46. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Viete, kolegovia, kolegyne, ja som od rôznych predstaviteľov koalície, a nielen koalície, mnohokrát počula, ako LGBTI ľudia a teda aj ja ohrozujeme deti. A myslím si, že táto debata dosť presne ukázala, kto tu deti ohrozuje. A ja to musím pomenovať. Sú to heterosexuálni muži, ktorí páchajú násilie na deťoch. A sú to, žiaľ, aj všetci tí ľudia, ktorí sa tomu prizerajú a nechcú spraviť nič, aby týmto deťom pomohli.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ja to tiež musím pomenovať, že sme tu v rozprave o návrhu zákonov a máme tu jedného koaličného poslanca zo SMER-u, ktorý to má asi za trest, lebo bol, myslím, že posledným, ktorý nastúpil do tohto pléna za stranu SMER a neviem, kde sú teda ostatní, ale možno si naozaj pripravujú tie plamenisté obhajoby svojich ministrov a ministeriek na nočné rokovanie, ktoré nás čaká. Veľmi som zvedavá teda na tie ich príspevky, úplne sa neviem dočkať.
No ale teda k nášmu návrhu zákona, kolegovia, kolegyne. Cieľom nášho návrhu je otvoriť tému výkonu volebného práva pre občanov a občianky žijúcich v zahraničí v prípade prezidentských volieb. Súčasná právna úprava im totižto neumožňuje žiadnu formu voľby zo zahraničia a náš návrh má za cieľ túto situáciu zmeniť. Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uverejnený pod tlačou 962. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Ja by som k tomu návrhu povedal, že je veľmi potrebný, lebo vieme, že riešime pomaly v každej druhej, v každej tretej rozprave problém, že mladí ľudia nám odchádzajú do zahraničia a sa nevracajú a vlastne keď naozaj chceme a máme vážny záujem, by tí mladí ľudia tuná ostávali, lebo musia ostávať, lebo generácia je výrazne slabšia ako predošlé generácie a naozaj keď nebudeme dbať na to, aby tí mladí, tých málo, tá malá skupina, malé množstvo, ktoré sa tuná nám narodia, aby ostalo, tak, tak musíme robiť pre to všetko možné a naozaj ten veľký celok sa skladá z malých častí a keď ich chceme zapojiť, chceme prilákať na tom dianí, aby sa podieľali na tom dianí na Slovensku, tak jedna z vecí je, aby mohli aj voliť zo zahraničia a tuná je voľba prezidenta, pri ktorej to nie je umožnené, takže áno, umožníme tým ľuďom, aby, ktorí majú záujem sa podieľať na tom vývoji Slovenska, aby sa podieľali. To je jeden taký malý dielok, ale mozaika, celá mozaika sa skladá z tých takýchto malých dielok.
Mňa rovnako ako kolegov prekvapuje, že z celej opozície je tu jeden poslanec, ktorého to trápi, ktorého to zaujíma, a nevidím tu nikoho zo strany SNS, nevidím tu nikoho zo strany HLAS, hlavná vec, že večer o 17. hodine nám dali nočné rokovanie, ktoré nebude len v noci, ale tam je toľko prihlásených, že určite sa to pretiahne cez celú noc až do zajtra rána. Čiže ja nepredpokladám, že, ja nepredpokladám, že oni sa pripravujú na nočné rokovanie, skôr vyspávajú, aby, aby potom tu nemuseli chrápať, ale aby tu držali službu a reagovali nejakými paskúdnymi, paskúdnymi pripomienkami na, na to, čo všetko, o čom všetkom budeme rozprávať, čo táto koalícia aj tí vrcholní predstavitelia vlády navystrájali tu počas tých dvoch rokov, ktoré vládnu a naozaj je toľko, nazbieralo sa toho toľko, že táto noc bude krátka na to, aby, aby sa to všetko pospomínalo, aspoň pospomínalo, lebo naozaj je toho veľa.
Čiže, čiže áno, nechali parlament pre opozíciu a vy si tu rozprávajte, čo chcete a však aj tak nás to nezaujíma, aj tak sa nebudeme tomu venovať a my si počkáme vlastne, čo sa bude večer diať. Ja aby sme obhajovali tých svojich lídrov. ä
Takže toľko k tomu.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1007 z 26. augusta 2025 v znení neskorších rozhodnutí predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegovia, kolegyne, ako som uviedla v mojom úvodnom slove, cieľom nášho zákona je umožniť výkon volebného práva v prezidentských voľbách pre občanov a občianky žijúcich v zahraničí. Ako iste viete, voľba zo zahraničia je dnes možná pri parlamentných voľbách, teda pri voľbách do Národnej rady, kde naši občania a občianky hlasujú poštou a v posledných parlamentných voľbách sme zaznamenali rekordný záujem o túto možnosť, o možnosť voliť požiadalo takmer 73-tisíc Slovákov a Sloveniek z viac než 130 krajín sveta. Napokon svoj hlas odovzdalo vyše 58-tisíc voličov, čo predstavovalo viac ako 80 % zaregistrovaných. Hlasy zo zahraničia tvorili takmer dve percentá všetkých platných hlasov.
Pre porovnanie, aby sme videli, ako sa to vyvíja v priebehu času, v roku 2020 odoslalo svoj hlas takmer 49-tisíc našich občanov a občianok zo zahraničia, a teda ten nárast bol o 20 % v posledných voľbách. Tento trend je jasným dôkazom toho, že ľudia zo Slovenska, ktorí žijú v zahraničí, majú záujem o spoluúčasť na riadení našej krajiny a ako už bolo aj uvedené, ako pán spravodajca uviedol, myslím si, že je to práve veľmi dôležité a je to jedna tá skladačka z celej, z celej mozaiky, ktorá umožní, aby sa zmenila tá situácia s odchodom ľudí do zahraničia a naopak, prilákala ľudí späť.
No a to podľa mňa je aj ukážka práve ten nárast záujmu o voľby poštou a teda voľby zo zahraničia. Možno je to aj preto, že mnohí z nich zvažujú, že sa vrátia na Slovensko a o to viac im záleží na tom, ako dopadnú voľby, aká bude politická a spoločenská situácia a preto majú záujem na tom, sa zúčastniť na voľbe.
Najviac hlasov prišlo z Českej republiky a potom tam bolo Spojené kráľovstvo, Nemecko a iné krajiny ako Rakúsko, Švajčiarsko, Holandsko, USA, Írsko, Belgicko či Francúzsko. A tieto čísla ukazujú, že slovenskí občania a občianky žijú naozaj po celom svete, vo všetkých krajinách, a napriek vzdialenosti chcú sa podieľať na tom, ako vyzerá Slovenská republika práve preto, ako som uviedla, že možno zvažujú, že sa vrátia, ale majú tu aj rodiny, ktoré tu žijú, záleží im na tom, ako sa ich rodinám bude žiť a preto majú záujem o to ovplyvňovať to aj prostredníctvom volieb.
V prípade prezidentských volieb je teda situácia odlišná, kde nemajú možnosť voliť zo zahraničia. My tento stav považujeme za nedostatočný a nespravodlivý a obzvlášť keď to spojíme aj s tým, že podľa článku 101 a 102 ústavy prezident reprezentuje našu krajinu navonok a počas zahraničných ciest sa stretáva práve s tými ľuďmi, ktorí nemajú možnosť ho zo zahraničia ani voliť, lebo pravidelne na svojich návštevách sa stretáva so Slovákmi a Slovenkami žijúcimi v zahraničí. O to mi to príde paradoxnejšie a nepochopiteľnejšie, že práve títo ľudia nemajú možnosť ovplyvniť prezidentskú voľbu.
Ideálnym riešením podľa nás by bolo rozšíriť možnosť voľby poštou, ale vieme, že je tu teda okolo toho debata a kritika, keďže ide o dvojkolovú voľbu v prípade prezidentských volieb a je tam teda potrebné to nejakým spôsobom...
===== Nemajú možnosť ovplyvniť prezidentskú voľbu. Ideálnym riešením podľa nás by bolo rozšíriť možnosť voľby poštou, ale vieme, že je tu teda okolo toho debata a kritika, keďže ide o dvojkolovú voľbu v prípade prezidentských volieb, a je tam teda potrebné to nejakým spôsobom inak technicky zabezpečiť. Ale my teda navrhujeme aspoň tú možnosť, aby boli vytvorené osobitné volebné miestnosti pre voľbu prezidentských voľbách zo zahraničia, a aby bola zabezpečená aspoň nejaká možnosť výkonu volebného práva pre ľudí, ktorí v zahraničí žijú. Je to také jednoduché riešenie, ktoré už z minulosti poznáme, majú ho aj mnohé iné krajiny, kde ministerstvo zahraničných vecí môže zriadiť volebné miestnosti na zastupiteľských úradoch, kde by občania a občianky odovzdali svoj hlas. Tento náš návrh je vedený jednoduchým, základným presvedčením, že základné demokratické právo, volebné právo nemá poznať hranice a Slovensko má teda, ako som už uviedla, mnoho, státisíce ľudí žijúcich v zahraničí, kde pracujú, študujú, sú to naši lekári, lekárky, proste pracujú v rôznych sektoroch, vedkyne, vedci, ale aj študenti, študentky. A oni aj v tom zahraničí naďalej udržujú aj dobré meno Slovenska. Jazyk, kultúru, tradície, snažia sa proste udržiavať ten kontakt so Slovenskom, hrdo sa k nemu hlásia a majú záujem ovplyvňovať to, ako sa bude naša krajina vyvíjať a kam bude v budúcnosti smerovať. A preto by malo byť našou povinnosťou im umožniť sa zapojiť do tejto cesty a do tejto možnosti ovplyvňovať budúcnosť Slovenska aj prostredníctvom prezidentských volieb. Náš návrh zákona posilňuje rovnosť aj demokratickú účasť a zodpovednosť občiansku a, lebo si myslíme, že každý slovenský občan, občianka, nech už žije v Bratislave, v Košiciach, Prešove, v Londýne, Chicagu alebo v Sydney, má právo rozhodovať o tom, kto bude stáť ako prezident na čele Slovenskej republiky.
Ďakujem za podporu.

Ďakujem pekne za slovo. Myslím, že posledné dva roky, dva a pol roka ukázali, že tento návrh je viac ako žiaduci, lebo táto vládna koalícia robí všetko preto, aby sme všetci z tejto republiky odišli, tak aby tu mal vôbec kto voliť toho prezidenta, keď tu posledný len zhasne. Ale teraz bez, bez nejaké sarkazmu. Naozaj, nie je dôvod, aby takúto voľbu ľudia žijúci na, mimo Slovenskej republiky s našim občianstvom nemali, keď ich majú v iných voľbách. Že všetko sa dá v 21. storočí technicky zabezpečiť, je to len otázka vôle, nie možností technických.
Ďakujem.

Ja s tým súhlasím, že vyhnali sme, teda pardon, ja s tým súhlasím, že táto vláda vyhnala a aj predchádzajúce Ficove vlády vyhnali milióny Slovákov preč. Naši naozaj schopní mladí ľudia odchádzajú z tejto krajiny, kde nevidia perspektívu, ale chcú, srdcom sú doma a chcú voliť. Lenže toto je, toto je ďalší zákon, ktorý neprejde, pretože Fico nedovolí, aby intelektom obdarení ľudia, ktorí síce žijú v zahraničí, ale vidia, čo tento, čo táto vládna koalícia robí, aby mohli voliť, aby sa mohli slobodne rozhodnúť. Fico nepotrebuje, aby tu, aby o nás rozhodovali slobodní ľudia, ale rozhodovali ľudia, ktorí sú, oni zase povedia, že ich urážam, ale ktorí sú, ktorí majú v hlave, "milujem Fica," strašné.

Ďakujem za slovo. Ja by som chcel uviesť na pravú mieru, pani poslankyňa Plaváková, že ja tu nie som za trest. Naozaj, nie som tu za trest. Som iba potrestaný tým, keď musím počúvať takéto niekedy osobné invektívy všeobecne, a to ma tak mrzí, pretože, ja keď som teda nastúpil, tak mám záujem pracovať tak ako, ako to cítim, ako to mám v sebe. Pokiaľ sa týka tej štatistiky, ktorú ste uviedla, že malo záujem, odoslalo sa 58 779 hlasov alebo voličov, z toho 80 % za bolo zaregistrovaný, mne troška v tej štatistike chýba asi to, že koľko vlastne tých občanov potom prišlo na Slovensko, koľko sa ich vrátilo. Všetci odišli dobrovoľne, všetci mali záujem hlasovať na voľbu prezidenta aj v komunálnych voľbách, ale ešte by tam chýbala taká štatistika, keďže sa rozhodli dobrovoľne odísť, a teda majú záujem voliť a ovplyvňovať voľby u nás na Slovensku, koľko sa ich teda reálne vrátilo po tých voľbách. Či predchádzajúcich alebo po týchto alebo ešte predtým minulých.
Len toľko, ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja nemám štatistiku koľko ľudí sa vrátilo, ja mám len taký, taký pocit, taký ciťák, že potom ako zistili výsledky volieb a videli aká vláda sa tu zložila, tak si myslím, že naozaj ich veľa nebolo.

Vážená pani predkladateľka, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, chcel by som len stručne podporiť tento návrh zákona, a teda povedať, že tá idea, že by sa malo umožniť aj v prezidentských voľbách voliť občanom Slovenskej republiky žijúcim v zahraničí, a ktorí sa nevedia v deň volieb dostaviť do volebných miestností na území Slovenskej republiky je plne legitímna a zaslúži si podporu. My sme sa o to pokúšali už v predchádzajúcom volebnom období a je tam teda ten dôvod, pre ktorý, pre ktorý je to legitímne a pre ktorý je potrebné. Nie je v tom, koho občania Slovenskej republiky v zahraničí volia alebo nevolia, ku ktorej strane majú sympatie alebo nemajú sympatie, sú to občania Slovenskej republiky a majú mať právo podieľať sa na správe veci verejných, a ak je to možné, tak je potrebné im umožniť, aby sa aj oni podieľali na voľbe svojich zástupcov. Dnes je to možné voľbou poštou iba v parlamentných voľbách. My sme v predchádzajúcom volebnom období riešili ako poslanci s ministerstvom vnútra rozšírenie tejto možnosti aj na prezidentské voľby, tam ale je problém nie so samotnou dvojkolovou voľbou, ale najmä s lehotami, ktoré sú dnes v ústave, a ktoré sú také krátke, že neumožňujú technicky zvládnuť voľbu poštou, a teda bolo by potrebné najprv zmeniť ústavu a opraviť tam tie lehoty. Bol aj pokus zmeniť ústavu a opraviť tam tie lehoty tak, aby voľba poštou bola možná, a, ale táto novela ústavy nebola schválená v predchádzajúcom volebnom období a bol, paralelne išiel s tým aj návrh novely volebného zákona, ktorý riešil viacero iných vecí a riešil aj, aj zavedenie voľby, voľby poštou a potom vlastne tie ustanovenia, ktoré sa týkali voľby poštou v prezidentských voľbách potom, čo neprešla tá novela ústavy, museli byť vypustené z tej novely volebného zákona a boli schválené iba tie ostatné veci. S tou dvojkolovou voľbou sa to dá technicky ošetriť aj pri voľbe poštou, teda spôsobom, že voliči, ktorí, asi by bol problém medzi prvým a druhým kolom distribuovať tie lístky, ale oni môžu mať lístok pre voľbu poštou s plným zoznamom kandidátov, a teda s tým, že teda ak na ňom vyznačia iného kandidáta ako toho, ktorý postúpil do druhého kola, teda keď tú voľbu uplatnia v druhom kole, tak, tak ten lístok bude neplatný, ako keby na normálnom hlasovacom lístku niekoho dopísali a technický problém môže byť, že z niektorých končín sveta nemusí prísť pošta za tie, za tie dva týždne, ktoré sú medzi prvým a druhým kolom. No, ale tak to je nedokonalosť sveta a myslím si, že pre väčšinu tých, ktorí využi, využívajú možnosť voľby poštou, napríklad v parlamentných voľbách, by sa to dalo stihnúť aj do tých dvoch týždňov. A ešte by som teda dodal, že riešili sme aj voľbu poštou v iných typov volieb, kde teraz nie je, a, a teda postoj ministerstva vnútra, ktorý, ktoré to zastrešovalo z odborného hľadiska bol taký, že vo vzťahu k, komunálnym a regionálnym voľbám by to asi nebolo úplne najvhodnejšie vzhľadom na to, že reálne tam tí ľudia nežijú, teda myslí sa, ľudia, ktorí tam nemajú trvalý pobyt a, a teda, že mohlo by to byť komplikované, tak od toho sme ustúpili. A keď sme pripomienkovali ten návrh ministerstva vnútra, lebo prebiehalo o tom diskusia v rámci vládnej koalície a ešte posledné voľby o ktorých sa to môže týkať a ktorých by sa to malo týkať, sú voľby do Európskeho parlamentu, kde bol problém s tým, že bude potrebné prepojiť nejako európske databázy, aby nedochádzalo k dvojitému hlasovaniu, aby občania Slovenskej republiky žijúci v zahraniční nevyužili možnosť voliť na území štátu, na ktorom, na území ktorého reálne žijú a zároveň aj na území Slovenskej republiky. A v tom čase neexistovalo nejako prepojenie tých databáz a možnosť overenia, tak ministerstvo vnútra nemalo teda záujem, alebo teda nechcelo to upraviť s týmto rizikom, ale vtedy v tom čase a teda nepamätám si presne ktorý to bol rok, ale, ale v minulom volebnom období bol postoj ministerstva vnútra, že sa to rieši, rieši sa to aj na európskej úrovni a do tých nasledujúcich volieb do Európskeho parlamentu by to už malo byť ošetrené tak, aby voľba poštou pre občanov Slovenskej republiky mohla už v tých nasledujúcich voľbách do Európskeho parlamentu fungovať a byť využiteľná. Takže, aj keď by náhodou neprešiel tento návrh, ktorý predkladáte, že by sa koalícia z nejakého dôvodu rozhodla, že ho nepodporí, tak verím, že do nasledujúcich prezidentských volieb bude ešte šanca ošetriť to po najbližších parlamentných voľbách, že sa podpora pre to nájde, a možnože koalícia ešte aj v tomto volebnom období príde s nejakým vlastným návrhom, lebo ešte raz, to nie je o tom, že či tí voliči zo zahraničia volia, volia viacej koalíciu alebo opozíciu. Ide o to, že sú to naši občania a majú mať možnosť zúčastniť sa volieb ak je to technicky možné.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ondrej, ja chcem určite podporiť, a ako som aj uviedla v mojom príspevku akékoľvek snahy o rozšírenie možností voliť zo zahraničia, tá voľba poštou je samozrejme, najlepším riešením a ak sa nájde spôsob v budúcnosti ako to dosiahnuť, tak my to určite podporíme, pretože sme presvedčení, že možnosť voliť by mala byť čo najviac dostupná a pre všetkých. Naozaj, bez ohľadu na to koho volia. Ohľadom podpory zo strany koalície, respektíve, či prídu s nejakým vlastným návrhom, tak ja si skôr pamätám viaceré vyjadrenia, ktoré boli také skôr negatívneho charakteru voči ľuďom žijúcim v zahraničí, a to je možno aj odpoveď na otázku pána poslanca za SMER, že prečo, alebo že či a koľkí sa vracajú, tak ide o to, aj aké signály sa im vysielajú z najvyšších miest, to je napríklad vláda, od vládnych predstaviteľov, čiže možno sa treba aj nad tým zamyslieť, pretože sme tu viackrát počuli výroky typu, že prečo by tí ľudia mali voliť, lebo však oni chodia na Slovensko si dávať opraviť len zuby a podobne, ja si toto pamätám. Tak to asi nepovzbudzuje ľudí k tomu hlbšiemu vzťahu k Slovensku s cieľom vrátiť sa sem, tak možno na zamyslenie.
To je za mňa všetko. Ďakujem vám pekne.