46. schôdza

Ďakujem. Ďakujem ti, Jožo, že si povedal jednu dôležitú vec, a síce, že táto vládna koalícia tu rieši absolútne hlúposti namiesto toho, aby riešila veci, ktoré sú dôležité pre Slovensko. Sedia tu viacerí poslanci teda vládnej koalície, pán Gašpar, iniciátor tohto neskutočného pamfletu, pán Danko, a ja sa teda pýtam, že ako pomôže to, že sa v parlamente bude diskutovať kratšie, ako pomôže to, že poslanci budú chodiť v drahých oblekoch, ako to pomôže tomu bežnému občanovi na Slovensku? Ako mu to pomôže? Bude mať lacnejšie potraviny? Nebude. Bude energopomoc spravodlivejšia? Nebude, lebo je úplne zbabraná. Znížite odvody? Neznížite. Riešite len samé absolútne hlúposti. A poviem aj príklad, práve preto, že sa to riešilo narýchlo, energopomoc, to ste riešili v skrátenom legislatívnom konaní a napokon z toho vypadlo, z celej energopomoci to, že rodina s deťmi energopomoc nedostane, ale energopomoc dostane poslanec. Prosím vás, to je aká spravodlivosť? Keby sa o tom možno diskutovalo dlhšie, tak by sme vás upozornili, že je to absolútna hlúposť takto nastaviť energopomoc. Je to absolútne nespravodlivé. Alebo ďalšie návrhy zákonov, o ktorých som hovorila, novela pána Vážneho. Práve preto, že sa o nej diskutovalo tu v parlamente, tak ju teraz opravujete, opravujete ešte skôr, ako začne platiť novela, lebo ste ju zbabrali. To je to chodenie detí po chodníkoch na bicykli. Absolútna hlúposť, teraz to musíte opravovať, musíte to novelizovať. A teraz sa bude novelizovať oveľa viac týchto zákonov, pretože budú ešte nekvalitnejšie. A tri dni riešime rokovací poriadok. Viete, koľko stoja tri dni poslanca, keď to rozrátam ten plat? Deväťsto eur. Deväťsto eur sú tri rokovacie dni poslanca, kedy tu riešite hlúposti. Tri dni v živote ministra, za to mu štát platí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Gašpar.

Ďakujem za slovo.
Chcem ťa poprosiť, pán poslanec Pročko, aj vašich kolegov, aby si sa nehral na telefóne teraz hry a ma počúval pozorne. Pán poslanec Šipoš ti povedal, že si o tebe myslíme, že si šašo a šašovia hovoria pravdu, tak v deň svojich priezviskovín, keďže sa volám Gašpar a to je blízko k šašovi, chcem ešte raz zdôrazniť, že hovorím ti len pravdu a tá viem, že bolí. Čo sme zabudli v rokovacom poriadku zmeniť a čo nerieši ani súčasný, je divadlo. Tu neviem teraz, čo mám z toho, čo si povedal, brať vážne a čo bolo divadlo. Musíme sa nad tým zamyslieť, lebo podľa toho ani predsedajúci nebude vedieť teba posúdiť, kedy hovoríš vážne a kedy hovoríš zo srandy. Toto bolo celé len a len divadlo. A keby nebolo poslanca Gašpara, však ani neni opozičná politika. Veď ty ani nevieš na inú tému rozprávať, ty sa vieš venovať len mojej osobe a, samozrejme, aj tvoji kolegovia. No, ale keďže si bol trošku osobný, ja mám pocit, že skôr teba nevychovali tvoji rodičia. To je na margo ten poznámky, či ja som si vychoval, nevychoval syna. Teba nevychovali tvoji rodičia.
Prečo nesedím dole? No, vážim si svoje zdravie. To má jednoducho takýto ľahučký dôvod. Vážim si svoje zdravie, pretože to, čo si tam predviedol, ja som síce pomenoval divadlo, ale dalo by sa to nazvať aj iným spôsobom.
Čo máš ty, presne ako povedal kolega Kéry, aké právo tu hodnotiť, kto tu ako je, ako vyzerá, alebo akým spôsobom sa správa. Nadviažem na to, čo povedala aj poslankyňa Beáta Jurík, my vám nezakazujeme a neposudzujeme obsah vašich vyjadrení, my ideme riešiť formu, ako to tu robíte. Vulgarizmy, dehumanizačné útoky, ktoré boli plné vo vystúpení aj poslanca Pročka. Vy si rozprávajte, čo chcete na jednotlivé témy. Či to budú klamstvá, to posúdi občan a my to môžme komentovať, ale robíme to slušne, nerobíme to spôsobom, ako to robí pán poslanec Pročko, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Reakcie z pléna.)

Prosím, pán poslanec, pán poslanec Šipoš, prosím, pán poslanec Šipoš, prosím, kľud.
Pán poslanec Macášek.

Ďakujem. Ja som prekvapený, pán Pročko, že sa vás tak veľmi dotklo to, čo som včera povedal, ale aby ste nezabudli, pripomeniem vám, aké boli obmedzenia na Pamiatku zosnulých v čase covidu. Zabudli ste na modré papieriky, bez ktorých sme nemohli chodiť do práce? Zabudli ste na vaše MOM-ky, ktoré stáli toľko peňazí? Lotérie, s takým dehonestujúcim a nedôstojným záverom, ako ste predviedli v televízii? Nekonečné rady občanov, ktorí čakali v chlade, v zime, v daždi na výtery v nose. Pamätáte sa, pán Pročko? Pamätáte sa na to, občania? Tak a toto nebol diktát?
Ďakujem.

Pán poslanec Sabo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, Jozef, tebe za tvoje vystúpenie.
Tak dajme si takú skúšku realitou teraz, lebo kým Národná rada rieši oblečenie a kým pani Plevíková ťa posiela na psychologické vyšetrenie, to by sme si tiež mohli odpustiť do budúcna, ráno v potravinách predo mnou dáma v pokladni počítala drobné, aby jej vyšlo na nákup. Nevychádzalo jej, tak som jej doložil, aby si mohla kúpiť všetko. Samoživiteľka, tri deti, manžel jej pred rokom zomrel na rakovinu, energopomoc dostala osem eur. To aby nový život začala, alebo investovala v nejakom investičnom fonde. A takýchto príbehov sú tisíce po celom Slovensku. A parlament na minulej schôdzi rieši ministra, ktorý nevie používať počítač, a teraz koalícia potrebuje riešiť roláky, nálepky na notebookoch.
Jozef, posúď, tam vedľa koaliční na druhej strane podľa mňa môžu byť radi, že ich nikto nepozná, ich tváre, pretože jednak všetci vyzerajú ako jeden, ale chodia sem poslušne hlasovať, stláčať gombíky za každú jednu zbesilosť, lebo keby ich poznali, ich tváre, tak by po nociach po tme chodili domov po kanáloch, obliati kýbľami smoly za to, čo robia tejto krajine. Ľudia nemajú čo do úst a vy riešite nálepky na notebookoch. Sa necítite naozaj? (Potlesk.)

Pán poslanec Pročko.