46. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, ešte poslednou vetou zareagujem na to, čo vlastne potvrdil aj pán Dostál, že pozmeňovák pána Glücka bol zle prečítaný a že sa tom tam bude dávať nejaký nový pozmeňovák a na margo piatkového rokovania chcem ešte raz zopakovať, že aj sám minister obrany Kaliňák dal aj opozícii návod, akým spôsobom sa ako keby vyhnúť sankciám za porušovanie rokovacieho poriadku tým, že vravel, veď pán poslanec Glück sa vopred ospravedlnil, že ide dávať prílepok, tak nech to Národná rada vezme na vedomie a nech je k nemu milosrdná a nech o tomto pozmeňováku, prílepku dá hlasovať. Tak naozaj ak, kolegovia, budete mať, lebo to bolo vraj vo verejnom záujme, takže ak nejakí kolegovia budú mať alebo potrebu si vo verejnom záujme vziať do pléna tričko s nejakým nápisom, treba sa vopred ospravedlniť a logikou pána Kaliňáka by to malo byť vzaté na vedomie a malo by to byť ospravedlnené a bez pokuty.
Budem čítať na konci svojho vystúpenia aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, keďže je to z môjho pohľadu, asi som sa zle vyjadril, že technický predpis, odborný predpis, tak aj to odôvodnenie, si pomôžem vlastne naším pozmeňujúcim návrhom. Ide o to, že aj keď tomuto návrhu o Obchodnom registri nie je po odbornej stránke veľmi čo vyčítať, je to trochu premárnená príležitosť, na to ešte upozorním, a zároveň to iba deklaruje to, že kdekoľvek má koalícia možnosť rozhodnúť sa medzi transparentnosťou a netransparentnosťou, v mnohých ohľadoch alebo vo väčšine ohľadoch si vyberie netransparentnosť. A vlastne aj o tom je môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ale k tomu sa postupne dostaneme.
To, čo ste mohli zlepšiť, je naozaj technická vec, ktorá bráni osobám v založení si obchodnej spoločnosti. Totižto praktická skúsenosť s uplatňovaním Obchodného zákonníka a zákona o obchodnom registri preukazuje, že jednou zo šiestich najvážnejších administratívnych prekážok pri zakladaní si obchodnej spoločnosti na Slovensku je podmienka nebyť povinný v exekučnom konaní. Dôvodom je, že aj keď povinný, splní všetko, k čomu je zaviazaný, jeho exekúciu zastaví súd až o niekoľko mesiacov či rokov neskôr ako k naplneniu zo strany povinného dôjde, čo predstavuje naozaj vážnu prekážku pri uplatňovaní slobody podnikať. Navyše povinní z exekúcie toto obmedzenie často obchádzajú tak, že si založia občianske združenie, ktoré je následne zakladateľom obchodnej spoločnosti.
A je úplne pochopiteľné, že zámerom podmieňovať založenie obchodnej spoločnosti absenciou podlžností na daniach, odvodoch a podobne, je vyhnúť sa neistote spojenej s osobou zakladateľa, ktorý by založením obchodnej spoločnosti mohol svoju platobnú neschopnosť ešte znásobiť. Ale nie je zrejmé, prečo sa podmienka nebyť povinným v exekúcii vzťahuje aj na exekúcie na nepeňažné plnenie, ktoré najčastejšie spočíva v povinnosti niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, napríklad nepribližovať sa k osobe na vymedzenú vzdialenosť, strpieť vytvorenie umeleckého diela alebo niečo podobné. Je preto namieste tieto typy exekúcie na nepeňažné plnenie vyňať z obmedzenia pre založenie obchodnej spoločnosti, a to na princípe nediskriminácie, t. j. nielen vo vzťahu k domácim, ale aj k zahraničným subjektom.
V odôvodnení návrhu nie je zároveň zrejmé, prečo by sa pri vykonaní zápisu údajov do obchodného registra nemali zverejňovať informácie o konečnom užívateľovi výhod a informácie o zaistení majetkovej účasti. Údaje o konečnom užívateľovi výhod sa síce podľa doterajšej právnej úpravy nezverejňovali, ale keďže údaje o konečnom užívateľovi výhod už dnes sú zverejnené v samostatnom registri, nedáva absolútne žiadnu logiku, prečo by nemali byť zverejňovaní v obchodnom registri. Ten obchodný register je omnoho verejnosti, by som povedal, prístupnejší alebo bližší. Čiže keď už sú raz zverejnené v jednom registri, nie je dôvod v ďalšom registri to zatajovať. A na margo tých exekúcií naozaj ak by išlo o peňažné plnenie, je to v poriadku, ale d tej množiny exekučných konaní naozaj sú aj exekúcie na nepeňažné plnenia a povedal by som, že ich tak len tak zomlelo, čiže naozaj na tie subjekty, ktoré, na ktoré je vedená exekúcia na nepeňažné plnenie, nemalo by byť zakázané podnikať.
Vládny návrh zákona vypúšťa § 96, § 105a a § 112 z Obchodného zákonníka s odôvodnením, že obmedzenie by pri eseročke s jedným spoločníkom, aby nemohla byť zakladateľom alebo jediným spoločníkom inej obchodnej spoločnosti, ako aj obmedzenie, aby tá istá fyzická osoba nemohla byť zakladateľom viac ako troch s. r. o. s jediným spoločníkom, sa ukázalo v praxi ako nefunkčné. Takýto spôsob riešenia nekalého reťazenia spoločností sa nejaví byť primeraným, pretože samotné popieranie problému ho nevyrieši. Príslušná smernica EÚ nám zachovanie takejto výnimky povoľuje, preto je namieste sa zamyslieť nad vylepšením fungovania doterajších obmedzení, pripadne ich iného nastavenia alebo ako zrušenia bez náhrady.
Toto opatrenie, ktoré navrhujete, nie je a priori zlé, ale už dnes sa javí, že nebude úspešné a toto je skôr návod, aby ste sa zamysleli nad nejakým, nad nejakou inou možnosťou riešenia reťazenia, reťazenia spoločnosti.
No a posledná vec. V súčasnosti nie je možné z verejne dostupných zdrojov overiť, či advokát skutočne autorizoval zmluvu o prevode nehnuteľností, ako je to možné u notárov, ktorí majú na tieto účely zriadený verejne dostupný register notárskych zápisníc. Advokáti si síce s interným predpisom Slovenskej advokátskej komory vedú autorizáciu, vedú knihu autorizácií, kde si zapisujú autorizované zmluvy, čo je povinnosť, ktorej naplnenie (neplnenie, pozn. prepis.) je sankcionované disciplinárnym konaním voči advokátovi. Tieto knihy však nie sú verejné a tak si ani napríklad kataster nehnuteľností nevie overiť, či boli skutočne advokátom autorizované.
Vládny návrh zákona zavádza centrálny register autorizácií, ktorý by mala viesť Slovenská advokátska komora. Koncipuje ho však ako neverejný bez uloženia povinnosti advokátom mať určité, hoc len technické alebo programové vybavenie na prispievanie do tohto registra a bez toho, aby do neho mali prístup aj iné orgány, napríklad už spomenutý kataster nehnuteľností alebo iné oprávnené osoby.
Z hľadiska transparentnosti a zabráneniu možným podvodom tak vládny návrh zákona neponúka dostatočné riešenie. Preto sa podľa vzoru obdobného notárskeho registra navrhuje vylepšiť vládny návrh o ustanovenia, ktoré zabezpečia verejnosť, väčšiu otvorenosť a transparentnosť údajov vkladaných do centrálneho registra autorizácií. Je na zváženie, či by aj tento register nemal byť súčasťou väčšieho celku a zadefinovaný ako informačný systém verejnej správy.
Teraz prosím, pán predsedajúci, zastavte mi čas a prečítam svoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Prosím technikov, aby zastavili čas.
Nech sa páči.

Dušenka, Igor, poslanec NR SR
Čiže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Dušenku, Júliusa Jakaba, Igora Matoviča, Michala Šipoša, Veroniky Remišovej, Jozefa Pročka, Lukáša Buža, Gábora Grendela, Mareka Krajčího, Romana Mikulca, Petra Polláka a Anežky Škopovej k vládnemu návrhu zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o obchodnom registri, tlač 1076.
Vládny návrh zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o obchodnom registri) sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I § 53 ods. 3 písm. a) piatom bode sa na konci pripájajú tieto slová: „v exekúcii na peňažné plnenie".
2. V čl. I § 55 ods. 1 písm. c) sa na konci pripájajú tieto slová: „v exekúcii na peňažné plnenie".
3. V čl. I § 55 ods. 2 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „v exekúcii na peňažné plnenie".
4. V čl. I § 100 ods. 2 sa vypúšťajú písmená d) a e).
5. V § 107 sa vypúšťa odsek 2. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.
6. V čl. II sa vypúšťa doterajší bod 10.
7. V čl. II sa za doterajší bod 10 vkladá nový bod 11, ktorý znie:
„11. V § 105b ods. 1 tretej vete sa za slovom „povinný" vkladajú slová „v exekúcii na peňažné plnenie" .
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú .
8. V čl. V sa za doterajší bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:
„4. V prílohe č. 1 Sadzobníku súdnych poplatkov v položke 7b sa v poznámke za slová „odvolacom konaní" nahrádzajú slovami „konaní o opravnom prostriedku".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
9. V čl. VIII bode 2 § 1ac ods. 1 sa za slovo „ktorý" vkladajú slová „je verejný a".
10. V čl. VIII bode 2 § 1ac ods. 1 sa na konci pripájajú tieto vety: „Údaje zapísané v registri autorizácií sú účinné voči každému odo dňa, ku ktorému sa zápis vykonal. Proti tomu, kto koná v dôvere v zápis do registra autorizácií, nemôže ten, koho sa zápis týka, namietať, že zápis nezodpovedá skutočnosti. Do registra autorizácií má prístup každý advokát a iné osoby, ak to ustanoví osobitný predpis. Podrobnosti určí predpis komory.".
11. V čl. VIII sa za doterajší bod 15 vkladá nový bod 16, ktorý znie:
„16. § 29 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5) Advokát na výkon svojej činnosti musí mať technické vybavenie a programové vybavenie na prepojenie s registrom autorizácií vedeným komorou.".".
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v piatok som pomerne vyčerpávajúco odôvodnil po vecnej stránke pozmeňujúci a doplňujúci návrh, o ktorom niet pochýb, že nie je predkladaný v súlade s rokovacím poriadkom. Mali sme tu vecnú diskusiu. Som veľmi rád, že opozícia po vecnej stránke veci súhlasí s mojím pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Rád by som však dodal, že nesúhlasím s tým, že sa tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh absolútne netýka obchodného registra, nakoľko obchodný register je súčasťou kritickej infraštruktúry našej, našej vlasti, a preto je v záujme Slovenskej republiky, aby bola posilnená odolnosť Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti práve aj z dôvodu, aby bola zaistená bezpečnosť našej kritickej infraštruktúry, ktorého súčasťou je aj obchodný register.
Vzhľadom na to, že predkladaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol odôvodnený v pléne v piatok, z dôvodu chyby v čítaní je potrebné ho prečítať ešte raz. Preto by som vás, vážený pán predsedajúci, poprosil o zastavenie času.

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím zastaviť čas.
Nech sa páči.

Glück, Richard, poslanec NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Glücka, Tibora Gašpara, Petra Šucu a Mariána Saloňa k vládnemu návrhu zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o obchodnom registri), pod parlamentnou tlačou 1076.
Vládny návrh zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o obchodnom registri), tlač 1076, sa mení a dopĺňa takto:
Za čl. XVII sa vkladá čl. XVIII, ktorý znie:
„Čl. XVIII
Zákon č. 150/2025 Z. z. o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 260/2025 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
===== ...XVII sa vkladá čl. XVIII, ktorý znie:
„Čl. XVIII
Zákon č. 150/2025 Z. z. o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 260/2025 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 2 ods. 1 písm. a) treťom bode sa slová „§ 46 ods. 4" nahrádzajú slovami „§ 46 ods. 5".
2. V § 6 ods. 2 písm. e) sa slová „§ 46 ods. 4" nahrádzajú slovami „§ 46 ods. 5".
3. Za § 9 sa vkladá § 9a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠9a
Dohoda o plnení úloh nad rozsah pravidelného cvičenia
(1) Veliteľ vojenského útvaru môže s vojakom operačných záloh a vojakom pohotovostných záloh uzatvoriť dohodu o plnení úloh nad rozsah pravidelného cvičenia (ďalej len „dohoda o plnení úloh"). Dohoda o plnení úloh musí byť písomná, inak je neplatná.
(2) Plnením úloh nad rozsah pravidelného cvičenia sa rozumie
a) príprava na plnenie úloh na zabezpečenie potrieb Národných obranných síl,
b) plnenie úloh na zabezpečenie potrieb Národných obranných síl v rozsahu určenom veliteľom vojenského útvaru.
(3) Dohoda o plnení úloh obsahuje
a) titul, meno a priezvisko vojaka operačných záloh alebo vojaka pohotovostných záloh,
b) dátum a miesto narodenia vojaka operačných záloh alebo vojaka pohotovostných záloh,
c) adresu trvalého pobytu a prechodného pobytu vojaka operačných záloh alebo vojaka pohotovostných záloh,
d) číslo účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky vojaka operačných záloh alebo vojaka pohotovostných záloh,
e) názov a sídlo vojenského útvaru, pre ktorý bude vojak operačných záloh alebo vojak pohotovostných záloh plniť úlohy nad rozsah pravidelného cvičenia,
f) opis úloh uvedených v odseku 2,
g) dobu, na ktorú sa uzatvára,
h) odmeňovanie,
i) naturálne náležitosti.
(4) Veliteľ vojenského útvaru môže dohodu o plnení úloh vypovedať, ak vojak operačných záloh alebo vojak pohotovostných záloh riadne a včas nesplní úlohy podľa odseku 3 písm. g).
(5) Vojak operačných záloh a vojak pohotovostných záloh môže dohodu o plnení úloh vypovedať aj bez uvedenia dôvodu do 30 kalendárnych dní od, odo dňa jej uzatvorenia.
(6) Vypovedanie dohody o plnení úloh podľa odsekov 4 a 5 sa oznamuje doručením písomnej výpovede. Výpovedná lehota dohody o plnení úloh je 30 kalendárnych dní. Výpovedná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola doručená písomná výpoveď.
(7) Dohoda o plnení úloh zanikne
a) uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená,
b) dňom skončenia platnosti dohody o zaradení do operačných záloh alebo dohody o zaradení do pohotovostných záloh,
c) uplynutím výpovednej lehoty alebo
d) úmrtím alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol vojak operačných záloh alebo vojak pohotovostných záloh vyhlásený za mŕtveho.
(8) Vzor dohody o plnení úloh ustanoví služobný predpis.".
4. V § 12 ods. 1 sa dopĺňa písmenom n), ktoré znie:
„n) príspevok za plnenie úloh nad rozsah pravidelného cvičenia.".
5. V § 12 ods. 2 písm. a) sa vypúšťa časť vety za bodkočiarkou.
6. V § 12 odsek 5 znie:
„(5) Vojakovi operačných záloh, vojakovi pohotovostných záloh a vojakovi bra, vojakovi branných záloh okrem príslušníka zboru a príslušníka finančnej správy patrí hodnostný plat za čas pravidelného cvičenia, výcvik branných záloh alebo čas plnenia úloh na základe dohody o plnení úloh uzatvorenej podľa § 9a ustanovený pre vojenskú hodnosť, ktorú dosiahol. Vojakovi operačných záloh, vojakovi pohotovostných záloh a vojakovi branných záloh patrí hodnostný plat za čas plnenia úloh ozbrojených síl ustanovený pre vojenskú hodnosť, ktorú dosiahol. Ak vojak operačných záloh, vojak pohotovostných záloh alebo vojak branných záloh dosiahol vojenskú hodnosť vojak 1. stupňa, patrí mu hodnostný plat ustanovený pre vojenskú hodnosť vojaka 2. stupňa podľa osobitného predpisu.27)".
7. V § 12 sa za odsek 18 vkladá nový odsek 19, ktorý znie:
„(19) Vojakovi operačných záloh a vojakovi. Prepáčte. Nový odsek 19, ktorý znie:
„(19) Vojakovi operačných záloh a vojakovi pohotovostných záloh patrí príspevok za plnenie úloh nad rozsah pravidelného cvičenia na základe dohody o plnení úloh uzatvorenej podľa § 9a, ktorého výšku podľa druhu a rozsahu plnených úloh ustanoví služobný predpis.".
Doterajšie odseky 19 až 23 sa označujú ako odseky 20 až 24.
8. V § 12 ods. 24 sa slová „Odsek 22" nahrádzajú slovami „Odsek 23".
9. V § 13 odseky 1 a 2 znejú:
„(1) Príprava vojaka operačných záloh na plnenie úloh ozbrojených síl v rozsahu podľa § 4 ods. 1 a na výkon mimoriadnej služby sa vykonáva pravidelným cvičením, ktoré vojak operačných záloh absolvuje v rozsahu najmenej 20 kalendárnych dní a najviac 30 kalendárnych dní najneskôr do 12 mesiacov od nástupu na pravidelné cvičenie. Pravidelné cvičenie vojaka operačných záloh pozostáva z primárneho výcviku, zdokonaľovacieho výcviku, odborného výcviku, odborného kurzu alebo špecializačného kurzu.
(2) Príprava vojaka pohotovostných záloh na plnenie úloh ozbrojených síl v rozsahu podľa § 5 ods. 1 a vojaka pohotovostných záloh, ktorý nie je príslušníkom zboru alebo príslušníkom finančnej správy, na výkon mimoriadnej služby sa vykonáva pravidelným cvičením, ktoré vojak pohotovostných záloh absolvuje v rozsahu najmenej 20 kalendárnych dní a najviac 30 kalendárnych dní najneskôr do 12 mesiacov od nástupu na pravidelné cvičenie. Pravidelné cvičenie vojaka pohotovostných záloh pozostáva z primárneho výcviku, zdokonaľovacieho výcviku, odborného výcviku, odborného kurzu alebo špecializačného kurzu.".
10. V § 22 sa odsek 3 dopĺňa písmenami d) až g), ktoré znejú:
„d) občan v služobnom pomere príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorý je vojakom pohotovostných záloh,
e) občan v služobnom pomere ozbrojeného príslušníka finančnej správy, ktorý je vojakom pohotovostných záloh,
f) občan, ktorý skončil služobný pomer profesionálneho vojaka a je vojakom operačných záloh,
g) občan, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu príslušníka obecnej polície a je pohot, a je vojakom pohotovostných záloh.".
11. V § 22 ods. 4 prvej vete sa slová „odseku 3 písm. b) a c)" nahrádzajú slovami „odseku 3 písm. b) až g)".
12. V § 22 ods. 4 druhá veta znie:
„Plnenie úloh žandára podľa odseku 3 písm. a), c) až e) nesmie ovplyvniť plnenie jeho služobných povinností a plnenie úloh žandára podľa odseku 3 písm. g) nesmie ovplyvniť plnenie jeho pracovných povinností."
13. V § 25 ods. 2 sa slovo „a" za slovom „riaditeľ“ nahrádza čiarkou a na konci pripája čiarka tieto slová: „žandára podľa § 22 ods. 3 písm. d) minister spravodlivosti Slovenskej republiky a žandára podľa § 22 ods. 3 písm. e) minister financií Slovenskej republiky".
14. V § 46 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3) Občan, ktorý bol vyradený z vojenskej evidencie po vykonaní civilnej služby pred účinnosťou tohto zákona, môže dobrovoľne prevziať brannú povinnosť do dovŕšenia šesťdesiateho piateho, 65 rokov veku, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. O povolení dobrovoľne prevziať brannú povinnosť rozhoduje okresný úrad v sídle kraja na základe písomnej žiadosti občana.".
Doterajšie odseky 3 až 10 sa označujú ako odseky 4 až 11.
15. V § 46 ods. 6 sa slová „odseku 4" nahrádzajú slovami „odseku 5".
16. V § 46 ods. 11 sa slová „odsekov 3, 5 a 9" nahrádzajú slovami „odsekov 3, 6 a 10".
17. V § 47 ods. 1 písm. d) treťom bode sa slová „§ 46 ods. 9" nahrádzajú slovami „§ 46 ods. 10".
18. V § 47 ods. 4 sa slová „§ 46 ods. 4" nahrádzajú slovami „§ 46 ods. 5".
19. V § 47 ods. 6 sa slová „§ 46 ods. 7 písm. a) až f“ nahrádzajú slovami „§ 46 ods. 8 písm. a) až f)".
20. V § 47 ods. 14 sa slová „§ 46 ods. 4" nahrádzajú slovami „§ 46 ods. 5".
21. V § 81 ods. 3 sa slová „§ 46 ods. 4" nahrádzajú slovami „§ 46 ods. 5".
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.".
Čl. XVIII nadobudne účinnosť 1. marca 2026, čo sa pri, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti.
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, skončil som.

Pán poslanec Glück, takže dozvedeli sme sa, že obchodný register je súčasťou kritickej infraštruktúry a posilnenie obranyschopnosti Slovenskej republiky, ktoré rieši váš pozmeňujúci návrh, respektíve prílepok posilňuje aj kritickú infraštruktúru a je v záujme kritickej infraštruktúry a teda to súvisí podľa vás s prerokúvaným návrhom zákona. No musím povedať, že ten piatok, keď ste otvorene a úprimne priznali, že je to prílepok, že to nesúvisí s návrhom zákona, dokonca ste sa za to ospravedlnili, a bol to ten istý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, nebol to iný, sa mi zdal lepší. Nieže by to bolo v poriadku, lebo priznať sa, že idem porušiť zákon a vybaviť to tým, že sa ospravedlním, nie je v poriadku, ale bolo to aspoň úprimné, lebo všetko so všetkým súvisí. A teda pri troške kreativity, si samozrejme, možno nájsť a vymyslieť zdôvodnenie, že akýkoľvek prílepok súvisí s predkladaným návrhom zákona, keď to trošku pritiahnete za vlasy a nejaké zdôvodnenie môžete nájsť ku všetkému alebo skoro ku všetkému. Predpokladám, že v priebehu piatich minút a prípadne s pomocou umelej inteligencie by ste nejakú súvislosť našli medzi čímkoľvek na svete, ale nemyslím si, že takéto absurdne zdôvodňovania sú v poriadku. Možno niekedy je lepšie mlčať a byť ticho ako, ani dať žiadne zdôvodnenie ako dať zdôvodnenie, ktoré je zjavne absurdné.

Ďakujem veľmi pekne za slovo pán predsedajúci. Pán poslanec Dostál, ja si myslím, že moje ospravedlnenie trvá a platí. V mojej rozprave som nevystupoval nejak akože je to v poriadku, povedal som, že sa opäť ospravedlňujem za nešťastný legislatívny postup. Ale myslím si, že po tej vecnej stránke veci je tam nejaký vecný súvis, ktorý, samozrejme, neospravedlňuje to, čo bolo prednesené. Takže moje ospravedlnenie aj naďalej trvá.

Ďakujem. Ďakujem pekne za slovo. V prvom rade by som chcel povedať, že tak ako vyžaduje zákon o rokovacom poriadku vyjadrujem súhlas s tým, aby sa hlasovalo o pozmeňujúcich návrhoch, keďže niektoré z nich majú rozširujúcu povahu, ako napríklad návrh, ktorý bol predložený na Ústavnoprávnom výbore. A pokiaľ ide o samotné návrhy, ktoré, ktoré sú z pléna, tak, samozrejme, ja nemôžem ovplyvniť ani, ani zakázať poslancom legislatívnu iniciatívu, či už vo forme podávaných návrhov zákonov alebo vo forme, forme pozmeňujúcich návrhov. Takže s tým sa predpokladám, vysporiada Národná rada svojím hlasovaním.
Chcel by som ešte zareagovať na pozmeňujúci návrh, ktorý, ktorý podal pán poslanec Dušenka. Vidím, že, že čas sa kráti, ale keďže, tak či tak mám ďalší bod v rozprave, tak asi budem pokračovať po obedňajšej prestávke, ale teda...
===== ... chcel by som ešte zareagovať na pozmeňujúci návrh, ktorý, ktorý podal pán poslanec Dušenka. Vidím, že, že čas sa kráti, ale keďže tak či tak mám ďalší bod v rozprave, tak asi budem pokračovať poobedňajšej prestávke, ale teda začal by som, začal by som tým, čo navrhol pán poslanec Dušenka a to je napríklad exekúcia ako podmienka toho byť štatutárom alebo spoločníkom. V tomto prípade nejde o novú úpravu. Je tomu tak už dlhodobo a pán poslanec sa snaží obmedziť túto podmienku len na exekúciu na peňažné plnenie. Nevidím dôvod, prečo rozlišovať medzi povinným v exekúcii na peňažné a nepeňažné plnenie. Návrhom sa preberá súčasná právna úprava, ktorá smeruje k ochrane spoločnosti samotnej. Pozícia konateľa zakladá zodpovednostné vzťahy medzi spoločnosťou a konateľom a vyžaduje určitý stupeň odbornej starostli ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne za slovo. Takže vrátil by som sa teda k svojej rozprave k reakcii na pozmeňovací návrh pána poslanca Dušenku. Keďže už to nebol v sále, je tu, je tu teraz, tak skúsim zopakovať od začiatku ten komentár k jeho návrhu zákona. Čiže ešte raz. Exekúcia ako podmienka toho byť štatutárom alebo spoločníkom, ako som povedal, nejde o novú právnu úpravu je tam, je tomu tak už dlhodobo a pán poslanec sa snaží obmedziť túto podmienku len na exekúciu na peňažné plnenie. Nevidím dôvod, prečo rozlišovať medzi povinným v exekúcii na peňažné a nepeňažné plnenie. Návrhom sa preberá súčasná právna úprava, ktorá smeruje k ochrane spoločnosti ako takej. Pozícia konateľa zakladá zodpovednostné vzťahy medzi spoločnosťou a konateľom a vyžaduje určitý stupeň odbornej starostlivosti zo strany konateľa. Ide o opatrenie na boj proti ustanovovaniu bielych koní do funkcie štatutárnych orgánov. Ďalej zverejňovaním údajov o konečných užívateľoch výhod. Obchodný registre je už roky nastavený na tom, že údaje o končenom užívateľovi výhod sú neverejné a nie sú súčasťou ani výpisu z obchodného registra. Na prístup k údajom o koncových užívateľov výhod slúži v Slovenskej republike registre právnických osôb, kde tiež nie sú úplne prístupné každému. Dôvodom tohto stavu je, že Súdny dvor Európskej únie zrušil časť takzvanej AML smernice, ktorá vyžadovala publicitu údajov o koncových užívateľov výhod bez obmedzenia. To, že náš zákon o obchodnom registri predpokladá, že preberá časť údajov o koncových užívateľov výhod z registra partnerov verejného sektora, je odbúraním povinnosti, aby podnikateľ tieto údaje zapisoval do dvoch rôznych registrov súčasne. Ďalej pokiaľ ide o reťazenie jednoosobových spoločností s ručením obmedzením, ustanovenie sa navrhuje vypustiť na základe požiadaviek z právnej praxe, kedy sa ustanovenie ukazuje ako neefektívne. Každej jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzením postačuje akákoľvek ďalšia osoba na to, aby spoločne založili neobmedzený počet iných spoločností s ručením obmedzením. Hoci smernica takúto výnimku umožňuje, vo všeobecnosti nie je v členských štátoch takáto úprava zavedená. Považujeme za vhodné na tomto návrhu zotrvať. Pokiaľ ide o verejnosť registra autorizácií vedených Slovenskou advokátskou komorou. Pán poslanec sa snaží otvoriť register Slovenskej advokátskej komory určený na evidenciu autorizovaných zmlúv a iných dokumentov. Nesúhlasíme s týmto návrhom. Register autorizácií vedený advokátskou komorou v zmysle návrhu sa zriaďuje pre interné účely komory. Tento register obsahuje dokumenty a zmluvy, ktoré autorizovali samotní advokáti. Obsahuje listiny, ktoré sa týkajú obchodného registra, ale aj samotné autorizované kúpne zmluvy v zmysle novely katastrálneho zákona sa tento rozsah ďalej rozšíri. Týmto listinám zákon prisudzuje kvalifikované postavenie vo vzťahu k registrácii, na rozdiel od notárskych listín však nie sú verejnými listinami. Listiny podliehajú advokátskemu tajomstvu, nakoľko listinu autorizuje advokát len vtedy, ak ju vyhotovil. Komora vedie zoznam týchto listín na účely prípadného disciplinárneho či trestného konania. Neexistuje dôvod, prečo by takéto súkromné listiny mali byť zverejňované rovnako, ani prečo by údaje z nich mali mať účinky voči tretím osobám. Pokiaľ ide o ochranu citlivých údajov obchodného tajomstva a takzvanú transakčnú diskrétnosť zverejnenie a obsahu registra by predstavovala neprimeraný zásah do súkromnej autonómie zmluvných strán. Na rozdiel od verejných registrov ako je napríklad kataster nehnuteľností alebo obchodný register, ktoré zverejňujú výsledok právneho úkonu napríklad zmenu vlastníka alebo konateľa a podobne register autorizácií obsahuje samotný titul, teda zmluvu a procesné detaily. Autorizované zmluvy často obsahujú detailné informácie, ktoré nie sú a nemajú byť verejné ako sú napríklad štruktúra kúpnej ceny, zdroje financovania, výška vlastných zdrojov, čísla bankových účtov, vedľajšie dojednania, zmluvné pokuty, odkladacie podmienky či mechanizmy riešenia sporov, ktoré sú predmetom alebo môžu byť predmetom obchodného tajomstva. Ďalej povinnosť mlčanlivosti nie je v tomto prípade výsadou advokáta, ale základným právom klienta na dôvernosť právnej pomoci. Register autorizácii je v podstate centralizovaným elektronickým archívom časti klientskych spisov a preto musí požívať rovnakú ochranu ako fyzický spis v kancelárii advokáta. Povinnosť mlčanlivosti je absolútna s výnimkou zákonom stanovených prípadov, ako je napríklad daňová kontrola alebo predchádzanie trestnej činnosti. Ak by bol register verejný, komora by sa de facto stala nástrojom na plošné prelomenie tejto mlčanlivosti bez zákonného dôvodu a bez súhlasu a príkazu, respektíve súdneho príkazu. Advokátska mlčanlivosť slúži ako bariéra proti neobmedzenému prístupu štátu k súkromnej sfére občana. Register autorizácií pod správou Slovenskej advokátskej komory garantuje, že štát má prístup k údajom len procesne regulovaným spôsobom. Napríklad na vyžiadanie orgánov činných v trestnom konaní, daňových úradov a podobne. Nie plošne a automaticky. Ak by klient vedel, že dokument zverený advokátovi bude automaticky zverejnený v registri, narušilo by to samotnú podstatu vzťahu advokát, advokát klient a viedlo by to k obchádzaniu profesionálnej právnej pomoci. Neverejnosť registra autorizácií nie je snahou utajovania nekalých praktík, ale nevyhnutným predpokladom pre bezpečný, diskrétny a zákonný výkon advokácie. Slúži na ochranu klienta pred podvodmi a stratou súkromia, pričom plne rešpektuje kontrolné právomoci štátu prostredníctvom špecifických zákonných postupov. Hoci notárska zápisnica je verejnou listinou, jej samotný obsah, text zmluvy nie je verejne prístupný. Do notárskej zápisnice a do notárskeho spisu môže zo zákona nahliadať len účastník právneho úkonu prípadne osoby, ktoré preukážu právny záujem. Široká verejnosť nemá právo čítať obsah zmlúv spísaných samotným notárom. Notársky centrálny register listín slúži výlučne na evidenčné účely a obsahuje iba informáciu o existencii danej listiny pod konkrétnym bežným číslom s uvedením notára a dátumu, ale neobsahuje naskenované znenie zmlúv ani detaily transakcie, ako je to aj pri registri autorizovaných zmlúv advokátskou komorou alebo advokátom čo by v tomto prípade teda bolo porušené a tá ochrana je v tomto prípade, prípade rovnaká. Ak štát pri notároch, ktorí majú postavenie orgánu verejnej moci, garantuje neverejnosť obsahu zmlúv v registroch, neexistuje žiaden legitímny dôvod, aby pri advokátoch vyžadoval zverejňovanie plného znenia identických typov transakcií. Pravdepodobne ste si, pán poslanec, pomýlili zbierku listín s notárskym centrálnym registrom listín, pretože notársky centrálny register listín je takisto neverejný s výnimkou tých údajov, ktoré som povedal a tá porovnateľnosti neverejnosti vo vzťahov k registrom autorizovaných zmlúv je v zásade, v zásade rovnaká. Čiže toľko k vášmu pozmeňujúcemu návrhu. Ešte možno k tej poslednej veci. Položka 7b. Pokiaľ ide o zákon o súdnych poplatkoch sa vecne nedotýka obchodného registra a teda nesúhlasíme s tým, aby sa takýmto spôsobom táto právna úprava rozširovala. Takže toľko z mojej strany k tomuto pozmeňujúcemu návrhu a ostatné som už povedal v predchádzajúcich častiach. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Predkladám vám na prerokovanie Informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2025 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2026. Informáciu predkladám na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenie ukladá vláde Slovenskej republiky povinnosť pravidelne polročne informovať Národnú radu o aproximačných nariadeniach vlády vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámery ich prijímania. V II. polroku 2025 vláda Slovenskej republiky prijala a bolo publikovaných v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 10 aproximačných nariadení vlády uvedených v prílohe č. 1 predkladaného materiálu. V prílohe č. 2 materiálu sú uvedené návrhy aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, ktoré vláda predpokladá prijať v I. polroku 2026. Celkom ide o dve aproximačné nariadenia vlády Slovenskej republiky, pričom vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitúcie Európskej únie sa dá predpokladať, že bude potrebné prijať aproximačné nariadenia aj nad rámec tohto zámeru. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o vzatie na vedomie predloženej informácie. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Predseda Národnej rady rozhodnutím zo dňa 26. januára 2026 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Vláda predkladá informáciu na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky a to v polročných intervaloch. Ústavnoprávny výbor prerokoval uvedenú informáciu na svojej 114. schôdzi 27. januára 2026 a uznesením č. 416 odporúča Národnej rade vziať ju na vedomie. Pán predsedajúci, otvorte, prosím rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2025. Návrhom zákona sa zároveň plní opatrene prijaté na základe odporúčania Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky v nadväznosti na výsledky jeho kontroly, činnosť a poskytovanie finančných prostriedkov Úradom splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity KA023/2024 11181 sledujúce zníženie administratívnej náročnosti poskytovania dotácií. Cieľom návrhu zákona je odstránenie prvku anonymného hodnotenia žiadostí o poskytnutie dotácie komisiou, zosúladenie podmienok poskytnutia dotácie pri výstavbe so súčasným znením zákona č. 25/2025 Z. z. stavebného zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a skrátenie doby udržateľnosti a nemennosti vlastníckych vzťahov v prípade dotácií poskytovaných na výstavbu z desať na päť rokov. Dátum účinnosti návrhu zákona vo všetkých novelizačných bodoch sa navrhuje od 1. júna 2026. Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a legisvakačnú dobu. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne v súlade s právom Európskej únie. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, životné prostredie, podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona bol predmetom riadneho medzirezortného pripomienkového konania a bol prerokovaní v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky, bol schválený vládou uznesením č. 637 zo dňa 17. decembra 2025. Dovolím si požiadať o podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1144. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1203 z 8. januára 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ...
===== ...poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1203 z 8. januára 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.