnej miere ako trvalé a nezavádzali by sa zároveň nové opatrenia zvyšujúce výdavky bez ich kompenzácie, rozpočtové ciele by do roku 2027 mohli byť takmer splnené bez dodatočnej konsolidácie. Určite sa treba inšpirovať, ako úspešné konsolidácie, a teda trvalé ozdravovanie verejných financií, prebiehali v iných krajinách, nehovoriac o lekciách, ktoré nám poskytla aj naša vlastná bohatá história s konsolidovaním verejných financií v minulosti. Úspech konsolidácie nie je možný bez politickej odvahy, ktorú je dôležité oceniť. Taktiež treba oceniť aj širší spoločenský a občiansky konsenzus, o ktoré sa bolo možné zatiaľ oprieť.
Pri radikalizácii spoločnosti, vrátene politického spektra, sú verejné financie veľmi často jednou z prvých obetí. Prijímanie nových opatrení, ktoré znižujú význam tých konsolidačných a tým predlžujú celkovú dobu konsolidácie, zvyšuje celkovo riziko, či sa verejné financie vôbec podarí ozdraviť v rozumnom čase. Medzinárodné skúsenosti nám ukazujú, že tak pre obyvateľov, teda domácnosti a rodiny, ako aj pre súkromný sektor – podnikateľov, je dôležité, aby mali dôveru v realistickosť a trvalý prínos ozdravných opatrení a dôveru v celý proces, aby mali presvedčenie, že vynaložená námaha a obeta prinesie v konkrétnom čase požadovaný efekt a splnenie daného cieľa. Predlžovanie konsolidácie a posúvanie horizontov hrozí nielen stratou krehkej spoločenskej podpory pre tzv. konsolidačnú únavu, ale aj zvyšuje neistotu, ktorá následne znižuje hospodársky rast.
Rada pripomína, že najlepší prístup, ako dosahovať dlhodobú udržateľnosť, a teda čo najviac sa vyhýbať bolestivým a nákladným konsolidáciám, je dopredu naplánovaný kvalitný mix konsolidačných opatrení, čo najmenej znižujúci budúci rastový potenciál ekonomiky, sprevádzaný štrukturálnymi reformami na zvýšenie konkurencieschopnosti ekonomiky. Je veľká škoda, že predstaveniam konsolidačných opatrení nepredchádza širšia odborná diskusia v tomto zmysle.
V čase, keď zápasíme o každý kúsok hospodárskeho rastu a pribúdajú signály, že naša ekonomika má problém udržať si konkurencieschopnosť, je preto nevyhnutné nezrieďovať ozdravný dopad konsolidácie novými výdavkami, ako aj sledovať dopady rôznych opatrení na dlhodobý rast. Nevhodná kombinácia opatrení by mohla viesť k tomu, že samotná konsolidácia si neskôr vyžiada ďalšie dokonsolidovanie práve pre svoj negatívny dopad na rast a výkonnosť ekonomiky. Každé opatrenie by preto malo prejsť aj testom toho, ako ovplyvní potenciál ekonomiky, jej schopnosť vytvárať hodnoty, priťahovať investície, zamestnávať ľudí a zároveň nevytesňovať ekonomickú aktivitu do šedej zóny, a teda nezhoršovať výber daní, čoho sme takisto svedkom v poslednom období.
Som presvedčený, že v tomto smere sa vieme pri príprave tak závažných legislatívnych noriem, ako je rozpočet a konsolidačné opatrenia, s dopadom takmer na celú verejnosť, ešte výrazne posunúť vpred.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som stručne uviedol Správu o hodnotení plnenia pravidiel o rozpočtovej zodpovednosti a rozpočtovej transparentnosti za minulý rok, ako to od nás vyžaduje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.
Článok 55a Ústavy Slovenskej republiky ukladá Slovenskej republike chrániť dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia, ktoré sa zakladá na transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. Ústava zároveň ukladá Rade pre rozpočtovú zodpovednosť povinnosť prispievať k podpore pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Spôsob, akým vieme napĺňať toto ústavné poslanie, spočíva v objektívnom hodnotení stavu udržateľnosti, ktoré sa opiera o nezávislosť Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a transparentné postupy v našich hodnoteniach.
V našej správe nájdete konkrétne údaje, dovoľte mi, zamerať sa len na kľúčové posolstvo. Naša správa konštatuje, že hlavný cieľ rozpočtovej zodpovednosti - dosiahnutie udržateľných verejných financií - tento cieľ nebol v roku 2024 splnený. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol ku koncu roka 2024 hodnotu 4,1 % HDP, čo predstavuje pásmo stredného rizika. Toto číslo znamená, koľko by bolo potrebné konsolidovať, aby sa dosiahlo udržateľné hospodárenie z pohľadu dlhodobého, teda z pohľadu najbližších 50 rokov. Čiže tých 4,1 % HDP znamená vyše päť miliárd euro.
V porovnaní s rokom 2023 však došlo k viditeľnému pokroku a ukazovateľ sa zlepšil o 2,1 percentuálneho bodu vďaka prijatým konsolidačným opatreniam pre tento rok. Aktuálne zohľadnenie vývoja verejných financií v tomto roku však znamená opätovné zhoršenie udržateľnosti približne o 0,5 percentuálneho bodu. Naopak, prijatie konsolidačného balíčka pre budúci rok mierne zlepší udržateľnosť. Jeho vplyv však bude znížený navyšovaním výdavkov najmä v sektore školstva a zdravotníctva. Celkovo tak aktuálne nie sme ďaleko od pásma vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti, a preto naďalej existuje výrazná potreba ozdravovať verejné financie. V tomto smere sa dá ako negatívne vnímať to, že budúci rok bude mať štát najvyššie príjmy v histórii samostatného Slovenska, a pritom deficit má tendenciu sa vracať na neudržateľné úrovne 5 % HDP.
Najbližší výpočet udržateľnosti zohľadňujúci všetky najnovšie fakty poskytneme verejnosti na konci apríla, tak ako nám ukladá ústavný zákon.
Hlavnou záťažou dlhodobej udržateľnosti sú v súčasnosti rozpočtové deficity, ktoré už prekonali aj náklady spojené so starnutím populácie. Práve starnutie populácie a z toho vyplývajúce náklady pre udržateľnosť boli hlavným dôvodom, pre ktorý vznikol domáci koncept dlhodobej udržateľnosti verejných financií.
Slovenské verejné financie čelia v dôsledku súčasného stavu rýchlemu nárastu verejného dlhu a následne aj úrokových nákladov. Ústavný princíp ochrany dlhodobej udržateľnosti hospodárenia Slovenskej republiky, ktorý osobitne pripomína potrebu zohľadňovať aj záťaž prenášanú na budúce generácie, zostáva nenaplnený.
Podiel hrubého dlhu na HDP Slovenska dosiahol na konci roka 2024 úroveň 59,7 % HDP a zostal v najvyššom piatom sankčnom pásme dlhovej brzdy. Budúce trendy vývoja dlhu sú bez pokračujúcej konsolidácie znepokojujúce. Rada odhaduje, že bez dodatočných konsolidačných opatrení bude strednedobo hrubý dlh kumulatívne rásť o vyše 13 percentuálnych bodov, z takmer 60 % HDP na konci roka 2024 na úroveň takmer 73 % HDP v roku 2029. Tento nárast je spôsobený najmä veľmi nepriaznivým vývojom jadra rozpočtu, takzvaného štrukturálneho primárneho salda, ku ktorému sa pridávajú rastúce úrokové náklady aj spomalenie ekonomiky.
Je alarmujúce, že hoci Slovensko ešte plnohodnotne nečelí nákladom demografickej zmeny, ktorá si vyžiada, objektívne vyžiada vysoký nárast výdavkov v dôchodkovom systéme a v systémoch zdravotnej a sociálnej starostlivosti, a ani aktuálne nečelíme inej závažnej kríze, nedokážeme dostať pod kontrolu bilanciu verejných financií. Dôvodom nie sú teda silné vonkajšie šoky, ktorý by takýto vývoj vysvetľovali a na istú dobu aj ospravedlňovali.
Dovoľte mi poukázať na to, že napriek vysokým úrovniam dlhu verejnej správy, ktoré sa už piaty rok po sebe nachádzajú v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy, dochádza často len k formálnemu plneniu sankcií, ktoré má minimálny vplyv na zníženie dlhu verejnej správy, respektíve sa plnenie sankcií obchádza. Ako predložený materiál uvádza, vláda v roku 2024 nepredložila parlamentu dostatočné opatrenia na zníženiu dlhu, čím porušila svoje povinnosti. Vládou pripravený dokument síce nesie názov Opatrenia na zníženie dlhu, ale neobsahuje požadované opatrenia. Navyše rozpočet verejnej správy na roky 2025 až ´27 cielil kontinuálny rast dlhu až do konca volebného obdobia, pričom dlh by sa v takomto prípade vzďaľoval od horného limitu dlhovej brzdy. Formálne plnenie viacerých sankcií vyplývajúcich z ústavného zákona bez toho, aby bol naplnený jeho účel, možno považovať za jeho porušenie. Prax ukázala, že vlády nie sú ochotné skutočne dodržiavať úmysel ústavného zákona a sankcie dlhovej brzdy pravidelne obchádzajú. Nevyhnutným predpokladom efektívnej ochrany dlhodobej udržateľnosti je preto aj zmena prístupu vlád a parlamentu k pravidlám rozpočtovej zodpovednosti. Aj preto vznikol už pred štyrmi rokmi návrh novely zákona, ktorý by zmodernizoval dlhovú brzdu a upravil ju podľa požiadaviek praxe, ako vyplynuli z dekády jej účinnosti. Žiaľ, k prijatiu tejto zmeny stále neprišlo. Najvhodnejším riešením by bolo zmodernizovať ústavný zákon tak, aby zohľadnil aj minimálne štandardy dané nedávno európskou smernicou. Zároveň je potrebné, aby zmodernizovaný zákon reflektoval potrebu efektívneho riadenia likvidity a aby sa dlhová brzda a najmä výdavkové limity stali efektívnym nástrojom zlepšovania dlhodobej udržateľnosti a zníženia dlhu na bezpečnejšie úrovne bez toho, aby spôsobovali destabilizáciu napríklad v samosprávach.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na stav verejných financií, ktoré sa pretavujú do rizík pre dlhodobú udržateľnosť, je prijatie konsolidačných opatrení pre budúcnosť verejných financií, a teda aj pre krajinu a schopnosť štátu zabezpečiť obyvateľom požadované služby, nevyhnutné. Napríklad už dnes vieme, že výdavky potrebné na dlhodobú starostlivosť vplyvom starnutia sa do budúcnosti zdvojnásobia. Aby sa naozaj ozdravili verejné financie, tak by sme mali byť dostatočne ambiciózni a siahať po trvalých a dobre premyslených opatreniach vedúcich k skutočnému ozdraveniu.
Deklarovaným cieľom vlády je zníženie deficitu do volieb na 3,5 % HDP. To by si vyžiadalo opatrenia v hodnote vyše dvoch miliárd eur, respektíve 1,4 % HDP. Celkový pohľad na konsolidáciu od volieb v roku 2023 nám ukazuje aj to, že ak by doterajšie konsolidačné balíčky boli realizované v plnej miere ako trvalé a nezavádzali by sa zároveň nové opatrenia zvyšujúce výdavky bez ich kompenzácie, rozpočtové ciele by do roku 2027 mohli byť takmer splnené bez dodatočnej konsolidácie. Určite sa treba inšpirovať, ako úspešné konsolidácie, a teda trvalé ozdravovanie verejných financií, prebiehali v iných krajinách, nehovoriac o lekciách, ktoré nám poskytla aj naša vlastná bohatá história s konsolidovaním verejných financií v minulosti. Úspech konsolidácie nie je možný bez politickej odvahy, ktorú je dôležité oceniť. Taktiež treba oceniť aj širší spoločenský a občiansky konsenzus, o ktoré sa bolo možné zatiaľ oprieť.
Pri radikalizácii spoločnosti, vrátene politického spektra, sú verejné financie veľmi často jednou z prvých obetí. Prijímanie nových opatrení, ktoré znižujú význam tých konsolidačných a tým predlžujú celkovú dobu konsolidácie, zvyšuje celkovo riziko, či sa verejné financie vôbec podarí ozdraviť v rozumnom čase. Medzinárodné skúsenosti nám ukazujú, že tak pre obyvateľov, teda domácnosti a rodiny, ako aj pre súkromný sektor – podnikateľov, je dôležité, aby mali dôveru v realistickosť a trvalý prínos ozdravných opatrení a dôveru v celý proces, aby mali presvedčenie, že vynaložená námaha a obeta prinesie v konkrétnom čase požadovaný efekt a splnenie daného cieľa. Predlžovanie konsolidácie a posúvanie horizontov hrozí nielen stratou krehkej spoločenskej podpory pre tzv. konsolidačnú únavu, ale aj zvyšuje neistotu, ktorá následne znižuje hospodársky rast.
Rada pripomína, že najlepší prístup, ako dosahovať dlhodobú udržateľnosť, a teda čo najviac sa vyhýbať bolestivým a nákladným konsolidáciám, je dopredu naplánovaný kvalitný mix konsolidačných opatrení, čo najmenej znižujúci budúci rastový potenciál ekonomiky, sprevádzaný štrukturálnymi reformami na zvýšenie konkurencieschopnosti ekonomiky. Je veľká škoda, že predstaveniam konsolidačných opatrení nepredchádza širšia odborná diskusia v tomto zmysle.
V čase, keď zápasíme o každý kúsok hospodárskeho rastu a pribúdajú signály, že naša ekonomika má problém udržať si konkurencieschopnosť, je preto nevyhnutné nezrieďovať ozdravný dopad konsolidácie novými výdavkami, ako aj sledovať dopady rôznych opatrení na dlhodobý rast. Nevhodná kombinácia opatrení by mohla viesť k tomu, že samotná konsolidácia si neskôr vyžiada ďalšie dokonsolidovanie práve pre svoj negatívny dopad na rast a výkonnosť ekonomiky. Každé opatrenie by preto malo prejsť aj testom toho, ako ovplyvní potenciál ekonomiky, jej schopnosť vytvárať hodnoty, priťahovať investície, zamestnávať ľudí a zároveň nevytesňovať ekonomickú aktivitu do šedej zóny, a teda nezhoršovať výber daní, čoho sme takisto svedkom v poslednom období.
Som presvedčený, že v tomto smere sa vieme pri príprave tak závažných legislatívnych noriem, ako je rozpočet a konsolidačné opatrenia, s dopadom takmer na celú verejnosť, ešte výrazne posunúť vpred.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Rozpracované
17:29
Po vašej správe máme prihlásených... a ešte poprosím najprv, pán predseda, vy zaujmite miesto svoje, ďakujem a, Zdenko Svoboda, poprosím, pán poslanec, aby ste informovali Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore a potom otvoríme rozpravu.
Rozpracované
17:29
Ďakujem, pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Vážený pán predseda, druhý pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024, ktorá bola predložená podľa čl. 4 ods. 1 písm. b) ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti, pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1033 zo dňa 27. augusta 2025 na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet do 8. septembra 2025. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet, ktorý pripraví informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenia Národnej rady. Uvedenú správu výbor pre financie a rozpočet prerokoval dňa 3. septembra 2025 a neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Zároveň výbor určil mňa za spravodajcu výboru a poveril ma predniesť informáciu výboru na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto informácie.
Ďakujem, pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované
17:29
Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku dvoch poslancov, čiže budeme, otváram teda rozpravu, v ktorej vystúpi ako prvý pán poslanec Kišš. Po ňom vystúpi pán poslanec Hajko. Nech sa páči.
Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku dvoch poslancov, čiže budeme, otváram teda rozpravu, v ktorej vystúpi ako prvý pán poslanec Kišš. Po ňom vystúpi pán poslanec Hajko. Nech sa páči.
Ďakujem, pán poslanec, a zaujmite, prosím, svoje miesto. Otváram rozpravu.
Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku dvoch poslancov, čiže budeme, otváram teda rozpravu, v ktorej vystúpi ako prvý pán poslanec Kišš. Po ňom vystúpi pán poslanec Hajko. Nech sa páči.
Rozpracované
17:29
Vystúpenie v rozprave 17:29
Štefan KiššSamozrejme, tam je ešte mnoho veľmi relevantných bodov, ktoré sa zjavne už nechystáte prerokovať napríklad také veto prezidenta o hazarde. Spomínate si? Mali sme ho rokovať na začiatku schôdze, ale rokujeme o plnení zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Ale ja som rád, pretože to je dôležitá správa a dôležitý zákon, ale možno im to tak trošku ušlo, že to je nejaká správa.
No tak čo sa v tej správe nachádza? Predseda RRZ vám tu povedal, že vlastne ste nedodržali sankcie, ktoré vyplývajú z tohto ústavného zákona. Jednu, ktorú ste nedodržali ešte minulý rok, je plnenie alebo teda predloženie opatrení na zníženie dlhu. To je to, čo ste mali urobiť už od začiatku vládnutia, a teda aj minulý rok, neurobili ste to alebo teda urobili ste to formálne, aby som bol presný. Ale teda nedozvedeli sme sa, ako chcete v tom, v tej správe, ako chcete dlh a zároveň sme sa to nedozvedeli ani v skutočnom živote, pretože dlh neklesá, ako ste si povedali v programovom vyhlásení vlády, naopak, dokonca rekordne rastie.
Takisto ste si nezmrazili platy, respektíve správa správne technicky konštatuje, že platy ste si nezvýšili, a teda vláda si nezvýšila, ale zvýšili si svoje paušálne náhrady. Čiže dnes majú vládni predstavitelia dvojnásobné platy, ale teda nemohli si ich zvýšiť spôsobom, akým by bolo normálne, napríklad že by sa zdaňovali, teda normálne klasický plat, ale vymysleli si okľuku, zvýšili si takzvané paušálne náhrady. Zákon o rozpočtovej zodpovednosti vám to zakazuje v bode, kedy je dlh taký vysoký a nič s ním nerobíte.
No a, ale potom tá správa je o plnení pravidiel za minulý rok, lenže zaujímavá zápletka prichádza tento rok a bude sa ešte ďalej stupňovať, takže túto rozpravu v podaní RRZ budeme mať budúci rok. Ale teda čo je teda vysoko dôležité v tejto chvíli, že uplynula tá dvojročná prekleňovacia doba, také moratórium, ktoré ste mali, že niektoré, na niektoré pravidlá sa prvé dva roky nevzťahujú povinnosti. A keďže ste tu už, bohužiaľ, viac ako dva roky, tak vašou povinnosťou je, teda povinnosťou vlády je požiadať parlament o dôveru. No a ja sa pýtam, prečo ste to tak neurobili? Pretože keďže ten dlh dosahuje rekordnú úroveň, zákon o rozpočtovej zodpovednosti hovorí, že musíte požiadať teda bezodkladne o dôveru parlamentu. No a najprv teda chodili také šumy, ževraj to možno aj urobia, no v kontexte dnešného zrušenia všetkých odvolávačiek už je isté, že sa to tak vláda nechystá urobiť, takže tým porušujete ústavu, páni poslanci. K tomu sa ešte vrátim, ale teda tá zápletka bude pokračovať, že ako teda sa s tým vysporiadate ďalej. Ale keďže uplynuli dva roky, predtým ako uplynuli, ste sa rozhodli si teda to urýchliť a schváliť rozpočet, aby ste sa vyhli poslednej z tých sankcií a to je vyrovnaný rozpočet. Takže som fakt veľmi zvedavý, že čo chcete urobiť budúci rok, ako chcete obísť znovu ústavný zákon a ďalej teda naťahovať tú šnúrku od gatí na ústavnom zákone, v ktorom teda porušujete už niekoľko ustanovení. My teda podáme podanie na Ústavný súd v súvislosti s porušením viacerých týchto ustanovení, ale teda prioritne v súvislosti s porušením tej povinnosti, na základe ktorej ste mali požiadať o dôveru.
No a ešte sa vrátim k tomu, že vlastne je tu možnosť rokovať o tomto bode a vypočuť si predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Napríklad predsedníčka úradu oznamovateľov toto šťastie už nemala, tak funkčne, profesionálne sa ho nedožila. Keď ste zachytili okrem toho teda, že na Deň boja proti korupcii zrušili úrad boja proti korupcii, tak dnes teda aj hlasovaním vypustili z rozpravy správu, ktorá mala byť analogicky, teda bola správou, ale teda úradu pre oznamovateľov. Takže túto, takúto rozpravu už toto plénum nezažije. No a viete, aký je rozdiel medzi teda napríklad týmito dvoma inštitúciami? Že táto je zriadená ústavou, úrad pre oznamovateľov nie je.
A obzvlášť na finančnom výbore, teraz tu nevidím nikoho z finančného výboru okrem opozičných, samozrejme, aha, prepáčte, dobre, okrem spravodajcu, dobre, vidím tu, beriem späť, vidím tu dvoch členov teda z koalície, ale tak môžem o tom porozprávať aj vám, ale teda napríklad by tu mohol byť aj predseda, ale okej. Mňa obzvlášť mrzí, že práve na finančnom výbore jednak by sa mala diať táto diskusia, úplne na plénum sa takáto technická diskusia až tak nezmestí, ale teda v tom plnom rozsahu, ako by bolo náležité k takým dôležitým ustanoveniam, o ktorých sa tu bavíme, ale čo sa teda na finančnom výbore nedeje, je akákoľvek diskusia o týchto veciach. Mne to tak trochu pripomína také normalizačné praktiky, že v princípe Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa tam nepozýva. Je normálne bežným zvykom, že v normálnych, slušných krajinách, že nezávislé inštitúcie alebo odborníci, ktorí majú čo povedať, prídu porozprávať o nejakej veci. Takmer spravidla sa tam Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nepozýva alebo teda tak, takými nejakými rôznymi nasilu praktikami, nevolajú ich, presúvajú body a dokonca minule, myslím, že to bolo práve počas bodu, kedy nám reportoval predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tak vlastne predseda výboru prerušil výbor, lebo, lebo mohol, už ho to nebavilo, sme tam sedeli asi dlho a nechcelo sa mu to počúvať, to proste, to, čo nám RRZ hovorí. No a to je škoda, lebo to, čo sa tu v skutočnosti deje a prečo tuto máme, nazvime to, technicky legislatívny problém s ústavou, je, že je ten spôsob, ako vy vládnete. Teda už sme to hovorili pri iných rozpravách, ale čo vieme, že ste si nesplnili sľub, ktorý ste dali voličom v programovom vyhlásení vlády, že budete stabilizovať dlh. Ten, naopak, dokonca rekordne rastie, preto ste prekročili všetky sankčné pásma. Takisto vieme, že deficit ste neznížili vôbec nijako. Dokonca, keď nepredstavíte štvrtý balíček, Boh nás chráň, tak deficit dokonca ešte stúpne na budúci, na ten obrok, teda 2027, predvolebný.
Takisto sme sa dozvedeli a prepočítali, že len tento rok prídu občania o tisíc eur v čistom kvôli konsolidačným opatreniam, ktoré ste zaviedli na tento rok ešte v tom balíčku z predchádzajúceho kola. To už ani nehovorím o opatreniach, ktoré ste predstavili v tohtoročnom balíčku.
No a tak by sa dalo pokračovať o výsledkoch tejto vlády v ekonomickej politike napríklad o lacnejších potravinách, že? A jedným z mnohých výsledkov je aj to, že sme sa ocitli úplne na chvoste v hodnotení časopisu The Economist, to bol myslím, kde medzi všetkými krajinami OECD sme na poslednom mieste v ekonomických výsledkoch za posledné dva roky. Celý svet si prečítal, ako sa darí Slovensku v ekonomike. A verte, že investori si takéto správy prečítajú, keď sa rozhodujú, či prídu investovať svoje peniaze na Slovensko alebo do nejakej inej krajiny. A takýmto spôsobom odháňate investície a ďalej teda len roztáčate tú špirálu, na ktorej konci je napríklad zvyšujúci sa dlh, zvyšujúce sa splátky, namiesto ktorých sme si mohli kúpiť niečo, čo občania potrebujú, napríklad nemocnice, školy, opraviť nejaké mosty napríklad alebo čokoľvek, čo potrebujeme pre lepší život. Namiesto toho musíme splácať dlhy a jediné, čo dokážete, je vyberať peniaze z vrecák občanov.
No a aby som to zhrnul, táto správa sumarizuje úplne zásadné zlyhanie vlády v ekonomickej politike a na jej, na jej vrchole je dnes fakt, že je ústavou alebo ústavným zákonom prikázané, že musí vláda požiadať o dôveru parlament a ak tak neurobí, tak porušuje ústavný zákon. Tak v predchádzajúcom bode tu bola debata, že či ešte sme demokratická krajina alebo nie sme, ja tiež pevne verím, že stále sme, ale keď teda nepožiadate o dôveru na základe ústavného zákona, tak opäť len naďalej tu bude visieť tento otáznik.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
10.12.2025 o 17:29 hod.
Ing. MSc.
Štefan Kišš
Videokanál poslanca
Vážený pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pán predseda, kolegyne, kolegovia, o čom tu dnes rokujeme, priznám sa, že ma trošku prekvapilo, normálne zaradili do rozpravy bod o plnení pravidiel takzvanej dlhovej brzdy, v čase kedy, úprimne poviem, že už som to nečakal, lebo jednak v parlamente sa zvianočnieva, už sa pomaličky poslanci chystajú na ukončenie vôbec tohtoročného rokovania Národnej rady, uvidíme kedy, ale isté je, že to bude čoskoro, a takisto sa rozhodli, že už sa nebude len tak o hocičom rokovať. A neviem, že či, že by mali výčitky svedomia, to asi nie, ale v kontexte, kedy zarezali vlastne všetky tie rozpravy o odvolávačkách, ktoré vlastne sa mali práve teraz diať, tak je zaujímavé, že rokujeme napríklad o tejto správe Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. A možno si povedali, že však a nejaká správa, vyplníme čas, kým tie naše veci ešte nejako dojdú, už to nejako doklepeme.
Samozrejme, tam je ešte mnoho veľmi relevantných bodov, ktoré sa zjavne už nechystáte prerokovať napríklad také veto prezidenta o hazarde. Spomínate si? Mali sme ho rokovať na začiatku schôdze, ale rokujeme o plnení zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Ale ja som rád, pretože to je dôležitá správa a dôležitý zákon, ale možno im to tak trošku ušlo, že to je nejaká správa.
No tak čo sa v tej správe nachádza? Predseda RRZ vám tu povedal, že vlastne ste nedodržali sankcie, ktoré vyplývajú z tohto ústavného zákona. Jednu, ktorú ste nedodržali ešte minulý rok, je plnenie alebo teda predloženie opatrení na zníženie dlhu. To je to, čo ste mali urobiť už od začiatku vládnutia, a teda aj minulý rok, neurobili ste to alebo teda urobili ste to formálne, aby som bol presný. Ale teda nedozvedeli sme sa, ako chcete v tom, v tej správe, ako chcete dlh a zároveň sme sa to nedozvedeli ani v skutočnom živote, pretože dlh neklesá, ako ste si povedali v programovom vyhlásení vlády, naopak, dokonca rekordne rastie.
Takisto ste si nezmrazili platy, respektíve správa správne technicky konštatuje, že platy ste si nezvýšili, a teda vláda si nezvýšila, ale zvýšili si svoje paušálne náhrady. Čiže dnes majú vládni predstavitelia dvojnásobné platy, ale teda nemohli si ich zvýšiť spôsobom, akým by bolo normálne, napríklad že by sa zdaňovali, teda normálne klasický plat, ale vymysleli si okľuku, zvýšili si takzvané paušálne náhrady. Zákon o rozpočtovej zodpovednosti vám to zakazuje v bode, kedy je dlh taký vysoký a nič s ním nerobíte.
No a, ale potom tá správa je o plnení pravidiel za minulý rok, lenže zaujímavá zápletka prichádza tento rok a bude sa ešte ďalej stupňovať, takže túto rozpravu v podaní RRZ budeme mať budúci rok. Ale teda čo je teda vysoko dôležité v tejto chvíli, že uplynula tá dvojročná prekleňovacia doba, také moratórium, ktoré ste mali, že niektoré, na niektoré pravidlá sa prvé dva roky nevzťahujú povinnosti. A keďže ste tu už, bohužiaľ, viac ako dva roky, tak vašou povinnosťou je, teda povinnosťou vlády je požiadať parlament o dôveru. No a ja sa pýtam, prečo ste to tak neurobili? Pretože keďže ten dlh dosahuje rekordnú úroveň, zákon o rozpočtovej zodpovednosti hovorí, že musíte požiadať teda bezodkladne o dôveru parlamentu. No a najprv teda chodili také šumy, ževraj to možno aj urobia, no v kontexte dnešného zrušenia všetkých odvolávačiek už je isté, že sa to tak vláda nechystá urobiť, takže tým porušujete ústavu, páni poslanci. K tomu sa ešte vrátim, ale teda tá zápletka bude pokračovať, že ako teda sa s tým vysporiadate ďalej. Ale keďže uplynuli dva roky, predtým ako uplynuli, ste sa rozhodli si teda to urýchliť a schváliť rozpočet, aby ste sa vyhli poslednej z tých sankcií a to je vyrovnaný rozpočet. Takže som fakt veľmi zvedavý, že čo chcete urobiť budúci rok, ako chcete obísť znovu ústavný zákon a ďalej teda naťahovať tú šnúrku od gatí na ústavnom zákone, v ktorom teda porušujete už niekoľko ustanovení. My teda podáme podanie na Ústavný súd v súvislosti s porušením viacerých týchto ustanovení, ale teda prioritne v súvislosti s porušením tej povinnosti, na základe ktorej ste mali požiadať o dôveru.
No a ešte sa vrátim k tomu, že vlastne je tu možnosť rokovať o tomto bode a vypočuť si predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Napríklad predsedníčka úradu oznamovateľov toto šťastie už nemala, tak funkčne, profesionálne sa ho nedožila. Keď ste zachytili okrem toho teda, že na Deň boja proti korupcii zrušili úrad boja proti korupcii, tak dnes teda aj hlasovaním vypustili z rozpravy správu, ktorá mala byť analogicky, teda bola správou, ale teda úradu pre oznamovateľov. Takže túto, takúto rozpravu už toto plénum nezažije. No a viete, aký je rozdiel medzi teda napríklad týmito dvoma inštitúciami? Že táto je zriadená ústavou, úrad pre oznamovateľov nie je.
A obzvlášť na finančnom výbore, teraz tu nevidím nikoho z finančného výboru okrem opozičných, samozrejme, aha, prepáčte, dobre, okrem spravodajcu, dobre, vidím tu, beriem späť, vidím tu dvoch členov teda z koalície, ale tak môžem o tom porozprávať aj vám, ale teda napríklad by tu mohol byť aj predseda, ale okej. Mňa obzvlášť mrzí, že práve na finančnom výbore jednak by sa mala diať táto diskusia, úplne na plénum sa takáto technická diskusia až tak nezmestí, ale teda v tom plnom rozsahu, ako by bolo náležité k takým dôležitým ustanoveniam, o ktorých sa tu bavíme, ale čo sa teda na finančnom výbore nedeje, je akákoľvek diskusia o týchto veciach. Mne to tak trochu pripomína také normalizačné praktiky, že v princípe Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa tam nepozýva. Je normálne bežným zvykom, že v normálnych, slušných krajinách, že nezávislé inštitúcie alebo odborníci, ktorí majú čo povedať, prídu porozprávať o nejakej veci. Takmer spravidla sa tam Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nepozýva alebo teda tak, takými nejakými rôznymi nasilu praktikami, nevolajú ich, presúvajú body a dokonca minule, myslím, že to bolo práve počas bodu, kedy nám reportoval predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tak vlastne predseda výboru prerušil výbor, lebo, lebo mohol, už ho to nebavilo, sme tam sedeli asi dlho a nechcelo sa mu to počúvať, to proste, to, čo nám RRZ hovorí. No a to je škoda, lebo to, čo sa tu v skutočnosti deje a prečo tuto máme, nazvime to, technicky legislatívny problém s ústavou, je, že je ten spôsob, ako vy vládnete. Teda už sme to hovorili pri iných rozpravách, ale čo vieme, že ste si nesplnili sľub, ktorý ste dali voličom v programovom vyhlásení vlády, že budete stabilizovať dlh. Ten, naopak, dokonca rekordne rastie, preto ste prekročili všetky sankčné pásma. Takisto vieme, že deficit ste neznížili vôbec nijako. Dokonca, keď nepredstavíte štvrtý balíček, Boh nás chráň, tak deficit dokonca ešte stúpne na budúci, na ten obrok, teda 2027, predvolebný.
Takisto sme sa dozvedeli a prepočítali, že len tento rok prídu občania o tisíc eur v čistom kvôli konsolidačným opatreniam, ktoré ste zaviedli na tento rok ešte v tom balíčku z predchádzajúceho kola. To už ani nehovorím o opatreniach, ktoré ste predstavili v tohtoročnom balíčku.
No a tak by sa dalo pokračovať o výsledkoch tejto vlády v ekonomickej politike napríklad o lacnejších potravinách, že? A jedným z mnohých výsledkov je aj to, že sme sa ocitli úplne na chvoste v hodnotení časopisu The Economist, to bol myslím, kde medzi všetkými krajinami OECD sme na poslednom mieste v ekonomických výsledkoch za posledné dva roky. Celý svet si prečítal, ako sa darí Slovensku v ekonomike. A verte, že investori si takéto správy prečítajú, keď sa rozhodujú, či prídu investovať svoje peniaze na Slovensko alebo do nejakej inej krajiny. A takýmto spôsobom odháňate investície a ďalej teda len roztáčate tú špirálu, na ktorej konci je napríklad zvyšujúci sa dlh, zvyšujúce sa splátky, namiesto ktorých sme si mohli kúpiť niečo, čo občania potrebujú, napríklad nemocnice, školy, opraviť nejaké mosty napríklad alebo čokoľvek, čo potrebujeme pre lepší život. Namiesto toho musíme splácať dlhy a jediné, čo dokážete, je vyberať peniaze z vrecák občanov.
No a aby som to zhrnul, táto správa sumarizuje úplne zásadné zlyhanie vlády v ekonomickej politike a na jej, na jej vrchole je dnes fakt, že je ústavou alebo ústavným zákonom prikázané, že musí vláda požiadať o dôveru parlament a ak tak neurobí, tak porušuje ústavný zákon. Tak v predchádzajúcom bode tu bola debata, že či ešte sme demokratická krajina alebo nie sme, ja tiež pevne verím, že stále sme, ale keď teda nepožiadate o dôveru na základe ústavného zákona, tak opäť len naďalej tu bude visieť tento otáznik.
Ďakujem.
Rozpracované
17:44
Pán poslanec Dostál, nech sa páči.
Pán poslanec Dostál, nech sa páči.
Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky.
Pán poslanec Dostál, nech sa páči.
Rozpracované
17:44
Pán poslanec Kišš, je teda úplne zjavné, že vláda si inak vysvetľuje povinnosti, ktoré jej vyplývajú z ústavy a z ústavných zákonov ako bežný sedliacky rozum pri čítaní právnych textov. Je to tak pri rôznych veciach. Už dnes prišiel na rad Ústavný súd, kde nie sú zvolení kandidáti na ústavných sudcov, a Ústavný súd nemôže fungovať v úplnom zložení, na čo nás prišiel na tejto schôdzi upozorniť pán predseda Ústavného súdu Fiačan. A podobne je to ale už s tým, čo súvisí s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, teda s tým, že po uplynutí dvoch rokov od schválenia programového vyhlásenia a vyslovenia dôvery vláde má vláda povinnosť požiadať Národnú radu o vyslovenie dôvery. Dva roky už uplynuli a vláda nič. Vláda nežiada o vyslovenie dôvery, ale tak však veď v kontexte toho, ako sa táto vládna koalícia správa, to nie je nič prekvapujúce, lebo tak, ako odsúva tie návrhy opozície na rokovanie o návrhoch na vyslovenie nedôvery členom vlády, tak podobným spôsobom pristupuje aj k tomuto. Aj tam má povinnosť parlamentná väčšina umožniť, aby sa Národná rada relevantným spôsobom zaoberala návrhmi opozície alebo teda najmenej pätiny poslancov Národnej rady na vyslovení nedôvery. Nerobí to a jasné, vláda nežiada o dôveru, hoci by mala.
Rozpracované
17:44
Pán poslanec Jakab, nech sa páči.
Rozpracované
