46. schôdza

Pán kolega, spomínal si diskrétne zóny, no tak také tu boli za covidu. Máme to chápať, že ministri môžu byť nositeľmi nákazy, že máme byť od nich vzdialení? Keď už nám minister nedovolí, aby sme sa priblížili do diskrétnej zóny, čo to znamená, že potom nás nútite, aby sme na nich vykrikovali z lavice, lebo ináč keby... pán kolega, prejdite, ale potichu. Keď mi nedovolí pristúpiť, no tak potom keď mu niečo chcem povedať, tak musím kričať. No ale to nás zase budete trestať, že sa zle správame. Zabúdate pri diskrétnych zónach, že nie my sme podriadení vláde, ale vláda je podriadená parlamentu. Čiže na základe akého postavenia spoločenského alebo politického vytvárate diskrétne zóny? Zato, že tam chodí nejaký poslanec a prípadne sa približuje ku nemu, alebo čo chcete vlastne vniesť do celého parlamentu? Etický kódex aj celý návrh rokovacieho poriadku je strašne trápny dokument. Jediná vec, čo mi tam ešte teda chýba, našťastie tam neni, že nás nenútite nosiť rovnošatu, ako je to v severokórejskom parlamente alebo čínskom. Čiže stále si myslím predsa, že sme stredná Európa a držíte tú líniu. za to vám ďakujeme.

Pán poslanec Škripek, nech sa páči.

Hovoríme o rokovacom poriadku a v súvislosti s tým, ako teraz vládna koalícia upravuje, upravujete spôsoby, akým sa tu môžeme vlastne vyjadrovať, vystupovať, čo všetko môžme a nemôžme, tak ja si pripomínam dva výroky. Jeden mi pripomínal František Mikloško a ja som tu pri ňom nesedel, keď Mečiar, pán premiér Mečiar povedal vyhrali sme voľby, zvykajte si, ale ja som svedkom druhého výroku zo strany vládnucej strany SMER, a to bol pán predseda parlamentu Paška, ktorý tu povedal, a ja som tu sedel vtedy, vyhraj voľby a môžeš všetko, alebo povedal a rob, čo chceš, toto si úplne nepamätám, aby som si to nemýlil s Augustínovým miluj a rob, čo chceš, ale bolo to vyjadrenie toho, že môžeš čokoľvek, lebo si vyhral voľby. No a keď sa pozrieme na to, že, a spočiatku sme mohli aj spolupracovať a byť pri rokovaní o tom, ako to bude vyzerať, ale neskôr som sa dopočul od kolegov, že už KDH nebolo prizvané k tomuto rokovaniu a v praxi vidíme, čo tu všetko je spravené. Takže obmedzenie toho rokovacieho času, kedy vlastne vládnuce strany budú mať omnoho viacej času vyjadrovať sa, ale opozičné menej. Potom zastrašenie poslanca tým, že ak sa bude vyjadrovať nevhodne, tak mu bude zobratý plat, ale nielen v rámci sály, ale aj niekde na verejnosti. A toto všetko naozaj deštruuje ten demokratický poriadok a aj demokratickú slobodu. A je naozaj zlé sa potom pozerať na to, že stále tu tvoríme demokraciu karpatského typu, Karpatskej kotliny, ktorá vlastne nie je tou reálnou, skutočnou, starou európskou demokraciou, britskou alebo holandskou. Ja si myslím, že Slovensko potrebuje dorásť do tej skutočnej demokracie a nepôjde to takýmto spôsobom. Ale, žiaľ, že niektorí poslanci vniesli do tejto sály hrubosť a nekultúrnosť, ale ak to nebudú mať v sebe, tak nedokážeme uplatňovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalší v poradí pán poslanec Pročko.

Hovorili ste o diskrétnej zóne a ja som dvakrát vyskúšal v tomto čase diskrétnu zónu, prisadol som si k pánovi Rašimu, keď z druhej strany sa tam zabával s poslancom HLAS-u a Raši sa otočil, čo tu chcete? Hovorím, sedím, tak ako sedí vedľa vás pán poslanec. Ale ja vás tu nechcem. Vyskúšal som to včera, keď som si sadol k Dankovi. To isté. Čo tu chcete? Hovorím, sadol som si. Riešime niečo s pánom Lučanským. Lučanský na mobile hral hry, Danko na mobile hral hry. Hovorím, nevykrikujte, lebo vás vyhodí. A ja hovorím, a prečo by som tu nemohol byť ja? A to je tá nespravodlivosť, ktorú oni púšťajú, takže keď tam si môže sadnúť Lučanský, prečo by si tam nemohol sadnúť Pročko? Aký je v tom rozdiel medzi Lučanským a Pročkom? Takí istí poslanci sme. Prečo by si tam nemohol sadnúť aj pán Mikloško, že, pán Mikloško, a sadnete si, keď sa tam oni bavia a vy sa chcete s nimi baviť tiež, veď možno o čom sa rozprávajú, možno o nejakej láske kresťanskej, alebo ja neviem, o čom sa oni bavia. Toto oni robia. Na jednej strane nás obmedzujú a na druhej strane si dovoľujú. Keď si Fico tu sadal, pamätáte sa za nášho volebného obdobia, hocikde si sadol, kde chcel, ten si sadol hocikde, nikto mu nič nerozprával. No a to, čo ste povedali, pán kolega, o tom, že budú nás kontrolovať a budú rozprávať o tom, alebo budú nás trestať za to, čo sme kde povedali, toto sme zažívali. Ja si pamätám, keď mňa zavolali na škole na FTVŠ, lebo som niečo povedal na beánii a mňa tam zavolali, v tom čase tam študoval aj Gašpar, mňa tam zavolali a dodžubali ma, čo som povedal.

Ďalší pán poslanec Macášek.

Vážený pán poslanec, každý, kto sa pozeral a sledoval vaše vystúpenie, musí vnútorne konštatovať, že ste príkladom a prototypom normálneho, klasického poslanca Národnej rady. S hrdosťou to môžem povedať, pretože ste príkladom pre všetkých, slušne oblečený, intelektuálne vystupovanie. Práve preto, že nie všetci sú takí ako vy, vznikol tento návrh zmeny rokovacieho poriadku. Pokiaľ sa týka toho dress code, tak ako ste spomínali a možno ste tak načrtli, že na pohreb sa nepatrí a nechodí v sandáloch, žiaľ, zo svojej skúsenosti musím povedať a konštatovať, že sa tak stáva. Stáva sa tak aj na rôznych spoločenských udalostiach, divadlách, operách, keď prídu diváci v rifliach, v tričkách s krátkym rukávom. Stáva sa, že učiteľ, ktorý ide vyučovať a dávať príklad svojho správania deťom do škôl, je jedno, či je stredná alebo základná škola, príde v rifliach. Dokonca som v televízii videl pedagóga, ktorý prišiel v krátkych nohaviciach. Tak to je ten príklad, prečo by sme mali my ako poslanci Národnej rady dodržiavať tieto pravidlá slušnosti, slušného správania a vyvarovať sa tomu, čo sa stalo minulý rok.
Ďakujem.

Reagovať na faktické bude aj pán poslanec Horecký.
Nech sa páči.

Ďakujem. Zareagujem sumárne.
Pani kolegyňa, povedali ste, že ten návrh zákona nie je ani formálne dobre napísaný, v niektorých konkrétnych veciach ste poukázali na takú až amatérskosť textácie. Nuž, ja som mal pri rokovaní len jednu poznámku faktickú a teda kebyže už rokujeme podľa nových pravidiel, tak mám trinásť minút na celé toto vystúpenie. Mal som dvadsať a nemohol som sa dotknúť ani len vrchu ľadovca toho, čo všetko obsahuje ten vládny návrh zákona, teda poslanecký návrh zákona plus pozmeňovák, ktorý je ešte objemnejší ako pôvodný návrh. Na toto chcem poukázať. Nebudeme môcť normálne rokovať o veciach a dotýkať sa konkrétnych vecí. Premieňame tak, prepáčte, poviem to, parlamentnú demokraciu na potrubnú demokraciu. Len prehnať ten materiál väčšiny cez túto rúru, aby nadobudol formálne účinnosť a platnosť.
Pán kolega Mikloško, poukázali ste, teda všimli ste si tie problémy s diskrétnou zónou. No, zjednoduším to, kolegovia z koalície, nechcete sa s nami rozprávať? Budete zvažovať s kým áno, s kým nie? Ale my tu nie sme kamaráti v nejakom klube, my sme tu zvolení poslanci občanmi Slovenskej republiky v demokratických voľbách. Naším poslaním je spolu komunikovať, či sa nám to páči, či nie, či nám je niekto sympatický, alebo nie. Ak tak nekonáme, spreneverujeme sa svojmu mandátu. Toto nie je vaša ani moja súkromná vec. Toto je posvätná vec parlamentnej demokracie. Pán kolega... to je všetko, čo stihnem.

Do rozpravy sa prihlásil pán spravodajca, pán poslanec Eliáš.
Nech sa páči, máte slovo.