46. schôdza

Ďakujem veľmi pekne teda.
Pán minister, vy vládnete, tak prečo vám tak vadí to trápne podľa vás Progresívne Slovensko? Radšej keby ste v tej odpovedi sa mali čím pochváliť, že tu máme nárast, celkový nárast príchodu firiem a že je tu záujem firiem tuná zamestnávať ľudí a pracovať. Keby ste sa mali aspoň týmto čím pochváliť, hej? Tak ja by som bola za to radšej, no teda, ale dobre. Dobre.
Ďakujem.

Pani poslankyňa, mne nevadí Progresívne Slovensko ako také, mne vadí politika Progresívneho Slovenska, ktorá normálne, ktorú, že vy klamete, zavádzate a ja budem na toto reagovať proste. A tešme sa, že máme historicky najnižšiu nezamestnanosť, nemusíte hneď strašiť. Čo sa týka prílevu ďalších investícií, tak si naštudujte kompetenčný zákon, pani poslankyňa, a ja som bol pri ľuďoch, keď ich prepúšťali z Bukózy Vranov nad Topľou, Eterna Bánovce nad Bebravou, šičky, bol som v martinskej nemocnici a všade sme sa snažili pomôcť napriek tomu, že vláda za to nemohla. Toto je náš prístup.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, ďakujem za slovo. Vystupujem dnes v mene celého poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia, ale zásadne aj v mene svojom, k zákonu v druhom čítaní, ktorý je pre fungovanie demokracie kľúčový. (Šum v sále.) Prosím o kľud. Ktorý je kľúčový preto, lebo rokovací poriadok je krvným obehom parlamentu. Určuje, či tento orgán parlament, Národná rada Slovenskej republiky bude živým bijúcim srdcom parlamentnej demokracie, čo je štátne zriadenie Slovenskej republiky, alebo len mechanickým strojom. na potvrdzovanie vôle vlády. Tu v tomto momente musím, žiaľ, kriticky konštatovať, že vládna koalícia sa správa, akoby ste vlastnili tento štát, túto firmu. Akoby to bola vaša firma. Používate štát a používate svoju politickú moc na presadzovanie svojich partikulárnych cieľov. Takto to vidím, takto to vidí Kresťanskodemokratické hnutie. Žiaľ, nie na to, na čo je parlamentná demokracia a zákonodarný zbor určený, to znamená, na legislatívnu činnosť v prospech všetkých občanov Slovenskej republiky na kontrolu vlády Slovenskej republiky, čo úplne nehorázne porušujete, lebo sú tu už viac ako rok návrhy na odvolanie niektorých ministrov alebo vyslovene nedôvery vlády Slovenskej republiky z titulu dlhovej brzdy. Čiže nezodpovedá sa vláda Slovenskej republiky tomuto parlamentu.
Čo je ešte závažnejšie, chcem vás upozorniť, alebo poukázať na to, že rokovací poriadok je zákon. Nie je to nejaký pracovný poriadok a my poslanci, potažmo poslanci opozície, nie sme vaši zamestnanci. Rokovací poriadok nie je pracovný poriadok a my nie sme vaši zamestnanci. Poslanci Národnej rady sa zodpovedajú výlučne občanom Slovenskej republiky, ktorí nás zvolili a dali nám, od ktorých sme odvodili svoj mandát, dali nám svoju dôveru.
V kontraste s tým, čo so povedal doposiaľ, chcem koalíciu pochváliť za to, ako ste začali pred zhruba rokom s témou rokovacieho poriadku. Zavolali ste si nás k rokovaciemu stolu a hovorili ste s nami o potrebných zmenách. Očakávali sme, že s dohodou, všeobecnou dohodou, konsenzuálnou dohodou v Národnej rade aj s odborníkmi, prinesieme rokovací poriadok, ktorý nám zabezpečí väčšiu efektivitu. Povedzme digitalizáciu, zjednodušenie a zefektívnenie procesov. Ale to sa nestalo. Túto dohodu ste ...
===== ...dohodou, konsenzuálnou dohodou v Národnej rade aj s odborníkmi prinesieme rokovací poriadok, ktorý nám zabezpečí väčšiu efektivitu. Povedzme, digitalizáciu, zjednodušenie a zefektívnenie procesov, ale to sa nestalo. Túto dohodu ste pošliapali. Počuli sme potom od vašich predstaviteľov na tlačovej besede, na tlačovej konferencii nové skutočnosti. Vy ste z toho upratovania a zefektívnenia rokovacieho poriadku urobili trestnú výpravu proti opozícii. Znovu používate svoju moc, svoju väčšinu na to, aby ste upratali opozíciu, ale to siahate, kolegovia, na piliere parlamentnej demokracie a nášho štátneho zriadenia. Keby ste chceli túto vec urobiť správne, mali sme stáť s vami na tlačovke, nie KDH, ale všetky alebo takmer všetky opozičné strany, ak by ste sa nedokázali dohodnúť, pretože rokovací poriadok opakujem, je vyjadrením spôsobu, ako bude fungovať zákonodarný zbor, ako bude fungovať srdce a jadro parlamentnej demokracie. To nie je o 79-ich alebo 8-ich hlasoch vašej demokraticky získanej väčšiny. To je o fungovaní tohto štátu a na dlhší čas, nielen na zvyšné dva roky možno vášho volebného obdobia, nášho volebného obdobia. Mali sme tam stáť všetci a mali sme sa dohodnúť. Mali sme posunúť parlamentnú demokraciu k väčšej výkonnosti. Stál sa pravý opak. Ukážem to na konkrétnych veciach. Môžem hovoriť o matematike umlčania. Budem sa venovať teda trošku, lebo už veľa tu odznelo obmedzeniu času v rozprave. Vládny SMER so 41 poslancami dostane priestor 10 hodín a 15 minút. Vládny HLAS 6 hodín 15 minút. Najsilnejší opozičný klub PS dostane 8 hodín a 15 minút. My, poslanci z Kresťanskodemokratického hnutia, dostaneme presne 3 hodiny. Kolegovia z SNS budú mať 2 hodiny. To znamená na jedného poslanca 15 minút vrátane faktických poznámok. Načo slúžia faktické poznámky? Na to, aby sme naplnili význam slova parlare, parlament, aby sme spolu komunikovali, aby to v parlamente nevyzeralo ako hádzanie hrachu na stenu, aby tu neprebiehali monológy, na ktoré sa sťažujete aj vy. Monológy, ktoré zaberajú čas a podľa vás neprinášajú úžitok. No ale veď to nemajú byť monológy, majú to byť dialógy, tak sa zapojte a najviac sa dá naozaj vystihnúť spolu intenzívne komunikovať aj cez faktické poznámky, ale bude nás to stáť čas. Ak sa naozaj budem chcieť zapájať a reagovať na kolegov, ak budem brať vaše slová vážne, budem o nich rozmýšľať, budem chcieť prispieť a zareagujem, tak ma potrestáte tým, že mi beriete z času na rozpravu. Potom sa môže stať, že k zákonu, k zásadným zákonom, ktoré by sme tu mali teraz prerokovať, namiesto tejto trestnej výpravy, zákonom, ktoré majú zlepšiť hospodársku kondíciu, ekonomiku, výkonnosť Slovenska, podnikateľské prostredie, potreby ľudí, ktorí budú mať v tomto roku o 850 eur menej v peňaženkách, energetickú krízu, bezpečnostné otázky, vzdelávanie, školstvo, ktoré ste zahrnuli lavínou nezmyselných zmien. Toto všetko, ak budeme chcieť riešiť a komunikovať, môže sa stať, že mi, pretože som bol aktívny, že som diskutoval, že som sa zapájal, že som bral vaše slová vážne, tak mi vyjde možno 3 minúty do rozpravy na vážne veci. Tak načo tu sme? Prepáčte, trochu to pritiahnem teraz za vlasy, tak začnite vládnuť dekrétmi, rozpustite parlament. Vládna koalícia bude mať kumulatívne k dispozícii 19 hodín na obhajobu svojich návrhov a spravidla je, že ich nevyužívate ani zo zlomku. Opozícia dostane zlomoček z tohto času. To nie je vyrovnaná súťaž o najlepšie dostupné riešenia. Viete, máte len o niekoľko hlasov viac, ale násobok času. Nie je to spravodlivé, správne ani demokratické. Teraz sa budem trochu venovať likvidačným sankciám a biču na neposlušných. Máte to odstupňované: výzva na poriadok, vyvedenie zo sály so stratou jedného platu paušálnych náhrad, opakované vyvedenie so stratou dvoch platov, zákazom vstupu s výnimkou hlasovania. Rozumiem, prečo sa o tom rozprávame, ale upozorňujem na jednu vec, plat poslanca nie je odmenou za to, že tam tichučko sedí a neprekáža vám v plnení vašich, vašich cieľov. Plat poslanca je za to, že sa snaží s celou svojou odbornosťou, svojím fondom času od rána do večera pracovať na spoločnom diele a nie, aby čušal, aby nezdržiaval a zároveň plat poslanca znamená, že ten poslanec je nezávislý. Nie pod stratou, hrozbou stratu dvoch platov, napríklad bude čušať a súhlasiť alebo mlčky prikyvovať. Viete, niektorí z vás, nechcem byť osobný, sú možno milionári a poslanecké platy sú pre vás vreckové alebo zanedbateľné, ale sú tu poslanci, ktorí sa celý život živili ako zamestnanci. Nechcem povedať, že poctivo, ale poviem to. (Potlesk v sále.) Naozaj takémuto poslancovi, keď siahnete na jeden-dva platy, tak ho to môže existenčne ohroziť. Vy si to možno predstaviť neviete, ale je to tak. Samozrejme, rovnako pochybné je vykázanie, nebezpečenstvo vykázania z pléna. Ja nechcem, aby tu bezpečnostná služba fungovala ako vyhadzovači. Áno, dochádza tu k ostrým prestrelkám, k rôznym vystúpeniam, ktoré sú ostré, ktoré narážajú, idú za čiaru, za ktorú by som ja nikdy nešiel. Ani jeden poslanec Kresťansko-demokratického hnutia tak nevystupuje, ale nie sme snobi. Za to, že to nie je náš štýl, že sme konzervatívni politici, to neznamená, že nebudem hájiť právo vás, aj vás na to, aby ste vystupovali slobodne. Má to svoje hranice. Títo ľudia, táto bezpečnostná služba má zabezpečiť našu bezpečnosť a nie poslušnosť alebo neviem, upratať nás do nejakých chlievikov. Paradoxne mi príde aj zákaz vizuálnych pomôcok, často ste sa alebo teda niektorí predkladatelia odvolávali na zvyklosti v európskych parlamentoch. Ja som si preštudoval celý materiál z Parlamentného inštitútu. V drvivej väčšine európskych parlamentov sú vizuálne pomôcky povolené. Dokonca je tam povolené aj snímanie záznamov fotografií na mobily a to nielen cez prestávky, ale aj počas rokovania. Nejdeme tak ďaleko, ale bojíte sa grafov? Bojíte sa tabuliek, faktov, dát? V niektorých parlamentoch je dokonca povolené používanie powerpoint-ových prezentácií, čo mi príde už naozaj, že veľmi veľkorysé. Ponúknuť cez tieto obrazovky, aby bol ten výklad poslanca, ten jeho príspevok veľmi výpovedný túto pomôcku. Dobre, nemusíme ísť tak ďaleko, zaťažovať technickými požiadavkami správu Národnej rady, ale nemať nemať možnosť použiť grafiku, tabuľky, graf, keď chcem hovoriť o ekonomike, chcem ukázať čísla, dáta, fakty, keď chcem hovoriť o demografii, chcem ukázať krivku, ako je to s naším obyvateľstvom, so štruktúrou obyvateľstva vekovo sociálnou a inou. Nemôžeme to urobiť, neviem prečo. Môžu to robiť deti v škole, nemôžu to robiť poslanci v Národnej rade. Graf nekričí, tabuľka nenadáva, neuráža, slúži. Etický kódex a dress code. Dovoľte mi teda ešte raz pohľad konzervatívca, poslanca za KDH. Iste, že sme za slušnosť, nie sme expresívni, nie sme osobní. Vieme, že veľké korporátne firmy majú svoje kódexy etické prísne. Napríklad Slovenská advokátska komora má také uznesenie, ktoré hovorí, ako sa jej členovia majú správať v médiách, aj v médiách, aby neznevážili stav. To je v poriadku. Reprezentácia si určite vyžaduje formu, ale pripomínam vám, čo je našou úlohou? Legislatívna činnosť, kontrola vlády, tvorba politík. To sa robí vystúpením. To sa robí nielen tu, v snemovni, v rokovacej sále, to sa robí aj vo verejnom priestore a teraz, nie, teraz budeme sa rozprávať o tom, ako majú byť tí poslanci oblečení? Naozaj na to potrebujete etický kódex? Keď prídem na pohreb alebo na svadbu, myslíte si, že tam pôjdem v šľapkách a v teplákoch? Akože ideme naozaj na úroveň základnej školy a to teraz sa ospravedlňujem všetkým základným školám na Slovensku. Je ešte raz, my poslanci, potažmo opozície, nie sme zamestnanci vládnej koalície. Nie sme vaši zamestnanci. Rokovací poriadok nie je pracovný poriadok. Je to zákon. Ja zodpovedám, vy všetci zodpovedáte občanom Slovenskej republiky. Tí nech si vyhodnotia, ako chodím oblečený, ako vystupujem, ako rozprávam. Im sa zodpovedám. Nie vedeniu, súčasnému, aktuálnemu vedeniu Národnej rady, ani súčasnej aktuálnej väčšine a samozrejme, ani sa mi to nechce hovoriť, že oblek nerobí z človeka charakterného a slušného človeka. Mikina neurobí z človeka hulváta. Je to o niečom inom. Ľudia majú svoj svoj výraz, svoj spôsob ako osloviť voličov. Nemusí sa mi to páčiť a veľakrát sa mi to nepáči, ale obhajujem právo poslanca Národnej rady, ktorý dostal mandát v demokratických voľbách, aby ho plnil po určité hranice a tými hranicami určite nie je mikina. Keď chcete presadiť etický kódex, ja si neviem predstaviť žiadnu inú firmu, organizáciu, spoločnosť, kde by, kde by to nebol konsenzus, kde by to neboli spoločne prijaté hodnoty. Ako môžete presadzovať etický kódex neeticky? Silou 79 hlasov. To je popretie zmyslu. Zóny a stráže, diskrétne zóny. To je absurdné. Ja naozaj si musím vypýtať povolenie a súhlas od pána ministra predsedajúceho, niekoho za týmto stolom, keď chcem, napríklad podľa rokovacieho poriadku, priniesť bezprostredne po tom, čo som predniesol procedurálny návrh ho do ruky a čo keď mi povie nie? Čo keď ma bude považovať za personu non grata, ako sa to deje v niektorých prípadoch? Tu narážajú na seba niektoré ustanovenia.
Naozaj si nemôžeme dovoliť k sebe pristúpiť a kde sa kde máme spolu komunikovať a kontaktovať sa? Takou ešte čerešničkou na torte kvôli času je napríklad právo na faktickú poznámku, ktoré dostávajú po novom ministri a predsedajúci schôdze. Pýtam sa, načo? Člen vlády má podľa § 28 rokovacieho poriadku už teraz prednostné právo vystúpiť. Môže hovoriť kedykoľvek, má neobmedzený čas, respektíve po novom 20 minút aj opakovane. Prečo potrebuje ešte aj inštitút faktickej poznámky? Pričom keď ja, vy budeme hovoriť faktické poznámky, lebo chceme diskutovať. Chceme brať vážne, čo povie hocikto z nás, bez ohľadu na to, či je z koalície alebo opozície a nechcem ho ignorovať, nechcem, aby tu boli monológy a hrach na stene, tak sa mi to odrátava z času. To nie je fér, nie je to demokratické, nie je to spravodlivé. Nie je to, je to oslabením pilieru parlamentnej demokracie. Naozaj je to niečo ako keď má srdce infarkt. Už som hovoril, že upchaté cievy, že parlament je srdcom parlamentnej demokracie. Prehlbujete tým len nerovnováhu vo svoj prospech. No, samozrejme, KDH ako vždy nie je len o kritike. Sme tu preto, aby sme prinášali riešenia a na konci tohto príspevku prednesiem aj pozmeňujúci návrh. Potom budem žiadať o zastavenie času. Chceme, vysvetlím ho teraz, chceme, aby pozmeňujúci návrh ku predloženým návrhom zákona mohol podať poslanecký klub, aby to nemuselo byť viazané na podpis 15 poslancov. Logika je jasná, čo len jeden jediný poslanec na výbore alebo v pléne aj sám sólo môže predniesť celý návrh zákona hocijakého rozsahu, ale pozmeňovák k tomuto návrhu zákona, tak je viazaný na medziklubovú dohodu. Trošku to obmedzuje tú autenticitu politík a postojov a nezávislosť poslaneckých klubov, ktoré sú organizačnou základnou jednotkou práce parlamentu. Chceme dať toto jedno vylepšenie a ďalšie možno prinesieme aj v ústnej...
===== ale pozmeňovák k tomuto návrhu zákona, tak je viazaný na medziklubovú dohodu. Trošku to obmedzuje tú autenticitu politík a postojov a nezávislosť poslaneckých klubov, ktoré sú organizačnou základnou jednotkou práce parlamentu. Chceme dať toto jedno vylepšenie a ďalšie možno prinesieme aj v ústnej rozprave. O chvíľku prednesiem ten pozmeňovák. Na záver chcem povedať, apelovať na vás, kolegovia neničte demokraciu, nesiahajte na jej piliere, nenechajte sa uniesť tým, čo ste povedali v tej emócii, ako ste reagovali na ten búrlivý december. Hovoríte o tom, že aký tu bol neporiadok, čo sa tu dialo v parlamente, ale prosím vás uvedomte si, to sa stalo len štyrikrát. Pri novele Trestného zákona, pri rušení Úradu na ochranu oznamovateľov, pri veciach, kedy ste podľa nás útočili na slobodu a demokraciu v tejto krajine. Pri väčšine zákonov sa nič také nedeje. Tak vyzývam vás, stiahnite tie sporné represívne časti z pozmeňujúceho návrhu. Veď je absurdné, aby sme napríklad boli sankcionovaní za to, ako sa vyjadríme a vy to subjektívne posúdite niekde vo verejnom priestore mimo rokovaciu sálu. Veď rokovací poriadok sa týka tejto sály. Fungovania parlamentu a jeho orgánov. To, čo poviem niekde v médiách, alebo niekde na stretnutí s občanmi, tak bude posudzovať imunitný a mandátový výbor? To nie sú sudcovia, to nie je disciplinárny orgán, ktorý má odbornosť. Prosím vás teraz o zastavenie času, lebo idem predniesť...

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím, aby ste zastavili čas pánovi poslancovi. Nech sa páči pán poslanec.

Horecký, Ján, poslanec MR SR
Doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého, Milana Majerského, Mariána Čaučíka a Igora Janckulíka k návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
V čl. I bod 66. znie nasledovne:
„V § 82 ods. 2 sa na konci prvej vety pripájajú tieto slová: „vrátane poslanca, ktorý podáva pozmeňujúci a doplňujúci návrh (§ 29) alebo súhlas najmenej ôsmich poslancov jedného poslaneckého klubu” a vypúšťa sa tretia veta.".
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem vám pán Horecký za váš príspevok. Ja by som sa opäť chcela vrátiť k tomu dress codu, čo sa týka Etického kódexu. Ono vlastne taký detail je veľmi výpovedný o tom, čo tu už dva roky sledujeme a to je to, že tu niekto nevie napísať bez toho, aby to skončilo diletantsky ani jednu jednoduchú stať o etikete, ak tam už chceli dať niečo teda s odievaním. Samotný fakt, že je tam napísané slušné nohavice, alebo sukňa s vrchom, to je niečo tak neprofesionálne, že ja normálne nerozumiem, ako už fakt stať o handrách sa nedá napísať kvalitne. A nevraviac o tom, že vrchol je to, na čo upozornila tuto moja kolegyňa Zuzana Števulová, že napísať, aby ženy nosili vhodné formálne oblečenie pre ženy je vrchol drzosti napísať to v roku 2026 v Európe. A nenapísať tam dokonca, že muži nemusia nosiť vhodné oblečenie pre mužov. Ja normálne nechápem, ako jednu jednoduchú vec neviete napísať ani len formálne dobre. To je proste iba ukážka toho, čo všetko sem dva a pol roka nosíte. Ukážka toho, že netuší tu nikto z koalície nič o etikete, ale ani o úcte k tejto inštitúcii, že treba návrhy zákonov, vrátane Etického kódexu napísať proste profesionálne dobre. A ako aj hovorili moje kolegyne, kolegovia, najväčší problém nie je to, čo v tom Etickom kódexe je, ale to čo v ňom nie je. Ďakujem.

Pán kolega, spomínal si diskrétne zóny, no tak také tu boli za COVID-u. Máme to chápať, že ministri môžu byť nositeľmi nákazy, že máme byť od nich vzdialení? Keď už nám minister nedovolí, aby sme sa priblížili do diskrétnej zóny, čo to znamená, že potom nás nútite, aby sme na nich vykrikovali z lavice, lebo ináč keby...pán kolega prejdite, ale potichu. Keď mi nedovolí pristúpiť, no tak potom, keď mu niečo chcem povedať, tak musím kričať. No ale to nás zase budete trestať, že sa zle správame. Zabúdate pri diskrétnych zónach, že nie my sme podriadení vláde, ale vláda je podriadená parlamentu, čiže na základe akého postavenia spoločenského alebo politického vytvárate diskrétne zóny? Zato, že tam chodí nejaký poslanec a prípadne sa približuje ku nemu, alebo čo chcete vlastne vniesť do celého parlamentu? Etický kódex aj celý návrh rokovacieho poriadku je strašne trápny dokument. Jediná vec, čo mi tam ešte teda chýba, našťastie tam neni, že nás nenútite nosiť rovnošatu, ako je to v severokórejskom parlamente, alebo čínskom (nezrozum. slovo), čiže stále si myslím predsa, že sme stredná Európa a držíte tú líniu. Za to vám ďakujeme.

Hovoríme o rokovacom poriadku a v súvislosti s tým, ako teraz vládna koalícia upravuje, upravujete spôsoby, akým sa tu môžeme vlastne vyjadrovať, vystupovať, čo všetko môžme a nemôžme, tak ja si pripomínam dva výroky. Jeden mi pripomínal František Mikloško a ja som tu pri ňom nesedel, keď Mečiar, pán premiér Mečiar povedal: Vyhrali sme voľby, zvykajte si, ale ja som svedkom druhého výroku zo strany vládnucej strany SMER a to bol pán predseda parlamentu Paška, ktorý tu povedal a ja som tu sedel vtedy: Vyhraj voľby a môžeš všetko, alebo povedal a rob, čo chceš. Toto si úplne nepamätám, aby som si to nemýlil s Augustínovým miluj a rob, čo chceš, ale bolo to vyjadrenie toho, že môžeš čokoľvek, lebo si vyhral voľby. No a keď sa pozrieme na to, že a spočiatku sme mohli aj spolupracovať a byť pri rokovaní o tom, ako to bude vyzerať, ale neskôr som sa dopočul od kolegov, že už KDH nebolo prizvané k tomuto rokovaniu a v praxi vidíme, čo tu všetko je spravené. Takže obmedzenie toho rokovacieho času, kedy vlastne vládnuce strany budú mať omnoho viacej času vyjadrovať sa, ale opozičné menej. Potom zastrašenie poslanca tým, že ak sa bude vyjadrovať nevhodne, tak mu bude zobratý plat, ale nielen v rámci sály, ale aj niekde na verejnosti. A toto všetko naozaj deštruuje ten demokratický poriadok a aj demokratickú slobodu. A je naozaj zlé sa potom pozerať na to, že stále tu tvoríme demokraciu karpatského typu, Karpatskej kotliny, ktorá vlastne nie je tou reálnou, skutočnou, starou európskou demokraciou, britskou alebo holandskou. Ja si myslím, že Slovensko potrebuje dorásť do tej skutočnej demokracie a nepôjde to takýmto spôsobom. Ale žiaľ, že niektorí poslanci vniesli do tejto sály hrubosť a nekultúrnosť, ale ak to nebudú mať v sebe, tak nedokážeme uplatňovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Hovorili ste o diskrétnej zóne a ja som dvakrát vyskúšal v tomto čase diskrétnu zónu, prisadol som si k pánovi Rašimu, keď z druhej strany sa tam zabával s poslancom HLAS-u a Raši sa otočil. Čo tu chcete? Hovorím, sedím, tak ako sedí vedľa vás pán poslanec. Ale ja vás tu nechcem. Vyskúšal som to včera, keď som si sadol k Dankovi. To isté. Čo tu chcete? Hovorím sadol som si. Riešime niečo s pánom Lučanským. Lučanský na mobile hral hry. Danko na mobile hral hry. Hovorím... nevykrikujte, lebo vás vyhodí... a ja hovorím a prečo by som tu nemohol byť ja? A to je tá nespravodlivosť, ktorú oni púšťajú, že keď tam si môže sadnúť Lučanský, prečo by si tam nemohol sadnúť Pročko? Aký je v tom rozdiel medzi Lučanským a Pročkom? Takí istí poslanci sme. Prečo by si tam nemohol sadnúť aj pán Mikloško, že pán Mikloško a sadnete si, keď sa tam oni bavia a vy sa chcete s nimi baviť tiež, veď možno o čom sa rozprávajú, možno o nejakej láske kresťanskej, alebo ja neviem o čom sa oni bavia. Toto oni robia. Na jednej strane nás obmedzujú a na druhej strane si dovoľujú. Keď si Fico tu sadal, pamätáte sa za nášho volebného obdobia, hocikde si sadol, kde chcel, ten si sadol hocikde, nikto mu nič nerozprával. No a to, čo ste povedali pán kolega o tom, že budú nás kontrolovať a budú rozprávať o tom, alebo budú nás trestať za to, čo sme kde povedali, toto sme zažívali. Ja si pamätám, keď mňa zavolali na škole na FTVŠ, lebo som niečo povedal na beánii a mňa tam zavolali. V tom čase tam študoval aj Gašpar. Mňa tam zavolali a dodžubali ma, čo som povedal.

Vážený pán poslanec, každý kto sa pozeral a sledoval vaše vystúpenie musí vnútorne konštatovať, že ste príkladom a prototypom normálneho klasického poslanca Národnej rady. S hrdosťou to môžem povedať, pretože ste príkladom pre všetkých, slušne oblečený, intelektuálne vystupovanie. Práve preto, že nie všetci sú takí ako vy vznikol tento návrh zmeny rokovacieho poriadku. Pokiaľ sa týka toho dress code, tak ako ste spomínali a možno ste tak načrtli, že na pohreb sa nepatrí a nechodia v sandáloch, žiaľ zo svojej skúsenosti musím povedať a konštatovať, že sa tak stáva. Stáva sa tak aj na rôznych spoločenských udalostiach, divadlách, operách, keď prídu diváci v rifliach, v tričkách s krátkym rukávom. Stáva sa, že učiteľ, ktorý ide vyučovať a dávam príklad svojho správania deťom do škôl, je jedno či je stredná alebo základná škola, príde v rifliach. Dokonca som v televízii videl pedagóga, ktorý prišiel v krátkych nohaviciach. Tak to je ten príklad, prečo by sme mali my ako poslanci Národnej rady, dodržiavať tieto pravidlá slušnosti, slušného správania a vyvarovať sa tomu, čo sa stalo minulý rok. Ďakujem.

Ďakujem. Zareagujem sumárne. Pani kolegyňa, povedali ste, že ten návrh zákona nie je ani formálne dobre napísaný v niektorých konkrétnych veciach ste poukázali na takú až amatérskosť textácie. Nuž ja som mal pri rokovaní len jednu poznámku faktickú a teda kebyže už rokujeme podľa nových pravidiel, tak mám trinásť minút na celé toto vystúpenie. Mal som dvadsať a nemohol som sa dotknúť ani len vrchu ľadovca toho, čo všetko obsahuje ten vládny návrh zákona, teda poslanecký návrh zákona, plus pozmeňovák, ktorý je ešte objemnejší ako pôvodný návrh. Na toto chcem poukázať. Nebudeme môcť normálne rokovať o veciach a dotýkať sa konkrétnych vecí. Premieňame tak, prepáčte poviem to, parlamentnú demokraciu na potrubnú demokraciu. Len prehnať ten materiál väčšiny cez túto rúru, aby nadobudol formálne účinnosť a platnosť. Pán kolega Mikloško, poukázali ste, teda všimli ste si tie problémy s diskrétnou zónou. No, zjednoduším to, kolegovia z koalície, nechcete sa s nami rozprávať? Budete zvažovať s kým áno, s kým nie? Ale my tu nie sme kamaráti v nejakom klube. My sme tu zvolení poslanci občanmi Slovenskej republiky v demokratických voľbách. Naším poslaním je spolu komunikovať, či sa nám to páči, či nie. Či nám je niekto sympatický alebo nie. Ak tak nekonáme, spreneverujeme sa svojmu mandátu. Toto nie je vaša ani moja súkromná vec. Toto je posvätná vec parlamentnej demokracie. Pán kolega... To je všetko čo stihnem.

Ďakujem pekne pán predsedajúci. Vážené poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Čellára a Richarda Eliáša k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Gašpara, Róberta Puciho a Adama Lučanského na prijatie Etického kódexu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 1169)
Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh odôvodňujem tým, že precizuje a upracuje znenie návrhu Etického kódexu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Teraz ho prečítam.
l . V texte návrhu Etického kódexu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky v čl. II odseku 3 druhá veta znie: „Poslanec sa vo svojich prejavoch zdrží osobných urážok, vulgárnych výrazov a vyjadrení ponižujúcich ľudskú dôstojnosť inej osoby.”.
2. V texte návrhu Etického kódexu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky sa v čl. IV vypúšťa odsek 2.
Súčasne sa zrušuje označenie odseku I.
Ďakujem, skončil som.