46. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Dopracoval som sa k interpeláciám. Konkrétne som chcel interpelovať ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka hlavne kvôli tomu, že včera pri odvolávaní nebol prítomný, nemohol som sa s ním konfrontovať tu osobne tak som si myslel, že aspoň na týchto interpeláciách kde vláda a ministri sú povinný sa zúčastniť, tak tak isto tu neni. Nevadí. Nemáme šťastie na seba tak mu budem musieť takouto formou položiť pár otázok, ktoré samozrejme predtým ešte zdôvodním, že prečo ma to tak nesmierne zaujíma. Nesmierne ma zaujíma to, že zmenil, zreformoval národnú kriminálnu agentúru. Aj čo do názvu, aj čo do štruktúry. A v podstate celú koncepciu národnej kriminálnej agentúry, ktorá tiež nebola ideálna zmenil, zreformoval. Áno, vždy je potrebné prijať objektívne reformačné nejaké kroky, keď sa dynamika kriminality prevažne organizovanej a korupčnej vyvíja podľa objektívnych, subjektívnych, svetových, vnútroštátnych parametrov. Čiže nie to je problém, že sa snažili zreformovať alebo inovovať, zefektívniť centrálny policajný útvar bojujúci s najzávažnejšou kriminalitou v rátane korupcie ale s akým úmyslom, s akým cieľom a čo chceli vlastne touto reformou dosiahnuť. Podľa toho ako to nakoniec dopadlo nebolo jasné, že vlastne čo je cieľom tejto reformy. Fakt profesne objektívne. Preto jediný možný cieľ bolo vidieť v tom, že zmenili štruktúru, zmenili celú formu a len čiste kvôli tomu, aby v súvislosti s tým mohli odvolávať, presúvať policajtov, ktorí tam boli zaradení na iné pozície a zistilo sa časom, že s hodov okolností to boli práve tí policajti, ktorí sa javili ako aktívni. Tí policajti, ktorí mali rozpracované tie najzávažnejšie spisy, ktoré priamo mohli ohrozovať záujmy tých, ktorých bolo treba chrániť pred prípadným postihom vyšetrovaním závažnej trestnej činnosti a korupčnej trestnej činnosti. Bolo to vidieť v tom chaose, ktorý nastal. Nebolo jasné, že kto, ktorý spis dostane. Niektoré spisy boli posúvané z jedného policajta na druhého. Alebo z tej NAKY na krajské riaditeľstvá a tak ďalej. Tak v tom čase som z odborného uhla pohľadu ani tak nekritizoval tú snahu reformovať, lebo som bol zvedavý, že aký konečný dôsledok to bude mať. Nakoniec aj občanov vôbec nemusí zaujímať v akej forme existuje policajný zbor. Či má špecializované pracovisko, koľko ich má a tak ďalej. Výsledok má byť ten, aby bola potieraná efektívne kriminalita všetkého druhu a aby boli výsledky evidentné pre občanov, že áno nemusíme sa báť kriminality, nemusíme sa báť zločincov, nemusíme sa báť organizovaných zločincov. Štátny rozpočet sa nerozkráda. Dane plynu tak ako boli naplánované a ten rozdiel medzi plánovaným výberom a skutočným výberom sa znižuje. Už samotným zákonom trestným bolo evidentné, že zrejme ten výber daní nebude očakávaný, nebude ten plánovaný, preto, lebo evidentne sa zmenil trestný zákon, ktorý ako keby skôr motivoval páchať túto formu trestnej činnosti a nie demotivoval a k tomu ešte reforma Policajného zboru. No a teraz po uplynutí tých dvoch rokov sám generálny prokurátor povedal, že táto reforma trestnoprávnej politiky bol nevydarený pokus ... a nie demotivoval a k tomu ešte reforma policajného zboru. No a teraz po uplynutí tých dvoch rokov sám generálny prokurátor povedal, že "táto reforma trestnoprávnej politiky bol nevydarený pokus", a zdôraznil, že "a to hlavne, preto že zložky policajného zboru sú neefektívne, neodhaľujú v takom rozsahu v akom odhaľovali a už potom ani nevyšetrujú trestno-procesne keď vlastne nič neodhalia.". Takže moja otázka s týmto súvisiaca na ministra vnútra je: Na základe akých analýz, akých cieľov, akých predpokladov, akých úloh bola vytvorená tá nová štruktúra celoslovensky pôsobiacich útvarov určených na boj s organizovanou kriminalitou, korupciou?
Ďalej, hovoríme tu často o tej najzávažnejšej kriminalite, tej organizovanej a korupčnej lenže sú to aj iné formy kriminality, ktorá je súčasnou vládou ako keby bagatelizovaná. A je to zakrývané slobodou prejavu. Každý si môže povedať svoj názor, nielen súkromne, ale aj verejne. Verejne ho môže šíriť masmedialnými prostriedkami, komunikačnými kanálmi a pritom tieto myšlienky a tieto postoje sú často považované ešte stále, podľa našich trestných kódexov ako extrémistické. Vyslovene extrémistické, ktoré podnecujú rasovú, náboženskú a inú príslušnosť rôznym menšinovým skupinám.
No, ako prvý signál, že pre ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka táto problematika nebude nikdy asi prioritou, ani sa tým nejak extrémne nebude zaoberať, a to preto, že už ako minister vnútra sa verejne, cez komunikačné prostriedky spojil s človekom Bombicom, ktorý bol v tom čase obvinený. Boli na neho vydané tri zatykače a nachádzal sa v Británii. Minister vnútra verejne s týmto človekom rozoberal témy rozkladu Úradu špeciálnej prokuratúry. Laškovali spolu. Minister vnútra hovorí, že to bolo také milé a obdobné slová používal. A toto je, podľa mňa bývalého policajta niečo, niečo hrozné, že minister vnútra, verejne, v priateľskom duchu komunikuje s človekom, na ktorého jeho podriadení policajti vydali cez (Nezrozumiteľne povedané) tri zatykače za extrémistickú trestnú činnosť. A čo je ešte horšie od toho, že pán minister vnútra pri svojej obhajobe, svojich personálnych opatrení smerom k skupine policajtov, ktorých tu nazývame, že Čurillovci teda odôvodňuje opodstatnenosť svojich unáhlených teraz už vidíme jednoznačne, podľa súdnych rozhodnutí aj protiprávnych personálnych úkonov, že tí Čurillovci boli akí zlí, a argumentuje tým, že sa vyjadrovali spôsobom, že chceli nakopať svoju kolegyňu, teda ženu do rozkroku. Lenže bola to komunikácia medzi nimi v kancelárii. Nie, verejne. Nikdy sa nepreukázalo, že niečo také reálne sa, čo len pokúsili urobiť. Lenže tento človek, Bombic, s ktorým on verejne komunikoval v priateľskom duchu, verejne cez svoje komunikačné kanály hovoril, že konkrétnej žene, žeravý kutáč tam treba strčiť. Takže rovnaký meter. Na jednej strane operuje, že ten, kto to len tak medzi sebou hovorí ten je odľud, toho treba vyhodiť. Toho treba znevažovať. A na druhej strane iných kto obdobné niečo hovorili, možno ešte oveľa hrôzostrašnejšie a prezentuje to verejne, tak s ním kamarátsky debatí. Napriek tomu, že je obvinený, pod ťarchou zatykačov sa skrýva v zahraničí. To je pre ministra vnútra to je teda až nepredstaviteľné.
Minister vnútra tvrdí, že nevedel, že je v tom podniku, kde sa bude nachádzať, že sa spojí s týmto Bombicom. Že on o tom nevedel. No, keď o tom nevedel, tak je zas zlý minister. Lebo akože nevie kam ide a nevie s kým bude debatiť. A keď aj sa to stalo, že ho tam prekvapila tá moderátorka a spojila ho cez komunikačné prostriedky s týmito obvineným v tom čase Bombicom, tak mu mal povedať, že pán Bombic ja sa s vami ako minister vnútra nemám o čom rozprávať, a radím vám dostavte sa do Slovenskej republiky. Postavte sa pred vyšetrovateľov, pred súdy a obhajujte svoje konanie tam, a nešírte tú svoju agendu kvôli, ktorej ste obvinený. Ale ešte to vystupňovať, že on bol obvinený aj z toho, že verejne nabádal, verejnosť, nabádali, že až k lynčovaniu policajtov. Policajtov, ktorých osobné údaje vyzradil cez svoje kanály. Policajtov, ktorí plnili svoje služobné úlohy a zakročovali, bránili, chránili snažili sa dodržiavať predpisy osobami, proti ktorým zakročovali. Tak proti týmto policajtom ten Bombic verejne šíril ich osobné údaje a nabádal verejnosť, že zub za zub, oko za oko. A minister vnútra, ktorý by mal teda sa zastať tých policajtov, tak s touto osobou verejne, kamarátsky rozprával.
Čiže toto sú také signály ministra vnútra, signály to je také niečo, že okamžite vtedy mal byť odvolaný a rezignovať na svoju funkciu, ale nestalo sa tak.
Čiže oblasť extrémizmu, rasizmu, fašizmu a iných ideológií, ktoré útočia na základné ľudské práva iných sú pre ministra vnútra zrejme nie tie prioritné. Pre neho prioritné bolo zastaviť migračnú vlnu. Áno, je potrebné zastaviť migračnú vlnu, lebo aj migranti obťažujú občanov. Vzbudzujú v nich strach, nevôľu. Viem, že je to tak. No, a teraz fakt je treba povedať, že tá migračná vlna ustála a bol ministrom pán Matúš Šutaj Eštok. To sú dva fakty. A teraz je potrebné hľadať príčinnú súvislosť medzi tými dvoma faktami. Lebo on tvrdí, že on to zabezpečil. On ochránil našu republiku pred migrantami. Všetky objektívne okolnosti a zistenia, ktoré v tom čase boli globálne dostupné nasvedčujú tomu, že nie je to tak, že len on a nikto iný, ale okolnosti. Áno, on sa šikovne pasuje do roly hrdinu, že to spravil on. Ale tá príčinná súvislosť nie je istá.
A teraz ešte otázka na ministra vnútra v súvislosti s tendrami a verejnými obstarávaniami pre ministerstvo vnútra. Boli medializované, mediálne prezentované pretraktované rôzne pokusy ministerstva vnútra verejné obstarávania, či už berieme v úvahu čapice, oblečenia, hasičské autá a rôzne iné nákupy. Vo všetkých bolo namieste podozrenie, že tie verejné obstarávania nie sú korektné. Nie sú robené tak, aby spĺňali podmienku efektivity, hodnoty za peniaze a tak ďalej. Pri zisteniach, že reálne je to tak, že tie policajné čapice boli v tom verejnom obstarávaní fakt predražené oproti iným inštitúciám štátnym, ktoré zakúpili oveľa lacnejšie ten istý materiál, tak minister vnútra takéto verejné obstarávanie aj zastavil. To je v poriadku, že to zastavil, ale je otázne, že aké konsekvencie vyvodil z toho, že to nebolo tak robené ako by sa to robiť malo a musel zakročiť a zrušiť to verejné obstarávanie.
Minister vnútra je člen vlády, ktorý má byť vzorom, príkladom, prirodzenou autoritou aj pre iných ministrov, aj pre iné subjekty verejnej, štátnej správy, aby si ani len nepomysleli na to, že sa pokúsia verejné obstarávanie nejakým spôsobom kamuflovať tak, aby to vzbudzovalo podozrenie. A už vôbec nie tak, aby sa pritom páchala trestná činnosť. Lenže keď sám minister vnútra na svojom vlastnom ministerstve realizuje verejné obstarávania podozrivým spôsobom, tak je to potom problém. Ako potom môžu jemu podriadené policajné a iné zložky presadzujúce právo zakročiť, vyšetrovať, odhaľovať podozrenia a trestnú činnosť s tým súvisiacu. Takže otázka aké konsekvencie, aké opatrenia prijal, aby sa už do budúcna nemohli opakovať verejné obstarávania na jeho ministerstve tak, aby od samého začiatku až do samého konca nevzbudzovali podozrenie, že boli nezákonné, netransparentné, neboli robené tak, aby boli vo verejnom záujme?
Lebo ja si to viem predstaviť, že existujú štátni úradníci, ktorí na vlastnú päsť, bez toho, že by ministra vnútra informovali, čo idú urobiť, ako to majú premyslené. Viem, že existujú rôzne skupinky lobistické a akékoľvek, ktoré sa snažia preniknúť aj hlavne na ministerstvo vnútra. Lebo objem verejných obstarávaní tam je pomerne najväčší a snažia sa zabezpečiť si čo najvýhodnejší biznis rôznymi dodávkami. Môže sa stať, že tí úradníci to tak skamuflujú, tak to všetko pripravia a vysvetlia a zdokladujú, že všetko je akože, že zákonné a minister vnútra o tom ani nemusí vedieť. Lenže v tom prípade je zlý minister vnútra. Nemá pod kontrolou svoje vlastné ministerstvo. Nemôže sa spoľahnúť na svojich podriadených, a to je možno ešte horšie ako keby sám sa snažil niečo obdobné urobiť. Ak čo i len raz naznačí tým svojim podriadeným, že dobre by bolo aby povedzme táto firma v tomto obstarávaní možno zvíťazila lebo v podstate, že má výborný tovar. Čo len naznačí tím podriadeným, tak oni v tom momente to spravia a budú tvrdiť, že je všetko s kostolným poriadkom. Ale od toho momentu, ten minister vnútra už nikdy v živote si nebude môcť dovoliť zrušiť alebo trestať a vyvodzovať konsekvencie, ak nejaký iný prípad verejného obstarávania bude evidentne protizákonný. Lebo už ho budú mať v hrsti. V hrsti a koniec. Už sa zaradí len do kategórie tých všetkých ostatných, ktorí v súčasnosti možno páchajú obdobnú trestnú činnosť korupčného charakteru alebo akéhokoľvek iného organizovaného. Lenže aj podľa generálneho prokurátora sa to neodhaľuje, následne nevyšetruje a následne nesúdi. Ako si môžeme byť istí, že keď je menej tých prípadov 70% oproti predchádzajúcemu roku, že to nie je, neexistuje korupcia, keď sám minister vnútra na svojom vlastnom ministerstve realizuje rôzne obstarávania, podozrivým, pofiderným a obdobným spôsobom. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk v sále.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia.
Ja budem mať dve otázky. Jednu pre ministra zahraničných vecí, ktorá sa týka našej zahraničnej politiky a jednu spoločnú pre ministrov vnútra a spravodlivosti.
Začnem s tou zahraničnou politikou, akoby chronologicky, keďže som členom Európskeho výboru, mali sme včera mať spoločné zasadnutie so zahraničným, zahraničným výborom, kde sa mal dostaviť aj premiér Fico, ale nemal odvahu prísť odpovedať na naše otázky. Nemal odvahu hovoriť o svojich zlyhaniach, o tom akú zlú víziu, aké zlé ciele aj stratégiu si postavil na začiatku svojho vládnutia.
Lenže dnes všetci vidíme, že tá takzvaná zahraničná politika na všetky štyri svetové strany jednoducho zlyhala, je nefunkčná.
Bolo to vidno aj na tej fotografii Roberta Fica z Floridy s Donaldom Trumpom. Na prvý pohľad bolo zjavné, že Robertovi Ficovi sa zrútil celý svet. Zrútil sa jeho prá, zrútil sa jeho plán.
Bolo zjavné, že je mu jasné, že to čo, to čo zamýšľal, že on bude nejaký, nejaký medzinárodný hráč, ktorý sa dohodne so všetkými veľmocami nejakým spôsobom a Slovensko bude vďaka tomu nejakým spôsobom prosperovať alebo bude v bezpečí.
Tak to je jednoducho, jednoducho ilúzia, ktorou trpel, ale z ktorej po návšteve Donalda Trumpa vytriezvel. My ostatní, hlavne v opozícii, sme sme to vedeli od začiatku, že táto, táto stratégia zahraničnej politiky na všetky štyri svetové strany je utópia, že je to nefunkčný model, ktorý definitívne zlyhal, pretože sa aj Robert Fico jednoducho zrazil s realitou. Pretože sa spoliehal, že sa dokáže dohodnúť s veľkými hráčmi, ktorí sú absolútne nepredvídateľní a ktorí, pre ktorých on neznamená nič.
A to bolo veľmi naivné od Roberta Fica, bolo to veľmi nezodpovedné a bolo to amatérske.
Podobne ako keď chvíľu blúznil o neutralite. Hovoril o tom, že Slovensku by svedčala neutralita.
Našťastie to trvalo iba pár dní, pretože, pretože naozaj asi mu všetci povedali, že toto je naozaj hlúpy nápad, pretože by to bolo ešte komplikovanejšie, ešte náročnejšie a ešte drahšie, keby sme, keby sme chceli ísť touto cestou.
Jednoducho absolútne nerealistický, neuskutočniteľný plán.
Naproti tomu nesedel na, na stretnutiach s našimi prirodzenými partnermi, s našimi susedmi, s našimi najdôležitejšími obchodnými partnermi aj bezpečnostnými partnermi.
Naopak, ohováral ich vo svojich videjkách, dokonca v zahraničných médiách, v Rusku aj v Amerike.
Absolútne nezodpovedný prístup, zase.
V čase, kedy sa buduje a vytvára nová bezpečnostná architektúra Európy, absolútne kľúčová záležitosť pre, pre našu bezpečnosť, pre bezpečnosť všetkých ľudí žijúcich na Slovensku, tak premiér namiesto toho, aby tam sedel pri tom stole, tak vyzrádzal tajné informácie z týchto stretnutí a ohováral našich partnerov.
To je absolútne zlyhanie. Absolútne zlyhanie.
Zdá sa, že si aspoň trochu uvedomil, že toto naozaj nie je cesta. Pretože ak bude pokračovať, tak Slovensko bude izolované, bude osamelé a bude veľmi, veľmi zraniteľné. Viac zraniteľné ako kedykoľvek predtým.
A ja sa preto chcem spýtať ministra zahraničných vecí, aká je, aká je teda nová vízia, pretože naozaj nie je možné zotrvať na tejto hlúpej, naivnej a nefunkčnej zahraničnej politike na všetky štyri svetové strany. Aká je nová vízia, aká je nová stratégia, ale skutočná, nie tam na papieri, lebo na papieri máme aj dobré veci.
Ale to čo predvádzal Robert Fico aj minister zahraničných vecí za posledné viac ako dva roky, jednoducho nemôže pokračovať. Takže musia mať nový plán. Ja sa pýtam ministra, ministra zahraničných vecí, aký nový plán majú.
Je to úplne zásadné, kľúčové, životne dôležité, pretože ide o našu bezpečnosť, ide o našu budúcnosť. A oni konečne musia prestať politikárčiť, hrať sa na nejakých hráčov, ktorými nikdy neboli a nikdy nebudú.
Tá druhá otázka sa týka samozrejme spravodlivosti. Pretože máme tu, máme tu dvoch ministrov, ktorí spoločne úspešne rozložili celú spravodlivosť a právny štát, jeho fungovanie na Slovensku. Sú to najhorší minister spravodlivosti a najhorší minister vnútra v histórii Slovenskej republiky.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, to sme na týchto ministerstvách mali aj iných borcov, napríklad takého pána Harabína, ktorý bol naozaj, naozaj veľmi nebezpečný.
To čo predvádza minister spravodlivosti súčasný Susko, je však ešte, ešte ďalej. Prekračuje hranice, ktoré si nikto predtým v minulosti nedovolil. Pustil na slobodu právoplatne odsúdeného špeciál, bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika. To si nikto nedovolil v histórii Slovenskej republiky, ani Harabín.
No a ten druhý ten druhý prišiel do svojho úradu len preto, aby sa pomstil, aby sa ukázal pred svojimi koaličnými partnermi, aký je, aký je veľký geroj a dokáže sa pomstiť tým vyšetrovateľom, ktorí vyšetrovali zločiny súvisiace alebo blízke jeho rodnej strane SMER. Tým je samozrejme pán Matúš Šutaj Eštok.
Tento človek sa nikdy nemal stať ministrom vnútra, nemá na to ani schopnosti, ani skúsenosti. A samozrejme nemá ani žiadnu víziu pre vnútornú bezpečnosť. Nikdy ju nemal. Nikdy sa týmto rezortom nejako nezaoberal. Len chcel byť možno jedným z najmocnejších ľudí v tejto krajine. To bola jediná motivácia, ktorú mal.
Byť mocný a pomstiť sa, ukázať sa, ukázať sa pred Robertom Ficom, aký je on geroj, aký je on hráč. Avšak celá táto pomsta je sprevádzaná mnohými jeho zlyhaniami, nezákonnými postupmi, ktoré sú, ktoré sú aj potvrdené súdmi alebo inými, inými orgánmi.
Títo dvaja spoločne jeden legislatívne pri trestných zákonoch a druhý pri demolácii polície, zvlášť NAKY dokázali to, čo nikto neočakával. A teda ja zdôrazňujem, ani jedna z týchto strán, ani HLAS, ani SMER, nikdy pred voľbami nehovorili, že idú zdemolovať právny štát a spravodlivosť.
Áno, my sme vedeli, že je tu nejakých desať percent na pomstu. To sme vedeli. Ale že zlikvidujú celý systém, tak aby od drobnej kriminality v obchodoch cez podvody, cez daňové úniky až po korupciu na najvyšších miestach, aby sa nič nevyšetrovalo, aby tu vzniklo Eldorádo, to naozaj nikomu nepovedali.
A my sme im to hovorili. My sme im hovorili, keď to schvaľovali, že sa to stane, že nemôžu urobiť takú brutálnu zmenu bez toho, aby to mali zanalyzované.
Nemôžu aj znížiť trestné sadzby, aj aj lehoty, aj výšky škôd. Tváriť sa, že zavádzajú nejakú restoratívnu justíciu, na ktorej neurobil minister spravodlivosti Susko nič okrem pár, pár workshopov.

Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu uzensenia v znení, že Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podľa článku 88 Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje nedôveru vláde Slovenskej republiky.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, chcel by som vyzvať pána poslanca Barteka, aby sa ospravedlnil pánovi poslancovi Františkovi Mikloškovi za urážku, ktorú mu adresoval dnes ráno. Ak by nebolo takých bojovníkov za slobodu a demokraciu, ako je František Mikloško, tak by s najväčšou pravdepodobnosťou nesedel v tejto snemovni ani pán poslanec Bartek. A jedným dúškom (potlesk v sále), a jedným dúškom chcem dodať, že prednedávnom sme tu mali plné reči toho, aký máme prijať etický kódex. Tak v prvom rade by mali svoje správanie upriamiť podľa neho tí, ktorí zaň hlasovali, ktorí ho predkladali a vyžadujú to aj od opozície. Buďte nám príkladom! (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov SMER, HLAS a SNS podávam procedurálny návrh, aby sa body 182 až 185 schváleného programu vypustili z programu 46. schôdze a zaradili do programu schôdze so začiatkom 14. apríla 2026.