43. schôdza

Vážené kolegyne, kolegovia, keď som čítal odôvodnenie veta pána prezidenta, tak som mal silný pocit déja vu. Čítal som tam totiž argumenty, ktoré som dva týždne počúval v parlamente od opozičných poslankýň a poslancov, čítal v stanoviskách rôznych relevantných inštitúcií, organizácií a odborných autorít, dokonca veľa z toho som aj sám povedal. Neboli naplnené dôvody na skrátené legislatívne konanie, nebolo medzirezortné pripomienkové konanie, neexistovala žiadna mimoriadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala skrátené legislatívne konanie, ochrana obetí môže byť touto zmenou zhoršená, prinajmenšom dočasne, ochrana obetí naďalej zostane roztrieštená, dokonca ešte viac ako, ako doteraz. Nový úrad nemá ľudí, ktorí by zabezpečovali ochranu obetí alebo agendu ochrany obetí, nemá žiadny personál, ktorý by s tým mal skúsenosti, nemá žiadne finančné zabezpečenie na tie nové kompetencie, to všetko sme hovorili.
Zaujala ma tam veta, že schválený zákon v tejto časti môže sekundárne viktimizovať obete násilných trestných činov v oveľa väčšej miere, ako ponechanie súčasného stavu. To si nepamätám, že by zaznelo, ale možno som teda nepočúval všetku, všetku rozpravu. Toto, toto sa mi zdá orginálne. Ale priznávam, že teda mohol som aj niečo prehliadnuť.
A potom ďalšia veta hneď vzápätí: práve prijatím schváleného zákona môže dôjsť k vzniku ohrozenia základných ľudských práv a slobôd, čomu sa podľa návrhu na skrátené legislatívne konanie snaží vláda zabrániť. No tak toto som hovoril aj ja skoro týmito istými slovami. Nielen ja, ale, ale áno, aj toto, toto som hovoril. Ďalej, potenciálny rozpor so smernicou Európskej únie, rozpor alebo možný rozpor so súvisiacou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, to sme tiež hovorili, po zmenách, po tom pozmeňováku sa ukazuje, že hlavným účelom by mohla byť iba nedomyslená a nedoriešená inštitucionálna a personálna zmena. Áno, po tom pozmeňováku ešte viac bije do očí, že je za tým iba snaha zbaviť predsedníčky úradu Zuzany Dlugošovej, aj to sme hovorili a ohrozenie eurofondov, ohrozenie prostriedkov z plánu obnovy, aj to sme hovorili. Obsahovo je to úplne v poriadku, dá sa to, dá sa to podpísať.
Zaujímavý je aj ten spôsob vetovania, viacerí tu už na to poukázali, expresne pán prezident vetoval ten zákon. Vyzerá to, ako keby boli s koalíciou dohodnutí, že on to vetuje a oni to schvália ešte na tejto schôdzi a ani ju nebudú musieť natiahnuť do budúceho týždňa. Neviem, či boli dohodnutí, ale keby boli dohodnutí, nevyzeralo by to inak. Ale, čo sa nestalo, keď chcete aj jedných trochu potešiť a nechcete tých druhých veľmi nahnevať, tak sedíte na dvoch stoličkách a môže sa vám stať, že nakoniec s tým nebude nikto spokojný. Viacerí opoziční poslanci a poslankyne pána prezidenta kritizovali za ten spôsob vrátenia, no a vďaky sa nedostal ani od koalície, Robert Fico povedal, že SMER bude zvažovať, či v nasledujúcich voľbách podporí pána prezidenta. Ľudia sú proste nevďační.
Zaujímavé, zaujímavý je aj spôsob prerokovania prezidentovho veta, chcel by som k nemu povedať pár slov. Na ústavnoprávnom výbore, kde sa malo rokovať o vete pána prezidenta, neprišli na ten ústavnoprávny výbor koaliční poslanci. No tak toto je nový level, lebo už sme si zvykli, že ak opozícia iniciuje mimoriadne zasadnutie výboru, koaliční poslanci to skoro vždy ignorujú, bojkotujú a tie výbory sa nekonajú. Teraz sa v dôsledku neúčasti koalície nekonal ani výbor, kde sa malo rokovať o vete pána prezidenta. O vete človeka, ktorý je stále v zmysle stanov HLAS-u zakladajúcim predsedom jednej z troch koaličných, koaličných strán. Pasivita koalície je, je do očí bijúca aj tu v pléne. Stáva sa, že koaliční poslanci neprekypujú aktivitou pri rokovaní o návrhoch, ale v tomto prípade sa nikto, ani jeden sa neprihlásil do rozpravy, dokonca že zatiaľ žiadna ani faktická poznámka nezaznela. A ja teda nie som fanúšik pána prezidenta Pellegriniho, ale je to hlava štátu a nejaký elementárny rešpekt by sme k hlave štátu mali mať. Napríklad keď sme členmi nejakého výboru, ktorý má rokovať o prezidentskom vete, tak by sme mali tam prísť a vypočuť si tie dôvody. Alebo keď sme poslanci, ktorí schválili nejaký zákon a chystáme sa prelomiť prezidentovo veto, tak by sme mali vysvetliť a povedať, aké sú naše argumenty a prečo ideme prelamovať prezidentovo veto. Vy mlčíte ako ryby, okrem občasného vykrikovania mimo mikrofónov.
A zaujímavá je aj otázka, že čo sa zmenilo v porovnaní s tou mafiánskou novelou Trestného zákona. Ani tam neboli dôvody pre skrátené legislatívne konanie, aj tam išlo o účelové rušenie inštitúcie...
=====

Ďakujem pekne.
Apelovali ste, pán kolega Majerský, na poslancov a aj, čo sa tu dnes naozaj deje a hovorili ste o tom aj vy, reagujem na vás, aj v tejto sále, čo sa deje celý čas, tak oni oslavujú víťazstvo Veľkej októbrovej revolúcie, teda decembrovej revolúcie Tibora Gašpara, že dostal beztrestnosť a naozaj ako, keby ste si vybrali ktoréhokoľvek z tých poslancov a dáte mu fúkať, tak to pôjde do veľkých, do veľkých rozmerov. Ale je, je, je tu jedna na, naozaj krásna vec, a to je to, že sa tu naozaj, ako ste hovorili vy, objavil aj pán Kaliňák a sa objavujú vždy, keď majú radosť, keď, keď tu niečo príde. Ja čakám, že sa objaví ešte aj Fico, oni prídu, budú mu bozkávať ruky aj nohy, a ďakujem ti, Robo, ďakujem pekne, si náš, si kráľ (povedané so smiechom), ako to robia. A reagujem naozaj na vás, že toto sa robí v takých tých diktatúrskych krajinách, kde vodca povie a oni mu bozkávajú ruky, robia to, čo chce. A dostanú za to naozaj svoje. Dostanú za to odmenu, pretože len človek bez cti toto urobí, bez cti toto urobí a toto urobí človek, ktorý dostane za to dobré peniaze, dobre zaplatené. Normálny čestný človek vie, že nebude takto ničiť Trestný zákon, že nebude takto normálny človek takto rozhodovať o osude ľudí. Za pár minút, za pár minút si odhlasovali veci. My sme im tu ukázali hlasný piskot, ale to, čo vám odkazujú ľudia, si nedáte za uši. To, čo aj mne píšu ľudia, si nedáte za uši. Ľudia vám odkazujú, že ste bezcharakterní, že ste obyčajní zločinci, ktorí im ničia život. To vám odkazujú obyčajní, bežní ľudia.

Fero, ďakujem za tvoje vystúpenie. Ty si povedal, že možno by si to bol býval Tibor Gašpar nejako vyriešil na tom súde, že možno by bol nevinný, hej, že možno by ten súd celou svojou bytosťou presvedčil, že je naozaj nevinný. Možno. Ale veď zase prečo by to riskoval, keď tu má 78 servilných poslancov a poslankýň, ktorí mu to takto dnes ošetrili?
Ja ale rozmýšľam, že či po tom všetkom, čo sa tu dialo za posledné dva roky, že či po tom všetkom, ako sa o seba postarali, o svojich ľudí, že či už je dosť, že či už naozaj si vyriešili dneškom všetko, či si odčiarkli všetko na svojom zozname úloh, alebo že čo ešte, aká katastrofa, aká príšernosť môže prísť ďalej. Lebo ja mám teda pomerne veľkú fantáziu, ale naozaj si neviem, úprimne si neviem predstaviť, že čo ešte, ako ďaleko by táto koalícia ešte mohla ukradnúť túto krajinu, pretože táto krajina si túto koalíciu a toto, čo stvára, naozaj nezaslúži. A ja dnes večer naozaj úprimne myslím na všetky deti, napríklad na tvojich chlapcov, na tvojich synov, a je mi strašne smutno, že toto je dedičstvo, ktoré ďalšia generácia od tejto koalície dostáva. Je mi strašne smutno.

...ideme prelamovať prezidentovo veto. Vy mlčíte ako ryby, okrem občasného vykrikovania mimo mikrofónov a zaujímavá je aj otázka, že čo sa zmenilo v porovnaní s tou mafiánskou novelou trestného zákona? Ani tam neboli dôvody pre skrátené legislatívne konanie, aj tam išlo o účelové rušenie inštitúcie s cieľom zbaviť sa nielen šéfa tej inštitúcie, ale celej inštitúcie. Aj tam sa oslabovala pozícia obetí trestných činov a bolo to v prospech páchateľov. Vtedy to poslancovi Národnej rady a predsedovi Národnej rady, Pellegrinimu nevadilo, hlasoval za to, riadil to celé. Dnes mu to vadí a ako prezident to vetuje. Ja to vítam, je to pozitívny vývoj a nech to pánovi prezidentovi vydrží. Najnovší adept na ďalšie prezidentovo veto je dnes schválená druhá mafiánska novela trestného zákona a trestného poriadku. Ak potrebuje nejaké argumenty, stačí si vypočuť našu dnešnú rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som aj tak presvedčený o tom, že sa prezident republiky aj v tomto prípade zachoval farizejsky. Asi som to nie úplne zrozumiteľne vysvetlil vo svojom vystúpení v rozprave, čiže skúsim to ešte jednoduchšie. On vo svojom vete navrhuje, aby parlament en bloc odmietol tento zákon, čo sa nestane, vy to veto prelomíte samozrejme. Tvári sa, že jemu ten zákon prekáža a preto navrhuje, aby bol en bloc odmietnutý. Na druhej strane, ak niekto mal v tomto štáte moc predĺžiť životnosť Úradu na ochranu oznamovateľov a mandát pani Dlugošovej aspoň o mesiac, tak je to Peter Pellegrini, pretože keby nebol vrátil parlamentu tento zákon tak rýchlo, ale využil by všetkých 15 dní, aby sme jeho veto prerokovali až na februárovej schôdzi, tak by úrad nezanikol k 31. decembru a nevznikol by nový úrad 1. januára, ale až vo februári, čiže Peter Pellegrini potopil Úrad na ochranu oznamovateľov a pani Dlugošovú, akokoľvek sa tvári, že je proti tomuto zákonu a že vám navrhuje, aby ste ho en bloc odmietli. Je to klamstvo, je to farizejstvo. Peter Pellegrini mohol predĺžiť životnosť Úradu na ochranu oznamovateľov aspoň o mesiac a ani toho nebol schopný. Taký je on hrdina, podržtaška. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Upozorňujem vás, pán predsedajúci, že znova porušujete moje práva ako poslanca a ja som sa k tejto veci chcel vyjadriť a musím sa vopchať do dvoch minút a ja som s tým nie spokojný a tú moju spokojnosť budem dávať najavo., to vám sľubujem. Viete, že čo ešte k tomu povedať tu, že prezident sem, prezident tam. Prezident urobil jedno chrapúnstvo, natočil krásne videjko, zase so sebou mal nejaké secesné štukatúry prezidentského paláca a tváril sa múdro a tak štátnicky, ale urobil chrapúnstvo s vami chrapúňmi, prepáčte za ten výraz. Celé to bolo zinscenované, celé to bolo pripravené. Zajtra to odpálite o 10-tej, bude to schválené, on bude za pekného a vy budete mať vybavené a viete čo ste vy vlastne si spravili? Ja si to pamätám, ja si pamätám, je to už 20 rokov. Tí ľudia vtedy chodili v maskáčoch a na géčkach, celá Bratislava sa ich bála a ja som sa im vtedy postavil a mňa sa vtedy policajt pýtal a pán Hlina, „vy viete, kto to je?“ Vravím neviem, je mi to jedno. Prokurátorka sa ma pýtala, „pán Hlina, vy viete, kto to je? Neviem, je mi to jedno.“ Tri roky to trvalo a jeden z tých dvoch bol odsúdený a keď išli naši ľudia na ten súd, na justičáku si to pamätám, tak neviem, či päť alebo šesť takýchto 100 kilových vyšportovaných chlapov tam stálo len a len preto, aby pôsobili odstrašujúco a ja som vtedy sudcovi povedal, „pán sudca, ja som za Kaukazom prežil veľa. Viem veľa, videl som veľa, ale toto je Európa“ a ten sudca vtedy jedného z nich odsúdil a ja trvám na tom, že toto je Európa. Dneska už mafiáni nechodia v maskáčoch. Tu majú pekné facy, poučujú nás to, že sa máme správať slušne, majú hordy právnikov a keď náhodou niekto zaspieval, čo zaspieval a spôsobilo to problém, tak ste si tu vybavili a tento parlament hanebne doručil mafiánsku Gašparovu doložku. To je neskutočné, ešte veľa, veľa sa o tom...(Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ondrej, tiež nesúhlasím veľmi a nepovedal by som to lepšie asi ako kolega Grendel. Ja si myslím, že pán prezident sa spravodlivo nasrdil, nadýchol sa a vyfučal ako taký prasknutý balón. Totiž, my sme tu mali byť do pondelka, utorka alebo do stredy budúceho týždňa, tak sme všetci boli nastavení, ale keďže táto väčšia polovica tohto parlamentu si už mydlí ruky na voľno, na dovolenočku, na stromček, sviečky a tak ďalej, tak pán prezident s nimi zahral úplne, úplne ako taký submisívny človek tak tú ich hru, aby to mali zajtra do do 10-tej vybavené. On tak rýchlo, tak rýchlo, tak sa nasrdil a tak rýchlo vrátil ten zákon do parlamentu, že ešte ani nevychladla tá obálka, keď olížete, tak ešte ani nezaschla. To bolo také rýchle a také promptné a tak im išiel po ruke, aby sa to všetko stihlo v noci z zo štvrtka na piatok, v piatok o 10-tej vybavené, fajka. Pán Gašpar má dve fajočky, lebo Úrad na ochranu oznamovateľov bude vyautovaný bez toho, aby pani riaditeľka niečo v živote porušila, bez toho, aby sa správa o činnosti jej úradu dostala za pol roka na pretras do Národnej rady. Nie, to je nepodstatné. Podstatné je, aby tam bol ich riaditeľ, aby on sa stal oznamovateľom, že pozor, chlapci, dačo na vás majú, rýchlo to skartujte, tak ako to povedal náš Corrado Cattani, ale to sa im všetko vráti. Prezidentovi by som za toto nedával kredit. Prezident má byť prezident. Ten má byť svojbytný a keď sa mu niečo nepáči, tak to má urobiť tak, aby to malo hlavu aj pätu. On dneska zahral s nimi hru, ako keby bol na striedačke a len...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, som rád, že som sa dostal k slovu. Pán kolega Dostál, spomínali ste rolu prezidenta. Ja sa tu len trošku vrátim do histórie. Nepôjdem do 30. rokov do Nemecka, odtiaľ pochádza termín noc dlhých nožov, aby sme vedeli, práve vtedy, keď sa búrala úplne demokracia v Nemecku, ale pôjdem do Československa roku 1948. Prezident Beneš, ktorý bol taký tiež čestný, nepísaný predseda národných socialistov a veľkých kamarátov komunistov, tak prezident Beneš sa podieľal na uchopení moci komunistami, pretože nezvládol vládnu krízu a dokonca niektorí hovoria, že tam bol aj úmysel a ja preto o tom hovorím, že takisto ako v Nemecku, aj v Československu o niekoľko rokov neskôr, vznikla teda tá diktatúra, nastupovala nie nejakou strmou revolúciou, ale postupne. Dokonca sa využívala ústava a takisto ako v Nemecku, aj v Československu zohral rozhodujúcu rolu prezident. Prezident Beneš umožnil, aby sa zostavila vláda, ktorá bola povoľná práve komunistom a vlastne ten proces sa, potom prišli zmeny zákonov, tak ako sa menia zákony tu a potom vlastne ten proces sa zavŕšil až o tri mesiace, keď sme mali voľby do, v Československu voľby jednotnej kandidátky Národného frontu. Aj tu počúvame o zmene volebného systému, tie paralely sú veľmi nebezpečné, ja by som veľmi nerád bol, aby sme ich potom niekedy spomínali, že skutočne, že sa nám to tu naplnilo druhý raz v priebehu sto rokov, ale skutočne si uvedomme, že niekedy to prichádza vyslovene plazivo, postupnými krokmi, zneužívaním parlamentného systému, ale potom už je neskoro, potom sa z toho nedá vyhrabať, preto o to viac je mimoriadne dôležité, aby sme boli pevnou súčasťou Európskej únie a nespochybňovali aspoň to, lebo to je asi posledná kotva, ktorú tu máme. (Potlesk.)

Ďakujem, ja budem pokračovať s tými dôvodmi pána prezidenta, takže zopakujem, po prvé, znásilnenie legislatívneho procesu, to už som sa snažila vysvetliť o čom to je. Po druhé, hazardovanie s obeťami, vláda sľubuje, že nový úrad má pomôcť obetiam trestných činov, ale realita? Prezident varuje, že nám hrozí pravý opak. Vytvárame chaos, neexistujú ľudia, neexistujú peniaze, neexistuje systém, tak sa pýtam, kto prevezme zodpovednosť, ak v tomto chaose ostane čo i len jedna obeť bez pomoci? Kto sa pozrie do očí človeku, ktorý hľadá ochranu štátu a nájde iba zamknuté dvere a úradnícky zmätok? Po tretie, hazardovanie s budúcnosťou, prezident otvorene hovorí o riziku pre naše peniaze z Európskej únie, toto nie sú imaginárne peniaze, to sú nové školy, opravené nemocnice, cesty v našich regiónoch. Fungujúci Úrad na ochranu oznamovateľov nie je byrokratický výmysel, ale je to poistka, poistka, že európske peniaze neskončia vo vreckách podvodníkov, ale v službe ľuďom. Pán prezident povedal aj vetu, ktorá by nám mala znieť v ušiach: „ľudia len veľmi ťažko pochopia, prečo je nevyhnutné dva týždne riešiť zánik jedného úradu, kým ich život je čoraz ťažší a nedá mi tých posledných pár sekúnd nevyužiť na to, aby som aj pripomenula, čo povedal pán premiér, že opozícia si dala svojho pešiaka na šéfa úradu. Kto bol v roku 2019 premiérom tejto krajiny? Kto bol riaditeľom Úradu vlády? Veď túto ľudia vymenovali pani riaditeľku, tak nech si spytujú svedomie, čo urobili a prečo ju teraz takýmto spôsobom dávajú. Vždy som vnímala, že SMER si vie zastať svojich ľudí, ale už zrejme ani toto neplatí, lebo SMER už sa svojich ľudí zbavuje a hlavne preto, lebo sám nevie robiť poriadky. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Ondrej, vy ste to, čo tu predvádza koalícia, najmä v súvislosti s ich prístupom k prezidentskému vetu a tomu, že sa už neunúvajú ani len na ten výbor nazvali pasivitou koalície, no ja si myslím v prvom rade, že to správne slovo je arogancia, lebo oni vyhrali voľby, tak oni môžu. Oni sú zákon, ako sme tu počuli, oni sú štát, no nie páni a dámy, vy sa môžete cítiť aj ako prezidenti plochej zeme z poverenia marťanov, ale jednoducho zákon a ústavu my tu v parlamente máme rešpektovať, pretože na tú ústavu sme tu prisahali, ale vrátim sa teda aj k pánovi prezidentovi, lebo ja si pamätám ako Peter Pellegrini kedysi povedal: „ak chce pán predseda Robert Fico pomôcť SMER-u a sociálnej demokracii, dozrel čas, aby odišiel z funkcie predsedu strany." No a potom z tej strany odišiel on a povedal, „chcem reprezentovať sociálnu demokraciu, ktorá sa pozerá dopredu, a nie dozadu.“ No a ešte nechcel byť podržtaškou a potom išiel do vlády s tým, ktorý mal odísť a spolu zložili vládu minulosti. No a neskôr po jeho víťazstve v prezidentských voľbách mu Robert Fico odkázal, nech nezabúda, kto ho stvoril, komu má byť za všetko, čím je a čo má, vďačný. Takže tým som len chcela povedať toľko, že odchod zo SMER-u bolo divadlo, kampaň my nepôjdeme so SMER-om bolo divadlo. Ja som nezávislý kandidát mieru bolo divadlo. No aj teraz vrátil som tento ohavný zákon, ktorý je v rozpore s ústavou aj s európskym právom je zase len divadlo. Náš pán prezident asi nie je úplne prezidentom, ale skôr len dobrým hercom.