46. schôdza

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil k návrhu novely zákona o alebo novely Trestného zákona, ktorá sa pôvodne teda týkala vojnových hrobov. Máme tu na stole desať prílepkov.
Začal by som tým, že minulý týždeň prezidentská kancelária informovala, že včera o štrnástej hodine sa v prezidentskom paláci uskutoční stretnutie pána prezidenta Petra Pellegriniho s pánom predsedom Národnej rady Richardom Rašim na tému "Stav legislatívneho procesu a s tým spojené nevyriešené témy". Včera bolo avizované, že stretnutie sa neuskutoční, bolo zrušené. No naozaj by bolo zaujímavé, keby včera pán prezident a pán predseda Národnej rady spolu diskutovali o stave legislatívneho procesu a o tom, ako treba zlepšiť legislatívny proces, ako, aké sú rezervy, a na druhý deň by vládna koalícia opäť raz okato porušila všetky pravidlá legislatívneho procesu, keď ide cez novelu Trestného zákona, cez prílepky k novele Trestného zákona ošetrovať nestíhajúci projekt týkajúci sa Národného centra zdravotníckych informácií a dokonca aj zrušiť zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Tak najprv mi dovoľte pár slov k tomu samotnému pôvodnému návrhu zákona k tomu pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Šimka, ktorý ako jediný z pozmeňujúcich návrhov je pozmeňujúcim návrhom z hľadiska formy, aké predpokladá zákon o rokovacom poriadku, lebo sa týka toho pôvodného návrhu zákona. Netýka sa iných zákonov, ktoré obsahovo nijako nesúvisia s pôvodným návrhom zákona. Ja som k tomu vystúpil aj v prvom čítaní a chcel by som zopakovať, že nie je pravda, že dnes nemožno postihovať poškodzovanie vojnových hrobov, že dnes nie je možné postihovať, trestnoprávne postihovať poškodzovanie pamätníkov. A aj sa to deje, aj sú ľudia za to postihovaní, dokonca sú postihovaní aj v trestnoprávnej rovine. Máme trestné činy hanobenia miesta posledného odpočinku, poškodzovania cudzej veci alebo poškodzovania kultúrnej pamiatky.
A spor nie je o tom, či sa majú alebo nemajú poškodzovať vojnové hroby. Samozrejme, že sa nemajú poškodzovať vojnové hroby, ani žiadne iné hroby sa nemajú poškodzovať nielen vojnové hroby. Spor nie je o tom, či sa majú poškodzovať alebo nemajú poškodzovať pamätníky, ktoré pripomínajú vojnové udalosti, oslobodzovanie našej krajiny, holokaust alebo akékoľvek iné pamätníky. Samozrejme, že ani hroby, ani pamätníky sa nemajú poškodzovať. To, čo je za návrhom zákona, o ktorom práve rokujeme, nie je spor o vojnové hroby a pamätníky, ale spor o kosáky a kladivá. Je to spor o to, či na vojnových hroboch a na pamätníkoch majú byť komunistické symboly, majú byť symboly totalitnej ideológie a zločineckého režimu, ktorý na našom území vládol štyri desaťročia. Na nových už nemôže byť, nemôžu byť, lebo to sme zákonom zakázali, ale, žiaľ, na niektorých z minulosti tie komunistické symboly naďalej existujú. A úplne konkrétne tento návrh súvisí s pamätníkom v Košiciach, kde opakovane sú strhávané komunistické symboly z toho pamätníka a evidentne sa to koaličným poslancom nepáči. Ja som to nazval v minulom vystúpení, teda v prvom čítaní, lex Kalmus. A som presvedčený, že toto je hlavný impulz, prečo koalícia prichádza s tým návrhom. Lebo ako hovorím, už dnes je možné postihovať poškodzovanie vojnových hrobov, akýchkoľvek pamätníkov, ale chcete to mať prísnejšie práve preto, že nechcete chrániť vojnové hroby, chcete chrániť komunistické symboly. A je to taký dvojaký meter v pristupovaní k zákazu symboliky komunistickej a nacistickej totality. Veď na našom území sú pochovaní aj vojaci, ktorí bojovali za nacistické Nemecko, ale nikomu ani nenapadne, že by na ich hroboch mohli byť hákové kríže alebo iná symbolika spojená s nacistickým alebo fašistickým režimom. A nacistická a fašistická symbolika je stíhaná oveľa prísnejšie ako symbolika spojená s komunistickým režimom.
Teraz k tým pozmeňujúcim návrhom. Sme v druhom čítaní. V druhom čítaní sa predkladajú pozmeňujúce návrhy. Jediný pozmeňujúci návrh, ktorý súvisí s návrhom zákona a ktorý je normálnym pozmeňujúcim návrhom z formálneho hľadiska, je pozmeňujúci návrh pána poslanca Šimka. Tie ďalšie dva pozmeňujúce návrhy - jeden, ktorý už prečítal pán poslanec Svoboda a ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý prečíta niekto z dvojice poslancov Demečko, Bartek - sú prílepky. Dokopy desať prílepkov. Deväť prílepkov je obsiahnutých v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý prečítal pán poslanec Svoboda, týkajú sa nie Trestného zákona, nie ochrany vojnových hrobov a pamätníkov. Týkajú sa Národného centra zdravotníckych informácií týkajúc sa projektu, ktorý táto vláda nestíha zrealizovať. Týkajú sa posunu účinnosti. Týkajú sa babráctva tejto vlády, nie niečoho, čo by bolo riešené v návrhu zákona. Čiže evidentne ide o prílepky. Je tam celkovo deväť prílepkov.
Kompetentnejší k tomu sú, sú ľudia, kompetentnejší vyjadriť sa k tomu sú poslanci, ktorí sa venujú informačným technológiám, ktorí sa venujú zdravotníctvu a ktorým prinajmenšom niektorým z nich bolo znemožnené, aby sa prihlásili do rozpravy písomne. Pretože pôvodne sme mali začať rokovať o opozičných návrhov zákonov, tak to bolo schválené na konci alebo na, na, kým sa, kým bola prerušená schôdza vo februári, a hneď na začiatku schôdze bolo, bol zmenený program, bol predradený bod poslanecký návrh novely Trestného zákona, ku ktorému neboli prihlásení zväčša poslanci, ktorí sa venujú zdravotníctvu, neboli prihlásení poslanci, ktorí sa venujú informačným technológiám, písomne. A lebo prečo? Prečo by sa hlásili k bodu, ktorý sa netýka problematiky, ktorej sa venujú? A pán predseda Národnej rady Raši predložil ten pozmeňujúci návrh, nechal ho odhlasovať, teda procedurálny návrh, nedal slovo pani poslankyni Mesterovej a rovno otvoril rozpravu, a keď ona vystúpila s procedurálnym návrhom, aby aspoň päť minút bola prestávka, aby sa mohli prihlásiť do rozpravy aj ďalší poslanci, lebo vtedy sme už mohli tušiť, že k nemu budú prílepky aj prílepky, ktoré sa týkajú NCZI, aj prílepok, ktorý sa týka zrušenia zákona, ktorým bol zrušený Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, tak pán predseda Raši už konštatoval iba to, že už bola rozprava otvorená, už sa s tým nedá nič robiť. Takýto postup je nekorektný a len to potvrdzuje, že prečo sú zakázané prílepky. No práve preto, že v normálnom legislatívnom procese by sa obsahovo k tým návrhom mohli vyjadriť poslanci v prvom čítaní, vo výboroch, v druhom čítaní alebo aspoň by mohli vedieť, že sa o niečom takom bude, bude rokovať, tak by sa prihlásili písomne. Teraz tú možnosť nedostali. Môžu sa, samozrejme, prihlásiť do rozpravy ústne, keď skončí, skončia vystúpenia písomne prihlásených poslancov, môžu sa prihlásiť do tretieho čítania. Do tretieho čítania sa možno prihlásiť k čomukoľvek, lebo pozmeňujúci návrh pána poslanca Šimka úplne prekopáva a mení ten pôvodný návrh, čiže kto sa chce venovať vojnovým hrobom, bude sa môcť aj v treťom čítaní venovať vojnovým hrobom, keďže ten pozmeňujúci návrh bude schválený, kto sa chce venovať NCZI, bude sa môcť venovať, lebo to je tiež pozmeňujúci návrh, a kto sa chce venovať Úradu na ochranu oznamovateľov a jeho zrušeniu a zrušeniu jeho zrušenia, tak to bude môcť tiež robiť v treťom čítaní.
No a teraz k tomu z môjho pohľadu podstatnému, nebudem sa vecne venovať NCZI, lebo teda necítim sa kvalifikovaný dostatočne ani v téme zdravotníctva, ani v téme informačných technológií, ale k tomu najstručnejšiemu, ale pomerne závažnému a úplne bizarnému zákonu alebo teda bodu a pozmeňujúcemu návrhu pánov poslancov Demečka a Barteka, ktorý navrhuje zrušiť zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona a tak ďalej, čiže zrušiť ten zákon, ktorým Národná rada v decembri zrušila Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Viacerým nám to udrelo do očí, že ide o pochovávanie legislatívnej mŕtvoly do zákona, ktorý sa týka vojnových hrobov. Skoro by aj človek zauvažoval, že či v tomto prípade naozaj ide o prílepok a či to nejako nesúvisí, lebo veď legislatívna mŕtvola, hroby, dokonca vojnové hroby, a tá legislatívna mŕtvola vlastne tiež padla vo vojne. Konkrétne vo vojne, ktorú vládna koalícia vedie proti spravodlivosti a právnemu štátu. Je tam veľa obetí a jedna z tých obetí je aj táto legislatívna mŕtvola. Takže ešte raz, pochovávanie legislatívnej mŕtvoly, ktorá padla vo vojne vládnej koalície proti spravodlivosti a právnemu štátu, do zákona, ktorý sa týka vojnových hrobov. Veľmi výstižné. Ako obraz je to pekné, ale z hľadiska zákona o rokovacom poriadku jednoznačne ide o prílepok a § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku hovorí, že pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona. Upozorňujem, že oba pozmeňujúce návrhy aj pozmeňujúci návrh pána poslanca Svobodu, aj pozmeňujúci návrh pánov poslancov Demečka a Barteka sú prílepkami, sú v rozpore s § 94 ods. 3 a ako hovorí hneď nasledujúci odsek, ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa ods. 2 alebo ods. 3, čo je prípad týchto dvoch pozmeňujúcich návrhov, predsedajúci nedá o ňom hlasovať.
Takže chcem týmto upozorniť aj pána spravodajcu, dúfam, že tu nejaký spravodajca je, lebo nesedí na svojom mieste, áno, je tu pani poslankyňa, dobre, tak upozorňujem pani spravodajkyňu a upozorňujem aj odbor legislatívy a aproximácie práva, že tieto dva pozmeňujúce návrhy nie sú v súlade s § 94 ods. 3, a teda v zmysle § 94 ods. 4 nie je možné ani o jednom, ani o druhom dať hlasovať. Všetci vieme, ako to dopadne.
A zároveň by som, a tu by som opäť poprosil o zachovanie pozornosti aj pani spravodajkyňa, aj odboru legislatívy, chcel dať dva návrhy v zmysle § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Jedna v zmysle písm. b) navrhujem, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o návrhu zákona a v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) navrhujem, ak teda nebude schválený tento prvý návrh, vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie.
No a teraz späť k tomu pozmeňujúcemu návrhu pánov poslancov Demečka a Barteka, ktorým sa má zrušiť zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Obsahovo je to dobrá vec, je to výborná vec. Ten návrh, ktorý ste schválili v decembri, a keď ho pán prezident Pellegrini vetoval, tak ste prelomili jeho veto a schválili ho znovu, ten je úplne zlý. Je čisto účelový, jeho jediným zmyslom je zbaviť sa súčasnej šéfky Úradu na ochranu oznamovateľov pani Dlugošovej, dosadiť si tam svojho človeka. A je vám úplne jedno, aké to bude mať dopady na ochranu oznamovateľov, aké by to malo dopady na ochranu obetí trestných činov, ktoré ste tam napchali. Chceli ste použiť ten istý model, aký ste použili pri zbavení sa generálneho riaditeľa RTVS pána Machaja, že ste zrušili celú inštitúciu, lebo tušili ste, že nemôžete ho len tak odvolať, zákon vám to neumožňoval, tak ste zrušili celú inštitúciu a miesto RTVS spravili STVR, politicky ju ovládli a dosadili si tam svoju generálnu riaditeľku pani Flašíkovú. Tam vám to prešlo, tam dokonca ani Ústavný súd nezasiahol, tak ste si povedali, prečo to neskúsiť aj pri Úrade na ochranu oznamovateľov? Tak ste to skúsili, spravili ste to v skrátenom legislatívnom konaní, hoci neexistovali žiadne dôvody na skrátené legislatívne konanie, neexistovali dôvody na vynechanie medzirezortného pripomienkového konania, a medzirezortné pripomienkové konanie a akákoľvek predchádzajúca verejná diskusia boli vynechané, nekonali sa, hoci tiež na to neboli žiadne dôvody, aby nebolo medzirezortné pripomienkové konanie, a argumentovali ste, že sú ohrozené práva obetí trestných činov. Ale práve naopak, týmto zákonom a tým, že bol schvaľovaný v skrátenom legislatívnom konaní, boli ohrozené práva obetí trestných činov, lebo hrozilo, že by nebola zabezpečená ich dôsledná ochrana, a rovnako boli ohrozené týmto postupom práva oznamovateľov protispoločenskej činnosti, lebo miesto toho, aby ich práva chránila nezávislá inštitúcia, ktorou v tejto chvíli Úrad na ochranu oznamovateľov je, by ochrana práv oznamovateľov protispoločenskej činnosti prešla na nový úrad, ktorý by bol politicky obsadený a riadený politickým nominantom súčasnej vládnej koalície.
Čiže z hľadiska procesného to bolo absolútne neprijateľné, absolútne v rozpore s tým, čo sa píše v zákone o rokovacom poriadku, dokonca, ako sme sa dozvedeli aj potom z rozhodnutia Ústavného súdu, možno bol celý ten proces protiústavný. A z hľadiska obsahu išlo o politický, účelový ťah, ktorý by nijako nepomohol ani oznamovateľom protispoločenskej činnosti, ani obetiam trestných činov, ani v boji proti korupcii a práve naopak, všetky tieto parametre by nadobudnutie účinnosti vami schváleného zákona ešte zhoršilo. A nemôžete povedať, že ste na to neboli upozorňovaní. Riaditeľku alebo teda predsedníčku úradu pani Dlugošovú ste nepustili k slovu, hoci tu boli návrhy, aby sa mohla vyjadriť v pléne, hoci dvakrát bol pokus, aby sa mohla vyjadriť na pôde ústavnoprávneho výboru, všetko ste odmietli, čiže má sa zrušiť úrad a nanovo vystavať nejaký iný, veľmi podobný úrad, a samotný úrad respektíve jeho predsedníčka k tomu na pôde parlamentu nemôže povedať ani slovo. To je vaša predstava o diskusii, o demokracii a o rešpektovaní iného názoru.
Ale aj mimo parlamentu, aj na pôde parlamentu ste boli upozorňovaní na to, že ten návrh je zlý, že ten návrh môže byť v rozpore s ústavou, že ten návrh môže byť v rozpore s európskym právom, že môže byť v rozpore s našimi záväzkami voči Európskej únii. Hovorili to opoziční poslanci a poslankyne, zvonka to hovorila predsedníčka úradu pani Dlugošová, hovorila o tom odborná verejnosť, hovorili o tom prokurátori, hovorila o tom občianska verejnosť a vyjadrenia boli aj zo strany Európskej komisie. Napriek tomu ste si ten návrh schválili. Upozornil vás pán prezident, že to nie je v poriadku a vetoval zákon ako celok. Veto pána prezidenta ste prelomili a schválili zákon znova.
No a čo sa stalo? Ústavný súd aj Európska komisia potvrdili opodstatnenosť všetkých výhrad, ktoré boli vyslovené na adresu toho zákona, ktorým ste chceli zlikvidovať úrad a nahradiť ho nejakým iným, na čele ktorého bude stáť váš politický nominant. Opozícia sa obrátila na Ústavný súd, aj verejný ochranca práv sa obrátil, a Ústavný súd pozastavil účinnosť zákona ako celku. A teraz bude rozhodovať alebo by rozhodoval, keby ste si neschválili tento prílepok dnes, a rozhodoval by možno celé týždne alebo mesiace o tom, či ten zákon je alebo nie je v rozpore s ústavou. A pritom aj samotný Ústavný súd si uvedomuje, že pozastavenie účinnosti zákona je niečo, čo má robiť iba úplne výnimočne, nie je to bežná vec. Keď niekto namieta nesúlad nejakého schváleného zákona s ústavou, tak obvykle Ústavný súd nezasiahne do právomoci zákonodarcu a nepozastaví účinnosť, robí to veľmi zdržanlivo, a napriek tomu v tomto prípade pozastavil účinnosť, lebo si uvedomoval vážne následky, ktoré by malo, ak by došlo k nadobudnutiu účinnosti vášho zákona z decembra, a ktoré by už nebolo možné napraviť, lebo úrad by už bol zrušený. Aj keby bol potom Ústavný súd konštatoval neskôr, že zákon bol v rozpore s ústavou, proces, ktorým bol schvaľovaný, bol v rozpore s ústavou, už by sa s tým vlastne nedalo nič robiť. Bolo by to nereparovateľné.
Ale to vás až tak nevyrušilo, teda určite vás to nahnevalo, že vám Ústavný súd prekazil vašu politickú pomstu predsedníčke úradu, ale viacej vás vyrušilo to, že zasiahla Európska komisia. A Európska komisia pozastavila časť platby z Plánu obnovy vo výške 590 miliónov eur. A peniaze to je niečo, na čo vládna koalícia počúva. Tak zrazu ste si uvedomili, že ten zákon vám komplikuje život a pán premiér Fico povedal, že je to legislatívna mŕtvola a legislatívnej mŕtvoly sa treba zbaviť, legislatívnu mŕtvolu treba pochovať.
Áno, stane sa, že je schválený nejaký zákon a potom si parlamentná väčšina uvedomí, že ten zákon je zlý. Dajme nabok teraz tie motívy, dôvody a okolnosti, za akých si to uvedomila a ide to zmeniť, ide ten zákon zrušiť, celý zákon zrušiť, nie ho opraviť, nie ho zmeniť, celý zákon zrušiť. A ako sa ruší zákon? No predloží sa do parlamentu návrh zákona, ktorým sa ten zákon zruší. Nota bene v situácii, keď ten zlý zákon ešte ani nenadobudol účinnosť, a hoci sa teda dotýka noviel aj ďalších zákonov, nie je to potrebné riešiť, jednoducho napíšete veľmi stručný návrh zákona - zrušuje sa ten a ten zákon, čl. 2 zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov. Jednoduché. Dá sa to urobiť aj v tomto prípade a my sme to tak urobili.
Minulý týždeň sme takýto návrh zákona spolu s pani poslankyňou Máriou Kolíkovou doručili do podateľne Národnej rady a navrhli sme, aby o ňom Národná rada rokovala, a teda aby sme to neodkladali, tak sme zároveň vyzvali vládu, aby navrhla parlamentu urobiť k tomuto nášmu návrhu zákona skrátené legislatívne konanie, lebo v tomto prípade naozaj existujú dôvody na skrátené legislatívne konanie, pretože mimoriadne okolnosti tu sú. Ide o zákon, ktorý bol schválený Národnou radou, a potom bola pozastavená jeho účinnosť Ústavným súdom. Ústavný súd vyjadril vážne pochybnosti o súlade toho návrhu zákona a o tom procese, ktorý sprevádzalo schválenie návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky. Európska komisia pozastavila časť platby z Plánu obnovy vo výške 590 miliónov eur. Čiže sú tam mimoriadne okolnosti - hrozia štátu značné hospodárske škody, 590 miliónov eur je značná hospodárska škoda, ktorú môže utrpieť Slovenská republika, dokonca sú ohrozené základné práva a slobody, keďže sú ohrozené práva oznamovateľov tým, že by bola zrušená nezávislá inštitúcia, ktorá ich má chrániť, a možno aj práva obetí trestných činov, ak by došlo napríklad k zrušeniu pozastavenia účinnosti alebo ak by Ústavný súd konštatoval, že zákon je v poriadku, lebo aj to sa teoreticky mohlo stať. Čiže sú dôvody na to, aby sa konalo skrátené legislatívne konanie.
Vy tu na každej schôdzi dávate niekoľko návrhov na skrátené legislatívne konanie, vláda, lebo iba vláda to môže navrhnúť, vy im to vždy odmávate, myslím vás, koaliční poslanci, ale robíte to skoro vždy iba v prípade, keď nie sú zákonom stanovené dôvody na skrátené legislatívne konanie. Len si nejaké vymyslíte, lebo papier znesie veľa, tak niečo tam napíšete, ale v skutočnosti tie dôvody na skrátené legislatívne konanie neexistujú skoro pri žiadnom s vami schválených návrhov na skrátené legislatívne konanie. A raz, raz, keď by boli dôvody na skrátené legislatívne konanie, tak nejdete tým postupom, že by ste navrhli skrátené legislatívne konanie, na ktoré by boli zákonom stanovené dôvody a za ktoré by zahlasovala zrejme aj väčšina opozície, lebo, áno, aj my chceme zrušiť ten zlý zákon, ktorým ste sa pokúsili zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov, aj my sa domnievame, že sú dôvody na to, aby sa to urobilo čím skôr, a že sú dokonca dôvody na to, aby sa o tom rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní. Ale nie. V prípade, keď by malo ísť o skrátené legislatívne konanie vo veci, keď je naňho dôvod, tak nejdete cestou skráteného legislatívneho konania a zjednodušíte si to tým, že idete cestou prílepku, ktorý tu bude o chvíľu alebo o pár desiatok minút, alebo o pár hodín prečítaný, a ktorý je zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady zakázaný.
Skrátené legislatívne konanie, tam je to vecou posúdenia dôvodov, či sú alebo nie sú zákonom stanovené dôvody - mimoriadne okolnosti a nejaké dôvody typu hroziace hospodárske škody alebo ohrozené základné práva až slobody, alebo ohrozená bezpečnosť -, tak sa má vždy posúdiť - sú tie dôvody alebo nie sú tie dôvody? Ale prílepky sú zakázané. Bodka. Nemožno predložiť taký pozmeňujúci návrh. Napriek tomu to opakovane robíte, napriek tomu opakovane predkladáte prílepky a na naše námietky reagujete tak, že síce pán predsedajúci povie, že... alebo pán spravodajca, neviem, aký bude scenár dnes o sedemnástej, že o tomto pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Demečku alebo Barteka nemožno dať hlasovať, lebo nie je v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, príslušný predkladateľ pozmeňujúceho návrh povie námietka, pán predseda dá hlasovať o námietke a, samozrejme, koaličná väčšina odhlasuje, že sa bude hlasovať aj o prílepku, hoci prílepok je zákonom o rokovacom poriadku zakázaný.
A čo by vás to stálo? No stálo by vás to to, že ak by ste, a nemuseli ste dať ten náš návrh, je mi jasné, že vláda, ak by dala návrh na skrátené legislatívne konanie, tak by ho asi nedala k opozičnému návrhu zákona, hoci jeho obsah je v podstate zhodný, pozrite si náš návrh, pozrite si pozmeňujúci návrh poslancov Demečku a Barteka, obsahovo je to to isté, však čo už tam vymyslíte, zrušuje sa zákon, účinnosť ihneď, je to to isté, no tak vláda mohla navrhnúť takýto zákon, vláda mohla navrhnúť skrátené legislatívne konanie k vlastnému návrhu zákona a nepochybne by to bolo parlamentom schválené. Akurát že by to znamenalo, že by sa najprv rokovalo o návrhu na skrátené legislatívne konanie, potom by sa rokovalo o návrhu zákona v prvom čítaní, potom by to išlo do výborov a potom by to bolo schválené v druhom a treťom čítaní. A to sa vám zdá príliš dlho, lebo však vy ste plánovali, že budete mať voľno dva mesiace, teraz ste tu museli prísť na jeden celý pracovný deň, opozícia tu bude aj zvyšok týždňa, a keď, keď ste to vopchali do prílepku, no tak to sfúknete behom jedného dňa, behom pár hodín, pár vystúpení opozičných, opozičných poslancov, hoci by vám to takisto prešlo, no možno by to o tých pár hodín ešte ďalších trvalo viac. Ale vy kašlete na ústavu, kašlete na pravidlá a ešte aj keď idete urobiť dobrú vec, tak to nedokážete urobiť normálnym, korektným spôsobom, ale aj tú dobrú vec urobíte spôsobom, že pri tom porušíte pravidlá a opäť znásilníte pravidlá legislatívneho procesu.

Na vaše vystúpenie je sedem faktických poznámok. Začína pani poslankyňa Marcinková.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Mňa veľmi potešilo, že si v úvode, Ondrej, spomenul to strategické stretnutie, ktoré minulý štvrtok oznámil predseda parlamentu, s prezidentom Pellegrinim, ktoré sa malo týkať stavu legislatívneho procesu na Slovensku. Škoda, škoda, že k nemu naozaj včera nedošlo, k tomu stretnutiu, lebo ja by som si veľmi rada vypočula výstup, verejný výstup z takéhoto stretnutia, kde, no neviem si predstaviť nič iné, ako znepokojenie prezidenta Pellegriniho nad stavom legislatívneho procesu na Slovensku koalíciou, ktorej bol donedávna súčasťou a ktorú skryto naďalej podporuje. Čiže naozaj veľká škoda. A môžeme dnes len, sa len domnievať, prečo k takémuto stretnutiu nedošlo. Nuž ťažko by sa reagovalo pánovi predsedovi Rašimu na akékoľvek výčitky k legislatívnemu procesu, keď sa dnes na druhý deň po tomto stretnutí avizovanom malo odohrať to, čo práve predvádzate, kedy naozaj počúvame pozmeňujúce návrhy o tehotenských knižkách, gynekológoch a neviem o čom všetkom, zdravotníckych informačných systémoch, nesúvisiacich veciach k zákonu, ktorý rieši vojnové pamiatky, to je (povedané so smiechom), to je neuveriteľné.
A ja, ja sa fakt pýtam, že keď ste menili ten rokovací poriadok, že či nebolo namieste z toho § 94 ten ods. 4 vyškrtnúť, aby ste už nemali naozaj nástroj, ktorým sa strápňujete na každej jednej schôdzi. Pretože to, ako dávate hlasovať o tých námietkach na prílepky, ktoré si potom odsúhlasíte, a vy o nich všetkých ďalej hlasujete, to z vás naozaj, naozaj robí skupinku ľudí, ktorí ani len základy legislatívneho procesu nepoznajú, lebo ešte aj tie porušujú. A to ste tam právnici mnohí, môžte sa hanbiť.

Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

Dnes celý svet nespochybňuje dve obludné totality 20. storočia - nacizmus a komunizmus. Kto nepozná dôsledky komunizmu na Slovensku, nech si pozrie knihu Zločiny komunizmu na Slovensku ´48 až ´89, tam na záver má štatistiky. Len viac ako, len väznených ľudí je viac ako 70-tisíc z politických dôvodov odsúdených na viac ako 80-tisíc rokov a popravení a zastrelení na hranici, nebudem to tu už opakovať.
Presne pred tridsiatimi rokmi, 27. marca 1996 z iniciatívy najmladšieho politického väzňa a vtedy poslanca HZDS Arpáda Tarnóczyho, dnes už zosnulého, bol prijatý zákon Národnej rady o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému. Tento zákon v § 7a priamo zakazuje symboly, ktoré zvýrazňujú komunistický systém, a teda kosák a kladivo je absolútnym symbolom tohto zla. Ale keď Peter, sochár, košický sochár Peter Kalmus strhne kosák a kladivo, tak ho treba naháňať. A dnes treba dať novelu zákona, kde sa nemožno dotknúť týchto symbolov, ktoré sú symbolmi zla. Čo je toto za schizofréniu, ktorú táto vládna koalícia chce vzniesť? Skrátenými legislatívnymi konaniami proste rozvraciate a prílepkami rozvraciate úplne rokovací poriadok a právny systém Slovenskej republiky. Ale to nie je všetko. Vy takýmito zákonmi rozvraciate pamäť Slovenska, pamäť Slovenska, ktorá má, ktorá nás má poučovať, čo bolo v minulosti zlé a čo má byť dobré. Vy ste, vyslovene predstavujete orwellovský systém myslenia. Všetky zákony sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie - tie, ktoré vy dáte.

Pán poslanec Krúpa.

Ďakujem veľmi pekne.
V podobnom duchu ako pán Mikloško ja chcem upozorniť na jednu zásadnú vec. V podstate tento návrh zákona alebo táto novela je v podstate v rozpore (povedané so smiechom) so zákonmi, ktoré už sú dnes platné. Samotná 300-ka v článku 421 a 422 hovorí jednoznačne a jasne o proti... v podstate protiprávnosti a nemorálnosti komunistického režimu, kde v podstate sa hovorí aj o tom, že do toho patria aj tie symboly, ako je kosák a kladivo. Zároveň je tu ešte jeden zákon, na ktorý ste asi zabudli, a je to zákon 125/1996, ktorý takisto hovorí o nemorálnosti komunistického režimu ako takého, ale takisto sa spomína aj zrada z roku 1968.
A vy ste prišli s takouto obludnosťou a hlavne v situácii, kedy naozaj že situácia na Slovensku a vo svete je veľmi dramatická. Veľmi dramatická a riešia sa zásadné veci. Mali by sme sa baviť naozaj o zásadných veciach, ako pomáhať ľuďom, ako zlepšovať situáciu alebo ako sa pripraviť na možné katastrofické scenáre alebo na možné krízy, ktoré nás čakajú. Nie. My riešime sovietske pamätníky. My riešime sovietske pamätníky, no že vám nie je hanba.
A prostredníctvom sovietskych pamätníkov idete rušiť zákon, ktorým ste zrušili Úrad na ochranu oznamovateľov. To je, to je dokonalý príklad vášho uvažovania, akí ste vy ľudia, čo ste zač, že vy vlastne chránením sovietskych pamätníkov vlastne chcete aj zrušiť to, že ako ste rušili alebo porušujete právny štát. Dokonalé. Toto vás krásne odzrkadľuje. Ja si myslím, že tak ako si ľudia pamätajú Mečiarovu éru ´94 - ´98 a to, že to vždy zostane ako taký čierny fľak na našej histórii, to isté si bude pamätať história aj o vás a čo tu robíte, ako prasíte kompletne históriu a vôbec vnímanie reality na Slovensku.

Pani poslankyňa Bihariová.

Ďakujem pekne za slovo.
No sme v rozprave k zákonu, ktorý novelizuje Trestný zákon o hroboch, zároveň ním teda pochovávame tie tzv. legislatívne mŕtvoly a prepáčte, mám pocit, že aj zdravý rozum, lebo ja vlastne nerozumiem, že čo, čo, prečo ste takýto zákon vôbec predložili, pretože presne ako už tuto kolega Dostál v rozprave povedal, my tam máme minimálne dve skutkové podstaty, hej, máme tam výtržníctvo, máme tam hanobenie miesta posledného odpočinku, ktoré to trestajú ešte prísnejšie, hej? Že čo je toho potom účelom? Lebo ja keď si pozriem napríklad teda to výtržníctvo, hej, že kto sa dopustí slovne, fyzicky, verejne na mieste verejne prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že hanobí štátny symbol, historickú kultúrnu pamiatku, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky, plus teda keby ešte sme sa k tým hrobom dostali, tam je to oveľa všeobecnejšie, je to na dva roky. A tak ako ste to vy vyšpecifikovali, by sa kľudne podľa tohoto vášho zaslovnenia skutkovej podstaty mohlo ísť v týchto existujúcich skutkových podstatách podľa teda kvalifikovanej skutkovej podstaty ešte prísnejšie a nemusela sa dokazovať škoda. Čiže ja ani z toho legislatívneho pohľadu nerozumiem, že čo toto je za nezmysel, čo ste predložili. Mám pocit, že to je zase iba jedno z takých tých, hej, legislatívnych dobrodružstiev na, prepáčte za výraz, prznenie Trestného zákona.

Pani poslankyňa Plaváková, ale nevidím ju v sále, stráca možnosť vystúpiť s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Grendel, nech sa páči.