46. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Igor, ďakujem za tvoje vystúpenie. Ty si im krásne na príkladoch ukázal, aj na tom, čo si povedal, ako si na výbore dokázal viacerým poslancom argumentačne teda ukázať, že tie návrhy sú zlé, takto by to malo byť a ja by som bol veľmi-veľmi rád, keby tí koaliční poslanci ťa aj vypočuli teraz a stiahli celú túto novelu, nezmyselnú, lebo naozaj to nemá žiadny iný zmysel, iba to, aby zavreli opozícii ústa, alebo aspoň sa minimálne o to pokúsili. Ale krásne si im vyobrazil to, že aké oni predkladajú návrhy.
A to nebol, to nie je teraz prvýkrát, to sme tu mali s tres... s novelou Trestného poriadku, ktorú predkladali a o ktorej sme tu debatovali týždne. A priniesli oni sami na vlastný návrh ix pozmeňujúcich návrhov. To bolo aj vo vzťahu k rušeniu Úradu na ochranu oznamovateľov. Mohli by sme meno... každý jeden zákon, ktorý predkladajú, tak je to kvalitatívne veľmi-veľmi chabé a zlé. Ale tento návrh rokovacieho poriadku alebo novely rokovacieho poriadku, tak to je že celé zle. Máš úplnú pravdu, mali by to okamžite stiahnuť, pretože to je jedna veľká hanba. Aby sme sa my do budúcna opoziční politici báli, tak ako aj povedal môj predrečník pán Mikloško, aby sme sa báli povedať svoj názor, lebo teraz niekto, nejaké komisie, ako naozaj za komunistického režimu, ktorý si tu niekto schváli, tak tie budú rozhodovať, čo je urážlivé, čo nie je urážlivé, čo je ešte pred hranicou alebo za hranicou slušnosti, veď to je absolútny nonsens.
Prepáčte, kolegovia z koalície, ale naozaj vypočujte aj to, čo tu bolo adresované vám, stiahnite tento návrh a nebuďte za, za tých, ktorí takéto pamflety predkla... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Dušenka, chcem tiež zareagovať na tú časť návrhu etického kódexu, na ktorú si upozornil a na ktorú reagovali aj moji predrečníci s faktickými poznámkami, a teda to konštatovanie, že poslanec sa zdrží mediálnych a verejných prejavov, ktoré narúšajú osobnú dôstojnosť poslancov alebo iných osôb a neprimeraným spôsobom znevažujú ich prácu. Ak by to bolo nejaké, nejaké odporúčanie, tak áno, no však máme vyjadrovať slušne, máme sa vyjadrovať spôsobom, ktorý nenarúša osobnú dôstojnosť žiadneho človeka, ale ustanovenie je gumové. A gumové je najmä v tej zvyšnej časti, ktorá hovorí, že neprimeraným spôsobom znevažujú ich prácu. Lebo čo je to znevažovanie ich práce? Je úplne normálne v politickej diskusii, že sa oponenti navzájom kritizujú. Kritizujú sa to, čo, kritizujú to, čo robia, nekritizu... nemali by ísť do nejakých osobných útokov, ale to, čo ten druhý robí, čo navrhuje, čo presadzuje, čo presadil, čo realizoval, ako sa správal, čo robí, tak to má byť predmetom kritiky a niektorí útlocitnejší politici vnímajú kritiku ako znevažovanie svojej práce.
Nepochybujem o tom, že veľká časť toho, čo my hovoríme na adresu vládnej koalície, na adresu členov vlády, na adresu premiéra, vnímajú oni sami ako znevažovanie a, samozrejme, ako neprimerané znevažovanie. A kto má rozhodovať o tom, či to je, alebo nie je znevažovanie. Keby to bolo, ako ste upozornili, v rukách nejakého nezávislého orgánu, súdu, povedzme, ale bude o tom rozhodovať politická väčšina v mandátovom a imunitnom výbore a potom v pléne a bude môcť pokutovať poslancov za vyjadrenie ich kritického názoru.

Ďakujem za slovo.
Nuž v poslednom čase sme boli svedkami, a nielen v poslednom čase, viacerých súdnych konaní alebo teda civilných sporov či dokonca vyšetrovaní, trestnoprávnych, pri porušení integrity človeka, urážok. Naposledy to bolo, keď pán minister vnútra Šutaj Eštok znevážil svojich bývalých alebo svojich zamestnancov, tzv. čurillovcov, za čo teda si vyslúžil rozhodnutie súdu o udelení pokuty. Takto fungujú nezávislé úrady. Ja som člen imunitného a mandátového výboru a som politik a my politici, a tak je to správne, robíme politické rozhodnutia. Ak namiesto vyšetrujúcich orgánov, ak namiesto súdov pri prestúpení hranice, ktorou je osobná integrita, dôstojnosť, česť, dobré meno človeka, namiesto týchto nezávislých súdov, súdnych znalcov a podobne, budú rozhodovať politici v imunitnom a mandátovom výbore, kde väčšinu má koalícia, a budú posudzovať subjektívne, nie ako znalci, nie ako odborníci, ale ako politici či nejaký opozičný politik na mítingu, v nejakom verejnom vystúpení v médiách alebo kdekoľvek použil ostrejšie vyjadrenie? Nikdy ste také nepočuli z mojich úst a ani z úst poslancov Kresťanskodemokratického hnutia. Ale napriek tomu vehementne budem obhajovať právo na slobodu prejavu, na politický zápas, nerištri... nedeterminovaný ako za bývalého režimu, že nám budete zatvárať ústa.

Raši, Richard, predseda NR SR
Pani poslankyňa...

Horecký, Ján, poslanec NR SR
Stiahnite to, kým je čas.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Kolega, presne ste to v úvode vášho vystúpenia dobre vystihol, že príhovor pani Hrbekovej opisoval úplne iné Slovensko, ako to, čo tu dneska zažívame v tomto parlamente. A ja naozaj nerozumiem tejto absurdnej situácii, pretože poslanci koalície sa tu viacero-krát správali neslušne, hrubo, dehonestovali a robia to stále aj teraz. A tvrdia, že tento rokovací poriadok museli predložiť v tejto podobe kvôli tomu, čo sa to, čo sa tu udialo na konci teda poslednej schôdze. Ale šarvátku vyvolala podľa mňa koalícia, resp. aktívne sa do nej zapájala a nevieme síce dokázať, že ste boli opití, ale každopádne ste sa tak určite správali.
A teraz tento rokovací poriadok zneužívate voči nám a chcete nás umlčať. A podľa mňa, však už to tu veľakrát zaznelo, že ak, ak chcete niekoho moralizovať, však choďte príkladom, páni a dámy zo SMER-u a HLAS-u, a ja naozaj žasnem, keď tu poslanci zo strany SMER na čele s pánom Gašparom hovoria niečo o slušnosti a poučujú nás, ale však sa pozrite do svojich radov, od vášho predsedu strany pána Fica cez europoslancov až po radových členov, čo títo ľudia šíria na sociálnych sieťach, nehovoriac záznamy z poľovníckej chaty, ako sa tam vaši predstavitelia správali. A to vám nevadí?
A títo ľudia vás reprezentujú a nezachránia to ani tie drahé obleky, čo nosíte. A mňa mrzí, že sa neviete voči tomuto absolútne postaviť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán kolega Dušenka, tak trošku vás ospravedlňuje to, že vy ste donedávna neboli, aspoň nie viditeľne v politike a nemôžete za to, čo všetko vaši kolegovia, ktorí sedia okolo vás, tu dorobili, ale, a možno ste, viem, že máte právnické vzdelanie a možno ste advokát, to ale neviem, a možno raz budete, ale mne tá vaša, to vaše vystúpenie prišlo ako taká nevydarená obžalobná reč na súde, advokáta. Pomenovali ste všetko možné, len ste sa nevenovali tomu podstatnému a nepodali ste ani žiadny pozmeňujúci návrh nakoniec. Navyše sedíte v epicentre toho, čo sa tu udialo 11. decembra minulého roku, sedíte v epicentre, a sám najlepšie viete, čo sa dialo a akým spôsobom sa tu naložilo s doteraz platným rokovacím poriadkom a preto ho treba zmeniť, logicky.
A navyše čo je, toto sú len také poznámky, ale čo ma najviac znepokojilo z vašej strany, keď ste sa vyjadrili o koaličných poslancoch, že sú to najlenivejší poslanci v Európe. Máte k tomu nejaké dáta? (Reakcie z pléna.) Ale, prosím vás pekne. (Reakcie z pléna.) Ale som vás vyprovokoval.
Prosím vás pekne, dalo by sa, samozrejme, iné prívlastky povedať, že čo je, napríklad opoziční poslanci niekoho sú naj. Ja vám chcem len dať do pozornosti. Skúste sa pozrieť, kto je, ktorý z poslancov nie je členom ani jedného výboru, čiže nepracuje. A ktorý z poslancov napríklad finančného výboru v minulých obdobiach nechodil na výbor vôbec a ktorý aj teraz niekedy nechodí a neospravedlní sa.

Ďakujem pekne všetkým, ktorí ste reagovali. Viacerí ste spomínali, áno, tá, tá najväčšia ohavnosť je tá cenzúra opozície, a to, že sedem-osem poslancov bude dávať pokuty za to, že im niekto povie nejakú kritiku. Treba si uvedomiť, že sme ústavní činitelia, že máme zniesť vyššiu mieru kritiky a nie byť útlocitní na to, že vám niekto povie, že ste najlenivejší poslanci v Európe. Lebo pozrite sa, koľko z vašich kolegov nepodalo jeden jediný pozmeňujúci návrh, nevystúpilo v rozprave, nevystúpilo s jednou faktickou poznámkou za roky rokúce.
Merať aktivitu alebo činnosť dochádzkou, lebo to je to, čo vy robíte, vy aktivitu a činnosť poslancov meriate dochádzkou. Akonáhle je zapísaný v prezenčke či na výbore alebo pred rokovacou sálou, za vás je to vybavené. Tu sa pozrite, koľkí vaši kolegovia, aké sú tam prázdne lavice. Takže, takže takto na to treba pozerať.
A to rozhodovanie o pokutách za výroky, to nie je ako rozhodovanie o tom, či poslanec predložil svoje majetkové priznanie, alebo nepredložil, či ho dal včas, alebo nie. Súdy musia presne vyargumentovať, v čom bolo porušené právo, akým spôsobom sa mu doňho zasiahlo. Ten človek má možnosť obrátiť sa na, na nadriadený súd. Kto tu bude preskúmavať rozhodnutia, ak koalícia povie, že ktorýkoľvek koaličný poslanec vlastne nikoho neurazil. Kde sa bude môcť obrátiť opozičný poslanec, ktorému takto udelíte pokutu. A nehovoriac o tom, že tie výšky pokuty absolútne nekorešpondujú s tým, čo je spoločenská závažnosť takéhoto konania. Všade na svete to tak je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný bude pán minister zdravotníctva Kamil Šaško, zastupuje ho pani podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Slovenskej republiky Denisa Saková. Neprítomní sú aj členovia vlády, ktorým neboli položené otázky: minister dopravy Jozef Ráž, ministerka kultúry Martina Šimkovičová, minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže poverený zároveň riadením úradu podpredsedu vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Tomáš Drucker, minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba, minister financií Ladislav Kamenický, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč, minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ, minister spravodlivosti Boris Susko a minister zahraničných vecí Juraj Blanár, rovnako tak aj minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak.
Vychádzam z tohto zoznamu teda, že na nich neboli otázky, teda vlastne na celú vládu v podstate neboli otázky.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Boli tu nejaké otázky v súvislosti s ostatnými členmi vlády. Treba povedať, že na nich nikto otázky nepoložil, to je asi hlavný dôvod, ale keď to tak zoberiem, je tu šesť poslancov opozície, tak verím, že im plnohodnotne budem stačiť aj ja.
Ďakujem za otázku, pán poslanec. Je to asi najpodstatnejšia otázka týchto dní. Keby ste, pán poslanec, teba rátam za koalíciu (reakcie z pléna), keby, keby ste, keby ste položili túto otázku pred dvoma rokmi, pred piatimi rokmi, alebo pred desiatimi rokmi, tak by vás považovali za blázna. Považovali by vás za niekoho, ktorý chce podkopať autoritu Európskej únie alebo Severoatlantickej aliancie. Ale pamätám si, ako Robert Fico možno pred dvoma rokmi toto spomenul, že nikto nevie predpovedať budúcnosť a nikto nevie, že či o niekoľko mesiacov alebo rokov sa tu nebudeme baviť o zániku Severoatlantickej aliancie alebo Európskej únie. Vtedy bol spustený brutálny útok tak z médií, ako aj, samozrejme, z opozície o tom, že Robert Fico chce vystúpiť z Európskej únie. Napríklad citát podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara viedol k jeho odvolávaniu, ak sa nemýlim, kde povedal presne to, čo dnes hovoria všetci novinári. No čo keď Európska únia nebude? Možno táto téma nebude vôbec na stole. A dnes je. Zo dňa na deň z niekoľkých týždňov zrazu existujú seriózne obavy o tom, či to, čo sme považovali za absolútny bezpečný prístav, bude existovať aj naďalej.
Môj osobný odhad je, že môže sa občas zmeniť nejaká forma, ale obidve organizácie majú svoju budúcnosť, keď sa prispôsobia a budú schopné prispôsobiť sa aktuálnym podmienkam. Treba úprimne povedať, že čo najviac v zásade speje k tomu alebo urýchľuje, alebo možno napovedá, že Severoatlantická aliancia bude mať zásadný problém. A to je, samozrejme, Grónsko. Je to reakcia prezidenta Donalda Trumpa na to, že on musí ako prezident Spojených štátov obhajovať bezpečnostné záujmy Spojených štátov. Vyvolalo to obrovskú búrku nevôle, čo si to on dovoľuje takéto niečo povedať. No nie je prvý americký prezident, ktorý hovorí o Grónsku. Nie je prvý americký prezident, ktorý ponúka peniaze za to, aby Grónsko odkúpili, pretože naozaj v mnohých štúdiách Spojených štátov nájdete, že Grónsko je strategickou časťou a ak z ľavej strany máme Aljašku, z pravej strany chceme mať Grónsko.
Čo je ale omnoho podstatnejšie, tak v minulých rokoch častokrát vrchní predstavitelia americkej administratívy zaobaľovali ich mocenské ambície do rôznych poviedok, bájí a rozprávok, ako napríklad situácia v Iraku alebo v mnohých ďalších, kde údajné zbrane sa nikdy nenašli a nakoniec museli postupne jednotliví predstavitelia, už v dôchodku väčšinou, priznávať, že áno, mýlili sme sa, ja sa ospravedlňujem, toto bolo naozaj určité klamstvo. Ale na základe toho klamstva zomreli milióny ľudí a, myslím, že aj viac ako milión civilistov. A toto je presne problém, ktorý dnes máme. Ale dnes sa nás týka priamo, pretože Grónsko je súčasťou nášho spoločenstva. Nie priamo súčasťou Európskej únie, ale suverénnym územím členského štátu Európskej únie, tak, aby sme to presne povedali. No z tohto dôvodu to vnímame omnoho citlivejšie. Áno, nezažili sme historicky takúto situáciu, v ktorej by teda bol priamo útok medzi spojencami. A myslím, že ten hlavný, to hlavné ohrozenie sa podarilo odvrátiť, ale ten nárok na tú časť trvá. A teda dostali sme sa do doby, kedy veľmoci budú rozhodovať o ďalšom vývoji sveta. Zatvárali sme si oči pred tým pred niekoľkými rokmi, ale teraz je to tu. A to práve preto, že niektoré povrchné a najmä pokrytecké médiá sa snažili vždy obhajovať všetky akty, ktoré robilo NATO, alebo aj niektoré koalície ochotných aj v minulosti z vojenských akcií všelikde vo svete. Veď tých vecí máme množstvo, ktoré si môžeme spomenúť, od Iraku, Líbye, Iránu, už aj Venezuely, Kuby, čohokoľvek, nakoniec aj Kosovo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Samozrejme poprosím, aby ste dokončil myšlienku a zároveň, ak stihnete, by som sa rád opýtal na, akú máme vlastne budúcnosť v obrannej stratégii európske štáty? Najmä tí, ktorí sú členmi NATO. Či je cestou pokračovať v intenzívnejšej spolupráci týchto štátov na formáte NATO, alebo vytvoriť paralelne nejakú inú štruktúru iba čisto európskych štátov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Trošku mi to pripomenulo, pani poslankyne mi teraz hovorili, že príliš dlho hovorím, tak viete, že sú situácie, kedy sa im päť minút zdá veľa, niekde sa im zdá pätnásť minút na diskusiu málo. Ťažko vyhovieť, ne? Človek by bol bohatý, keby rozumel, čo presne niektorí chcú. Čiže dopoviem veľmi stručne, aby prišlo aj na ostatné otázky, aby som bol slušný.
Tak vymenovaním tých jednotlivých úkonov som len povedal, že tie bezpečnostné záujmy bolo to, čo bolo na prvom mieste. A ťažko sa môže rozčuľovať dajme tomu Veľká Británia, ktorá naďalej svoje bezpečnostné záujmy presadzuje, pretože načo jej je Gibraltár, ktorý vojensky zobrala, tuším, dvesto rokov, dvestopäťdesiat rokov Španielsku. Načo jej je časť Cypru? Falklandské ostrovy? Na presadzovanie bezpečnostných záujmov v príslušnej lokalite. Pretože aj teraz, keď si všimnete, chceli jeden ostrovček, myslím, v Južnom, Indickom oceáne venovať Mauríciu, myslím, že Mauríciu to bolo, nie? Ale na rozčúlený komentár prezidenta Spojených štátov ustúpili od tej zmluvy a nepreviedli ho.
Začnime už čítať tú situáciu vo svete tak, ako je. A to je to, čo ja hovorím o tej budúcnosti, to musí urobiť Európska únia do budúcna. Nemôžeme sa spoliehať na jednostranný a väčšinou nie úplne racionálny výstup napríklad našej zahraničnej politiky v podobe Kaji Kallas. Pozná len jeden smer, len jeden súboj a posledné týždne dostáva jednu facku za druhou nielen preto, že ju nikto neprijal v Spojených štátoch, čo by sa teda asi patrilo, ale voči jej súboju voči Rusku a Číne sa postavil kanadský premiér, ktorý cestoval do Číny. Pamätáte si tú kritiku Roberta Fica, keď išiel do Pekingu na oslavy výročia? Keď sa stretol aj s čínskym prezidentom? Ktože je nám to dnes v Pekingu? Dnes nám je v Pekingu britský premiér a hovorí o kľúčových vzťahoch medzi Britániou a Čínou.
Čiže, dámy, ak to Robert Fico robil pred dvoma rokmi, tak to teraz robia ostatní. Nie preto, že by ho nasledovali, ale preto, že vidia tú istú pravdu, čo on ako skúsený politik videl už pred dvoma rokmi. Prečo by tam inak išiel? Išiel ich tam snáď kritizovať za ľudské práva, pani poslankyňa? Nešiel, ani to nerobil pán Starmer. Postavte sa pred britskú ambasádu a začnite držať hladovku. Vtedy uverím tomu, čo hovoríte, že to myslíte úprimne. Poďte protestovať k tým spojencom, ktorí častokrát boli donátormi vašimi v podstate aj pred voľbami. A teraz ukážte, kde je skutočný ten charakter, že sa viete postaviť aj vtedy, keď zrazu zmenia tú politiku na takú, akú má aj Robert Fico. To je veľmi zaujímavé.
Čiže platí tu, musíme rešpektovať to, že existujú veľmoci, ktoré majú svoje mocenské záujmy. Je to v rozpore s medzinárodným právom, krváca Organizácia spojených národov, úplne jednoznačne my ju podporujeme, snažíme sa byť dnes stálym členom bezpečnostnej rady, čiže opätovne aby sa dostalo to medzinárodné právo opätovne navrch, lebo inú šancu malé štáty nemajú, ale to, čo sa udialo na Ukrajine, čo sa udialo vo Venezuele, čo sa deje s Grónskom a s celou tou históriou dozadu, na ktorú sa aj Rusko, aj Spojené štáty môžu veselo odvolávať, dáva ďalší darček ďalšej veľmoci, ktorá medzičasom vyrástla, ktorou je Čína, hlboko a dlho podceňovaná. Sa zrazu všetci prebudili, že sú pred nami v elektrických autách, v novej energetike, v náhradných zdrojoch, v tom všetkom. A všetky tieto mocenské záujmy najväčší smútok prinášajú na pobrežie Taiwanu, pochopiteľne. A teraz budeme svedkami stretávania sa týchto veľmocí a de facto parcelovania sveta.
Je teda otázka, či konečne racionálne pochopíme, o čo ide a budeme pracovať na tom, aby tá Európska únia bola tak silným partnerom, že bude tou štvrtou veľmocou, že bude tou štvrtou veľmocou a začne si presadzovať aj svoje bezpečnostné záujmy. Nebude sa starať do dúhových vecí nie úplne podstatných, na ktoré vybíja svoju energiu a svoje peniaze menením vlád a podporou nejakých iných vlád, ale nad tým, aby bola v bezpečí ako na prvom mieste, mala dostatok vlastných zdrojov a vedela dobre a lacno vyvážať svoje tovary, to je budúcnosť politiky. Ale len vtedy Európska únia prežije, keď sa vráti ku svojim základom, na čom vznikla. A NATO, to bude musieť prežiť práve na základe tej dohody, ktorá vznikne medzi Spojenými štátmi a napríklad Dánskom a ostatnými členskými krajinami, kde podporujeme Dánsko pochopiteľne.