46. schôdza

Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. No, ja som si pozrela posledné prieskumy v tejto otázke, a teda, že v každom ďalšom sa vždy zvyšuje počet ľudí, ktorí zvažujú, zvažujú odchod zo Slovenska a to už bez ohľadu na vek. To už nie je, že mladí ľudia, tu už odchádza každý kto môže alebo to minimálne zvažuje. Nebol prieskum, že koľkí sa masívne chcú vrátiť, čiže asi, asi nie taký, taký, taký dopyt. A je to, je to vizitka pri všetkej úcte, pán kolega z koalície, vlády, a keďže posledných 15 rokov s nejakou krátkou prestávkou tu vládne strana SMER, tak je to vaša vizitka, že z tade všetci chcú odísť, len nikto akosi sa nechce vrátiť. A povedať, že odišli dobrovoľne, tak nech nevolia, a akože tu čo ostane, prázdny priestor v strede Európe, nech všetci odídu a tu bude čo? Čo tu bude. Zem nikoho alebo spálená zem alebo smerácka centrála na celom Slovensku tu bude alebo čo to, čo toto je za stratégiu, že kto chce, nech odíde a nech nevolí, a potom čo, vy tu zhasnete a bude koniec? Alebo ja nerozumiem. To už keď sa chcete prihlásiť o slovo, tak aspoň odpovedzte na tieto otázky, lebo ja sa potom zamýšľam, že čo tu bude. Budeme tade putovať a nikde nikoho nestretnem od Košíc do Bratislavy, či ako to bude. No.
Ďakujem.
===== ... Slovensku tu bude alebo čo toto je za stratégiu, že kto chce, nech odíde a nech nevolí a potom čo vy tu zhasnete a bude koniec alebo ja nerozumiem. To už keď sa chcete prihlásiť o slovo, tak aspoň odpovedzte na tieto otázky, lebo ja sa potom zamýšľam, že čo tu bude. Budeme tade putovať a nikde nikoho nestretnem od Košíc do Bratislavy, či ako to bude. No. Ďakujem.

Ja som asi pred ôsmimi rokmi moderoval takú jednu akciu pre študentov a bolo to veľmi také zaujímavé, pretože oni rozprávali, že naozaj, že nemá to tu zmysel, to bolo 2016 alebo 2017 tak nejako, a že tu nemá zmysel zostať, pretože tu, tu je v tejto republike nám vládnu ľudia, ktorí nemajú záujem o mladých ľudí a ja si presne pamätám, tiež chcem povedať, že pán poslanec jedno dievča tam povedalo, že aj ja chcem ísť študovať do zahraničia, ale keby tu vládol niekto iný, tak tu zostanem. Vy ste vy, teda pardon nemám, budem reagovať na pani predchádzajúceho pána Dostála. Pán Dostál, Ficova vláda vyhnala naozaj schopných a mladých ľudí, ktorí by sa vrátili. Oni by sa určite vrátili, keby tu mali podmienky nielen ekonomické, sociálne, ale aby tu nevládlo zlo a agresia.

Ďakujem kolegyniam aj kolegovi za reakcie na moje vystúpenie a rád by som v reakcii na ich vystúpenia zacitoval jednu vetu z jedného dokumentu. Tá veta znie. Vláda vytvorí podmienky pre hlasovanie poštou aj pre voľby prezidenta Slovenskej republiky, pre voľby, ktoré sa uskutočnia v roku 2029. A ten dokument, z ktorého citujem, sa volá Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť a je to Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2023 až 2027. Takže prinajmenšom deklaratívne, prinajmenšom v čase vzniku súčasnej vlády sa aj súčasná vláda a politické strany, ktoré ju tvoria a poslanci, ktorí hlasovali za vyslovenie dôvery tejto vláde a schválenie Programového vyhlásenia prihlásili k tomu, že možnosť voliť zo zahraničia, možnosť voliť poštou sa má okrem parlamentných volieb, kde taká možnosť existuje už dnes, rozšíriť aj na prezidentské voľby, tak ja viem, že tá úprava, ktorú navrhujete, je trochu odlišná, ale smeruje k tomu istému cieľu a rovnako viem, že bez zmeny ústavy je ťažko realizovateľný tento zámer, ale myslím si, že keby sa zmena ústavy obmedzila na túto jednu vec, teda umožnenie voľby poštou, respektíve zmena lehôt prezidentských volieb tak, aby na zákonnej úrovni bolo možné voliť poštou aj v prezidentských voľbách, tak takáto zmena ústavy by našla podporu aj v rámci opozície a bola by schválená, aj keď sme sa tu teda doobeda bavili s pánom poslancom Ferenčákom, že ústava by sa nemala meniť príliš často a nemala by byť trhacím kalendárom, tak myslím si, že takáto úprava by bola oprávnená a nebol by to žiadny účelový zásah do nej.

Chcel by som zareagovať na tú krátku rozpravu, ktorá to bola, ale najprv si dovolím ešte raz pozdraviť našu návštevu zo zdravotníckej školy. Dúfam, že si odtiaľ odnesiete pozitívne dojmy. Ja len skonštatujem to, čo hovoril pán poslanec Dostál, že naozaj tak poctivo to rozobral, že prečo regionálne a komunálne voľby. Nie je až tak dôležité, aby bola tá voľba zo zahraničia poštou, lebo naozaj mali by rozhodovať alebo hlavne by mali rozhodovať ľudia, čo v tom území žijú, však to sú najkompetentnejší ľudia, ktorí majú rozhodovať o tom, ako sa to dané mesto alebo obec, alebo ten región má rozvíjať. Kto iný, keď nie tí ľudia, ktorí v danom území žijú. Takisto spomínal, že pri tých eurovoľbách je problém, lebo tí ľudia môžu alebo majú priestor voliť v iných štátoch, v štátoch, v ktorých žijú, ale práve voľba Národnej rady, národný parlament a rovnako voľba za prezidenta to je ten priestor, kde by sme mali dať šancu ľudí, ktorí sú Slováci, ktorí z rôznych dôvodov žijú v zahraničí, aby, aby si to mohli uplatniť. Voľba do Národnej rady je vyriešená a teraz nám ostala ešte voľba prezidenta. Ja pevne verím, že ak sa táto novela alebo tento zákon neschváli, tak že keďže voľba prezidenta je až po parlamentných voľbách, takže navrhovatelia na to nezabudnú a hneď po voľbách znova prídu s týmto zákonom, ktorý dúfam, že sa schváli a najbližšia voľba prezidenta už bude sa mohla uskutočniť aj voľbou zo zahraničia s tým, že ideálne by bolo, keby sa to zmenilo aj v ústave a keď sa to nepodarí, tak hľadať možnosti, hľadať možnosti, ako to zmeniť, aby sa to mohlo realizovať, lebo si myslím, ešte raz, že to je taký malý čriepok do toho, aby sme pripomenuli tým ľuďom, ktorí sú zo Slovenska, sú v zahraničí, že máme o nich záujem, nech sa zúčastňujú na, na dianí na Slovensku a keď po takýchto malých kúskoch im to budeme dávkovať, tak naozaj možno si to rozmyslia a tí, ktorí tejto republike môžu pomôcť, že časť z nich sa vráti a naozaj budeme tu lepšie fungovať ako doteraz. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Náš návrh je veľmi stručný a jednoduchý. Navrhujeme, aby zvýšený prídavok na dieťa, ktoré nastupuje do prvého ročníka v sume 110 eur bol vyplácaný pred začiatkom školského roka, kedy je školské potreby nutné naozaj reálne kúpiť a nie v októbri, ako tomu je pri súčasnej právnej úprave, keďže to nedáva logický ekonomický zmysel a viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1027. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1077 z 29. septembra 2025 v znení neskorších rozhodnutí predsedu Národnej rady navrhujem, aby Národná rada návrh zákona, aby prerokovali tento návrh zákona: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Kolegovia, kolegyne, ja som si vlastne pri poslednej faktickej poznámke poslanca Dostála uvedomila, že ja tu predstavujem tretí poslanecký návrh za náš poslanecký klub PS a v podstate každý jeden z nich napĺňa aj Programové vyhlásenie vlády a napriek tomu koaliční poslanci a poslankyne ich nepodporujú. Ten prvý sa venoval ochrane žien a detí pred násilím. To je výslovne v Programovom vyhlásení vlády. Druhý umožneniu voľby v prezidentských voľbách zo zahraničia, čo teda je síce ako voľba poštou v Programovom vyhlásení vlády, ale je to tam a tento tretí sa týka podpory rodín, čo teda tiež v Programovom vyhlásení vlády nájdeme. Lebo my sme tu boli svedkami už na mnohých schôdzach toho, že koaliční poslanci a poslankyne, teda koalícia ako celok rieši absolútne iné problémy ako tie, ktoré majú ľudia na Slovensku a v prvom rade prostredníctvom zmien trestných kódexov sa tu pomáhalo korupčníkom a zlodejom a toto tu máme ako leitmotív dlhodobý ako hlavný motív. Ale tak teda mohli by sme konečne sa zamerať už na tie problémy, ktorým čelia ľudia na Slovensku a k tomu smeruje aj náš návrh zákona, ktorým chceme umožniť rodičom detí, ktoré nastupujú do prvého ročníka základnej školy vyplatenie jednorazovo zvýšeného prídavku na dieťa, ktorý je určený už dnes ako zvýšený ešte pred začiatkom školského roka, tak aby reálne mohli za tieto peniaze tie školské potreby nakúpiť. Dnes dostávajú tento príspevok až v októbri, pričom logicky deti nastupujú v septembri, tak v októbri zjavne tie školské potreby musia mať a to mnohých rodičov dostáva do komplikovanej ekonomickej situácie, pretože naozaj počet rodín, ktorí sa dostávajú do takej finančnej situácie, že nemajú žiadne úspory, narastá a to by sme si mali uvedomiť a takýmto spôsobom aj adresovať tento problém. Podľa aktuálnych údajov môžu náklady na základné školské vybavenie pre prváka dosiahnuť až 280 eur, čo je nárast oproti predchádzajúcemu roku o ďalších 20 eur. Čiže ešte aj tie výdavky každoročne narastajú či už v dôsledku inflácie, ale výdavky rodín ako takých narastajú aj v dôsledku konsolidačných opatrení vlády Roberta Fica. Žiaľ. Čiže tá situácia sa zhoršuje. To je pomenovanie toho aktuálneho stavu a tento príspevok štátu po tej zmene by mohol zásadne a hlavne adresne pomôcť tým rodinám, ktorých sa to najviac dotýka, ktoré naozaj tie úspory nemajú. Čiže cieľom je podporiť hlavne tie rodiny s nižšími príjmami, ktoré nemajú žiadne úspory a to im spôsobuje komplikácie pri kupovaní týchto školských potrieb. Lebo reálne, keď potrebujú zabezpečiť úplne najzákladnejšie potreby ako je jedlo pre svoje deti alebo oblečenie, tak jednoducho im to nevychádza a podľa prieskumu spred myslím, že to bolo pred dvomi rokmi už vtedy zo začiatku alebo roku 2024 nemá vyše 40 % Slovákov a Sloveniek žiadne úspory. To je obrovské množstvo a finančné problémy majú podľa prieskumu častejšie ženy, ľudia vo veku 34 až 49 rokov a ľudia s nižším vzdelaním bez maturity. Veľmi to zasahuje aj jednorodičov, jednorodičovské domácnosti, pretože tie sa z povahy veci nachádzajú v horšej finančnej situácii. Čiže toto je opatrenie, adresné opatrenie, ktorým im môžme jednoducho pomôcť a čo je na ňom najlepšie, ono nič nestojí. Toto tento náš návrh nič nestojí, pretože my chceme len posunúť výplatný termín k finančným prostriedkom, ktoré už tak či tak z rozpočtu odchádzajú. Čiže je to absolútne jednoduchá pomoc, adresná pomoc, ktorá ja ani neviem ako a aká výhrada voči tomu by mohla existovať. Čo sa týka tých jednorodičovských domácností, tak až 46 % je ohrozených chudobou. Čiže naozaj hovoríme o veľkom zásahu pre veľký počet ľudí a takýmto jednoduchým spôsobom by sme im mohli pomôcť a ja by som teda, máme tu už dvoch koaličných poslancov, tak možno by vedeli reagovať, že ak majú nejaké výhrady voči tomuto návrhu, ktorý nič nestojí a pomáha najohrozenejším rodinám, tak nech tie výhrady skúsia prezentovať a my ich prípadne vieme aj zapracovať. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. No neviem, ako vy kolegovia, ale ja som z rodiny, kde sa žilo od výplaty do výplaty a úprimne ja neviem ako to naši rodičia dávali, že nás vychovávali tak, aby nám nikdy nič nechýbalo. Napriek tomu sme nikdy nemohli ísť napríklad na lyžiarsky pobyt a aj to, že som šla do zahraničia študovať, tak bolo vďaka štipendiu, ale ja teraz nechcem hovoriť o našich rodinách alebo o tých vašich, pretože predpokladám, že im nič nechýba, ale o všetkých tých doslova státisícoch rodín na Slovensku, ktoré takýmto spôsobom žijú od výplaty do výplaty a predstavte si, že tie ...
===== ...zahraničia študovať, tak bolo vďaka štipendiu. Ale ja teraz nechcem hovoriť o našich rodinách alebo o tých vašich, pretože predpokladám, že im nič nechýba, ale vo všetkých tých doslova státisícoch rodín na Slovensku, ktoré takýmto spôsobom žijú od výplaty do výplaty. A predstavte si, že tie pomôcky a to len pomôcky do školy dnes stoja dvestoosemdesiat eur. Tak kde si má taká klasická rodina možno s dvomi deťmi, s jedným prváčikom zaobstarať dvestoosemdesiat eur v auguste na nákup týchto potrieb, že zamysleli ste sa nad tým? A pritom im bude tento príspevok vyplatený až v októbri, ale deti idú do školy v septembri. Čiže treba pomôcky kúpiť dopredu. Nehovoriac o tom, že neviem, či teda máte v štátnych školách, väčšinou čo z vás poznám, tak sú teda v súkromných a asi si to môžte dovoliť, ale v štátnych školách ani tie obedy nie sú zadarmo. Zvýšili sa, ten poplatok z desiatich na pätnásť eur. Opäť predstavte si, že máte viac detí. Treba platiť rôzne príspevky v škole, nehovoriac o pracovných zošitoch, niektorých učebniciach. Ako si má toto všetko dovoliť bežná slovenská rodina? A my tu teraz máme návrh zákona, ktorý, ako spomínala kolegyňa, nič nestojí. Jeho cieľom je len to, že dať tým ľuďom ten príspevok, ktorý skutočne potrebujú na to, aby tie deti mohli ísť dôstojne do školy, vyplatiť ho v auguste. To je všetko. Nič to nestojí a môže to pomôcť. Takže ja na vás skutočne apelujem, aby ste tento návrh podporili. Prosím vás o to.

Ďakujem pekne. Tak, aby sme boli úplne korektní, tak ja som sa informoval na ministerstve už skôr, že prečo to vyplácame až v septembri, keď naozaj tie pomôcky tie rodiny nakupujú skôr a určite by to privítali, tak jediný problém, ktorý tam majú, tak je tá technikália, že v tom septembri už vedia presnejšie kto nastúpi do tej školy a vlastne dva mesiace pre tým ešte to nevedia. Ale ja si myslím, že keď by sme na jednu stranu váh dali zvládnuť dali nejakú technikáliu a na druhú stranu váh dali, že naozaj koľkým ľuďom to pomôže a naozaj pomôže to deťom, ktorí si inak tie rodiny nevedia zabezpečiť a zabezpečujú to potom až vlastne neskoršie, tak akože treba tú technikáliu zvládnuť a jednoducho tento návrh podporiť a vyplácať to skôr. A viete, keď sme prijímali zákon o 13. dôchodkoch, tak tam v tom zákone je dané, že síce vyplácame v termíne, ktorý je určený, ale ten termín môžme aj zmeniť a meníme ho tak predpokladám, že keď bude vyhlásený termín volieb, tak vtedy, vtedy sa vyplácať dôchodky budú niekoľko dní pred tým, aby si tí ľudia pamätali, že dostali od tejto "dobrej vlády" ten 13. dôchodok, aby mysleli na to, keď budú hádzať lístok do tej urny. Tak keď toto zvládnu na Ministerstve sociálnych vecí, tak si myslím, že aj túto technikáliu by mali zvládnuť. A tu hľadajme nie ako sa to nedá, ale ako sa dá, akoby sme tým ľuďom pomohli. Takže ja to plne schvaľujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. A ďakujem aj kolegyniam, ktoré predkladajú tento návrh zákona. Naozaj tento návrh zákona, toto opatrenie tento štát nič navyše nebude stáť. Ja som počula ministra školstva argumentovať presne tým dôvodom, že až v septembri máme známy počet alebo teda mená žiakov, ktorí nastúpili do školy, ale do prvého ročníka a preto sa dá vyplatiť tento príspevok až v októbri. Je to zbytočné, pretože ak už raz ten príspevok vyplatíme na to dieťa a ono v septembri nenastúpilo do školy, lebo dostalo náhle nejaký odklad alebo niečo, to je pár detí, tak jednoducho už na budúci rok ak nastúpi, nebude mu druhýkrát vyplatený a je to v poriadku, hej. Majú ho vyplatený. A ako sme aj hovorili, tá situácia ekonomická sa z roka na rok zhoršuje tým rodinám a jednoducho je to veľký nápor na peňaženku po lete, kedy sú rodičia naozaj finančne vyšťavení z toho, že musia deťom zabezpečovať nejaké denné tábory, tábory, nejaké to stráženie cez letné mesiace, lebo nemajú dva mesiace dovolenky, tak ešte na tých prvákov uvalíme aj toto, že tá výbava ako bolo povedané stojí 280 eur a táto suma sa z roka na rok zvyšuje. Je to neprimeraná záťaž pre tieto rodiny a preto si myslím, že štát by mal presne hľadať dôvody ako sa to dá im pomôcť a nie ešte na nich uvaliť ďalšiu tiaž. Takže ja si myslím, že ak by tu teda boli nejakí koaliční poslanci, je tu teda jeden, tak snáď, snáď to bude vypočuté. Dvaja, pardon. Ďakujem veľmi pekne.