46. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Ja si dovolím, pán poslanec, tri také krátke poznámky.
Prvá poznámka, hovorili ste o pochybení v rámci jednotlivých vyúčtovaní a správne ste poukázali na to, že je potrebné, aby sme sa pozreli aj na samotný proces hodnotenia a výberu podporených projektov, lebo už tam môžu nastať určité podozrenia a pochybenia, ktoré budú potom smerovať k samotnému vyúčtovaniu.
Druhá poznámka, áno, súhlasím s vami, nie každá účtovná hodnota pri majetku, ktorá je nula, je v skutočnosti cena toho majetku nula. To je len vec odpisovej metódy.
A tretia poznámka, myslím, že to bol pán poslanec Dostál, keď tu vystupoval so svojím vystúpením, aj v takej širšej súvislosti z občianskej spoločnosti rozprával o bývalých prezidentoch. My sme tu tichučko počúvali a potom sme veľmi kultivovane, slušne reagovali vo faktických, vo faktických pripomienkach. Naozaj ťažko subjektívne odčleniť to, či sa vystupujúci poslanec drží alebo nedrží témy, ale myslím si, že vo vašom prípade to jednoznačne bolo, že ste sa držali danej témy.
Ďakujem.

Pán poslanec Lešo.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.
Ivan, pravda si nájde cestu. Audit potvrdil pochybenia, nie sú to domnienky, nie sú to politické reči, ale zistenia kontrolného orgánu. Opakované trojnásobné prefakturovanie tých istých nákladov, a to dlhodobo. Je to zlyhanie riadenia, kontroly a ekonomického poradenstva. Ak verejný funkcionár rozhodoval na základe odporúčaní poradenskej firmy a táto firma zároveň kryla alebo legitimizovala nesprávne účtovanie, zodpovednosť je spoločná. Jedna strana za rozhodnutia, druhá za odborné krytia. Tu nejde o rodinu, ani o osobné útoky, ide o verejné peniaze, o auditom potvrdené pochybenia a o otázku, prečo sa nekonalo skôr. Takéto prípady si zaslúžia jasné vyvodenie zodpovednosti, nie relativizáciu a mlčanie.
Ďakujem za pozornosť.

S reakciou pán poslanec Hazucha.

Ďakujem pekne všetkým kolegom mojim za podporu, ale aj opozičným za kritiku.
Len dve reakcie na pána Pročka. Okrem toho, že troška si povymýšľal a, samozrejme, stále musí kričať, tak mojím cieľom nebolo mu vyraziť mobil z ruky, vyrazil som, áno, ale nebolo to mojím cieľom. Po nejakých dvoch-troch týždňoch mi povedal, že som mu zlomil mobil, pardon, displej, no, dobre, tak som povedal, nech si vymeniť, zaplatím. Stále to platí, keď si dáš vymeniť, zaplatím ten displej.
A k pani kolegyni teda, že sa zaujímam, že sa čuduje, že sa zaujímam o Európsku úniu alebo teda, že je rada. Viete, ale pán predseda Šimečka dostal dôveru od nich, keď ho zvolili za podpredsedu parlamentu. To, že môžu pochybovať, ako sa to na Slovensku vyvíja a nesúhlasí možno s fondami, dobre, tak sa pozrie aj na Slovensko, to sa deje tam, ale on sklamal priamo ich, dali mu dôveru a z jeho strany tá dôvera bola narušená. Za toto by som sa naozaj hanbil. A keď sa vy na tom smejete, že to nie je hodné hanby, vy by ste sa nehanbili, ktorýkoľvek, aby ste sa nehanbili, keby ste dostali funkciu podpredsedu Európskeho parlamentu a mamina by mala exekúciu za to, že nespl... podvodne konala. Kto by ste sa nehanbili? A tá hanba tým pádom padla aj na našu stranu. Aj na, myslím, nie stranu, ale na Slovensko. Takže myslel som to tak. Takže je zaujímavé, že necítite hanbu, lebo ja by som sa naozaj hanbil.
Ďakujem.

O vystúpenie v rozprave požiadal spravodajca.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť ako spravodajca k výsledkom auditu, ktorý sa týka nakladania s verejnými prostriedkami.
Nie je to veľmi príjemná téma určite pre opozíciu a pre Progresívne Slovensko a takisto je to tiež, by som povedal, nie veľmi pohodlná téma pre Progresívne Slovensko. Ale je to téma, ktorá musí zaznieť nahlas, jasne a bez politických rukavičiek. Pretože ak niekto roky sa pasuje do role morálnej autority, do role etalónu slušnosti a transparentnosti, musí zniesť rovnakú mieru kontroly ako ktorý iný človek alebo ktorá iná mimovládna organizácia alebo firma. Ak sa preukážu závažné pochybenia, musí niesť aj politickú zodpovednosť. (Reakcia z pléna.) Politickú, samozrejme. Dnes hovoríme, áno, dneska hovoríme presne o konkrétnom mene a konkrétnej organizácii, a je to organizácia pani Marty Šimečkovej. Hovoríme o osobe, ktorej občianske združenie podľa výsledkov auditu zneužívalo verejné zdroje a čerpalo dotácie spôsobom, ktorý kontrolné orgány označili za závažné pochybenia. Z kontrolného objemu približne 255-tisíc eur audítori identifikovali nedostatky vo výške viac než 134-tisíc eur, ako je známe. Viac než polovica preverovaných verejných prostriedkov bola problematická. To nie je administratívna chyba, to nie je ani účtovný detail a to nie je ani systémové zlyhanie, ale zároveň je to morálne zlyhanie. Áno, morálne zlyhanie hlavne odkazujem toto pánovi predsedovi Šimečkovi a celej progresívnej strane Slovenska.
Marta Šimečková a združenie, ktoré viedla, podľa auditu duplicitné čerpali, čerpala verejné zdroje. Tie isté služby boli fakturované z viacerých grantových schém. Tie isté náklady sa objavili v rôznych projektoch. V niektorých prípadoch boli dokonca preplatené dvakrát alebo trikrát. Ak sa jeden nájom zaplatí raz a preplatí sa trikrát, vzniká jednoduchá otázka. Kde skončili verejné financie? Ak sa tá istá služba fakturuje viacerým ministerstvám, vzniká zase jednoduchá otázka. Kto niesol zodpovednosť? A ak sa dialo roky, a ak sa to tak dialo roky, vzniká otázka najzásadnejšia, komu tento systém vyhovoval? To sa vás, milá progresívna, toto sa vás, milá progresívna opozícia, vôbec nedotýka a nevyrušuje vás to, však? Tento systém, ktorý ste zaviedli. (Reakcie z pléna.) Ja prídem neskôr k tomu. A preto sa dnes pýtam priamo, akú politickú zodpovednosť vyvodí predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka? Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka sa roky pasuje, čo sa pasuje, do role morálneho sudcu tejto krajiny. Do role človeka, ktorý rozdáva lekcie a slušnosť, transparentnosť a boj proti korupcii. Pasuje sa do role človeka, ktorý označuje svojich politických oponentov za mafiu.
Tak sa pýtam úplne otvorene, nie sú toto mafiánske praktiky, pán predseda Šimečka? Nie je to duplicitné čerpanie verejných zdrojov zneužívaním systému? Nie je systémové preplácanie tých istých nákladov z viacerých grantov presne tým, proti čomu ste roky bojovali a demonštrovali? Dámy a páni, tu nejde len o jedno meno, tu ide o celý ekosystém, ide o dlhoročné prepojenie medzi časťou politickej scény, mediálnym prostredím a vybranými mimovládnymi organizáciami. O systém, v ktorom si niektorí vytvorili uzavretý kruh grantov, mediálnej ochrany a politického krytia. Marta Šimečková dlhodobo čerpala verejné zdroje, roky, opakovane, z rôznych rezortov, z rôznych grantových schém a dnes, keď audit pomenoval pochybenie, čo vidíme? Absolútne ticho. Počujeme ticho a ja sa pýtam, kde je dnes opozícia, kde sú dnes ich partneri, kde sú mimovládne organizácie (reakcia z pléna), ktoré inak kričia pri každom podozrení? Kde je VIA IURIS, kde je Nadácia Zastavme korupciu, kde sú tí, ktorí nás roky poučovali o transparentnosti? No čo sa stalo? Zrazu títo všetci nevidia, nepočujú a nechcú rozprávať o danom probléme. Zrazu sa hrá hra na slepého, hluchého a nemého, pretože keď ide o Progresívne Slovensko a jeho najbližších príslušníkov, zrazu sa nič nestalo, zrazu je to len účtovná chyba, zrazu treba veci zamiesť pod koberec.
Ja sa znova pýtam, kde sú médiá, kde sú veľké titulky, kde sú investigatívne relácie, kde sú novinári, ktorí inak naháňajú politikov po chodbách parlamentu? A kde je Denník N? Takisto sú ticho. Kde sú liberálne médiá? Tie sú takisto ticho. A kde sú spriaznené mimovládky? Tak tie sú takisto ticho. Zase nikto z týchto menovaných nevidí, ale lepšie povedané, nechce vidieť. Nepočuje alebo, lepšie povedané, nechce počuť a rozpráva alebo, lepšie povedané, nechce rozprávať.
To sme sa teda dopracovali, pán predseda Šimečka. Rozdávať a zneuži... rozprávať o zneužívaní fondov zo strany rodinných príslušníkov Progresívneho Slovenska je zrazu tabu. Treba to čo najrýchlejšie zamiesť pod koberec a tváriť sa, že ide o nepodstatnú epizódu. Dobre teda, dámy a páni, drahá opozícia, tak dajme si jednoduchý test a nazvime ho normálne jednoduchým testom, koaličným testom. Ak by sa dnes objavila, objavil podobný problém v našich radoch (reakcie z pléna), napríklad u našej mamy alebo u mojej mamy, jednoduchý test, u mojej mamy, jednoduchý test, u mojej mamy. Médiá by išli 24 hodín denne, mimovládky by zvolávali tlačové konferencie, Denník N by mal špeciálne vydania k mojej matke, Zastavme korupciu by organizovala protesty, na ktorých sa, samozrejme, vy, na ktorých sa, samozrejme, vy zúčastňujete. Po celej krajine by sa konali demonštrácie. Od rána do večera by sme tu počúvali o mojej morálnej zodpovednosti a o potrebe odstúpenia a ohrození právneho štátu. Ale keď ide o progresívne Slovensko, keď ide o mamu predsedu Progresívneho Slovenska, keď ide o rodinu jeho a Michala Šimečku, zrazu nič, zrazu je podozrivé ticho, zrazu tu máme iný meter, iný uhol pohľadu na danú tému, zrazu to nikoho z vás nevyrušuje, tu je to pre vás všetko v poriadku. Prečo? Lebo to tak asi má byť. A práve to je ten najväčší problém. Nielen samotné pochypenia, pochybenia, pardon, ale dvojitý meter.
Dvojitý meter, ktorý rozkladá dôveru občanov v spravodlivosť, dvojitý meter, ktorý vyvoláva dojem, že existuje nedotknuteľní, lepšie povedané tí progresívne nedotknuteľní. Dnes sa ukazuje, že už dlhodobo existoval kartel, kartel medzi časťou politickej scény, mediálnym prostredím a vybranými mimovládnymi organizáciami. Kartel, ktorý vytvoril vlastný systém grantov, vlastný mediálny priestor a vlastnú ochranu pred kritikou. Tento kartel roku, tento kartel roky poučoval Slovensko o morálke, tento kartel roky hovoril o boji proti korupcii a dnes keď sa objavili závažné zistenia o čerpaní verejných zdrojov, zrazu tento kartel mlčí.
Dámy a páni, nejde o útok na občiansku spoločnosť, ide o očistenie systému. Poctivé organizácie, ktoré pracujú transparentne, sú prvé, ktoré doplácajú na to, keď sa verejné zdroje zneužívajú, keď sa granty stanú uzavretým klubom pre progresívno vyvo... pre progresívne vyvolených, trpí dôvera v celý sektor. Preto sa pýtam znovu a jasne, akú politickú zodpovednosť vyvodí predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka? Bude ďalej moralizovať? Bude ďalej označovať iných ľudí za mafiu? Alebo konečne prizná, že aj jeho najbližšie okolie zlyhalo? Pretože v právnom štáte, pán Šimečka, neexistujú nedotknuteľní, ako to je u vás možné. V právnom štáte neexistujú rodiny, na ktoré sa nevzťahujú otázky, v právnom štáte platí rovnaký meter pre všetkých a aj pre tých progresívno nedotknuteľných. Ak má Slovensko zostať právnym štátom, musí to platiť aj dnes pre každého a bez výnimky.
Pán predseda Progresívneho Slovenska, na záver tejto rozpravy chcem povedať jednu vec, jasne, zrozumiteľne a bez obchádzania. Nemôžete roky, nemôžete sa roky pasovať do role morálneho arbitra tejto krajiny, rozdávať nálepky, hovoriť o mafii, o rozklade štátu a o potrebe slušnosti a v momente, keď sa preukážu závažné pochybenia v najbližšom rodinnom prostredí, tváriť sa, že sa vlastne nič nestalo. Nemôžete stáť na tribúnach, zvolávať protesty, moralizovať celú spoločnosť a zároveň mlčať. Keď audit štátu jasne ukáže, že verejné peniaze boli duplicitne čerpané, že systém bol zneužívaný vašou rodinou a že ide o pochybenia v stovkách tisíc eur. Toto nie je slušnosť, pán predseda, to je takzvané, môžem to len povedať, že je to pokrytectvo.
Politická zodpovednosť nie je právny dojem, či pojem, pardon, politická zodpovednosť je o hodnotách, o schopnosti povedať, áno, zlyhali sme, áno, systém bol zneužitý, áno, vyvodíme dôsledky. Vy ste dnes neurobili ani jednu z týchto vecí. Namiesto toho vidíme útoky na kontrolné orgány, spochybňovanie auditu, relativizovanie faktov a mlčanie tam, kde by mala zaznieť jasná odpoveď. A to je presne ten rozdiel medzi skutočnosťou, transparentnosťou a marketingovou transparentnosťou, ktorú Progresívne Slovensko s vami na čele dlhodobo predáva verejnosti.
Pán predseda Šimečka, verejnosť má právo vedieť, či platia rovnaké pravidlá pre všetkých, či platia aj pre predsedu Progresívneho Slovenska a jeho rodinu, či platia aj pre tých, ktorí majú silné mediálne krytie a prepojenia na mimovládny sektor. Ak dnes nevyvodíte politickú zodpovednosť, pán predseda Šimečka, ak sa budete ďalej tváriť, že ide len o účtovnú chybu, dávate jasný signál Slovákom, že morálka je u vás selektívna, že transparentnosť platí len pre politických oponentov a nie pre vás a že slušnosť je len nástrojom politického boja, nie skutočnou hodnotou. Slovensko vôbec nepotrebuje samozvaných moralistov, ako ste vy, pán predseda. Slovensko potrebuje rovnaký meter pre každého, bez ohľadu na meno, rodinu či politickú značku. A práve teraz máte možnosť ukázať, či vaše slová a slušnosť po transparentnosti boli myslené vážne, alebo boli len prázdnym heslom. Lebo politiku, pán Šimečka, nerobia reklamné slogany, politiku robia skutky. A dnes je rad na vás, pán Šimečka.
Ďakujem. (Potlesk.)

Procedurál od pani poslankyne Jurík, prosím.

Pán predsedajúci, ja by som len chcela poprosiť, že či by navrhovateľ, a mrzí ma, že je to zrovna pani ministerka, mohol nám vysvetliť, o čom tu vlastne rokujeme. Lebo tu práve spravodajca povedal, že samozrejme, že je to o Šimečkovcoch, na druhej strane koaliční poslanci hovoria, že vôbec, že sa nejedná o taký, o žiadny cielený audit, ale skutočne objektívny audit. Tak ja by som chcela poprosiť, že možno by aj ten návrh vzali späť na dopracovanie a že by tam zakomponovali aj dotácie, ktoré poberajú ich rodinní príslušníci, aby sme potom videli, že ako veľmi objektívne to je. Takže ozrejmenie, plus návrh na dopracovanie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, keďže tu bude pán minister, tak mu to môžme spoločne odkázať všetci.
Pani poslankyňa Mesterová s faktickou.