46. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za otázku.
Vážený pán poslanec, energopoukážka sa doručuje na adresu trvalého pobytu člena danej domácnosti, na výplatu, ktorému táto energopoukážka je určená. V prípade, ak v danom rodinnom byte alebo v rodinnom dome, kde je centrálne kúrenie, žije viac ako jedna osoba s trvalým pobytom, uprednostnili sme ako adresáta poukážky osobu, ktorá má menej ako 60 rokov v snahe odbremeniť starších občanov. Ak domácnosť tvoria osoby iba nad 60 rokov, tak túto poukážku doručujeme mladšiemu z nich. To znamená, že ak v byte býva manželský pár dôchodcov, má nad 60 rokov, tak doručujeme mladšiemu z nich. Poviem, že sme štatisticky robili si prieskum a väčšinou to dostali manželky, keďže sú mladšie ako manželia. Chceli sme sa vyhnúť tomu, že budeme starších občanov, najstarších občanov z rodiny posielať na poštu si vyzdvihnúť finančný objem. Ak nie je možné zabezpečiť doručenie energopoukážky členom energetickej domácnosti s trvalým pobytom na danom byte, adresná energopomoc sa energetickej domácnosti poskytne prostredníctvom vlastníka nehnuteľnosti, v ktorej majú členovia energetickej domácnosti trvalý pobyt, a to doručením energopoukážky na výplatu tomuto vlastníkovi na jeho adresu trvalého pobytu. Žiaľ, ako som spomínala, sa stáva, že aj osoby, ktoré majú trvalý pobyt na danom byte, majú v registri obyvateľov alebo na odbernom mieste vymenené súpisné číslo s evidenčným číslom a veľakrát im chýba súpisné číslo a evidenčné číslo bytu, a preto nevieme danú osobu priradiť ku konkrétnemu bytu, ak jej meno je rozdielne od majiteľa bytu, a preto túto poukážku v tom prípade zasielame majiteľovi bytu. Ale myslíme si, že keď majiteľ bytu dovolil dať tejto osobe trvalý pobyt, tak s ňou má asi nejaký vzťah. Teraz nemyslím vzťah rodinný, ale možno nejaký nájomný, len o ňom nikto nevie. Takže dúfame, že si to majiteľ bytu s tým človekom, ktorému dal možnosť zahlásiť sa na trvalý pobyt uňho, ale nemá vyplnené presné číslo bytu a podľa registra fyzických osôb nevieme ani zistiť, že je to jeho rodinný príslušník, tak proste ho nevieme k tomu bytu priradiť, a preto tú energopoukážku sme poslali majiteľovi daného bytu.

Ďakujem pekne za odpoveď, pani ministerka. Takýchto podnetov mi chodí viacero. Ja aj kvôli tomuto budem chcieť zvolať mimoriadny výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ale môžem vás uistiť, že nebudeme tam politikárčiť, ale budeme sa snažiť objasniť, aby ste objasnili tieto veci a aby bola aj väčšia informovanosť u týchto ľudí, lebo tí ľudia majú iks otázok a bolo by dobré, keby sme sa viac tomu mohli povenovať. Ja tam mám aj ďalšie potom otázky na vás, ale ja aspoň prečítam jeden list, ktorý mi napísala pani a na tie ďalšie otázky mi potom už nebudete musieť odpovedať.
Takže prečítam tak, ako mi ho poslala tá pani: „Prajem pekný deň, pán poslanec, ja ich mám v poslednom čase veľmi, veľmi smutné hlavne kvôli tomu, že mi nebola ako 67-ročnej dôchodkyni žijúcej sama o minimálnom dôchodku uznaná žiadna energopomoc, a to iba preto, že syn, ktorý býva v podnájme, má u mňa trvalý pobyt, popritom mi nedáva ani cent na nič. Nechápem, ako to ministerka Saková mohla takto nastaviť energonepomoc. Jednak to zadala so spiatočnou platnosťou a nakoniec, čo ho mám odhlásiť a má sa prihlásiť na mesto ako bezdomovec? Vie ona vôbec, čo z toho potom pre syna vyplývajú, aké problémy? Problémy dostať hypotéku, problémy v práci, výmena dokladov a veľa, veľa iných komplikácií. Už teraz mi zostáva po zaplatení všetkých nutných poplatkov 70 eur na mesiac. Neviem fakt, neviem, ako budem žiť ďalej, keď už mi prišli zvýšené zálohové platby na elektrinu o 100 eur vyššie na rok, ešte čakám plyn a nájomné. Dosť na to, že už mi zvýšili o cca 95 eur fond údržby a opráv kvôli zatepleniu paneláku, tiež výmeny výťahov a výmeny rozvodov. Priznám sa, nechce sa mi už vôbec žiť. Nepoznám ísť niekam na kávu, na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec, museli sme nastaviť pravidlá, podľa ktorých vieme jasne definovať, či je to, čo je energetická domácnosť, a ktorá spĺňa bonitu energetickej domácnosti a ktorá spĺňa všetky podmienky na dostanie energopomoci. A energetická domácnosť podľa zákona je rodina, ktorá žije spolu a má tam trvalý pobyt. Sú to veci, ktoré, keď raz syn má trvalý pobyt u svojej matky, tak jeho príjem sa zarátava do príjmu danej domácnosti. Ja by som veľmi rada pomohla, ale tak asi sa syn musí prehlásiť skutočne na to trvalé bydlisko, kde momentálne žije. A keď žije v podnájme, tak asi sa pýtať majiteľa bytu, či sa tam môže prihlásiť na trvalý pobyt. To by som odporúčala úplne najskôr. (Reakcia z pléna.) Jasné. Páči sa. Páči sa. Jasné. Dobre.

Pani poslankyňa, ďakujem za otázku. Samozrejme, túto informáciu mám. A viete, prečo tie informácie mám, pani poslankyňa? Pretože na rozdiel od pravicových politikov my, ľavicoví politici, sociálni demokrati, ak sa niečo v nejakom podniku aj stane a vláda to nespôsobí, tak sa proste o týchto ľudí zaujímame. Nechodím ako minister do každej takejto fabriky a do každej takejto spoločnosti, ale pri každej takejto fabrike a spoločnosti intenzívne komunikuje príslušný úrad práce, ktorý má za úlohu zistiť dve veci. Po prvé, že či zamestnanci, ktorí boli prepustení, mali vyplatené všetky mzdy, či tam nie sú nejaké ušlé mzdy. A, po druhé, samozrejme aktívne hľadať prácu pre tých konkrétnych pracovníkov v regióne. To je základná úloha štátu. Napriek tomu, že prepúšťanie nespôsobí tento štát, nespôsobí táto vláda, ale globálne faktory, ekonomické faktory, pokles objednávok a tak ďalej, ako to bolo aj v prípade fabrík, ktoré boli viackrát spomínané a podobne. Vždy sme sa pýtali, že či nejakým spôsobom prepúšťanie týchto ľudí súvisí s krokmi vlády a vždy všade tam, kde sme sa spýtali, bolo povedané, že nie, pokles objednávok, preloženie výroby z Európy do ázijských krajín, lebo je to lacnejšie a tak ďalej.
No je pekné vaše gesto, pani poslankyňa, keď urobíte toto (rečník spojil dlane rúk do polohy modlitby), že chvalabohu, ale opäť sa nemôžem, nemôžem neprizastaviť pri tom, čo Progresívne Slovensko aj pri tejto téme vystrája. Napriek tomu, že som vám to povedal, napriek tomu, že máme oficiálnu komunikáciu s týmito fabrikami, vy dokážete neuveriteľne klamať proste na tých sociálnych sieťach tých vašich voličov a tvrdiť, že táto fabrika zatvára kvôli vláde, táto druhá fabrika zatvára kvôli vláde alebo prepúšťa. Vrcholom všetkého bolo to, keď váš líder a váš kapitán, predseda Progresívneho Slovenska pán Šimečka takéto divadlo zohral 1. mája minulého roku pred fabrikou ZKW Krušovce, kde normálne sa na hulváta postavil a tvrdil, že v tejto fabrike bude prepustených 400 ľudí kvôli konsolidačnému balíku vlády. V ten deň fabrika jasne komunikovala, že je to kvôli poklesu objednávok, lebo sa realizuje v automobilovom priemysle, ani za to sa, samozrejme, pán Šimečka neospravedlnil, ale teraz zlatý klinec programu, tá fabrika napokon hromadne neprepúšťala, ale naopak, do konca roka musela prijať nových 200 ľudí kvôli novým objednávkam. Taká je vaša politika. Šimečka na 1. mája pred ZKW Krušovce klame ľudí, že kvôli vláde sa prepúšťa v tejto fabrike za ním, 400 ľudí príde o prácu a napokon ešte tá fabrika naberie ďalších 200 ľudí, pretože chvíľkový pokles objednávok je nahradený ďalším nárastom. To ste vy!
A teraz komplexne. V minulom roku bolo nahlásených, nahlásených, musím zdôrazniť tretíkrát, nahlásených 62 hromadných prepúšťaní, čo je plus-mínus bežný počet hromadných prepúšťaní každý rok. Vždy sa niečo deje, to je ekonomický život. Mimochodom za posledných desať rokov bolo najviac hromadných prepúšťaní, 70 nahlásených v roku ´21, keď štartovala tá slávna Matovičova vláda, ktorá tam veľmi ľuďom pomáhala a tak ďalej, kde ste mali aj vy svojho človeka, jedného poslanca, ktorý sa potom k vám prihlásil. A zase, vecnú debatu mám rád a keď budete vecne komunikovať, aj ja budem vecne odpovedať. Dôležité nie je, koľko je nahlásených hromadných prepúšťaní a koľko ľudí, ale koľko je napokon reálne prepustených. Lebo niekedy fabrika nahlási, situácia sa zlepší a ani zďaleka neprepustí toľko ľudí. Takže v roku 2025 bolo nahlásených, že príde o prácu 6 400 ľudí a napokon prišlo 2-tisíc. Dve tretiny ľudí o tú prácu neprišli. Tak načo v tom Progresívnom Slovensku vykresľujete tie mapky, aká je vlna po celom Slovensku prepúšťania na základe nahlásených hromadných prepúšťaní? Viete načo? Aby ste naplnili základnú filozofiu vašej politiky, ktorú pomenoval váš predseda, škodiť, úlohou opozície je škodiť. (Potlesk.) Toto je vaša úloha. (Doznievanie potlesku.) Načo je dobrý tento dialóg? Čo je to? Vy ste tá alternatíva pre Slovensko, keď toto urobíte? Viete dobre, že som človek, ktorý sa rozpráva aj s opozíciou, ktorý prizýva opozíciu k zákonom, ale nebudem toto tolerovať.
A to isté ste predviedli teraz prednedávnom pred nitrianskou fabrikou. Pani Petrík: Pán Tomáš, kde ste? Prepúšťajú tu kvôli vám ľudí. Nakoniec sa zistilo, že nahlásených 500 a prepustia možno 170 a sme pri tých ľuďoch, pani poslankyňa, už... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne teda.
Pán minister, vy vládnete, tak prečo vám tak vadí to trápne podľa vás Progresívne Slovensko? Radšej keby ste v tej odpovedi sa mali čím pochváliť, že tu máme nárast, celkový nárast príchodu firiem a že je tu záujem firiem tuná zamestnávať ľudí a pracovať. Keby ste sa mali aspoň týmto čím pochváliť, hej? Tak ja by som bola za to radšej, no teda, ale dobre. Dobre.
Ďakujem.

Pani poslankyňa, mne nevadí Progresívne Slovensko ako také, mne vadí politika Progresívneho Slovenska, ktorá normálne, ktorú, že vy klamete, zavádzate a ja budem na toto reagovať proste. A tešme sa, že máme historicky najnižšiu nezamestnanosť, nemusíte hneď strašiť. Čo sa týka prílevu ďalších investícií, tak si naštudujte kompetenčný zákon, pani poslankyňa, a ja som bol pri ľuďoch, keď ich prepúšťali z Bukózy Vranov nad Topľou, Eterna Bánovce nad Bebravou, šičky, bol som v martinskej nemocnici a všade sme sa snažili pomôcť napriek tomu, že vláda za to nemohla. Toto je náš prístup.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, ďakujem za slovo.
Vystupujem dnes v mene celého poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia, ale zásadne aj v mene svojom, k zákonu v druhom čítaní, ktorý je pre fungovanie demokracie kľúčový. (Ruch v sále.) Prosím o kľud. Ktorý je kľúčový preto, lebo rokovací poriadok je krvným obehom parlamentu. Určuje, či tento orgán, parlament, Národná rada Slovenskej republiky, bude živým, bijúcim srdcom parlamentnej demokracie, čo je štátne zriadenie Slovenskej republiky, alebo len mechanickým strojom na potvrdzovanie vôle vlády. Tu v tomto momente musím, žiaľ, kriticky konštatovať, že vládna koalícia sa správa, akoby ste vlastnili tento štát, túto firmu, akoby to bola vaša firma. Používate štát a používate svoju politickú moc na presadzovanie svojich partikulárnych cieľov. Takto to vidím, takto to vidí Kresťanskodemokratické hnutie. Žiaľ, nie na to, na čo je parlamentná demokracia a zákonodarný zbor určený, to znamená, na legislatívnu činnosť v prospech všetkých občanov Slovenskej republiky, na kontrolu vlády Slovenskej republiky, čo úplne nehorázne porušujete, lebo sú tu už viac ako rok návrhy na odvolanie niektorých ministrov alebo vyslovenie nedôvery vlády Slovenskej republiky z titulu dlhovej brzdy. Čiže nezodpovedá sa vláda Slovenskej republiky tomuto parlamentu.
Čo je ešte závažnejšie, chcem vás upozorniť alebo poukázať na to, že rokovací poriadok je zákon. Nie je to nejaký pracovný poriadok a my poslanci, potažmo poslanci opozície, nie sme vaši zamestnanci. Rokovací poriadok nie je pracovný poriadok a my nie sme vaši zamestnanci. Poslanci Národnej rady sa zodpovedajú výlučne občanom Slovenskej republiky, ktorí nás zvolili a dali nám, od ktorých sme odvodili svoj mandát, dali nám svoju dôveru.
V kontraste s tým, čo som povedal doposiaľ, chcem koalíciu pochváliť za to, ako ste začali pred zhruba rokom s témou rokovacieho poriadku. Zavolali ste si nás k rokovaciemu stolu a hovorili ste s nami o potrebných zmenách. Očakávali sme, že s dohodou, všeobecnou dohodou, konsenzuálnou dohodou v Národnej rade aj s odborníkmi prinesieme rokovací poriadok, ktorý nám zabezpečí väčšiu efektivitu, povedzme digitalizáciu, zjednodušenie a zefektívnenie procesov. Ale to sa nestalo, túto dohodu ste pošliapali. Počuli sme potom od vašich predstaviteľov na tlačovej besede, na tlačovej konferencii nové skutočnosti. Vy ste z toho upratovania a zefektívnenia rokovacieho poriadku urobili trestnú výpravu proti opozícii. Znovu používate svoju moc, svoju väčšinu na to, aby ste upratali opozíciu, ale to siahate, kolegovia, na piliere parlamentnej demokracie a nášho štátneho zriadenia.
Keby ste chceli túto vec urobiť správne, mali sme stáť s vami na tlačovke, nie KDH, ale všetky alebo takmer všetky opozičné strany, ak by ste sa nedokázali dohodnúť, pretože rokovací poriadok, opakujem, je vyjadrením spôsobu, ako bude fungovať zákonodarný zbor, ako bude fungovať srdce a jadro parlamentnej demokracie. To nie je o 79 alebo 78 hlasoch vašej demokraticky získanej väčšiny, to je o fungovaní tohto štátu a na dlhší čas, nielen na zvyšné dva roky možno vášho volebného obdobia, nášho volebného obdobia. Mali sme tam stáť všetci a mali sme sa dohodnúť. Mali sme posunúť parlamentnú demokraciu k väčšej výkonnosti. Stál sa pravý opak. Ukážem to na konkrétnych veciach.
Môžem hovoriť o matematike umlčania. Budem sa venovať teda trošku, lebo už veľa tu odznelo, obmedzeniu času v rozprave. Vládny SMER so 41 poslancami dostane priestor 10 hodín a 15 minút. Vládny HLAS 6 hodín 15 minút. Najsilnejší opozičný klub PS dostane 8 hodín a 15 minút. My, poslanci z Kresťanskodemokratického hnutia, dostaneme presne 3 hodiny. Kolegovia z SNS budú mať 2 hodiny. To znamená, na jedného poslanca 15 minút vrátane faktických poznámok. Načo slúžia faktické poznámky? Na to, aby sme naplnili význam slova parlare, parlament, aby sme spolu komunikovali, aby to v parlamente nevyzeralo, ako hádzanie hrachu na stenu, aby tu neprebiehali monológy, na ktoré sa sťažujete aj vy. Monológy, ktoré zaberajú čas a podľa vás neprinášajú úžitok. No ale veď to nemajú byť monológy, majú to byť dialógy, tak sa zapojte. A najviac sa dá naozaj vystihnúť, spolu intenzívne komunikovať aj cez faktické poznámky, ale bude nás to stáť čas. Ak sa naozaj budem chcieť zapájať a reagovať na kolegov, ak budem brať vaše slová vážne, budem o nich rozmýšľať, budem chcieť prispieť a zareagujem, tak ma potrestáte tým, že mi beriete z času na rozpravu. Potom sa môže stať, že k zákonu, k zásadným zákonom, ktoré by sme tu mali teraz prerokovať namiesto tejto trestnej výpravy, k zákonom, ktoré majú zlepšiť hospodársku kondíciu, ekonomiku, výkonnosť Slovenska, podnikateľské prostredie, potreby ľudí, ktorí budú mať v tomto roku o 850 eur menej v peňaženkách, energetickú krízu, bezpečnostné otázky, vzdelávanie, školstvo, ktoré ste zahrnuli lavínou nezmyselných zmien. Toto všetko, ak budeme chcieť riešiť a komunikovať, môže sa stať, že mi, pretože som bol aktívny, že som diskutoval, že som sa zapájal, že som bral vaše slová vážne, tak mi vyjde možno tri minúty do rozpravy na vážne veci. Tak načo tu sme? Prepáčte, trochu to pritiahnem teraz za vlasy, tak začnite vládnuť dekrétmi, rozpustite parlament.
Vládna koalícia bude mať kumulatívne k dispozícii 19 hodín na obhajobu svojich návrhov a spravidla je, že ich nevyužívate ani zo zlomku. Opozícia dostane zlomoček tohto času. To nie je vyrovnaná súťaž o najlepšie dostupné riešenia. Viete, máte len o niekoľko hlasov viac, ale násobok času. Nie je to spravodlivé, správne ani demokratické.
Teraz sa budem trochu venovať likvidačným sankciám a biču na neposlušných. Máte to odstupňované: výzva na poriadok, vyvedenie zo sály so stratou jedného platu paušálnych náhrad, opakované vyvedenie so stratou dvoch platov, zákazom vstupu s výnimkou hlasovania. Rozumiem, prečo sa o tom rozprávame, ale upozorňujem na jednu vec, plat poslanca nie je odmenou za to, že tam tichučko sedí a neprekáža vám v plnení vašich, vašich cieľov. Plat poslanca je za to, že sa snaží s celou svojou odbornosťou, svojim fondom času od rána do večera pracovať na spoločnom diele a nie, aby čušal, aby nezdržiaval. Zároveň plat poslanca znamená, že ten poslanec je nezávislý, nie pod stratou, hrozbou stratu dvoch platov napríklad bude čušať a súhlasiť alebo mlčky prikyvovať. Viete, niektorí z vás, nechcem byť osobný, sú možno milionári a poslanecké platy sú pre vás vreckové alebo zanedbateľné, ale sú tu poslanci, ktorí sa celý život živili ako zamestnanci. Nechcem povedať, že poctivo, ale poviem to. (Reakcie z pléna.) Naozaj takémuto poslancovi, keď siahnete na jeden-dva platy, tak ho to môže existenčne ohroziť. Vy si to možno predstaviť neviete, ale je to tak.
Samozrejme, rovnako pochybné je vykázanie, nebezpečenstvo vykázania z pléna. Ja nechcem, aby tu bezpečnostná služba fungovala ako vyhadzovači. Áno, dochádza tu k ostrým prestrelkám, k rôznym vystúpeniam, ktoré sú ostré, ktoré narážajú, idú za čiaru, za ktorú by som ja nikdy nešiel. Ani jeden poslanec Kresťanskodemokratického hnutia tak nevystupuje, ale nie sme snobi. Za to, že to nie je náš štýl, že sme konzervatívni politici, to neznamená, že nebudem hájiť právo vás, aj vás na to, aby ste vystupovali slobodne. Má to svoje hranice. Títo ľudia, táto bezpečnostná služba má zabezpečiť našu bezpečnosť a nie poslušnosť alebo neviem, upratať nás do nejakých chlievikov.
Paradoxne mi príde aj zákaz vizuálnych pomôcok. Často ste sa alebo teda niektorí predkladatelia odvolávali na zvyklosti v európskych parlamentoch. Ja som si preštudoval celý materiál z Parlamentného inštitútu. V drvivej väčšine európskych parlamentov sú vizuálne pomôcky povolené. Dokonca je tam povolené aj snímanie záznamov fotografií na mobily a to nielen cez prestávky, ale aj počas rokovania. Nejdeme tak ďaleko, ale bojíte sa grafov? Bojíte sa tabuliek, faktov, dát? V niektorých parlamentoch je dokonca povolené používanie powerpointových prezentácií, čo mi príde už naozaj že veľmi veľkorysé. Ponúknuť cez tieto obrazovky, aby bol ten výklad poslanca, ten jeho príspevok, veľmi výpovedný, túto pomôcku. Dobre, nemusíme ísť tak ďaleko, zaťažovať technickými požiadavkami správu Národnej rady, ale nemať, nemať možnosť použiť grafiku, tabuľky, graf, keď chcem hovoriť o ekonomike, chcem ukázať čísla, dáta, fakty, keď chcem hovoriť o demografii, chcem ukázať krivku, ako je to s naším obyvateľstvom, so štruktúrou obyvateľstva, vekovou, sociálnou a inou. Nemôžeme to urobiť, neviem prečo. Môžu to robiť deti v škole, nemôžu to robiť poslanci v Národnej rade. Graf nekričí, tabuľka nenadáva, neuráža, slúži.
Etický kódex a dress code. Dovoľte mi teda ešte raz pohľad konzervatívca, poslanca za KDH. Isteže sme za slušnosť, nie sme expresívni, nie sme osobní, vieme, že veľké korporátne firmy majú svoje kódexy etické prísne, napríklad Slovenská advokátska komora má také uznesenie, ktoré hovorí, ako sa jej členovia majú správať v médiách, aj v médiách, aby neznevážili stav, to je v poriadku, reprezentácia si určite vyžaduje formu. Ale pripomínam vám, čo je našou úlohou? Legislatívna činnosť, kontrola vlády, tvorba politík, to sa robí vystúpením, to sa robí nielen tu, v snemovni, v rokovacej sále, to sa robí aj vo verejnom priestore. A teraz, nie, teraz budeme sa rozprávať o tom, ako majú byť tí poslanci oblečení? Naozaj na to potrebujete etický kódex? Keď idem na pohreb alebo na svadbu, myslíte si, že tam pôjdem v šľapkách a v teplákoch? Akože ideme naozaj na úroveň základnej školy? A to teraz sa ospravedlňujem všetkým základným školám na Slovensku. Ešte raz, my, poslanci, potažmo opozície, nie sme zamestnanci vládnej koalície. Nie sme vaši zamestnanci. Rokovací poriadok nie je pracovný poriadok, je to zákon. Ja zodpovedám, vy všetci zodpovedáte občanom Slovenskej republiky. Tí nech si vyhodnotia, ako chodím oblečený, ako vystupujem, ako rozprávam. Im sa zodpovedám, nie vedeniu, súčasnému, aktuálnemu vedeniu Národnej rady, ani súčasnej aktuálnej väčšine. A samozrejme, ani sa mi to nechce hovoriť, že oblek nerobí z človeka charakterného a slušného človeka, mikina neurobí z človeka hulváta. Je to o niečom inom. Ľudia majú svoj svoj výraz, svoj spôsob ako osloviť voličov, nemusí sa mi to páčiť a veľakrát sa mi to nepáči, ale obhajujem právo poslanca Národnej rady, ktorý dostal mandát v demokratických voľbách, aby ho plnil po určité hranice a tými hranicami určite nie je mikina.
Keď chcete presadiť etický kódex, ja si neviem predstaviť žiadnu inú firmu, organizáciu, spoločnosť, kde by, kde by to nebol konsenzus, kde by to neboli spoločne prijaté hodnoty. Ako môžete presadzovať etický kódex neeticky? Silou 79 hlasov. To je popretie zmyslu. Zóny a stráže, diskrétne zóny. To je absurdné. Ja naozaj si musím vypýtať povolenie a súhlas od pána ministra, predsedajúceho, niekoho za týmto stolom, keď chcem napríklad podľa rokovacieho poriadku priniesť bezprostredne potom čo som predniesol procedurálny návrh ho do ruky a čo keď mi povie nie? Čo keď ma bude považovať za personu non grata, ako sa to deje v niektorých prípadoch? Tu narážajú na seba niektoré ustanovenia. My naozaj si nemôžeme dovoliť k sebe pristúpiť a kde sa, kde máme spolu komunikovať a kontaktovať sa?
Takou ešte čerešničkou na torte kvôli času je napríklad právo na faktickú poznámku, ktoré dostávajú po novom ministri a predsedajúci schôdze. Pýtam sa, načo? Člen vlády má podľa § 28 rokovacieho poriadku už teraz prednostné právo vystúpiť, môže hovoriť kedykoľvek, má neobmedzený čas, respektíve po novom 20 minút aj opakovane. Prečo potrebuje ešte aj inštitút faktickej poznámky? Pričom keď ja, vy budeme hovoriť faktické poznámky, lebo chceme diskutovať, chceme brať vážne, čo povie hocikto z nás, bez ohľadu na to, či je z koalície alebo opozície a nechcem ho ignorovať, nechcem, aby tu boli monológy a hrach na stene, tak sa mi to odrátava z času. To nie je fér, nie je to demokratické, nie je to spravodlivé. Nie je to, je to oslabením pilieru parlamentnej demokracie. Naozaj je to niečo ako keď má srdce infarkt. Už som hovoril, že upchaté cievy, že parlament je srdcom parlamentnej demokracie. Prehlbujete tým len nerovnováhu vo svoj prospech. No, samozrejme, KDH ako vždy nie je len o kritike, sme tu preto, aby sme prinášali riešenia a na konci tohto príspevku prednesiem aj pozmeňujúci návrh, potom budem žiadať o zastavenie času.
Chceme, vysvetlím ho teraz, chceme, aby pozmeňujúci návrh ku predloženým návrhom zákona mohol podať poslanecký klub, aby to nemuselo byť viazané na podpis 15 poslancov. Logika je jasná, čo len jeden jediný poslanec na výbore alebo v pléne aj sám sólo môže predniesť celý návrh zákona hocijakého rozsahu, ale pozmeňovák k tomuto návrhu zákona, tak je viazaný na medziklubovú dohodu. Trošku to obmedzuje tú autenticitu politík a postojov a nezávislosť poslaneckých klubov, ktoré sú organizačnou základnou jednotkou práce parlamentu. Chceme dať toto jedno vylepšenie a ďalšie možno prinesieme aj v ústnej rozprave. O chvíľku prednesiem ten pozmeňovák.
Na záver chcem povedať, apelovať na vás, kolegovia, neničte demokraciu, nesiahajte na jej piliere, nenechajte sa uniesť tým, čo ste povedali v tej emócii, ako ste reagovali na ten búrlivý december. Hovoríte o tom, že aký tu bol neporiadok, čo sa tu dialo v parlamente, ale, prosím vás, uvedomte si, to sa stalo len štyrikrát, pri novele Trestného zákona, pri rušení Úradu na ochranu oznamovateľov, pri veciach, kedy ste podľa nás útočili na slobodu a demokraciu v tejto krajine. Pri väčšine zákonov sa nič také nedeje. Tak vyzývam vás, stiahnite tie sporné represívne časti z pozmeňujúceho návrhu. Veď je absurdné, aby sme napríklad boli sankcionovaní za to, ako sa vyjadríme a vy to subjektívne posúdite niekde vo verejnom priestore mimo rokovaciu sálu. Veď rokovací poriadok sa týka tejto sály, fungovania parlamentu a jeho orgánov. To, čo poviem niekde v médiách, alebo niekde na stretnutí s občanmi, tak bude posudzovať imunitný a mandátový výbor? To nie sú sudcovia, to nie je disciplinárny orgán, ktorý má odbornosť.
Prosím vás teraz o zastavenie času, lebo idem predniesť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím, aby ste zastavili čas pánovi poslancovi.
Nech sa páči, pán poslanec.

Horecký, Ján, poslanec MR SR
Doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého, Milana Majerského, Mariána Čaučíka a Igora Janckulíka k návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
V čl. I bod 66 znie nasledovne:
„V § 82 ods. 2 sa na konci prvej vety pripájajú tieto slová: „vrátane poslanca, ktorý podáva pozmeňujúci a doplňujúci návrh (§ 29) alebo súhlas najmenej ôsmich poslancov jedného poslaneckého klubu” a vypúšťa sa tretia veta.".
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem vám, pán Horecký, za váš príspevok. Ja by som sa opäť chcela vrátiť k tomu dress codu, čo sa týka etického kódexu. Ono vlastne taký detail je veľmi výpovedný o tom, čo tu už dva roky sledujeme, a to je to, že tu niekto nevie napísať bez toho, aby to skončilo diletantsky, ani jednu jednoduchú stať o etikete, ak tam už chceli dať niečo teda s odievaním. Samotný fakt, že je tam napísané „slušné nohavice" alebo „sukňa s vrchom", to je niečo tak neprofesionálne, že ja normálne nerozumiem, ako už fakt stať o handrách sa nedá napísať kvalitne. A nevraviac o tom, že vrchol je to, na čo upozornila tuto moja kolegyňa Zuzana Števulová, že napísať, aby ženy nosili vhodné formálne oblečenie pre ženy je vrchol drzosti napísať to v roku 2026 v Európe. A nenapísať tam dokonca, že muži nemusia nosiť vhodné oblečenie pre mužov. Ja normálne nechápem, ako jednu jednoduchú vec neviete napísať ani len formálne dobre. To je proste iba ukážka toho, čo všetko sem dva a pol roka nosíte, ukážka toho, že netuší tu nikto z koalície nič o etikete, ale ani o úcte k tejto inštitúcii, že treba návrhy zákonov, vrátane etického kódexu, napísať proste profesionálne dobre. A ako aj hovorili moje kolegyne, kolegovia, najväčší problém nie je to, čo v tom etickom kódexe je, ale to, čo v ňom nie je.
Ďakujem.

Pán kolega, spomínal si diskrétne zóny, no tak také tu boli za covidu. Máme to chápať, že ministri môžu byť nositeľmi nákazy, že máme byť od nich vzdialení? Keď už nám minister nedovolí, aby sme sa priblížili do diskrétnej zóny, čo to znamená, že potom nás nútite, aby sme na nich vykrikovali z lavice, lebo ináč keby... pán kolega prejdite, ale potichu. Keď mi nedovolí pristúpiť, no tak potom keď mu niečo chcem povedať, tak musím kričať. No ale to nás zase budete trestať, že sa zle správame. Zabúdate pri diskrétnych zónach, že nie my sme podriadení vláde, ale vláda je podriadená parlamentu. Čiže na základe akého postavenia spoločenského alebo politického vytvárate diskrétne zóny? Zato, že tam chodí nejaký poslanec a prípadne sa približuje ku nemu, alebo čo chcete vlastne vniesť do celého parlamentu? Etický kódex aj celý návrh rokovacieho poriadku je strašne trápny dokument. Jediná vec, čo mi tam ešte teda chýba, našťastie tam neni, že nás nenútite nosiť rovnošatu, ako je to v severokórejskom parlamente alebo čínskom? Čiže stále si myslím predsa, že sme stredná Európa a držíte tú líniu. Za to vám ďakujeme.

Hovoríme o rokovacom poriadku a v súvislosti s tým, ako teraz vládna koalícia upravuje, upravujete spôsoby, akým sa tu môžeme vlastne vyjadrovať, vystupovať, čo všetko môžme a nemôžme, tak ja si pripomínam dva výroky. Jeden mi pripomínal František Mikloško a ja som tu pri ňom nesedel, keď Mečiar, pán premiér Mečiar povedal vyhrali sme voľby, zvykajte si, ale ja som svedkom druhého výroku zo strany vládnucej strany SMER, a to bol pán predseda parlamentu Paška, ktorý tu povedal a ja som tu sedel vtedy, vyhraj voľby a môžeš všetko, alebo povedal a rob, čo chceš, toto si úplne nepamätám, aby som si to nemýlil s Augustínovým miluj a rob, čo chceš, ale bolo to vyjadrenie toho, že môžeš čokoľvek, lebo si vyhral voľby. No a keď sa pozrieme na to, že, a spočiatku sme mohli aj spolupracovať a byť pri rokovaní o tom, ako to bude vyzerať, ale neskôr som sa dopočul od kolegov, že už KDH nebolo prizvané k tomuto rokovaniu a v praxi vidíme, čo tu všetko je spravené. Takže obmedzenie toho rokovacieho času, kedy vlastne vládnuce strany budú mať omnoho viacej času vyjadrovať sa, ale opozičné menej. Potom zastrašenie poslanca tým, že ak sa bude vyjadrovať nevhodne, tak mu bude zobratý plat, ale nielen v rámci sály, ale aj niekde na verejnosti. A toto všetko naozaj deštruuje ten demokratický poriadok a aj demokratickú slobodu. A je naozaj zlé sa potom pozerať na to, že stále tu tvoríme demokraciu karpatského typu, Karpatskej kotliny, ktorá vlastne nie je tou reálnou, skutočnou, starou európskou demokraciou, britskou alebo holandskou. Ja si myslím, že Slovensko potrebuje dorásť do tej skutočnej demokracie a nepôjde to takýmto spôsobom. Ale, žiaľ, že niektorí poslanci vniesli do tejto sály hrubosť a nekultúrnosť, ale ak to nebudú mať v sebe, tak nedokážeme uplatňovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)