46. schôdza

Ďakujem navrhovateľovi.
Chce sa vyjadriť k rozprave pán spravodajca? Chce, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja len stručne nadviažem na pána ministra tým, že naozaj vystúpenie pána Lackoviča, pána poslanca Lackoviča nebolo k téme, ale napriek tomu v krátkosti sa chcem aj tohto jeho vystúpenia dotknúť.
Z vlastnej skúsenosti, aj primátorskej skúsenosti viem, že v prvom rade sa pri týchto dotáciách, o ktorých hovoril on, pozeralo na zámery a potreby jednotlivých samospráv a neprihliadalo sa na, nehovorím, že úplne nie, ale neprihliadalo sa primárne na politické pozadie.
Druhá vec, na ktorú chcem upozorniť alebo teda chcem povedať, že nie je podmienkou ani počet obyvateľov na to, aby obec mohla dostať viac alebo menej, a po tretie, dotácia nie je nároková a ani rovnostárska. Dotácia je jedným z efektívnych nástrojov vládnej politiky a táto vláda naozaj efektívne tento nástroj využíva a ľudia v regiónoch sú jej za to vďační. To vám zodpovedne môžem potvrdiť.
Ďakujem.

Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o Environmentálnom fonde, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 1047. Prosím pána podpredsedu vlády a ministra životného prostredia, pána Tarabu, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pána poslanca Kalivodu, miesto určené pre spravodajcov. V stredu 10. decembra 2025 neukončil svoje vystúpenie v rozprave pán minister Taraba, ktorému odovzdávam slovo. Pripraví sa po ňom pán poslanec Čaučík z klubu KDH.
Pán minister nemôže vystúpiť v tejto chvíli, takže, pán poslanec Čaučík, máte slovo.

(Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o Environmentálnom fonde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1047.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, po skoro dvoch mesiacoch pokračujeme v rozprave k návrhu zákona o Environmentálnom fonde a k paralelným zmenám zákona o odpadoch. Ide o návrh, ktorý má zásadné a ďalekosiahle dopady na celé odpadové hospodárstvo, na konkurenciu, na podnikateľské prostredie i na plnenie európskych recyklačných cieľov. Tento návrh nie je technická úprava, je to systémová redefinícia fungovania trhu, jeho dozoru aj finančných tokov. Aj preto je nevyhnutné pomenovať riziká, ktoré sa v dôvodovej správe zámerne nenachádzajú.
V prvom rade chcem upozorniť na extrémnu koncentráciu moci, ktorú tento zákon vkladá do rúk jedinej osoby, ministra životného prostredia. Podľa odborného materiálu vyplýva, že návrh fakticky presúva rozhodovanie o verejných zdrojoch, o výzvach, o prideľovaní financií aj o kontrole na jediný úradný stôl. Koncentrácia rozhodovania do rúk jednej osoby je presným opakom toho, čo sa v modernom riadení environmentálnych fondov považuje za transparentné, nezávislé a kontrolovateľné. Návrh neráta s dozornou radou, so správnou radou, ani s akýmkoľvek kolektívnym orgánom, ktorý by fungoval ako protiváha. Minister tak bude rozhodovať nielen o samotnom fonde, ale aj o sektorových politikách, o kritériách podpory, o výzvach, o následnej kontrole a ak prejde navrhovaná zmena v zákone o odpadoch, dokonca aj o pravidlách vlastnej účasti fondu na trhu rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Ide o sústredenie právomocí, ktoré nemá obdoby ani v minulosti.
Druhé, ešte závažnejšie riziko spočíva v tom, že štát si chce prisvojiť rolu organizácie zodpovednosti výrobcov. Dnes OZV zakladajú výrobcovia a štát ich nezávisle kontroluje. Podľa predloženého návrhu by však Environmentálny fond mohol túto činnosť vykonávať takisto, a teda štát by sa stal súčasne kontrolórom aj konkurentom kontrolovaných subjektov. Takýto konflikt záujmov je v rozpore s európskou praxou, s odporúčaniami aj s princípmi hospodárskej súťaže. Protimonopolný úrad jednoznačne uvádza, že ide o systémovo neštandardný krok, ktorý je v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže a poukazuje na riziko, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky bude súčasne tým, kto pripravuje legislatívu, udeľuje a ruší autorizácie OZV a zároveň zastupuje subjekt, ktorý má s OZV súťažiť. To nie je len zmena systému, to je v podstate jeho znárodnenie. Dôsledky budú veľmi konkrétne. Štátna OZV bude uzatvárať zmluvy s obcami, výrobcami a firmami, bude natavovať ceny, bude mať prístup k informáciám, ktoré sú pre súkromné OZV kľúčové v súťaži. Obce budú motivované dobrovoľne vstupovať do štátnej OZV s vidinou výhod pri čerpaní grantov z toho istého fondu. To je zároveň priestor pre klientelizmus, riziko krížového financovania či dokonca politického korupčného správania.
Tretím vážnym problémom je plánované zavedenie 10-percentného limitu pre náklady OZV. Tento limit je prezentovaný ako opatrenie proti neefektívnosti, ale v praxi je ekonomicky nerealizovateľný. OZV musia z platieb od výrobcov financovať nielen administratívu, ale aj monitorovanie, kontrolu obcí, zmluvné procesy, reporting, audit, odborné analýzy, komunikáciu, prevádzku IT systémov a množstvo povinných úkonov definovaných zákonom. Zároveň je táto regulácia otvorene diskriminačná. Individuálne plnenie povinností výrobcov nemá žiadny limit. Environmentálny fond, ak sa stane OZV, takisto nemá mať žiadny limit. Limit sa týka výlučne súkromných OZV. To je presne ten typ diskriminačného zásahu, ktorý je v rozpore s európskymi pravidlami a kľúčovými smernicami rozšírenej zodpovednosti výrobcov.
Štvrtým mimoriadne závažným problémom je zrušenie súčasného limitu 2 % na správu Environmentálneho fondu. Doterajší právny stav bol veľmi jednoduchý a tiež dôležitý. Environmentálny fond mohlo použiť najviac 2 % svojich príjmov na vlastnú prevádzku, administratívu a chod. Tento limit bol zavedený z presne definovaného dôvodu, aby fond nemohol spotrebúvať verejné peniaze na vlastnú prevádzku bez kontroly, aby nebolo možné budovať neúmerne rozsiahlu administratívu a aby sa väčšina zdrojov skutočne dostala k obciam, projektom a žiadateľom. Predložený návrh tento limit úplne ruší. Bez náhrady, bez stropu, bez akéhokoľvek nového mechanizmu kontroly. Zákon neobsahuje ani percentuálny limit, ani maximálnu sumu, ani akúkoľvek povinnosť nezávislého posúdenia prevádzkových nákladov. Inými slovami, po prijatí zákona nebude existovať žiadne pravidlo, ktoré by určovalo, koľko peňazí môže envirofond minúť na seba. Alebo bude existovať? Tento krok má obrovské dôsledky, ktoré sa v dôvodovej správe úplne ignorujú. V praxi to znamená, že Environmentálny fond sa teda môže stať neobmedzenou peňaženkou ministra životného prostredia. Keďže minister bude mať zároveň výkonné a rozhodovacie právomoci, bude môcť z fondových peňazí financovať čokoľvek, čo označí za prevádzkové výdavky fondu, expertízu, projekty, procesné úkony, alebo potrebné výdavky na činnosť fondu. Ak dnes minister môže použiť napríklad päť miliónov eur na administratívu, po zrušení limitu to môže byť desať, dvadsať, päťdesiat miliónov, alebo akákoľvek suma, ktorú sa rozhodne z rozpočtu fondu presunúť. Jednotlivé výdavky nebude nikto schvaľovať, posudzovať, ani kontrolovať. Toto nie je domnienka, ale doslovný dôsledok znenia návrhu. Fond nebude mať nezávislú radu, nebude mať reálny kontrolný orgán, nebude mať obmedzenie výdavkov a nebude mať ani procesný mechanizmus, ktorý by tieto výdavky verifikoval.
Pri vytvorení štátnej OZV je to ešte závažnejšie. Fond bude môcť zo svojich prakticky neobmedzených zdrojov financovať svoju štátnu OZV bez akéhokoľvek stropu. To znamená, že štátna OZV bude mať prístup k peniazom, aké si žiadna súkromná OZV nikdy nebude môcť dovoliť. Roky budovaná rovnováha trhu sa tým rozbije. Nie na základe výkonu, ale na základe nekonečnej štátnej dotácie. Pri absencii limitu sa vytvára aj priestor na masívne navýšenie počtu zamestnancov, budovanie paralelných štruktúr, externé zmluvy, poradenské kontrakty či strategické projekty, ktoré môže minister financovať bez toho, aby niekto mohol posúdiť ich účelnosť, prínos alebo ich porovnať s trhovými cenami.
Dovolím si aj úplne otvorene povedať to, čo si každý odborník v sektore myslí, ale možno málokto to vysloví nahlas. Zrušenie 2 % limitu a súčasné zavedenie štátnej OZV vytvára jeden z najväčších potenciálov na zneužívanie verejných prostriedkov za posledné roky. Tento mechanizmus umožňuje ministrom v budúcnosti financovať vlastných externých partnerov, vlastné projekty, vlastné právne služby či vlastné poradenské skupiny bez akejkoľvek kontroly. Podľa vášho návrhu by mali OZV mať limit 10 %. Štát, ak tento návrh prejde, bude mať limit nekonečný. Dnes OZV musia každé euro zdôvodniť a dať auditovať. Štát nebude musieť zdôvodňovať nič. Toto je zásadný problém nielen z pohľadu hospodárskej súťaže, ale aj z pohľadu verejného záujmu. Fond, ktorý má podporovať obce, recyklačné projekty a environmentálne aktivity, sa môže stať zázemím pre rozširovanie politického vplyvu, pre odmeňovanie spriaznených skupín a pre financovanie aktivít, ktoré nesúvisia s ochranou životného prostredia, ale s posilňovaním moci ministra. Keď dnes minister tvrdí, že eurofond musí byť operatívny, je to len zástupný argument pre to, aby mohol nakladať so stovkami miliónov eur ročne bez akejkoľvek kontroly. Keď tvrdí, že limit 2 % je neefektívny, nespomína, že žiadna európska krajina nedovolí svojmu fondu používať nekonečná sumy na vlastnú prevádzku. A keď tvrdí, že súkromné OZV sú neefektívne, nepovie, že fond nebude mať stanovený vôbec žiaden limit. Dokonca ani taký, aký dnes majú samotné OZV.
Vážení kolegovia, kolegyne, toto považujeme za vytvorenie finančného nástroja mimo akejkoľvek reálnej kontroly. Nikto, ani parlament, ani Najvyšší kontrolný úrad, ani verejnosť nebude mať právne účinné nástroje tento stavy korigovať.
Piatym problémom je legislatívny proces. Protimonopolný úrad vo svojom liste jasne uvádza, že návrh neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, neprebehlo riadne posúdenie dopadov a návrh bol predložený spôsobom, ktorý znemožnil odbornú diskusiu. Republiková únia zamestnávateľov upozornila na to, že materiál bol predložený v extrémne krátkom čase. Navyše mal byť schvaľovaný v skrátenom legislatívnom konaní, čo samo osebe spochybňuje legitimitu celého procesu. Tu nám, samozrejme, dochádza k paradoxu, pretože skrátené legislatívne konanie bolo schválené na októbrovej schôdzi. Prvé čítanie sme mali na novembrovej schôdzi, ktorá prechádzala do decembra, a v prvom čítaní pokračujeme v prerušenej rozprave dnes, takže skrátené legislatívne konanie v podstate ani vôbec nebolo potrebné, nie, ani ste v ňom nepokračovali, pán minister, rozhodnutím koalície na predchádzajúcich schôdzach. Napriek tomu, že minister a vláda neuplatnili skrátené legislatívne konanie a proces sa natiahol na tri schôdze, ministerstvo životného prostredia nevyužilo tento čas na komunikáciu s organizáciami zamestnávateľov a s tými, ktorých sa ten zákon bude týkať. Žiadna podstatná komunikácia s nimi o podstate veci nebola. Keď neuvažujeme krátku interakciu na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Vážení kolegovia, kolegyne, takto sa podľa nás nepripravuje legislatíva, ktorá má zasiahnuť trh v hodnote stoviek miliónov eur ročne. Takto sa pripravuje mocenské rozhodnutie a nie systémové riešenie.
Šiesty problém je možno najzásadnejší z pohľadu efektivity systému. Návrh nerieši skutočné problémy, ktoré v systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcov existujú. Republiková únia zamestnávateľov uvádza, že až 13 % výrobcov si neplní povinnosti a v roku 2023 nebolo zaplatených 10 mil. eur, ktoré mali byť v systéme. To je hlavná príčina nedostatku zdrojov na triedenie a recykláciu a nie údajná neefektívnosť OZV. Ministerstvo však nerieši neplatičov, nerieši kontrolu výrobcov, nerieši vymáhanie povinností. Namiesto toho ide zničiť hráčov, ktorí povinnosti plnia a presunúť ich prácu pod štátny fond.
Siedme riziko je riziko európskych sankcií a nesplnenia cieľov recyklácie. Iniciatíva CEFLEX, Circular Economy for Flexible Packaging, ktorá združuje 180 výrobcov v celej Európe, upozorňuje, že Slovensko je už teraz v riziku nesplnenia cieľov Európskej únie pre rok 2025 a 2030 a že návrh, ktorý oslabuje systém OZV, toto riziko dramaticky zvyšuje. Ak nebudeme vedieť zabezpečiť triedený zber, triedenie a recykláciu flexibilných obalov vo veľkom rozsahu, Európska únia môže pristúpiť k zákazu ich uvádzania na trh. To nie sú hypotetické hrozby, ale priame dôsledky neplnenia PPWR, Packaging Waste Regulation, teda nariadenia o obaloch a odpadoch z obalov a balíkoch a obehového hospodárstva.
Vážené kolegyne a kolegovia, predložený návrh zákona z nášho pohľadu oslabuje konkurenčné prostredie, zavádza diskriminačné limity, ruší kontrolné mechanizmy, koncentruje moc v rukách jednej osoby, nerieši žiadny z reálnych problémov a posúva Slovensko k modelu štátneho monopolu v oblasti odpadového hospodárstva. Namiesto posilnenia transparentnosti, stability a predvídateľnosti prichádza návrh, ktorý vytvára chaos, konflikty a hrozbu výrazného poklesu recyklačných výkonov. A preto vás žiadam, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, aby ste tento návrh ako celok odmietli.
Dovoľte mi doplniť ešte jeden mimoriadne dôležitý moment, ktorý je zarážajúci svojou nereálnosťou. Účinnosť tohto zákona sa pôvodne navrhovala už od 1. januára 2026 a vedeli sme všetci, vedeli ste, pán minister, že tento dátum nebude reálny. Dnes je 3. február, návrh zákona je ešte len v pléne Národnej rady v prvom čítaní, čaká nás ďalší legislatívny proces, rokovanie výborov, druhé čítanie, tretie čítanie, podpis prezidenta či jeho prípadné veto. Tento proces sám osebe má svoje zákonné lehoty a procedúry. Rád by som tu preto položil niekoľko otázok.
Takže kedy bude nový termín účinnosti? Aké veľké hospodárske škody vznikli Slovenskej republike v januári, pán minister? Aké hospodárske škody nám vznikajú? Lebo toto bol dôvod na skrátené legislatívne konanie, ako ste ho predložili, teda takto si to pamätáme. Zákon, ak by bol schválený tak, ako ste ho predložili, uloží mnohým subjektom dotknutým týmto návrhom, aby splnili obrovský balík povinností, ktorý zákon zavádza. Environmentálny fond by musel reorganizovať svoju štruktúru, nastaviť nové vnútorné procesy, pripraviť nový systém fungovania zmlúv, kontrolných mechanizmov a zodpovednosti. Obce by museli nanovo nastaviť svoje vzťahy s OZV, prehodnotiť zmluvy, povinnosti a oznamovacie záväzky. OZV by museli prispôsobiť svoje fungovanie likvidačnému 10-percentnému limitu, čo je proces nielen právny, ale aj finančný a zmluvný. Výrobcovia by museli upraviť svoje zmluvy, platobné mechanizmy, reporting a svoju účasť v systéme RZV. Toto všetko nie je možné zvládnuť behom niekoľkých dní ani niekoľkých týždňov. Je viac ako jasné, že sa zrazíte s objektívnou realitou legislatívneho procesu, kapacít inštitúcií a bežných praktických lehôt. Preto sa ešte raz pýtam, aký nový termín účinnosti zákona predpokladáte, pán minister? Pretože na jeho implementáciu by musel byť dostatok času. Samotný návrh obsahuje ustanovenia, ktoré sa nedajú technicky zrealizovať za krátky čas. Navyše hrozí, že subjekty, ktoré nebudú schopné plniť nové povinnosti, sa dostanú do rozporu so zákonom bez vlastného zavinenia.
Takto sa legislatíva v právnom štáte nesmie pripravovať. Keď sa zákon prijíma takto, hrozí, že namiesto fungovania systému vytvoríme chaos, ktorý budú v praxi znášať obce, výrobcovia, OZV, ale napokon aj občania.
Ďakujem za pozornosť.

Na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky.
Prvý pán poslanec Pročko.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, povedali ste, že takto sa nepripravuje legislatíva. Pokiaľ som tu ja bol a som tu v tomto pléne, tak oni takto pripravujú legislatívu. Nijako inak. Oni to majú rozdelené, pán Čaučík, spôsobom, každý minister za svoju stranu musí nejakým spôsobom priniesť do tej strany nejaké peniaze, nejaké euríčka, musí nejako urobiť pre tú stranu robotu, pre ktorú tam bol dosadený. To znamená, kšefty, kšefty a kšefty. No a Andrej Danko z SNS je človek, ktorý rozpráva, že vlastne tieto zákony sú zlé, čo pripravujú, a on tak porozpráva, ale vždycky stíchne, lebo aj tento zákon z dielne SNS, lebo toto je SNS, to nie je akože vláda, tak aj tento zákon z dielne SNS je úplne že naozaj taká výkladná skriňa. Keď o pár rokov neskôr sa bude hodnotiť volebné obdobie toto, tak tento zákon dajú medzi výkladné skrine kšeftovania, pretože naozaj tu sa, tu žiadna kontrola. Tu si minister bude môcť robiť, čo chce, bude si môcť tie peniaze rozdeľovať, ako on chce, komu chce, za čo chce, na čo chce. Čiže vaša veta, že takto sa nepripravuje legislatíva, je, trošku ju poopravím, táto vládna koalícia práve takto pripravuje legislatívu, nie pre ľudí, ale pre, nie pre bežných ľudí, ale pre našich ľudí.

Ďalej pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Čaučík, myslím si, že trochu podceňuješ vládnu koalíciu a jej schopnosť rýchlo prijímať zákony. Keď sa chce, tak jednoducho za dva dni dokážu sfúknuť aj všetky tri čítania aj so skráteným legislatívnym konaním. A upozorňujem, že už sme v prvom čítaní a už prebieha rozprava písomne prihlásených. Ak teda o sedemnástej sa bude hlasovať, tak môžu byť večer alebo najneskôr ráno výbory. Zajtra prebehne druhé aj tretie čítanie. Ak by náhodou opozícia chcela príliš veľa diskutovať, tak sú tu osvedčené mechanizmy, ako zabrániť dlhej rozprave, jednoducho sa navrhne ukončiť rozprava a pokojne zajtra ešte pred začiatkom rokovania o vyslovení nedôvery vláde a členom vlády sa tu bude v tejto snemovni hlasovať v druhom a treťom čítaní o tomto návrhu zákonu. Takže nepochybujem, že keď koalícia chce, tak dokáže takto rýchlo zareagovať a takto rýchlo schváliť to, čo schváliť potrebuje. Tomuto návrhu zákona sa stalo to, že bol tak trošku odsúvaný. Na októbrovej schôdzi dostal prednosť hazard, na novembrovo-decembrovej schôdzi dostal prednosť návrh na rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov, na tejto januárovej schôdzi dostal najprv prednosť rokovací poriadok, lebo teda priority koalície sú iné, ale teda evidentne už konečne aj Environmentálny fond prišiel na rad. Takže teraz už nič nebráni schopnostiam vládnej koalície efektívne uplatňovať skrátené legislatívne konanie aj v situácii, keď na neho nie je žiadny dôvod.

Ďakujem. O slovo teraz požiadal navrhovateľ.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne.
Tak dovolím si, pán Čaučík, na vás reagovať. Naozaj som pochopil, že ste to mali napísané v notebooku, lebo toto by ste asi z hlavy nedali, tento lobistický text, tak vám bod po bode teda prečítam. Tu sa stretávajú dva koncepty. Jeden, ktorý obhajujete vy, to znamená tento lobistický v prospech deviatich súkromných OZV-čiek, ktorým ľudia musia zo zákona platiť poplatky za každý jeden obal, ktorý si kúpite. Každý jeden obal na Slovensku, ktorý sa predá, má špeciálny poplatok a ten poplatok putuje do deviatich súkromných firmách, teda tie, ktoré tu obhajoval práve pán Čaučík. A pán Čaučík nám vysvetlil, že týchto deväť súkromných firiem tie peniažky potrebuje a nemá mať žiaden limit, pretože, a teraz nám tu vymenoval, čo všetko oni musia, dámy a páni, s tými peniazmi chudáci urobiť. A ja teraz to prečítam. Musia dávať na reporting. Viete, to sú tie excelovské tabuľky, ktoré stoja 20 centov a ktoré sa fakturujú za tie milióny, hej. Takže títo chudáci súkromníci, ktorí vyzbierajú, dámy a páni, od vás 140 miliónov ročne, teda pán Čaučík obhajuje, že s týmito peniažkami oni chudáci musia investovať do reportingu. Potom viete, čo musia robiť? Nám tu pán Čaučík povedal, prečo toľko peňazí potrebujú? Na právne analýzy. Bez kontroly. Povedzte mi, akou kontrolou verejného obstarávania prechádzajú súkromné firmy? Viete akou? Nulovou. Toto je najkrajší biznis model, ktorý naozaj dokáže len takýto lobista obhajovať, ktorému to napíšu a tu si to takto dal, videli ste to všetci a čítal to do radu. Pretože ten model je postavený tak, že pokiaľ viete, každý verejný subjekt podlieha kontrole. Každý jeden verejný subjekt a envirofond podlieha kontrole, podlieha zákonom. On tu obhajoval súkromné firmy, ktorým sa naleje 140 miliónov každý jeden rok, a ktoré viete, čo s tými peniazmi urobia? To presne, čo povedal, reporting, marketing, právne analýzy, aj na marketing povedal, že potrebujú publicitu robiť. Viete, jak sa vyťahujú peniaze najlepšie? Cez publicitu. To sú tie, keď idete na futbalové štadióny a máte tam tú reklamu, hej. Raz bola taká reklame, že keď si prečítate tento bilbord, my vyrobíme medzitým koľko elektrickej energie a keby ste si to mohli od niekoho iného kúpiť. Takže on tu vlastne obhajoval, že nalievajte, občania, peniaze do deväť súkromných firiem a pán Čaučík vám odkázal, že čo vás do toho, čo s tými peniazmi robia. A práve tu je, pán Čaučík, ten problém. Pretože tieto firmičky, ktoré vám napísali tento text a ste ho tu čítali z toho notebooku, tak tieto firmičky nepodliehajú žiadnej kontrole. Rozumiete tomu? Ony keď sa rozhodnú, že dajú z tých 140 miliónov Jožkovi a Ferkovi, že jeden sa bude starať o ten marketing, druhý o niečo iné, tak si tie peniaze odtiaľ pekne vyberajú.
No a máme tu firmy, pán Čaučík, ktoré si nechávajú viete koľko? Až do 30% režijných nákladov. Pamätáte si, dámy a páni, keď sme tu riešili prípad, že ľudia majú povinnosť platiť zdravotné poisťovne. A máme tu súkromné dve zdravotné poisťovne, ktoré vlastne sa povedalo, že dobre, tak máte zo zákona ľudia povinnosť im posielať peniaze a keďže máte povinnosť posielať peniaze zo zákona, nie preto, že by boli možno schopnejší, že by mali lepšie produkty, ale proste zo zákona majú určitý stabilný príjem, tak tieto firmy si mohli, alebo aby si nemohli nechať ľubovoľný poplatok na svoju činnosť, tak sa stanovilo maximálne percento, ktoré môžu používať na svoju vlastnú réžiu. A moja teraz otázka je, že prečo tento istý model, ktorý funguje napríklad pri organizáciách zodpovednosti výrobcov, by nemal platiť tak isto. Keď zdravotná poisťovňa môže maximálne použiť určité percento na réžiu, prečo, pán Čaučík, vám vadí, ak tá istá súkromná inštitúcia len pod názvom OZV, lebo bavme sa, že to je to isté, tak oni môžu tie peniaze používať ľubovoľne. Že to môže byť u niekoho 10 %, u niekoho 15 %, u niekoho 30 %, koľko si povedia.
A tretí problém, ktorý je, že tieto súkromné inštitúcie si povedali, že oni nebudú vracať, alebo na Slovensku je model, každý, kto ste starosta, ktorý ste primátor, viete, že aj keď viac recyklujete, tak tieto súkromné inštitúcie vás za to vôbec neodmeňujú. Nemáte absolútne žiaden benefit z toho, ak recyklujete viac oproti tým, ktorí recyklujú menej, čo mal byť základ toho celého princípu.
Takže žasnem nad tým, že na jednej strane teda obhajujete, pán Čaučík, model, ktorý dáva súkromným firmám, ktoré zo zákona získavajú peniaze, ľubovôľu, na čo tie peniaze použijú, síce ste nám to tu vymenovali, že na marketing, na reporting, na právne analýzy, a potom premostíte a hovoríte, že pri Environmentálnom fonde to nemá byť viac jak 2 %. Tak prečo ste tu nevystúpili a nepovedali, že by to nemalo byť viac jak 2 % pri OZV-čkách. Dohodneme sa tak? My dáme pozmeňujúci návrh, že pri envirofonde to bude maximálne 2 % a, pán Čaučík, podporíte to, že pri OZV-čkách to bude tiež maximálne 2 %? Alebo vás skritizujú za tento návrh? Že už im nevyjde na ten marketing, čo ste to hovorili? Reporting, právne analýzy. Tak sa dohodneme? My dáme pozmeňujúci, lebo my sme sa na tom dohodli, dobre? Tak aby ste vedeli, my prídeme s pozmeňujúcim návrhom, že to bude maximálne 2 %, ale viete, prečo sme chceli a stále sa bavíme o tom, že môžu to byť 2 % na mzdové a neviem aké výdavky, na počet zamestnancov, lenže riešime jednu vec, pán Čaučík, že ten extrémne úspešný projekt, ktorý bol Obnov dom, to je to, čo keď ja som sa stal ministrom, tak za dva roky predošlá vládna koalícia dokázala zatepliť 300 domov a my sme zateplili 17-tisíc domov, tak našli sme model, ako budeme vedieť ďalších 17-tisíc domov zatepliť, ak sa v podstate na to otvoria zdroje z modernizačného fondu, aby sme čo najrýchlejšie tie peniaze poslali ľuďom. A na to, samozrejme, viete, že obhospodáriť zateplenie 17-tisíc domov sa asi administratívne nebude dať s existujúcim počtom zamestnancov.
Takže beriem vás za slovo, 2 %, takže vy ste povedali, že 10 % je pri súkromných OZV-čkách zničujúce a pri envirofonde 2 % je maximum, hej. Takže to je úžasné logika. Takže tu len vidíte tú kolíziu verejného a súkromného záujmu.
No a potom hovoríte, že áno, k tomu sa hlásim, to ste povedali správne, že toto neni len taká malá technická zmena, že to je relatívne dosť zásadná zmena vo fungovaní odpadového hospodárstva. V podstate také isté zásadné zmeny bol aj zákon o odpadoch, vďaka ktorým sme umožnili štátu vstupovať na pozemky, ktoré podliehajú sanácii. Vďaka tomu napríklad sa nám podarilo uzavrieť desať skládok, s ktorými sme dlhé, dlhé roky nevedeli na Slovensku pohnúť a ktoré boli predmetom infringementu. Vďaka tomu napríklad sme oslabili pozíciu kadejakých právnikov, ktorí v momente, keď vedeli, že štát má povinnosť zasanovať niektorú skládku, tak ľudia nechceli štát tam pustiť a chodili za nami s rôznymi nereálnymi požiadavkami, že čo máme zaplatiť za vstup alebo čo máme zaplatiť za to, aby sme sa stali vlastníkmi tých pozemkov. Takže týmto zákonom, to bol tiež dosť zásadný posun a myslím si, že tiež ste tu proti tomu vystupovali, pretože nejak je to také divné, že vždy keď sem prídeme so zákonom, ktorý obhajuje ten verejný záujem, tak to dopadne takto.
Takže ešte raz teda, ten pozmeňujúci návrh, ktorý dáme, tak bude približne tak, že bude mať 2 % a možno tam dáme, že len po rozhodnutí vlády sa to môže navýšiť, ale bude, nebude, to nenásobí. A teda beriem vás za slovo a navrhneme 2 % aj pre tie organizácie zodpovednosti výrobcov. Myslím, že teraz vám píšu asi esemesku, že to nebol dobrý nápad.
Ďakujem pekne.