46. schôdza

Výročná správa, hej, ďakujem (povedané so smiechom).
Takže dostal som pochvalu, som dobre oblečený, elegantne. Ďakujem veľmi pekne za pochvalu, pán predsedajúci. Budem hovoriť ku výročnej správe a budem o nej hovoriť takým spôsobom, respektíve iným štýlom, ako je napísaná. Lebo to, ako je napísaná tá výročná správa, je veľmi technokratické, a taká má byť, to nevyčítam. Ale aby si to vedeli ľudia predstaviť, vlastne v akom sme stave, sme v takom stave, že naše verejné financie sú v dezolátnom stave.
Môj kolega Štefan Kišš, ktorý ma teraz nepočúva a to je zlé, lebo vyžadujeme, aby nás minister počúval, tak v zásade počúvaj ma aj ty, kolega. Ty si v minulosti prirovnal našu ekonomickú správu ku otcovi, respektíve nezodpovednému otcovi, ktorý proste míňa aj napriek tomu, že vie, v akej, v akom sú stave rodinné financie, že ešte stále ide na dovolenku, že ešte stále proste si kúpi nejaký elektrospotrebič, a pritom rodina v skutočnosti už nemá ani na štúdium tých detí. A vlastne povedal si, že to je veľmi nezodpovedné správanie. Súhlasím. Problém je v tom, že podľa mňa Slovenky a Slováci si to takto ako keby nechcú úplne pripustiť, lebo takých otcov aj matiek býva veľa aj v okolí a v každej triede a tak ďalej.
Ja by som to prirovnal k takému skôr historizujúcemu príkladu, kedy, v románoch čítate, je strašne veľa šľachticov a šľachtických rodín, ktoré sú veľmi zadlžené, a napriek tomu proste si žijú nad svoj štandard. V rôznych príkladoch je to, je, že v zásade majú svojich kreditorov alebo ľudí, ktorí ich úverujú, a oni im úverujú ich bohatý život, ich pančušky, ich koče, ich veľké zámky, a oni sa snažia vyzerať stále cool a v zásade si stále požičiavajú. A čím lepšie a drahšie oblečenie majú, tým viac tí ľudia, ktorí im požičiavajú, im dôverujú. No a v zásade nie je úplne zlé, keď si požičiavate, a to hovorím aj ako podnikateľ. Keď si požičiavate preto, aby ste investovali, je to úplne okej, ale keď si požičiavate na to, aby ste niečo prejedli, respektíve že to nie je investícia, ale výdavok, vtedy je to problém pre túto krajinu. A v zásade my sme urobili síce emisiu momentálne, ktorá sa tu spomínala, cirka 4 %, je to síce drahšie ako iné krajiny, ale dobre, požičali sme si na 20 rokov za štyri percentá. Strašne dôležité ale je, a ja by som nekritizoval koľko si požičiavame, ale strašne by som kritizoval na čo to míňame. Na čo to my míňame? My to míňame na zbabranú energopomoc. Vážení občania, občianky, my ideme momentálne stámilióny eur rozdať aj ľuďom, ktorí to nepotrebujú, 90 % ľudí, ktorí sú v systéme, my ideme a posielame momentálne šeky. Mnohí z vás to už možno dostali, aj ja som to dostal, dostali to aj europoslanci, dostali to poslanci, takí ľudia, ktorí vôbec nepotrebujú energopomoc. Ale nedostali to ľudia, ktorí žijú v skromných podmienkach, ktorí kúria drevom a uhlím. Práve takí ľudia, ktorí každé jedno euro veľmi dobre obrátia, či to dajú na uhlie alebo na školské potreby, či to dajú na drevo alebo na školské potreby. A toto je niečo, niečo zlé.
To znamená, že aby som sa vrátil k tomu štátnemu záverečnému účtu, my máme verejné financie, ktoré sú deficitné, na to, aby sme ten dlh nejakým spôsobom vykryli, si musíme na medzinárodných trhoch požičať. A tie peniaze, ktoré k nám prídu, my minieme na to, aby sme mohli poslať europoslancom alebo rentierom, ktorí majú desiatky investičných bytov, energopomoc. Mi to pripadá teda veľmi, veľmi nevhodné a veľmi mi to pripadá postoj toho zadlženého šľachtica v 17. storočí, ktorý sa síce vyváža na kočoch, má svoje parochne, ale v skutočnosti ľudia vedia, že je totálne zadlžený a že nič z neho nebude. My ale okrem iného častokrát z tých peňazí, čo si požičiame, v zásade financujeme aj bežnú prevádzku a, samozrejme, je to úplne okej. Platíme z toho dôchodky, o tom by sme tiež mohli rozmýšľať, že či ľudia, ktorí majú 2 200 dôchodok, majú dostať ešte trinásty dôchodok a že či to naozaj nemajú byť len pre tých, ktorí, povedzme, majú dôchodky, ktoré sú nízke. Ale to nechám na inú debatu a ľuďom, ktorí sa dôchodkom venujú.
Ale my máme aj veľmi veľa peňazí z európskych zdrojov ešte stále a dúfam, že ich budeme mať napriek tomu, ako sa táto vláda správa. Momentálne síce neformálny, ale summit, ale do budúcnosti neviem, že ako to bude s našimi eurofondami. Ale máme relatívne veľa fondov z Európskej únie, ktoré absolútne nevyužívame na to, aby sme napríklad znižovali tie ceny energií. My máme sociálno-klimatický fond, máme rôzne fondy, ktoré by sme mohli využívať napríklad na dotácie pre tepelné čerpadlá, pre solárne panely, ale to sa strašne málo využíva napríklad tá zelená domácnosť. Máme napríklad envirofond, ktorý momentálne síce používame, ale na dotáciu veľkým firmám, ktoré v skutočnosti neinvestovali do transformácie energetickej. Ale je relatívne veľa malých inovatívnych firiem alebo nemusia byť ani inovatívne, nemajú žiadnu šancu získať peniaze z envirofondu, aby si zlacnili svoju výrobu alebo svoje náklady, preto, lebo sa my tu zaoberáme len veľkými firmami, kde sa dajú strihať pásky, kde akože zachraňujeme zamestnanosť. Zamestnanosť v skutočnosti nezachraňujeme, lebo malé a stredné firmy prepúšťajú, zatvárajú sa prevádzky, zatvárajú sa prevádzky nielen v Bratislave, ale aj mimo Bratislavy.
No a teraz prejdem ku svojej obľúbenej téme, ktorej sa strašne rád venujem napriek tomu, že už to robím skoro rok, veľmi málo má svoju rezonanciu, a to je jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach. Vláda pod rúškom tajomstva pripravuje zadanie najdrahšej zákazky v histórii Slovenskej republiky, 15 miliárd eur. Som to povedal, je to stotisíckrát viac ako tá kauza, ktorú sme tu pred dvoma dňami prejednávali. A na túto elektráreň, samozrejme, si budeme musieť požičať. Rátajme, keď si Slovensko požičiava momentálne za 4 %, tak tých 15 miliárd si tiež požičiame za štyri a možno aj viac percent. To znamená, že to nebude 15 miliárd, to bude ešte oveľa, oveľa viacej pre slovenských občanov. A o tejto zákazke neprebehla v tomto pléne žiadna debata. Myslím, že som jediný, možno dvaja, traja ľudia ešte, Karol Galek a tak ďalej, o tom rozprávajú. Nik iný o tom nechce rozprávať. Ja sa čudujem, že vlastne kolegovia zo SMER-u alebo z HLAS-u sa nepýtajú tuto v pléne svojho premiéra, že prečo zadáva zákazku, ktorá v žiadnom prípade nebola prekonzultovaná v tomto pléne a zároveň ide ju zadávať americkej spoločnosti bez súťaže. Tak momentálne náš premiér na summite v Bruseli, kde sa ide rozprávať o strategickej nezávislosti Európskej únie, premiér kritizuje Európsku úniu, že je nefunkčná a že nejakým spôsobom nevie sa spojiť proti veľkým mocnostiam, a v tom istom období zadá bez súťaže veľkej americkej spoločnosti zákazku, aby sa odfotil s Donaldom Trumpom v jeho v zásade zlatej pracovni. Tá zlatá vaňa, zlatá pracovňa, to je ako keby že fakt že veľká vizitka pre akože sociálneho demokrata. To znamená, že my vôbec našou politikou nepomáhame európskemu alebo slovenskému priemyslu, a tým pádom mu nepomáhame ani finančne. Lebo keby sme, keby sme mali nižší, nižší dlh, respektíve keby sme mali lepšie verejné financie, by sme oveľa viacej mohli cielene pomáhať slovenskému priemyslu, slovenskej zamestnanosti, a tým pádom aj rodinám, ktorých rozpočty sanujeme cez veľmi nie alebo cez málo efektívne štátne politiky, ako je napríklad zbabraná energopomoc, ako sú rôzne, rôzne dávky, ktoré nepomáhajú tým, ktorým by mali pomáhať a tak ďalej.
Teda, pán minister, verím, že to už bude, ja verím, že toto bude posledný text, ktorý budem od vás čítať. Neviem, možno ešte jeden, v zásade už tu budete len rok a pol a konečne to zoberú do ruky zodpovednejší politici s víziou a so srdcom na správnom mieste.
Ďakujem pekne.

Sedem faktických poznámok.
Prvá, pani poslankyňa Šrobová.

Ďakujem veľmi pekne kolegovi Štefunkovi za zhrnutie a vysvetlenie v skratke toho, prečo je Slovensko tak zadlžené a prečo táto vláda k tomu ešte viac a viac prispieva. Viete o tom, milí kolegovia z koalície, že zadlžené sú aj moje vnúčatá aktuálne, ktoré ešte nemám? Tak aby ste si to vedeli nejako predstaviť.
Stámilióny eur dávame naozaj zbytočne tam, kde nemajú ísť. A predstavte si, že pri tej energopomoci, ktorá nás stála 400 miliónov eur približne, neviem, aká bude konečná suma, tak pri vašej zbabranej energopomoci energopomoc nedostala matka samoživiteľka na Orave, ktorá kúri tuhým palivom, má štyri deti, ona nedostane žiadny príspevok, nič, nemá na nič nárok, ale energopomoc, stoeurové šeky dostali europoslanci, poslanci, zatiaľ tí, ktorí viem, že sa priznali, ako to je zbabrané, tento systém. A verím, že z koalície sa nikto neprizná, ako to je. Takže mňa toto veľmi mrzí, kam ste dotiahli túto krajinu po pätnástich rokoch vlád. A to je pravda, je to tak, hej? Nemôžete sa vyhovárať už naozaj na nikoho. A gratulujem teda, musela som si pozrieť tento zoznam poslancov, pánovi Sitkárovi, že za dva a pol roka som ho teda nepočula ešte rozprávať, ale že si teda zatlieskal na nejakú ironickú poznámku, ktorú, ktorú... no a odrobené máte.

Ďalší v poradí, pán poslanec Kišš.

Ja by som tiež chcel v dobrom pánovi podpredsedovi Gašparovi poznamenať, že či si uvedomuje, čo všetko je rozsahom tejto správy, o ktorej rokujeme. Viem, že vám nemôžeme odvrávať, to ste si presadili v rámci rokovacieho poriadku, tak len chcem tak poznamenať, že všetky tieto témy sú veľmi relevantné pre slovenskú ekonomiku a ja som rád, že sa o nich bavíme.
A kolega Ivan Štefunko veľmi správne nasviecuje na projekt, ktorý sa môže stať alebo ašpiruje na najväčšiu ekonomickú lúpež Ficových vlád, a to je, a to je jadrová elektráreň zatiaľ za 15 miliárd, zatiaľ. Takmer každá jadrová elektráreň sa v procese prípravy predražila. By som chcel vedieť, ako sa na to pozerá minister financií, ktorý aj na toto by mal nájsť peniaze. Alebo nechá teda iba, iba sekeru budúcim generáciám a nielen teda politickým, ale aj skutočným generáciám, teda našim deťom a vnúčatám. No a toto je najväčší projekt, ale dám taký, taký príklad, taká aktualita zo včera. Ministrovi Tarabovi ste včera na vláde schválili 60 miliónov na Málinec takzvaným statusom strategickej investície, ja to skôr nazývam nepripravenej investície, z ktorých nakoniec skončia rozbabrané investície, ale 60 miliónov minister Taraba nejako, nejako strávi, nejako minie. Aj toto sú rozpočtové dôsledky toho, čo robíte. Spálite peniaze na nepripravené projekty a takýchto príkladov je mnoho, toto je len jeden zo včera a ráta sa a ráta sa vo veľa desiatkach a stovkách miliónov.

Pani poslankyňa Jurík.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ivo, ty si hovoril o eurofondoch, ako ich máme, ako ich potrebujeme. Ale ako sa k nim správame? V utorok sa na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu riešila situácia právneho štátu na Slovensku a europoslanci a europoslankyne z iných krajín krútili hlavou nad tým, čo tu stvára štvrtá Ficova vláda, a želajú si, doslova po tom volajú, aby nám boli odobraté alebo aspoň zmrazené eurofondy. A viete prečo? Pretože tu jednoducho ničíte právny štát, ničíte tu, a darmo krútite hlavou, pán Gašpar, asi dobre viete, že o čom hovorím. Krútili hlavami nad tým, ako štvrtá vláda Roberta Fica ničí právny štát, ako ruší nezávislé inštitúcie, ktoré majú tie peniaze, ktoré nám sem plynú z peňaženiek daňových poplatníkov v Nemecku, v Belgicku a v ďalších krajinách, ako ich majú chrániť, aby nekončili vo vreckách oligarchov ako napríklad alebo rôznych ľudí blízkych strane SMER, aby si z nich potom nestavali haciendy, ale aby z nich mali úžitok skutočne ľudia na Slovensku. A namiesto toho, aby sme sa tu o tom bavili či už na mimoriadnej schôdzi ku korupcii včera alebo napríklad tým, že my sme žiadali o predradenie nášho uznesenia o DPH podvodoch na Slovensku, aj to ste zamietli, tak namiesto toho iba tak hulákate, že niekto chodí do Bruselu žalovať a škodí. No ja sa pýtam, kto tu v skutočnosti škodí? Kto tu prijíma zákony, ktoré rušia tieto nezávislé inštitúcie, ktoré teda majú dohliadať aj na to, ako sú európske peniaze chránené? Kto tu schvaľuje zákony, ktoré sú v rozpore s právom Európskej únie a za to nám hrozí infringement, a teda pokuty? Spomeniem napríklad aj to rozhodnutie Európskej komisie, že začala infringement na základe zrušenia Úradu na ochranu oznamovateľov, a to ešte predtým, než nadobudol účinnosť. A toto všetko robíte vy svojimi rozhodnutiami.

Pani poslankyňa Števulová.

Ivo, ty si to krásne zakončil tým, že tu treba víziu a že by bolo treba politikov, ktorí nejakú tú víziu majú. No, žiaľ, víziou tejto vlády je ničiť, ničiť, ničiť a ochrániť smerácky gang trestnoprávnymi novelami. Ja som sa práve dočítala, že premiér tejto krajiny ide na samit do Belgicka a vyjadril sa k ekonomike, predstavte si, ale nie k slovenskej ekonomike, on, samozrejme, si nenechal ujsť príležitosť, aby si kopol do Európskej únie a do podľa neho katastrofálnej ekonomickej situácii v rámci Európskej únie pre podľa neho nezmyselné klimatické ciele a ideologické ciele. Toto, toto mu stojí za vyjadrenie, za natočenie videa na sociálne siete. To, že Slovensko je centrom dépeháčkových podvodov a že sme klesli v rebríčkoch vnímania korupcie o štrnásť miest, že nám klesá ekonomika, že otvorili dvere zlodejom a korupčníkom, k tomu sa náš drahý premiér vyjadriť vôbec nepokúša. A viete prečo? Lebo oni na toto nemajú, oni nevedia vládnuť, oni nedokážu doručiť normálne opatrenia, oni sú úplne že neschopní. Preto budeme mať deväť týždňov prázdnin, pretože oni sú neschopní vládnuť. Jediné, čo sú schopní, je pripravovať a ničiť trestný proces, aby tomuto gangu, ktorý tu čelí pred súdom obžalobám a nevie si inak pomôcť, tak len toto vedia robiť. Presne tak, presne na vás sa pozerám. Som čakala, kedy zareagujete.

Ja? Ja som čakal, kedy konečne ma spomeniete (povedané s pobavením), takže ja sa teším zase, lebo taký deň bez spomienky na moju osobu by asi nebol. A ďalší, pán poslanec Viskupič, nech sa páči.