46. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Máme faktické poznámky k zákonu, ktorý sa týka dotácií v pôsobnosti úradu vlády. Ja som rada, že je tu pán minister spravodlivosti, lebo predsa len asi má záujem o to, aby v takýchto dotáciách bola spravodlivosť, veď aj on má svoj dotačný mechanizmus. Ja by som chcela bližšie potom možno aj keby sa nám vyjadril pán minister, že v čom spočíva administratívna záťaž, že hodnotiteľ nemá vedieť, keď hodnotí projekt, kto je tým žiadateľom, že v tom je záťaž. Tak ja neviem, ale ja si to, ja tomu rozumiem tak, že ak je zadanie, že to má niekto dostať, tak to chápem, že je záťaž, keď ten čo hodnotí, tak nevie úplne, že či tá objednávka je splnená pri tom...
===== ... že hodnotiteľ nemá vedieť, keď hodnotí projekt, kto je tým žiadateľom, že v tom je záťaž. Tak ja neviem, ale ja si to, ja tomu rozumiem tak, že ak je zadanie, že to má niekto dostať, tak to chápem, že je záťaž, keď ten, čo hodnotí, tak nevie úplne, že či tá objednávka je splnená pri tom hodnotení a v tom je to jednoduchšie, ale ak chceme naozaj, aby hodnotiteľ objektívne hodnotil, no tak nemal by vedieť. Veď to je ako pri písomke, že študenti majú čísla, nemal by vedieť učiteľ, ten, kto hodnotí zadania, testy, nemal by vedieť, kto to je, aby sme tam do toho nevkladali nejakú potenciálnu zaujatosť. Teda ja sa musím priznať, že mňa toto veľmi prekvapilo, že administratívna záťaž. Tak podľa mňa aj demokracia je záťaž. Veď to tu vidíme. Sa umlčiava opozícia a mení sa rokovací poriadok. Opozícia je záťaž. Podľa mňa samotné zákony a Ústava je záťaž. Veď tu je záťaž vlastne dodržiavať rokovací poriadok. Tak ja naozaj by som chcela počuť, že čo to je tá záťaž. Lebo takto naozaj vyargumentovať transparentný spôsob hodnotenia žiadostí je naozaj veľmi nízka úroveň nehodná, ja si myslím, že demokratickej krajiny.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo aj za faktické poznámky kolegyniam.
Ja mám aj niekoľko takých mailov, že ako to vyzeralo aj minulý rok, keď prebiehali tieto výjazdové rokovania a radšej ich tu nebudem ukazovať. Ale ono to vyzerá tak, skúsim to popísať zjednodušene a v skratke, že okresný úrad dostane informáciu o tom, že sa má "pripraviť" a pán prednosta okresného úradu dostane pokyn, aby teda vyzbieral dopyt z územia, čo vyzerá tak, že pán prednosta chytí počítač a napíše jednotlivým starostom, starostkám, primátorom a primátorkám, do miestne príslušného okresu, ktorého je okresného úradu prednostom, že čo asi tak potrebujú, čo by sa im asi tak zišlo. Dá im tam nejakú inšpiráciu, že môžu to byť nejaká výmena plastových okien alebo nejaký nový riad, príbor do jedálne, alebo čokoľvek takéto podobné, nejaké oplotenie cintorína alebo podobne. No lenže diskvalifikujúce v tomto celom procese je to, čo aj kolegyne z SaS povedali, teraz naposledy pani poslankyňa Kolíková, že áno, ono sa deje vlastne to, že ten koaličný starosta dostane informáciu aj že koľko presne si má vypýtať častokrát, že ako by to zhruba teda vlastne malo vyzerať, že to úplne popiera celý ten princíp nejakého spravodlivého prerozdeľovania tých financií, odhliadnuc od toho, že je to celé vymyslené absolútne účelovo, netransparentne, proste smrdí to na 100 km celá táto dotačná schéma a celý tento dotačný systém. Ale na konci dňa, ešte vlastne aj v tom pokrivenom systéme ste si vytvorili alebo koalícia si vytvorila tú výhodu, že vlastne tým starostom dá dopredu vedieť, že aké zhruba objemy peňazí môže na to, čo potrebuje, žiadať. Toho času je málo, ale funguje to, teda veľmi zle.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, v prvom rade vám ďakujem za možnosť teda výmeny s kolegom, ktorý si myslím, že tomu dal dobrý politický úvod. A na margo toho by som ešte dodala fakt, že nie je to len o tom, že je to nejaké ukazovanie lojality tým svojim starostom, ako povedala kolegyňa, ale pre mňa to ukazuje ešte na ďalšie dve veci. Že toto je vlastne cielené vytváranie si sietí a na regionálnej úrovni našich ľudí. A toto si myslím, že je to najpodstatnejšie. Lebo nám sa často stáva v teréne, keď niekde do regiónu ideme a chceme sa stretnúť s niektorými starostami, že mi rovno povedia, ale prosím vás teda žiadne fotky, nechcem byť nikde fotený, nechcem byť videný, že som sa stretol s členom/členkou opozície, pretože viete, to by znamenalo, že by som sa mohol teda dostať do nemilosti a v budúcnosti nedostať nejaké finančné prostriedky. To znamená, že sa tu cielene v podstate takýmto skupovaním týchto ľudí vytvára strach. Títo ľudia sa naozaj boja a dochádza vlastne ku kupovaniu podporovateľov. A to je veľmi závažná vec.
A tá ďalšia vec ešte je taká, že si musíme uvedomiť, že keby tieto samosprávy boli naozaj finančne stabilné a neboli by dlhodobo poddimenzované a tak by sa takýmto spôsobom ani nenechali kúpiť. Takže ja mám niekedy pocit, že toto branie neustále finančné prostriedky samosprávam je naozaj cielenou stratégiou, aby si ich predstavitelia moci mohli takýmto spôsobom lepšie kúpiť.
No a teraz k tej otázke, ako tento zákon vlastne znižuje administratívnu záťaž a zvyšuje kvalitu hodnotenia. Mňa jediné čo napadá, že som v tom zákone nenašla nič v podstate také, ktoré by nejakým týmto smerom vlastne išlo. A ja skôr považujem také tri základné veci v tomto návrhu zákona za veľmi problematické a najmä z pohľadu ochrany verejného záujmu, teda konkrétne transparentnosti riadneho nakladania s verejnými prostriedkami. Predkladatelia tohto návrhu zákona hovoria, že ide o zosúladenie európskej legislatívy s tou našou legislatívou. A aby som bola úplne korektná, tak áno, treba priznať, že v minulosti aj na úrovni Európskej komisie došlo k určitým zmenám, kedy sa skrátilo obdobie udržateľnosti projektov, najmä pri tvrdých investíciách, kedy sa znížila tá doba, kedy môžte vlastne nadobudnutý majetok z tých finančných prostriedkov, z dotácie previesť na iný účel. Tu by som ale chcela povedať, že som si nie úplne istá, či automatické preberanie tohto princípu do našej legislatívy je úplne korektné a v poriadku, najmä čo sa týka tvrdých investícií. Ja by som to nazvala, že minimálne v tom našom prostredí tých národných dotačných schém je to naozaj veľké riziko. pretože práve pri investíciách do nehnuteľného majetku v minulosti sa opakovane preukázalo riziko zmeny vlastníka a to teraz nehovorím len o súkromných subjektoch ale bolo to aj napr. v prípadoch obcí, kedy dochádzalo k prevodu majetkom za účelu komerčného zisku po uplynutí nejakej minimálnej viazanosti. To znamená, že skrátenie z doby z 10 na 5 rokov vytvára ešte viacej špekulatívne prostredie na takéto správanie a podľa mňa to je na úkor verejného záujmu.
A keď sme už konečne a ešte aj konkrétne pri téme marginalizovaných rómskych komunít, pretože tieto dotácie z úradu vlády sa viažu proste aj na Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity, tak si musíme uvedomiť, že väčšina z týchto investícií, ktoré mali aj náznak, že boli tvrdé investície, alebo teda išli teda do nejakého nehnuteľného majetku, sa viazala najmä na vybudovanie komunitných centier alebo škôl, materských škôl, základných škôl, kde tá zmena účelu stavby je teda naozaj veľmi vážnym rizikom ohrozenia verejného záujmu a musíme si povedať, že aj neetickým. Pretože ja sama som niekoľkokrát počas dvadsiatich rokoch pôsobenia v tejto oblasti bola svedkom toho, ako vzniklo nejaké komunitné centrum vo vylúčenej lokalite, na ktorú dostala obec finančné prostriedky, buď z dotačných schém národných alebo z eurofondov a po určitom čase napr. siedmich rokov niekedy to bolo dokonca aj menej, proste došlo k zmene účelu stavby, komunitné centrum zaniklo. Z môjho pohľadu to bolo úplne devastujúce pre tú komunitu. Lebo predstavte si, že žijete naozaj v generačnej chudobe a príde tam niekto, kto sa konečne o vás zaujíma, vy vidíte nejakú nádej toho, že sa môžte nejakým spôsobom vymaniť z toho začarovaného kruhu a nakoniec a vám táto nádej zomrie práve s akýmikoľvek aktivitami v tejto oblasti, čo je, viete, strata nádeje je omnoho devastujúcejšie ako to, keď žiadnu nádej nemáte.
Keď teda hovoríme o tom zosúladení s európskymi pravidlami, tak musíme teda konštatovať, že nie v každom prípade je to správne, obozretné, alebo preventívne. A preto si myslím, že tá národná dotačná politika by mala vychádzať z tých aspektov, ktoré sú aktuálne, reálne v našom prostredí. Pre mňa je ešte taká zaujímavosť, že ono viete, napr. pri tých eurofondoch často kritizujeme to, že naše prostredie vytvára ešte horšie, náročnejšie podmienky ako to, čo uvádza samotná Európska komisia na prideľovanie dotácií. A tu ideme zase úplne opačným smerom, že naozaj, pri tých národných finančných prostriedkov, teda prostriedkov daňových poplatníkov, ideme tou benevolentnejšou cestou, najmä tam, kde je ten majetok teda financovaný výlučne z verejných zdrojov. Z môjho pohľadu potom, keby som si chcela zakonšpirovať, tak je to pre mňa taký signál, že štátu len stačí, že sa nejaký projekt tvári verejne prospešne napr. 5 rokov, no a potom nás už ani nezaujíma, čo sa s tým vlastne stane.
Rovnako problematicky vnímam aj druhú oblasť a to je zmena súvisiaca so zosúladením so stavebným zákonom, kde vnímam takú ambíciu presunúť značnú mieru zodpovednosti zo štátu na tých samotných žiadateľov o dotáciu. Ja sa priznám, že nie som teda odborníčka v stavebnej oblasti, ale ak nad tým tak logicky rozmýšľam, tak podľa mňa to v praxi znamená, že namiesto jasného preukázania splnenia stavebných podmienok prostredníctvom rôznych rozhodnutí stavebných orgánov, sa bude štát spoliehať iba na overovacie doložky projektov alebo na čestné vyhlásenia žiadateľov. Takto sa to uvádza v zákone. Ja vnímam ten fakt, že to asi urýchli nejaké hodnotenie, to možno potom predkladateľ myslel tým zjednodušením administratívnych vecí, atď. Ale na druhej strane si myslím, že je naozaj ilúziou predpokladať, že každý z tých subjektov naozaj dokáže odborne a zodpovedne posúdiť, čo všetko potrebuje jeho stavebný zámer. Teda ja by som to osobne ako žiadateľka určite nevedela a potrebovala by som na to teda nejakého kvalifikovaného odborníka a potom je tu väčšie riziko, že môže dôjsť k nejakej nesprávnej kvalifikácii stavby. A ja sa potom pýtam, že na koho pôjdu vlastne dôsledky takých nesprávnych rozhodnutí. Pôjde to vrub žiadateľa, ktorý to nesplnil alebo bude musieť vracať tú dotáciu alebo akým spôsobom sa bude vymáhať tá dotácia, ak dôjde k takýmto pochybeniam. Čiže ja sa oprávnene asi budem musieť pýtať, že aká je reálna vymožiteľnosť neoprávnene poskytnutých prostriedkov a verím, že dostanem nejakú relevantnú odpoveď od predkladateľa tohto návrhu zákona. Druhá vec je, že kto ponesie potom politickú zodpovednosť za to, že štát vyplatil nejakú dotáciu na projekt, ktorý nemal nejako splnené základné zákonné podmienky. Bude to úradník, bude to žiadateľ, alebo to opäť zostane bez vinníka. Už aj také prípady sme tu na Slovensku mali.
No a teraz sa dostávam k tomu podľa mňa najzásadnejšiemu problému, ktorý tu bol už čiastočne spomenutý vo faktickej poznámke. Podľa mňa najnebezpečnejší aspekt a to je zrušenie anonymného hodnotenia žiadosti, pretože to vedie k absolútnemu oslabeniu transparentnosti, otvára to priestor pre klientelizmus a otvára to priestor pre politické ovplyvňovanie. Zrušenie anonymného hodnotenia žiadosti, to nie je len nejaký technický detail. Je to zásadná a politická voľba. Znamená to, že hodnotiace komisie budú poznať identitu predkladateľa. Znamená to, že je to presne priestor pre tlak, pre neformálne odporúčania na známosti a podobne. A nehovorme si, prosím vás, že sa to nestane. Deje sa to už dnes a štát má s tým naozaj veľké skúsenosti. Práve v tejto oblasti by transparentnosť mala byť posilňovaná a nie oslabovaná. Práve tu by sme mali trvať na anonymite a na prísnych pravidlách. A dávať naozaj minimálny priestor tomu, aby tu vznikol nejaký priestor, aby niekto mohol politicky ovplyvňovať hodnotenie týchto dotácií. My namiesto toho robíme presný opak. Ale ja sa vôbec nedivím po dvoch rokoch tu. Mňa to zaráža o to viac, že k týmto zmenám pristupujeme aj práve v kontexte dlhodobo známych auditných zistení Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré sa opakovane týkali chybného manažovania procesu hodnotenia dotácií a to aj na úrade vlády a aj na Úrade splnomocnenca pre rómske komunity, ktoré pred tým ešte spadalo pod ministerstvo vnútra. A v tomto svetle naozaj považujem oslabovanie týchto kontrolných mechanizmov a zvyšovaním miery dôvery v čestné vyhlásenia, za krok nesprávnym smerom. Preto si naozaj dovoľujem povedať, že tento návrh absolútne nie je neutrálny, ide o politické rozhodnutie, za ktoré by niekto mal niesť aj politickú zodpovednosť. Je to rozhodnutie, ktoré skracuje kontrolu, ktoré oslabuje dohľad, presúva riziko na žiadateľa a ktoré otvára dvere klientelizmu. A ak sa o pár rokov budeme opäť čudovať, že pre...
===== ...rozhodnutie, za ktoré by niekto mal niesť aj politickú zodpovednosť. Je to rozhodnutie, ktoré skracuje kontrolu, ktoré oslabuje dohľad, presúva riziko na žiadateľa a ktoré otvára dvere klientelizmu a ak sa o pár rokov budeme opäť čudovať, že prečo NKÚ konštatuje nejaké zlyhania, prečo vlastne verejnosť neverí dotačným schémam a prečo sa naše verejné zdroje míňajú takto neefektívne, tak odpoveď budeme mať priamo pred sebou. Môže za to táto vláda a aj tento návrh zákona. Ďakujem.

Ingrid, ty si spomínala, že niekedy sa majú starostovia teda problém odfotiť a naozaj je to tak, že potvrdzujem to a ono skutočne nemalo by to takto fungovať, že nebudeš poslúchať, nedostaneš, že veď naozaj to, to je úplne, že absurdné a táto vláda za dva roky zobrala samosprávam značnú časť peňazí, dala na nich ešte teda dodatočné zaťaženie, čo sa týka financií a za dva roky skutočne neprišli s ničím, čo by samosprávam pomohlo a potom teda využívajú túto situáciu naozaj pri tých vládnych rokovaniach na takéto doslova podplácanie, ako si to aj ty naznačila a kupovanie si voličov a týmto sa skutočne prehlbuje len tá kríza na úrovni fungovania našich samospráv a my sme sa dostali po 20-tich rokoch do bodu, vtedy vlastne bola posledná nejaká taká väčšia reforma fiškálna decentralizácia a po 20-ich rokoch skutočne sme sa dostali do bodu, kedy potrebujeme nejakým spôsobom zreformovať to akým spôsobom je nastavené, či financovanie, či kompetencie a treba sa rozprávať aj o tom území a ja teda dúfam, že aj keď teda už dva roky sme stratili, ale že minister Šutaj Eštok alebo teda jeho štátny tajomník pán Kaliňák prídu s nejakým návrhom, ktorý by tieto problémy, ktoré tu máme, riešil. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, ty si spomínala tú udržateľnosť projektov a to, že pokiaľ neboli k projektu dodané zákonom požadované náležitosti, že či to, či to bude v poriadku, no nedá mi nespomenúť tú kauzu haciendy, kde dobre vieme, že teraz nedávno hacienda Fafokan, ktorá je vyšetrovaná od roku 2021 s tým, že je tam jasne preukázané, že boli k projektu dodaná nájomná zmluva, ktorá bola podpísaná osobou, ktorá neexistuje, čiže je proste neplatná, tak proste bola jej teraz ešte dodatočne vyplatená ďalšia časť dotácie, čiže áno, takéto veci sa nám dejú a myslím si, že to nebude nič nové ani, ani v tomto prípade a ešte mi nedá nespomenúť tú udržateľnosť projektov aj v súvislosti s tým, že kdesi sa už tak akoby šepká, že teraz sa stavajú zariadenia sociálnych služieb z európskych prostriedkov a že tiež sa už hovorí o tom, že však pozrite sa na to, ako sa stavajú po tej udržateľnosti či naozaj ostanú zariadeniami sociálnych služieb alebo to budú nejaké nájomné byty, byty na prenájom alebo to budú dokonca nejaké hotely, čiže uvidíme ako, ako si slovač s týmto poradí. Čo sa týka toho zrušenia anonymného hodnotenia alebo podľa mňa o tomto je celý, celý ten návrh, veľmi pekne ste to v úvode povedali, že to je také to vsadenie strachu do, do spoločnosti, že naozaj sa dnes nemôžu samosprávni činitelia priznať k tomu, že si vôbec, že poznajú vôbec opozičného politika, lebo nič nedostanú a skončili. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem za vaše faktické poznámky. Ja už len veľmi krátko, ja mám niekedy pocit, že pri tom zhone, ktorý sa vytvoril za posledné dva roky proti mimovládkam, ale len proti niektorým mimovládkam. Toto zrušenie anonymného hodnotenia príde práve tým hodnotiteľom vhod, práve preto, aby vedeli do akého košiara vlastne tí ktorí žiadatelia patria, že toto je vlastne tým cieľom, pretože ak by naozaj išlo o kvalitu hodnoteného projektu, tak by nikoho nemuselo zaujímať, kto je predkladateľom, ale ak táto vláda tak veľmi túži potom vedieť, kto je predkladateľ, tak potom je tam žiadny iný dôvod na to nevidím. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, chcel by som sa len v stručnosti vyjadriť k niektorým vystúpeniam predrečníkov, najmä k prvému, myslím, že to bol pán Lackovič, ak sa nemýlim. No chcel by som povedať, že pán Lackovič teda rozprával o úplne niečom, čo vôbec nesúvisí s týmto návrhom zákona, pretože poskytované finančné príspevky prostredníctvom výjazdových vlád vôbec nemajú nič spoločné s týmto návrhom zákona. Takže ak sa tu bavíme o tomto návrhu zákona, tak toto bolo niečo, čo bolo úplne mimo, mimo témy, čiže to je prvá vec. Pokiaľ ide o, pokiaľ ide o výjazdové rokovania vlády, tieto sú zamerané na podporu regiónov, či už nízko rozvinutých regiónov alebo iných regiónov, ktoré majú iné atribúty a treba, treba im pomôcť aj z úrovne štátu, za čo sú jednotliví starostovia naozaj veľmi, veľmi vďační. Keby ste boli na tých výjazdových rokovaniach, ako niektorí z vás na týchto výjazdových rokovaniach aj sú, z titulu iných funkcií, či už z titulu funkcií starostov alebo županov a to nielen koaličných, ale najmä opozičných, tak na každom výjazdovom rokovaní vlády títo vaši kolegovia, dnešní opoziční, ďakujú vláde za to, že im pomáha a pomohla s niektorými projektami a to nielen s ohľadom na finančné príspevky, ale aj s ohľadom na iné legislatívne a nelegislatívne opatrenia, či sa týkajú stavebných vecí, či sa týkajú iných vecí, ktoré tieto obce a regióny alebo župy, respektíve teda samosprávne kraje potrebujú, čiže to je po prvé. Po druhé, pokiaľ tu idete nejakým spôsobom analyzovať, kto koľko dostal alebo nedostal, tak sa vráťme len k ostatnému výjazdovému rokovaniu vlády, ktoré bolo v Bratislave, kde sa pre jednotlivé mestské časti Bratislavy a Senec rozdelilo cirka 1,5 milióna eur a povedzte mi jednu jedinú mestskú časť v Bratislave alebo obci Senec, kde je koaličný starosta? Ani v jednej. tak sa pýtam, že čo sú to za nezmysly, ktoré tu hovoríte, pri týchto výjazdových vládach dostávajú v zásade všetky obce na danom území podporu a to nielen finančnú, ale aj iné druhy podpory, ako som povedal, nelegislatívneho a legislatívneho charakteru, ktoré majú pomôcť rozvoju regiónov. Na rozdiel od predchádzajúcich vlád, ktoré im tieto peniaze brali, takže si myslím, že toto je naozaj veľmi záslužná činnosť vlády a veľmi potrebná činnosť vlády na to, aby sme pomohli rozvoju jednotlivých regiónov a ešte raz, vôbec to nesúvisí s týmto návrhom zákona, pretože tie finančné prostriedky, ktoré idú prostredníctvom výjazdových rokovaní vlády idú úplne z iných finančných mechanizmov. Takže to je jedna vec, pokiaľ ste sa pýtali na administratívnu záťaž. No, administratívna záťaž je v tom, že chodia podľa tohto zákona stovky projektov, ktoré Úrad vlády musí najprv anonymizovať na to, aby ich mohol postúpiť jednotlivým komisiám na rozhodnutie a sám Národný kontrolný úrad vo svojej správe konštatoval, že to absolútne nemá zmysel, pretože z obsahu tých projektov aj tak tí hodnotitelia vedia, o ktoré obce sa týka, takže je to len reakcia na správu NKÚ. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, ja len stručne nadviažem na pána ministra tým, že naozaj vystúpenie pána Lackoviča, pána poslanca Lackoviča nebolo k téme, ale napriek tomu v krátkosti sa chcem aj tohto jeho vystúpenia dotknúť. Z vlastnej skúsenosti, aj primátorskej skúsenosti viem, že v prvom rade sa pri týchto dotáciách, o ktorých hovoril on, pozeralo na zámery a potreby jednotlivých samospráv a neprihliadalo sa na, nehovorím, že úplne nie, ale neprihliadalo sa primárne na politické pozadie. Druhá vec, na ktorú chcem upozorniť alebo teda chcem povedať, že nie je podmienkou ani počet obyvateľov na to, aby obec mohla dostať viac alebo menej a po tretie, dotácia nie je nároková a ani rovnostárska. Dotácia je jedným z efektívnych nástrojov vládnej politiky a táto vláda naozaj efektívne tento nástroj využíva a ľudia v regiónoch sú jej za to vďační. To vám zodpovedne môžem potvrdiť. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, po skoro dvoch mesiacoch pokračujeme v rozprave k návrhu zákona o environmentálnom fonde a k paralelným zmenám zákona o odpadoch. Ide o návrh, ktorý má zásadné a ďalekosiahle dopady na celé odpadové hospodárstvo, na konkurenciu, na podnikateľské prostredie i na plnenie európskych recyklačných cieľov. Tento návrh nie je technická úprava, je to systémová redefinícia fungovania trhu, jeho dozoru aj finančných tokov. Aj preto je nevyhnutné pomenovať riziká, ktoré sa v dôvodovej správe zámerne nenachádzajú. V prvom rade chcem upozorniť na extrémnu koncentráciu moci, ktorú tento zákon vkladá do rúk jedinej osoby, ministra životného prostredia. Podľa odborného materiálu vyplýva, že návrh fakticky presúva rozhodovanie o verejných zdrojoch, o výzvach, o prideľovaní financií aj o kontrole na jediný úradný stôl. Koncentrácia rozhodovania do rúk jednej osoby je presným opakom toho, čo sa v modernom riadení environmentálnych fondov považuje za transparentné, nezávislé a kontrolovateľné. Návrh neráta s dozornou radou, so správnou radou, ani s akýmkoľvek kolektívnym orgánom, ktorý by fungoval ako protiváha. Minister tak bude rozhodovať nielen o samotnom fonde, ale aj o sektorových politikách, o kritériách podpory, o výzvach, o následnej kontrole a ak prejde navrhovaná zmena v zákone o odpadoch, dokonca aj o pravidlách vlastnej účasti fondu na trhu rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Ide o sústredenie právomocí, ktoré nemá obdoby ani v minulosti. Druhé, ešte závažnejšie riziko spočíva v tom, že štát si chce prisvojiť rolu organizácie zodpovednosti výrobcov. Dnes OZV zakladajú výrobcovia a štát ich nezávisle kontroluje. Podľa predloženého návrhu by však environmentálny fond mohol túto činnosť vykonávať tak isto a teda štát by sa stal súčasne kontrolórom aj konkurentom kontrolovaných subjektov. Takýto konflikt záujmov je v rozpore s európskou praxou, s odporúčaniami aj s princípmi hospodárskej súťaže. Protimonopolný úrad jednoznačne uvádza, že ide o systémovo neštandardný krok, ktorý je v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže a poukazuje na riziko, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky bude súčasne tým, kto pripravuje legislatívu, udeľuje a ruší autorizácie OZV a zároveň zastupuje subjekt, ktorý má s OZV súťažiť. To nie je len zmena systému, to je v podstate jeho znárodnenie. Dôsledky budú veľmi konkrétne. Štát na OZV bude uzatvárať zmluvy s obcami, výrobcami a firmami...
===== a ruší autorizácie OZV a zároveň zastupuje subjekt, ktorý má s OZV súťažiť. To nie je len zmena systému, to je v podstate jeho znárodnenie. Dôsledky budú veľmi konkrétne. Štátna OZV bude uzatvárať zmluvy s obcami, výrobcami a firmami, bude natavovať ceny, bude mať prístup k informáciám, ktoré sú pre súkromné OZV kľúčové v súťaži. Obce budú motivované dobrovoľne vstupovať do štátnej OZV s vidinou výhod pri čerpaní grantov z toho istého fondu. To je zároveň priestor pre klientelizmus, riziko krížového financovania, či dokonca politického korupčného správania. Tretím vážnym problémom je plánované zavedenie 10 % limitu pre náklady OZV. Tento limit je prezentovaný ako opatrenie proti neefektívnosti, ale v praxi je ekonomicky nerealizovateľný. OZV musia z platieb od výrobcov financovať nielen administratívu, ale aj monitorovanie, kontrolu obcí, zmluvné procesy, reporting, audit, odborné analýzy, komunikáciu, prevádzku IT systémov a množstvo povinných úkonov definovaných zákonom. Zároveň je táto regulácia otvorene diskriminačná. Individuálne plnenie povinností výrobcov nemá žiadny limit. Enviromentálny fond, ak sa stane OZV, takisto nemá mať žiadny limit. Limit sa týka výlučne súkromných OZV. To je presne ten typ diskriminačného zásahu, ktorý je v rozpore s európskymi pravidlami a kľúčovými smernicami rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Štvrtým mimoriadne závažným problémom je zrušenie súčasného limitu 2 % na správu enviromentálneho fondu. Doterajší právny stav bol veľmi jednoduchý a tiež dôležitý. Enviromentálny fond mohlo použiť najviac 2 % svojich príjmov na vlastnú prevádzku, administratívu a chod. Tento limit bol zavedený z presne definovaného dôvodu, aby fond nemohol spotrebúvať verejné peniaze na vlastnú prevádzku bez kontroly, aby nebolo možné budovať neúmerne rozsiahlu administratívu a aby sa väčšina zdrojov skutočne dostala k obciam, projektom a žiadateľom. Predložený návrh tento limit úplne ruší. Bez náhrady, bez stropu, bez akéhokoľvek nového mechanizmu kontroly. Zákon neobsahuje ani percentuálny limit, ani maximálnu sumu, ani akúkoľvek povinnosť nezávislého posúdenia prevádzkových nákladov. Inými slovami, po prijatí zákona nebude existovať žiadne pravidlo, ktoré by určovalo, koľko peňazí môže envirofond minúť na seba. Alebo bude existovať? Tento krok má obrovské dôsledky, ktoré sa v dôvodovej správe úplne ignorujú. V praxi to znamená, že enviromentálny fond sa teda môže stať neobmedzenou peňaženkou ministra životného prostredia. Keďže minister bude mať zároveň výkonné a rozhodovacie právomoci, bude môcť z fondových peňazí financovať čokoľvek, čo označí za prevádzkové výdavky fondu, expertízu, projekty, procesné úkony, alebo potrebné výdavky na činnosť fondu. Ak dnes minister môže použiť napríklad päť miliónov eur na administratívu, po zrušení limitu to môže byť desať, dvadsať, päťdesiat miliónov, alebo akákoľvek suma, ktorú sa rozhodne z rozpočtu fondu presunúť. Jednotlivé výdavky nebude nikto schvaľovať, posudzovať, ani kontrolovať. Toto nie je domnienka, ale doslovný dôsledok znenia návrhu. Fond nebude mať nezávislú radu, nebude mať reálny kontrolný orgán, nebude mať obmedzenie výdavkov a nebude mať ani procesný mechanizmus, ktorý by tieto výdavky verifikoval. Pri vytvorení štátnej OZV je to ešte závažnejšie. Fond bude môcť zo svojich prakticky neobmedzených zdrojov financovať svoju štátnu OZV bez akéhokoľvek stropu. To znamená, že štátna OZV bude mať prístup k peniazom, aké si žiadna súkromná OZV nikdy nebude môcť dovoliť. Roky budovaná rovnováha trhu sa tým rozbije. Nie na základe výkonu, ale na základe nekonečnej štátnej dotácie. Pri absencii limitu sa vytvára aj priestor na masívne navýšenie počtu zamestnancov, budovanie paralelných štruktúr, externé zmluvy, poradenské kontrakty, či strategické projekty, ktoré môže minister financovať bez toho, aby niekto mohol posúdiť ich účelnosť, prínos, alebo ich porovnať s trhovými cenami. Dovolím si aj úplne otvorene povedať to, čo si každý odborník v sektore myslí, ale možno málokto to vysloví nahlas. Zrušenie 2 % limitu a súčasné zavedenie štátnej OZV vytvára jeden z najväčších potenciálov na zneužívanie verejných prostriedkov za posledné roky. Tento mechanizmus umožňuje ministrom v budúcnosti financovať vlastných externých partnerov, vlastné projekty, vlastné právne služby či vlastné poradenské skupiny bez akejkoľvek kontroly. Podľa vášho návrhu by mali OZV mať limit 10 %. Štát, ak tento návrh prejde, bude mať limit nekonečný. Dnes OZV musia každé euro zdôvodniť a dať auditovať. Štát nebude musieť zdôvodňovať nič. Toto je zásadný problém nielen z pohľadu hospodárskej súťaže, ale aj z pohľadu verejného záujmu. Fond, ktorý má podporovať obce, recyklačné projekty a enviromentálne aktivity sa môže stať zázemím pre rozširovanie politického vplyvu, pre odmeňovanie spriaznených skupín a pre financovanie aktivít, ktoré nesúvisia s ochranou životného prostredia, ale s posilňovaním moci ministra. Keď dnes minister tvrdí, že eurofond musí byť operatívny, je to len zástupný argument pre to, aby mohol nakladať so stovkami miliónov eur ročne bez akejkoľvek kontroly. Keď tvrdí, že limit 2 % je neefektívny nespomína, že žiadna európska krajina nedovolí svojmu fondu používať nekonečná sumy na vlastnú prevádzku. A keď tvrdí, že súkromné OZV sú neefektívne nepovie, že fond nebude mať stanovený vôbec žiaden limit. Dokonca ani taký, aký dnes majú samotné OZV. Vážení kolegovia, kolegyne, toto považujeme za vytvorenie finančného nástroja mimo akejkoľvek reálnej kontroly. Nikto, ani parlament, ani Najvyšší kontrolný úrad, ani verejnosť nebude mať právne účinné nástroje tento stavy korigovať. Piatym problémom je legislatívny proces. Protimonopolný úrad vo svojom liste jasne uvádza, že návrh neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, neprebehlo riadne posúdenie dopadov a návrh bol predložený spôsobom, ktorý znemožnil odbornú diskusiu. Republiková únia zamestnávateľov upozornila na to, že materiál bol predložený v extrémne krátkom čase. Navyše mal byť schvaľovaný v skrátenom legislatívnom konaní, čo samo osebe spochybňuje legitimitu celého procesu. Tu nám samozrejme dochádza k paradoxu, pretože skrátené legislatívne konanie bolo schválené na októbrovej schôdzi. Prvé čítanie sme mali na novembrovej schôdzi, ktorá prechádzala do decembra a v prvom čítaní pokračujeme v prerušenej rozprave dnes, takže skrátené legislatívne konanie v podstate ani vôbec nebolo potrebné, ani ste v ňom nepokračovali, pán minister rozhodnutím koalície na predchádzajúcich schôdzach. Napriek tomu, že minister a vláda neuplatnili skrátené legislatívne konanie a proces sa natiahol na tri schôdze, ministerstvo životného prostredia nevyužilo tento čas na komunikáciu s organizáciami zamestnávateľov a s tými, ktorých sa ten zákon bude týkať. Žiadna podstatná komunikácia s nimi o podstate veci nebola. Keď neuvažujeme krátku interakciu na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Vážení kolegovia, kolegyne, takto sa podľa nás nepripravuje legislatíva, ktorá má zasiahnuť trh v hodnote stoviek miliónov eur ročne. Takto sa pripravuje mocenské rozhodnutie a nie systémové riešenie. Šiesty problém je možno najzásadnejší z pohľadu efektivity systému. Návrh nerieši skutočné problémy, ktoré v systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcov existujú. Republiková únia zamestnávateľov uvádza, že až 13 % výrobcov si neplní povinnosti a v roku 2023 nebolo zaplatených 20 mil. eur, ktoré mali byť v systéme. To je hlavná príčina nedostatku zdrojov na triedenie a recykláciu a nie údajná neefektívnosť OZV. Ministerstvo však nerieši neplatičov, nerieši kontrolu výrobcov, nerieši vymáhanie povinností. Namiesto toho ide zničiť hráčov, ktorí povinnosti plnia a presunúť ich prácu pod štátny fond. Siedme riziko je riziko európskych sankcií a nesplnenia cieľov recyklácie. Iniciatíva CEFLEX, Circular economy for flexible packaging, ktorá združuje 180 výrobcov v celej Európe upozorňuje, že Slovensko je už teraz v riziku nesplnenia cieľov Európskej únie pre rok 2025 a 2030 a že návrh, ktorý oslabuje systém OZV toto riziko dramaticky zvyšuje. Ak nebudeme vedieť zabezpečiť triedený zber, triedenie a recykláciu flexibilných obalov vo veľkom rozsahu, Európska únia môže pristúpiť k zákazu ich uvádzania na trh. To nie sú hypotetické hrozby, ale priame dôsledky neplnenia PWR, Packaging waste regulation, teda nariadenia o obaloch a odpadoch z obalov a balíkoch a obehového hospodárstva. Vážené kolegyne a kolegovia, predložený návrh zákona z nášho pohľadu oslabuje konkurenčné prostredie, zavádza diskriminačné limity, ruší kontrolné mechanizmy, koncentruje moc v rukách jednej osoby, nerieši žiadny z reálnych problémov a posúva Slovensko k modelu štátneho monopolu v oblasti odpadového hospodárstva. Namiesto posilnenia transparentnosti, stability a predvídateľnosti prichádza návrh, ktorý vytvára chaos, konflikty a hrozbu výrazného poklesu recyklačných výkonov. A preto vás žiadam, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, aby ste tento návrh ako celok odmietli. Dovoľte mi doplniť ešte jeden mimoriadne dôležitý moment, ktorý je zarážajúci svojou nereálnosťou. Účinnosť tohto zákona sa pôvodne navrhovala už od 1. januára 2026 a vedeli sme všetci, vedeli ste pán minister, že tento dátum nebude reálny. Dnes je 3. február, návrh zákona je ešte len v pléne Národnej rady v prvom čítaní, čaká nás ďalší legislatívny proces, rokovanie výborov, druhé čítanie, tretie čítanie, podpis prezidenta či jeho prípadné veto. Tento proces sám osebe má svoje zákonné lehoty a procedúry. Rád by som tu preto položil niekoľko otázok. Takže kedy bude nový termín účinnosti. Aké veľké hospodárske škody vznikli Slovenskej republike v januári pán minister. Aké hospodárske škody nám vznikajú, lebo toto bol dôvod na skrátené legislatívne konanie, ako ste ho predložili, teda takto si to pamätáme. Zákon, ak by bol schválený tak, ako ste ho predložili, uloží mnohým subjektom, dotknutým týmto návrhom, aby splnili obrovský balík povinností, ktorý zákon zavádza. Enviromentálny fond by musel reorganizovať svoju štruktúru, nastaviť nové vnútorné procesy, pripraviť nový systém fungovania, zmlúv, kontrolných mechanizmov a zodpovednosti. Obce by museli nanovo nastaviť svoje vzťahy s OZV, prehodnotiť zmluvy, povinnosti a oznamovacie záväzky. OZV by museli prispôsobiť svoje fungovanie likvidačnému 10 % limitu, čo je proces nielen právny ale aj finančný a zmluvný. Výrobcovia by museli upraviť svoje zmluvy, platobné mechanizmy, reporting a svoju účasť v systéme RZV. Toto všetko nie je možné zvládnuť behom niekoľkých dní ani niekoľkých týždňov. Je viac ako jasné, že sa zrazíte s objektívnou realitou legislatívneho procesu, kapacít inštitúcií a bežných praktických lehôt. Preto sa ešte raz pýtam, aký nový termín účinnosti zákona predpokladáte pán minister, pretože na jeho implementáciu by musel byť dostatok času. Samotný návrh obsahuje ustanovenia, ktoré sa nedajú technicky zrealizovať za krátky čas. Navyše hrozí, že subjekty, ktoré nebudú schopné plniť nové povinnosti sa dostanú do rozporu so zákonom bez vlastného zavinenia. Takto sa legislatíva v právnom štáte nesmie pripravovať. Keď sa zákon prijíma takto hrozí, že namiesto fungovania systému vytvoríme chaos
===== ...subjekty, ktoré nebudú schopné plniť nové povinnosti, sa dostanú do rozporu so zákonom bez vlastného zavinenia. Takto sa legislatíva v právnom štáte nesmie pripravovať. Keď sa zákon prijíma takto hrozí, že namiesto fungovania systému vytvoríme chaos, ktorý budú v praxi znášať obce, výrobcovia, OZV, ale napokon aj občania. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, povedali ste, že takto sa nepripravuje legislatíva. Pokiaľ som tu ja bol a som tu v tomto pléne, tak oni takto pripravujú legislatívu. Nijako inak. Oni to majú rozdelené, pán Čaučík, spôsobom, každý minister za svoju stranu musí nejakým spôsobom priniesť do tej strany nejaké peniaze, nejaké euríčka. Musí nejako urobiť pre tú stranu robotu, pre ktorú tam bol dosadený. To znamená, kšefty, kšefty a kšefty. No a Andrej Danko z SNS je človek, ktorý rozpráva, že vlastne tieto zákony sú zlé čo pripravujú a on tak porozpráva. Ale vždycky stíchne lebo aj tento zákon z dielne SNS, lebo toto je SNS, to nie je akože vláda, tak aj tento zákon z dielne SNS je úplne že naozaj taká výkladná skriňa. Keď o pár rokov neskôr sa bude hodnotiť volebné obdobie toto, tak tento zákon dajú medzi výkladné skrine kšeftovania pretože naozaj tu sa, tu žiadna kontrola. Tu si minister bude môcť robiť čo chce, bude si môcť tie peniaze rozdeľovať ako on chce, komu chce, za čo chce, na čo chce. Čiže vaša veta, že takto sa nepripravuje legislatíva je, trošku ju poopravím. Táto vládna koalícia práve takto pripravuje legislatívu. Nie pre ľudí, ale pre, nie pre bežných ľudí, ale pre našich ľudí.