46. schôdza

Teraz sme otvorili tunel Višňové. Už nepovie, že to už možno predchádzajúce vlády, niekoľko vlád predtým začalo, on už len strihať pásky a chváliť sa, jaký on je borec, ale všetci vieme, ktorí sme stavali jeden rodinný dom, koľko trvá výstavba, koľko trvá, keď si ten kúpite pozemok poctivo, keď si zoberiete hypotéku, keď idete stavať, koľko to reálne stojí a nebavíme sa o diaľniciach, nebavíme sa o iných veciach. Lenže ja tu nevidím z vašej strany snahu, aby ste tie európske zdroje, ktoré nám poskytli daňoví poplatníci Európskej únie, aby sme si tu zlepšili tú infraštruktúru, aby sme tu mali lepšie vlaky, lepšie železničné stanice, lepšie cesty. Ja nevidím po 15 rokoch vašej práce, že by sme boli úspešnou krajinou. A viete prečo to nevidím? Lebo to vidím v Poľsku, lebo to vidím v Česku, a keď prídem na Slovensku, je mi, do plaču mi je. Do plaču mi je, keď som na tej stanici železničnej v Starej Ľubovni a vidím tých turistov, ktorí prichádzajú a pýtajú sa na hrad, normálne mi je do plaču, že v akej krajine to žijem. Smutné. Smutné. Takže, ctení, uzavriem to na záver tak, že ctení kolegovia, kolegyne, keď ste si mysleli, že nás zlomíte a že túto noc nevydržíme, a že tu o desiatej skončíme, lebo nemáme dosť síl, nemáme dosť hlasu, hlavne hovorím teraz politikom strany HLAS, tak my ten hlas máme. My máme energiu, máme silu a do roku 2027 budeme ľuďom rozprávať čo robíte, budeme ľuďom rozprávať čo nerobíte. Vašim voličom budeme otvárať oči, a ja sa už teraz teším na ďalšie parlamentné voľby, kde keď ľudia na Slovensku pochopia, čo si v roku 2023 zvolili a čo dostali, lebo vy ste nasľubovali krásne sľuby. Lacnejšie potraviny, lacnejšie energie, nikomu nič nevezmeme, sociálny štandard ostane, nebojte sa tu bude Švajčiarsko, to tu jak v raji, tu sa budete mať v raji, a realita po dvoch rokoch je taká, že pomáhate kamarátom grázlom, prijímate si zákony z večera do rána pre svojich kamošov, len aby ste sa vyhli nejak tej base. Tí, ktorí vedia, vedia o kom hovorím, a že by ste pomáhali obyčajným ľuďom, že by ste pomáhali vašim voličom tam na tom východe, tam na tom severe, tam na tom juhu Slovenska, kde majú dnes problém prežiť, kde majú problém a rozmýšľajú v tých obchodoch, či si kúpia mäso alebo si nekúpia mäso, či môžem si dovoliť kúpiť deťom sladké alebo nemôžem, tí ľudia vám to spočítajú. To vám hovorím tu a teraz, že vám to spočítajú. A do toho, keď vy budete takto arogantne sa správať k opozícii, že nedáte nám rokovať, v ten deň kedy to máte dať, to znamená do siedmich dní, keď opozícia dodá 30 podpisov, ale budete to robiť takto na hulváta na noc a všetky schôdze spojíte do jednej, ja vám hovorím, že tá medicínka vás dobehne. Ja som veľmi zvedavý, ako sa potom budete tváriť. Viem, že tu mnohí už nebudete, okej, ale snáď tu ešte nejakí poz, nejakí pozostatkovia z vás ostanú a ja som veľmi zvedavý, čo potom budete hovoriť. Ja vám to budem pripomínať, keď mi ľudia dajú dôveru a budem v tomto parlamente, ja vám to budem pripomínať. Verte tomu. Myslite nie na dnes, myslite na zajtra čo bude. A ľudia začínajú sa búriť, ľudia začínajú byť nervózni tam vonku, a vy si tu síce môžete hovoriť aké ste excelencie, jakí ste ctení, jaké máte krásne obleky, ale to nebude stačiť. To už nebude stačiť potom. Takže kolegovia z opozície, chcem vás všetkých poprosiť, chcem vás povzbudiť, máme silu, máme energiu, dáme to celú noc. Bude treba zajtra celý deň? Celý deň zajtra budeme. A keď bude treba, aj celú noc zajtra budeme. Rozložíme sily, zamakáme, dáme to. Ukážeme ľuďom na Slovensku, kto je tu skutočný bojovník za pravdu a tými argumentami vás vyzlečieme, každého jedného ministra, len, ešte keby tu prišli, to by bolo super.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Dávam slovo spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Rastislavovi Krátkemu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

Vážený pán predsedajúci, podávam informáciu o výsledku rokovania výboru o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jozefovi Rážovi poverenému riadením Ministerstva dopravy Slovenskej republiky (tlač 1125). Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č. 1176 z 25. novembra 2025 pridelil návrh skupiny poslancov na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore. K predmetnému návrhu skupiny poslancov bola zvolaná 57. schôdza výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti dňa 27. novembra 2025. K uvedenému termínu nebolo doručené stanovisko vlády Slovenskej republiky. Výbor k predloženému návrhu neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda výboru ma poveril, aby som predniesol na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jozefovi Rážovi poverenému riadením Ministerstva dopravy Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. ... trochu, trochu rozviesť. Môžme kritizovať vládu, aj žiadať jej odvolanie za rôzne veci. Porušuje demokratické pravidlá alebo nezvládla nejakú kritickú situáciu, v niečom dramaticky zlyhala alebo sa ocitla v nejakom obrovskom korupčnom škandále, to všetko sú legitímne dôvody. Ale pre túto vládu platí, že ju chceme odvolať a mimochodom 70 % ľudí na Slovensku chce, aby podala demisiu, pretože ona reálne robí iba pre seba. Konzumuje moc, svoju moc, pracuje pre svoje výhody, pre výhody kamarátov, oligarchov, pre beztrestnosť alebo pre pomstu a to nie je také banálne ako sa to zdá. Asi najlepšie to vystihuje premiérov výrok vlastne z počiatku vládnutia, keď hovoril o tom a teraz to znovu zopakoval, že keď do pekla, tak na tuším veľkom bielom koni a to už nie je len o tom, že kašlú na ľudí a pracujú len pre seba, ale už im je to vlastne úplne jedno, že tam je taký nihilizmus, ktorý presakuje celým týmto vládnutím. Ja si pamätám, že jeden významný člen, myslím, priemyselnej komory nedávno povedal, že Slovensko je ako potápajúci sa Titanic a predseda vlády sa voči tomu ohradil, že ako si to tento človek dovoľuje v takýchto zlých farbách vykresľovať Slovensko, že teda šíri asi blbú náladu. Ale podľa mňa ani tá metafora nie je presná, lebo tomu chýba ten, ten nihilizmus. Tá metafora v skutočnosti je taká, že áno sme v tom Titanicu, ale to čo táto vláda urobila, je, že ľudí už hodila cez palubu a oni ministri a táto celá vládnuca klika medzitým zostali v tom Titanicu, aby a teraz dúfam, že sa kolegovia zo SaS neurazia, aby vypili ten bar, kým sa to celé potopí. Že vedia, že to smeruje do katastrofy, ľudí už naozaj odpísali, celé Slovensko už odpísali a už iba oni si z toho chcú čo najviac užiť a to nemusia byť len materiálne výhody. To môže byť moc samotná. Pozornosť. Výhody, majáky a to je ten problém, a to je ten problém, a preto tá vláda má skončiť. A teraz to sa dá ilustrovať na rôznych oblastiach spoločenského života a verejných politík. Aj na také oblasti, ako je napríklad zahraničná politika. Spomínal to František Mikloško v tom svojom úvodnom prejave ako navrhovateľ, že on obžalúva túto vládu z toho, že nás ťahá na východ. Parafrázujem. Že nás vytrháva z toho, čo je náš prirodzený, civilizačný, kultúrny, historický, politický priestor, teda západná Európa. Ale ja to chcem povedať ešte inak a ten efekt máte pravdu, pán poslanec, ten efekt je taký, ale v skutočnosti je to egoistická sebestredná zahraničná politika jedného človeka a tým je premiér. Ktorému je úplne jedno, ako dopadne Slovensko, či vypadne zo západu alebo nie. Je mu úplne jedno, aké sú naše strategické záujmy. Jemu ide o jeho vlastné postavenie a to môže byť fotka s Trumpom, to je rozhovor s Putinom, to je tam prechádzka po námestí v Pekingu, možno sú to nejaké biznisy s energetikou, možno s jadrovou elektrárňou to už ja neviem, ale vidno, že to to je len o ňom a spomeňte si, keď kritizuje náš premiér Európsku úniu, partnerov, kohokoľvek, tak on ho tá jeho kritika spočíva v tom, že mu nedovolia mať vlastný názor, a že je kritizovaný za jeho vlastný názor, že preňho to nie je o záujmoch Slovenska, preňho to je, aby on mohol vyslovovať vlastné názory. To je na tom to sebestredné, že je ochotný strhnúť Slovensko do izolácie na východ, spretrhať všetky väzby, aby on mohol mať fotku, a aby mohol byť ten človek na medzinárodnej scéne, ktorý má nejaký názor a ten názor je kontroverzný, poburujúci, ale o to mu ide. O to ego toho, že má ten názor a teraz my ako daňoví poplatníci sa môžme pýtať, ale čo z toho máme my? Čo z toho majú slovenskí občania? Čo z toho má Slovenská republika, že pán premiér má názor? Lebo faktom je, že nikto mu neupiera jeho názor ani kolegovia z Európskej rady, akurát jeho názor nikoho nezaujíma, pretože je pomýlený. Ale vidíte, že tam ide, že tam ide predovšetkým o to ego a to je, to je to, načo narážam. Samozrejme je to vidieť v oblasti právneho štátu. V oblasti spravodlivosti, len dnes sme mali zdrcujúcu správu generálneho prokurátora o tom, ako sa na Slovensku de facto prestala stíhať korupcia na najvyšších miestach. On hovorí o katastrofe, ale opäť. Veď my si pamätáme tie debaty o novele Trestného zákona. To, že na Slovensku sa prestáva bojovať s korupciou, to nie je zlyhanie vlády, to je dizajn, to tak tá vláda chcela, preto zmenila trestné kódexy, preto zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry a opäť a tam je to najexplicitnejšie vidieť, že to robila kvôli sebe, kvôli konkrétnym ľuďom, ktorí a to mali dostať beztrestnosť, amnestiu. Opäť sa to, opäť sa tým vinie táto, táto jedna, táto jedna niť. A viete a preto sme dnes v tejto situácii, preto je tá vláda taká nepopulárna, preto im padajú percentá, preto 70 % ľudí tú vládu nechce, že vy keď je celkom dobrá situácia, keď sa krajine plus mínus darí, lebo je ekonomická konjunktúra, tak môžte ako politici, ako vládna trieda robiť veci pre seba a tí ľudia to nejako znesú, lebo ľudia v skutočnosti počítajú s tým, že tí politici sa chcú udržať pri moci, že majú radi tie bavoráky, tie majáky, ten status toho, aj im to tak trochu tolerujú, keď sa krajine darí, alebo keď majú pocit, že tí politici zároveň aspoň simulujú, že im ide o ľudí a o ich záujmy, keď to aspoň hrajú. A to mimochodom predchádzajúce vlády SMER-u celkom vedeli, že to aspoň vyzeralo, že sa starajú o robotníkov, zamestnancov, ktorých mali prepustiť z nejakej fabriky, že premiér tam raz za čas prišiel do nejakej továrne alebo sa prišiel stretnúť s obyčajnými ľuďmi, aby ukazoval, že mu na tom záleží, ale teraz už sa nedeje ani to, a že to ostentatívne pohŕdanie arogancia to je podľa mňa to, kde to naráža na odpor ľudí a v kombinácii s tým, ako sa naozaj žije zle, to je niečo, kde ľuďom už dochádza trpezlivosť. Táto kombinácia zlej ekonomickej situácie reálne ľuďom sa žije z mesiaca na mesiac ťažko, nevedia, či vôbec vyžijú a do toho vidia, že tá vláda pracuje iba pre seba a to má mnohé a mnohé ilustrácie a toto, toto je niečo, čo za chvíľu vybuchne, obávam sa, že ten pohár trpezlivosti pretečie. A to iba zopár tých detailov prejdem. Hej. Takže Slováci, Slovensky reálne trú biedu kvôli konsolidácii, ktorú táto vláda sfušovala a medzitým vidia, ako ministri a papaláši niekde na Devíne za obrovské peniaze tam opekajú vola alebo tam idú do Emirátov riešiť šikanu jazdcov Formuly 1. Tak čo si myslíte, čo si tí ľudia asi o tom pomyslia? Podnikatelia ich drvia zvýšené odvody, dane, zamestnanci pozerajú na čoraz, na čoraz menej peňazí na výplatných páskach a potom zároveň vidia v televízii, na sociálnych sieťach, že ministri idú vládnym špeciálom na futbal, alebo že kupujú letenky do New Yorku za, za desaťtisíce. Firmy každé euro teraz počítajú, počítajú, či budú môcť udržať zamestnancov, či budú vôbec môcť zostať na tom trhu a teraz čítajú o dvojmiliónovom tendri na záchranky pre sponzorov HLAS-u. Čítajú o obrovských IT zákazkách na cez sto miliónov. Michal Truban o tom hovoril. A tá zrážka ich vlastnej reality bežných ľudí s tým, čo vidia v televízii, to je to, prečo im dochádza trpezlivosť. To je to, kvôli čomu si väčšina ľudí praje, aby ste skončili a do toho sú samozrejme tie, tie nekonečné každodenné detaily, všelijaké machové steny a kilá čokolád a neviem nové autá a dvojnásobné platy a ľudia si pritom pamätajú, že ste teda sľubovali lacnejšie potraviny a dobre, keby ste aspoň povedali, že to nejde, že proste nemáme na to tie nástroje, lebo inflácia je vysoká, celosvetová ekonomika je na tom zle. Ale nie vy im ešte s tou drzosťou a aroganciou vám vlastnou ešte im poviete, že tuto urobíme nejakú aplikáciu, ktorá tiež teda trvala dlho, kde si budete môcť niekde na nejako webe pozrieť, či niečo je o pár halierov lacnejšie, a že teda to je to riešenie. A to je to, čo ľudí strašne štve. To je opäť tá zrážka reálneho osudu, reálneho prežívania slovenských rodín s tým, čo vidia, že politici robia, respektíve, že to robia iba pre seba. A veľká kapitola sú mladí ľudia. A opäť to tu vidíme. Mladí ľudia na Slovensku, však to vieme všetci, utekajú z našej krajiny, pretože nedokážu nájsť kvalitné vzdelanie, slušne zaplatenú prácu, cenovo dostupné bývanie alebo takú nejakú základnú ľudskú dôstojnosť. Toto celé, táto emócia tam je a do toho príde premiér a stredoškolákov posiela bojovať na Ukrajinu. Opäť ten kontrast. Keby aspoň sa tváril, že mu záleží na mladých ľuďoch, ale ani tá snaha už tam nie je. A to je naozaj iba taká špička ľadovca, taký rýchly prelet nad vašou škandalóznou egoistickou politikou. A ja teraz si vôbec neviem predstaviť, kto by ešte mohol prísť s inými silnejšími dôvodmi na to, prečo máte skončiť ako všetky tie, ktoré tu zazneli, ale ako aj tie, ktoré my vyslovujeme a pritom sú v mysliach obrovského počtu voličov aj tých voličov, ktorí vám dali hlasy. Lebo to nie je tak, že my sme si tu niečo pripravili prejavy, a že to prichádza zo vzduchoprázdna. Všetko to čo vravíme, aj to čo vravím ja, sú veci, ktoré možno ľudia nehovoria vaši voliči vám priamo do očí, ale už aj áno, ale myslia si ich. Tak vedzte, že toto neni iba nejaká politická šaráda, že toto sú veci, ktoré cítia prevažne opoziční, ale aj vaši voliči a zároveň to dokazujú všetky čísla a štatistiky. Tento rok 2026 bude najťažší pre slovenské domácnosti, pre slovenské firmy, slovenských zamestnancov, odkedy si to pamätáme. Hospodársky rast teraz na úrovni 0,5 % HDP asi bude aj nižší, možno hrozí recesia, je to oveľa menej, oveľa slabší rast než majú naši susedia, nedá sa vyhovárať na nejaký globálny trend, rastú dvakrát, trikrát rýchlejšie Poliaci, Češi. Zároveň podľa odhadov Národnej banky 17 000 ľudí príde o prácu. Chudobou je dnes ohrozených 900 000 ľudí. To číslo v roku 2026 zrejme prekročí milión. A opäť. Štatistika poviete si, ťažko si aj viete predstaviť tých ľudí a to je teda vlastne pätina obyvateľstva, ktorí naozaj bojujú s chudobou, ani oni si nevedia predstaviť, že vy si to viete predstaviť, keďže vidia, ako minister vnútra príde s 12 000 v keši kupovať si letenku. No poďme ďalej, lebo toto sú kľúčové, kľúčové indikátory. Pretože nám ukazujú, že to sa nemá ako zlepšiť. Za posledných desať rokov máme o polovicu nižší prílev zahraničných investícií ako ostatné krajiny V4 a to už nemusím pripomínať, že to je predovšetkým vizitka vlád Roberta Fica a SMER-u, ktoré tu vládli posledných pätnásť rokov s nejakou prestávkou. V OECD je Slovensko v kvalite života siedme z 37. krajín, v miere odvrátiteľných úmrtí sme jedna z najhorších krajín v Európe. 420 000 zbytočne vyhasnutých životov na 100 000 obyvateľov. No a samozrejme vieme, že naši študenti však aj preto odchádzajú, drasticky prepadávanú v medzinárodných meraniach vzdelanosti. No a toto je obraz krajiny, ktorú nám zanechávate po pätnástich rokoch. To sú celé generácie osudov, zničených osudov a nie preto, lebo by sme boli horší, hlúpejší než sú Poliaci alebo Češi, ale preto, lebo máme politikov, ktorým na tom nezáleží, ktorí robia iba pre seba, a keď sa ten Titanic potápa, tak utekajú, aby vypili ten bar, ktorí chcú ísť do pekla na tom bielom koni a všetci to už vidia, že na ničom inom vám nezáleží. A ako som vravel. To je už cítiť z každej jednej konverzácie, ktorú my ako Progresívne Slovensko máme v mestách väčších alebo menších po celom Slovensku a nedávno som bol vo Vrbovom, kde to presne zaznievalo aj od voličov SMER-u, aj tých ľudí, ktorí volili SMER, oni už nevedia povedať, že prečo vlastne je dobré, že SMER je vo vláde. Vedia nadávať na Progresívne Slovensko, vedia povedať, že Soros, že preto musí SMER vládnuť, aby tam nepustil PS, opozíciu, Matoviča, ale aj oni uznávajú, že neni to dobré, že nežije sa nám lepšie, a že čakali viac. A to nám hovoria aj starostovia, ktorí boli zvolení za SMER, to nám hovoria komunálni politici, to nám hovoria podnikatelia na východe Slovenska, ale a obyčajní ľudia v kultúrnych domoch, krčmách a to už by ste sa mali zamyslieť, lebo tak to nebolo. Ešte za vašich minulých vlád to takto nebolo. Vaši voliči vedeli alebo si aspoň mysleli, že vedia, prečo vás volia, to tam už proste nie je a to čo ich ešte viac dráždi. To čo všetkých ešte viac dráždi, je, že premiér, ale aj iní ministri tejto vlády sa to snažia bagatelizovať. Snažia sa obhájiť neobhájiteľné. Premiér hovorí, že veď na Slovensku je skvele, veď predsa ľudia si budujú nové alebo teda stavajú nové krásne fasády, veď predsa plné parkoviská pri obchodných domoch. Neviem, či tie parkoviská tam nie sú plné kvôli parkovacej politike, ale to nechajme bokom ...
===== ... neobhájiteľné. Premiér hovorí, že veď na Slovensku je skvele, veď predsa ľudia si budujú nové alebo teda stavajú nové krásne fasády, veď predsa plné parkoviská pri obchodných domoch. Neviem, či tie parkoviská tam nie sú plné kvôli parkovacej politike, ale to nechajme bokom. Ale ako toto vôbec môžte povedať? Čo si myslíte, že tí ľudia nevidia koľko majú peňazí, že keď idú do obchodov tak nevidia koľko veci stoja? Dlho ste popierali, že narástli hromadné krádeže v obchodoch, že to sú sfalšované štatistiky. A čo, všetci si vymýšľali? Starostovia, obchodné reťazce, predavači, čo tie videá boli zmanipulované? A na toto nakoniec vy skončíte, keď sa budete ľuďom snažiť hovoriť, že vlastne je dobre a oni cítia vo svojich kostiach, vidia to každý deň, že nie je dobre, tak tým ich iba dráždite. A to je to čo hovorím, že sa roztvárajú nožnice, priepasť medzi realitou v ktorej žijú naozajstní skutoční ľudia a medzitým čo rieši politika, vládna politika. A ako som vravel, to sa istú chvíľu dá zakrývať, keď sa krajine darí, keď sa politici aspoň tvária, že sa snažia, to sa dá zakrývať. Ale tá priepasť keď sa, keď sa príliš roztvorí, tak sa potom niečo stane. A to čo sa stane je, že voliči vás vyprevadia do opozície a v tejto chvíli sa deje to, že voliči chcú, aby ste odišli, lebo to sa nedá donekonečna. Donekonečna sa nedá mať tieto dve paralelné reality. A mne to je hrozne ľúto. A už budem aj pomaly aj končiť a poviem, že mne to je hrozne ľúto. Ja to nehovorím z nenávisti, nehovorím to ani v nejakej zlosti, mne je to proste ľúto, pretože tu je, bola generácia politikov SMER-u na čele so štvornásobným premiérom, ktorá mala obrovskú príležitosť posunúť našu krajinu vpred. V jednej chvíli jednofarebnú vládu, neopakovateľnú príležitosť, podľa mňa už nebude jednofarebná vláda nikdy. Aby sme mohli byť tak ako sú dnes Poliaci, pán Šípoš o tom hovoril, aby sme mohli mať vysoké školy, nemocnice ako majú v Čechách, aby sme mohli mať priemernú mzdu tak ako je normálne v západnej Európe alebo aspoň v strednej Európe. To všetko sa dalo spraviť, to všetko sa dalo urobiť. Len ste sa rozhodli, že to nebudete robiť, rozhodli ste sa, že budete využívať moc pre moc samotnú, pre svoje výhody, pre svoje kšefty. To bolo vaše vedomé rozhodnutie. A mne je to proste ľúto, pretože ako už tu predo mnou povedali ľudia, keď skončíte, tak tej práce bude nesmierne veľa a nesmierne veľa ľudí za to bude trpieť. A obzvlášť a teraz nechcem, aby to vyznelo opäť hovorím nejako nenávistne a obzvlášť za to nesie zodpovednosť premiér. A preto vyslovujeme nedôveru Robertovi Ficovi. A ja by som sa ho spýtal, keby tu bol, akože tu samozrejme nie je, čo si on myslí, že si budú dejiny pamätať z jeho premiérovania? Čo asi? Čo asi bude odkaz pätnástich alebo možno ešte šestnástich rokov predsedu vlády Roberta Fica alebo pätnásť plus jedného Pellegriniho? Čo tam, čo tam po vás zostane v zahraničnej politike, v infraštruktúre, v ekonomike, v platoch, čo tam asi tak zostane? Podľa mňa zostane obraz a to je už dnešný obraz, politika, ktorý je izolovaný, osamelý, už v podstate nevie nič Slovákom ponúknuť, nehovorí o nejakej vízii, o nejakej budúcnosti, o tom, že veci sa môžu zlepšiť, o tom, že on vie ako to zlepšiť. Ostane obraz osamoteného, zatrpknutého človeka, ktorý nadávajúc na moju rodinu sa sám korčuľuje v tuneli. A týmto asi aj skončím. A mrzí ma to. Ja to naozaj nehovorím v zlom. Ja to hovorím, ja to hovorím s ľútosťou. Ďakujem vám veľmi pekne. Skončil som. (Potlesk v sále.)

Ďakujem, pán spravodajca. Otváram zlúčenú rozpravu ku všetkých ôsmim bodom programu. Do rozpravy konštatujem, že sa písomne prihlásilo šesť poslancov za poslanecké kluby v poradí, pán Šimečka, pani Kolíková, pán Grendel, pán Majerský, pani Laššáková Ľubica a pán Richter. A následne ešte 61 prihlášok písomných poslancov, ktorých nebudem čítať do radu. Môžem. Pán poslanec Galek, pán poslanec Dvořák, pán poslanec Spišiak, pán poslanec Sabo, pán poslanec Hargaš, pani poslankyňa Nash, pán poslanec Štefunko, pani poslankyňa Kleinert. Na deviatom mieste je pán poslanec Krúpa, ktorý ma požiadal o zámenu poradia z 35. v poradí s pánom Hlinom, s mojim súhlasom to môže potom systém prehodiť. Desiata pani Jaurová, jedenásta pán Petrík, dvanásta pani Kosová, trinásty pán Prostredník, štrnásta pani Gregorová, pätnásty pán Hajko, šestnásty pán Čaučík, sedemnásty pani Hanuliaková, osemnásty pán Szalay, devätnásty pani Luščíková, dvadsiaty pán Vančo, dvadsiaty prvý pán Lackovič, dvadsiaty druhý pán Horecký, dvadsiaty tretí pán Jakab, dvadsiaty štvrtý pán Dostál, dvadsiaty piaty pán Krajčí, dvadsiaty šiesty pán Dušenka, dvadsiaty siedmy pani poslankyňa Škopová, dvadsiaty ôsmy pán Pročko, dvadsiata deviata pani Plaváková, tridsiaty pán Mikulec, tridsiaty prvá, tridsiata prvá pani Remišová, tridsiaty druhý pán Matovič, tridsiaty tretí pán Šipoš, tridsiaty štvrtý pán Galko, tridsať päťku som čítal výmena s deviatym miestom, pán Hlina, tridsať šesť pani Šrobová, tridsať sedem pani Bihariová, tridsať osem pán Dej, tridsať deväť pán Dubovický, štyridsať pani Gažovičová, štyridsať jedna pán poslanec Pollák, štyridsať dva pán Bužo, štyridsať tri pán Janckulík, štyridsať štyri pani Turčanová, štyridsať päť pán Škripek, štyridsať šesť pán Stachura, štyridsať sedem pani Nováková, štyridsať osem Števulová, štyridsať deväť pán Vašečka, päťdesiat pani poslankyňa Jurík, päťdesiat jedna pani poslankyňa Kolejáková, päťdesiat dva pán poslanec Viskupič, päťdesiat tri pán Ledecký, päťdesiat štyri pani Bajo Holečková, päťdesiat päť pani Mesterová, päťdesiat šesť pán Tankó, päťdesiat sedem pán Kišš, päťdesiat osem pán Valášek, päťdesiat deväť pani Marcinková, šesťdesiat pán Gröhling a šesťdesiat jedna pani poslankyňa Bittó Cigániková.
Takže teraz dávam slovo pánovi poslancovi podľa poradia Šimečkovi, nech sa páči, za klub Progresívne Slovensko.

Ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci. Milé kolegyne, kolegovia, chcel by som povedať aj vážení členovia vlády, ktorí tu ale samozrejme, nie sú. Úplne na začiatok, by som rád pogratuloval ministrovi vnútra Šutajovi Eštokovi. Prečítal som si teraz tesne pred tým, než prišiel na mňa rad v rozprave, že v čase, keď tu rokujeme o odvolávaní jeho ale aj celej vlády, tak ministri za stranu HLAS mali párty, aby oslávili narodeniny ministra vnútra, tak týmto dúfam sa všetci pripájame ku gratuláciám. Škoda, že tu nie je, aby sme mu mohli pogratulovať (Potlesk.) aj osobne. Ale teda je to presne tak ako sme asi čakali, že to dopadne, že nakoniec tie odvolávania budú v noci, tak aby o tom čo najmenej ľudí počulo, aby to nikto reálne nepozeral, ale pravdupovediac, ja som prekvapený, že to vôbec je. Aj by som sa spýtal koaličných poslancov, že prečo práve teraz, prečo sa to nedalo ešte rok odkladať. Prečo to teda nemohlo byť pred polrokom, prečo to nemalo byť pred rokom. Je mi to takou záhadou ako tu fungujeme v tomto parlamente, že prečo práve teraz na prelome januára a februára. Zaujímavá otázka, možno je to na narodeniny pána Šutaja Eštoka. Ale teda dobre, konečne po roku. Pripomína mi to ako rýchlo ubehol ten čas, že sa nám to už zdá byť ako dávna minulosť, keď sme tu mali návrh na odvolanie, respektíve, vyslovenie nedôvery premiérovi Robertovi Ficovi a jeho vlády. A to bolo zhruba pred rokom, ja som vtedy sedel tu a úplne si to pamätám, ako sme zmeraveli všetci, keď Robert Fico zahlásil, že má závažné informácie o ohrození bezpečnosti nášho štátu, a preto je potrebné jednať mimo kamier. Pamätáte si to, ako bola vtedy zmarená schôdza o odvolávaní vlády. Ja som tu sedel, premiér mal vážnym hlasom prejav, kde tuším čítal nejakú správu SIS, nejaký email, ktorý šiel ja neviem, 150 ľuďom a tváril sa pritom seriózne a všetci sme boli takí, že čo sa preboha deje. Pamätáte si, že bol puč na Slovensku pred rokom. Preto to vravím, lebo ten čas beží a ja sa mi to zdá, jak keby to bolo už v minulom storočí. Normálne zasadala bezpečnostná rada, prezident s vážnou tvárou po nej vyslovoval obavy o bezpečnosť nášho štátu, že tu je Gruzínska légia tu pôsobí, pán ako sa volal Mamulašvili a že sú do toho zapojené rôzne mimovládne organizácie, tuším aj jedna naša poslankyňa. Manévre, to, a to ja len hovorím preto ako veľa ubehlo času. Nakoniec sa samozrejme, ukázalo, že to bol nezmysel, že to bola celé účelová hra. Neviem či na to, aby bola zmarená schôdza, to už je asi otázka na tých, čo to urobili, ale na to sme už aj všetci zabudli, že vlastne prebehol puč. V každom prípade, teda rok ministri a vláda utekali pred kritikou, báli sa rok pozrieť pravde do očí a čo je dôležitejšie, kašľali na svoju povinnosť, ktorú im prikazuje ústava. Na povinnosť zodpovedať sa zákonodarnému zboru, a to už nie je sranda. To už nie sú nejaké vtipy o puči, to je vážna vec, pohŕdanie parlamentom, pohŕdanie voličmi. Lebo to nie je tak, že my sme teraz rok čakali a tešíme sa, že môžeme mať rozpravu. My tu zastupujeme nejakých voličov, ktorí majú právo, aby, keď ich zástupcovia, ich poslanci zvolajú schôdzu o odvolávaní vlády, aby tu tá vláda bola, aby sa to udialo do siedmich dní, to nie je o nás, že nás toto baví. To je o voličoch, ktorých tu my zastupujeme. Mimochodom, neviem, či ste si všimli, v Českej republike po asi dvoch týždňoch vyslovili alebo teda zvolali schôdzu na odvolanie vlády, vlády Andreja Babiša, po dvoch týždňoch. A čuduj sa svete, tá schôdza sa normálne uskutočnila. Ako je možné, že Andrej Babiš to neodkopol o rok dopredu, že normálne bola schôdza, rozprava, hlasovanie, vláda prežila. Prečo to nemôže byť tak aj u nás. Prečo sme museli rok čakať. Ja neviem, či je to zbabelosť vaša alebo slabosť alebo arogancia, ale teda dobre, keby som chcel byť milosrdný, tak poviem, že, že ste nemali čas. Že bolo treba celý rok schvaľovať, rokovať o dôležitých veciach. Ale v realite je to tak, že ste nemali čas, pretože ten rok a celý čas čo ste pri moci, venujete sebe. A toto je veľmi dôležitý bod, pri tom sa chcem pristaviť, lebo podľa mňa je to aj najdôležitejší a najváženejší bod tej obžaloby tu, tej kritiky toho návrhu na odvolanie tejto vlády. Že to, čo ju charakterizuje naprieč oblasťami, zahraničnú politiku, spravodlivosť, zdravotníctvo, financie, sociálne veci, to čo ju najviac zo všetkého charakterizuje je, že vládne iba pre seba. A to je taká aj v niečom banálne, ale nechajte ma to, prosím vás, milí kolegovia trochu, trochu rozviesť.
Môžeme kritizovať vládu aj žiadať jej odvolanie za rôzne veci, porušuje demokratické pravidlá alebo nezvládla nejakú kritickú situáciu, v niečom dramaticky zlyhala alebo sa ocitla v nejakom obrovskom korupčnom škandále, to všetko sú legit...
=====

Na vystúpenie pána poslanca 25 faktických poznámok. Prvý poslanec Vašečka.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem aj pánovi predsedovi Progresívneho Slovenska za vystúpenie. Takéto vystúpenie, ako predsedu najsilnejšej opozičnej strany, by si mal vypočuť premiér, mala by si vypočuť vláda. Na to sú tieto schôdze. Pán kolega hovoril o tom, čo sa udialo v Čechách dva týždne potom ako sa to celé rozbehlo, tak vláda už čelila odvolávaniu. Normálne tam naklusali, vypočuli si to a odhlasovali a vláda to ustála. Ako inak má sa Slovensko posúvať dopredu ako v dialógu. Pán kolega Šimečka ani nenadával, ani nejak osobne neútočil. Povedal zopár, podľa mňa vtipných poznámok, ktoré ale nemohli nikoho uraziť. Ale teraz by mal vystúpiť premiér a odpovedať na to. Ale on tu nie je, jeho to nezaujíma a tak sa Slovensko nikam, nikam neposunie. Ja si pamätám, možno to bolo ja neviem desať rokov dozadu, som zažil prvýkrát v politike, že keď sme dali ako opozícia návrh na odvolanie ministra Kaliňáka, bol vtedy ešte ministrom vnútra, tak sa stala taká vec teda, že zahrala sa tá hra, že neuznášaniaschopnosť, potom to išlo na ďalšiu riadnu schôdzu a keďže to bola posledná schôdza pred prázdninami júnová, tak to zahrali na naše veľké prekvapenie tak, že to bude až v septembri. A bolo z toho veľké pobúrenie, že veď to je neaktuálne, veď my sme ho odvolávali teraz niekedy v máji, ani v júni to nebolo, bude to až v septembri? Bez problémov, bez hanby, bez drzosti dneska máme zlúčenú rozpravu o odvolávaniach, ktoré tak sú vyše roka. Absolútne celé zle pre Slovensko. A to je to, čo zaznelo aj v tom rozhovore. Tu sa rozprávame o procedurálnych veciach, ktoré sú celé zlé... symptóm toho ako sa to potom prejavuje aj v ostatných oblastiach života. Na to je koalícia, na to je opozícia, aby sme spolu v nejakom, v nejakej diskusii aj v nejakej kritike proste odhalili nejaké veci, aby sme netolerovali to čo je netolerovateľné či vládnu tí alebo oni. Ale vy ste sa na to vykašlali, nie ste tu, nepočúvate to, nereagujete a tak Slovensko nikam neposúvate. Hanba vám!

Pán poslanec Ledecký.

Ďakujem pekne. No ja som tak isto sklamaný z toho, že tu nie je žiadny predstaviteľ vlády, nie to premiér, žiadny predstaviteľ vlády. Myslím si, že to je arogancia najväčšieho stupňa. Ďalšia arogancia je, že som tu nepočul žiadne stanovisko vlády. Vy ste takí arogantní, že už si nedáte ani tú námahu, aby ste pripravili nejakú oponentúru, aby ste povedali svoje stanovisko. Vy ste tu zlúčili rozpravu osem či koľko bodov dokopy a nedali ste žiadne stanovisko vlády. No to je obrovská arogancia. Viete čo, to že ako tu povedal pán Šimečka, že ministri Hlasu sú na nejakej narodeninovej párty, tak to je, to je ďalší stupeň arogancie. Ja už neviem či sa dá ísť vyššie, ale dá sa ísť vyššie. Lebo to, že oni išli na narodeninovú párty, tak tá arogancia hovorí o tom, že my sme pre vás menej ako hmyz. Lebo keď hmyz otravuje, tak človek sa zaháňa nejakým spôsobom, chce ho odplašiť, ale my sme pre vás obyčajné bezstavovce, bezstavovce. Normálne my pôjdeme na párty, my sa pôjdeme opiť a oni nech tu do rána, do polnoci rozprávajú. Nás to nebude zaujímať. To viete si predstaviť ešte väčšiu aroganciu? Rok čakáme, že zvoláte túto schôdzu, ktorú ste mali zvolať hneď a keď po roku ju zvoláte, tak ju zvoláte v noci a ešte arogantne na narodeninovú párty všetci ministri Hlasu idú, ešte sa s tým pochvália samozrejme na sociálnych sieťach. To väčšiu aroganciu si naozaj ja už neviem predstaviť. My budeme do rána rokovať a oni budú asi do rána piť a baviť sa na tom, akí sme asi, akí sme sprostí alebo ja neviem čo. Lebo tá arogancia, tá arogancia moci sa už, to je niečo hrozné.

Pani poslankyňa Števulová.