46. schôdza

Ďalej vystúpi v rozprave za klub Progresívne Slovensko pani poslankyňa Kosová.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, v prvom rade vám ďakujem za možnosť teda výmeny s kolegom, ktorý, si myslím, že tomu dal dobrý politický úvod. A na margo toho by som ešte dodala fakt, že nie je to len o tom, že je to nejaké ukazovanie lojality tým svojim starostom, ako povedala kolegyňa, ale pre mňa to ukazuje ešte na ďalšie dve veci, že toto je vlastne cielené vytváranie si sietí na regionálnej úrovni našich ľudí. A toto si myslím, že je to najpodstatnejšie, lebo nám sa často stáva v teréne, keď niekde do regiónu ideme a chceme sa stretnúť s niektorými starostami, že mi rovno povedia, ale, prosím vás, teda žiadne fotky, nechcem byť nikde fotený, nechcem byť videný, že som sa stretol s členom/členkou opozície, pretože viete, to by znamenalo, že by som sa mohol teda dostať do nemilosti a v budúcnosti nedostať nejaké finančné prostriedky. To znamená, že sa tu cielene v podstate takýmto skupovaním týchto ľudí vytvára strach. Títo ľudia sa naozaj boja a dochádza vlastne ku kupovaniu podporovateľov. A to je veľmi závažná vec. A tá ďalšia vec ešte je taká, že si musíme uvedomiť, že keby tieto samosprávy boli naozaj finančne stabilné a neboli by dlhodobo poddimenzované, tak by sa takýmto spôsobom ani nenechali kúpiť. Takže ja mám niekedy pocit, že toto branie neustále finančné prostriedky samosprávam je naozaj cielenou stratégiou, aby si ich predstavitelia moci mohli takýmto spôsobom lepšie kúpiť.
No a teraz k tej otázke, ako tento zákon vlastne znižuje administratívnu záťaž a zvyšuje kvalitu hodnotenia. Mňa jediné, čo napadá, že som v tom zákone nenašla nič v podstate také, ktoré by nejakým týmto smerom vlastne išlo. A ja skôr považujem také tri základné veci v tomto návrhu zákona za veľmi problematické a najmä z pohľadu ochrany verejného záujmu, teda konkrétne transparentnosti riadneho nakladania s verejnými prostriedkami. Predkladatelia tohto návrhu zákona hovoria, že ide o zosúladenie európskej legislatívy s tou našou legislatívou a aby som bola úplne korektná, tak áno, treba priznať, že v minulosti aj na úrovni Európskej komisie došlo k určitým zmenám, kedy sa skrátilo obdobie udržateľnosti projektov, najmä pri tvrdých investíciách, kedy sa znížila tá doba, kedy môžte vlastne nadobudnutý majetok z tých finančných prostriedkov, z dotácie previesť na iný účel. Tu by som ale chcela povedať, že som si nie úplne istá, či automatické preberanie tohto princípu do našej legislatívy je úplne korektné a v poriadku, najmä čo sa týka tvrdých investícií. Ja by som to nazvala, že minimálne v tom našom prostredí tých národných dotačných schém je to naozaj veľké riziko, pretože práve pri investíciách do nehnuteľného majetku v minulosti sa opakovane preukázalo riziko zmeny vlastníka, a to teraz nehovorím len o súkromných subjektoch, ale bolo to aj napr. v prípadoch obcí, kedy dochádzalo k prevodu majetkom za účelu komerčného zisku po uplynutí nejakej minimálnej viazanosti. To znamená, že skrátenie doby z 10 na 5 rokov vytvára ešte viacej špekulatívne prostredie na takéto správanie a podľa mňa to je na úkor verejného záujmu.
A keď sme už konečne a ešte aj konkrétne pri téme marginalizovaných rómskych komunít, pretože tieto dotácie z úradu vlády sa viažu proste aj na úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity, tak si musíme uvedomiť, že väčšina z týchto investícií, ktoré mali aj náznak, že boli tvrdé investície alebo teda išli teda do nejakého nehnuteľného majetku, sa viazala najmä na vybudovanie komunitných centier alebo škôl, materských škôl, základných škôl, kde tá zmena účelu stavby je teda naozaj veľmi vážnym rizikom ohrozenia verejného záujmu a musíme si povedať, že aj neetickým. Pretože ja sama som niekoľkokrát počas dvadsiatich rokoch pôsobenia v tejto oblasti bola svedkom toho, ako vzniklo nejaké komunitné centrum vo vylúčenej lokalite, na ktorú dostala obec finančné prostriedky buď z dotačných schém národných, alebo z eurofondov a po určitom čase, napr. siedmich rokov, niekedy to bolo dokonca aj menej, proste došlo k zmene účelu stavby, komunitné centrum zaniklo. Z môjho pohľadu to bolo úplne devastujúce pre tú komunitu, lebo predstavte si, že žijete naozaj v generačnej chudobe a príde tam niekto, kto sa konečne o vás zaujíma, vy vidíte nejakú nádej toho, že sa môžte nejakým spôsobom vymaniť z toho začarovaného kruhu a nakoniec vám táto nádej zomrie práve s akýmikoľvek aktivitami v tejto oblasti, čo je, viete, strata nádeje je omnoho devastujúcejšie ako to, keď žiadnu nádej nemáte.
Keď teda hovoríme o tom zosúladení s európskymi pravidlami, tak musíme teda konštatovať, že nie v každom prípade je to správne, obozretné alebo preventívne, a preto si myslím, že tá národná dotačná politika by mala vychádzať z tých aspektov, ktoré sú aktuálne, reálne v našom prostredí. Pre mňa je ešte taká zaujímavosť, že ono, viete, napr. pri tých eurofondoch často kritizujeme to, že naše prostredie vytvára ešte horšie, náročnejšie podmienky ako to, čo uvádza samotná Európska komisia na prideľovanie dotácií. A tu ideme zase úplne opačným smerom, že naozaj pri tých národných finančných prostriedkov, teda prostriedkov daňových poplatníkov, ideme tou benevolentnejšou cestou, najmä tam, kde je ten majetok teda financovaný výlučne z verejných zdrojov. Z môjho pohľadu potom, keby som si chcela zakonšpirovať, tak je to pre mňa taký signál, že štátu len stačí, že sa nejaký projekt tvári verejne prospešne napríklad päť rokov, no a potom nás už ani nezaujíma, čo sa s tým vlastne stane.
Rovnako problematicky vnímam aj druhú oblasť, a to je zmena súvisiaca so zosúladením so stavebným zákonom, kde vnímam takú ambíciu presunúť značnú mieru zodpovednosti zo štátu na tých samotných žiadateľov o dotáciu. Ja sa priznám, že nie som teda odborníčka v stavebnej oblasti, ale ak nad tým tak logicky rozmýšľam, tak podľa mňa to v praxi znamená, že namiesto jasného preukázania splnenia stavebných podmienok prostredníctvom rôznych rozhodnutí stavebných orgánov sa bude štát spoliehať iba na overovacie doložky projektov alebo na čestné vyhlásenia žiadateľov, takto sa to uvádza v zákone. Ja vnímam ten fakt, že to asi urýchli nejaké hodnotenie, to možno potom predkladateľ myslel tým zjednodušením administratívnych vecí a tak ďalej, ale na druhej strane si myslím, že je naozaj ilúziou predpokladať, že každý z tých subjektov naozaj dokáže odborne a zodpovedne posúdiť, čo všetko potrebuje jeho stavebný zámer. Teda ja by som to osobne ako žiadateľka určite nevedela a potrebovala by som na to teda nejakého kvalifikovaného odborníka, a potom je tu väčšie riziko, že môže dôjsť k nejakej nesprávnej kvalifikácii stavby. A ja sa potom pýtam, že na koho pôjdu vlastne dôsledky takých nesprávnych rozhodnutí. Pôjde to vrub žiadateľa, ktorý to nesplnil, alebo bude musieť vracať tú dotáciu, alebo akým spôsobom sa bude vymáhať tá dotácia, ak dôjde k takýmto pochybeniam? Čiže ja sa oprávnene asi budem musieť pýtať, že aká je reálna vymožiteľnosť neoprávnene poskytnutých prostriedkov. Verím, že dostanem nejakú relevantnú odpoveď od predkladateľa tohto návrhu zákona. Druhá vec je, že kto ponesie potom politickú zodpovednosť za to, že štát vyplatil nejakú dotáciu na projekt, ktorý nemal nejako splnené základné zákonné podmienky. Bude to úradník, bude to žiadateľ alebo to opäť zostane bez vinníka? Už aj také prípady sme tu na Slovensku mali.
No a teraz sa dostávam k tomu podľa mňa najzásadnejšiemu problému, ktorý tu bol už čiastočne spomenutý vo faktickej poznámke. Podľa mňa najnebezpečnejší aspekt, a to je zrušenie anonymného hodnotenia žiadosti, pretože to vedie k absolútnemu oslabeniu transparentnosti, otvára to priestor pre klientelizmus a otvára to priestor pre politické ovplyvňovanie. Zrušenie anonymného hodnotenia žiadosti to nie je len nejaký technický detail, je to zásadná a politická voľba. Znamená to, že hodnotiace komisie budú poznať identitu predkladateľa. Znamená to, že je to presne priestor pre tlak, pre neformálne odporúčania na známosti a podobne. A nehovorme si, prosím vás, že sa to nestane. Deje sa to už dnes a štát má s tým naozaj veľké skúsenosti. Práve v tejto oblasti by transparentnosť mala byť posilňovaná a nie oslabovaná. Práve tu by sme mali trvať na anonymite a na prísnych pravidlách a dávať naozaj minimálny priestor tomu, aby tu vznikol nejaký priestor, aby niekto mohol politicky ovplyvňovať hodnotenie týchto dotácií. My namiesto toho robíme presný opak. Ale ja sa vôbec nedivím po dvoch rokoch tu. Mňa to zaráža o to viac, že k týmto zmenám pristupujeme aj práve v kontexte dlhodobo známych auditných zistení Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré sa opakovane týkali chybného manažovania procesu hodnotenia dotácií, a to aj na úrade vlády a aj na úrade splnomocnenca pre rómske komunity, ktoré predtým ešte spadalo pod ministerstvo vnútra. A v tomto svetle naozaj považujem oslabovanie týchto kontrolných mechanizmov a zvyšovaním miery dôvery v čestné vyhlásenia za krok nesprávnym smerom.
Preto si naozaj dovoľujem povedať, že tento návrh absolútne nie je neutrálny, ide o politické rozhodnutie, za ktoré by niekto mal niesť aj politickú zodpovednosť. Je to rozhodnutie, ktoré skracuje kontrolu, ktoré oslabuje dohľad, presúva riziko na žiadateľa a ktoré otvára dvere klientelizmu. A ak sa o pár rokov budeme opäť čudovať, že prečo NKÚ konštatuje nejaké zlyhania, prečo vlastne verejnosť neverí dotačným schémam a prečo sa naše verejné zdroje míňajú takto neefektívne, tak odpoveď budeme mať priamo pred sebou. Môže za to táto vláda a aj tento návrh zákona.
Ďakujem.

Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky.
Prvá pani poslankyňa Hanuliaková.

Ingrid, ty si spomínala, že niekedy sa majú starostovia teda problém odfotiť a naozaj je to tak, že potvrdzujem to, a ono skutočne nemalo by to takto fungovať, že nebudeš poslúchať, nedostaneš, že veď naozaj to, to je úplne že absurdné. A táto vláda za dva roky zobrala samosprávam značnú časť peňazí, dala na nich ešte teda dodatočné zaťaženie, čo sa týka financií, a za dva roky skutočne neprišli s ničím, čo by samosprávam pomohlo, a potom teda využívajú túto situáciu naozaj pri tých vládnych rokovaniach na takéto doslova podplácanie, jak si to aj ty naznačila, a kupovanie si voličov. A týmto sa skutočne prehlbuje len tá kríza na úrovni fungovania našich samospráv a my sme sa dostali po dvadsiatich rokoch do bodu, vtedy vlastne bola posledná nejaká taká väčšia reforma fiškálna decentralizácia, a po dvadsiatich rokoch skutočne sme sa dostali do bodu, kedy potrebujeme nejakým spôsobom zreformovať to, akým spôsobom je nastavené či financovanie, či kompetencie a treba sa rozprávať aj o tom území. A ja teda dúfam, že aj keď teda už dva roky sme stratili, aleže minister Šutaj Eštok alebo teda jeho štátny tajomník pán Kaliňák prídu s nejakým návrhom, ktorý by tieto problémy, ktoré tu máme, riešil.
Ďakujem.

Ďalej v poradí pani poslankyňa Bajo Holečková.

Ďakujem veľmi pekne.
Pani poslankyňa, ty si spomínala tú udržateľnosť projektov a to, že pokiaľ neboli k projektu dodané zákonom požadované náležitosti, že či to, či to bude v poriadku. No nedá mi nespomenúť tú kauzu haciendy, kde dobre vieme, že teraz nedávno hacienda Fafokan, ktorá je vyšetrovaná od roku 2021 s tým, že je tam jasne preukázané, že boli k projektu dodaná nájomná zmluva, ktorá bola podpísaná osobou, ktorá neexistuje, čiže je proste neplatná, tak proste bola jej teraz ešte dodatočne vyplatená ďalšia časť dotácie. Čiže áno, takéto veci sa nám dejú a myslím si, že to nebude nič nové ani, ani v tomto prípade.
A ešte mi nedá nespomenúť tú udržateľnosť projektov aj v súvislosti s tým, že kdesi sa už tak akoby šepká, že teraz sa stavajú zariadenia sociálnych služieb z európskych prostriedkov a že tiež sa už hovorí o tom, že však pozrite sa na to, ako sa stavajú po tej udržateľnosti, či naozaj ostanú zariadeniami sociálnych služieb alebo to budú nejaké nájomné byty, byty na prenájom, alebo to budú dokonca nejaké hotely. Čiže uvidíme ako, ako si Slovač s týmto poradí.
Čo sa týka toho zrušenia anonymného hodnotenia, lebo podľa mňa o tomto je celý, celý ten návrh, veľmi pekne ste to v úvode povedali, že to je také to vsadenie strachu do spoločnosti, že naozaj sa dnes nemôžu samosprávni činitelia priznať k tomu, že si vôbec, že poznajú vôbec opozičného politika, lebo nič nedostanú a skončili, ani si... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Máme ukončené, pardon, ešte reagovať bude pani poslankyňa Kosová.

Ďakujem za vaše faktické poznámky. Ja už len veľmi krátko. Ja mám niekedy pocit, že pri tom zhone, ktorý sa vytvoril za posledné dva roky proti mimovládkam, ale len proti niektorým mimovládkam, toto zrušenie anonymného hodnotenia príde práve tým hodnotiteľom vhod práve preto, aby vedeli, do akého košiara vlastne tí-ktorí žiadatelia patria. Že toto je vlastne tým cieľom. Pretože ak by naozaj išlo o kvalitu hodnoteného projektu, tak by nikoho nemuselo zaujímať, kto je predkladateľom, ale ak táto vláda tak veľmi túži po tom vedieť, kto je predkladateľ, tak potom je tam žiadny iný dôvod na to nevidím.
Ďakujem.

Máme ukončené vystúpenia poslancov písomne prihlásených, preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľ? Áno?
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo.
Chcel by som sa len v stručnosti vyjadriť k niektorým vystúpeniam predrečníkov, najmä k prvému, myslím, že to bol pán Lackovič, ak sa nemýlim. No chcel by som povedať, že pán Lackovič teda rozprával o úplne niečom, čo vôbec nesúvisí s týmto návrhom zákona, pretože poskytované finančné príspevky prostredníctvom výjazdových vlád vôbec nemajú nič spoločné s týmto návrhom zákona. Takže ak sa tu bavíme o tomto návrhu zákona, tak toto bolo niečo, čo bolo úplne mimo, mimo témy, čiže to je prvá vec.
Pokiaľ ide o, pokiaľ ide o výjazdové rokovania vlády, tieto sú zamerané na podporu regiónov, či už nízko rozvinutých regiónov alebo iných regiónov, ktoré majú iné atribúty a treba, treba im pomôcť aj z úrovne štátu, za čo sú jednotliví starostovia naozaj veľmi, veľmi vďační. Keby ste boli na tých výjazdových rokovaniach, ako niektorí z vás na týchto výjazdových rokovaniach aj sú z titulu iných funkcií, či už z titulu funkcií starostov alebo županov, a to nielen koaličných, ale najmä opozičných, tak na každom výjazdovom rokovaní vlády títo vaši kolegovia, dnešní opoziční, ďakujú vláde za to, že im pomáha a pomohla s niektorými projektami, a to nielen s ohľadom na finančné príspevky, ale aj s ohľadom na iné legislatívne a nelegislatívne opatrenia, či sa týkajú stavebných vecí, či sa týkajú iných vecí, ktoré tieto obce a regióny alebo župy, respektíve teda samosprávne kraje potrebujú, čiže to je po prvé.
Po druhé, pokiaľ tu idete nejakým spôsobom analyzovať, kto koľko dostal alebo nedostal, tak sa vráťme len k ostatnému výjazdovému rokovaniu vlády, ktoré bolo v Bratislave, kde sa pre jednotlivé mestské časti Bratislavy a Senec rozdelilo cca 1,5 milióna eur. A povedzte mi jednu jedinú mestskú časť v Bratislave alebo obci Senec, kde je koaličný starosta. Ani v jednej. Tak sa pýtam, že čo sú to za nezmysly, ktoré tu hovoríte, pri týchto výjazdových vládach dostávajú v zásade všetky obce na danom území podporu, a to nielen finančnú, ale aj iné druhy podpory, ako som povedal, nelegislatívneho a legislatívneho charakteru, ktoré majú pomôcť rozvoju regiónov. Na rozdiel od predchádzajúcich vlád, ktoré im tieto peniaze brali. Takže si myslím, že toto je naozaj veľmi záslužná činnosť vlády a veľmi potrebná činnosť vlády na to, aby sme pomohli rozvoju jednotlivých regiónov. A ešte raz, vôbec to nesúvisí s týmto návrhom zákona, pretože tie finančné prostriedky, ktoré idú prostredníctvom výjazdových rokovaní vlády, idú úplne z iných finančných mechanizmov. Takže to je jedna vec.
Pokiaľ ste sa pýtali na administratívnu záťaž. No administratívna záťaž je v tom, že chodia podľa tohto zákona stovky projektov, ktoré úrad vlády musí najprv anonymizovať na to, aby ich mohol postúpiť jednotlivým komisiám na rozhodnutie a sám Národný kontrolný úrad vo svojej správe konštatoval, že to absolútne nemá zmysel, pretože z obsahu tých projektov aj tak tí hodnotitelia vedia, o ktoré obce sa týka, takže je to len reakcia na správu NKÚ.
Ďakujem pekne.